Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122202450
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3122202450.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobkyne A. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX,
bytom C., D. XXX/X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom v Trenčíne, Kpt. Jaroša 1312/29, IČO: 47 256 907, proti žalovaným 1/ Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, 2/ HeyPay s.r.o., so sídlom v

Bratislave, Mostová 2, IČO: 44 842 414, 3/ TN-auto, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Bezručova 1212/32,
IČO: 47 149 132, právne zastúpený JUDr. Branislav Zemanovič, LL.M., advokát so sídlom v Trenčíne,
Piaristická 44, IČO: 41 441 770, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. mája 2023, č. k. 27C/21/2022-441, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že u r č u j e, že opakovaná dražba zo
dňa 18.03.2022 vedená žalovaným 2/ pre žalovaného 1/, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti - rodinný
dom súpisné číslo XXX na parcele registra „C“ číslo XXX a pozemok parcela registra „C“ číslo XXX

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 334 m2, evidované Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor
na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie E., ktoré nehnuteľnosti vydražil žalovaný 3/ a ktorej
priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notárky JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom v Nitre, Boženy
Nemcovej 13 zo dňa 18.03.2022 sp. zn. N 206/2022, NZ 7416/2022 NCRIs 7768/2022, j e n e
p l a t n á .

Žalobkyňa m á proti žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobkyňa domáhala
určenia, že opakovaná dražba zo dňa 18.03.2022 vedená žalovaným 2/ pre žalovaného
1/, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX v k. ú. E., ktoré vydražil žalovaný 3/, je
neplatná. Súčasne zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením sp. zn. 27C/21/2022 zo dňa
21.09.2022 (výrok II.), o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáha určenia neplatnosti dražby, t. j. táto žaloba smeruje k určeniu právnej skutočnosti v zmysle § 137
písm. d) Civilného sporového poriadku, z ktorého vyplýva, že je takáto žaloba prípustná len v prípade,
ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. V danom prípade možnosť podať žalobu o neplatnosť
dobrovoľnej dražby stanovuje priamo ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z, procesná

prípustnosť tejto žaloby je daná. V danom spore dražbu navrhol žalovaný 1/ ako banka, dražbu
vykonal žalovaný 2/, nehnuteľnosť vydražil žalovaný 3/ a žalobkyňa je predchádzajúca vlastníčka
vydraženej nehnuteľnosti, čím je splnená aj procesná podmienka úplného okruhu účastníkovkonania(stránsporu)vzmysle § 21 ods.4 zákona č. 527/2002 Z.z.Dražba,naktorejbolžalovanému
3/ udelený príklep, a tým boli vydražené nehnuteľnosti žalobkyne, bola uskutočnená dňa 18.03.2022,
pričom žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 08.04.2022, žalobkyňa tak svoj nárok žalobou uplatnila

v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. pred uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty 3
mesiacov počítanej od udelenia príklepu na dražbe.

3. Žalobkyňou tvrdené porušenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj ZoDD)
mali spočívať v tom, že v predmetnej veci existujú 3 rôzne notárske zápisnice, ktoré majú osvedčovať

priebeh tej istej dražby, pričom všetky 3 tieto zápisnice obsahujú také vady zmätočnosti, pre ktoré
je potrebné dražbu považovať za neplatnú, výzva na sprístupnenie predmetu dražby bola žalobkyni
doručenádňa25.10.2021vovečernýchhodinách,pričomtermínobhliadkybolstanovenýna25.10.2021,
teda ešte pred uplynutím 18 - dňovej úložnej lehoty na prevzatie zásielky, proti znaleckému posudku Ing.
Gálika č. 187/2021 podala elektronicky dňa 13.12.2021 námietky, napriek tomu nebol vypracovaný nový
znaleckýposudok, znalecvychádzalprivypracovaníznaleckéhoposudkulenzpodkladovpredložených

žalovaným 1/ a 2/ a nezohľadnil znalecký posudok z r. 2016, k ohodnoteniu nehnuteľností došlo bez
zákonného podkladu a nezákonným spôsobom, v oznámení o opakovanej dražbe chýbala poznámka
o prebiehajúcom súdnom konaní, dražba konaná dňa 21.02.2022 (1. kolo) sa mala začať o 10:00 hod.
sa začala o 10:03 hod., pričom tejto dražbe nepredchádzala žiadna iná dražba.

4. Súd prvej inštancie preskúmal skutkové okolnosti tvrdené žalobkyňou, ktoré podľa nej mali zakladať
neplatnosť dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 18.03.2022, konštatoval, že musí ísť o také porušenie,
ktorého následky sa prejavili vo sfére subjektívnych práv osoby namietajúcej porušenie a dospel
kzáveru,žepočasvýkonudobrovoľnejdražbynedošlokporušeniamzák.č.527/2002, ktorébyzakladali
neplatnosť tejto dražby.

5. K tvrdeniu žalobkyne, že v predmetnej veci existujú 3 rôzne notárske zápisnice, ktoré majú
osvedčovať priebeh tej istej dražby, pričom všetky 3 tieto zápisnice obsahujú také vady zmätočnosti,
pre ktoré je potrebné dražbu považovať za neplatnú, súd prvej inštancie uviedol, že dražba je ukončená
udelením príklepu (§ 20 ods. 11 ZoDD). V prípade dražby, ktorá sa konala dňa 18.03.2022,

bola priamo na mieste vyhotovená zápisnica N 206/2022, NZ 7416/2022, NCRIs
7768/2022, ktorej obsah zachytila žalobkyňa na fotografiách, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Táto
nepochybne obsahuje chyby v písaní, keď na 7. strane sa uvádza, že licitátor udelil príklep účastníkovi
dobrovoľnej dražby s poradovým číslom 1: TN-auto, s.r.o., ako dražobník je označená spoločnosť Platiť
sa oplatí s.r.o. (č.l. 110 súdneho spisu). Iná verzia notárskej zápisnice bola doručená žalobkyni poštou

po dobrovoľnej dražbe. V tejto verzii sa uvádza na piatej strane, že „dobrovoľná dražba bola ukončená o
10,05 hodine vyhlásením licitátora dobrovoľnej dražby, že predmet dobrovoľnej dražby nebol vydražený,
pretože sa na túto dobrovoľnú dražbu nedostavil žiaden účastník dobrovoľnej
dražby“ (č.l. 40 súdneho spisu). Súčasťou súdneho spisu je aj zápisnica s rovnakým označením ako
predchádzajúce dve verzie, pričom rovnako osvedčuje priebeh dobrovoľnej dražby zo dňa 18.03.2022,

pričom na siedmej strane sa od zápisnice z č.l. 110 odlišuje tým, že dražobník je
správne označený ako HeyPay s.r.o. Napriek uvedeným pochybeniam mal súd prvej inštancie za to,
že notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby má len deklaratórny charakter, nie konštitutívny.
Vlastnícke právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa udelením príklepu, ak uhradil vydražiteľ
cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote. V konaní bol samotný priebeh dražby nesporným,

žalobkyňa spolu s jej právnym zástupcom sa dražby konanej dňa 18.03.2022 osobne zúčastnili, takže jej
priebeh videli na vlastné oči. Rovnako bolo nesporným, že o priebehu dražby bola vyhotovená notárska
zápisnica N 206/2022, NZ 7416/2022, NCRls 7768/2022, ktoré obsahovala chyby v písaní,
resp., že žalobkyni bola po ukončení dražby doručená vadná verzia zápisnice opisujúca priebeh dražby
odlišne od skutočnosti. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa, resp. jej právny zástupca sa

dražby zúčastnili a jej priebeh zaznamenali na vlastné oči, mal súd prvej inštancie za to, že toto
pochybenie nebolo takej intenzity, aby mohlo vyvolať neplatnosť celej dražby. Naviac, ako uviedol právny
zástupca žalovaného 3/, keď takéto pochybenie a zmätočnosť ohľadom notárskej zápisnice nastali až po
ukončení samotnej dražby. Čo sa týka chýb v notárskej zápisnici, tieto boli notárkou opravené v zmysle
Notárskeho poriadku. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie posúdil namietaný dôvod

neplatnosti dražby ako nedôvodný.

6. K tvrdeniu žalobkyne, že výzva na sprístupnenie predmetu dražby jej bola doručená dňa 25.10.2021
vo večerných hodinách, pričom termín obhliadky bol stanovený na 25.10.2021, teda ešte pred uplynutím18 - dňovej úložnej lehoty na prevzatie zásielky, súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo nesporným,
že výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti znalcovi za účelom ich ohodnotenia bola
žalobkyni zaslaná žalovaným 2/ dňa 01.10.2021, pričom termín obhliadky bol dňa 25.10.2021. Išlo už

o druhú takúto výzvu, nakoľko na základe prvej výzvy nebolo zo strany žalobkyne umožnené znalcovi
vykonať obhliadku predmetu dražby. Dražobník lehotu stanovenú v § 12 ods. 2 ZoDD (spravidla tri
týždne) dodržal, keď výzvu na sprístupnenie predmetu dražby žalobkyni odoslal 24 dní pred
termínom obhliadky. Naviac v tomto prípade nešlo o prvú zasielanú výzvu, ale opakovanú výzvu. Obe
výzvy sa dostali do sféry vedomosti žalobkyne, avšak k ich prevzatiu došlo oneskorene,

čo však nemožno pričítať na vrub žalovaným. Súd prvej inštancie nezistil porušenie ust. § 12 ods. 2
ZoDD. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie posúdil namietaný dôvod
neplatnosti dražby ako nedôvodný.

