Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123328891
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123328891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného advokátom
JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti
žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, B. B., v konaní zast. Advokátskou
kanceláriou NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, Banská Bystrica, IČO: 53 556 798,
o zaplatenie 938,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 18C/17/2023-83 zo dňa 21. 11. 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 938,55 Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania zo sumy
938,55 Eur ročne od 02. 08. 2020 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že uzatvoril so spoločnosťou
DEVELOP TRADE, spol. s r.o., IČO: 35 871 849, ako poistníkom poistnú zmluvu pre povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6589559022. Dňa 29.
04. 2020 došlo z uvedeného poistného vzťahu k poistnej udalosti, keď poisteným motorovým vozidlom
došlo k poškodeniu iného motorového vozidla EČV: B., za ktoré si poškodený u žalobcu uplatnil nárok
na jej náhradu a po vykonanom šetrení poistnej udalosti bolo poškodenému vyplatené poistné plnenie
v sume 4 692,79 Eur. Vodič poisteného motorového vozidla porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu,
ktorá je poistnou udalosťou - neprivolanie polície. Poverený likvidátor uplatnil voči žalovanému regresný
nárok vo výške 938,55 Eur.

2. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal postihového (regresného) práva v zmysle § 12 ods. 2
písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) t. j. náhrady časti poistného plnenia, ktoré žalobca vyplatil
poškodenému z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla.

3.1. Podľa zistenia okresného súdu nebolo sporné, že dňa 29. 04. 2020 došlo k poistnej udalosti
prevádzkou poisteného motorového vozidla EČV: B., ktorého vodičom bol v tom čase žalovaný, pri ktorej
bolo poškodené motorové vozidlo spoločnosti ArchiT s.r.o. s EČV: B.. K poistnej udalosti došlo tak,
že žalovaný ako vodič nepatrnou rýchlosťou pri cúvaní narazil do odstaveného vozidla poškodeného.Medzi stranami nebolo sporné ani to, že na mieste prítomný aj zamestnanec hotela, vykonávajúci
dozor v priestoroch garáží hotela, poisteného informoval, že predmetnú udalosť telefonicky nahlásil
polícii. Motorové vozidlo EČV: B. bolo v čase škodovej udalosti poistené titulom poistnej zmluvy

pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
u žalobcu, keď poistníkom bola spoločnosť DEVELOP TRADE s.r.o. Žalobca titulom predmetnej poistnej
udalosti poskytol na základe uzatvorenej poistnej zmluvy poškodenému poistné plnenie v celkovej výške
4 692,79 Eur.
3.2. Žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu uplatniť si nárok na náhradu poistného plnenia

alebo jeho časti, ktoré za poistníka alebo poisteného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla.
3.3. Ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. treba interpretovať tak, že poisťovňa má
nárok na náhradu poistného plnenia aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 31. augusta 2010, sp. zn. 4 Cdo 54/2009, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 32/2014). Keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaný
bol vodičom poisteného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle poškodeného, bola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného.

4.1. Sporné bolo, či na poškodenom motorovom vozidle vznikla škoda zrejme prevyšujúca

jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (t. j. sumu 3 990,00 Eur) a teda, či žalovaný
porušil svoju zákonnú povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa § 66 ods. 2 písm. a) v spojení s § 64
ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (v znení účinnom do 30. 06. 2022).
4.2. Na vznik povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa § 66 ods. 2 písm. a) v spojení s §
64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. sa vyžadovalo, aby na niektorom z poškodených motorových

vozidiel vznikla hmotná (skutočná) škoda zrejme prevyšujúca sumu 3 990,00 Eur, t. j. jedenapolnásobok
väčšej škody podľa Trestného zákona. Uvedené ustanovenia je potrebné interpretovať tak, že už v
čase a na mieste škodovej udalosti musí byť priemerne rozumovo vyspelej osobe objektívne zrejmé,
že na niektorom z poškodených motorových vozidiel (na inom majetku) vznikla skutočná škoda zrejme
prevyšujúca sumu 3 990,00 Eur. Zrejmá je škoda priamo na mieste udalosti očividne, viditeľne a jasne

prevyšujúcu sumu 3 990,00 Eur, pričom povinnosťou účastníkov škodovej udalosti je vyhodnocovať len
poškodenie viditeľné a nie predvídať prípadnú škodu.
4.3. Je povinnosťou žalobcu (poisťovňa), aby predložil skutkové tvrdenia, objektívne spochybňujúce
v konkrétnych okolnostiach škodovej udalosti predpoklad, že škoda zrejme neprevyšuje sumu 3 990,00
Eur. Nepostačuje iba poukázať na celkovú a konečnú výšku poistného plnenia, nakoľko je logické, že

