Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124204330
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124204330.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/34/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX B. XX, právne zastúpený Mgr. Ivetou Števkovou, advokátkou, so sídlom Ul. J. Jesenského
762/15, 934 01 Levice, proti žalovaným 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. X, právne
zastúpená Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, so sídlom Hlavná č. 1221, 952 16 Vráble, 2/ E. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XX, 3/ B. F. B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. X, XXX
XX I., o určenie neplatnosti závetu v časti vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

8C/34/2024

I. Závet, ktorý spísal poručiteľ A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. X,
pred Notárskym úradom vo J., notárky A. F. K., dňa XX.XX.XXXX, notárskou zápisnicou sp.zn. L.

XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, je v časti uloženia povinnosti A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, zriadiť spolužijúcej osobe C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., právo
doživotného užívania v rodinnom dome súpisného čísla X na parc.č. XXX/X, ako aj parc.č. XXX/X M.
XXX/X vedených na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. B., v celosti, neplatný.

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi súd voči žalovanej v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

8C/34/2024

1. Žalobca sa žalobou voči žalovaným domáhal určenia, že závet, ktorý spísal poručiteľ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,naposledy bytom B. X (ďalej aj len ako poručiteľ), pred Notárskym
úradom vo J., notárky A. F. K., dňa XX.XX.XXXX, notárskou zápisnicou sp.zn. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/

XXXX, L. XXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, je v časti uloženia povinnosti A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XX,zriadiťspolužijúcejosobeC.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.,právodoživotnéhoužívaniavrodinnom
domesúpisnéhočíslaXnaparc.č.XXX/X,akoajparc.č.XXX/XM.XXX/Xvedenýchnalistevlastníctvač.
XXX pre k.ú. B., neplatný. Žalobu odôvodnil tým, že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení, ktoroupre prípad svojej smrti vydedil v celosti obe dcéry, žalované v 2.a 3. rade, ktoré s vydedením súhlasili.
Poručiteľ závetom celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanechal synovi, žalobcovi s tým, že je
povinný zriadiť jeho spolužijúcej osobe, žalovanej v 1. rade, právo doživotného užívania v rod. dome s.č.

Xakoajparc.č.XXX/XM.XXX/X,vedenýchnaLVč.XXXprek.ú.B.ajparc.č.XXX/XaXXX/X,vedených
na LV č. XXX pre k.ú. B.. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo prerušené a žalobca bol odkázaný
na podanie žaloby, že závet je v časti zriadenia vecného bremena neplatný. Žalobca má za to, že
závet v časti uloženia povinnosti žalobcovi spočívajúcej v zriadení vecného bremena práva doživotného
užívania v prospech žalovanej v 1. rade je neplatný s poukazom na § 478 a § 151o ods. 1 veta prvá

Občianskeho zákonníka. Žalobca dôvodil, že podmienkami podľa § 478 Občianskeho zákonníka treba
rozumieť obmedzenia, príkazy, zákazy, ktoré podľa vôle poručiteľa (závetcu) majú obmedziť dedičov
vo voľnej dispozícii s jeho majetkom. Argumentoval, že pokiaľ poručiteľ chcel, aby žalovaná v 1. rade
mala možnosť po jeho smrti naďalej bývať v rodinnom dome, mal priamo v závete zriadiť v jej prospech
vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a nie ukladať zriadenie vecného bremena
za povinnosť žalobcovi ako dedičovi, ktorý by bol povinný toto vecné bremeno zriadené poručiteľom

strpieť, nie ho však zriaďovať.

2. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe s podanou žalobou nesúhlasila. Žalovaná má za to, že
závet poručiteľa je platný, a to vrátane jeho časti týkajúcej sa zriadenia práva doživotného užívania
nehnuteľností v jej prospech. Závet poručiteľa v tomto prípade obsahuje slobodné, vážne, zrozumiteľné

a určité vyjadrenie vôle poručiteľa zriadiť právo doživotného užívania v prospech žalovanej v 1. rade
ku konkrétne určeným nehnuteľnostiam. Zákon nepredpisuje presnú slovnú formuláciu vôle poručiteľa
zriadiť také právo doživotného užívania v závete. Predmetný závet ako právny úkon treba vykladať
nielen podľa použitej slovnej formulácie, ale aj a najmä podľa vôle poručiteľa. Vôľa poručiteľa tu je
jednoznačná a nie je v rozpore s použitou slovnou formuláciou; práve naopak, vôľa poručiteľa slovnej

formulácii zodpovedá. Vecné bremeno nevznikajú len samotným závetom, ale závetom v spojení s
výsledkami konania o dedičstve. Aj z tohto pohľadu je formulácia závetu korektná a závet, ktorý je platný
má byť v dedičskom konaní akceptovaný a na jeho základe má byť vydané dedičské rozhodnutie s
obsahom vychádzajúcim zo znenia závetu. Ani poručiteľov príkaz zriadiť právo doživotného užívania
v prospech konkrétnej osoby ku konkrétnym nehnuteľnostiam nie je neprípustnou „podmienkou“, ktorá

by nemala mať právne následky. V tomto prípade je pravdou opak; nezriadenie predmetného práva
doživotného užívania by bolo v rozpore s vôľou poručiteľa vyjadrenou v závete a protiprávne by bolo
nerešpektovanie platného závetu poručiteľa. Ak by daný závet a posledná vôľa poručiteľa nemali byť
rešpektované, bolo by to aj v rozpore s dobrými mravmi. Rešpektovanie skutočne vyjadrenej poslednej
vôle poručiteľa nepochybne zodpovedá etickým zásadám spoločnosti. Podaná žaloba je aj v rozpore

so zásadou vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa prostredníctvom
žaloby o určenie neplatnosti časti závetu domáha svojho dedičského práva v rozpore s poslednou vôľou
poručiteľa. Takto v rozpore s dobrými mravmi uplatňované dedičské právo by nemalo požívať právnu
ochranu.

3. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s touto súhlasí, nakoľko pokiaľ chcel otec
riešiť pre družku právo doživotného bývania aj po jeho smrti, mal to urobiť buď za života zriadením
práva doživotného užívania v jej prospech alebo priamo v závete uviesť, že zriaďuje právo doživotného
užívania.

4. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s touto
súhlasí, potvrdzuje argumentáciu žalobcu, pretože ona nemá žiaden právny záujem na predmetnej
prejednávanej veci. Obe žalované na uvádzaných postojoch zotrvali v priebehu celého konania.

5. Žalobca v replike zdôraznil, že poručiteľ mal v samotnom závete uviesť, že pre prípad svojej smrti

zriaďuje (on – poručiteľ) vecné bremeno, nie však uložiť to ako povinnosť pre dediča zriadiť takéto
vecné bremeno. Preto ani neobstojí tvrdenie žalovanej v 1. rade, že závet v tomto prípade obsahuje
vyjadrenie vôle poručiteľa zriadiť právo doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech žalovanej v
1. rade ku konkrétne určeným nehnuteľnostiam a že uvedené ustanovenie závetu, ktorým poručiteľ
urobil toto opatrenie, sa nepovažuje za podmienku. Žalobca nesúhlasil, že podanou žalobou žalobca

koná v rozpore s dobrými mravmi, keď nerešpektuje poslednú vôľu poručiteľa, nakoľko ani posledná
vôľa nemôže byť v rozpore s právnymi predpismi. K včasnosti podania žaloby uviedol, že notárka ako
súdna komisárka doručila právnej zástupkyni žalobcu uznesenie o prerušení konania do elektronickej
schránky dňa 27.02.2024 o 01:28:22 hod., o čom svedčí elektronická doručenka. Následne dňa14.03.2024 o 08:15:08 hod. bola do elektronickej schránky právnej zástupkyne žalobcu doručená
aj doložka právoplatnosti, na ktorej bol ako deň právoplatnosti vyznačený 14.marec 2024. Žaloba o
určenie neplatnosti závetu v časti uloženia povinnosti zriadiť vecné bremeno bola podaná elektronickými

prostriedkami do elektronickej podateľne Okresného súdu Nitra dňa 14.04.2024. Čo sa týka správnosti
vyznačenia právoplatnosti uznesenia žalobca poukázal na skutočnosť, že právoplatnosť bola vyznačená
notárkou. Žalobca má za to, že žaloba bola podaná včas, keďže bola podaná dňa 14.04.2024, t.j.
v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia. V súvislosti so splnením lehoty poukázal na §
2 ods. 3, § 11 ods. 1, § 28 zákona, § 29 ods. 1 prvá veta, 2 a 3, § 32 ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013

Z.z., uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo 124/2021 zo dňa 16.06.2021, sp. zn. 7 Cdo 39/2010
zo dňa 25.04.2012, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/03 z 3. júla 2003.