7. K tvrdeniu žalobkyne, že proti znaleckému posudku Ing. Gálika č. 187/2021 podala elektronicky dňa
13.12.2021 námietky, napriek tomu nebol vypracovaný nový znalecký posudok, súd prvej inštancie

uviedol, že žalobkyňa podala námietky proti znaleckému posudku oneskorene, keď boli žalovanému 2/
doručené dňa 14.12.2021. Znalecký posudok č. 187/2021 vypracovaný znalcom Ing. Andrejom Gálikom,
zo dňa 19.10.2021, bol žalobkyni doručený dňa 29.11.2021, posledným dňom na vznesenie námietok
u žalovaného 2/ bol deň 13.12.2021. ZoDD je hmotnoprávny predpis a lehoty v ňom uvedené sú
hmotnoprávneho charakteru (teda považujú sa za zachované, pokiaľ je adresátovi určitý úkon aj reálne

doručenývstanovenejlehote),čozadanýchokolnostíznamená,žepokiaľžalobkyňavzákonomurčenej
10-dňovej lehote neuplatnila svoje právo na vznesenie námietok, toto jej právo zaniklo, prekludovalo
sa. Žalobkyňa svoje námietky voči znaleckému posudku zaslala dňa 13.12.2021 prostredníctvom
emailovej správy a súčasne prostredníctvom poštovej zásielky, ako doporučený list 1. triedou, k ich
doručeniu žalovanému 2/ došlo až nasledujúci deň, teda 14.12.2021, po uplynutí zákonnej 10-dňovej

lehoty na vznesenie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby, čím došlo k preklúzii práva žalobkyne
na vznesenie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby. Na základe uvedených skutočností súd prvej
inštancie posúdil namietaný dôvod neplatnosti dražby ako nedôvodný.

8. Žalobkyňa ďalej namietala, že znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku č. 187/2021 len

z podkladov predložených žalovaným 1/ a 2/ a nezohľadnil znalecký posudok z r. 2016 a k ohodnoteniu
nehnuteľností došlo bez zákonného podkladu a nezákonným spôsobom. V konaní bolo nesporným,
že žalovaný 2/ ako dražobník v zmysle povinnosti uloženej § 12 ods. 1 ZoDD zabezpečil ohodnotenie
predmetu dražby znalcom Ing. Andrejom Gálikom. Dňa 01.10.2021 žalovaný 2/ odoslal žalobkyni výzvu
na umožnenie vykonania obhliadky nehnuteľnosti znalcom, pričom termín obhliadky bol stanovený na

25.10.2021 o 10:00 hod. (č.l. 156 spisu). Žalobkyňa si zásielku prevzala dňa 25.10.2021 a prevzatie
potvrdila svojím podpisom, čo preukazuje doručenka (č.l. 158 spisu). Ako vyplýva z tvrdenia žalovaného
2/ žalobkyňa napriek tomu, že výzva na umožnenie vykonania obhliadky nehnuteľnosti jej bola riadne
odoslaná a doručená v deň konania obhliadky, neumožnila znalcovi jej vykonanie, čím postupovala
v rozpore s povinnosťou uloženou § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. V dôsledku uvedeného

konania znalec pristúpil k vykonaniu ohodnotenia predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 3 ZoDD z
dostupných údajov, ktoré mal žalovaný 2/ k dispozícii. Je potrebné pritom poukázať na to skutočnosť, že
práve neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobkyne ako bývalého vlastníka predmetu dražby mohlo byť
rozhodujúcim pri určovaní hodnoty predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 3 ZoDD, nakoľko
znalec nemal možnosť oboznámiť sa s prípadnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu dražby, ktoré

by mohli zvýšiť cenu stanovenú znaleckým posudkom. Sám znalec v znaleckom posudku č.
187/2021 uviedol, že vychádzal z podkladov dodaných zadávateľom: znalecký posudok č.
50/2011 vyhotovený F. G. H. dňa 13.09.2021, kolaudačné rozhodnutie a podklady získané
znalcom: výpis z katastra nehnuteľností, informatívna kópia z katastrálnej mapy, fotodokumentácia.
Následne bol znalecký posudok nesporne doručený žalobkyni dňa 29.11.2021. V zmysle § 12 ods.

5 ZoDD mala žalobkyňa možnosť vzniesť proti ohodnoteniu predmetu dražby námietku alebo žiadať
vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, čo však žalobkyňa kvalifikovane nevyužila, nakoľko
námietky boli podané oneskorene. Súd prvej inštancie tak nezistil žiadne pochybenie pri zabezpečení
znaleckého ohodnotenia predmetu dražby. Žalobkyňa bola informovaná o výške ohodnotenia predmetu
dražby aj v oznámení o dražbe zo dňa 12.01.2022, ktoré jej bolo odoslané žalovaným 2/ dňa 13.01.2022.

Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto námietka žalobkyne
je tiež nedôvodná. Konštatoval, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok
neplatnosť dražby (3Cdo/233/2010) a vecná správnosť znaleckého posudku, teda výška ohodnoteniapredmetu dražby a jej správnosť, nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby (sp. zn. II. ÚS 410/2017).

9. K tvrdeniam žalobkyne, že v oznámení o opakovanej dražbe chýbala poznámka o prebiehajúcom
súdnom konaní a že dražba konaná dňa 21.02.2022 (1. kolo) sa mala začať o 10:00 hod. sa začala
o 10:03 hod., súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu,
že žalobkyňa v týchto prípadoch ani len netvrdila, že by týmito skutočnosťami mala byť akýmkoľvek
spôsobom dotknutá na svojich právach, preto súd prvej inštancie posúdil namietané dôvody neplatnosti

dražby ako nedôvodné.

10. Na ďalšie námietky žalobkyne, ktoré predniesla spolu s jej právnym zástupcom v rámci záverečného
vyjadrenia, súd prvej inštancie neprihliadal, nakoľko išlo o nové skutkové tvrdenia, prednesené v úplnom
závere pojednávania (§ 153 Civilného sporového poriadku).

11. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom notárky JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom
v Nitre, ktorá spísala notársku zápisnicu zo dňa 18.03.2022, N 206/2022, NZ 7416/2022, NCRls
7768/2022, nakoľko tento považoval za nadbytočný, keďže priebeh samotnej dobrovoľnej dražby bol
medzi sporovými stranami nesporný. Z rovnakých dôvodov nevypočul ani žalobkyňu k priebehu
dobrovoľnej dražby a znalca Ing. Andreja Gálika k spôsobu vyhotovenia znaleckého posudku č.

187/2021, nakoľko znalec podklady, ktoré mal k dispozícii pri vyhotovovaní znaleckého posudku,
uviedol v samotnom posudku. Tieto dôkazné prostriedky vyhodnotil ako nadbytočné. Súčasne súd prvej
inštancie zamietol návrh žalobkyne na porovnanie dražobného spisu tak ako bol do spisu doručený
žalovaným 2/ a fotografiami, ktoré si z dražobného spisu vyhotovila žalobkyňa, nakoľko v
žalobe neboli tvrdené žiadne nezrovnalosti alebo rozdiely a ich vplyv na neplatnosť dobrovoľnej dražby.

12. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania žalobu ako
nedôvodnú zamietol a súčasne zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením sp. zn. 27C/21/2022
zo dňa 21.09.2022. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 6, § 11 ods. 4, §
12, § 17 ods. 5 písm. f), ods. 8, ods. 9, § 19 ods. 1 písm. d), § 21 ods. 2, ods. 4, § 24 ods. 2, ods. 3,

ods. 4, ods. 7 zák. č. 527/2002 Z. z., § 137 písm. d), § 335 ods. 1 CSP, o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a žalobkyni prizná náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Uviedla, že
sa nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, týkajúcom sa jej námietok zmätočnosti notárskej
zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby uvedený v bode 10.9 odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie, nakoľko nedostatky notárskej zápisnice nemôžu ísť na jej ťarchu len preto, že

bola prítomná na dražbe a na vlastné oči vnímala jej priebeh. Z uvedeného nevyplýva, že by bol
priebeh dražby nesporný. Následne jej bolo doručené iné znenie notárskej zápisnice a nemohla mať
právnu istotu v podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu dražby, najmä v tom, kto je vydražiteľom.
Nestotožnila sa ani s názorom súdu, že notárska zápisnica bola opravená v zmysle
notárskeho poriadku. Poukázala na ust. § 43 ods. 1, ods. 2 notárskeho poriadku a vyslovila názor,

že notárka nepostupovala v súlade so zákonom, keď svoje chyby konvalidovala ďalšími notárskymi
zápisnicami. Z obsahu spisu vyplýva, že notárka vyhotovila aj Doložku k Notárskej zápisnici zo dňa
17.05.2022, ktorá jej však nikdy nebola doručená a dozvedela sa o jej existencii
až z dražobného spisu pripojeného do konania, pričom bola vyhotovená až dňa 17.05.2022, t. j. po
podaní žaloby a prvom pojednávaní vo veci samej. Vadami zmätočnosti v notárskej zápisnici došlo k

porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách v takej miere, že dražbu je potrebné považovať za neplatnú.
Osvedčenie priebehu dražby formou notárskej zápisnice, ktorá je v príkrom rozpore so skutočnosťou,
musí znamenať porušenie princípu právnej istoty, keďže napriek tomu, že bola na dražbe prítomná,
podkladom na zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je až samotná notárska zápisnica a pokiaľ
nedisponuje správnou verziou notárskej zápisnice, resp. jej doložky o jej oprave, nemôže vedieť akým

spôsobom tento právny úkon zasahuje do jej práv a povinností. Samotná sudkyňa konštatovala, že má
tri verzie notárskej a v podstate ani jedna nie je správna, preto nie je zrejmé ako súd dospel záveru
o tom, že nesprávnosť notárskych zápisníc nemá žiaden vplyv na platnosť dražby. Ďalej
uviedla, že sa nemôže stotožniť so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 10.11, poukázalana § 10 ods. 1, § 6 ods. 1 ZoDD a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zastávala názor, že námietky
voči znaleckému posudku mohla adresovať dražobníkovi aj iným spôsobom ako poštovou prepravou do
vlastných rúk. Je nesporné, že adresovala svoje námietky e-mailom zaslaným priamo

dražobníkovi dňa 13.12.2021, teda v posledný deň lehoty a v rovnaký deň námietky podala
na poštovú prepravu, ktoré boli doručené až dňa 14.12.2021. Poukázala na Veľký komentár, Občiansky
zákonník I, 2. vydanie str. 390, kde je uvedené, že odoslanie prejavu vôle prostredníctvom e-mailu je
zavŕšené v momente stlačenia tlačidla „odoslať“. Poukazovala na skutočnosť, že k odoslaniu
námietok došlo aj formou e-mailu dňa 13.12.2021, v ktorý deň došlo i k ich doručeniu. Poukázala tiež na

