Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/148/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914214944
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6914214944.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B. D. XXXX/X, A.; zast.: AK LM & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Jána Rášu 793, Budmerice,
proti žalovanému: E. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. A. XXXX/XXX, H.; zast.: AK NOVÁK, s.r.o., so
sídlom Ladislav Hudeca 15326/2A, Banská Bystrica o odstránenie neoprávnenej stavby, na odvolanie
žalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduRimavskáSobotazodňa12.januára2023,č.k.:7C/220/2014
- 274, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol: „I. Súd žalobu žalobkyne zamieta. II. Žalovaný má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Žalobkyňa sa domáha odstránenia neoprávnenej stavby – včelína, umiestneného pod prístreškom
hospodárskej budovy – stavby bez súpisného čísla postaveného na pozemku v podielovom

spoluvlastníctve žalobkyne parc. č. XXX/X, druh pozemku – záhrady o výmere 375 m2, zapísaného na
LV č. XX parc. reg. „C“ vedeného katastrálnym odborom Okresného úradu Rimavská Sobota, pre kat.
územie I., obec J., okres Rimavská Sobota do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
3. Tvrdila, že je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej žalovaný bez súhlasu žalobkyne
ako aj iných spoluvlastníkov postavil stavbu – včelín. Namietala, že stavba je postavená bez stavebného
povolenia a domáha sa ochrany v súlade s ust. § 135c OZ. bola postavená žalovaným neoprávnene na
pozemku, ktorý patrí viacerým osobám a bola postavená bez väčšinového súhlasu spoluvlastníkov.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa nie je výlučným vlastníkom pozemku
parc. č. XXX/X, a ak je pozemok v spoluvlastníctve, musia na strane žalobcu vystupovať všetci
spoluvlastníci. Žalobkyňa nedoložila súhlasy všetkých spoluvlastníkov s podanou žalobou. Prístrešok
na včely, ktorý je predmetom tohto konania, nie je stavbou, ale súčasťou hospodárskej budovy, ktorá
bola postavená v r. 1976, a ktorej vlastníkom je žalovaný a odstránenie tohto prístrešku by bolo v
rozpore s dobrými mravmi, keďže treba brať do úvahy špecifikum ohľadom včiel, kde ide o hmyz
užitočný nie len pre vlastníka, ale aj vlastníkov okolitých pozemkov a celú biosféru. Nesúhlasil ani s

tvrdením, že prístrešok pre včely bol čiernou stavbou, pretože realizáciu prístrešku pre včely ohlásil
príslušnému stavebnému úradu a to listom zo dňa 07. 05. 1998. Poukázal na konanie v obdobnej veci,
ktoré prebiehalo na tamojšom súde pod sp. zn. 8C/369/2012.5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok nie je daný. Dospel k záveru, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností. Nebolo preukázané, že ide o
neoprávnenú stavbu, t. j., že ide o stavbu na cudzom pozemku, pričom žalovaný, ktorý stavbu postavil,

je spoluvlastníkom tohto pozemku, teda nezriadil stavbu na cudzom pozemku, ale na pozemku, ktorého
je spoluvlastníkom. Nemôže ísť o neoprávnenú stavbu, čo je základným predpokladom pre aplikáciu
príslušného ustanovenia §135c OZ. Súd vyslovil záver, že žalobkyňa neuviedla podstatné a rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by preukazovali ňou uplatňovaný nárok a skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré
použila ako prostriedok procesnej obrany, nepoprela. Iné relevantné skutkové tvrdenia o predmetných

skutočnostiach nepredložila. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. „relevantne tvrdiť“ viedlo k zamietnutiu
žalobyzdôvoduneuneseniadôkaznéhobremena.Nazistenýskutkovýstav súdaplikovalpredovšetkým
§ 135c ods. 1, 2, 3 OZ.
Odvolanie
6. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadala zmeniť, eventuálne ho
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Použila odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. f), písm. h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
7. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalovaný na pozemku v podielovom spoluvlastníctve postavil
stavbu trvalého charakteru, prístavbu včelína ku stavbe hospodárskej budovy bez súpisného čísla.

