Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123255284
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6123255284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.ro., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX
XX C., o zaplatenie 11.972,28 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 29Csp/68/2023-133 zo dňa 2.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Nárok na náhradu trov konania stranám
sporu nepriznal.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny
11.972,28 eur, zmluvného úroku 3.231,05 eur, úroku z omeškania vo výške 62,35 eur a 5 % úroku
z omeškania ročne zo sumy 11.908,16 eur od 17.1.2022 do zaplatenia.
Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 7 ods. 1, 2, 19, 20, 21,
26, 41 zákona č. 129/2010 Z.z., ďalej podľa § 9 ods. 2, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č.

129/2010 Z.z., ďalej podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vychádzal aj z ust. § 7 ods.
41 zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom aj na opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení
opatrenia č. 6/2018, z ktorého aplikoval § 2 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je
dôvodný. Prvoinštančný súd skúmal, či právny predchodca žalobcu splnil všetky podmienky na to, aby
s odbornou starostlivosťou, akú predpokladá § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., zistil schopnosť žalovanej ako
spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver. Prvoinštančný súd zistil, že žalovaná deklarovala výšku svojho
čistého mesačného príjmu v sume 580 eur. Pri skúmaní bonity spotrebiteľa právny predchodca žalobcu

vychádzal zo sumy 550 eur napriek tomu, že uvedená suma z reportu Sociálnej poisťovne nevyplýva.
Žalobca súdu predložil výpis z účtu žalovanej, kde výška príjmu žalovanej bola zisťovaná za obdobie
od 3/2019 do 5/2020. Podľa § 2 ods. 4 opatrenia D. E. C. však je potrebné vychádzať z aritmetického
priemeru čistého mesačného príjmu spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich
troch kalendárnych mesiacov, to znamená, že pokiaľ bol úver poskytovaný dňa 26.3.2019, potom sa
malo vychádzať z aritmetického priemeru čistých mesačných príjmov žalovanej za obdobie od 12/2018
do 2/2019. Tento príjem žalobca nepreukázal.

Pokiaľ prvoinštančný súd skúmal predložený výpis z účtu žalovanej za obdobie 3/2019 do 5/2020, čistý
mesačný príjem predstavoval u žalovanej 493,61 eur.
Keďže právny predchodca vychádzal pri skúmaní príjmu žalovanej zo sumy 550 eur, ktorá nielenže
nebola správne vypočítaná, ale je v inej výške, ako bola deklarovaná výpisom z účtu žalovanej, právnypredchodca žalobcu nesplnil postup vyplývajúci z opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017, kde
sa kladie dôraz na odbornú starostlivosť pri skúmaní schopnosti splácať žalovanej predmetný úver.
Ďalej prvoinštančný súd zistil, že právny predchodca žalobcu aj v prípade, ak by bol braný do úvahy

príjem 550 eur u žalovanej, nepostupoval pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver v zmysle
metodiky upravenej v § 2 opatrenia NBS č. 10/2017. Ukazovateľ schopnosti splácať úver sa mal podľa
tohto ustanovenia vypočítať ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa § 2 odsek 3
a celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 2 ods. 4 tohto opatrenia, zníženej o celkovú výšku
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 2 ods. 5.

Právny predchodca žalobcu určil hodnotu peňažných záväzkov spotrebiteľa (čitateľ zlomku)
pozostávajúcej zo splátky predchádzajúceho úveru v sume 13 eur a splátky novoposkytnutého úveru
178,12 eur, teda 191,12 eur.
Pokiaľ sa týka menovateľa uvedeného zlomku, právny predchodca žalobcu z deklarovaného čistého
mesačného príjmu žalovanej 550 eur odpočítal podľa § 2 ods. 5 opatrenia NBS č. 10/2017 iba výšku
životného minima žalovanej a jej nezaopatreného dieťaťa, čo predstavuje 298,68 eur, avšak opomenul