odôvodnenie bodu 10.10 súdu prvej inštancie, ktorý dôvodil, že výzva na sprístupnenie predmetu dražby
jej bola zo strany dražobníka adresovaná včas, a je na jej ťarchu, že si túto neprebrala (aj keď stále v
úložnej lehote), s odôvodnením, že táto výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalobkyne,
je potom potrebné zvoliť obdobný výklad vo vzťahu k doručovaniu námietok z jej strany,
keďže tieto sa taktiež dostali do dispozičnej sféry dražobníka v prekluzívnej lehote. Opačným výkladom
by následne bezpochyby dochádzalo k absurdným situáciám, kedy by si dražobník vyberal

poštu od vlastníkov predmetov dražieb až po uplynutí prekluzívnej 10 dňovej lehoty, a to bez ohľadu na
to, že námietky by boli odoslané na doručenie napríklad v prvý alebo v druhý deň lehoty. Nestotožnila sa
so záverom súdu prvej inštancie, že znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku č. 187/2021
zpodkladovpredloženýchžalovaným1/ažalovaným2/anezohľadnilznaleckýposudok zroku
2016, súd tak nezistil žiadne pochybenie pri zabezpečení znaleckého ohodnotenia predmetu dražby,

a že samotné podhodnotenie predmetu dražby nie je spôsobilé pre vyslovenie záveru o neplatnosti
dražby. Mala za to, že dražobník musel mať k dispozícii aj novší znalecký posudok č. 31/2016 zo dňa
27.04.2016 vypracovaný F. H., ktorý bol vyhotovený práve za účelom poskytnutia jej úveru, a podľa tohto
znaleckého posudku bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 227 000,- eur, čo je
o 44 000,- eur viac ako je určená všeobecná hodnota nehnuteľností znaleckým posudkom č. 187/2021.

Porušenie zákona tak vidí v tom, že napriek skutočnosti, že dražobník musel mať k dispozícii
aj novší znalecký posudok, použil ako podklad posudok starší, teda nevychádzal z údajov, ktoré mal
k dispozícii, ktorý postup hodnotí ako účelový s cieľom podhodnotiť predmet dražby, čo má extrémny
dopad na jej majetkové práva. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nezabezpečil okrem vyžiadania spisu
dražobníka žiadny ďalší navrhovaný dôkaz, a preto je jeho rozhodnutie prekvapivé, keďže jej legitímne

očakávania boli, že dokazovanie sa bude uberať uvedeným smerom. K nevykonaniu ohliadky znalcom
uviedla, že v danom čase boli v platnosti opatrenia proti pandémii Covid-19 a úradom verejného
zdravotníctva bolo odporučené obmedziť stretávanie cudzích ľudí, preto vpustenie cudzieho človeka
(znalca) do obydlia, o ktorého zdravotnom stave žalobkyňa nemohla mať vedomosť, by bolo z hľadiska
zdravotného rizika neprípustné, nakoľko v tom čase sa nachádzala v nehnuteľnosti osoba s rakovinou

pľúc a pankreasu v pokročilom štádiu ochorenia, odkázaná na pomoc členov domácnosti, pre ktorú by
nakazenie sa vírusom malo smrteľné následky, o ktorej skutočnosti predložila súdu i dôkaz. Považovala
za sporné, či za nariadených protipandemických opatrení v čase výnimočného stavu vôbec
mohol dražobník určiť obhliadku nehnuteľnosti a či mohol znalec vstúpiť legitímne do obydlia. Má za
to, že nevykonaním dôkazov – výsluchu notárky JUDr. Jarmily Kováčovej, znalca Ing. Andreja

Gálika, žalobkyne a porovnanie dražobného spisu tak ako bol doručený žalovaným 2/ a fotografiami,
ktoré si z dražobného spisu vyhotovila žalobkyňa, bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
g) CSP a § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko došlo k práva na spravodlivý
proces. Dôvodila, že došlo k porušeniu § 12 ods. 3 ZoDD, teda že dražobník ohodnotenie nevykonal z
dostupných údajov, ktoré má k dispozícii. Súd nevykonal dôkaz e-mailovej komunikácie

od dražobníka, uspokojil sa len s predloženým spisom, veriac v pravdivosť a úplnosť tohto spisu, ktorý
postup považuje za nedostatočný, nakoľko po oboznámení sa z obsahom spisu
predloženého do konania zistila viaceré nezrovnalosti a manipuláciu s dokumentami v spise
zo strany dražobníka (absencia dokumentov ako napríklad čestné vyhlásenia účastníkov dražby podľa
§ 20 ods. 2 ZoDD, v dôsledku čoho ani nemôže byť zrejmé, že vydražiteľ vôbec dražiť mohol, iné znenie

dokumentov a pod.). Zdôraznila, že nemohla tvrdiť a namietať nezrovnalosti v spise dražobníka, keď
tento sa objektívne dostal do jej dispozičnej sféry až v priebehu súdneho konania, nemohla
túto námietku uplatniť v čase podania žaloby. Výpočet nedostatkov, ktoré v priebehu konania namietala
v ich súhrne predstavujú extrémne porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré nemôže
požívať právnu ochranu. Výkon záložného práva a realizovaná dražba spôsobom ako bola realizovaná

v danom prípade predstavuje nekalé obchodné praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa javí nespravodlivé z dôvodu postoja konajúceho súdu k veci, keď
nadobudla dojem, že súd bol vopred rozhodnutý vo veci vydať rozsudok, ktorým žalobu zamietne, i keď
celkom zjavne boli prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku a obrany a boli tu ďalšie dôkazy, ktorémali byť vykonané, keď súd sa domnieval, že výsledok je pre ňu irelevantný,
pretože situácia sa bude opakovať a uspokojil sa s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Obzvlášť
za situácie, keď nepoznal jej aktuálne pomery, keď v súčasnosti by bola celý splatný záväzok schopná

uhradiťatýmbysapredišloktrvalejstratejejobydlia.Záveromuviedla,žeohodnoteniepredmetudražby
nebolo realizované na podklade dražobníkovi dostupných údajov, keď tento musel vedieť o existencii
novšieho znaleckého posudku, v dôsledku čoho došlo k negatívnemu zásahu do jej majetkovej sféry.
Pokiaľ súd nebol stotožnený s jej tvrdením, mal vykonať v tomto smere ďalšie dokazovanie, keďže
objektívne sa muselo minimálne javiť, že jej tvrdenia sú pravdivé, pričom sú relevantné pre správne a

zákonné rozhodnutie vo veci samej. Nedostala priestor na riadne uplatnenie jej patriacich procesných
práv, keď súd v zásade skoncentroval konanie na druhom pojednávaní, i keď boli stále prípustné ďalšie
prostriedky procesného útoku a obrany.

14. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh predmetnej

dražby vyplýva z listín súdneho spisu, notárka spísala zápisnicu, ktorá po oprave
chýb v písaní presne, pravdivo a v súlade so zákonom opisuje reálny priebeh predmetnej dražby a jej
výsledok, čo vyplýva i z notárskej zápisnice č. N 206/2022 zo dňa 18.03.2022 predloženej samotnou
žalobkyňou na č.l. 21 až 31 súdneho spisu. V notárskej zápisnici nechýba žiadny zo zákonných
údajov uvedených v § 24 ods. 2 ZoDD. Doložka k notárskej zápisnici (č.l. 224), v rámci ktorej boli

opravené údaje: číslo vydražiteľa, medzery medzi písmenami v dodatku označujúceho právnu formu
vydražiteľa a priezvisko konateľa vydražiteľa, žiaden z týchto údajov nemal spôsobilosť spochybniť
osobu vydražiteľa, nakoľko jeho obchodné meno, sídlo, IČO a označenie zápisu v obchodnom registri
boli v predmetnej notárskej zápisnici uvedené správne. Zdôraznil, že zákon neukladá notárovi žiadnu
lehotu, v ktorej je povinný notársku zápisnicu spísať, a to platí aj pre opravy chýb v písaní, počítaní

a iné zrejmé nesprávnosti. Nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách a pochybenie notára
v tejto veci sa žiadnym spôsobom nedotklo práv žalobkyne. To platí aj za situácie vypracovania zápisnice
notárkou so zjavne nesprávnymi údajmi omylom, ktorú však žiadna zúčastnená strana nepokladala za
správnu a z jej vypracovania nevyplynuli pre žalobkyňu žiadne dôsledky. Samotná žalobkyňa neuviedla,
v čom konkrétne mohlo v súvislosti s predmetnou notárskou zápisnicou dôjsť k ujme na jej právach.

Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že nemohla mať právnu istotu ohľadne podstatných otázok
týkajúcich sa priebehu dražby, podala však žalobu zo dňa 07.04.2022 (20 dní po dražbe), v ktorej
presne označuje a žaluje vydražiteľa, navrhovateľa dražby a dražobníka, predmet dražby, jej termín,
čas a uvádza výšku dosiahnutej ceny predmetu dražby. Žalobkyňa sama potvrdzuje, že dňa 31.03.2022
(13 dní po dražbe) jej bola doručená notárska zápisnica o predmetnej dražbe, v ktorej boli

iba chyby v písaní uvedené vyššie, neskôr opravené doložkou k notárskej zápisnici. Poukázal na ust.
§ 10 ods. 1 ZoDD, z ktorého vyplýva, že zásielky nie je možné doručovať iným spôsobom ako poštou,
pričom žalobkyňa nepreukázala, že nebolo možné, aby zaslala svoje námietky včas poštou. Naopak
znalecký posudok jej bol žalovaným 2/ zaslaný včas v súlade so ZoDD a žalobkyňa mala možnosť si ho
kedykoľvek prevziať a následne včas podať svoje námietky. Argumentácia o možnosti zaslať námietky

e-mailom je neaplikovateľná, keď zákon kogentne ustanovuje formu doručovania zásielok poštou.
V súvislosti s námietkami žalobkyne proti určení výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znaleckým
posudkom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/15/2021. Konštatoval, že zo
zákonač.382/2004anivyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnej
hodnoty majetku nevyplýva povinnosť znalca vychádzať pri ohodnocovaní majetku z akýchkoľvek

iných znaleckých posudkov, ktorých údaje už navyše nemusia byť aktuálne. Ak znalec použil ako
jeden z podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku iný znalecký posudok, ktorý je starší ako
ďalší znalecký posudok, nevyplýva z toho bez ďalšieho, že ním vypracovaný znalecký posudok nie
je v súlade so zákonom a neurčuje skutočnú všeobecnú hodnotu predmetu dražby, ktorá bola určená
podaniami účastníkov dražby. Rozdiel v znaleckom ohodnotení v rozsahu niekoľko desiatok tisíc eur

pri nehnuteľnostiach v státisícových hodnotách nemá v rámci verejnej dražby, na ktorej sa zúčastnilo
7 účastníkov, taký vplyv na dosiahnutú cenu predmetu dražby, aby to mohlo ovplyvniť
jej platnosť, z čoho vyplýva i opakovaná judikatúra slovenských najvyšších súdnych autorít k tejto
otázke. Informácie o konaní dražby a o predmete dražby boli zverejňované dvakrát vo všetkých
médiách a na realitných internetových stránkach a internetovej stránke dražobníka,

záujemcovia o nadobudnutie predmetu dražby tak mali dostatočný čas a možnosť urobiť si názor na
hodnotu predmetu dražby a rozhodnúť či a za akú cenu chcú nehnuteľnosť nadobudnúť. Vyslovil názor,
že procesné práva žalobkyne neboli v konaní porušené, poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa na
výzvu súdu na pojednávaní dňa 03.02.2023 uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania a napojednávaní dňa 28.04.2023 navrhla dôkaz fotografiami dražobného spisu a výsluch znalca a notárky,
ktoré dôkazy nemohli preukázať žiadnu skutočnosť v danom kontexte relevantnú pre platnosť dražby.
Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie žalobkyňa nevzniesla.

