Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205170
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3120205170.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu
A. B. A., C., so sídlom D., E. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom
Herbulákom, so sídlom Trenčín, Brnianska 1K, proti žalovanému F. A., G., so sídlom D., H. XX, IČO: XX
XXX XXX, o zaplatenie 3.174,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín
č. k. 13C/9/2020-88 zo dňa 13. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Pripúšťaspäťvzatiežalobyvčastiozaplatenieúrokovzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.587,27

eur od 20.05.2020 do zaplatenia, v tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúceho
výroku II. z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e
a vo zvyšujúcej časti zamietajúci výrok II. a výrok III. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 1.587,27 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. v ostatnej časti žalobu

zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.174,53 eur s 5 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 20.5.2020 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 05.03.2020 v čase o 15:35 hod.
došlo na ulici Zlatovská - VOD-EKO v Trenčíne k stretu prevádzok 2 motorových vozidiel - motorového
vozidla zn. BMW X6, s evidenčným číslom I. XXX B., držiteľom ktorého je žalobca
a vodičom ktorého bol v čase nehody A. J. a motorového vozidla zn. Škoda Superb s evidenčným číslom

I. XXX K., vlastníkom ktorého je L. L., v čase nehody poistený
u žalovaného a vodičkou, ktorého bola v čase nehody B. L.. Ku škodovej udalosti došlo pri výjazde z
areálu spoločnosti VOD - EKO, a.s. Trenčín na ulicu Zlatovská
v Trenčíne, pričom uvedené miesto sa nepovažuje za križovatku. Účastníkovi škodovej udalosti, vodičke
motorového vozidla Škoda Superb, B. L. bola uznaná vina
a zároveň uložená bloková pokuta vo výške 10 eur za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č.
372/1990 Zb., spáchaný porušením § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.

o cestnej premávke (číslo bloku: J0291751). Pri strete prevádzok došlo aj k poškodeniu vozidla žalobcu,
jeho oprava bola vykonaná v autorizovanom servise T.O.B, s.r.o. (BMW Service) a za vykonanú opravu
bola servisom vystavená faktúra č. 2020300736 zo dňa 02.04.2020 vo výške 3.174,53 eur, ktorú žalobca
uhradil.2. Súd prvej inštancie právne vec súd posúdil podľa § 427 ods. 1, § 428, § 431, § 442 ods. 1, 3
Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6 až 8, § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001

Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, § 4 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 2 písm. l), § 21 ods. 1, § 22 ods. 2, § 25 ods. 1 písm. u) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Pri strete prevádzok ide
o objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na zavinenie. Pri strete prevádzok
dvoch alebo viacerých prevádzateľov, ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú

podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody (§ 431 OZ).
Z povahy prevádzky dopravných prostriedkov vyplýva požiadavka, aby prevádzateľ
aj v týchto prípadoch zodpovedal za škodu, ktorú nezavinil. Ustanovenie § 431 OZ, ktoré nadväzuje
na právnu úpravu zodpovednosti podľa ust. § 427 a 429 OZ, umožňuje posudzovať zodpovednosť za
škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý
z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na

spôsobení škody. Súd sa sústredil na posudzovanie okolností významných pre posúdenie účasti na
vzniku škody pri strete prevádzok dopravných prostriedkov, nakoľko je potrebné posudzovať širší okruh
okolností, ako len podiel zavineného protiprávneho konania jedného z vodičov, keď rozhodná je účasť,
ktorú mali prevádzatelia, teda všetky okolnosti vzniku škody na obidvoch stranách, s ktorými je škodlivý
následok v príčinnej súvislosti. V zmysle § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov

o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného
predpisu,aotom,ktoichspáchal,akoajrozhodnutímoosobnomstave,vznikualebozánikuspoločnosti.
Súd mal za preukázané, že vodičke motorového vozidla Škoda Superb, B. L. bola uznaná vina a zároveň
uložená bloková pokuta
vo výške 10 eur za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb., spáchaný porušením

§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, t.j. z jej strany došlo k porušeniu povinnosti
venovaťsaplnevedeniuvozidlaasledovaťsituáciuvcestnejpremávke.Tovšakpodľasúduneznamená,
že by jej porušenie povinnosti automaticky vylučovalo zodpovednosť prevádzateľa druhého dopravného
prostriedku, aj keď jeho prípadné porušenie povinností nebolo zo strany policajných orgánov zistené
resp. preukázané. Z výpovede svedkov mal súd za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo pri

výjazde
z areálu spoločnosti VOD - EKO, a.s. Trenčín na ulicu Zlatovská v Trenčíne, čiže pri výjazde z pozemku
ležiacehomimocesty.Svedkoviasatiežzhodlinatom,žezareáluvychádzalovozidlazn.ŠkodaSuperb,
ktoré dávalo prednosť vozidlu na ceste t.j. vozidlu zn. BMW X6
a vozidlo zn. BMW X6 na tejto hlavnej ceste zastavilo bez toho, že by to vyžadovala situácia v cestnej

premávke. Vodič vozidla zn. BMW X6 uviedol, že počas jazdy mu zazvonil mobil
a bol požiadaný, aby v areáli VOD-EKO, a.s. nakúpil nejaké veci v železiarstve a nakoľko už bol za
odbočkou do tohto areálu, vozidlo zastavil a zaradil spiatočku, kým vodička vozidla zn. Škoda Superb
uviedla, že vozidlo zn. BMW X6 začalo cúvať a ono narazilo do jej auta. Svedkovia sa nevedeli zhodnúť
na tom, akým spôsobom došlo k stretu oboch vozidiel. Súd konštatoval, že aj v prípade vodiča vozidla

zn. BMW X6 došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, a to konkrétne § 25 ods. 1 písm. u) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach, kde
zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu
vozidiel. Súd ustálil, že porušenie uvedenej povinnosti malo za následok stret predmetných vozidiel,
nakoľko nie je oprávnené požadovať od vodiča vozidla, vychádzajúceho z pozemku mimo cesty, aby

predpokladal náhle zastavenie vozidla, pohybujúceho sa po hlavnej ceste,
ak na tejto ceste nebol iný účastník cestnej premávky, ktorý by mohlo vytvoriť náhlu prekážku pre vozidlo
jazdiace po hlavnej ceste. Porušenie uvedenej povinnosti súd ale nepovažoval za jedinú príčinu vzniku
stretu prevádzok, k stretu prevádzok prispelo
aj porušenie povinnosti vodičky vozidla zn. Škoda Superb podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona

č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a
sledovať situáciu v cestnej premávke. Súd preto ustálil, že vodiči oboch vozidiel sa porušením svojich
povinností vodičov v cestnej premávke dopustili konania, ktoré sa rovnakou mierou podieľalo na vzniku
stretu motorových vozidiel, čiže podiel vozidla
zn. BMW X6 súd stanovil na 50 % a podiel vozidla zn. Škoda Superb na 50 %.