Stavba bola zriadená bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, a pretože ide o rozhodovanie so
spoločnou vecou podľa § 139 OZ, ide o neoprávnenú stavbu. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
priamo susediacej nehnuteľnosti. Ani ona nedala súhlas žalovanému na výstavbu v blízkosti jej
nehnuteľnosti. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak stavebník nemá právny titul, ktorý by ho oprávňoval
na pozemku stavať. Tento žalovaný nemal, pretože neprišlo k rozhodnutiu väčšiny spoluvlastníkov.

Konanie žalovaného tak možno považovať ako neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobkyne
ako podielovej spoluvlastníčky.
8. Poukázala na odpoveď Okresného úradu Rimavská Sobota zo dňa 13. 2. 2017, podľa ktorého
žalovaný nebol na LV č. XX nikdy v období rokov 1985 do 2017 zapísaný ako výlučný vlastník pozemku
parc. č. XXX/X. V čase stavania včelína v roku 1998 nebol evidovaný ani ako spoluvlastník na tejto

parcele, keďže ako spoluvlastník bol na LV č. XX zapísaný až 8. 10. 2002.
9. Namietal, že súd neskúmal, či bol alebo nebol žalovaný v čase uskutočnenia stavby vlastníkom, resp.
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej stavbu postavil. Podľa jej názoru táto stavba spĺňa
podmienky na označenie ako neoprávnená a nedovolená stavba, lebo je postavená na pozemku, ktorý
patrí viacerým osobám bez väčšinového súhlasu. Stavba bola postavená bez stavebného povolenia v

rozpore VZN mesta Hnúšťa.
10. Žalovaný tvrdil, že prístrešok na včely nie je stavbou, ale súčasťou hospodárskej budovy, ktorá
bola postavená v roku 1976. S týmto tvrdením sa nestotožnila, nakoľko aj mesto Hnúšťa, ako príslušný
stavebný úrad, niekoľkokrát rozhodlo o odstránení tejto stavby. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že ohlásil
príslušnému stavebnému úradu realizáciu prístrešku pre včely listom zo dňa 7. 5. 1998, o tom nepredložil

žiaden dôkaz. Ak žalovaný uviedol, že mal v roku 1998 podávať ohlásenie na stavebný úrad s
realizáciou prístrešku, jasne deklaroval, že včelín bol postavený v roku 1998, keď nebol ani vlastníkom
spoluvlastníkom pozemku.
11. Pokiaľ súd prvej inštancie odkazuje na rozhodnutie vo veci sp. zn. 8C/369/2012 zo dňa 11. 2.
2015, kde predmetom konania bola ochrana vlastníckeho práva súvisiaca s obťažovaním včiel

nadmieru primeranú pomerom, uviedol, že toto konanie nemalo nič spoločné s konaním o odstránenie
neoprávnenej stavby.
12. Namietala záver súdu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Súd nezobral do úvahy
žiadne tvrdenie žalobkyne a stotožnil sa s tvrdeniami žalovaného, hoci nepredložil žiadny dôkaz. Z
odôvodnenia rozhodnutia nevie ustáliť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel súd svojím

záverom. Uviedol, že aj stavebný úrad mesta Hnúšťa konštatoval, že ide o stavbu neoprávnenú,
preto ani dodatočne nemohol povoliť danú stavbu. Súdu prvej inštancie vytkol, že rozhodnutie je
vypracované na piatich stranách, kde sa nevysporiadal s ničím. Podľa jej názoru rozhodnutie nespĺňa
kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Nevyplýva z neho, prečo súd aplikoval
citované ustanovenie právneho predpisu, prečo ho vykladal daným spôsobom, nezaoberal sa pre vec

významnými argumentami, ktoré predniesla žalobkyňa. Tým došlo k porušeniu základného práva na
spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
Vyjadrenie k odvolaniu13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobkyňu
zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. So závermi vyslovenými súdom prevej inštancie
v rozsudku sa stotožnil.