odpočítať 20 % zvýšenie nákladov rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a jeho
životným minimom, spolu so životnými minimom na nezaopatrené dieťa, čo v konkrétnom prípade
predstavuje sumu 50,26 eur (rozdiel sumy 550 eur mínus 298,68 eur a z toho výsledku 20 %). Z ust. § 2
ods.6opatreniaNárodnejbankySlovenskač.10/2017vyplýva,žezvýšenievýškynákladovpodľaods.5
druhej vety sa nevykoná, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti spotrebiteľa, vrátane poskytovaného

spotrebiteľskéhoúverukčistémuročnémupríjmuspotrebiteľa,určenémuako12násobokcelkovejvýšky
čistých príjmov spotrebiteľa podľa ods. 4 nepresiahne hodnotu 1.
Pokiaľ by právny predchodca žalobcu tento pomer vypočítal správne, vrátane 20 % rozdielu zo sumy
550 eur a 298 eur, v takom prípade by výsledná hodnota bola 0,95.
Podľa žalobcu s ohľadom na ust. § 2 ods. 8 opatrenia, ukazovateľ schopnosti splácať úver však nesmel

ku dňu uzavretia prekročiť hodnotu 0,80.
Potom právny predchodca žalobcu pri výpočte nepostupoval v súlade s metodikou upravenou opatrením
Národnej banky Slovenska č. 10/2017.
Preto považoval prvoinštančný súd úver poskytnutý žalovanej za bezúročný a bez poplatkov, pretože
právny predchodca žalobcu si nesplnil svoje povinnosti odbornej starostlivosti pri výpočte predpokladov

pre určenie ukazovateľa schopnosti splácať úver. Súčasne prvoinštančný súd považoval tento úver za
úver, ktorý nebol oprávnený právny predchodca žalobcu predčasne zosplatniť.
Prvoinštančný súd mal preukázané, že úver bol postupom v súlade so zákonom zosplatnený. Právny
predchodca žalobcu úver zosplatnil postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, následne
úver bol zosplatnený v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka, zároveň bola žalovanej doručená

výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Všetky tieto úkony hmotnoprávneho charakteru boli
doručené do dispozičnej sféry žalovanej. Zároveň bolo zistené, že takýto úver bolo možné previesť
na žalobcu, pretože žalobcovi bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na poskytovanie
spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozhodnutím ODB – 1627/2016, čím je nepochybne splnená
podmienka prechodu, resp. prevodu práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 17 ods. 1 písm.

a/ zákona č. 129/2010 Z.z.
V čase prevodu tohto úveru na žalobcu však úver nebol po konečnej splatnosti, úver nebol zosplatnený,
pretože skúmanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver nebolo vykonané riadne, s odbornou
starostlivosťou a samotný úver mal splatnosť až v neskoršom období. Preto nebola daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu uplatňovať danú pohľadávku.

Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnej
žalovanej trovy nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní

žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu, alebo
aby rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalobca namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu, keď uviedol, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ďalej že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré žalobca bližšie odôvodnil.
Žalobca uviedol, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vyhodnotil limit
ukazovateľa schopnosti splácať, pretože žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.7.2023 sa pomýlil, došlok pisárskej chybe zo strany žalobcu, kedy nesprávne uviedol hodnotu ukazovateľa schopnosti splácať
úver tak, že tento nesmie presahovať hodnotu 0,80 a to aj napriek tomu, že podľa § 2 ods. 2 opatrenia
NBS č. 10/2017 je táto hodnota 1. Ak by sa do úvahy bral limit ukazovateľa schopnosti splácať úver podľa

výpočtov právneho predchodcu žalobcu, tento dosahoval hodnotu 0,76. Výpočet súdu v odôvodnení
rozhodnutia predstavuje 0,95. Uvedené je teda v limite uvedenom v § 2 ods. 2 opatrenia NBS č. 10/2017,
a banka postupovala v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a opatrením NBS č. 10/2017,
pretože limit ukazovateľa schopnosti splácať predmetný úver neprekročil hodnotu 1 v zmysle hodnoty
ustanovenej v § 2 ods. 2 opatrenia.