6. Žalovaná v 1. rade v duplike namietala včasnosť podanej žaloby § 194 ods. 3 CMP, keď
z dedičského spisu vyplýva, že uznesenie bolo doručované právnej zástupkyni žalobcu na adresu sídla
jej advokátskej kancelárie listinne prostredníctvom pošty dňa 31. 01. 2024, pričom táto zásielka sa vrátila

nedoručená ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 21. 02. 2024. V zmysle ustanovenia § 111 ods.
3 CSP je tak predmetné uznesenie potrebné považovať za doručené dňom 21. 02. 2024. Vo vzťahu
k žalobcom označeným rozhodnutiam uviedla, že v prípade uznesenia NS SR sp. zn 9Cdo/124/2021
sa k doručovaniu uznesenia a k predmetnému konaniu jedná o irelevantný judikát, nakoľko dovolací
súdu riešil prípad, kedy bola písomnosť súdu doručená inému advokátovi ako skutočnému právnemu

zástupcovi sporovej strany, teda nesprávnemu adresátovi.

7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré vykonal bez účasti žalovaných v 2. a 3. rade,
ktorú svoju neúčasť vopred ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.

8. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca podal žalobu z dôvodu, že akékoľvek podmienky
pripojené k závetu nemajú právne následky. Pre žalobcu je osoba žalovanej v 1.rade cudzia, nevie si
predstaviť spolužitie v rodinnom dome. Žalobca komunikoval so svojím otcom pred jeho smrťou, pričom
otec mu uvádzal, že mu prenechá celý majetok, s majetkom nebude žiadny problém, nebude nijako
zaťažený. Zároveň ho oboznámil aj s vydedením sestier, nakoľko s nimi nemal taký blízky vzťah. Čo

sa týka žaloby závet neobsahuje zriadenie vecného bremena. Čo sa týka doručovania uznesenia o
prerušenia dedičského konania a námietky žalovanej v 1.rade, má za to, že uznesenie bolo doručené
platne až doručením do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu. Poukázala na § 110 ods.
1 CSP, na ustanovenie zákona č. 305/2013 Z.z. o e-governemente, a to § 17 ods. 1, § 29 ods. 1,2,3
a § 32 ods. 5, písm. b), z ktorých vyplýva povinnosť pre orgány verejnej moci vykonávať verejnú moc

elektronicky, elektronicky ich vyhotovovať a doručovať dokumenty.

9. Právny zástupca žalovanej v 1.rade vo vzťahu k doručovaniu uznesenia o prerušení konania uviedol,
že toto uznesenie bolo listinne doručované jemu ako právnemu zástupcovi, ako aj právnemu zástupcovi
žalobcu, ktorý uznesenie neprevzal v odbernej lehote. Má za to, že uznesenie bolo doručené listinne

a tým pádom bola žaloba podaná oneskorene. Čo sa týka merita veci má za to, že zriadenie vecného
bremena nemožno v zmysle § 478 Občianskeho zákonníka považovať za neprijateľnú, resp. nezákonnú
podmienku. V podstate ide o jazykové znenie, resp. formuláciu zriadenia vecného bremena, kedy
samotné zriadenie vecného bremena musí obsahovať príkaz poručiteľa dedičovi v závete, ktoré logicky
smeruje k závetu dedičovi. V zmysle § 151o Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú aj na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, pričom z hľadiska obsahu aj formy boli
splnené zákonné podmienky. Poukázal na to, že závet bol spísaný formou notárskej zápisnice notárom.
Postoj žalobcu k zriadeniu vecného bremena označil za irelevantný.

10. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že od jeho 14 rokov s otcom riešili dedičstvo. Otcovi záležalo,

aby majetok zdedil on. Zo všetkých súrodencov bol jediný, kto s ním trávil čas. Šesť rokov mu otec
rozprával, že všetko raz bude jeho tak, aby on nemal s tým nejaké starosti alebo problémy. Otec mu
povedal, že zriadil závet, kde všetko dedí on, ďalej že sestry sú vydedené. Povedal mu to viackrát aj
pred jeho sestrou, povedal mu to možno v roku 2021. Spomínal to niekoľko rokov predtým, že to takto
chce. O obsahu závetu sa dozvedel u pani notárky, následne na otázku doplnil, že o znení závetu. So

žalovanou v 1.rade po pohrebe veľmi nekomunikovali, z ich strany došlo k zmene. Pred smrťou mu
otec v nemocnici hovoril, aby si zobral kľúče od domu číslo X J. B.. Po smrti otca mu žalovaná v1.rade
hovorila, prečo by mal mať on kľúče od domu. Rovnako keď žiadal kľúče od vinice, uviedla, že tam môže
ísť len s ňou. Uviedol, že si neviem si predstaviť bývanie s inou osobou v dome. Pohreb otca bol hradenýz jeho peňazí, pár dní pred smrťou bol z otcovho účtu odoslaných 3000 eur žalovanej v 1. rade na účet
za účelom vyplatenia jeho pohrebu. Otec sestru E. vydedil z dôvodu, že sa nestretávali a nemali žiadny
vzťah, a sestru F. vydedil z dôvodu, že sa nestretávali a tiež z dôvodu súdneho konania, kde uzatvorili

dohodu s tým, že to je posledné čo jej on dal. Uviedol, že veľmi pochybuje, že by mu otec zanechal
doživotné bývanie s cudzou osobou. Na otázku, či žalobcu nezaujíma, čo otec hovoril u notárky, keď
spisoval závet, uviedol, že ho to nezaujíma.

11. Žalovaná v rámci výsluchu uviedla, že jej partner (poručiteľ) mal záujem na spísanie závetu. Volali

notárke,ktoráimdalatermín.Prišli nanotárskyúrad.Partneruviedolnotárke,žechcevydediťdvedcéry,
a to F. a nevlastnú dcéru E., ktorú si osvojil, z dôvodu, že nemali vybudovaný medzi sebou vzťah. Chcel
ustanoviť jedného dediča, a to syna A. a chcel, aby mala v nehnuteľnosti právo doživotného bývania.
Spolu dom prerábali, zobrali si úver, ktorý doteraz spláca ona a ktorým je zaťažený dom. Bola prítomná
pri spisovaní závetu na notárskom úrade. Poručiteľ uviedol notárke, že tým, že spolu žijú, chce, aby mala
aspoň dožitie v rodinnom dome. Poručiteľ sa spýtal, či sa to dá dať do závetu a notárka uviedla, že áno. A

následnetospísala.Sporučiteľomsarozprávalipredspísanímzávetu,kedyopakovanehovoril,žechce,
aby mala právo doživotného bývania v dome, keby sa s ním niečo stalo. Rovnako opakovane hovoril, že
chce, aby jeho majetok zdedil syn. Na adrese B. X žila spolu s poručiteľom 9 rokov pred jeho smrťou.
Závet bol zriadený na popud partnera, nakoľko spolu žili, mali sme spoločný úver. Na otázku, či diktoval
poručiteľ notárke obsah závetu, žalovaná v 1. rade uvádza, že nie, on len povedal notárke, čo chce

a následne notárka spísala závet. Na otázku, či poručiteľ hovoril notárke, že chce aby jeho syn zriadil
právo doživotného bývania, žalovaná v 1. rade uviedla, že nie, nehovoril, on len chcel, aby tam mohla
bývať. Na otázku prečo partner nezriadil právo doživotného bývania za života, uviedla, že o tomto sa
nerozprávali, chcel to riešiť len pre prípad, keby sa sním niečo stalo. Partner hovoril synovi , že vydedil
dcéry, že zdedí všetko on, ale dom bude jeho až po mojej smrti. Bola prítomná pri takomto rozhovore