14. K tvrdeniu žalobkyne, že stavba bola zriadená bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov a keďže ide
o rozhodovanie so spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka, ide o neoprávnenú stavbu,
uviedol, že s tvrdením nesúhlasí. V danom prípade nejde o neoprávnenú stavbu. Žalovaný je zapísaný
ako podielový spoluvlastník pozemku parc. č. K. C. XXX/X, k. ú. I., na ktorej je prístrešok pre včely
postavený, čo vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XX, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna

zmluva L. E. XXX/XX (por. č. 5) a tiež osvedčenie o dedičstve D 937/89 (por. č. 37). Na doplnenie
konštatoval, že žalovaný v čase realizácie prístrešku pre včely bol presvedčený o tom, že je výlučným
vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. I., ktorý nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11.
1973 od F. M., ako aj dedičstva po svojej matke. Existoval aj list vlastníctva, na ktorom bol žalovaný
zapísaný ako výlučný vlastník parc. č. KN C 142/1, k. ú. I..
15. Argumentoval, že za neoprávnenú stavbu podľa § 135c Občianskeho zákonníka sa považuje

stavba, ktorá je postavená na cudzom pozemku. Ak je niekto spoluvlastníkom pozemku, nie je možné
považovať ním postavenú stavbu na pozemku, ktorého je spoluvlastníkom, za neoprávnenú. Žiadny zo
spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XX, k. ú. I. nevyslovil nesúhlas s realizáciou prístrešku pre včely.
Navyše, prístrešok pre včely nie je samostatnou stavbou, ale je súčasťou hospodárskej budovy, ktorá
bola postavená pred rokom 1976, a ktorej vlastníkom je žalovaný.

16. Na argument žalobkyne, že žalobkyňa nedala ako výlučná vlastníčka susediacej nehnuteľnosti
súhlas žalovanému s akoukoľvek výstavbou v blízkosti jej nehnuteľnosti uviedol, že žalobkyňa sa
domáha ochrany podľa § 135 c Občianskeho zákonníka. Je irelevantné, či žalobkyňa ako vlastníčka
susediaceho pozemku dala súhlas k realizácii prístrešku pre včely. Žalobkyňa v čase realizácie
prístrešku pre včely nebola spoluvlastníčkou pozemku, na ktorom je prístrešok pre včely umiestnený,

t. j. nebol dôvod k tomu, aby dávala akýkoľvek súhlas. Včely sa nachádzali na pozemku parc. č. K. C.
XXX/X, k. ú. I. už v čase, keď žalobkyňa nadobudla susediace pozemky, a v tom čase nemala žiadne
námietky k tomu, že sa na susednom pozemku nachádzajú včely.
17. Odkázal žalobu žalobkyne o ochranu vlastníckeho práva vedenú na Okresnom súde Rimavská
Sobota pod sp. zn. 8C/369/2012, v ktorej tvrdila, že ju obťažujú včely z chovu na pozemku parc. č. K. C.

XXX/X, k. ú. I., a že jej nalietavajú na jej pozemok. Táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota, č. k. 8C/369/2012-147 zo dňa 11.02.2015. Z vykonaného dokazovania nemal
súd za preukázané, že včely nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobkyňu.
18. K námietke žalobkyne, že v čase stavania včelína v roku 1998 nebol žalovaný evidovaný
ani ako spoluvlastník na uvedenej parcele, keďže ako spoluvlastník bol na LV č. XX zapísaný až

08.10.2002 v podiele 18/44 na základe žiadosti Z 2333/2022 – zmluva RI 351/74 – 16/2002 na základe
dedičského konania D 937/89, a preto nemohol na predmetnom pozemku stavať bez súhlasu ostatných
spoluvlastníkov, uviedol, že v čase realizácie prístrešku pre včely bol presvedčený o tom, že je výlučným
vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. I., ktorý nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11.
1973 od F. M., ako aj dedičstva po svojej matke. Pozemok mal v nepretržitej držbe viacej ako 30 rokov.