3. Z obsahu záznamu o škodovej udalosti súd zistil, že vodička motorového vozidla
zn. Škoda Superb vyhlásila, že si je vedomá zavinenia dopravnej nehody. Toto prehlásenie malo podľa
súdu zásadný význam pre samotnú kvalifikáciu škodovej udalosti z hľadiska toho, že sa nejedná odopravnú nehodu, ale iba o škodovú udalosť, ktorú orgány policajného zboru neobjasňujú. Za takejto
situácie už zodpovednosť vodičky podľa súdu nebolo možné posudzovať na základe vyhodnotenia jej
zodpovednosti z okolností dopravnej nehody,

ale na základe dohody, teda dvojstranného právneho úkonu uzavretého medzi dvomi účastníkmi
škodovej udalosti o tom, ktorý z nich nesie zodpovednosť za dopravnú nehodu
a teda aj za škodu, ktorá na základe nej vznikla. Súd dospel k záveru, že zodpovednosť vodičky vozidla
zn. Škoda Superb je v tejto veci potrebné posudzovať na základe jej uznávajúceho prejavu, ktorý
predstavuje jej záväzok uhradiť škodu, a to nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol

povinný poskytnúť podľa zákona č. 381/2001
Z. z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel (§ 5 ods. 2 písm.
a/). Z uvedeného podľa súdu vyplývalo, že zodpovednosť samotnej vodičky
v takomto prípade nekopíruje zodpovednosť žalovaného ako poisťovne, keďže sa zakladá
na iných právnych dôvodoch. Nakoľko výška škody na motorovom vozidle zn. BMW X6 nebola medzi
sporovými stranami sporná (3.174,53 eur), súd ustálil, že žalovaný ako poisťovateľ prevádzkovateľa

vozidla zn. Škoda Superb je povinný nahradiť žalobcovi sumu vo výške 1.587,27 eur (50 % z výšky
škody). Žalobca si voči žalovanému uplatňoval aj nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 5 % ročne
z uplatňovanej sumy (3.174,53 eur)
od 20.5.2020 do zaplatenia. Súd tento nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný. Zákon
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla upravuje možnosť požadovať úroky z omeškania v § 11 ods. 6 a 8. Z právnej úpravy
možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní
svoju povinnosť, uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti a tiež, keď poškodenému zašle
oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie. Zo spisu
vyplývalo, že v posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č.

381/2001 Z. z. tým,
že listom zo dňa 19.05.2020 poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol
poskytnúť poistné plnenie, preto súd konštatoval, že do omeškania by sa dostal
s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa

§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti uplatňovaných úrokov
z omeškania ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnej
strane nepriznal právo na náhradu trov konania, keď každá zo strán mala úspech v časti 50 %.

4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podal

vzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Žalobcauviedol,žepoprávnejstránkesúdprvejinštancieaplikoval
správny predpis, a to ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, ktorý si ale podľa žalobcu súd
nesprávne vyložil. Podľa žalobcu bolo úlohou súdu prvej inštancie pri aplikácii § 431 Občianskeho
zákonníka ustáliť na každej zo strán konkrétne skutkové okolnosti, ktoré viedli k stretu prevádzok a v
prípade,akzistí,žetakétookolnosti,zakladajúceobjektívnuzodpovednosť,bolinaobochstranách,musí

starostlivo zvážiť ich význam a mieru, akou sa podieľali na strete prevádzok. Takýmto spôsobom ale
súd prvej inštancie podľa žalobcu nepostupoval. Súd prvej inštancie u oboch prevádzateľov nesprávne
vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré viedli k stretu vozidla BMW X6 a vozidla Škody Superb. Súd prvej
inštancie ustálil, že vodička Škody Superb porušila svoju povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o
cestnej premávke, a teda povinnosť vodiča venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej

premávke. S takouto kvalifikáciou porušenia povinnosti vodičky Škody Superb sa žalobca stotožnil. Po
ustálení skutkového stavu však podľa žalobcu uniklo pozornosti súdu prvej inštancie, že vodička Škody
Superb porušila inú, závažnejšiu povinnosť vodiča, upravenú v § 21 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, v
zmysle ktorého je vodič pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu s obmedzeným
prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných miest,

z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič povinný
dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. Takéto porušenie povinnosti vodičky Škody Superb, a
teda nedanie prednosti v jazde vozidlu BMW X6 vyplýva
aj z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu, ako aj zo zhodných svedeckých výpovedí.
Žalobca mal za to, že porušenie vyššie uvedených dvoch základných povinností vodičky Škody Superb

sú primárnou a jedinou príčinou vzniku škodovej udalosti. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie,
že pokiaľ by vozidlo BMW X6 na ceste nebolo zastavilo,
k stretu prevádzok by nedošlo a Škoda Superb by sa riadne zaradila do cestnej premávky.Pri posudzovaní miery účasti na strete prevádzok bolo povinnosťou súdu zaoberať sa aj otázkou,
ktorý z vodičov mal viac možností škodovej udalosti zabrániť. Ak by tak urobil, musel by konštatovať,
že vodič BMW X6 sa prakticky nemal ako zrážke vyhnúť, pretože Škoda Superb do neho nečakane

narazila zozadu. Na druhej strane vodička Škody Superb, odhliadnuc od toho, že porušila minimálne
dve zákonom uložené povinnosti vodiča, teda nevenovala sa plne vedeniu vozidla a nedala prednosť
v jazde, mala po spozorovaní vozidla BMW X6 možnosť vyhnúť sa zrážke buď intenzívnym brzdením,
alebo prejdením
do protismeru, kde sa podľa zhodných svedeckých výpovedí v tom čase žiadne auto nenachádzalo.

