Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010235
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324010235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov

senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre
porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a iné,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 12.04.2024, č. k. 11T/17/2024-264, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.07.2024
v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo

výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, toho času vo väzbe v ÚVV Nitra
o d s u d z u j e :

podľa§194ods.3Trestnéhozákonasprihliadnutímna§36písm.l),§37písm.h),§38ods.2Trestného
zákona a s použitím § 41 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 4 (štyri)
roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 12.04.2024, č. k. 11T/17/2024-264 uznal

obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona a prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že dňa 18.12.2023 v čase okolo 18:00 hod. v obci D. E. č. XXX, na druhom
poschodí bytového domu, pod vplyvom alkoholu, kopnutím do vchodových dverí bytu číslo XX vylomil
petlicu a časť drevenej zárubne a bez súhlasu oprávnenej osoby, vstúpil do bytu, ktorý obýva výlučne
jeho manželka poškodená B. B., ktorú zobudil so slovami „Dvere ma nezastavili, čo urobíš piča, ty si

myslíš, že ťa neviem nájsť, ešte aj spod zeme ťa vykopem", agresívne sa dožadoval jej pozornosti, v
rámci čoho si na ňu sadol a pritlačil svoju ruku na jej ústa a nos, následne od konania upustil, kedy mu
poškodenáB.B.uviedla,nechjejdápokoj,načoopätovnezopakovalsvojevyhrážkyvznení„skôrbudeš
mŕtva pod zemou ako rozvedená" a v byte zotrval až do príchodu hliadky PZ, ktorá ho dňa 19.12.2023 včase o 11:25 hod. obmedzila na osobnej slobode, pričom toto verbálne aj neverbálne konanie vzbudilo
u poškodenej B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. D. XXX, prechodne bez prihlásenia D. E. XXX,
dôvodnú obavu o jej život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční, a poškodeným spoluvlastníkom bytu

F. G. H., nar. XX.XX.XXXX a F. B. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom I. J. D. XXX, spôsobil škodu
poškodením dverí zárubne a petlice vo výške 230,- eur, pričom skutku sa dopustil na svojej manželke,
nakoľko z jej strany z dôvodu rodinného pomeru neočakával žiaden odpor.

Okresný súd za to uložil obžalovanému podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36

písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1 a § 39 ods. 1 Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), psím. d) Trestného zákon mu bolo uložené aj ochranné
liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste a prokurátor
rovnako (hneď po vyhlásení rozsudku) odvolanie do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný v odvolaní uviedol, že sa priznal ku spáchaniu skutku, svoje konanie oľutoval, nie sú
splnené podmienky na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a účel trestu možno dosiahnuť

aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody s dohľadom probačného a mediačného úradníka.
K svojej trestnej minulosti uviedol, že odsúdenia sú spred 26 a viac rokov a ide o zahladené odsúdenia.
Upriamil pozornosť na list poškodenej zo dňa 13.02.2024, kde sa uvádza, že sa obžalovaného nebojí
a chce mu dať poslednú šancu. Rovnako na hlavnom pojednávaní uviedla, že je úplne iný človek a chcú
to skúsiť bez alkoholu. Poškodená podala návrh na zrušenie neodkladného opatrenia vo veci vedenej

na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8C/1/2024 a tým je podľa neho vyvrátené, že by sa poškodená
bála obžalovaného. S poškodenou sú manželia 15 rokov, svoju chybu si uvedomil, nie je závislý na
alkohole, avšak je ochotný sa dobrovoľne podrobiť protialkoholickému liečeniu ambulantnou formou. Na
záver uviedol, že nepodmienečný trest odňatia slobody by mal byť tou poslednou možnosťou riešenia
boja s kriminalitou. Jeho realizácia je pre spoločnosť nákladná, zároveň je to i veľký zásah do života

jednotlivca, ako aj jeho najbližšej rodiny. Uložený trest tak považuje za prísny a preto navrhol, aby krajský
súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil výrok o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku mu uložil primeraný podmienečný trest odňatia slobody s dohľadom probačného a mediačného
úradníka a aby odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietol.

Prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol, že uložený trest považuje za nezákonný s poukazom
na použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery
páchateľa i v rozpore s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Trestného zákona. Z vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej
činnosti napriek tomu, že v minulosti bol opakovane viackrát priestupkovo postihnutý za priestupky proti

občianskemu spolunažívaniu (priestupky zo dňa 14.12.2023, 11.05.2023, 08.08.2019 ) a za priestupok
proti verejnému poriadku (priestupok zo dňa 09.08.2023). Spoločným menovateľom všetkých týchto
protiprávnych konaní, ktoré sú priestupkovou recidívou je osoba poškodenej B. B., pričom v každom
jednom prípade obžalovaný konal pod vplyvom alkoholu. Jednalo sa či už o slovné vyhrážky alebo
fyzické násilie. Aj napriek viacerým postihnutiam normami nižšej právnej sily ako je trestné konanie,

teda v priestupkovom konaní, obžalovaný sa dopustil aktuálne žalovanej trestnej činnosti, ktorá má
znaky domáceho násilia. Obžalovaný svojim konaním sa nielen verbálne vyhrážal zabitím ale tiež
násilným spôsobom vnikol do obydlia opätovne vo vzťahu k poškodenej B. B. a to po požití a pod
vplyvom alkoholu. Podľa názoru prokurátora zo zadovážených dôkazov jednoznačne vyplýva aj tá
skutočnosť, že poškodená B. B. má z manžela strach, bojí sa ho, nežije svoj život ale jeho, ako uviedla

pri výsluchu v prípravnom konaní „bol to teror“. Zo správania poškodenej je zrejmý strach a obava zo
správania obžalovaného, ktorý mal náznaky aj iného fyzického násilia prípadne vynútenia si sexuálneho
styku, avšak k takémuto konaniu nedošlo. V konaní na súde svedkyňa - poškodená už vypovedala
v zmysle, že strach z manžela nemá. V tomto prípade sa jedná o typický prejav obete trestných
činov domáceho násilia, pričom možno podľa prokurátora konštatovať, že v prípade pokračovania v

užívaní alkoholu obžalovaným a nezasiahnutím orgánov činných v trestnom konaní použitím inštitútov
Trestného konania, mohlo dôjsť aj k závažnejším následkom. Aj z listinných dôkazov nachádzajúcich
sa vo vyšetrovacom spise vyplýva, že obžalovaný A. B. má s užívaním alkoholu problémy už dlhšiu
dobu. Prokurátor tiež argumentoval, že obžalovaný sa dopustil trestného činu s kvalifikovanou skutkovoupodstavou (vlámaním a voči blízkej osobe). Okolnosti prípadu neumožňujú z toho dôvodu aplikovať
ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu. Tieto okolnosti prípadu (prvá alternatíva použitia § 39 ods.
1 Trestného zákona) nie sú mimoriadnymi, nie sú ničím osobitnými. Sú to všetko bežné skutočnosti,

bez mimoriadneho pozitívneho významu. Skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní bola prítomná aj
svedkyňa - poškodená, ktorá využila právo záverečnej reči, ešte nedáva záruku toho, že mimoriadne
zníženie trestu postačí obžalovanému na jeho nápravu a že po prípadnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody povedie riadny život. Počas hlavného pojednávania sa nijakým osobitným
spôsobom neodstraňovali rozpory (minimálne ohľadne pracovných pomerov, majetkových pomerov) a

tak nezisťovali a neobjasňovali osobné a rodinné pomery obžalovaného (zdravotný stav, starostlivosť
o rodinu a iné ), pričom po oboznámení posudkov, hodnotení a odpisu registra trestov, neboli zistené
žiadne osobitné okolnosti pre použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.
Pokiaľ súd vzhliadol 1 poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a 1 priťažujúcu okolnosť
(§ 37 písm. h) Trestného zákona), za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na
pomery páchateľa, tieto zistenia neodôvodňujú postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože

u obžalovaného nešlo ani o viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich
okolností v spojení s ďalšími okolnosťami súvisiacimi s pomermi páchateľa. Prokurátor zároveň uviedol,
že existencia takých okolností prípadu či okolností páchateľov, ktoré by boli v určitom zmysle výnimočné
neboli v tomto konaní vzhliadnuté, súdu nič nebránilo rozhodnúť a uložiť trest pod dolnú hranicu
trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, kde sa nevyžaduje existencia

okolností prípadu či pomerov páchateľa predpokladaná v § 39 ods.1 Trestného zákona, ale postačí
existencia eventualít uvedených pod písmenami a) až e) v § 39 ods. 2 Trestného zákona a v odseku 4
uvedeného paragrafu a prokurátor týmto apriori nevylučuje ukladanie takéhoto (nepodmienečného pod
dolnú hranicu trestnej sadzby) trestu, aj s poukazom na súčasnú súdnu prax v obvode Krajského súdu
Trnava.

Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave v zmysle ustanovenia § 321 ods.
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku, zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta
vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec Okresnému súdu Galanta, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, prípadne aby Krajský súd v Trnave v zmysle

ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol a obžalovanému A. B. uložil
primeraný a zákonný trest, pričom jediný primeraný a zákonný trest možno v danom prípade považovať
trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného zaradil
pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia pri
zachovaní uloženého ochranného opatrenia.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry,
obžalovaný a jeho obhajca. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal,
nakoľkožiadnenávrhyvtomtosmereneboli.ObhajcasúdupredložiluznesenieOkresnéhosúduGalanta
sp. zn. 8C/1/2024 a čestné vyhlásenie B. B., z ktorých vyplynulo, že okresný súd zrušil neodkladné

opatrenie, ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť nepribližovať sa k poškodenej na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov a skutočnosť, že poškodená chce dať manželstvu s obžalovaným poslednú šancu
a verí, že mu bude uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Prokurátorkakrajskejprokuratúryvkonečnomnávrhupoukázalaazotrvalanaargumentochakonečnom

návrhu z odvolania okresnej prokuratúry a navyše navrhla, aby krajský súd odvolanie obžalovaného
zamietol ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu sa v plnom rozsahu pridržiaval
podaného odvolania zo dňa 24.04.2024 a zároveň poukázal na čestné vyhlásenie poškodenej zo dňa
16.07.2024. Obžalovaný uviedol, že ho mrzí čo sa stalo, s manželkou chcú naďalej spolu žiť, chce viesť
riadny život, chodiť do práce, podstúpiť ambulantné protialkoholické liečenie s tým, že žiadal, aby mu

bol uložený podmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal prokuratúr a obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo a na podklade takéhoto prieskumu zistil, že odvolanie prokurátora je
dôvodné čo do nesprávnej aplikácie § 39 ods. 1 Trestného zákona a odvolanie obžalovaného je dôvodné
čo do druhu trestu.
Zozápisnicezhlavnéhopojednávaniavyplýva,žeokresnýsúdpotom,čoprijalvyhlásenieobžalovaného
o jeho vine, vykonal dokazovanie (aj) ohľadom napadnutého výroku o treste (aj výroku o ochrannom

opatrení, ktorý napadnutý nebol), pričom toto dokazovanie vykonal procesne správne a v rozsahu
dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátora a obžalovaného, je potrebné,
pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere
trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust.