Do jeho vlastníckych práv mu nik za celé obdobie nevstupoval. Ako nadobúdacie tituly spoluvlastníckych
podielov na LV sú uvedené kúpna zmluva z roku 1973 a osvedčenia o dedičstve z roku 1989, t.j. bol
minimálne spoluvlastníkom pozemku dávno predtým, ako realizoval prístrešok pre včely.
19. Nestotožnil sa s námietkou, že súd neskúmal, či bol alebo nebol v čase uskutočnenia prístrešku pre
včely vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej stavbu postavil. Z LV č. XX

vyplýva, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník pozemku parc. č. K. C. XXX/X, k. ú. I., na ktorej
je prístrešok pre včely postavený, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva R I 351/74
(por. č. 5) a tiež osvedčenie o dedičstve D 937/89 (por. č. 37). Dôkazné bremeno je v danom prípade
na žalobkyni, ktorá dôkazné bremeno neuniesla. Stavbu nemožno považovať za neoprávnenú, keďže
je minimálne spoluvlastníkom pozemku a žalobkyňa sa tak nemôže domáhať ani ochrany v zmysle §

135c Občianskeho zákonníka.
20. K námietke, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia a v rozpore s VZN mesta
Hnúšťa, zaujal nesúhlasný názor. Toto tvrdenie tiež nepovažoval za pravdivé, argumentácia vo vzťahu
k § 135c Občianskeho zákonníka je právne irelevantná. To, či stavba je postavená bez stavebného
povolenia, alebo nie, rieši príslušný stavebný úrad, nie súd. žalovaný bez stavebného povolenia a bez

súhlasu navrhovateľky. Je potrebné rozlišovať medzi stavbou neoprávnenou podľa § 135c Občianskeho
zákonníka a stavbou nepovolenou podľa stavebného zákona. Poukázal na judikatúru, v zmysle
ktorej „Od neoprávnenej stavby treba odlišovať nepovolenú stavbu, ktorou je stavba vybudovaná bez
príslušného povolenia alebo s nedodržaním ustanovení stavebných predpisov. Sankcionovanie týchtopriestupkov rieši zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
R 2/1981 (s. 73, ods. 1)“.
21. Realizáciu prístrešku pre včely ohlásil listom zo dňa 7.5.1998, Mestskému úradu Hnúšťa

ako príslušnému stavebnému úradu. Toto ohlásenie žalovaný osobne doručil p. L., zamestnankyni
stavebného úradu, ktorá po prevzatí ohlásenia, GP a náčrtku odpovedala, že na vybudovanie prístrešku
pre včely nie je potrebné ani ohlásenie a ani stavebné povolenie. Zároveň ubezpečila žalovaného,
že môže svoj zámer realizovať. Žiadny právny predpis platný v čase realizácie prístrešku pre včely
nestanovoval, aká má byť dodržaná vzdialenosť včelína od susedného pozemku. Vzhľadom na uvedené

žalovaný si bol vedomý toho, že splnil všetky podmienky v zmysle v tom čase platného stavebného
zákona. VZN Mesta Hnúšťa, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, v čase realizácie prístrešku pre včely
neexistovalo. Podľa zverejnených platných VZN na internetovej stránke Mesta Hnúšťa takéto VZN nie
je zverejnené, t. j. už zrejme ani neplatí. K rozhodnutiu mesta Hnúšťa o odstránení stavby uviedol, že
rozhodnutie bolo zrušené nadriadeným orgánom ako nezákonné.
22. Zdôraznil, že prístrešok pre včely nie je možné považovať za stavbu v zmysle Občianskeho

zákonníka. Žalobkyňa sa nemôže domáhať ochrany podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Prístrešok
pre včely je postavený na 4 drevených koloch, ktoré nemajú spojenie pevným základom so zemou. To
znamená, že nejde o stavbu v zmysle občianskoprávnych predpisov.
23. Uviedol, že dôkazné bremeno, že ide o neoprávnenú stavbu postavenú na cudzom pozemku, je na
žalobkyni. Súd správne skonštatoval, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla.

24. K námietke vo vzťahu ku kvalitatívnej požiadavke na odôvodnenie súdneho rozhodnutia uviedol, že
rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyžadované Civilným sporovým poriadkom. Žiadny právny predpis
neupravuje, koľko strán má mať odôvodnenie rozsudku. Ide o subjektívny, ničím nepodložený názor
žalobkyne. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočným spôsobom, pričom odôvodnenie spĺňa všetky
zákonom vyžadované náležitosti.

