Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť – Život… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010098
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3818010098.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.

Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2024
prejednalodvolaniaprokurátoraOkresnejprokuratúryPrievidzaaobžalovanéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXX
v A., trvale bytom C., D. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava v inej veci,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/20/2018 zo dňa 18.10.2023 a takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušujú sa v napadnutom rozsudku všetky výroky o uložených
trestoch a o zrušení skoršieho rozsudku v prípade skutku v bode 1/.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C., D. XXX/XX, t.
č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava v inej veci

odsudzuje pre skutok v bode 1/ napadnutého rozsudku

podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Tr. zák.“) s použitím § 36 písm. p), § 37
písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a § 43 Tr. zák. na súhrnný a ďalší trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa súčasne rušia výroky o trestoch, ktoré boli obžalovanému uložené
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/135/2017 zo dňa 31.07.2018, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 42 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj peňažný trest
vo výmere 600,- (šesťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/20/2018 zo dňa 18.10.2023 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bolo rozhodnuté nasledovne:

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C., D. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu v ústave
na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

je vinný že

1/ v presne nezistenom čase dňa 29.06.2017, v raňajších hodinách na adrese D. XXX/XX, C., napadol
svoju družku E. F. tak, že ju viackrát päsťami udrel do oblasti tváre, káblom od žehličky na vlasy
poškodenú udrel po chrbte koncovkou do elektriky, železnou tyčou poškodenú udrel do oblasti ľavej
holennej kosti, pričom jej spôsobil pomliaždenie temena hlavy, okoloočnicové podkožné krvné výrony
obojstranne, pomliaždeniny chrbta, pomliaždeniny ľavého predlaktia, pomliaždeniny pravého stehna a

pomliaždeniny ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a sťaženia obvyklého spôsobu života
v trvaní 6 dní a počas toho ako poškodenú bil jej uviedol, že ak sa neprizná, že ho podvádza, tak skončí
na vozíku a zariadi, aby mala kopec dlhov, podal jej do ruky papier a pero a povedali jej aby tam napísala
všetkymená,sktorýminiečomalaapovedaljej,žeakzistí,žetamniečochýba,takjejvybijevšetkyzuby,

2/ dňa 01.08.2018 v čase okolo 02.30 h pred bližšie nezisteným vchodom bytového domu č. XXX na
ul. J. G. v Prievidzi po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol poškodeného H. G. tak, že
ho zozadu chytil pravou rukou okolo krku a zložil ho na zem, kde ho kopol nohou do oblasti rebier na
pravej strane , načo si poškodený sediac na zemi začal rukami chrániť hlavu a vtedy ho obžalovaný chytil
rukou zozadu okolo krku a ľavej ruky poškodeného a silno zatlačil, pričom poškodený počul puknutie

a zacítil silnú bolesť a následne ho obžalovaný ešte dva krát kopol do hlavy nad pravé ucho a dozadu
na temeno hlavy, čím mu spôsobil zranenia - trieštivú zlomeninu tela lakťovej a vretennej kosti ľavej
hornej končatiny s posunutím úlomkov, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie , počas ktorého
bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného do 42 dní,

teda
v bode 1/
- iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

v bode 2/
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

tým spáchal

v bode 1/
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona,

v bode 2/
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

a za to sa odsudzuje:

V prípade obžaloby č. 2 Pv 401/17/3307 - 61 zo dňa 8.2.2018 (bod 1/)

podľa § 189 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5, § 39 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere 600 (šesťsto) euro.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výroky o trestoch, ktoré boli uložený
obžalovanému A. B. rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3T 135/2017, zo dňa 31.7.2018,
právoplatný dňa 1.8.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

V prípade obžaloby č. 2 Pv 408/18/3307 - 14 zo dňa 25.04.2019 (bod 2/)

podľa § 44 Trestného zákona súd u obžalovaného A. B. upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa §
42 Trestného zákona, pretože má zato, že trest odňatia slobody v trvaní 66 mesiacov nepodmienečne
v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Prievidza č. 3T 134 /2018 zo dňa 7.6.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 2To

91/2019 zo dňa 1.8.2019 je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný A. B. je povinný uhradiť Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., pobočka Trenčín, Partizánska 2315, 911 01 Trenčín , IČO: 359 37 874 škodu vo výške
117,20 euro.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. I. XXX s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prokurátor i obžalovaný odvolania, zahlásiac ich ihneď

po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Prokurátor podal odvolanie proti
výroku o treste a aj voči výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu v neprospech obžalovaného.
Obžalovaný podal voči výrokom o vine i treste pre skutok 1/.