Pokiaľ sa týka príjmu žalovanej, § 2 ods. 4 opatrenia č. 10/2017 určuje, že celková výška čistých
príjmov spotrebiteľa predstavuje aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa za obdobie
bezprostrednepredchádzajúce3kalendárnychmesiacovpredposúdenímschopnostisplácať.Žalovaná
podľapredloženýchlistínbolavpracovnompomereažod1.6.2018,pretosamotnážalovanádeklarovala
svoj príjem 580 eur z pracovnej činnosti, resp. z iných zdrojov, naviac, právny predchodca žalobcu tento
príjem znížil na sumu 550 eur. Sumu 580 eur potvrdila v tom čase žalovaná, že je to jej čistý mesačný

príjem z pracovnej činnosti, resp. z iných zdrojov za ostatných 9 mesiacov. Súd sa však nevysporiadal
s tým, prečo videl postup dodávateľa v neprospech spotrebiteľa a v rozpore s odbornou starostlivosťou.
Právny predchodca žalobcu si príjem spotrebiteľa overoval nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne,
ktorý je súčasťou výstupu z interných systémov právneho predchodcu žalobcu.
Žalobca namietal zistený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie pri posúdení ohľadom

skúmania bonity spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu skúmal záväzky spotrebiteľa z úverového
registra, ďalej príjem spotrebiteľa bol overený nezávislým dopytom sociálnej poisťovne. Pôvodný veriteľ
disponoval pred poskytnutím úveru dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých bol
schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii žalovanej a jej schopnosti úver splácať. Pristupoval
kzisťovaniuahodnoteniubonityklientadostatočne.Žalovanážiadnymspôsobomnepoprelaskutočnosť,

že vo vzťahu ku skúmaniu bonity právny predchodca žalobcu by nezisťoval jej platbyschopnosť. Právny
predchodca žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa a pri skúmaní schopnosti žalovanej splácať úver
postupoval v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou dostatočne preskúmal bonitu žalovanej.
Veriteľ disponoval údajmi získanými z príslušnej databázy registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať úver, a to konkrétne dopytom do úverového registra, ako aj posúdením všetkých

údajov poskytnutých zo strany spotrebiteľa, preto žalobca zastáva názor, že povinnosť veriteľa skúmať
bonitu klienta s odbornou starostlivosťou bola zachovaná. Preto nebol dôvod na zamietnutie žaloby.

4. K odvolaniu žalobcu žalovaná nezaujala žiadne stanovisko.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru

žiadala poskytnúť úver vo výške 15.000 eur. Deklarovala, že je vydatá, má stredné odborné vzdelanie
bez maturity, jej zamestnávateľom je spoločnosť CEMM THOME SK, spol. s r.o. so sídlom v Prešove,
kde pracuje ako robotníčka manuálne pracujúca. Pracovný pomer má uzatvorený od 1.6.2018 na dobu
určitú do 31.5.2019. V domácnosti žijú 3 osoby a jej príjem predstavuje 580 eur.
Na základe tejto žiadosti následne banka po preverení schopnosti spotrebiteľa splácať úver poskytla

žalovanej úver dňa 26.3.2019. Žalovanej právny predchodca žalobcu poskytol na základe zmluvy
o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) úver vo výške 13.000 eur s fixnou úrokovou sadzbou 8,9 % pri
poskytnutí bankovej zľavy z úrokovej sadzby na 6,9 % v deň uzatvorenia zmluvy. Úrok z omeškania bol
dohodnutý vo výške 5 % ročne. Bola dohodnutá výška splátky 189,70 eur mesačne, ktorá sa uhrádza
v 20. deň v kalendárnom mesiaci, kde splatnosť prvej splátky je 20.5.2019 a poslednej dňa 20.4.2027

pri počte splátok 96. RPMN bola určená vo výške 9,08 %. Priemerná RPMN bola určená v úverovej
zmluve. Súčasťou dohody bol aj poplatok za poistenie k úveru vo výške 11,58 eura. Úver podľa dohody
v zmluve bol použitý na vyplatenie záväzku, a to záväzok v inej banke z titulu spotrebiteľského úveru
vo výške zostatku 5.273 eur pri mesačnej splátke 92 eur. Z uvedeného vyplýva, že tento úver v inej
banke bol refinancovaný.