15. Žalovaný 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne v podanom odvolaní, v ktorom poukazuje na nedostatky
notárskej zápisnice N 206/2002, Nz 7416/2002, NcRIs 7768/2022 osvedčujúcej priebeh druhého kola
dražby, ktoré sa konalo dňa 18.03.2022. Je pravdou, že notárska zápisnica obsahovala chyby v písaní,

avšak nešlo o také vady zmätočnosti, aké popisuje žalobkyňa, ktoré by odôvodňovali
určenie neplatnosti dražby. Vady notárskej zápisnice nemôžu mať za následok určenie
neplatnosti celej dražby, nakoľko dražba je ukončená udelením príklepu. Doručenie notárskej zápisnice
žalobkyni s chybami v písaní je len formálnym nedostatkom, ktorý nemohol spôsobiť žalobkyni žiadnu
ujmu na jej právach. Chyby v písaní notárskej zápisnice sú len formálnym nedostatkom a boli vykonané
po ukončení dražby, nemohli mať žiaden vplyv na jej priebeh a výsledok, ako správne súd prvej inštancie

uviedol v bode 10.9 svojho rozsudku. Odmietol tvrdenie žalobkyne, že námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby mu boli doručené riadne a včas elektronicky. Znalecký posudok č. 187/2021 bol
žalobkyni doručený dňa 29.11.2021 a posledným dňom na vznesenie námietok u žalovaného 2/ bolo
13.12.2021. Zdôraznil, že zákon o dobrovoľných dražbách je hmotnoprávny predpis a lehoty v ňom
uvedené sú hmotnoprávneho charakteru, teda považujú sa za zachované pokiaľ je adresátovi určitý útok

aj reálne doručený v stanovenej lehote, čo znamená, že pokiaľ žalobkyňa v zákonom určenej 10-dňovej
lehote neuplatnila svoje právo na vznesenie námietok, toto jej právo zaniklo, prekludovalo sa. Žalobkyňa
svoje námietky voči znaleckému posudku zaslala dňa 13.12.2021 prostredníctvom e-mailovej správy
a súčasne prostredníctvom poštovej zásielky ako doporučený list prvou triedou. Na takto doručené
námietky nemohol prihliadať a nemohla byť zachovaná ani podmienka reálneho doručenia, ktorá je

v prípade dodržania hmotnoprávnych lehôt nevyhnutná, keďže e-mailová správa bola žalobkyňou
zaslaná dňa 13.12.2021 v neskorých večerných hodinách, mimo jeho pracovnej doby, pričom zákon
o dobrovoľných dražbách nepripúšťa subsidiárne použitie Civilného sporového poriadku, s výnimkou
uvedenou v § 10 ods. 1 ZoDD, ktorý odkazuje na primerané použitie § 105 až §
114 CSP s tým, že v prípade doručovania do vlastných rúk bude rámec použiteľnosti ustanovení CSP

limitovaný výhradne na § 111 CSP, ako správne uviedol i súd prvej inštancie. K doručeniu poštovej
zásielky ako doporučeného listu prvou triedou došlo dňa 14.12.2021 po uplynutí
zákonnej 10-dňovej lehoty na vznesenie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby, čím došlo
k preklúzii práva žalobkyne na vznesenie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby. Poprel tvrdenie
žalobkyne, že k ohodnoteniu predmetu dražby došlo bez zákonného podkladu, nezákonným spôsobom

a bez riadneho ohodnotenia predmetu dražby. Dňa 01.10.2021 odoslal žalobkyni výzvu na umožnenie
vykonania ohliadky a ohodnotenia predmetu dražby znalcom, pričom termín vykonania ohliadky bol
stanovený na 25.10.2021 o 10:00 hod. Výzva bola prvýkrát neúspešne doručovaná dňa 04.10.2021
a následne dňa 05.10.2021 a následne došlo k uloženiu zásielky na pošte a žalobkyňa mala celých 20
dní na prevzatie uloženej zásielky. Žalobkyňa prevzala zásielku dňa 25.10.2021, teda v deň,

kedy mala zabezpečiť sprístupnenie nehnuteľnosti znalcovi za účelom vykonania obhliadky, čo však
neumožnila, čím postupovala v rozpore s povinnosťou uloženou v § 12 ods. 2 ZoDD. Z tohto dôvodu
došlo k vykonaniu ohodnotenia predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 3 ZoDD. Zo zákona č.
382/2004 Z. z. a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. nevyplýva povinnosť znalca
vychádzať pri ohodnocovaní majetku z akýchkoľvek iných znaleckých posudkov, ktorých údaje nemusia

byťaktuálne.Akznalecpoužilakojedenzpodkladovprevypracovanieznaleckéhoposudkuinýznalecký
posudok, ktorý je starší ako ďalší znalecký posudok, nevyplýva z toho bez ďalšieho, že ním vypracovaný
znalecký posudok nie je v súlade so zákonom a neurčuje skutočnú všeobecnú hodnotu predmetu
dražby. Zdôraznil, že práve neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobkyne ako pôvodnej vlastníčky
predmetu dražby mohol byť rozhodujúcim pri určovaní znaleckej hodnoty predmetu dražby v zmysle §

12 ods. 3 ZoDD, nakoľko znalec nemal možnosť oboznámiť sa s prípadnými skutočnosťami týkajúcimi
sa predmetu dražby, ktoré by mohli zvýšiť cenu stanovenú znaleckým posudkom. K ohodnoteniu
predmetu dražby došlo zákonným spôsobom v súlade s ustanoveniami ZoDD za použitia zákonných
podkladov, ktoré mal dražobník k dispozícii, a ktoré následne poskytol znalcovi. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo/1083/2005, z ktorého vyplýva, že samotný výsledok dražby môže

odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná a samozrejme aj
v iných rozhodnutiach pri posudzovaní ceny predmetu dražby obvyklej v mieste a čase konania dražby
je potrebné vychádzať z ceny dosiahnutej dražbou. Pokiaľ žalobkyňa nevyužila svoje právo v zmysle
§ 12 ods. 5 ZoDD, námietka týkajúca sa ceny predmetu dražby nemôže právne obstáť a nemôže saúspešne domáhať vyhlásenia neplatnosti dražby s odôvodnením, že cena nehnuteľnosti sa zdá byť
podhodnotená. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/15/2021, z ktorého vyplýva,
že dovolacia námietka ohľadne znalcom určenej ceny nehnuteľnosti nie je spôsobilá privodiť záver

o závažnom porušení ust. zák. č. 527/2002 Z. z., ktoré by mali za následok vyslovenie neplatnosti
dražby, ohodnotenie nehnuteľnosti by mohlo mať právny význam pre neplatnosť dražby iba v prípade,
ak sa neuskutočnilo formou znaleckého posudku. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/233/2010, z ktorého rovnako vyplýva, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti
nemá za následok neplatnosť dražby. Za účelové a scestné a právne irelevantné považoval tvrdenie

žalobkyne, že je neisté a sporné, či za nariadených protipandemických opatrení v čase výnimočného
stavu vôbec mohol dražobník určiť ohliadku nehnuteľnosti a či mohol znalec legitímne vstúpiť do obydlia.
Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že nevykonaním ňou navrhovaných dôkazov spolu s vyžiadaním
originálukompletnejriadnejspisovejdokumentácievšetkýchpísomnostívrátanee-mailovejkomunikácie
medzižalovaným1/ažalovaným2/bolnaplnenýodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.g)CSPa§365
ods. 1 písm. b) CSP. Odmietol, že by došlo k manipulácii s dokumentami v spise zo strany dražobníka,

súdu predložil všetku dokumentáciu, ktorú mal k dispozícii k dražbe, absencia vyhlásení v zmysle § 20
ods. 2 ZoDD nemá vplyv na platnosť dražby, námietky žalobkyne sú nedôvodné a neopodstatnené. Ďalej
uviedol, že žalobkyňa ani len netvrdila, akým spôsobom bola dotknutá na svojich právach. Poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 107/07, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Obdo/56/2020, rozhodnutia iných krajských súdov. Za irelevantné považuje tvrdenie žalobkyne, že boli

prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku a obrany a že boli prípustné ďalšie dôkazy, ktoré mali
byť vykonané, a to výsluch notárky JUDr. Jarmily Kováčovej a znalca Ing. Gálika. Žalobkyňa neuviedla,
aké skutočnosti majú výsluchy týchto svedkov osvedčovať v konaní o určenie neplatnosti dražby, keďže
výstupom činnosti znalca je znalecký posudok a hodnotenie znaleckého posudku spočíva len v tom, či je
znalec vierohodný a či odôvodnenie jeho posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia a výsluch

notárky by bol nadbytočný, keďže notárska zápisnica obsahovala iba chyby v písaní, ktoré následne
notárka opravila, čo bol iba formálny nedostatok, ktorý nemohol spôsobiť žalobkyni žiadnu ujmu na jej
právach.

16. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných 2/, 3/ uviedla, že

je pravdou, že dražba je ukončená udelením príklepu, avšak samotný akt udelenia príklepu osvedčuje
práve notárska zápisnica, ako aj osvedčuje samotný priebeh dražby a splnenie zákonných podmienok,
bez ktorých splnenia dražba ani nemôže začať. Pokiaľ notárka osvedčila priebeh dražby nesprávne,
pričom zároveň nemala ani preukázané splnenie podmienok na konanie dražby (absentujúce vyhlásenie
účastníkov dražby), de facto legalizovala priebeh nezákonnej dražby konanej v rozpore so zákonom.

Táto skutočnosť logicky zasahuje do jej majetkových práv, keďže osvedčením nezákonnej dražby
stratila vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej hodnota ďaleko presahuje sumu dosiahnutú vydražením.
Uvedený postup notárky je v rozpore s princípom právnej istoty. Vadami zmätočnosti notárskej zápisnice
v spojení s ďalšími namietanými vadami došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách v takej
miere, že dražbu je potrebné považovať za neplatnú. Ďalej uviedla, že námietky voči znaleckému

posudku sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného 2/ riadne a včas a tento sa mohol v zákonnej lehote
oboznámiť s obsahom jej námietok. Skutočnosť, že tak žalovaný 2/ neurobil (čo však nie je isté), nemôže
ísť na jej ťarchu. Aj v prípade, ak by svoje námietky odoslala prvý deň lehoty,
nie je isté, že si ich dražobník prevezme v rámci zákonnej lehoty, preto je podľa jej názoru potrebné
v danom prípade posudzovať doručenie námietok voči znaleckému posudku okamihom, kedy sa tieto

dostali do dispozičnej sféry žalovaného 2/, čo sa bezpochyby stalo dňa 13.12.2021, teda
v rámci zákonnej lehoty. Ďalej uviedla, že žalovaný 2/ ako dražobník nepredložil znalcovi novší znalecký
posudok z roku 2016, preto došlo k porušeniu § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, preto sa
domáhala predloženia e-mailovej komunikácie medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ a znalcom, z ktorej
by bolo zrejmé, či žalovaný 1/ dal dražobníkovi k dispozícii aj novší znalecký posudok z roku 2016.

Žalovaný 2/ musel mať minimálne vedomosť o existencii tohto znaleckého posudku, keď ako podkladom
na realizáciu dobrovoľnej dražby musel disponovať záložnou zmluvou a zmluvou o úvere uzatvorenou
medzi ňou a žalovaným 1/, z ktorých je zrejmé, že žalovaný 1/ akceptoval hodnotu nehnuteľností vo
výške 227 000,- eur na základe znaleckého posudku z roku 2016. Tvrdenie žalovaného
3/, že nedošlo k manipulácii so spisom dražobníka, uviedla, že tento nemôže mať vedomosť o tom,

či došlo k manipulácii so spisom dražobníka, keďže on tento spis nežurnalizoval a o jeho obsahu má
vedomosť len z predložených listinných dôkazov v súdnom konaní, teda aj jeho zaujatie odmietavého
postojajebezvýznamu.Jejnámietkynemožnopovažovaťzanovotyvkonaní,keďnanepoukazovalaužv prvoinštančnom konaní a žiadala v tomto smere vykonať dokazovanie. Zotrvala na svojich námietkach
uvedených v podanom odvolaní.

17.Žalovaný2/vosvojompísomnomvyjadreníkvyjadreniužalobkyneuviedol, žezmiešava
splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uskutočnenie platnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z.
aosvedčeniesplneniatýchtopodmienokvnotárskejzápisniciopriebehudražby.Neosvedčeniesplnenia
podmienky pre platnú dražbu v notárskej zápisnici samo o sebe neznamená, že daná podmienka nebola
splnená a znamená iba, že obsah notárskej zápisnice nie je v zhode s reálnym dejom, ktorý zápisnica

osvedčovala, ktorá skutočnosť nemá sama o sebe za následok neplatnosť dražby, keďže podľa § 21
ods. 2 ZoDD je vyžadovaná existencia ešte ďalšej skutočnosti, a to dotknutie práv žalobcu. K narušeniu
princípu právnej istoty nedošlo, nakoľko žalobkyňa nikdy v konaní ani netvrdila, že by nevedela, čo
a kto a za koľko vydražil, nakoľko sa zúčastnila na dražbe a podala v lehote kvalifikovanú žalobu, čo
vo vzájomnej súvislosti znamená, že princíp právnej istoty nebol vo vzťahu k žalobkyni narušený.
Listinnými dôkazmi v spise bolo preukázané, že predmetná notárska zápisnica nebola v príkrom rozpore

so skutočnosťou, ako tvrdí žalobkyňa, nakoľko v konaní nepreukázala, že by notárske zápisnice
predložené súdu notárkou neboli tými zápisnicami, ktoré boli notárkou vypracované ako osvedčenie
priebehu predmetnej dražby, a že by sa ich obsah v zreteľa hodnom a v podstatnom rozsahu odlišoval
od skutočnosti. Vo vzťahu k doručovaniu námietok žalobkyne proti ohodnoteniu predmetu dražby
poukázal na § 10 ZoDD, ktorý stanovuje povinné doručovanie poštou, pričom v danej veci nenastali

žiadne dôvody, pre ktoré sa tak stať zo strany žalobkyne nemohlo, preto musela byť poštová zásielka
obsahujúca námietky v posledný deň lehoty v dispozičnej sfére žalovaného 2/. Ak by platila teória
žalobkyne o postačujúcom doručovaní e-mailovou formou, nebola by žalobkyňa zaslala predmetné
námietkyajpoštou.Naopak,skutočnosť,žesapoštovázásielkaobsahujúcanámietkyžalobkynedostala
do dispozičnej sféry žalovaného 2/ až po uplynutí príslušnej lehoty, je na ťarchu žalobkyne. Obsah

dražobného spisu nepredstavuje dôvod, pre ktorý možno určiť dražbu za neplatnú, pričom žalobkyňa
opomína skutočnosť, že do dražobného spisu dňa 21.06.2022, teda zhruba 3 mesiace po dražbe,
prostredníctvom svojho zástupcu nahliadla a mala tak možnosť kedykoľvek, aj pred uplynutím lehoty na
podanie žaloby o určení neplatnosti dražby nahliadnuť do dražobného spisu a akékoľvek nezrovnalosti
s tým súvisiace nie sú spôsobilé spôsobiť neplatnosť dražby a žalobkyňa netvrdí, akým spôsobom, ktoré

konkrétne nedostatky sa dotkli jej práv a spôsobujú neplatnosť predmetu dražby. Vykonanie záznamu
vlastníckeho práva žalovaného 3/ ako vydražiteľa potvrdzuje, že notárska zápisnica, na základe ktorej
vykonal aj príslušný okresný úrad, katastrálny odbor záznam prechodu vlastníckeho
práva na vydražiteľa, bola v súlade so zákonom a dostatočne určitá, čo rovnako
vyvracia argumentáciu žalobkyne.

18.Žalovaný3/vosvojompísomnomvyjadreníkvyjadreniužalobkyneuviedol, ženesúhlasí
s názorom žalobkyne, že osvedčením nezákonnej dražby stratila vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
Notárska zápisnica o priebehu dražby má len deklaratórny charakter a nie konštitutívny charakter.
Vlastnícke právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa udelením príklepu. Vady notárskej

zápisnice nemôžu mať za následok určenie neplatnosti celej dražby, nakoľko dražba je ukončená
udelením príklepu. Zdôraznil, že nie každé porušenie zákona o dobrovoľných dražbách môže viesť
k záveru, že dražbu by bolo možné súdom určiť za neplatnú, keďže podľa § 21 ods. 2 ZoDD je
vyžadované, aby žalobkyňa bola dotknutá aj na svojich právach, čo v tomto prípade žalobkyňa
netvrdila a ani nepreukázala. Zdôraznil, že žalobkyňa a jej zástupca sa dražby zúčastnili, jej priebeh

zaznamenali na vlastné oči, bol samotný priebeh dražby nesporným a takéto pochybenie nebolo takej
intenzity, aby mohlo vyvolať neplatnosť celej dražby. Odmietol tvrdenie žalobkyne, že námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby boli doručené žalovanému 2/ riadne a včas a mohol sa v zákonnej lehote
oboznámiť s obsahom námietok. Zákon o dobrovoľných dražbách je hmotnoprávny predpis a lehoty
v ňom uvedené sú hmotnoprávneho charakteru, teda považujú sa za zachované, pokiaľ je adresátovi

určitýúkonajreálnedoručenývstanovenejlehote,čozadanýchokolnostíznamená,žepokiaľžalobkyňa
v zákonom určenej 10-dňovej lehote neuplatní svoje právo na vznesenie námietok,
tak jej toto právo zanikne. Ak žalobkyňa mala námietky proti ohodnoteniu nehnuteľnosti, mala ich
žalovanému 2/ zaslať v zákonnej lehote, inak sa jej právo prekludovalo. Za právne irelevantnú považoval
námietku žalobkyne, že dražobník nepredložil znalcovi novší znalecký posudok z roku 2016, keď zo

žiadneho právneho predpisu povinnosť znalca vychádzať pri ohodnocovaní majetku neukladá povinnosť
vychádzať z iných znaleckých posudkov. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že nemohla z objektívnych
dôvodov disponovať spisom dražobníka, keď mala kedykoľvek možnosť do spisu dražobníka nahliadať,
a to aj pred podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby a mohla namietať jednotlivérozpory. Vykonanie záznamu, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 3/, potvrdzuje
skutočnosť, že notárska zápisnica obsahovala všetky náležitosti zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a bola spôsobilá na vykonanie záznamu.