Prokurátor následne v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že u obžalovaného neboli splnené

zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., keď neexistujú žiadne
významné okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by to mohli odôvodniť. V naznačenom
smere považoval napadnutý rozsudok aj za nedostatočne odôvodnený. Poukázal najmä na to, že
obžalovaný sa nedopustil násilného správania voči poškodenej prvýkrát. Uložený trest (pre skutok
v bode 1/) tak považuje za príliš benevolentný a nedostatočný na nápravu obžalovaného. Naviac sa

trestnej činnosti (t.j. skutku v bode 1/) obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Napokon sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že trestné konanie trvalo neprimerane dlho.
Ako nedôvodné považoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o upustení od uloženia súhrnného
trestu (pre skutok v bode 2/) vzhľadom na iné odsúdenie obžalovaného, pričom poukázal na okolnosti
prípadu(brutálnenapadnutieiného),keďpohlasitomzlomeníkostipoškodenéhoobžalovanýpoužilešte

intenzívnejšie násilie na spôsobenie ujmy na jeho zdraví, kedy poškodeného dvakrát kopol do hlavy.
Preto skôr uložený trest nepostačuje na ochranu spoločnosti pre takto obzvlášť násilníckym správaním
obžalovaného, ale naopak si žiada potrestanie v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zák. Navrhol, aby
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo
výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu s tým, aby odvolací súd následne sám rozsudkom podľa

§ 322 ods. 3 Tr. por. pre skutok v bode 1/ uložil obžalovanému podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 5 Tr. zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej
hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako
aj peňažný trest vo výmere 600,- Eur podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. spoločne s náhradným trestom odňatia
slobody v prípade jeho úmyselného zmarenia vo výmere 4 mesiace podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.

za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/135/2017 zo
dňa 31.07.2018, ako aj ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Pre skutok v bode 2/ navrhol obžalovanému uložiť
podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m) a §38 ods. 4 Tr. zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste z
rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/134/2018 zo dňa 07.06.2019 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/91/2019 zo dňa 01.08.2019, ako aj ďalších rozhodnutí na tento
výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania sám požiadal odvolací súd, aby ho „oslobodil spod
vydierania“, nakoľko nebolo preukázané, že by poškodenú nútil k niečomu a že by táto mala mať z toho

nejaké obavy, resp. nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vydierania, teda
strach a obavy z konania. Poukázal pritom na rozpory vo výpovediach poškodenej, pričom zdôraznil,
že ju nevydieral. Uviedol, že jediné, čo bolo dokázané, je to, že ju zbil a podozrieval ju a používal voči
nej vulgárne a urážlivé slová.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný ďalej prostredníctvom svojich obhajcov uviedol, že

výpoveď poškodenej je nevierohodná, pretože ju niekoľkokrát menila. Poukázal aj na to, že sama
poškodená sa neskôr vyjadrila, že k žiadnemu vydieraniu nedošlo. Išlo medzi nimi o bežný spôsob
komunikácie, so „silnými rečami“, so vzájomným vyhrážaním. Napokon trestné oznámenie poškodená
podala s odstupom niekoľkých dní. Nepoprel skutočnosť, že medzi ním a poškodenou došlo k hádke
a fyzickej konfrontácii, ktorá nedosahovala intenzitu trestného činu, pretože okrem iného obvyklý spôsob