25. Zopakoval argument, že žalobkyňa nie je výlučnou vlastníčkou sporného pozemku, ak je
pozemok v spoluvlastníctve (podielovom či bezpodielovom), musia na strane žalobcu vystupovať všetci
spoluvlastníci, čo v danom prípade nie je splnené, a je to dôvodom na zamietnutie žaloby.
Replika žalobkyne
26. Žalobkyňa zotrvala na argumentoch uvedených v odvolaní. Opakovane uviedla, že „Žalovaný

na pozemku v podielovom spoluvlastníctve postavil stavbu trvalého charakteru – prístavbu včelína
ku stavbe hospodárskej budovy bez súpisného čísla umiestnenej na pozemku KN C par. č. XXX/X,
evidovanej na LV č. XX, pre katastrálne územie I.. Prístrešok nebol realizovaný pre včely, tie tam
žalovaný premiestnil až neskôr, ide však o samostatnú stavbu postavenú na betónových základoch,
nachádza sa tam osvetlenie a uzamknuté dvere. Stavba bola zriadená bez súhlasu ostatných

spoluvlastníkov a keďže ide o rozhodovanie so spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka,
ide o neoprávnenú stavbu.“
27.Uviedlatvrdenie,žestavbahospodárskejbudovyjepostavenánapozemkusinýmparcelnýmčíslom,
na ktorom nie je žalovaný vlastníkom ani podielovým spoluvlastníkom a ani hospodárska budova nie je
jeho vlastníctvom. Stavba žalovaného je neoprávnená a zároveň aj nepovolenou, nakoľko aj stavebný

úrad mesta Hnúšťa konštatoval, že ide o stavbu neoprávnenú a preto ani dodatočne nemohol povoliť
danú stavbu.
28. Žalobkyňa v čase realizácie prístrešku nebola vlastníčkou pozemku, ale ani predchádzajúci
majiteľ nedal žalovanému súhlas so stavbou. Postavenie stavby na pozemku patriacom viacerým
spoluvlastníkommátotižpovahuhospodáreniasospoločnouvecou,naktorésavyžadujesúhlasväčšiny

spoluvlastníkov počítanej podľa veľkosti podielov. Z toho vyplýva, že podielový spoluvlastník pozemku
má občianskoprávne oprávnenie postaviť na ňom stavbu, ak jeho spoluvlastnícky podiel je väčší ako
polovica, alebo ak s tým súhlasí väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov. Opätovne
poukazujeme na to, že v čase stavby nebol žalovaný ani podielovým spoluvlastníkom pozemku a aj v
súčasnosti je len menšinovým, čiže na stavbu by potreboval súhlas väčšiny vlastníkov, ktorý však do

dnešného dňa nedostal.
29. Tiež opakovanie uviedol, že súdu prvej inštancie bola predložená odpoveď Okresného úradu
Rimavská Sobota zo dňa 13.02.2017, ktorý preukazuje, že žalovaný nebol na LV č. XX (predtým č.
1059) nikdy v období rokov 1985 do 2017 zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXX/
X, druh pozemku – záhrada, o výmere 375 m2. Zároveň v čase stavania prístrešku v roku 1998 nebol

evidovaný ani ako spoluvlastník na uvedenej parcele, keďže ako spoluvlastník bol na list vlastníctva č.
XX zapísaný až 08.10.2002 v podiele 18/44 na základe žiadosti Z 2333/2022 – zmluva L. XXX/XX – XX/
XXXX na základe dedičského konania D 937/89. Preto nemohol na predmetnom pozemku stavať bez
súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či bol alebo nebol žalovaný včase uskutočnenia stavby vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti na ktorej stavbu
postavil.
Duplika žalovaného

30. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. Uviedol, že žalobkyňa
vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne také skutočnosti ani tvrdenia, ktoré by prinášali nejaké nové
skutočnosti podstatné vo vzťahu k uvedenému konaniu. S tvrdeniami vo vyjadrení žalobkyne nesúhlasil
a poprel ich v celom rozsahu.
31. Za neoprávnenú stavbu podľa § 135c Občianskeho zákonníka sa považuje stavba, ktorá je