Súd prvej inštancie vodičovi žalobcu vytýka porušenie zákazu zastaviť a stáť, pričom podľa žalobcu zo
zisteného skutkového stavu bolo jasné, že o zastavenie a státie
v právnom zmysle nešlo.Státím sa rozumie uvedenie vozidla do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na
zastavenie (§ 2 ods. 2 písm. t) Zákona o cestnej premávke) a zastavením sa rozumie uvedenie vozidla
do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných
osôb alebo na urýchlené naloženie, alebo na zloženie nákladu (§ 2 ods. 2 písm. y) Zákona o cestnej

premávke). V predmetnej veci nešlo o prípad zastavenia alebo státia v právnom zmysle slova. Rovnako
za zastavenie nemožno považovať situáciu, keď vodič uvedie vozidlo do stavu pokoja v situácii, keď
dáva prednosť iným účastníkom cestnej premávky. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu vyplynulo,
že vodič BMW X6 nezastavil za účelom vystúpenia alebo nastúpenia prepravovaných osôb, alebo
manipulácie s nákladom, ale výlučne s úmyslom odbočiť na miesto mimo cesty, čím neporušil žiadnu

z povinností vodiča. Odhliadnuc od uvedeného však nemožno konštatovať porušenie zákazu vodiča
v zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. u) Zákona o cestnej premávke, pretože miesto škodovej udalosti je
prehľadné, ide o dlhú rovnú cestu, na ktorej sa podľa zhodných výpovedí oboch vodičov okrem vozidla
BMW X6 a Škody Superb nikto iný v inkriminovanom čase nenachádzal. V predmetnej veci vodič BMW
X6 zastavil na protiľahlej časti vozovky, pričom ak by v danom prípade išlo o križovatku tvaru T, tak by

s poukazom na § 25 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej premávke vodič BMW X6 na náprotivnej strane
vyúsťujúcej cesty mohol zastaviť a stáť. Pokiaľ teda takéto zastavenie a státie zákonodarca dovoľuje na
križovatke tvaru T v obci, tak o to viac platí, že vodič môže zastaviť a stáť na náprotivnej strane oproti
miestu výjazdu z pozemku mimo cesty. Z týchto dôvodov považoval tvrdenie, že vodič vozidla BMW
X6 porušil zákaz zakotvený v § 25 ods. 1 písm. u) Zákona o cestnej premávke za nenáležité. Taktiež

vodičovi BMW X6 podľa žalobcu nemožno vytknúť, že by náhle znížil rýchlosť jazdy alebo náhle zastavil.
Z výpovede svedkyne B. L. vyplynulo, že vodič BMW X6 sa nepohyboval rýchlo, jeho rýchlosť odhadla
na 30-40 km/hod, svedok A. J. uviedol, že pred zabrzdením skontroloval situáciu za svojím vozidlom,
za ktorým nič nešlo, a teda nič mu nebránilo, aby začal brzdiť, teda brzdením neobmedzil
a ani neohrozil iných účastníkov cestnej premávky. Nebolo pritom jeho povinnosťou predpokladať, že

z miesta mimo cesty v tom čase vyjde na cestu vozidlo Škoda Superb. Otázku, či vozidlo BMW X6 na
ceste cúvalo, súd prvej inštancie ustálil tak, že toto vozidlo necúvalo, z ktorého dôvodu vodičovi BMW
X6 nemožno klásť za vinu porušenie povinnosti vodiča pri cúvaní, kde platí, že vodič pri cúvaní nesmie
ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky. Žalovaný v konaní namietal, že jednou z okolností, ktorá
má vplyv na vznik škodovej udalosti bolo porušenie povinnosti vodiča BMW X6 podľa § 22 ods. 4 písm.

b) Zákona o cestnej premávke, a to, že cúval na križovatke s riadenou premávkou, čo je podľa zákona
zakázané. Toto tvrdenie žalovaného podľa názoru žalobcu vyvracia písomná správa OR PZ Trenčín
zo dňa 07.06.2021, č. ORPZ-TN-ODI-18-010/2021-ING, v zmysle ktorej miesto stretu prevádzok nie je
križovatkou. Žalovaný v konaní iné tvrdenia o tom, že účasť
na škode má prevádzkovateľ BMW X6 neprodukoval, s výnimkou všeobecného konštatovania o údajne

nesprávnej technike jazdy vodiča BMW X6. S poukazom na okolnosti prípadu bolo na mieste, aby
súd prvej inštancie ustálil, že prevádzkovateľ vozidla Škoda Superb v plnom rozsahu zodpovedá za
vzniknutú škodu, ktorú je žalovaný ako poskytovateľ PZP povinný nahradiť. Ďalej žalobca uviedol, že
ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona o PZP ukladá poisťovni povinnosť platiť úroky z omeškania v prípadoch
porušenia povinností poisťovne podľa § 11 ods. 6. V danom prípade porušenie povinností žalovaného

nespočívalo v oneskorenom prešetrení alebo neposkytnutí písomného vysvetlenia dôvodov, ale v tom,
že poistnú udalosť minimálne sčasti, a to aj podľa názoru súdu prvej inštancie prešetril nesprávne,
keďže z výsledkov prešetrovania vykonaného žalovaným vyplynulo, že prevádzkovateľ Škody Superb
podľa jeho názoru nenesie na vzniku škody žiadnu zodpovednosť, a preto poistné plnenie neposkytne.
Takýto postup sa aj podľa názoru súdu prvej inštancie ukázal ako nesprávny. Keďže takýto prípad, t. j.

neposkytnutie poistného plnenia z dôvodu nesprávneho prešetrenia poistnej udalosti nie je v zákone o
PZP explicitne riešený, je potrebné otázku úrokov z omeškania posúdiť podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Tým, že žalovaný v konaní pred súdom namietal dôvodnosť uplatňovaného
nároku, pričom súd túto dôvodnosť zatiaľ minimálne v časti uznal, žalovanýsa nezbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania. Z týchto dôvodov žalobca trval
aj na uplatnených úrokoch z omeškania. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