života poškodenej bol sťažený na dobu maximálne 6 dní. Ďalej uviedol, že ostatné svedecké výpovede
sú len nepriamymi dôkazmi. Napadnutému rozsudku vyčítal napokon aj nedostatočné odôvodnenie,
jeho nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť. Súdu prvého stupňa pritom vytýkal aj to, že v písomnom
vyhotovení napadnutého rozsudku ani len nespomenul výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní
dňa 05.09.2022. Má preto za to, že dokazovaním zistený skutkový stav bol súdom prvého stupňa

nesprávne vyhodnotený a existujú aj naďalej dôvodné pochybnosti, že došlo k naplneniu všetkých
znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania, a preto mala byť aplikovaná zásada in dubio pro reo.
Napokon aj uložený trest považoval za neprimerane prísny, vzhľadom na okolnosti spáchania skutku,
ako aj postoj poškodenej, resp. nezohľadňujúci spôsob spáchania činu ani jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a jeho osobu, jeho pomery a možnosti jeho

nápravy. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v častiach týkajúcich sa skutku
v bode 1/ a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil na opätovné prejednanie, resp. aby po zrušení
napadnutého rozsudku odvolací súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o jeho oslobodení spod
obžaloby pre skutok v bode 1/.

Na verejnom zasadnutí odvolací súd doplnil dokazovanie prečítaním aktuálneho hodnotenia ÚVTOS
Ilava na obžalovaného (č.l. 536-537 spisového materiálu).

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:
· prítomný prokurátor krajskej prokuratúry odkázal na konečný návrh uvedený v písomných dôvodoch

odvolania podriadeného prokurátora s tým, že navrhol, aby odvolací súd v rámci svojho rozhodnutia
zohľadnil aj novelu Trestného zákona s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zák.; pokiaľ ide o odvolanie
obžalovaného, toto navrhol ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.,
· obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomných
dôvodoch odvolania zo strany obidvoch obhajcov obžalovaného (ktoré boli oboznámené na verejnom

zasadnutí) a navrhol, aby obžalovaný bol spod skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku oslobodený;
odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.,
· obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca a nič viac nedodal.

***

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku týkajúcich sa skutku 1/, ako aj
výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu v prípade skutku v bode 2/, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie obžalovaného, aj to len

čiastočne – vo vzťahu k výroku o treste, aj to z iných ako ním uvádzaných dôvodov, a teda odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd nezistil sám také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

*** K výroku o vine pre skutok v bode 1/ ***

V rámci svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je vo výroku o vine pre
skutok v bode 1/ správny a zákonný, pretože vykonané dôkazy sú vo vzájomnej zhode a svedčia o vine

obžalovaného aj bez tých najmenších pochybností.

Podľa názoru odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní všetky potrebné
dôkazy (teda pre svoje rozhodnutie dostatočné dokazovanie), ktoré následne vyhodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
i v ich súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral (§ 2 ods. 12 Tr. por.). Svoje rozhodnutie logicky i

presvedčivo odôvodnil, najmä na stranách 16 až 19 písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku,
a preto odvolací súd považuje tam uvedené závery a úvahy súdu prvého stupňa za správne a v plnom
rozsahu na ne poukazuje. Je síce pravdou, že súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení napadnutého
rozsudku viackrát odkázal aj na písomné odôvodnenie svojho skoršieho rozsudku zo dňa 29.10.2019,
následne ale uviedol aj konkrétnu argumentáciu, na ktorú týmto spôsobom „odkazoval“ a ktorú použil aj

v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov v napadnutom rozsudku. Naviac nie je pravdivé ani tvrdenie
obžalovaného (jeho obhajcu), že by súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku
ani len nespomenul výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2022 (viď strany 7 a 8).

K odvolacím námietkam obžalovaného uvádza odvolací súd nasledovné:

Aj odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že priamym dôkazom, ktorý usvedčuje
obžalovaného zo spáchania skutku v bode 1/, je výpoveď poškodenej E. F. na hlavnom pojednávaní
pred zrušením skoršieho rozsudku zo dňa 29.10.2019 zo strany odvolacieho súdu (uznesenie sp. zn.
23To/21/2020 zo dňa 03.08.2020), v ktorej táto jednoznačne vypovedala, že obžalovaný ju udieral do