19. Žalobkyňa odvolaciemu súdu oznámila, že na okresnom súde prebieha konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré od nej požaduje žalovaný 3/, spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu pod sp. zn. 13C/46/2023, kde žalovaný 3/ za účelom určenia
výšky bezdôvodného obohatenia dal vypracovať znalcovi F. I. znalecký posudok č. 159/2023, podľa

ktorého je všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu 25.07.2023 stanovená vo výške 230 980,38 eur,
čo je o 47 752,64 eur viac, než všeobecná hodnota stanovená znaleckým posudkom Ing. Gálika, ktorý
bol vypracovaný pre účely dobrovoľnej dražby. Jedným z predpokladov pre vypracovanie aktuálneho
znaleckého posudku Ing. Fišáreka bol použitý práve znalecký posudok vypracovaný Ing. Gálikom, čo
potvrdzujejejtvrdeniaotom,žeznaleckýposudokIng.Gálikaúčelovovýznamnepodhodnocujehodnotu
vydražených nehnuteľností, čím došlo k zásahu do jej majetkových práv v rozsahu rozdielu týchto súm.

Znalecký posudok F. I. spochybňuje objektívnosť a správnosť posudku Ing. Gálika. Samotný žalovaný
3/ si spochybnil svoje vlastné vyjadrenia v konaní pred súdom prvej inštancie ohľadne správnosti
znaleckého posudku Ing. Gálika, keď použil znalecký posudok Ing. Fišáreka ako podklad na konanie
o vydanie bezdôvodného obohatenia.

20. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, na
prejednanie odvolania žalobkyne nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetky strany sporu,
zopakoval dokazovanie oboznámením námietok žalobkyne datovaných dňa 06.12.2021 (č. l. 310)
a fotokópiou obálky doručovania týchto námietok dražobníkovi (žalovanému 2/) zásielkou prvej triedy zo
dňa 13.12.2021 (č. l. 312) s tým, že následne na návrh žalovaných 2/, 3/ poskytol stranám sporu lehotu

10 dní na zaujatie stanoviska k právnemu posúdeniu § 12 ods. 5 a § 10 zákona č. 527/2002 Z. z.

21. V danej veci sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti opakovanej dražby konanej dňa 18.03.2022,
týkajúcej sa nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. XXX na parc. reg. „C“ č. XXX a parc. reg. „C“ č. XXX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 334 m2, vedených Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor

na LV č. XXX pre k.ú. E., ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou JUDr. Jarmily Kováčovej
so sídlom v Nitre zo dňa 18.03.2022 sp. zn. N 206/2022, Nz 7416/2022, NCRIs 7768/2022.

22. Osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, upravuje § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. Ide o inštitút právnej

ochranyprotidobrovoľnejdražbe,ktorýmôžuuplatniťosobyňoudotknutéakojedinýprostriedoknápravy
a ochrany práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu,
že na základe podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu za neplatnú. Jedným
z dôvodov, pre ktorý je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia

majú takú povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých
nie je možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z.). Keďže ide o jediný
prostriedok procesnej ochrany dotknutej osoby a iné dôvody, ktoré by neumožňovali vysloviť neplatnosť
dražbytitulomporušeniazákonaalebotitulominýchskutočnostízákonneuvádza,trebazvoliťextenzívny
výklad. Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň

žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona
a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre
úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť
kumulatívne splnené dva predpoklady, a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca
osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia

a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť zaťažuje žalobcu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/66/2019).

23. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že počas výkonu
dobrovoľnej dražby nedošlo k porušeniam zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré by zakladali neplatnosť

dobrovoľnej dražby konanej dňa 18.03.2022.

24. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje.25. Z ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. vyplýva, že dobrovoľná dražba je originálnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva, v ktorom prípade dražbou dochádza k prechodu vlastníckeho práva,
pretože udelením príklepu a uhradením ceny dosiahnutej vydražením sa vydražiteľ

stáva vlastníkom predmetu dražby za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené zákonom
o dobrovoľných dražbách. V zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak
dražba nebola uskutočnená v súlade s týmto zákonom, môže ju súd na návrh osoby, práva ktorej boli
týmto dotknuté, vyhlásiť za neplatnú. Z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že len v prípade porušenia
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách môže sa osoba, ktorej práva boli dotknuté, domáhať

vyslovenia neplatnosti dražby, pričom zároveň musí ísť o také porušenie, ktorým je táto domáhajúca
sa osoba priamo dotknutá na svojich právach, nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri výklade všetkých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách je
potrebné vychádzať z účelu zákona, histórie (aj jeho vzniku), systematickej súvislosti princípov, ktoré

majú základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Súd konajúci o takejto
dražbe musí mať na zreteli tiež ochranu majetkových práv veriteľa či záložného veriteľa, uplatňujúceho
nároky s odkazom na ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí mať
na zreteli aj ochranu tých istých práv vlastníka nehnuteľnosti, t. j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký
rozsah ochrany. Vzájomné práva záložného veriteľa či vlastníka nehnuteľnosti, alebo aj vydražiteľa

musia byť v tomto smere posudzované proporcionálne. Práva vlastníka nehnuteľnosti sú v prípadoch
dobrovoľných dražieb realizované cez jednotlivé ustanovenia, ktorými sa má dosiahnuť to, aby
dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný o krokoch, ktoré dražobník realizuje.
27. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa
všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo

o kultúrnu pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán
štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň
konania dražby starší ako 6 mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

28. Podľa § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník
zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom
konania dražby.

29. Podľa § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. vlastník predmetu dražby je oprávnený do

10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr 5 dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia

žiadosti od iného znalca.

30. Podľa § 12 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z. na účely ohodnotenia predmetu dražby sa
použije znalecký posudok podľa ods. 1, ods. 3 alebo ods. 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná
hodnota predmetu dražby.

31. Ust. § 12 ods. 5, ods. 6 boli do zákona č. 527/2002 Z. z. zapracované zákonom č. 106/2014
Z.z. s účinnosťou od 1. júna 2014. Cieľom tejto právnej úpravy v zmysle dôvodovej správy bolo
stransparentniť proces dobrovoľných dražieb a zamedziť nekalostiam pri ich vykonávaní, resp. zabrániť
zneužívaniu dobrovoľných dražieb vydražením veci v praxi veľmi často, tzv. výrazne pod cenu, stanoviť

jasné pravidlá pri dojednávaní a výkone kontroverzného zabezpečovacieho prevodu práva, zamedziť
niektorým nekalým praktikám na finančnom trhu, zefektívniť niektoré inštitúty súkromného
práva a posilniť postavenie spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Navrhuje sa zefektívnenie
procesu doručovania využitím všetkých procesnoprávnych mechanizmov, doručovania s favorizovaním
najhospodárnejšieho a najzaužívanejšieho spôsobu doručovania poštou s využitím aj iných spôsobov

doručovania do vlastných rúk, vrátane možnosti doručovania súdnym exekútorom alebo aj samotným
dražobníkom. Zmeny smerujú k zvýšeniu právnej ochrany vlastníka veci, ktorá má byť predmetom
dražby a v neposlednom rade s poukazom na zásadu právnej istoty tiež k zvýšeniu právnej ochrany
vydražiteľa. Medzi hlavné ciele tohto zákona patrí jasné definovanie práv a povinností účastníkovobčianskoprávneho vzťahu tak, aby nevznikali až prekvapivé stavy spôsobujúce občanom definitívne
zbavenie majetku, ktorý má niekoľko násobne vyššiu hodnotu než bola výška samotnej pohľadávky.
Úprava ustanovenia § 12 ZoDD je reakciou na jeden z najčastejších problémov pri využiteľnosti práva,

a to obštrukcie spočívajúcej v tom, že osoby, ktoré majú predmet dražby v držbe, odmietajú umožniť
vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. Pre takéto prípady sa navrhuje, aby bolo možné ohodnotenie
predmetu dražby vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

32. Písomné námietky boli zákonodarcom zavedené v citovanom ustanovení § 12 ods. 5 zák. č.

527/2002 Z. z. ako v poradí ďalší inštitút ochrany práva osoby povinnej z dražby, v tomto prípade voči
doručenému znaleckému posudku. Zákonodarca reagoval na rozšírenú zneužívajúcu prax doručenia
znaleckého posudku, ktorým došlo k podhodnoteniu predmetu dražby, bez možnosti akejkoľvek reakcie
zo strany vlastníka predmetu dražby. Rozporovaná všeobecná hodnota majetku preto nemohla byť
pred zavedením inštitútu písomných námietok riešená inak ako iniciovaním súdneho konania zo strany
vlastníkapredmetudražbysnávrhomnanariadeniepredbežnéhoopatrenia,aleboažakojednazotázok

majúcich vplyv na právne posúdenie neplatnosti dražby. Ako potvrdila judikatúra, akékoľvek priame
nároky smerujúce proti znalcovi alebo znaleckému posudku s cieľom určiť jeho neplatnosť nemohli
byť úspešné, a preto k iniciovaniu súdnych sporov dochádzalo neraz len v dôsledku podhodnotenia
predmetu dražby. Písomné námietky musia smerovať proti vyhotovenému znaleckému posudku
a ohodnoteniu predmetu dražby. V námietkach možno namietnuť postup znalca pri

vyhotovovaní znaleckého posudku, metodickú stránku znaleckého posudku, vady znaleckého posudku,
napr. jeho nepreskúmateľnosť a podobne. Rovnako môžu námietky obsahovať skutkové okolnosti
poukazujúce na investície a opravy predmetu dražby, predaj veci podobnej povahy a hodnoty
v relevantnom čase a mieste a podobne. So všetkými uvedenými skutočnosťami sa musí dražobník
písomne a preskúmateľne vysporiadať.

33. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, dražobník mu musí vždy
vyhovieť a zabezpečiť znalecký posudok bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti
od iného znalca, u ktorého musí byť zaručená jeho nezávislosť a nezaujatosť. Uvedené pravidlo
má za cieľ prispieť k nezávislému a nestrannému ohodnoteniu nehnuteľnosti, ktorá sa má dražiť,

osobitnevprípade,akprvýposudokvyhotovilznalec,ktorýmádlhodobopretrvávajúceobchodnévzťahy
s dražobníkom. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že uvedená právna norma nesie
so sebou aj riziko zvýšených nákladov dražby, spočívajúcich v odmene znalca za vyhotovenie v poradí
druhého znaleckého posudku. Táto nevýhoda je vyvážená skutočnosťou, že na účely ohodnotenia
predmetu dražby sa použije ten znalecký posudok, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota

predmetu dražby. Po ustanovení predmetného režimu by nemali byť pochybnosti o tom, že ak vlastník
predmetu dražby využije písomné námietky podľa ods. 5, docieli sa vždy stav, že cena predmetu dražby
sa bude odvíjať od znaleckého posudku s najvyššou všeobecnou hodnotou predmetu dražby. Táto
zákonná zmena a jej účinok sú relevantné aj s poukazom na systematický súvis s § 16 ods. 6 zák.
č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého „vo veciach zákonného záložného práva a v prípade, ak je predmetom

dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník nahlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 3 hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako 1 hodnoty predmetu
dražby určenej znaleckým posudkom, a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť
nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý

pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí
o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom“.