Žalovaná riadne poskytnutý úver neuhrádzala, preto banka postupom podľa § 53 ods. 9 OZ
upozornila žalovanú na omeškanie a zároveň na možnosť zosplatenia úveru. Listina bola doručená do
dispozičnejsféryžalovanej.Žalovanánedoplatokneuhradila,pretobankapristúpilakzosplatneniuúveru
k 16.1.2022, pričom táto listina bola doručená do dispozičnej sféry žalovanej. Žalovaná aj napriek výzvepred postúpením pohľadávky (§ 92 ods. 8 zák. o bankách) dlh nezaplatila, preto banka uzatvorila zmluvu
o postúpení pohľadávky so žalobcom.

7. Prvoinštančný súd pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcom skúmal, akým spôsobom banka
pristúpila k skúmaniu schopnosti žalovanej ako spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver. V čase, kedy
zmluvné strany uzatvárali úverovú zmluvu, platil jednak pre účely skúmania schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver zákon č. 129/2010 Z.z., platný a účinný k 26.3.2019. V tom čase už platilo
opatrenie NBS č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver a opatrenie NBS č. 6/2018, ktorým sa dopĺňa opatrenie NBS č. 10. Uvedený právny
rámec, z ktorého vychádzal aj prvoinštančný súd, tvorí základný postup, akým je potrebné zo strany
veriteľa, resp. banky skúmať schopnosť žalovanej splácať úver.
V prípade, pokiaľ banka tento postup nedodrží, ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje
následky. Platí totiž podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010, že ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa,
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje

aj porušenie ust. § 7 ods. 19 až 42.

8. Pri zisťovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver právny predchodca žalobcu nedodržal postup
vyplývajúci z § 7 ods. 1 a ods. 19 – 21 zákona č. 129/2010 Z.z. Právny predchodca žalobcu nemal
k dispozícii informáciu o príjme žalovanej, pretože, ako to vyplýva z listín, ktoré predložil žalobca súdu,

z dopytu zo Sociálnej poisťovne príjem žalovane nevyplýva, je konštatovaný len v žiadosti o poskytnutie
úveru samotnou žalovanou v sume 580 eur a výška príjmu bola právnym predchodcom žalobcu
považovaná za smerodajnú len v sume 550 eur. To, že žalovaná mala uzatvorený pracovný pomer na
dobu určitú, a príjem bol dodatočne právnym predchodcom žalobcu preukazovaný za obdobie 2019 –
5/2022, nie je rozhodným obdobím potrebným pre posúdenie podľa § 2 ods. 4 opatrenia NBS č. 10/2017.

Teda právny predchodca žalobcu si nesplnil podmienku odbornej starostlivosti pri posúdení schopnosti
žalovanej splácať úver, keď jej príjem nebol dostatočne zistený, čo je v rozpore s § 7 ods. 1, ods. 19
– 21 zákona č. 129/2010 Z.z.

9. Postup právneho predchodcu žalobcu bol povrchný. Je povinnosťou veriteľa vyplývajúcou

zprofesionalityplatnejprepostaveniedodávateľaakosubjektuobchodnéhopráva,postupovaťsvyššími
nárokmi v rámci vedomostí, znalostí a informácií o predmete svojho podnikania a musí zisťovať
preto schopnosť spotrebiteľa splácať úver s takou starostlivosťou, ktorá nevylučuje aj požiadať
spotrebiteľa, teda žalovanú, preukázať doklady k príjmom, hoci sa javí tento príjem ako nesporný.
Veriteľ by mal sám aktívne zisťovať a preverovať minimálne informácie o príjmoch svojho spotrebiteľa

a neuspokojiť sa nepreukázanými informáciami o jeho príjmoch, keď už ani Sociálna poisťovňa nevedela
na uvedenú otázku príjmov žalovanej uspokojivo odpovedať. Odborná starostlivosť pri poskytovaní
úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť
potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorý bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou
starostlivosťou vtedy, ak je povrchná, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľovi, ale aj k vlastným zdrojom.