tváre spôsobom popísaným v obžalobe, taktiež ju napadol káblom od žehličky na vlasy, dal jej do ruky
papier a pero a žiadal ju, aby uviedla mená osôb, s ktorými niečo mala. Tiež sa jej vyhrážal, že jej
vybije zuby. Potvrdila, že fotograficky zadokumentované zranenia jej spôsobil obžalovaný viacerými
údermi päsťou. Poprela, že by tieto zranenia mala utrpieť iným spôsobom. Túto usvedčujúcu výpoveď
poškodenej podporne dopĺňa obsah jej trestného oznámenia. Práve túto jej výpoveď považuje aj

odvolací súd za vierohodnú, pričom táto je podporovaná aj inými vykonanými dôkazmi. V neposlednom
rade aj odvolací súd prihliadol na vierohodné vysvetlenie poškodenej, prečo v konaní menila svoje
výpovede, aj v prospech obžalovaného.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby

niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Objektívna stránka trestného činu vydierania spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného,
aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin
je dokonaný uvedeným násilným konaním, resp. uvedenými hrozbami. Nevyžaduje sa, aby páchateľ

dosiahol svoj zámer, prípadne aby bol preukázaný strach alebo obavy poškodenej osoby z konania
páchateľa (takýto strach a obavy z konania nie sú znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu).

Pritom: platí, že:
· trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej

integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou,
alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného (§ 122 ods. 7 Tr. zák.),
· hrozbou násilia je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí
vôli útočníka; táto hrozba je spravidla vyjadrená výslovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je
z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli

páchateľa, nemusí byť bezprostredná (napr. listom, telefonicky a pod.) a nemusí smerovať priamo proti
napadnutému, keď sa môže týkať jeho detí, blízkej osoby, ale aj jeho majetku,
· hrozba inej ťažkej ujmy môže spočívať v hrozbe spôsobenia majetkovej ujmy, vážnej ujmy na cti a
dobrej povesti a pod.Podľa názoru odvolacieho súdu bolo na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vykonanými
dôkazmi nepochybne preukázané aj to, že obžalovaný počas toho, ako poškodenú bil, jej uviedol, že

ak sa neprizná, že ho podvádza, tak skončí na vozíku a zariadi, aby mala kopec dlhov, podal jej do
ruky papier a pero a povedal jej, aby tam napísala všetky mená, s ktorými niečo mala a povedal jej, že
ak zistí, že tam niečo chýba, tak jej vybije všetky zuby, pričom takéto jeho konkrétne konanie považuje
aj odvolací súd za napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu vydierania, teda že obžalovaný iného
(poškodenú) násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na

chránenej osobe – blízkej osobe.

Podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa v rámci hodnotenia všetkých vykonaných
dôkazov postupoval v plnom súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., pričom ani odvolací súd nemá
akékoľvek pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v bode 1/ uvedený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku.

Odvolací súd napokon dodáva, že obžalovaný v priebehu trestného konania menil opakovane svoje
obhajobné tvrdenia, keď najprv tvrdil, že poškodenú ani len nezbil a celý skutok popieral, vo svojich
výpovediach tak v podstate zavádzal, avšak neskôr priznal, že poškodenú zbil a popieral už len to, že
by ju aj vydieral. Je síce pravdou, že každý obvinený má právo uvádzať na svoju obranu čokoľvek, hoc

aj nepravdivo, ale to na druhej strane ešte neznamená, že konajúce súdy nemajú právo jeho obranu
vyhodnocovať v kontexte celej trestnej veci. Aj v tomto smere považoval odvolací súd naposledy ním
prezentovanú obranu (že poškodenú nevydieral) za účelovú, ktorá bola naviac, ako to vyplýva z vyššie
uvedeného, vyvrátená aj výsledkami vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd nemohol prisvedčiť žiadnym odvolacím
námietkam obžalovaného.

Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť
vzhľadom na odvolaciu argumentáciu obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým záverom súdu prvého

stupňa, pričom s podrobnejším odôvodnením v tomto smere odkazuje na písomné odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Odvolací súd totiž poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého stupňa a súdu druhého stupňa tvoria jednotu.

*** K výrokom o trestoch a o upustení od uloženia súhrnného trestu ***

Pokiaľ ide o výroky o trestoch (skutok v bode 1/) a o upustení od uloženia súhrnného trestu (skutok
v bode 2/), odvolací súd musel pri svojom rozhodovaní s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zák. zohľadniť
Trestný zákon účinný od 15.03.2024 v znení Zák. č. 40/2024 Z.z. (ďalej aj „novela Trestného zákona“),
teda objektívnu skutočnosť, ktorá nastala až po vyhlásení napadnutého rozsudku.