3.174,53 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.174,53 eur od 20.05.2020 až do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok

považuje za vecne správny. Podľa žalovaného zo záznamu o preverení oznámenia nevyplýva príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a samotným vznikom škodovej udalosti. Súd podľa žalovaného
správne aplikoval § 4 ods. 1 písm. c) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Súd tiež správne podľa žalovaného dospel k záveru o tom, že
došlo k náhlemu zastaveniu vozidla, čo vyplynulo z výsluchov svedkov na pojednávaní dňa 24.05.2021.
Svedok A. J. uviedol, že počas jazdy mu zazvonil mobil, aby niečo kúpil v areáli VOD-EKO, odkiaľ

vychádzalo vozidlo poistené u žalovanej, no nakoľko bol už za touto odbočkou do areálu, musel
vozidlo zastaviť s vedomosťou o nutnosti cúvania a následnom zaradení spiatočky. Podľa jeho slov
išiel rýchlosťou približne 50 km/h, z čoho je možné vyvodiť záver, že v momente zazvonenia mobilného
telefónu a informovaní sa o povinnosti odbočiť do areálu VOD-EKO, musel s vozidlom náhle zastať.
Komunikáciu

cez mobilný telefón možno tiež podľa žalovaného považovať za porušenie povinnosti podľa
§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Z výpovede svedkyne B. L. vyplýva, že
vozidlo žalobcu registrovala, tomuto dávala prednosť vjazde, nakoľko išiel po hlavnej ceste. Potom, čo
tomuto vozidlu dala prednosť v jazde, začala sa
so svojim vozidlom pripájať na hlavnú cestu. Z výsluchu vodičky tiež vyplývalo, že toto vozidlo cúvalo,

a teda nemalo len zaradenú spiatočku, čo podľa žalovaného potvrdzuje aj záznam o dopravnej nehode
zo dňa 05.03.2020, v ktorom bolo zaškrtnuté políčko
14 – vozidlo cúvalo, a taktiež v plániku nehody. Výklad ustanovenia § 25 ods. 1 písm. u) zákona
o cestnej premávke, ktorý žalobca od súdu považuje, je podľa žalovaného prísne formalistický, nakoľko
z vykonaného dokazovania vyplývalo, že vodič vozidla žalobcu

na mieste stretu zastavil a dokonca aj to, že cúval. V otázke úrokov z omeškania, žalovaný súhlasil
s právnym názorom súdu prvej inštancie. Samotná skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie
poistného plnenia podľa predstáv poškodeného nemôže podľa názoru žalovaného spôsobiť, že by si
túto povinnosť nesplnila vôbec a prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala do omeškania.
Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne

správny a aby žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní.
Zopakoval, že vodička B. L. bola potrestaná v blokovom konaní pokutou 10 eur, ktoré má podľa § 84
a násl. zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch charakter rozhodnutia o vine a je výsledkom priznania

vinníka a uznania jeho zodpovednosti
za priestupok. Vozidlo BMW X6 nemalo na nehode žiadnu spoluvinu. Ďalej žalobca zopakoval svoje
tvrdenie o tom, za akým účelom došlo k zastaveniu vozidla BMW X6, a teda za účelom odbočenia na
miesto mimo cesty, čím vodič neporušil žiadnu povinnosť. Miesto kde došlo k stretu oboch prevádzok
nie je miestom, kde by platil zákaz zastavenia a státia. Skutkové tvrdenie o tom, že vodič BMW X6

porušil svoje povinnosti aj tým, že komunikoval cez mobilný telefón mal podľa žalobcu žalovaný uplatniť
do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania s poukazom na zákonnú koncentráciu konania podľa
§ 154 CSP. Okrem toho telefonovanie prostredníctvom handsfree zákon povoľuje. V mieste stretu
prevádzok nebolo zakázané ani cúvanie, a preto takéto posúdenie by podľa žalobcu nepredstavovalo
porušenie povinnosti vodiča BMW X6. Naďalej trval na tom, že žalobca má nárok aj na úroky

z omeškania z dôvodov, ktoré uvádzal už vo svojom odvolaní. Žalobca mal za to, že podľa
§ 431 Občianskeho zákonníka nebolo preukázané, že by mal na vzniku škody akúkoľvek účasť.
Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že
žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.174,53 eur spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 3.174,53 eur od 20.05.2020 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.7. V dôsledku odvolania podaného zo strany žalobcu rozhodoval Krajský súd v Trenčíne rozsudkom
č. k. 6Co/9/2022-131 zo dňa 24.01.2023, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania a žalovanému priznal nárok proti

žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 282/2023, zo dňa 05.09.2023, bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/9/2022-131 zo
dňa 24.01.2023 zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie. Ústavný
súd SR vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že podstata námietok sťažovateľky spočívala
v namietanom porušení jej základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie

napadnutým rozsudkom krajského súdu v časti týkajúcej sa nepriznania nároku na úrok z omeškania.
K meritórnej problematike tvoriacej predmet napadnutého konania už ústavný súd zaujal stanovisko
v nálezoch sp. zn. III. ÚS 309/2020, sp. zn. III. ÚS 215/2020, sp. zn. II. ÚS 263/2022, z ktorých
v podstatnom vyplýva, že ak poškodený žaluje priamo poisťovňu,
na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do
omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok

na náhradu škody, s tým rozdielom oproti všeobecnej úprave, že na úrok z omeškania nemá poškodený
nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu. Trojmesačná zákonná
lehota na vybavenie prešetrenia poistnej udalosti a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie
podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no
nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania, § 121

ods. 3 Občianskeho zákonníka). Krajský súd v napadnutom rozsudku odkazoval na závery nálezu sp.
zn. II. ÚS 263/2022 a poukazoval na § 11 ods. 7 zákona o PZP. V náleze sp. zn. II. ÚS 263/2022 sa riešil
prípad, keď krajský súd konštatoval, že poškodenému patrí nárok na úrok z omeškania iba v prípade
porušenia povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, a to v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP, čo bolo
ústavnýmsúdomvyhodnotenéakonesprávnyvýkladdotknutýchustanovenízákonaoPZP.Naprotitomu

v prejednávanej veci krajský súd konštatoval, že poškodenému patrí nárok na úrok z omeškania až po
doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia
nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Výkladom
§ 11 ods. 7 zákona o PZP sa zaoberal ústavný súd vo veciach sp. zn. III. ÚS 215/2020, sp. zn. III.
ÚS 309/2020. V tomto prípade poškodený žaloval priamo poisťovňu, a preto sa na priznanie úroku

z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody, s tým rozdielom, že na úrok
z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov určených na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní
určených na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Ústavný súd konštatoval, že výklad
§ 11 ods. 6 a 8 zákona o PZP, aký na prejednanú vec aplikoval krajský súd, nie je ústavne udržateľný,

je v rozpore s judikatúrou ústavného súdu, ako aj najvyššieho súdu. Krajský súd v napadnutom
rozsudku síce čiastkovo parafrázoval závery ústavného súdu k prejednávanej problematike, avšak tieto
interpretoval nesprávnym spôsobom bez zreteľa na už citovaný právny záver, na ktorý poukázala aj
sťažovateľka. Iba odkaz na § 11 ods. 7 zákon o PZP nie je s ohľadom na už uvedené dostatočný, navyše
ústavný súd vo svojej judikatúre podal výklad aj § 11 ods. 7 zákona o PZP, ktorý nekorešponduje

so závermi krajského súdu v napadnutom rozsudku.

8. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/9/2022-131 zo dňa 24.01.2023 Ústavným
súdom SR bola dňa 05.10.2023 vec opätovne predložená Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný podaním zo dňa 16.10.2023 oznámil súdu, že uhradil žalobcovi istinu
vo výške 1.587,27 eur dňa 26.04.2023 a dňa 02.10.2023 uhradil žalovaný aj úroky z omeškania vo výške
233,31 eur a preto žiadal konanie zastaviť.

10. Na podanie žalovaného a s tým súvisiacu výzvu odvolacieho súdu, žalobca reagoval podaním
doručeným súdu dňa 30.11.2023, v ktorom uviedol, že nakoľko žalovaný uhradil sumu 233,31 eur,
predstavujúcu úroky z omeškania, žalobca s poukazom na § 370 CSP podanú žalobu v časti týkajúcej
sa zaplatenia úrokov vo výške 5 % ročne zo sumy 1.587,27 eur od 20.05.2020 do zaplatenia berie späť.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd s poukazom na § 370 ods. 1 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia

podanej žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.587,27
eur, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie
úrokov z omeškania a v tejto časti konanie zastavil. Doplnil, že trovy odvolacieho konania neuplatňuje.11. Odvolací súd vyzval žalovaného, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby. Žalovaný v podaní
doručenom súdu dňa 18.12.2023 uviedol, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby.

12. V podaní doručenom súdu dňa 20.03.2024 žalobca uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na
podanom odvolaní, kde namietal nesprávne ustálený rozsah svojej účasti
na spôsobení škody, keď správne mal byť žalovaný zaviazaný zaplatiť škodu v plnej výške. Poukázal na
písomné odôvodnenie odvolania a nestotožnil sa so zamietajúcou časťou rozsudku súdu prvej inštancie,
ani s rozsudkom odvolacieho súdu.

13. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

14. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej

inštancie a konanie zastaví.

15. Žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať
s konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon voči
súdu, ktorým žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne vo veci nerozhodoval.

Nakoľko v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.587,27 eur od 20.05.2020 do zaplatenia, po vydaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie
a po podaní odvolania, t. j. v odvolacom konaní, avšak skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
pričom žalovaný vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací súd konštatoval, že boli

splnené podmienky pre aplikáciu § 370 ods. 1 a 2 CSP, pripustil späťvzatie žaloby žalobcom v časti
o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.587,27 eur od 20.05.2020 do zaplatenia, v tomto rozsahu rozsudok Okresného súdu Trenčín
č. k. 13C/9/2020-88 zo dňa 13. septembra 2021 zrušil a konanie zastavil.

16. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zrušení veci Ústavným súdom SR, opätovne vec
preskúmal v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď
nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo zvyšujúcej

časti zamietajúceho výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

17. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním vo výroku I., ktorým súd žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.587,27 eur, tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie

nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal (§ 367 ods. 2, 3 CSP). Predmetom odvolacieho
prieskumu tak zostal výrok II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a súvisiaci výrok III.,
ktorým súd žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

18. S poukazom na skutočnosť, že Ústavný súd SR vo svojom zrušujúcom rozhodnutí poukazoval len

na nesprávne závery odvolacieho súdu týkajúce sa úrokov z omeškania a závery ústavného súdu sa
nedotýkali posúdenia samotného nároku na náhradu škody ako zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravného prostriedku, odvolací súd opätovným preskúmaním veci dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,
správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím

námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

19. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.
Súd aplikoval ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka. Malza preukázané, že vodičke motorového vozidla zn. Škoda Superb, B. L. bola uznaná vina a zároveň
uložená bloková pokuta vo výške 10 eur za priestupok podľa § 22
ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, spočívajúci v porušení povinnosti venovať sa

plnevedeniuvozidlaasledovaťsituáciuvcestnejpremávkevzmysle§4ods.1písm.c)zákonač.8/2009
Z. z. o cestnej premávke. Uvedená skutočnosť podľa súdu prvej inštancie nevylučovala zodpovednosť
prevádzateľa druhého dopravného prostriedku. Z vykonaného dokazovania podľa súdu vyplývalo, že
vozidlozn.BMWX6nahlavnejcestezastavilobeztoho,žebytovyžadovalasituáciavcestnejpremávke.
Súd preto konštatoval, že aj v prípade vodiča vozidla zn. BMW X6 došlo k porušeniu pravidiel cestnej

premávky, a to konkrétne § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a teda vodiči
oboch vozidiel sa rovnakou mierou podieľali na vzniku škody. Súd tiež aplikoval ustanovenie
§ 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., a teda keď mal za to, že vodička vozidla
zn. Škoda Superb uznala podpísaním uznávacieho prejavu povinnosť nahradiť škodu nad rámec
poistného plnenia, žalovaný zodpovedá len za 50 % výšky škody.

20. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

21. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov
a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej

škody.

22. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

23. Podľa § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť
na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky
alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov
z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest.