postavená na cudzom pozemku. Ak je niekto spoluvlastníkom pozemku, nie je možné považovať ním
postavenú stavbu na pozemku, ktorého je spoluvlastníkom, za neoprávnenú. Žalovaný je zapísaný ako
podielový spoluvlastník pozemku parc. č. K. C. XXX/X, k. ú. I., na ktorej je prístrešok pre včely postavený,
čo vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XX, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva L.
E. XXX/XX (por. č. 5) a tiež osvedčenie o dedičstve D 937/89 (por. č. 37).
32. V čase realizácie prístrešku pre včely, ako aj v čase podania žaloby bol minimálne spoluvlastníkom

parc. KN C XXX/X. Z uvedeného dôvodu nie je možné stavbu považovať za neoprávnenú, keďže ju
postavil žalovaný, ktorý je zároveň minimálne spoluvlastníkom pozemku a žalobkyňa sa tak nemôže
domáhať ani ochrany v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka.
33. K potvrdeniu predloženého žalobkyňou, že žalovaný nebol zapísaný ako výlučný vlastník pozemku
parc. KN C XXX/X, uviedol, že tento dôkaz nepopiera to, čo v konaní tvrdil, a to, že pozemok nadobudol

na základe Kúpnej zmluvy z roku 1973 a na základe dedičstva. Z potvrdenia nemožno vyvodiť záver, že
nebol ani spoluvlastníkom pozemku. V čase realizácie prístrešku pre včely bol zapísaný minimálne ako
spoluvlastník pozemku, čo je preukázané výpisom z LV č. XX, k. ú. I..
34. Zdôraznil, že žiadny zo spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XX, k. ú. I. nevyslovil nesúhlas s
realizáciou prístrešku pre včely. Zotrval na názore, že prístrešok pre včely nie je samostatnou stavbou,

ale je súčasťou hospodárskej budovy, ktorá bola postavená pred rokom 1976, a ktorej vlastníkom je
žalovaný.
35. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nie je vlastníkom, ani podielovým spoluvlastníkom pozemku ani
hospodárskej budovy, je nepravdivé. Žalobkyňa k uvedeným tvrdeniam nepredložila žiaden dôkaz.
36. To, či stavba je postavená bez stavebného povolenia, alebo nie, rieši príslušný stavebný úrad,

nie súd. Na druhej strane stavebný úrad sa nemôže vyjadrovať k tomu, či je stavba neoprávnená.
Rozhodnutie mesta Hnúšťa, na ktoré sa žalobkyňa vo vyjadrení odvoláva, bolo zrušené nadriadeným
orgánom ako nezákonné.
37. Tiež zdôraznil, že žalobkyňa nie je väčšinovou spoluvlastníčkou pozemku, tak ako to tvrdí vo
svojom vyjadrení, žalobkyňa má len k pozemku spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 18/144, ktorý navyše

nadobudla nezákonne, tak, že porušila predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. V čase realizácie
prístrešku nemala dokonca ani tento podiel.
Konanie na odvolacom súde
38. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.
39. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

40. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny,
je založený na dostatočnom a relevantnom zistení skutkového stavu, na ktorý aplikoval správne právne
normy, ktoré aj správne vyložil.
41. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné presne vymedziť právo, ktorého sa
žalobkyňadomáha,pričomvzmysleplatnejprávnejúpravyexistujeviaceromožností,akohouplatňovať.

Za významné a rozhodujúce odvolací súd považuje vymedzenie nároku žalobkyňou v podanej žalobe.
Z nej jednoznačne vyplýva, že „Odporca je povinný 30 (tridsať) dní od právoplatnosti tohto rozsudku na
vlastné náklady odstrániť stavbu - Včelín umiestnený pod prístreškom hospodárskej budovy - stavba bez
súpisného čísla, ktorá sa nachádza sa na pozemku v kraji: Banská Bystrica, okres: Rimavská Sobota,
obec: J., kat. úz. : I. zapísaný na LV číslo XX pre kat. úz.: I., parc. reg.: „C“, s parc. č.: XXX/X, O výmere