§ 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveňvyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému

činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i

spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd nesprávne obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody,keďinýdruhtrestuspoukazomnaosobuobžalovanéhoazávažnosťspáchanejtrestnejčinnosti
podľa názoru okresného súdu neprichádzal do úvahy. S takouto úvahou okresného súdu sa krajský
súd nestotožnil, keď mal za to, že posledné odsúdenie obžalovaného v odpise registra trestov je z roku
1998, obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a svoje konanie úprimne oľutoval a zároveň prejavil snahu

podstúpiť protialkoholické liečenie.
Rovnako nesprávne postupoval okresný súd pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, keď
mal za to, že obžalovaný je pijan alkoholu ale bez rozvinutej závislosti, od času prípravného konania sa
k trestnej činnosti doznáva, hľadí sa, napriek odsúdeniam z takmer z pred 30 rokov, na neho akoby nebolodsúdený, jeho priestupková činnosť nie je tiež nijak bohatá a poukázal na záverečnú reč poškodenej.
V tomto smere treba súhlasiť s odvolacími námietkami prokuratúry.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu
sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj

okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo
intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a
preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také
okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a
kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o
okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký

trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
sazhodnotípodobneakovýznamokolnostíprípadu.Zhľadiskatohtoustanoveniasavyžaduje,abyišloo
pomerytakéhocharakteru,zktorýchjezjavné,žetrestodňatiaslobodyuloženývrámcizákonnejtrestnej
sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné
a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa,

jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky
a pod.). Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu,
že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Preskúmaním trestného spisu krajský súd tiež zistil, že okresný súd dospel správne k právnemu záveru

o existencii jednej priťažujúcej okolnosti a existencii jednej poľahčujúcej okolnosti. Nesprávne však
vyhodnotil možnú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona.

Odvolací súd vyhodnotil, že v predmetnej trestnej veci je možné postupovať v zmysle stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 44/2017) a tak ukladať obžalovanému B. trest podľa § 39

ods. 2, ods. 4 Trestného zákona per analogiam.

K vyhláseniu obžalovaného o vine treba uviesť, že takéto vyhlásenie je z hľadiska ďalšieho postupu
súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné
pojednávanie. Odvolací súd zastáva ten právny názor, že vyhlásením o vine obžalovaným, ktoré je

neodvolateľné, zakladá možný zákonný postup pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona. Odvolací súd z uvedeného dôvodu po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku
o treste a pri posudzovaní výmery a druhu trestu a posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu uložil
obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia slobody a

to podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky (so skúšobnou dobou 4 roky).

S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný má posledný záznam v odpise registra trestov z roku 1998,
zohľadnenie jeho vyhlásenia o vine umožňuje aplikovať mimoriadne zníženie trestu, keď trest uložený
v nezníženej výmere by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a trest kratšieho trvania postačí na

zabezpečenie ochrany spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu od obžalovaného B. možno tiež
dôvodne očakávať, že i výkon trestu kratšieho trvania, aj keď trestu s podmienečným odkladom jeho
výkonu, splní u neho účel tzv. individuálnej prevencie. Takýto trest podľa názoru krajského súdu naplní
zákonom predpokladaný účel vymedzený v ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým je nielen zabrániť
páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky preto, aby v budúcnosti viedol

riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti.
A v neposlednom rade chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, krajský súd obžalovanému uložil úhrnný podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou 4 roky, teda na dolnej hranici modifikovanej trestnej
sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam s poukazom na to, že sa

ktrestnejčinnostipriznal,jejspáchanieúprimneoľutovalanahlavnompojednávanírealizovalvyhlásenie
o vine, ktoré bolo súdom prijaté.
Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd odvolaniam prokurátora (z časti) a obžalovaného
vyhovel apostupom§321ods.1písm.d),písm.e),ods.2Trestnéhoporiadkuzrušilrozsudokokresnéhosúdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo
veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže to procesná situácia
dovoľovala.

Takto vymeraný trest obžalovanému vo svojom súhrne považuje krajský súd za zákonný, primeraný a
spravodlivý, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a tiež
morálne odsúdi konanie obžalovaného.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.