24. Odvolací súd pri posudzovaní veci vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie, podľa ktorého dňa 05.03.2020 v čase o 15.35 hod. došlo na ulici Zlatovská v Trenčíne k stretu
prevádzok 2 motorových vozidiel, a to motorového vozidla
zn. BMW X6, s evidenčným číslom I., držiteľom ktorého je žalobca, vodičom ktorého bol v čase nehody
A. J. a motorového vozidla zn. Škoda Superb

s evidenčným číslom I., vlastníkom ktorého je L. L., v čase nehody poistený
u žalovaného a vodičkou ktorého bola v čase nehody B. L.. Ku škodovej udalosti došlo pri výjazde z
areálu spoločnosti VOD - EKO, a.s. Trenčín na ulicu Zlatovská
v Trenčíne, pričom uvedené miesto sa nepovažuje za križovatku. Účastníkovi škodovej udalosti, vodičke
motorového vozidla Škoda Superb, B. L. bola uznaná vina

a zároveň uložená bloková pokuta vo výške 10 eur za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č.
372/1990 Zb., spáchaný porušením § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.
ocestnejpremávke.Pristreteprevádzokdošlokpoškodeniuvozidlažalobcu,jehoopravabolavykonaná
v autorizovanom servise T.O.B. s.r.o. (BMW Service) a za vykonanú opravu bola servisom vystavená
faktúra č. 2020300736 zo dňa 02.04.2020 vo výške 3.174,53 eur, ktorú žalobca uhradil. Z vykonaného

dokazovania a z výsluchu svedkov vyplynul priebeh dopravnej nehody tak, že z areálu spoločnosti VOD-
EKO, a.s. na ulici Zlatovská v Trenčíne vychádzalo na hlavú cestu vozidlo zn. Škoda Superb, ktorého
vodičkou bola B. L., vozidlo odbočovalo doľava a dalo prednosť vozidlu zn. BMW X6 (ktorého vodičom
bol A. J.) idúcemu po hlavnej ceste. Vozidlo zn. BMW X6 prechádzajúce
po hlavnej ceste zastavilo na hlavnej ceste bez toho, aby si to vyžadovala situácia v cestnej premávke

a následne došlo k stretu dvoch motorových vozidiel zn. BMW X6 a zn. Škoda Superb a k škodovej
udalosti, o čom svedčí predložená fotodokumentácia a oznámenie o škodovej udalosti, v zmysle ktorých
bola na vozidle zn. BMW X6 poškodená zadná ľavá strana a na vozidle zn. Škoda Superb bola
poškodená predná pravá strana, vrátane pravej časti kapoty.

25. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že v danom
prípade súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, výsluchoch svedkov a priebehu
dopravnej nehody správne vyhodnotil a správne právne posúdil vzniknutý nárok na náhradu škody
ako zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku. Súd prvej inštanciesa náležitým spôsobom vysporiadal so splnením podmienok na vyvodenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravnéhoprostriedkujezodpovednosťouobjektívnou,priktorejsanavznikzodpovednostnéhovzťahu

nevyžaduje zavinenie. Obdobne nie je pre vznik zodpovednosti relevantný protiprávny úkon (protiprávne
konanie zodpovedného subjektu), a to aj napriek tomu, že protiprávny úkon vo forme porušenia
zákonnej povinnosti (či už povinnosti zakotvenej v Občianskom zákonníku alebo osobitnými predpismi
súkromnoprávnejaleboverejnoprávnejpovahy,napr.zákonocestnejpremávke)môžebyťvkonkrétnom
prípade prítomný. Ani prítomnosť protiprávneho úkonu však nemení charakter zodpovednosti podľa §

427 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, východiskovou požiadavkou vzniku ktorej je, aby škoda
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (napr. náraz motorovým vozidlom
vo veľkej rýchlosti).

26. Odvolací súd sa zaoberal aplikáciou ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje
stret prevádzok. Uvedené ustanovenie rieši rozvrhnutie zodpovednosti medzi dvoma alebo viacerými

prevádzkovateľmi dopravných prostriedkov, prevádzky ktorých sa stretli, pričom v dôsledku tohto stretu
prevádzokdošlokuvznikuškody.Nárokytýchtoprevádzkovateľovnanáhraduškodysaposudzujúpodľa
mieryspoluúčastinaspôsobeníškody.Zformulácie§431Občianskehozákonníkavyplýva,žehomožno
aplikovať výlučne iba vo vzťahu k nárokom prevádzkovateľov medzi sebou navzájom, t.j. vo vzťahu
k takej škode, ktorá vznikla týmto prevádzkovateľom, pričom musí ísť o prevádzkovateľov v zmysle

ustanovenia § 427 ods. 1 alebo § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pod pojmom stret prevádzok
považovať nielen stret samotných dopravných prostriedkov, ale v prípade, že je súčasťou prevádzky
dopravy aj určité dopravné zariadenie, aj stret dopravného prostriedku s takýmto dopravným zariadením
inej prevádzky. Pojem stret prevádzok zahŕňa tak priamy stret prevádzok, t.j. priamy stret prevádzok, t.
j. priamy fyzický kontakt dvoch dopravných prostriedkov, ako aj nepriamy stret prevádzok, t. j. vzájomné

pôsobenie prevádzok na seba bez reálneho fyzického kontaktu dopravných prostriedkov. Pojem účasť
naspôsobeníškodynevyjadrujenevyhnutnúmieruzavineniadanéhoprevádzkovateľa,alemieru,ktorou
sa povaha jeho prevádzky spolupodieľa. Nie je tým ani vylúčené, že u niektorého z prevádzkovateľov
bude tou skutočnosťou (prípadne u všetkých), ktorá viedla k stretu prevádzok a k vzniku škody, zavinený
protiprávny úkon (napr. prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, nedanie prednosti v jazde). Zavinené

konanie alebo opomenutie prevádzkovateľa, ktoré bolo vo vzťahu k príčinnej súvislosti so vznikom
škody, predstavuje v tom prípade iba objektívnu mieru účasti na vzniku škody. Situáciu stretu prevádzok,
kde u jedného z prevádzkovateľov bolo prítomné zavinenie, pričom u druhého prevádzkovateľa takéto
zavinenie nebolo možné identifikovať, nemožno bez ďalšieho posudzovať v zmysle, že zavinenie nebolo
možnéidentifikovaťataktiežnemožnobezďalšiehoposudzovaťvzmysle,žezavineniejednéhovylučuje

spoluúčasť druhého. Aj prevádzkovateľ, ktorý sa na strete nepodieľal svojím zavinením, bude v rámci
vyporiadania medzi prevádzkovateľmi znášať tú časť zodpovednosti, ktorá je spätá s objektívnymi
skutočnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody (napr.
nezavinená technická chyba dopravného prostriedku, ktorá bola jednou z príčin vzniku škody pri
strete). Platí, že zavinené konanie alebo opomenutie prevádzkovateľa nemožno bez posúdenia ďalších

relevantných okolností posudzovať ako vyšší podiel účasti na spôsobení škody. Vyporiadanie podľa
spoluúčasti na vzniku škody predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností daného stretu
prevádzok,pričomdôraztrebaklásťnatieokolnosti,ktorébolihlavnýmipríčinamivznikuškody(porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/550/2015).