aj s jej dcérou. Raz mu to povedal doma a potom keď bol na tom zdravotne veľmi zle v nemocnici, oni
boli pri tom. O závete vedela aj sestra poručila. So žalobcom mali normálny vzťah. K zmene došlo až
po smrti jeho otca. Partner sa so sestrou asi pol roka pred jeho smrťou pohádali kvôli dedičstvu po ich
matke. Keď bol partner v zlom zdravotnom stave, viackrát jej povedal, že si neželá, aby bola jeho sestra
na pohrebe. Uviedla, že nemá problém predstaviť spolunažívanie so žalobcom. Ohľadom investícii do

domu uviedla, že najprv mala ona úver na jej účte, keďže mala príjem a partner nemal stály príjem, bol
živnostník. Úver sa bral, pretože sa prerábala strecha a požičala im na to partnerova matka, aby sme
jej tie prostriedky vrátili. Partner nechcel, aby to bolo na jej účte, preto zobral väčší úver vyše 30 000,-
eur a založil dom. Úver bol použitý na dom a bager, ktorý stál približne 28 000,- eur a zvyšok sa použil
na dom. Iné úvery splatené neboli. Na otázku, či bol týmto úverom splatený aj jej úver, uviedla, že áno,

ale to bol tiež spoločný úver, ktorý bol použitý na dom, t.j. na strechu a terasu.

12. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu okrem už predložených tvrdení a vyjadrení uviedla, že
aj z doterajšieho dokazovania majú za to, že ustanovenie § 151 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka
v žiadnom prípade nebola naplnená, že vecné bremeno vzniklo na základe závetu, nakoľko majú za

to, že tak ako sa uvádza v predmetnom ustanovení v spojení s výsledkami konania o dedičstve, že
sa uvedené vzťahuje na ukončenie, priebeh dedičského konania, kedy z nich vyplynie určenie dediča
po poručiteľovi a teda aj ustanovenie povinnej osoby zo zriadeného vecného bremena, ktoré malo byť
údajne zriadené, teda závetom. Formulácia, ktorá bola v závete použitá, že dedič A. B. je povinný zriadiť
právo doživotného užívania, nie je zriadením vecného bremena práva doživotného užívania v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia. Tak ako aj vyplynulo zo svedeckej výpovede žalobcu, poručiteľ
mal záujme zabezpečiť po svojej smrti výlučne ako svojho jediného dediča z uvedeného dôvodu aj
došlo v podstate k vydedeniu jeho ďalších súrodencov. Majú za to, že závet tak ako bol zriadený v
časti povinnosti zriadiť vecné bremeno doživotného užívania v prospech žalovanej 1. rade, je neplatný,
a to hlavne s poukazom na ustanovenie § 478 Občianskeho zákonníka a § 151o ods.2 veta prvá

Občianskeho zákonníka, nakoľko takýto príkaz je v rozpore so zákonom a z toho dôvodu žiadame, aby
súd v plnom rozsahu žalobe vyhovel a zo strany žalovaného v 1.rade určil plnú náhradu trov konania
žalobcom. Zo strany žalovanej 2. rade a v 3.rade nepožadujú náhradu trov konania.

13. V záverečnej reči právny zástupca žalovanej v 1. rade okrem už predložených tvrdení a vyjadrení

uviedol, že žaloba je nedôvodná aj preto, že zriadenie vecného bremena na základe závetu v spojení
s výsledkami konania nemožno považovať za nezákonnú a neprijateľnú podmienku podľa § 478
Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno sa v takomto prípade nezriaďuje už len samotným závetom,
ale k nemu musí pristúpiť smrť poručiteľa a napokon aj výsledky dedičského konania po poručiteľovi.Katastru nehnuteľnosti sa v takomto prípade nepredkladá závet, ale rozhodnutie o dedičstve, a to je
úplne rovnaké resp. obdobné ako to, čo sa katastru predkladá na zápis vlastníckeho práva dedičov,
čiže na zmenu vlastníka z poručiteľa na dediča. Občiansky zákonník § 151o takto formuluje, pretože

na základe samotného závetu, ktorý sa zriaďuje a spisuje počas života poručiteľa, ešte takéto vecné
bremeno nevzniká. Znenie tohto konkrétneho závetu je korektné. Na základe tohto konkrétneho závetu
bolo a je resp. bude možné zriadiť vecné bremeno právo doživotného bývania a užívania žalovanou v
1.rade a toto jej právo aj zapísať do údajov katastra nehnuteľností, a to práve v spojitosti s výsledkami
konania o dedičstve na základe dedičského rozhodnutia, do ktorého by vopred vyjadrená vôľa poručiteľa

v závete bola v konečnom dôsledku transformovaná, tak ako to je v časti, že jediným dedičom po
poručiteľovi sa stáva žalobca ako závetný dedič. Z pohľadu § 39 resp. § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nenájdeme žiaden dôvod na vyslovenie neplatnosti tohto právneho úkonu tohto závetu.

14. Potrebné je totiž zaoberať sa aj výkladom vôle poručiteľa. Má za to, že hoci jazykové vyjadrenie a
slová, ktoré použila notárka v notárskej zápisnici, zvádzajú k tomu, že poručiteľ mal dať nejaký príkaz

alebo nejakú podmienku svojmu dedičovi, v skutočnosti poručiteľ pri spisovaní závetu jednoznačne
prejavil vôľu zriadiť vecné bremeno resp. zriadiť právo doživotného bývania a užívania v prospech svojej
partnerky pre prípad svojej smrti. Ako povedala žalovaná v 1.rade, toto bolo presne to, čo chcel jej
partner a tak si to želá. V tomto prípade by mal dostať prednosť výklad závetu podľa skutočnej vôle,
úmysluporučiteľa,ajkeďmožnojehoskutočnávôľasavistomzmysleaznejakýchkonkrétnychdôvodov

odlišuje od doslovného významu slov, ktoré použila v notárskej zápisnici notárka. To bolo tiež výsluchom
žalovanej v 1.rade preukázané, že to nie sú slová poručiteľa, ale slovná formulácia, ktorú zvolila notárka
a ktorej poručiteľ dôveroval ako osobe znalej práva a osobe, ktorá mala byť kompetentná na to, aby
závet vrátane zriadenia vecného bremena vedela formulovať. Viac ako na doslovný jazykový prejav
treba prihliadnuť na autonómiu konajúceho, teda poručiteľa a naplnenie zamýšľaného obsahu toho,

čo on skutočne chcel. Čiže dať prednosť naplneniu toho, čo chcel pred formálnym odmietnutím alebo
odmietnutím z nejakých formálnych dôvodov súdnej ochrany resp. platnosti toho závetu. Z hľadiska
obsahu jeho skutočnej vôle, ktorú poručiteľ prejavil pred notárkou, je jasné, že chcel zriadiť vecné
bremeno právo doživotného bývania a užívania v prospech svojej partnerky pre prípad svojej smrti.
Ak by mal byť rešpektovaný princíp autonómie vôle poručiteľa a máme zisťovať jeho skutočnú vôľu

a dať jej prednosť pred nejakým formalizmom na vyslovenie neplatnosti závetu len preto, že notárka
použila slová, ktoré by ostatní právnici asi nepoužili, tak je na mieste v tomto prípade použiť zaužívané
a všeobecne teda rešpektované výkladové pravidlá právnych úkonov. Po prvé je to pravidlo prednosti
prejavu vôle pred jeho jazykovým vyjadrením, pri aplikovaní ktorého by malo byť zohľadnené aj to,
že spôsob, akým bola transformovaná skutočná vôľa poručiteľa, do tých použitých slov, v podstate