účastníci v čase a na mieste škodovej udalosti nemali ani nemohli mať vytvorené všetky predpoklady
(podmienky) na komplexné posúdenie všetkých možných poškodení. Sú zrejmé aj prípady skrytých
poškodení motorového vozidla, ktoré sú rozpoznateľné až po demontáži karosárskych dielov vozidla v
autoservise a nie zanedbateľnou mierou sa podieľajú na celkových nákladoch na opravu poškodeného
vozidla (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/77/2019 zo dňa 31. 03. 2020).

4.4. Pri dopravnej nehode sa za skutočnú škodu považuje hodnotu účelne a nevyhnutne vynaložených
nákladov na opravu vozidla, a to bez zohľadnenia amortizácie tých dielov, ktoré boli v rámci opravy
vozidla nahradené novými dielmi (resp. bez zohľadnenia „zhodnotenia“ vozidla novými náhradnými
dielmi), nakoľko poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava použitím nových
náhradných dielov vozidlo v konečnom dôsledku nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou,

ktorou je vozidlo poškodené, sa jeho technická hodnota vo všeobecnosti znižuje, pričom vykonanou
opravou a nahradením poškodených dielov novými dielmi sa v zásade len obnovuje stav vozidla, ktorý
tu bol pred dopravnou nehodou (poistnou udalosťou) (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
10Co/37/2019 zo dňa 25. júla 2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa
28. marca 2013).

5.1. Okresný súd žalobu zamietol, pretože žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal svoje
tvrdenie, že žalovaný mohol v čase a na mieste škodovej udalosti jednoznačne objektívne vyhodnotiť,
že skutočná škoda na poškodenom motorovom vozidle zrejme prevyšovala jedenapolnásobok väčšej
škody podľa Trestného zákona, tak ako to predpokladala hypotéza právnej normy v § 64 ods. 1 písm. d)

zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Z uvedeného dôvodu predmetná škodová (poistná) udalosť
nemohla byť žalovaným vyhodnotená ako dopravná nehoda v zmysle § 64 ods. 1 písm. d) zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a preto žalovanému nevznikla povinnosť ohlásiť ju policajtovi v zmysle
§ 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V nadväznosti na uvedené žalobcovinevznikol regresný nárok na náhradu časti poistného plnenia, ktoré žalobca vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
5.2. Žalobca právny nárok proti žalovanému odvodzoval výlučne z nesplnenia povinnosti nahlásiť

škodovú udalosť ako dopravnú nehodu a odvodzoval výlučne z výšky vyplateného poistného plnenia
v sume 4 692,79 Eur, avšak nepodarilo sa mu spochybniť tvrdenie žalovaného, že objektívne nebolo
možné z jeho strany na mieste stanoviť, že na poškodenom vozidle bola spôsobená hmotná škoda
zrejme prevyšujúca sumu 3 990,00 Eur. Ani zo skutočnosti, že poškodené motorové vozidlo bolo
vozidlom prémiovej značky, nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný musel mať vedomosť o tom, že

škoda na poškodenom motorovom vozidle bude vo výške zrejme prevyšujúcej sumu 3 990,00 Eur.
5.3. V konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

6.1. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal žalobca odvolanie zo dňa 11. 12. 2023, v ktorom namietal
nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie, ktorý považoval za nesporné, že dopravná nehoda

bola nahlásená polícii zamestnancom hotela, ktorú skutočnosť žalobca nepreukázal.. Neobstojí ani
záver uvedený v bode 34. napadnutého rozsudku, že výšku poskytnutého poistného plnenia nemožno
v žiadnom prípade stotožňovať s hmotnou (skutočnou) škodou. Škodou na účely zákona o povinnom
zmluvnom poistení sa rozumie práve skutočná škoda na majetku poškodeného a žalovaný vôbec
nespochybňoval, že žalobca ako poisťovateľ hradil skutočnú škodu, ktorá skutočnosť bola v konaní

nesporná.
6.2. Žalovaný spôsobil poistnú udalosť tak, že pri cúvaní narazil do odstaveného vozidla EVČ:B., tov.
zn.: Land Rover, Range Rover Sport, čím poškodil majetok osoby, ktorá nebola účastníkom dopravnej
nehody, následne bez bezodkladného upovedomenia a vyplnenia predpísaného tlačiva z miesta poistnej
udalosti odišiel. Poškodený nebol na mieste poistnej udalosti a žalovaný nesplnil povinnosť voči