Podľa§2ods.1Tr.zák.trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Citované ustanovenie o časovej pôsobnosti upravuje možnú konkurenciu viacerých zákonov (rozumejú
sa ňou všetky zákony od času spáchania trestného činu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje, a to
i na odvolacom súde) tak, že pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu sa použije ten (Trestný)
zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Novela Trestného zákona je pre obžalovaného priaznivejšia pokiaľ ide o zásady ukladania trestov, najmä
z pohľadu dlhšie trvajúcich trestných stíhaní.

Konkrétne z pohľadu novely Trestného zákona:
· zákonodarca ustanovil, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť aj na dobu,

ktorá uplynula od spáchania trestného činu (§ 34 ods. 4 Tr. zák.), a
· zákonodarca „zakotvil“ aj novú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. p) Tr. zák., spočívajúcu v tom, že
páchateľspáchaltrestnýčin,trestnéstíhanieprektorýbolovedenéneprimeranedlho,aktútoskutočnosť
nemožno spravodlivo pričítať páchateľovi alebo jeho obhajcovi.V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že stíhané skutky sa stali v rokoch 2017 a 2018, súdne
konanie sa vedie od roku 2018 a odvolací súd vo veci rozhoduje už po tretíkrát, keď dva skoršie

odsudzujúce rozsudky súdu prvého stupňa (z dní 29.10.2019 a 07.11.2022) boli odvolacím súdom
zrušené (uzneseniami sp. zn. 23To/21/2020 zo dňa 03.08.2020 a sp. zn. 23To/21/2023 zo dňa
26.04.2023) a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie najmä na
základe odvolaní obžalovaného a v jeho prospech. V tomto kontexte dospel odvolací súd k záveru, že
predmetné trestné stíhanie sa vedie už neprimerane dlho a túto skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať

obžalovanému.

Odvolací súd potom dospel k záveru, že u obžalovaného je nevyhnutne potrebné pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. p) Tr. zák., t.j. neprimeranú
dĺžku trestného stíhania v tejto veci.

Zároveň tiež odvolací súd dospel k záveru, že pri ukladaní trestu už nie je možné obžalovanému
„zohľadniť“ predchádzajúce odsúdenie pre zločin rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.
1T/191/2016 zo dňa 18.01.2017 (ako opätovné spáchanie zločinu v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. pred
novelou Trestného zákona, resp. § 38 ods. 3 Tr. zák. po tejto novele), k čomu uvádza nasledovné:

Jesícepravdou,žeobžalovanýA.B.bolpredspáchanímstíhanýchskutkovrozsudkomOkresnéhosúdu
Prievidza sp. zn. 1T/191/2016 zo dňa 18.01.2017 odsúdený pre pokus zločinu úverového podvodu podľa
§ 14 ods. 1 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., keď sa dopustil konania bezprostredne smerujúceho
k vylákaniu úveru od iného tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru v úmysle mu tak spôsobiť väčšiu škodu, pričom k dokonaniu uvedeného trestného činu nedošlo.

Zo skutkových okolností tejto trestnej veci napokon vyplýva, že poskytnutím úveru a jeho nesplácaním
by vznikla poškodenej spoločnosti škoda vo výške minimálne 10.000,- Eur.

Novela Trestného zákona je pre obžalovaného priaznivejšia aj pokiaľ ide o posudzovanie škody, keď
takýto čin, pre ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/191/2016 zo dňa

18.01.2017, už by mohol byť posúdený len ako pokus prečinu úverového podvodu podľa § 14 ods. 1
k § 222 ods. 1 Tr. zák., pre ktorý sa má páchateľ potrestať odňatím slobody na šesť mesiacov až tri
roky, so spôsobením malej škody, ktorou je škoda prevyšujúca sumu 700,- Eur a neprevyšujúca sumu
20.000,- Eur (§ 125 ods. 1 Tr. zák.).