nezávisle od poručiteľa, ktoré ešte raz nie sú slová, ktoré on niekomu diktoval alebo písal sám, to sú
slová, ktoré zvolila notárka. Ďalším pravidlom je, že v prípade nejakých pochybností o obsahu právneho
úkonu sa tie pochybnosti majú pripisovať na ťarchu toho, kto ten text napísal. A to nie je poručiteľ.
Nemôžeme v tomto prípade pričítať na ťarchu poručiteľa, nie sú to jeho slová, sú to slová notárky. Na
to logicky nadväzuje pravidlo, pravidlo preferencie platnosti právneho úkonu pred vyslovovaním jeho

neplatnosti.Aksútunejaképochybnostioplatnostitohtozávetuakvôlilentejnešťastnejformulácii,ktorú
zvolila notárka, tak toto pravidlo tiež je na mieste uplatniť, pretože princíp rešpektovania tej autonómie
konajúcej osoby poručiteľa a princíp spravodlivosti vlastne by nás mal nasmerovať k tomu, že ten právny
úkon budeme považovať za platný. Takisto je tu pravidlo výkladu prejavu vôle v súlade s princípom
dobrej viery. Je v súlade s princípom prejavu dobrej vôle len taký výklad tohto právneho úkonu, že

budeme rešpektovať poslednú vôľu poručiteľa a že budeme rešpektovať to, čo poručiteľ skutočne chcel
a nebudeme vyslovovať neplatnosť tohto právneho úkonu len kvôli slovám, ktoré nepoužil sám poručiteľ
ale ktoré použila notárka. V súvislosti so situáciou, v ktorej tento závet vznikol, je relevantné pravidlo
tvz. legitímneho očakávania. Legitímne očakávanie poručiteľa určite zodpovedalo tomu, že ten závet,
ktorý spísala notárka, podľa toho čo je poručiteľ povedal, bude rešpektovaný. Konanie žalobcu a to, že

ho uplatňuje v zmysle podanej žaloby o neplatnosť závetu, nie je možné považovať za konanie, ktoré by
bolo v súlade s dobrými mravmi. Ukázalo aj na dnešnom pojednávaní, ukázalo sa to v tom, že nezbavil
notárku mlčanlivosti, ktorá ten závet spisovala, že na výslovnú otázku odpovedal, že ho nezaujíma, čo
jeho otec od tej notárky vlastne chcel, keď tam bol v ten notárskej kancelárii a ani čo tej notárke povedal.
Sám povedal, že nevie si predstaviť spolužitie konkrétne so žalovanou v 1.rade v tom dome, ale to

relevantné, nie je to dôvod na vyslovenie neplatnosti závetu.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán žalobcu a žalovanej v 1. rade, listinnými dôkazmi,
najmä notárskou zápisnicou L. XXX/XXXX, výpisom LV č. XXX, ospravedlnením navrhovanej svedkyne,obsahom pripojeného spisu sp. zn. XXX/XX/XXXX z neho najmä uznesenie o prerušení konania
zo dňa 31.01.2024 s pripojenou vrátenou zásielkou, výpismi doručeniek, doložkou právoplatnosti, jej
doručovaním a zistil nasledovný skutkový stav:

16. Poručiteľ, A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. X, otec žalobcu a žalovaných v 2. a 3.
rade, druh žalovanej v 1. rade, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine
prichádzali do úvahy deti poručiteľa – žalobca a žalované v 2. a 3. rade. Dedičské konanie je vedené
na základe poverenia Okresného súdu Nitra na Notárskom úrade F. K. pod sp. zn. XXX/XX/XXXX, N.

L. XX/XXXX. Na základe lustrácie v Notárskom centrálnom registri závetov bolo zistené, že poručiteľ
zanechal závet a listinu o vydedení.

17. V listine o vydedení a v závete spísanej formou notárskej zápisnice L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX,
L. XXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX dňa 16.06.2021, na Notárskom úrade v L. A. F. K., notárom, so sídlom
vo J., F. O. XXXX, poručiteľ vyhlásil, že sa rozhodol pre prípad svojej smrti vydediť v celosti dcéry

– žalované v 2. a 3. rade z toho dôvodu, že o neho ako o svojho otca trvalo neprejavujú opravdivý
záujem, ktorý by ako deti mali prejavovať, nenavštevujú ho, pri jeho narodeninách, meninách si na
neho nespomenú, ani na žiadne sviatky, chovajú sa voči nemu v rozpore s dobrými mravmi. Dôsledky
vydedenia sa majú vzťahovať aj na ich potomkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa rozhodol spísať
závet, podľa ktorého poručiteľ zanecháva všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý v čase smrti

bude vlastniť, svojmu synovi – žalobcovi s tým, že je povinný zriadiť jeho spolužijúcej osobe C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., právo doživotného užívania v rod. dome s.č. X na parc.č XXX/X, M.
aj parc. XXX/X a XXX/X vedených na LV č. XXX pre k.ú. B. v celosti, pokiaľ ku dňu jeho smrti bude
jeho spolužijúcou osobou.

18. V dedičskom konaní po poručiteľovi dedičia – žalované v 2. a 3. rade súhlasili s listinou o vydedení,
pričom žalovaná v 2.rade poukázala na to, že sa s dôvodom vydedenia nestotožňuje, nakoľko sa
nezakladá na pravde, a závet nenapadne len preto, že je v prospech jej brata, s ktorým má veľmi dobré
súrodenecké vzťahy.

19. Uznesením zo dňa 31.01.2024 bolo dedičské konanie prerušené a dedič – žalobca bol odkázaný,
aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na Okresný súd Nitra
o určenie, že závet, ktorý spísal poručiteľ dňa 16.06.2021 na Notárskom úrade vo J., je v časti zriadenia
vecného bremena spolužijúcej osobe C. D., nar. XX.XX.XXXX, týkajúce sa práva doživotného užívania
v rodinnom dome č. X na parc.č. XXX/X M. XXX/X vedených na LV č. XXX pre k.ú B., neplatný.

Uznesenie o prerušení konania notárka doručovala listinne. Právny zástupca žalovanej v 1. rade
B. B. prevzal uznesenie osobne na notárskom úrade dňa 31.01.2024. Listová zásielka adresovaná
právnej zástupkyni žalobcu B. H. sa vrátila na notársky úrad ako neprevzatá v odbernej lehote dňa
23.02.2024. Dňa 26.02.2024 notárka e-mailom oznámila právnej zástupkyni žalobcu, že sa zásielka
vrátila neprevzatá a skúsi to zaslať elektronicky. Podľa výpisu doručenky bolo uznesenie o prerušení

konania elektronicky doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 27.02.2024. Na základe tejto informácie
o doručení bol na prvopise uznesenia o prerušení konania vyznačený deň právoplatnosti 14.03.2024.
Doložka právoplatnosti bola elektronicky právnej zástupkyni žalobcu doručená dňa 15.03.2024.

20. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

21. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

22. Podľa § 476 ods. 2 v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.

23. Podľa § 476d Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej
zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.24. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely
alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,
že podiely sú rovnaké.

25. Podľa § 478 Občianskeho zákonníka akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne
následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.

26. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský

podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom
ich potomci.

27. Podľa § 473 ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

28. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Podľa ods. 2 cit.
ustanovenia v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

29. Podľa § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ

popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre
závet.

30. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.

31. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33.Podľa§3ods.1 Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

34. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) ak
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po

márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.

35. Podľa § 194 ods. 3 CMP ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené

alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

36. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.

37. Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

38. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie
je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.39. Podľa § 110 ods. 1 CSP veta prvá ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

40. Podľa § 17 ods. 1 veta prvá po čiarku zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona.

41. Podľa § 29 ods. 1 prvá veta, 2 a 3 zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický

úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická
schránka,ktorájeaktivovaná.(ods.1)Dovlastnýchrúksaelektronickydoručujúelektronickédokumenty,
ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe,
oktoromosobitnépredpisyustanovujú,žesadoručujúdovlastnýchrúk(ods.2).Doručenímdovlastných
rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie
doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať

namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi (ods.
3).

42. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický
dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby

prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

43. Predmetom konania je určenie, že závet je v časti uloženia povinnosti žalobcovi zriadiť žalovanej

v 1.rade právo doživotného užívania určených nehnuteľnosti. Ide teda o určenie právnej skutočnosti,
teda o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, ktorú možno podať len vtedy, ak to vyplýva z osobitného
predpisu, pričom takýmto právnym predpisom jej aj § 194 ods. 1 CMP. Súd konštatuje, že na Okresnom
súde Nitra sa vedie dedičské konanie po poručiteľovi, pričom žalobca bol uznesením vydaným dňa
31.01.2024 v dedičskom konaní poverenou notárkou A. F. K. odkázaný na podanie žaloby na súde

o určenie neplatnosti závetu v časti zriadenia vecného bremena žalovanej v 1. rade týkajúce sa práva
doživotného užívania nehnuteľnosti, a to v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia.

44. Podmienka okruhu účastníkov konania v prejednávanom spore dodržaná, keď stranami sporu sú
všetci dedičia poručiteľa.

45. Žalované v 2. a 3. rade voči žalobe nenamietali. S podanou žalobou nesúhlasila žalovaná v 1. rade,
ktorá namietala jednak nesplnenie procesných podmienok podľa § 194 CMP (podanie žaloby v rámci
stanovenej lehote notárkou). Ďalej namietala, že vecné bremeno bolo zriadené riadne v súlade s § 151o
Občianskeho zákonníka.

46. Žalovaná v 1.rade oneskorené podanie žaloby v zmysle § 194 CSP odôvodňovala tým, že uznesenie
o prerušení konania a odkázaní žalobcu na podanie žaloby bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené
fikciou podľa § 111 ods. 3 CSP v rámci listinného dourčovania uznesenia prostredníctvom pošty, keď
sa zásielka vrátila notárke ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 23.02.2024, na základe čoho by

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2024 (žalovaná síce uvádzala dátum vrátenia zásielky
21.02.2024 a z toho vyplývajúci dátum právoplatnosti dňa 08.03.2024, ale uvádzaná nepresnosť nemá
pre jej argumentáciu zásadný význam). Žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa 14.04.2024, teda pri
stanovení právoplatnosti uznesenia podľa výsledkov listinného doručovania a uplatnení fikcie by nebola
zachovaná jednomesačná lehota na podanie žaloby, čo by viedlo k rozhodnutiu v neprospech žalobcu

podľa § 194 ods. 3 CMP. Žalobca argumentoval, že za rozhodné je potrebné považovať následné
elektronické doručovanie uznesenia zdôrazniac povinnosť súdu doručovať písomnosti do elektronickej
schránky a argumentujúc ust. § 105 ods. 1 a 110 § ods. 1 CSP, § 2 ods. 3, § 11 ods. 1, § 28, § 29 ods.
1,2,3, § 30 a § 32 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z..

47. Súd sa v otázke včasnosti podania žaloby stotožnil s tvrdením žalobcu. Nebolo sporné, že notárka
pôvodne doručovala právnej zástupkyni žalobcu uznesenie v listinnej forme prostredníctvom poštového
podniku a následne po to, ako sa vrátila zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote, notárka zaslala
uznesenie právnej zástupkyni žalobcu aj elektronicky. Súd v tejto súvislosti uvádza, že orgány verejnejmoci, medzi ktoré patrí aj súd a rovnako aj notár v postavení súdneho komisára, sú povinné uplatňovať
výkon verejnej moci elektronicky (§ 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.). Ojedinelé výnimky z uvedenej
povinnosti ustanovuje zákon iba v § 17 ods. 1 písm. a) až c) a v § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013

Z.z., pričom na vzniknutú situáciu sa žiadna z nich nevzťahuje. Vyplýva to aj z § 2 ods. 3 zákona č.
305/2013 Z.z. Civilný sporový poriadok taktiež v§ 105 priorizuje elektronické doručovanie podľa zákona
e-Governmente.

48. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. júna 2019 sp. zn. 3Obdo/35/2019, publikované

pod R 36/2019, vyplýva že za účinné doručenie rozhodnutia súdu advokátovi - fyzickej osobe je
možné považovať iba doručenie rozhodnutia do elektronickej schránky advokáta, ktorú má určenú na
elektronickú komunikáciu so súdmi (a inými orgánmi verejnej moci). Dovolací súd sa síce v predmetnej
veci zaoberal skutkovo odlišnou situáciou, keď v konaní dovolací súd posudzoval situáciu, kedy bolo
rozhodnutie doručované do súkromnej elektronickej schránky fyzickej osoby – advokáta. Avšak vyššie
formulované závery nie je možné z tohto dôvodu odmietnuť ako neaplikovateľné na prejedávanú vec,

t.j,. na doručovanie uznesenia notárom právnej zástupkyni žalobcu. Najvyšší súd SR v uvádzanom
rozhodnutí totiž najprv formuloval východiská pre účinné doručenie rozhodnutia advokátovi ako
zástupcovi strany sporu, a to v bode 21 rozhodnutia („Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že
ak je strana zastúpená advokátom, je povinnosťou súdu doručiť rozsudok do vlastných rúk advokátovi
strany. Zároveň podľa zákona o e-Governmente je súd povinný doručovať písomnosti advokátovi do

elektronickej schránky advokáta, aby bolo doručenie rozsudku účinné.„). Ďalej toto východisko rozvíjal
vo vzťahu k situácii, že advokát môže mať podľa § 12 ods. 4 zákona o e-Governmente zriadené
viaceré elektronické schránky, a to jednu elektronickú schránku ako fyzická osoba, a ďalšiu elektronickú
schránku, ktorú má zriadenú v súvislosti s výkonom advokácie, pričom uzavrel, že jedine v prípade, ak je
rozsudok súdu doručovaný do elektronickej schránky advokáta, je možné považovať rozsudok za účinne

doručený s doručením rozsudku do súkromnej elektronickej schránky fyzickej osoby prostredníctvom
fikcie doručenia tak nemôžu byť spojené žiadne právne dôsledky.

49. Rovnako najvyšší súd posudzoval účinnosť doručovania v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/124/2021, na
ktoré poukazoval žalobca, kde súd vychádzal všeobecne z premisy, že podľa zákona o e-Governmente

je súd povinný doručovať písomnosti advokátovi do elektronickej schránky advokáta, aby bolo doručenie
rozsudku účinné a následne toto aplikoval na zistený stav (rozhodnutie doručované inému advokátovi),
pretoneobstojíargumentáciažalovanejv1.rade,ževzhľadomnainéskutkovéokolnostiideiirelevantný
judikát.

50. Súd ďalej uvádza, že najvyšší súd nevylúčil, že je možné doručovať účinne aj listinne, a to
s následkami vyvolania predpokladaných účinkov (plynutí lehôt). V konaní sp. zn. 9Cdo/49/2023
konštatoval, že aj keď súd strane sporu (právnickej obe) nedoručil elektronicky do jej elektronickej
schránky,aledoručiljuprostredníctvomdoručujúcehoorgánu–pošty,nezakladátakýtopostupprocesnú
vadu. Zdôraznil, že je potrebné je vychádzať z materiálneho prístupu k doručovaniu, pre ktoré je

podstatné, že sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou zoznámiť a bolo zachované jeho právo
na spravodlivý súdny proces, podporne poukazujúc aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 23Cdo/2425/2011, podľa ktorého účinky riadneho doručenia písomnosti súdom
nastávajú aj v prípade, kedy je písomnosť doručovaná prostredníctvom prevádzkovateľa poštových
služieb a adresát túto písomnosť prevezme, aj keď má písomnosť byť doručovaná do dátovej schránky

adresáta.