10. Pokiaľ sa týka následkov, ktoré v dôsledku nedostatočného zisťovania príjmu spotrebiteľa, teda
žalovanej, vyplývajú z § 11 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z., táto nedostatočnosť odbornej miery
starostlivosti, ktorá má za následok porušenie § 7 ods. 1, ods. 19 – 21 tohto zákona predstavuje hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 s následkom, že úver je možné považovať za bezúročný a bez

poplatkov.

11. Pokiaľ sa týka výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať úver v zmysle metodiky upravenej v § 2
opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017, prvoinštančný súd správne dospel k záveru, že právny
predchodca žalobcu – banka pri výpočte podielu výdavkov na peňažné záväzky a celkovej výšky

čistých príjmov spotrebiteľa, zníženej o výšku nákladov na zabezpečenie základných životný potrieb
opomenul odpočítať 20 % nákladov rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a jeho
životným minimom spolu so životným minimom na nezaopatrené dieťa. Tento postup je postup, ktorý
svedčí o nedostatočnej odbornej starostlivosti, najmä k vlastným zdrojom zo strany dodávateľa, resp.banky. Tento omyl však nemá zásadný vplyv na pravidlá vyplývajúce z § 2 opatrenia D. E. C., kde
je určená hodnota pomeru v čísle 1. Aj pri uvedenom omyle tak, ako to uviedol prvoinštančný súd,
s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje, je výsledná hodnota tohto pomeru 0,95, teda v rámci

predpokladaných správnych údajov o príjme spotrebiteľky a všetkých ďalších vstupných údajov je táto
hodnota 0,95 bodu nepresahujúca hodnotu 1.
Je však nezistiteľné, prečo banka (dodávateľ) si pri výpočte primárnej návratnosti (kalkulácia
ukazovateľov schopnosti splácať) určila ukazovateľ schopnosti splácať v hodnote 0,80. Tento reálny
ukazovateľ bol vypočítaný na 0,77.

12. V odvolaní žalobca uvádza, že išlo zo strany žalobcu pri korešpondencii so súdom pri určení
tohto ukazovateľa na 0,8 o pisársku chybu. Pisárska chyba sa však mohla vyskytnúť v listinách, ktoré
boli adresované žalobcom súdu, nie však vo výpočte primárnej návratnosti, ktorá bola vypracovaná
veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Táto okolnosť svedčí len o tom, že banka nepristupovala pri
určovaní ukazovateľa s dostatočnou odbornou starostlivosťou, keď opomenula do podielu zahrnúť

sumu 50,26 eura ako 20 % rozdielu zo sumy príjmu spotrebiteľa a jeho životným minimom, spolu
so životným minimom nezaopatreného dieťaťa, hoci mu to opatrenie Národnej banky Slovenska č.
10/2017 prikazovalo. Tento následok predstavuje pre žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu v
súvislosti s nedostatočnou odbornou starostlivosťou pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver aj
nemožnosť vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

13. Tým, že nebolo možné úver zo strany veriteľa zosplatniť, nebolo možné ani úver postúpiť, pretože
ide o tzv. živý úver, ktorého splatnosť v zmysle dojednanej zmluvy ešte neuplynula. Preto žalobca
nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie tohto nároku, teda žalobcovi nesvedčí hmotné právo
na vymáhanie bezúročného a bezpoplatkového úveru od žalovanej.

14. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Odvolací súd preto rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §

255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešnou stranou sporu žalovaná. V priebehu odvolacieho
konania však žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej odvolací súd nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, čo je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

17CoCsp/1/2024

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).