PodľaprávnehonázorutohtosenátuodvolaciehosúdubolopotrebnénatakútozmenuTrestnéhozákona
v prospech obžalovaného „prihliadnuť“ aj v prejednávanej veci, keďže trest sa obžalovanému ukladal
(ukladá) až po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona.

Zmyslom slovného spojenia „trest sa ukladá“ v zákonnom ustanovení § 2 ods. 1 Tr. zák. (vyššie

citovanom) sa podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu totiž rozumejú všetky podmienky, od ktorých
závisí výrok o treste, teda najmä zásady ukladania trestov (§ 34 a nasl. Tr. zák.), ktoré sa musia
posudzovať podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Medzi takéto zásady pritom patrí aj
novelizované ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa
zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (v zmysle § 38 ods. 5 Tr.

zák. pred novelou o jednu polovicu).

Ikeďobžalovanýmalbyťpredspáchanímvtomtotrestnomkonanístíhanejtrestnejčinnostiodsúdenýuž
pre zločin, z pohľadu aplikácie zásad ukladania trestov podľa právneho názoru tohto senátu odvolacieho
súdu je rozhodujúci materiálny obsah páchateľovho konania, teda nie v tom čase použitá právna

kvalifikácia, ktorá sa už pre zmenu zákona nejaví byť aktuálne priaznivejšou.

Napokon odvolací súd opakuje svoje závery, už konštatované v jeho uznesení sp. zn. 23To/21/2020
zo dňa 03.08.2020, že v prípade skutku v bode 1/ je daný súbeh skutkov (resp. trestných činov)
s inou trestnou vecou obžalovaného vedenou na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 3T/135/2017.

Naopak v prípade skutku v bode 2/ je daný súbeh skutkov (resp. trestných činov) s ďalšou trestnou
vecou obžalovaného vedenou na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 3T/134/2018. Súbeh 2
skutkov (trestných činov) v prejednávanej veci bol totiž prerušený doručením trestného rozkazu
obžalovanému dňa 18.12.2017 v trestnej veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/135/2017, ktorýmá povahu odsudzujúceho rozsudku aj napriek tomu, že tento trestný rozkaz pre odpor obžalovaného
podaný v zákonnej lehote nenadobudol právoplatnosť a bol zrušený okamihom prednesenia obžaloby
prokurátorom na hlavnom pojednávaní.

Teda obžalovanému bolo v prejednávanej veci potrebné po uznaní viny ukladať dva samostatné súhrnné
tresty podľa § 42 Tr. zák., prípadne upustiť od uloženia súhrnného trestu (skutok v bode 2/) za splnenia
ďalších zákonných predpokladov uvedených v ustanovení § 44 Tr. zák.

· Skutok v bode 1/

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného potom dospel k záveru, že v prípade skutku v bode
1/ s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, s prihliadnutím

taktiež na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Tr.
zák.), konkrétne na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. p) Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Tr. zák. (že už bol za trestný čin odsúdený – viď spomenuté odsúdenie pod sp. zn.
1T/191/2016), so zohľadnením zákonom stanovenej úpravy sadzby trestu odňatia slobody z dôvodu
použitia tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.), pri upravenej trestnej sadzbe 4 roky až 13 rokov

a 4 mesiace odňatia slobody za spáchané trestné činy (v prejednávanej veci i vo veci vedenej pod sp.
zn. 3T/135/2017, keď najprísnejšie trestným zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov bol trestný čin
podľa § 189 Tr. zák.), bude na splnenie účelu trestu nevyhnutne potrebné na obžalovaného pôsobiť len
uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, avšak čo do jeho výmery mimoriadne zníženého
s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože použitie upravenej trestnej sadzby by bolo už

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho
trvania.

Odvolací súd konkrétne dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného naplnený uložením
súhrnnéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvovýmere3rokya 6mesiacovspoužitím§42

ods. 1 Tr. zák., za súčasného zrušenia výrokov o trestoch, ktoré boli obžalovanému uložené rozsudkom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/135/2017 zo dňa 31.07.2018, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí
na tieto výroky obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj
podklad (§ 42 ods. 2 Tr. zák.).