51. V uznesení sp. zn. I. ÚS 49/2023 z 02.02.2023 ústavný súd konštatuje, že doručenie uznesenia
právnemu zástupcovi sťažovateľa v listinnej podobe je rovnocenným spôsobom oznámenia rozhodnutia,
ktorý efektívne vyvoláva účinky doručenia rovnako, akoby tomu bolo v prípade jeho elektronického

doručenia do elektronickej schránky právneho zástupcu. V náleze sp.zn. IV. ÚS 266/2023 z 10.08.2023
ústavnýsúdkonštatoval,žezákonnépravidládoručovaniaslúžianaochranuprocesnýchprávsporových
strán, ktoré musia mať pri výkone svojich práv a povinností, a to aj procesnej povahy, istotu o obsahu
doručovaného rozhodnutia. Pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade došlo k riadnemu (účinnému)
doručeniu, je nevyhnutné uplatňovať materiálny prístup, pre ktorý je podstatné to, či sa adresát mohol

s obsahom doručovanej písomnosti zoznámiť a či tak bolo zachované jeho právo na súdnu ochranu.

52. Súd však dáva do pozornosti, že v prípade, ak súdy aprobovali listinné doručovanie ako rovnocenné
selektronickým,resp.účinné,išlooprípady,kedybolalistinareálnedoručenáadresátovi,tedanejednalosa o doručenie fikciou. Inak povedané účinky listinného doručenia osobe, ktorej má inak orgán verejnej
moci povinnosť doručovať elektronicky, boli priznané v prípade, ak túto písomnosť adresát prevzal.

53. Pri uplatnení materiálneho prístupu k doručovaniu písomnosti v predmetnom konaní súd konštatuje,
že nakoľko právna zástupkyňa neprevzala zásielku a táto sa vrátila notárke, nemohla sa s doručovanou
písomnosťouzoznámiťavjejzmysleuplatniťprávo -podaťžalobu.Právnazástupkyňamohlavzhľadom
na ust. § 105 CSP a ust. § 17 zákona o e-governmente dôvodne očakávať, že jej bude rozhodnutie
zasielané elektronicky. Zároveň na základe konania notárky legitímne nadobudla dojem, že notárka

takéto listinné doručovanie nepovažuje za účinné, keď ju notárka e-mailom oboznámila o neúspešnom
doručení a jeho zopakovaní už elektronicky do elektronickej schránky a následne zaslala doložku
právoplatnosti uznesenia s vyznačenou právoplatnosťou dňa 14.03.2024. Sumarizujúc uvedené by bolo
popretím princípu legitímnych očakávaní žalobcu, ak by súd vyhodnotil listinné doručenie za účinné,
ak samotná notárka vyznačila právoplatnosť dňom 14.03.2024 a toto oznámila žalobcovi, resp. jeho
právnej zástupkyni. Vzhľadom na uvedené, súd za účinné doručenie uznesenia žalobcovi považuje deň

doručenia uznesenia do elektronickej schránky jeho právnej zástupkyne teda deň 27.02.2024, za deň
právoplatnosti uznesenia deň 14.03.2024 (ako je vyznačené aj na prvopise uznesenia) a žalobu podanú
dňa 14.04.2024 súdu ako podanú včas v jednomesačnej lehote plynúcej od právoplatnosti uznesenia.

54. Súd následne pristúpil k vecnému posúdeniu sporu. Žalobca žalobu založil na tom, že závet v časti

obsahujúcej povinnosť žalobcu zriadiť v prospech žalovanej v 1. rade vecné bremeno spočívajúce
v práce doživotného užívania zdedených nehnuteľností, predstavuje neprípustnú podmienku, resp.
príkaz podľa § 478 Občianskeho zákonníka, t.j. že poručiteľ nezriadil závetom vecné bremeno tak,
ako to má na mysli § 151o Občianskeho zákonníka. Žalovaná v 1. rade naopak argumentovala, že
formulácia závetu v časti vecného bremena, aj keď nie je úplne ideálna, napĺňa požiadavku ust. 151o

ods. 1 Občianskeho zákonníka o zriadení vecného bremena poručiteľom, pričom pri výklade závetu
ako právneho úkonu je potrebné vychádzať z vôle poručiteľa. Sporný tak medzi stranami je, či bolo
poručiteľom v závete zriadené vecné bremeno.

55. Ustanovenie o tom, že akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne

následky, je odôvodnené snahou, aby dedič nebol obmedzovaný v nástupníctve po poručiteľovi
ani v nakladaní so zdedeným majetkom v záujme jeho účelného využitia. Ustanovenie § 478 pod
pojmom „podmienka“ zahŕňa aj príkaz. Príkazom je však treba rozumieť ustanovenie, v ktorom
poručiteľ dedičovi ukladá, aby použil dedičstvo alebo jeho časť určitým za podmienky však nemožno
považovať také ustanovenia závetu, ktorými poručiteľ urobil opatrenia, ktoré sú v súlade s právnou

úpravou; napríklad poručiteľov príkaz započítať dary dedičom do ich podielu (§ 484 ods. 1),
ustanovenie náhradného dediča pre prípad, že by sa osoba poručiteľom povolaná na dedenie nestala
dedičom a zriadenie vecného bremena v závete, ktorým bude obmedzený dedič nehnuteľnosti. Za
neprípustnú podmienku prax nepovažuje ani príkaz v závete, aby dedič povolaný na dedenie určitej veci
(nehnuteľnosti) sám uhradil dlh, ktorý na nej viazne. spôsobom, alebo aby niečo vykonal (napr. zákaz

scudzenia, zaťaženia veci získanej dedením a pod).

56. Dedičské pomery možno v závete usporiadať aj tak, že poručiteľ v závete zriadi v prospech
niektorého svojho dediča vecné bremeno, ktoré viazne na nehnuteľnosti, ktorú zdedí iný dedič (táto
možnosť bola zavedená novelou Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.04.1983). Aby bol závet

platný a súčasne i vecné bremeno zriadené závetom, je potrebné, aby spĺňal náležitosti vyžadované
ustanoveniami § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj keď poručiteľ zriadením vecného bremená
závetom obmedzuje fakticky dediča ako vlastníka nadobúdanej nehnuteľnosti do budúcnosti, súdna
prax ustálila, že zriadenie vecného bremena poručiteľom v závete nepredstavuje podmienku bez
právnych následkov podľa § 478 Občianskeho zákonníka. S takýmto spôsobom vzniku vecného

bremena počíta aj samotný zákon v ust. § 151o Občianskeho zákonníka. Poručiteľ podľa súdnej praxe
týmto spôsobom len realizoval svoje právo, ktoré mu priznával zákon. "Zriadenie vecného bremena na
základe závetu nemožno považovať za podmienku v zmysle ustanovenia § 487 OZ, ide o ustanovenie
dediča na výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré má viaznuť na nehnuteľnosti, ktorú
zdedí iný dedič." (Rozsudok NS ČR z 02.08.1991, sp. zn. 4 Sk 56/91).

57. Osoba, ktorú poručiteľ ustanovil závetom na výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
ktoré má viaznuť na nehnuteľnosti, ktorú zdedí iný dedič, je v rozsahu tohto práva dedičom zo závetu
(účastníkom dedičského konania) (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2017, sp. zn. 29 ICdo78/2015). Vecné bremeno na základe závetu vzniká smrťou poručiteľa. Zákon zároveň tento právny
dôvod vzniku vecných bremien spája s výsledkami dedičského konania, v rámci ktorého dôjde ku
konkrétnemu usporiadaniu majetkových vzťahov medzi dedičmi, čo podľa názoru súdu znamená, že

dôjde k určeniu osoby oprávnenej a osoby povinnej z vecného bremena (napr. v prípade osoby povinnej
z vecného bremena nemusí ísť vždy o závetného dediča, nakoľko dedičia si vždy v rámci dedenia môžu
dohodou dedičov upraviť dedenie odchylne ako je uvedené v závete). Podkladom pre zápis vecného
bremena do katastra nehnuteľností bude dedičské rozhodnutie (§ 203 CMP), ako tvrdí žalovaná v 1.
rade, avšak rozhodnutie notára nemôže nahradiť absenciu zriadenia vecného bremena poručiteľom,

ktoré malo byť už obsahom závetu. Inak povedané notár nemôže uviesť vecné bremeno v dedičskom
rozhodnutí, pokiaľ ho poručiteľ nezriadil v závete, resp. ako tvrdí žalovaná transformovať vôľu poručiteľa
do dedičského rozhodnutia.