poškodenému, čím došlo ex lege k prekvalifikovaniu škodovej udalosti na dopravnú nehodu. Následne
neprivolaním polície k dopravnej nehode, ktorá bola poistnou udalosťou, žalovaný nesplnil povinnosť
v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) zákona a jeho konanie odôvodňuje uplatnenie regresného nároku. Právne
závery okresného súdu nie sú podopreté relevantnými ustanoveniami, nie sú v súlade s rozhodovacou
praxou. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu

vyhovie, alebo rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

7.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca mylne vychádzal z toho, že žalovaný mal
preukázať splnenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu polícii prostredníctvom zamestnanca hotela.
Žalovaný však svoju procesnú obranu nezakladal na tejto skutočnosti za účelom preukázania, že ohlásil

dopravnú nehodu. Na túto skutočnosť poukazoval za tým účelom, že aj samotní príslušníci Policajného
zboru Slovenskej republiky po telefonickom opise udalosti od zamestnanca hotela dospeli k záveru,
že sa v danom prípade nejedná o dopravnú nehodu v zmysle § 64 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení účinnom do 31.12.2020 a teda, že žalovanému žiadna takáto povinnosť ani len
nevznikla. Okresný súd v bode 25. rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol, že toto považuje za nesporné,

nakoľko toto ani v jednom podaní žalobca žiadnym spôsobom nepoprel a ani neuviedol žiadny skutkový
dej z uvedenej udalosti, ktorý by spochybňoval, resp. vylučoval skutkové tvrdenie žalovaného. Okresný
súd v bode 34. rozsudku poukazoval na fakt, že nie je možné stotožňovať vyplatenú výšku poistného
plnenia so škodou, ktorá bola priamo na mieste udalosti zrejmá, t. j. viditeľná. Opravu vozidla vykonala
na to kvalifikovaná a nezávislá osoba čo žalovaný rešpektoval. To však neznamená, že výška poistného

plnenia samotného žalobcu neprekvapila. Nakoľko si však splnil všetky zákonné požiadavky vyplývajúce
z poistenia motorového vozidla a s ďalším účastníkom tejto udalosti vec vyriešili priamo na mieste,
dohodli sa na vine, nevidel dôvod túto výšku riešiť.
7.2. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia poukázal aj na to, že v prípade ak bolo možné túto škodu
už na mieste samom zrejme (teda viditeľne, voľným okom) posúdiť ako škodu prevyšujúcu 3.990 Eur,

mal toto preukazovať práve žalobca, t. j. dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu, ktorý len poukazoval
na výšku poistného plnenia (teda výšku skutočnej škody, ktorá bola vyčíslená po detailnom prezretí
vozidla, čo nemožno stotožňovať so škodou ktorá bola zrejmá na mieste udalosti) a žiadnym spôsobom
nerozporoval skutkové tvrdenia žalovaného že takáto škoda nebola zrejmá priamo na mieste vzniku
udalosti ako zákon vyžaduje.

7.3. Žalobca sa v odvolaní snaží poukázať na to, že predmetná udalosť vykazuje znaky dopravnej
nehody aj v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej premávke a teda, že nebola splnená
povinnosť podľa § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke, čím došlo k prekvalifikovaniu udalosti na
dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej premávke. Žalobca v žiadnom zosvojich podaní pred súdom prvej inštancie neuviedol skutkové tvrdenia, že žalovaný konal v rozpore
s § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke. Žalobca žiadnym spôsobom nezadefinoval, na základe
čoho posudzuje danú udalosť ako dopravnú nehodu. Tieto nové skutkové tvrdenia možno považovať

za novoty v odvolacom konaní, pričom na ich použitie nie je splnená ani jedna z podmienok uvedených
v § 366 CSP.
7.4. Argumentácia žalobcu považuje žalovaný za zavádzajúcu a nepravdivú, kedy na preukázanie tohto
tvrdenia predložil účastníkmi vyplnený Záznam o dopranej nehode zo dňa 29.04.2020, z ktorého je
zjavné splnenie povinnosti uvedenej v § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke zo strany žalovaného,

pričom súčasťou záznamu je navyše aj uvedenie toho, kto nehodu zavinil a teda sa účastníci škodovej
udalosti dohodli aj na jej zavinení.
7.5. Žalobca v odvolaní neposkytol žiadny relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie rozsudku, účelovo
uvádzal skutkové tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé a sú v rozpore s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami
predprvostupňovýmsúdom,kedynapríkladzjehovyjadrenívyplýva,ženepriamosúhlasilstým,žedanú
udalosť by bolo možné posudzovať ako dopravnú nehodu len z hľadiska § 64 ods. 1 písm. d) Zákona

o cestnej premávke. V odvolaní uvádzal nové (nepravdivé) skutkové tvrdenia a na základe nich tvrdil,
že poistnú udalosť možno definovať ako dopravnú nehodu aj podľa iného ustanovenia. Z uvedených
dôvodov žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a bez nariadenia pojednávania

(§ 385 ods. 1 a contr. CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože rozsudok je vecne správny.