375 m2, druh pozemku: záhrady.“
42. V samotnej žalobe žalobkyňa uvádza, že žalovaný je spoluvlastníkom pozemku, tiež stavebníkom
stavby, ktorú kvalifikuje ako včelín umiestnený pod prístreškom hospodárskej budovy. Zo žalobného
návrhu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa domáha odstránenia stavby - Včelína, ktorý je umiestnenýpod prístreškom hospodárskej budovy. Tzn., že z takto formulovaného návrhu nevyplýva, že by sa
domáhala aj odstránenia prístrešku hospodárskej budovy. Za stavbu označuje včelín. V podaniach
žalobkyňa nie dôsledne rozlišuje dve veci, a to prístrešok a samotný včelín, ktorý je umiestnený

v prístrešku. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že stojí na 4 drevených koloch. Včelín teda nie je
stavbou.
43. V zmysle § 118 ods. 1 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov, okrem iného, sú veci.
44. Podľa § 119 v ods. 1 veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Podľa ods. 2 nehnuteľnosťami sú pozemky
a stavby spojené so zemou pevným základom.

45. Stavby sú nehnuteľnosťami len vtedy, ak sú spojené so zemou pevným základom. Pevný
základ treba skúmať z technického hľadiska, najmä so zreteľom na to, či stavbu bez narušenia jej
hospodárskeho určenia možno premiestniť. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa
stavebno-právnych predpisov. Nemusí to byť len budova. Treba uviesť, že stavbou je aj objekt, ktorý
nespĺňa požiadavky ustanovené stavebno-právnymi predpismi (napr. tzv. čierna stavba).
46. Relevantné ust. § 135c OZ znie tak, že ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá

právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto
stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
47. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok, ku ktorému nemá
vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu (právo stavby možno
zriadiť ako obligačný vzťah, pretože to zákon nezakazuje. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto

pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Neoprávnená stavba je spravidla aj nepovolenou stavbou, t. j.
stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebno-právnych predpisov
(zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov). Na druhej strane však treba uviesť, že napriek
tomu, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie v zmysle citovaných predpisov, môže ísť o
neoprávnenú stavbu.

48. 2. Zákon pri tomto spôsobe nadobúdania vlastníckeho práva k stavbe používa pojem stavba. Stavba
je definovaná v § 119 ods. 2, a preto neoprávnenou stavbou môže byť len stavba, ktorá zodpovedá
tomuto zákonnému vymedzeniu, t. j. že musí ísť o stavbu spojenú so zemou pevným základom. Ak
stavba nespĺňa toto kritérium, nemožno uvažovať o aplikácii § 135c.
49. Súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, že včelín, ktorý žalobkyňa považuje za nedovolenú

a neoprávnenú stavbu, nemožno považovať za neoprávnenú stavbu. Na to, aby išlo o neoprávnenú
stavbu, musia byť splnené dve základné podmienky, ktoré predpokladá dané ustanovenia, a to, že ide
o stavbu a že táto je postavená na cudzom pozemku. V konaní bolo preukázané, predovšetkým listom
vlastníctva č. XX, že žalovaný je spoluvlastníkom parc. č. XXX/X, záhrady, teda včelín žalovaný nezriadil
na cudzom pozemku. Tiež nebolo preukázané, že včelín možno považovať za stavbu, keďže nejde

o stavbu, nakoľko nie je splnená základná podmienka, spojenie so zemou pevným základom. Netreba
v danej súvislosti zamieňať prístrešok hospodárskej budovy, pod ktorým je len umiestnený včelín, ktorý
však nespĺňa atribúty stavby. Žalobkyňa opak nepreukázala.
50. Je nepochybné, že prioritným záujmom žalobkyne je, aby nebola obťažovaná včelami. Okresný súd
správne poukázal, že nebola úspešná v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 8C/369/2012,

ktorýmsúdrozhodolrozsudkomzodňa11.2.2015,č.k.:8C/369/2012-147tak,žežalobužalobkyneproti
žalovanému zamietol. Predmetné konanie sa vzťahovalo k ust. § 127 OZ, ktorý upravuje tzv. susedské
práva, kam možno zaradiť aj „neprimerané obťažovanie včelami“.
51. Argumenty žalobkyne o tom, či bol a kedy žalovaný vlastník, výlučný, či podielový, sú pre danú vec
irelevantné. Súd vychádzal z aktuálnej situácie v zmysle katastra nehnuteľností. V čase rozhodovania