58. Závetom zriadené vecné bremeno nemôže byť na úkor neopomenuteľných dedičov, pokiaľ na to
sami v dohode nepristúpia. Pokiaľ by došlo k stretu takto založeného dedičského podielu s dedičským

nárokom neopomenuteľných dedičov, ktoré sú chránení ustanovením § 479 Občianskeho zákonníka,
musel by sa upraviť rozsah vecného bremena rozhodnutím podľa ustanovenia § 484 Občianskeho
zákonníka tak, aby jeho kapitalizovaná hodnota neskracovala povinné diely neopomenuteľných dedičov,
alebo ponechať vecné bremeno v plnom rozsahu, ako je obsiahnuté v závete, a uložiť dedičovi tohto
bremena, aby doplnil povinné diely nezabudnuteľných dedičov peňažne (Najvyšší súd ČR sp. zn. 4 Cz

56/91; Fiala, R. Přehled judikatury ve věcech dědických. Praha: ASPI, a.s., 2006, s. 394).

59. V rámci dedičského konania môže ďalej vecné bremeno vzniknúť aj na základe dohody dedičov o
vysporiadaní dedičstva. Túto dohodu uzatvárajú dedičia, ak je ich viac, a to na súde. Súd ich dohodu
schváli uznesením, v prípade že sú splnené podmienky, ktoré v tejto situácii vyžaduje Občiansky

zákonník. V danom prípade ide o iný, ďalší spôsob vzniku vecného bremena ako závetom v spojení
s výsledkami dedičského konania.

60. Súd je toho názoru, že poručiteľ nemôže určiť povinnosť resp. podmienku v závete, že dedič zdedí
majetok a je povinný zriadiť vecné bremeno v prospech inej osoby. Išlo by o podmienku bez právnych

účinkov. Takýto postup zároveň nenapĺňa ustanovenie o zriadení vecného bremena závetom, keďže
musí pristúpiť ešte právny úkon závetného dediča zriadiť toto vecné bremeno niektorým zákonom
predpokladaným spôsobom, a to dohoda dedičov schválená súdom alebo zmluva o zriadení vecného
bremena.

61. Žalovaná v 1.rade ani netvrdila, že v závete jej formulovaný príkaz alebo podmienka, ktorá je
vzhľadom na svoj obsah prípustná a spôsobuje právne následky. Podstata jej argumentácie spočívala
v tom, že jazykové znenie použité v závete prostredníctvom výkladu vôle poručiteľa predstavuje riadne
zriadenie vecného bremena.

62. Interpretačné pravidlá výkladu prejav vôle súd zakotvené v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Účelom výkladu právneho úkonu súdom je dospieť k rozumnému výsledku a aby sa prostredníctvo neho
zabezpečila spravodlivá rovnováha medzi záujmami strán súdneho sporu. Vyššie uvedené ustanovenie
vychádza z toho, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť, preto formuluje pravidlá
a ukladá súdu odstrániť pochybnosti výkladom založeným na tom, popri jazykovom vyjadrení právneho

úkonu vyjadreného slovne podrobí skúmaniu aj vôľu konajúcich osôb. Výklad právneho úkonu je
potrebné urobiť, ak je jeho obsah neurčitý, sporný či pochybný. Účelom je zistenie skutočnej vôle
účastníka právneho vzťahu, ak táto vôľa nie je zjavná z obsahu právneho úkonu a aj vôľa nie je v rozpore
s jazykovým prejavom (obdobne nález ÚS ČR z 28.11.2001, sp. zn. II. ÚS 16/2001). Ak je obsah
právneho úkonu jednoznačný, výklad nepodáva ani súd, a to ani v prípade, ak sa ho domáha niektorá

zo strán sporu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 66/2002). Výklad právneho úkonu môže smerovať len
k objasneniu toho, čo bolo prejavené. Pomocou výkladu právneho úkonu nie je dovolené meniť úmysel
a obsah inak jasného právneho úkonu. Podmienkou na prihliadanie na vôľu účastníkov právneho vzťahu
je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výklad obsahu právneho
úkonu nemôže nahrádzať či meniť už urobené prejavy vôle.

63. Zohľadniac uvádzané východiská výkladu prejavu vôle je súd toho názoru, že jazykové vyjadrenie
vôle poručiteľa zachytené v notárskej zápisnici („je povinný zriadiť ...právo doživotného užívania) je
učinené jednoznačne a jasne. Gramatickým výkladom tohto vyjadrenia, t.j. z hľadiska (možného)významu použitých pojmov súd nedospel k inému záveru, okrem toho, že takto vyjadrená vôľa spočíva
v uložení povinnosti závetnému dedičovi zriadiť vecné bremeno v prospech družky poručiteľa (použité
pojmy majú jednoznačný obsah, ktorý v zásade nepripúšťa iný gramatický výklad). Rovnako ani

z logickým výkladom (z hľadiska vzájomnej nadväznosti pojmov) a ani systematickým výkladom (z
hľadiska radenia pojmov v texte) súd nedospel k inému záveru o obsahu prejavu vôle (v zásade
pojem vecného bremena sa v texte vyskytuje len raz a to v súvislosti s povinnosťou žalobcu ako
závetného dediča zriadiť vecné bremeno, ktorá nadväzuje na text, že všetok majetok zanecháva
poručiteľ žalobcovi).

64. Nebolo sporné, že v čase spísania závetu mal poručiteľ vôľu zabezpečiť pre žalovanú v 1. rade
pre prípad svojej smrti právo doživotného užívania rodinného domu, v ktorom spolu niekoľko rokov žili.
Z vyjadrenia žalovanej uvádzaného na pojednávaní vyplýva, že poručiteľ nemal konkrétnu predstavu,
ako tento zámer realizovať, formuláciu nechal na notárke. Teda ani nie je jednoznačne preukázané, či
poručiteľ chcel skutočne závetom zriadiť vecné bremeno alebo chcel uložiť povinnosť zriadenia vecného

bremena synovi ako jedinému dedičovi v domnienke, že tento bude jeho vôľu realizovať. Súd zastáva
názor, že aj keby bola preukázaná vôľa poručiteľa zriadiť vecné bremeno závetom, zvolená formulácia
v závete je tak jednoznačná, že tvrdená vôľa poručiteľa zriadiť vecné bremeno závetom je v priamom
rozpore s jazykovým prejavom a zároveň akceptovaním tvrdení žalovanou v 1. rade o potrebe výkladu
právneho úkonu cez skutočnú vôľu žalobcu by došlo k zmene obsahu slovami vyjadreného prejavu vôle

(z príkazu na zriadenie vecného bremena adresovaného druhej osobe na zriadenie vecného bremena
samotným realizátorom právneho úkonu). Preto takýto výklad vôle poručiteľa nie je prípustný.

65. Pokiaľ žalovaná v 1. rade dôvodí, že konkrétna formulácia závetu nepredstavuje slová poručiteľa,
ale zvolila ich notárka ako osoba, ktorú si poručiteľ zvolil ako odborne znalú na riadne spísanie jeho vôle,

tak tento argument nie je spôsobilý zmeniť nahliadanie na výklad právneho úkonu uvádzaný vyššie.
Samozrejme, že je v súlade s princípom legitímnych očakávaní, že ak niekto zverí zariadenie určitej
právnej záležitosti osobe, ktorá vzhľadom na svoj status (notár, advokát a podobne) má garantovať
vybavenie záležitostí bez problémov a vád, očakáva, že sa dosiahne sa želaný výsledok. Ak sa však
konaním zvolenej osoby želaný výsledok nedostaví (napr. pre nevhodne zvolený prostriedok), nemožno

tento nedostatok odstraňovať prostriedkami, ktoré nie sú prípustné, v tomto prípade výkladom právneho
úkonu v zjavnom rozpore s tým, ako bol (jednoznačne) jazykovo vyjadrený. V praxi nie je vylúčené, aby
úkon spísaný odborne znalou osobou, bol neskôr súdom posúdený ako neplatný.