Takýto trest mu bolo potrebné zároveň uložiť aj ako trest ďalší podľa § 43 Tr. zák., nakoľko obžalovaný
bol odsúdený za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený mu skorším rozsudkom
(1T/191/2016) vykonaný, a bol mu uložený trest rovnakého druhu (keď zo súdnej praxe vyplýva,
že podmienečný trest odňatia slobody sa po právoplatnom nariadení jeho výkonu považuje za
nepodmienečný trest odňatia slobody).

Na výkon takto uloženého trestu odvolací súd (rovnako ako súd prvého stupňa) zaradil obžalovaného
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože
obžalovaný pred spáchaním trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Obligatórnou povinnosťou bolo tiež obžalovanému uložiť aj peňažný trest spolu s náhradným trestom
odňatia slobody, ktoré mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/135/2017 zo
dňa 31.07.2018, a to s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 2 Tr. zák., čomu nebránilo ustanovenie § 34
ods. 7 Tr. zák. a ani skutočnosť, že obžalovaný dňa 13.11.2018 peňažný trest už vykonal (uhradil).

Takto uložené tresty obžalovanému za skutok v bode 1/ považoval odvolací súd za primerané
i spravodlivé. Vzhľadom k závažnosti celej spáchanej trestnej činnosti, ale najmä postoju obžalovaného
v prejednávanej veci, nedospel odvolací súd k tomu, že by bol účel trestu u neho splnený uložením
iného druhu (miernejšieho, resp. alternatívneho) trestu, keď stíhaný skutok obžalovaný spáchal naviac
aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, výkon ktorého trestu odňatia

slobody mu nebol neskôr aj nariadený (1T/191/2016).

· Skutok v bode 2/Odvolací súd, na základe všetkých už vyššie uvedených skutočností, teda aj pre novelu Trestného
zákona, ktorá je pre obžalovaného aktuálne priaznivejšia, napokon dospel k záveru, že v prípade skutku
vbode2/jemožnéstotožniťsasrozhodnutímsúduprvéhostupňa,ktorýpovažovalnepodmienečnýtrest

odňatia slobody vo výmere 66 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/134/2018 zo dňa
07.06.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/91/2019 zo dňa 01.08.2019,
na ochranu spoločnosti a jeho nápravu za dostatočný, a preto podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia
súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák.

K tomu je potrebné uviesť, že výrok o vine v bode 2/ urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom
podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania tohto skutku, na čo
sa v zmysle už ustálenej súdnej praxe tohto odvolacieho súdu musí prihliadnuť vždy v jeho prospech pri
rozhodovaní o treste. Prichádzajú do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie
sa prihliadne buď ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda napomáhanie pri

objasňovaní svojej trestnej činnosti, alebo je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
trestnejsadzbypodľa§39ods.5Tr.zák.(prednovelouTrestnéhozákonapodľa§39ods.2písm.d/,ods.
4 per analogiam). Napokon takéto vyhlásenie spoločne s ďalšími okolnosťami prípadu alebo pomermi
páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup je
zároveň v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.

Potom pri upravenej trestnej sadzbe 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov odňatia slobody za spáchané
trestné činy (v prejednávanej veci i vo veci vedenej pod sp. zn. 3T/134/2018, keď najprísnejšie trestným
zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov bol trestný čin podľa § 183 Tr. zák.), s prihliadnutím na

dobu, ktorá uplynula od spáchania trestných činov, taktiež na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Tr. zák.), konkrétne na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. p) Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (že už bol za trestný čin odsúdený –
viď spomenuté odsúdenie pod sp. zn. 1T/191/2016), ako aj s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného
o vine (keď trestné stíhanie pre tento skutok mohlo skončiť i skôr, čo by o to viac odôvodňovalo

aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.) dospel aj odvolací súd k záveru,
že skôr obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je možné považovať na ochranu
spoločnosti a jeho nápravu za dostatočný a nie je potrebné ho preto uložením súhrnného trestu ešte
sprísňovať.

***

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpodľa§321ods.1písm.d),ods.2Tr.por.zrušilvnapadnutom
rozsudku všetky výroky o uložených trestoch a o zrušení skoršieho rozsudku v prípade skutku v bode 1/
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného a odsúdil

ho pre tento skutok na miernejší trest (výrok I.) a zároveň podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietol (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.