9. Žaloba bola založená na skutkovom tvrdení, že žalovaný ako vodič poisteného motorového vozidla
porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou - neprivolanie polície. Okresný

súd vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaný ako vodič nepatrnou rýchlosťou pri cúvaní narazil
do odstaveného vozidla poškodeného. Na mieste prítomný zamestnanec hotela, vykonávajúci dozor
v priestoroch garáží hotela, poisteného informoval, že predmetnú udalosť telefonicky nahlásil polícii.
Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom, že v čase a na mieste škodovej udalosti nebolo, resp.
nemohlo byť žalovanému objektívne zrejmé, že na niektorom z poškodených motorových vozidiel

vznikla skutočná škoda zrejme prevyšujúca sumu 3 990,00 Eur a žalobca nepredložil žiadny dôkaz,
ktorým by preukázal tvrdenie, že žalovaný mohol v čase a na mieste škodovej udalosti jednoznačne
objektívne vyhodnotiť, že hmotná (skutočná) škoda na poškodenom motorovom vozidle zrejme
prevyšovala jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákon. Preto žalovanému nevznikla
povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.

o cestnej premávke.

10. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení do 31. 07. 2024, poisťovateľ má
proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za
neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť

dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

11.1. Uvedená právna úprava upravuje podmienky, za ktorých má žalobca nárok na náhradu poistného
plnenia v prípade, že škoda, ktorú uhradil ako poistnú udalosť, mala byť ohlásená polícii ako dopravná
nehoda, k čomu zo strany žalovaného nedošlo, čím mal porušiť svoju povinnosť.

11.2. O tom, či došlo k porušeniu povinnosti v zásade rozhodujú príslušné orgány verenej moci.
V prípade sporu o regresný nárok z poistného plnenia posudzuje tvrdenie, či došlo k porušeniu
povinnosti, na základe predložených dôkazov súd.

12.1. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné a odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia

okresného súdu, na ktoré poukazuje. Navyše, žalobca odôvodnil odvolanie skutkovými tvrdeniami
(novotami) o tom, že žalovaný bez upovedomenia poškodeného a vyplnenia predpísaného tlačiva
z miesta poistnej udalosti odišiel, čím si nesplnil ani povinnosť voči poškodenému. Žalobca sa
následne nevyjadril ani k tvrdeniam žalovaného, ktoré predložil vo vyjadrení k odvolaniu, v reakcii na
odvolacie dôvody, Záznam o dopranej nehode zo dňa 29.04.2020, ktorý bol vyhotovený a podpísaný

účastníkmi dopravnej nehody. Žalovaný s ďalším účastníkom tejto poistnej udalosti vec riešili a priamo
na mieste sa dohodli na vine a preto žalovaný nevidel dôvod výšku škody riešiť.
12.2. Pokiaľ teda okresný súd vychádzal zo nesporného skutkového tvrdenia žalovaného, že po
telefonickom opise udalosti od zamestnanca hotela aj policajti dospeli k záveru, že sa v danom prípadenejedná o dopravnú nehodu, nemal žalovaný dôvod zadovážiť si prípadné potvrdenie o nahlásení
škodovej udalosti cestou dopravnej polície a to vzhľadom na viditeľné poškodenie iného motorového
vozidla. Dôkaz, týkajúci sa záznamu dopravnej polície nebol vzhľadom na okolnosti prípadu pre

posúdenie veci rozhodujúci. Naopak, žalobca mal preložiť dôkaz o tom, že z viditeľného poškodenie
iného motorového vozidla mal žalovaný porušiť (splniť) povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona
č. 381/2001 Z. z. v znení do 31. 07. 2024.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a

rozsudok potvrdil podľa § 387 CSP.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému vznikli trovy odvolacieho
podľa § 255 ods. 1 CSP, ktoré je povinný nahradiť žalobca.

15. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).