odvolacieho súdu je právny stav rovnaký.
52. Neobstoja ani argumenty žalobkyne vo vzťahu k väčšinovému nesúhlasu spoluvlastníkov.
Predmetom tohto konania nie sú nároky v zmysle § 139 OZ, tomu nezodpovedá ani okruh strán
sporu. Sú správne závery súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Uplatnený
odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd nepovažuje za dôvodný a v odvolacom
konaní za zistený. Skutkové zistenia sú správne a vychádzajú z vykonaného dokazovania, ktoré sa
zaoberalo podstatu veci a to preukázaním predpokladov v zmysle § 135c OZ. Súd prvej inštancie
aplikoval predovšetkým rozhodujúce ust. § 135c OZ. Nie sú pravdivé je argumenty žalobkyne, že by
žalovaný tvrdil, že prístrešok na včely, ktorý je predmetom tohto konania, nie je stavbou, ale súčasťou

hospodárskej budovy. Žalobkyňa v konaní neustále zamieňa dva pojmy, a to včelín a prístrešok.
Žalovaný jednoznačne tvrdil a uviedol, že včelín nie je stavba v zmysle § 135c OZ, je len umiestený v
prístrešku, ktorý nie je predmetom tohto konania na základe podanej žaloby.53. Odvolací súd len na doplnenie odkazuje na § 43 zák. 50/1976 Z. z. (Stavebný zákon) v zmysle
ktorého 1) Stavba je stavebná konštrukcia s vymedzenou účelovou funkciou, postavená stavebnými
prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje

úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie
strojnýmisúčiastkamialebozvaromopevnýzákladvzemialebooinústavbu,c)ukotveniepilótamialebo
lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia
územia, e) umiestnenie pod zemou.
54. Včelín voľne stojaci na koloch ani zo stavebného hľadiska nemožno považovať za stavbu. Odvolací

súd len dodáva, že žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného nevyvrátila, neposkytla dôkazy, napr. fotografie,
ktoré by preukazovali, že včelín je pevne spojený so zemou.
55. Pokiaľ ide o tvrdené rozhodnutia v správnom konaní, a to o povinnosti odstrániť včelín, tieto boli
nadriadenými správnymi orgánmi zrušené a žalobkyňa nepredložila žiadne právoplatné rozhodnutie,
z ktorého by vyplývala pre žalovaného povinnosť včelín odstrániť.
56. Hoci žalobkyňa v odvolaní súdu vytýka, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a je len na

piatich stranách, danú námietku možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod však žalobkyňa neuplatnila, keď jednoznačne uplatnila dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

57. Okresný súd v zmysle § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky podstatné
náležitosti, ktoré zákon predpisuje. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými skutkovými
a právnymi argumentmi strán sporu a so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi otázkami.
Rozhodnutie súdu logicky vyplýva z právnej normy, ako aj z ďalších úvah uvedených v rozhodnutí
(myšlienkových krokov, resp. premís). Vzhľadom na formulovaný petit sa súd zameral na preukázanie

rozhodujúcich predpokladov pri aplikáciu § 135c OZ. Skutkové zistenia zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu, dôvodne sa súd nezaoberal nepodstatnými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré nie sú pre
rozhodnutie rozhodujúce. Tie u žalobkyne zjavne vyplývali z toho, že obťažovanie včelami možno
dosiahnuť viacerými právnymi spôsobmi, ktoré vo svojej argumentácii žalobkyňa používala, pričom
mnohé z nich by boli relevantné pri susedskom spore, v správnom konaní, nie však pri žalobe

o odstránenie včelína v prístrešku. Zákon nedefinuje, aký má byť rozsah odôvodnenia. Je vecou súdu,
ako dokáže stručne a zrozumiteľne dať odpoveď na podstatné otázky. Nie je povinný memorovať
obsah spisu. Dlhý rozsudok v štýle „dizertačnej práce“ nemožno považovať za prijateľný, pokiaľ nejde
o spor, ktorý to vyžaduje svojou náročnosťou. Z odvolania nie je zrejmé, aký vplyv mal päťstranový
namietaný rozsudok na správnosť rozhodnutia. Ako odvolací súd konštatoval, súd prvej inštancie dospel

ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval právne normy, ktoré sa na daný vzťah vzťahovali.
Tieto aj správne vyložil.
Trovy odvolacieho konania
58. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,

preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
59. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.