66. Len skutočnosť, že osoba má vôľu svojím konaním vyvolať zamýšľané účinky, nepostačuje, potrebné

je, aby konkrétny prejav vôle bol vykonaný s náležitosťami, s ktorými právna norma spája vznik
konkrétneho práva. Ak teda poručiteľ mal vôľu zabezpečiť pre žalovanú v 1.rade právo doživotného
užívania nehnuteľnosti, bolo potrebné, aby zriadenie vecného bremena bolo v súlade so zákonným
predpokladmi, ktoré sú požadované pre vznik / zriadenie vecného bremena (zmluva o zriadení vecného
bremena, zriadenie vecného bremena závetom).

67. V vzťahu k argumentácii o prednosti výkladu v prospech platnosti právneho úkonu pred jeho
neplatnosťou (in favor negotii (contractus)) súd uvádza, že v zásade sa tento výklad aplikuje vo
vzťahu k zmluvám v súvislosti s princípom autonómie zmluvných strán („Základným princípom výkladu
zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť

zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie
zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia
zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou“ – napr. ÚS SR, sp. zn. I. ÚS
242/07). Uvedené výkladové pravidlo sa samozrejme dá použiť aj v prípade jednostranných právnych
úkonov. Východiskom pre uplatnenie tohto výkladu je však to, že možné sú oba výklady, aplikujúc

na prejednávanú situáciu aj výklad v prospech zriadenia vecného bremena poručiteľom v závete, čo
v predmetnej veci podľa názoru súdu vzhľadom na jednoznačnú formuláciu splnené nie je.

68. Pokiaľ žalovaná argumentuje výkladovým pravidlom, podľa ktorého v prípade pochybností o obsahu
zmluvy sa tieto pripočítavajú na ťarchu toho, kto text zmluvy navrhol, toto sa vzťahuje na zmluvné vzťahy.

Zmyslom tohto pravidla je neumožniť zmluvnej strane naformulovať v zmluve ustanovenia pripúšťajúce
rozdielny výklad a následne v zlej viere ich zneužiť v neprospech druhej strany. V takomto prípade musí
tvorca zmluvy preukázať, že nekonal v zlej viere a medzi stranami nebola dosiahnutá zhoda o význame
tohto výrazu, resp. zmluvné strany dosiahli zhodu v tvrdenom význame. Takýto výklad je v súlade sovšeobecnou zásadou, že nejasnosť sa pripisuje na ťarchu toho, kto ju vyvolal. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že
zvolená formulácia vo vzťahu k vecnému bremenu by sa nemala pripisovať na ťarchu poručiteľa, takéto
závery z vyššie uvedeného výkladového pravidla nevyplývajú vzhľadom na jednostranný právny úkon

(závet), t.j. uvedené pravidlo sa nedá aplikovať na prejedávanú situáciu a nemožno na základe neho
vykladať úkon v prospech poručiteľa.

69. Pravidlo výkladu v súlade s princípom dobrej viery (bona fidei) chráni najmä adresáta právneho
úkonu, ktorý sa môže dovolávať inej interpretácie právneho úkonu, ktorou sa má chrániť jeho

dobromyseľnosť, musí preukázať svoju dobromyseľnosť a jej narušenie.

70. Limitom dotvárania (výkladu) sú tu iba posledné slová príslušnej právnej vety (pozn. - § 35 ods. 2),
podľa ktorej interpretačný cieľ rekonštrukcie subjektívnej vôle konajúceho subjektu má svoje objektívne
hranice určené jazykovým prejavom, t. j. objektívnym významom použitých slov. Výkladovým cieľom
teda síce je rekonštrukcia subjektívnej historickej vôle konajúceho subjektu, nie je však možné túto vôľu

rekonštruovať do tej miery, aká by bola v rozpore s jazykovým vyjadrením prejavu vôle. Nie je teda
možné dovolávať sa vôle konajúceho subjektu proti slovám právneho úkonu ( FICOVÁ, S., IVANČO, M.,
RAKOVÁ, K., a kol., Dedičské právo v hmotnoprávnych a procesnoprávnych súvislostiach, 1. vydanie.
Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022, s. 136). Výkladom, ktorý prezentuje žalovaná v 1. rade by
práve došlo k dovolaniu sa vôle poručiteľa proti slovám právneho úkonu - závetu.

71. Na základe vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že úmyslom žalobcu bolo
zabezpečiť právo doživotného bývania žalovanej pre prípad jeho smrti. Potom v súlade s dobrými
mravmi je prirodzene rešpektovať poslednú vôľu poručiteľa. Pokiaľ však žalovaná v 1. rade tvrdí, že
nerešpektovanie poslednej vôle žalobcu podaním žaloby nemožno považovať za konanie v súlade

s dobrými mravmi a takému konaniu by nemala byť poskytnutí ochrana, súd zdôrazňuje, že pokiaľ
poručiteľ formuloval poslednú vôľu v rozpore so zákonom, nemožno dovolanie sa následkov takéhoto
rozporu považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Napokon nie je vylúčené, že za účelom
rešpektovania vôle poručiteľa môže žalobca zriadiť v prospech žalovanej vecné bremeno zmluvou (aj
keď momentálne takýto postoj žalobca neprezentuje), napr. len na určitý čas.

72. Sumarizujúc uvedené súd konštatuje, že k zriadeniu vecného bremena poručiteľom v závete
nedošlo, pričom k tomuto záveru nebolo možné dospieť ani použitím výkladových pravidiel. Pokiaľ sa
posúdenie platnosti úkonu poručiteľa súdom javí príliš formalistické, bez toho, aby súd naplnil materiálnu
ochranu práv (v danom prípade práva poručiteľa rešpektujúc jeho autonómnu vôľu), súd uvádza, že

ani výkladom vzhľadom na jazykové znenie nebolo možné dospieť k záveru o zriadení vecného
bremena a uprednostniť tak platnosť právneho úkonu, najmä keď výkladom právneho úkonu sa mala
napraviť prejavená vôľa v úkone, ktorý zákon neprepúšťa (podmienka, príkaz pripojený k závetu) a tak
neperfektný právny úkon výkladom zmeniť na zákonne súladný.

73. Preto formulácia, že žalobca ako závetný dedič je povinný zriadiť právo doživotného bývania
žalovanej v 1. rade predstavuje podmienku, resp. príkaz, ktorý nie je v zmysle § 478 Občianskeho
zákonníka dovolený, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný (zákon používa formuláciu,
že nemá právne následky, čo v podstate znamená, že je neprípustný, teda v rozpore so zákonom, teda
neplatný). Uvedený záver nemá vplyv na platnosť zvyšku závetu, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 476

a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobe vyhovel.

74. Okolnosti ako vzájomné vzťahy medzi stranami sporu a ďalšími rodinnými príslušníkmi, financovanie
nehnuteľnosti, zaťaženie nehnuteľnosti úverom, síce môžu dokresľovať celkovú situáciu, ale pre
posúdenie danej veci sú irelevantné, preto sa nimi súd nezaoberal.

75. Súd vo vzťahu k dokazovaniu uvádza, že nevykonal návrh žalovanej v 1. rade na výsluch notárky,
ktorá spisovala závet z dôvodu, že právni nástupcovia poručiteľa, konkrétne žalobca a žalovaná v 2.
rade, notárku nezbavili mlčanlivosti v zmysle § 39 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb. Notársky
poriadok (notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o

ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti; tejto povinnosti ho môže zbaviť účastník alebo jeho
právni nástupcovia písomným vyhlásením). Zbaviť mlčanlivosti notára musia všetci právni nástupcovia
účastníka právneho úkonu. Rovnako súd nevykonal výsluch svedkyne Emilie Tamion, nakoľko žalobca,
ktorý ho navrhol, na ňom následne netrval.76. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol v konaní úspešný žalobca, svedčí mu nárok

na náhradu trov konania, ktoré si však uplatnil len voči žalovanej v 1. rade, preto mu súd tento nárok
priznal len voči nej a voči žalovaným v 2. a 3. rade mu náhradu trov konania nepriznal.

77. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

8C/34/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.