27. V prejednávanej veci je žalobca prevádzateľom motorového vozidla zn. BMW X6
a prevádzateľom vozidla zn. Škoda Superb je L. L., ktorý mal v čase škodovej udalosti poistené
motorové vozidlo u právneho predchodcu žalovaného v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vodičmi týchto
motorových vozidiel síce boli osoby odlišné od ich prevádzateľov, avšak zodpovednosť prevádzateľov

motorových vozidiel nie je touto skutočnosťou dotknutá, keď prevádzatelia zodpovedajú za škodu pri
strete prevádzok podľa
§ 427 a § 431 Občianskeho zákonníka podľa miery svojej účasti na jej vzniku na základe objektívneho
princípu, a to aj prostredníctvom vodičov týchto vozidiel a ich zavineného porušenia pravidiel cestnej
premávky v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

28. Odvolací súd mal z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie za preukázané, že ku vzniku
škody (škodovej udalosti), ktorá je predmetom tohto konania, prišlo osobitou povahou dopravnéhoprostriedku, resp. stretom vyššie uvedených motorových vozidiel. Je nepochybné, že k vzniku škody
došlo na základe zavinenia vodičky motorového vozidla
zn. Škoda Superb, ktoré spočívalo v porušení povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať

situáciu v cestnej premávke podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.
ocestnejpremávke,aleajnazákladeporušeniapravidielcestnejpremávkyzostranyvodičamotorového
vozidla zn. BMW X6 podľa § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keď vodič
zastavil motorové vozidlo, hoci to nevyžadovala dopravná situácia,
a to na mieste, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo

obmedziť jazdu vozidiel, pričom uvedenými porušeniami pravidiel cestnej premávky zo strany obidvoch
vodičov motorových vozidiel došlo k stretu prevádzok.
Aj napriek tomu, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, kde sa neskúma zavinenie,
medzi stranami teda nebolo sporné, že jednou z príčin dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti
vodičky motorového vozidla zn. Škoda Superb, a to tým spôsobom, že sa nevenovala plne vedeniu
motorového vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, čo vyplynulo zo záznamu o škodovej

udalosti, v ktorom vyhlásila, že uznáva vinu za dopravnú nehodu a zároveň jej bola uložená bloková
pokuta vo výške 10 eur za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
S poukazom na ust. § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný
priestupok.

29. Pokiaľ žalobca namietal, že vodička motorového vozidla zn. Škoda Superb porušila
aj ďalšie pravidlo v cestnej premávke v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
a to povinnosť dať prednosť v jazde motorovému vozidlu zn. BMW X6, uvedené v konaní nebolo
preukázané svedeckými výpoveďami a ani z fotodokumentácie. Z výpovede vodičky motorového vozidla
zn. Škoda Superb B. L. vyplynulo, že s vozidlom vychádzala z areálu VOD-EKO, a.s. na hlavnú cestu,

zaregistrovala vozidlo zn. BMW X6 prechádzajúce po hlavnej ceste sprava, ktorému dala prednosť
a následne vyšla z areálu
na hlavnú cestu smerom doľava a zaradila sa za vozidlo zn. BMW X6, ktoré náhle zastavilo, čo potvrdila
aj svedkyňa M. K., spolujazdkyňa vodičky vozidla zn. Škoda Superb. Vodič motorového vozidla zn.
BMW X6 A. J. v rámci výpovede uviedol, že v čase prechádzania cez križovatku nezaregistroval

vozidlo zn. Škoda Superb. Taktiež ani z predloženej fotodokumentácie nevyplynulo, že by vodička
motorového vozidla zn. Škoda Superb pri odbočovaní na hlavnú cestu a výjazde z areálu nedala
prednosť motorovému vozidlu zn. BMW X6, keď v zmysle stôp stretu obidvoch motorových vozidiel
došlo k poškodeniu ľavej zadnej strany motorového vozidla zn. BMW X6 a k poškodeniu pravej prednej
strany vrátane pravej časti kapoty motorového vozidla zn. Škoda Superb. Na základe takto zisteného

skutkového deja možno konštatovať, že ku škodovej udalosti, resp. k stretu motorových vozidiel, došlo
ažnásledne,keďvodičkamotorovéhovozidlazn.ŠkodaSuperb,vychádzajúcazareálunahlavnúcestu,
dala prednosť motorovému vozidlu zn. BMW X6 idúcemu po hlavnej ceste. Vodička motorového vozidla
zn. Škoda Superb tak neporušila žalobcom namietanú povinnosť v zmysle § 21 ods. 1 v spojení s § 2
písm. b) zákona

č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a to dať prednosť v jazde, keď pri výjazde na hlavnú cestu žiadnym
spôsobom neobmedzila vodiča motorového vozidla zn. BMW X6, ktorý mal prednosť v jazde, takým
spôsobom, že by bol vodič nútený vzhľadom na okolnosti náhle zmeniť smer jazdy, prípadne rýchlosť
jazdy a zároveň k náhlemu zastaveniu vozidla
zn. BMW X6 nedošlo pre konanie zo strany vodičky vozidla zn. Škoda Superb. Nemožno sa stotožniť

ani s odvolacou námietkou žalobcu, že vodička motorového vozidla zn. Škoda Superb sa mohla
vyhnúť motorovému vozidlu zn BMW X6 intenzívnym brzdením alebo prejdením do protismeru, nakoľko
zavinenie na strane vodičky vozidla zn. Škoda Superb spočívalo práve v nedostatočnom venovaní sa
vedeniu vozidla a v nesledovaní situácie v cestnej premávke. Z uvedeného je zrejmé, že ak by sa plne
venovala vedeniu motorového vozidla a sledovala situáciu v doprave, mohla by sa vyhnúť zrážke, resp.

stretu motorových vozidiel, preto vodičke nie je možné takéto konanie pričítať dvakrát ako zavinenie, a to
ajzasituácie,keďkstretumotorovýchvozidieldošlobezprostrednepovýjazdevodičkyvozidlazn.Škoda
Superb z areálu na hlavnú cestu, po ktorej idúce vozidlo zn. BMW X6 náhle zastavilo a vzhľadom na
všetkyokolnostiakonaniezostranyobidvochvodičovbolozčasovéhohľadiskaazhľadiskavzdialenosti
vozidiel veľmi nepravdepodobné, aby sa vodička vozidla zn. Škoda Superb vyhla zrážke vozidiel.

30. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že na daný prípad je potrebné aplikovať
ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, keď je nepochybné, že škoda vznikla v kolízii dopravných
prostriedkov a zároveň miera účasti na dopravnej nehode bolanazákladezistenéhoskutkovéhostavunastranevodičkymotorovéhovozidlazn.ŠkodaSuperbavodiča
motorového vozidla zn. BMW X6 rovnaká, preto je dôvod na uplatnenie rozdelenia zodpovednosti.
K uvedeným záverom odvolací súd pristúpil z dôvodu, že obaja vodiči porušili pravidlá a predpisy o

cestnej premávke v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo ku kolízii
dopravných prostriedkov. Z dôvodu tejto kolízie vznikla na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu
škoda, ktorá bola vyčíslená na sumu 3.174,53 eur, ktorú sumu v konaní žalovaný nenamietal. Ku vzniku
škody prišlo
vpríčinnejsúvislostisprevádzkoumotorovéhovozidlanastraneobidvochvodičov.Tedabolidanévšetky

dôvody na vyvodenie zodpovednosti za škodu. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že vodič vozidla
BMW X6 neporušil pravidlá cestnej premávky podľa ust. § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z.
ocestnejpremávke,atozákazzastaviťastáť,keďpodľažalobcuozastavenieastátievprávnomzmysle
nešlo, keď zastavením sa v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. y) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
rozumie uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na
vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie, alebo na zloženie nákladu. Odvolací

súd konštatuje, že zákaz zastavenia a státia v zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke je potrebné vykladať tak, že ide o také zastavenie alebo státie s vozidlom
na miestach, kde je možnosť ohrozenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo možnosť
obmedzenia jazdy vozidiel, pričom v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. y) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke nemožno zákaz zastavenia a státia s vozidlom vykladať tak, že

k porušeniu tohto zákazu dôjde len takým konaním vodiča, keď vozidlo zastaví
zaúčelomurýchlenéhonastúpeniaalebovystúpeniaprepravovanýchosôbalebozaúčelomurýchleného
naloženia alebo zloženia nákladu. Takýto výklad predmetného ustanovenia by tak nezohľadňoval a
neriešil rôzne situácie, ktoré môžu nastať v cestnej premávke a v bežnej praxi by to znamenalo, že
v prípade obmedzenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zastavením motorového vozidla by

vodič nezodpovedal za takéto konanie a zodpovednosť by bola vodičovi vyvodená len za situácie, ak
by k zastaveniu vozidla došlo za účelom nastupovania a vystupovania osôb, čo je neprijateľné a prieči
sa výkladu a zmyslu ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V konaní nebolo sporné,
že motorové vozidlo
zn, BMW X6 zastavilo na hlavnej ceste, čo vyplynulo z výpovede svedkov, predovšetkým z výpovede

vodičavozidlaBMWX6,ktorýuviedol,ževozidlomprechádzalpohlavnejceste,keďmuzazvonilmobilný
telefón s tým, aby nakúpil v železiarstve a nakoľko prešiel odbočku do areálu VOD-EKO, zastavil vozidlo
a zaradil spiatočku. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je zrejmé, že vodič vozidla zn. BMW X6 zastavil
na hlavnej ceste pri rýchlosti 50 km/h
beztoho,abysitovyžadovaladopravnásituácia,prípadne,abysanacestenachádzalanepredvídateľná

a neočakávaná prekážka, pričom takýmto zastavením vozidla dochádza k ohrozeniu bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky alebo k obmedzeniu jazdy ostatných vozidiel. Bez ohľadu na žalobcom
namietanú skutočnosť, že na mieste, kde vodič motorového vozidla zn. BMW X6 zastavil, nebol zákaz
zastavenia a státia, uvedené nemá vplyv na to, že vodič zastavením vozidla na hlavnej ceste porušil
pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

keď zastavil motorové vozidlo, hoci to nevyžadovala dopravná situácia, a to na mieste, kde zastavenie
alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel.
S poukazom
na uvedené skutočnosti, odvolací súd mal za to, že príčinou škodovej udalosti, resp. stretu prevádzok
motorových vozidiel, bolo aj porušenie pravidiel cestnej premávky vodiča motorového vozidla zn. BMW

X6 spočívajúce v zastavení na hlavnej ceste.

31. Žalobca v danom konaní uplatnil svoj nárok na náhradu škody vo výške 3.174,53 eur voči
poisťovateľovi (právnemu predchodcovi žalovaného). Intenzita zavinenia oboch vodičov spočívajúca vo
vyššie uvedených porušeniach pravidiel cestnej premávky je podľa názoru odvolacieho súdu rovnaká a

pokiaľ neboli preukázané iné okolnosti účasti prevádzateľov
na spôsobenej škode, záver súdu prvej inštancie o ich miere účasti na škodovej udalosti v pomere 50:50
bol správny. Poisťovateľ zodpovedá za škodu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
pričom v zmysle § 5 ods. 2 písm. a) tohto zákona je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak

poistený bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného
plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona. Pokiaľ vodička motorového
vozidla zn. Škoda Superb uznala vinu, čo v konaní nebolo sporné, uznala tým povinnosť nahradiť škodu
alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré bolo v tomto prípade 50 %zo spôsobenej škody, preto súd prvej inštancie správne aplikoval uvedené ustanovenie § 5 ods. 2 písm.
a) zákona č. 381/2001 Z. z., keď nárok žalobcu voči žalovanému ako poisťovateľovi bol vo výške 50 %,
resp. vo výške 1.587,27 eur a vo zvyšnej časti dôvodne žalobu zamietol.

32. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšujúcej časti
zamietajúceho výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania , ktorý zohľadňoval procesný úspech
strán sporu, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

33. S prihliadnutím na to, že žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaný požadované úroky
zaplatil , čo žalobcu viedlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, o náhrade trov odvolacieho konania bolo
rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
a § 256 ods. 1 CSP.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).