34. Za zásadnú odvolaciu námietku žalobkyne odvolací súd považoval jej námietku, že
dražobníkovi zaslala námietky v súlade s § 12 ods. 5 zák. o dobrovoľných dražbách v posledný deň

lehoty dňa 13.12.2021, a to e-mailom a v rovnaký deň dala námietky na poštovú prepravu, ktoré
boli dražobníkovi doručené dňa 14.12.2021. Zastávala názor, že je možné doručovať námietky proti
znaleckému posudku e-mailom, ktorý odoslala dražobníkovi dňa 13.12.2021, ktorý deň došlo i k ich
doručeniu a v rovnaký deň ich dala i na poštové doručenie. Mala za to, že vo vzťahu k doručovaniu
jej námietok treba zvoliť taký výklad, že tieto sa dostali do dispozičnej sféry dražobníka v prekluzívnej

lehote, nakoľko by následne mohlo dochádzať k absurdným situáciám, kedy by si dražobník vybral poštu
od vlastníkov predmetu dražby až po uplynutí prekluzívnej 10-dňovej lehoty, bez ohľadu na
to, že námietky boli odoslané na doručenie napríklad v prvý alebo druhý deň lehoty.35. V danej veci z obsahu spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva a medzi stranami nebolo sporné ,
že žalobkyni bol v súlade s § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. doručený znalecký posudok č. 187/2001 F.
J., ktorým bol ohodnotený predmet dobrovoľnej dražby. Lehota na podanie námietok vlastníkom dražby

stanovenáv§12ods.5zák.č.527/2002Z.z.vrozsahu10-tichpracovnýchdníuplynuladňa13.12.2021.
Spornou skutočnosťou nebolo ani tvrdenie navrhovateľky, že dňa 13.12.2021 prostredníctvom e-
mailovej správy doručila dražobníkovi námietky voči uvedenému znaleckému posudku a nebolo
sporné ani to, že súčasne prostredníctvom poštovej zásielky v posledný deň lehoty listovou zásielkou
doporučeným listom prvou triedou ich doručovala žalovanému, ktorému boli doručené dňa 14.12.2021.

Žalovaná námietky proti znaleckému posudku riadne špecifikovala (č.l. 310 až 312) a súčasne
podala žiadosť o vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom. V spise sa nachádza
i obálka o doručovaní námietok žalobkyňou prostredníctvom pošty dňa 13.12.2021 žalobcovi. Spornou
skutočnosťou nebolo, že nehnuteľnosti tvoriace predmet dražby sú obydlím žalobkyne, ktorá deklaruje
dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie svojho dlhu žalovanému 1/.

36.Súdprvejinštancievosvojomrozhodnutívyslovilzáver,žezákonč.527/2002Z.z.jehmotnoprávnym
predpisom a všetky lehoty v ňom uvedené sú hmotnoprávneho charakteru, čo znamená, že v posledný
deň lehoty musia byť reálne doručené adresátovi. Pokiaľ žalobkyňa doručila žalovanému 2/ námietky
dňa 14.12.2021, t. j. po uplynutí desaťdňovej lehoty na podanie námietok v zmysle § 12
ods. 5 zák. č. 527/12002 Z. z., došlo k preklúzii jej práva na vznesenie námietok proti ohodnoteniu

predmetu dražby.

37. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje a zastáva názor, že
zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je predpisom jednak s hmotnoprávnymi
ustanoveniami, jednak s ustanoveniami procesného charakteru. Uvedený záver vyplýva i z komentára

Beck-online 4. vydanie 2022 s 123-134 k §10 zák. č. 527/2002 Z. z., kde odkazuje na procesné lehoty
uvedené v § 33g ods. 1 , § 33d ods. 4 týkajúce sa podania námietok v procese kontroly dodržiavania
podmienok organizovania a priebehu dražieb.

38. Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, odvolací súd konštatuje, že určenie výšky draženej

nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/233/2010). Vecná správnosť znaleckého posudku, ktorým je ohodnotený predmet dražby, teda
výška ohodnotenia predmetu dražby a jej správnosť nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní
o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/403/2015, II. ÚS
410/2017). Vlastníkovi predmetu dražby, ktorý nesúhlasí s ohodnotením predmetu dražby, tak zostáva

iba možnosť podať proti ohodnoteniu znaleckým posudkom zabezpečeným dražobníkom námietky
a požiadať o nový znalecký posudok od iného znalca v lehote desať pracovných dní
v zmysle § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z.

39. Významné v danej veci bolo právne posúdenie, či žalobkyňa uplatnila svoje námietky proti

ohodnoteniu predmetu dražby podané u dražobníka e-mailom a na pošte v posledný deň desaťdňovej
lehoty podľa § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z. včas alebo oneskorene, t. j. či uvedená
lehota je lehotou hmotnoprávnou, alebo lehotou procesnou.

40. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k ust. § 10 a § 12 ods. 5 ZoDD uviedla, že

§ 10 ods. 1 tohto zákona jednoznačne hovorí o tom, že všetky písomnosti pri realizácii dobrovoľnej
dražby musia byť doručované poštovou formou listovej zásielky do vlastných rúk. Mala za to, že
toto ustanovenie nemožno vztiahnuť na všetky doručované písomnosti. Poukázala na komentované
znenie § 12 ods. 2 (zákon o dobrovoľných dražbách 4. vydanie 2022 str. 149 – 167), kde sa uvádza,
že obdobne zákon nestanovuje žiadnu formu, akou musí byť výzva povinnej osobe adresovaná.

Pritom v tomto prípade nejde o doručovanie písomností oprávnenej osobe, ale výzvy, takže dražobník
môže využiť aj doručovanie napríklad prostredníctvom SMS alebo e-mailovej komunikácie. Pokiaľ teda
zákon zjavne nevyžaduje doručovanie formou listovej zásielky do vlastných rúk pri doručovaní výzvy
vlastníkovi nehnuteľnosti za účelom ohliadky, nie je namieste automaticky predpokladať generálnu
aplikáciu o doručovaní podľa § 10 ods. 1 ZoDD. Spôsob doručovania poštovou formou listovej

zásielky do vlastných rúk sa vzťahuje prioritne na dražobníka ako odborne spôsobilú osobu, pričom je
dôvodné predpokladať zámer zákonodarcu, že dôraz na spôsob doručovania mal byť kladený práve na
dražobníka. Nemožno predsa spravodlivo očakávať od bežného vlastníka nehnuteľnosti, ku ktorej sa
má viesť dobrovoľná dražba, aby disponoval takými odbornými vedomosťami o priebehu dobrovoľnejdražby, aby bol schopný účinne brániť svoje práva. Výklad prezentovaný zo strany žalovaných dáva
viac povinností vlastníkovi ako dražobníkovi a sankcionuje každé jedno konanie vlastníka, ktoré sa
čo i len javí byť rozporné so zákonom a na druhej strane extrémne množstvo porušení zákona

na strane dražobníka a osôb podieľajúcich sa na dražbe považuje za bezvýznamné vo vzťahu
k neplatnosti/platnosti dobrovoľnej dražby. Realizácia výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražba „profesionálom“ – dražobnou spoločnosťou, ktorá je jednoznačne silnejším subjektom, by práve
naopak mala byť plne súladná so zákonom. V prípade, ak by súd vyhodnotil, že doručenie námietok
voči znaleckému posudku malo byť realizované poštovou formou listovej zásielky do vlastných

rúk, nemôže to predstavovať dôvod, pre ktorý by sa na tento právny úkon nemalo prihliadať. Je
nesporné, že predmetné námietky sa do rúk žalovaného 2/ - dražobníka dostali dňa 14.12.2021,
tieto boli odoslané na poštovú prepravu dňa 13.12.2021, teda v posledný deň lehoty. Poukázala na
rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 384/2008, z ktorého vyplýva, že ústavný súd zastáva
názor, že v prípade existencie námietok vzbudzujúcich pochybnosti o správnosti ceny stanovenej
znaleckým posudkom zabezpečeným dražobníkom má tento práve s ohľadom na zákonom stanovené

predpoklady k výkonu svojej činnosti a predovšetkým s ohľadom na primeranú ochranu práv vlastníkov
draženýchnehnuteľnostípovinnosťzaistiťkontrolnýaleborevíznyposudoktak,abybolapreďalšípostup
v nedobrovoľnej dražbe zaistená cena draženej nehnuteľnosti reálne zodpovedajúca cene v mieste
a čase obvyklej. V opačnom prípade by nebolo možné považovať ochranu majetkových práv veriteľa
a ochranu práv vlastníka nehnuteľnosti, t. j. práv, ktoré majú garantovať rovnaký rozsah ochrany, za

proporcionálne. Zopakovala svoje námietky proti predmetnému znaleckému posudku a trvala na tom,
že dražobník musel mať vedomosť o existencii ďalšieho znaleckého posudku, z ktorého mal znalec
vychádzať. Mala za to, že dražobník odignoroval svoju zákonnú povinnosť postupovať pri
výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou s odbornou starostlivosťou.

41. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k aplikácii ust. § 10 a § 12 ods. 5 zák. č.
527/2002 Z. z. uviedol, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že lehota stanovená v citovanom
ustanovení § 12 ods. 5 je lehotou procesnou. Poukázal na Komentár k predmetnému zákonu autorky
JUDr. Kataríny Valovej a kol. vydaného vydavateľstvom C. H. Beck v roku 2022, ktorý na strane 130
uvádza:„NalehotyustanovenévZoDDsaaplikujeprávnaúpravapočítaniačasupodľa§122OZ.Všetky

lehoty upravené v ZoDD sú hmotnoprávnej povahy okrem lehôt podľa § 33g ods. 1 a § 33d ods. 4 ZoDD,
ktoré sú procesnoprávnymi lehotami v konaní ministerstva pri vykonávaní kontroly dražobníka, avšak
na ich počítanie sa tiež použije úprava OZ.“ Rovnaký záver k ZoDD autorského kolektívu JUDr. Ing.
Milana Budjača, PhD. vydaného vo vydavateľstve Wolters Kluwer v roku 2017 uvádza na strane 147 k
§ 10 ZoDD. Poukázal na znenie § 34 ZoDD, z ktorého vyplýva, že na právne vzťahy

upravené v tomto zákone sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona, ak tento zákon
neustanovuje inak, pričom je tu odkaz na Občiansky zákonník. Uviedol, že zákonodarca
v prípade predmetnej právnej normy zvolil formuláciu „vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4 vzniesť u dražobníka námietky...“.
Ak by zákonodarca mal na mysli, že vlastník predmetu dražby má právo námietky zaslať v danej

lehote dražobníkovi s tým, že v tomto prípade by zrejme podanie námietok na pošte v danej lehote
malo za následok zachovanie danej lehoty, bol by zákonodarca zvolil rovnakú formuláciu ako použil
v ust. § 12 ods. 4, ods. 5 druhá veta, § 17 ods. 3, § 17 ods. 5 alebo § 22 ods. 4. Naopak, slová
dražobníka nasvedčujú tomu, že v danej lehote predmetné námietky musia byť u dražobníka. Činnosť
licitátora a dražobníka je činnosťou súkromnoprávneho charakteru, nejde o výkon verejnej moci a preto

nie je dôvod na ich činnosť a právne vzťahy s nimi aplikovať verejnoprávnu úpravu
Civilného sporového poriadku, ak to zákon výslovne neustanovuje. Citoval ust. § 10 ods. 1 ZoDD
a zdôraznil, že odkaz na právnu úpravu § 105 až § 113 Civilného sporového
poriadku neznamená, že ide i o odkaz na § 55 až § 58a Občianskeho súdneho poriadku alebo §
117 až § 122 Civilného sporového poriadku upravujúcich plynutie a zachovanie lehôt na vykonanie

právnych úkonov. Ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka je všeobecným platným pravidlom
pre všetky právne úkony v súkromnom práve. Námietky žalobkyne mu boli preukázateľne doručené,
čiže dostali sa do sféry jeho dispozície dňa 14.12.2021, pričom lehota na ich vznesenie u dražobníka
uplynula dňa 13.12.2021, námietky žalobkyne boli vznesené po uplynutí lehoty a nemal povinnosť na ne
prihliadať. Ďalej uviedol, že žalobkyňa svoje námietky podala na konci zákonnej lehoty bez závažného

ospravedlniteľného dôvodu, keď uviedla, že konzultovala s iným znalcom, avšak jednoduchú žiadosť
o vyhotovenie druhého znaleckého posudku iným znalcom mohla po doručení znaleckého posudku
podať aj bez akéhokoľvek odôvodnenia, prípadne túto žiadosť vzniesť aj osobne u dražobníka. Jejkonanie sa tak nejaví ako súladné s riadnou starostlivosťou o vlastné záležitosti a nevidí žiaden dôvod
poskytovať žalobkyni súdnu ochranu pri nedodržaní zákona.

42. Žalovaný 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k právnemu posúdeniu § 10 a § 12 ods. 5 ZoDD uviedol,
že nesúhlasí s právnym posúdením odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že považuje
§ 12 ods. 5 ZoDD za procesnoprávnu úpravu, z čoho má vyplývať, že zásielku s námietkami postačí
podať pred uplynutím lehoty k orgánu, ktorý má povinnosť ju doručiť dražobníkovi. Citoval ust. § 12
ods. 5 ZoDD a dôvodil, že pokiaľ žalobkyňa v zákonom určenej 10-dňovej lehote neuplatnila svoje

právo na vznesenie námietok, toto jej právo zaniklo, prekludovalo sa. Lehota stanovená v citovanom
paragrafe je lehotou hmotnoprávnou prekluzívnou, nie lehotou procesnoprávnou podľa CSP. Citoval
z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/115/2022. Poukázal na Komentár 4. vydanie od JUDr.
Kataríny Valovej a kol. vydaný vo vydavateľstve C. H. BECK, rok vydania 2022 na strane 130, kde
je uvedené, že na lehoty stanovené v ZoDD sa aplikuje právna úprava počítania času podľa § 122
Občianskeho zákonníka. Všetky lehoty upravené v ZoDD sú hmotnoprávnej povahy, okrem lehôt podľa

§ 33g ods. 1 a § 33d ods. 4 ZoDD, ktoré sú procesnými lehotami v konaní ministerstva pri vykonávaní
kontroly dražobníka, avšak na ich počítanie sa tiež použije úprava Občianskeho zákonníka. Ďalej
uviedol, že § 10 ods. 1 ZoDD odkazuje na § 45 až § 50 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý odkaz
nie je aktuálny a správne by mal byť nahradený odkazom na § 105 až § 114 CSP, pri doručovaní do
vlastných rúk je však použiteľné ustanovenie § 111 CSP. Žalovaný 2/ tak nielenže nemohol na doručené

námietky dňa 14.12.2021 prihliadať, ale nemohla byť zachovaná ani podmienka reálneho doručenia,
ktorá je nevyhnutná, keďže e-mailová správa bola zaslaná žalobkyňou dňa 13.12.2021 v neskorých
večerných hodinách, mimo pracovnej doby žalovaného 2/ a v zmysle vyššie uvedeného je potrebné
dodať, že nepripúšťa subsidiárne použitie CSP s výnimkou uvedenou v § 10 ods. 1 s tým, že v prípade
doručovania do vlastných rúk bude rámec použiteľnosti ustanovení CSP limitovaný výhradne na § 111

CSPanemožnosťpoužitiaust.§117až§122CSP.Žalovaný2/nielenženemoholnadoručenénámietky
prihliadať, ale nemohla byť zachovaná ani podmienka reálneho doručenia, ktorá je v prípade dodržania
hmotnoprávnych lehôt nevyhnutná, keďže námietky žalovanému 2/ boli doručené a dostali sa do sféry
jeho dispozície dňa 14.12.2021, teda po uplynutí lehoty uvedenej v § 12 ods. 5 ZoDD.

43. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky
do vlastných rúk , a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu.

44. Z ust. § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. vyplýva, že zákon o dobrovoľných dražbách má výslovnú
právnu úpravu o spôsoboch doručovania a ich poradí, ktorú je potrebné bezvýnimočne rešpektovať.
Keďže v procese dobrovoľnej dražby zákon priorizuje doručovanie písomností poštou v listinnej podobe
a výlučne do vlastných rúk, je o to dôležitejšie posúdiť primeranosť použitia ustanovení Civilného
sporového poriadku o doručovaní. Posledná veta citovaného zákonného ustanovenia uvádza, že na

doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, pričom poznámka pod čiarou č. 11
odkazuje na ust. § 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený a nahradený Civilným
sporovým poriadkom, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Inštitút doručovania je v tomto civilnom
procesnom predpise upravený v ust. § 105 až § 116 CSP. Spôsob doručovania písomností do
vlastných rúk je upravený v ust. § 111 CSP tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na

potvrdení o doručení písomnosti, údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak,
doručenka je verejnou listinou a ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie. CSP pri doručovaní do vlastných rúk nevyžaduje tzv. opakované doručenie. Zásielky, ktorých
uloženie oznámila pošta adresátovi, si môže adresát alebo oprávnený prijímateľ prevziať počas plynutia

odbernej lehoty, ktorá je 18 kalendárnych dní (bod 21.1 . Poštových podmienok Slovenskej pošty).

45. Za týchto podmienok doručovania zásielok v zmysle § 111 CSP by trvanie na doručení námietok
vlastníka predmetu dražby dražobníkovi proti ohodnoteniu predmetu dražby v lehote stanovenej v § 12
ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z mohlo privodiť neživotnosť úpravy alebo zneužívanie jej zmyslu a účelu

(viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/51/2022) a mohla by nastať situácia, že k doručeniu námietok
dražobníkovi nedôjde v určenej lehote ani v prípade ich skoršieho doručovania a nie v posledný deň
lehoty ako nastalo v danej veci. Nie je možné prehliadnuť, že lehota na podanie námietok stanovená
v citovanom zákonnom ustanovení je len 10 pracovných dní, pričom vlastník predmetu dražby akoneodborník (spotrebiteľ) v oblasti oceňovania nehnuteľností, ktorý nebol poučený o lehote na podanie
námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby, ani o tom, že v posledný deň lehoty musia byť námietky
doručené dražobníkovi, sa zrejme musí obrátiť na osobu znalú v tejto oblasti za účelom posúdenia

správnosti doručeného znaleckého posudku, ktorý postup deklarovala i žalobkyňa. Naviac, vzhľadom
na doručovanie zásielok podľa § 111CSP nevie ani odhadnúť, v ktorý deň trvania stanovenej lehoty by
mal zásielku dražobníkovi odoslať, aby jeho námietky boli dražobníkovi doručené včas.

46. Je pravdou, že zákonodarca v ZoDD pri doručovaní zásielok dražobníka doručovaných vlastníkovi

predmetu dražby v určených lehotách opakovane používa termín „zašle, zaslať, odoslať zásielku“ (§
12 ods. 2, ods.4, os.5 , § 17 ods. 5, § 22 ods. 4, § 24 ods. 7 zák. č. 527/2002 Z. z.) ako dôvodili
žalovaní, a v prípade doručovania námietok vlastníka predmetu dražby proti ohodnoteniu predmetu
dražby udáva, že námietky môže „vzniesť u dražobníka“, z ktorého znenia však nie je možné vyvodiť, že
námietky musia byť písomne doručené dražobníkovi. Pri opačnom výklade by bol nesporne porušený
princíp rovnakého rozsahu ochrany práv osôb zúčastnených na procese dobrovoľnej dražby v prospech

záložného veriteľa prostredníctvom dražobníka , ktorý je súkromnou osobou, v neprospech vlastníka
predmetu dražby, v danom prípade spotrebiteľa. Preto je udržateľná iba taká interpretácia a aplikácia
zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a rovnakej ochrany
ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese, a to pri
zachovaní aj ústavného princípu primeranosti.

47. Nie bez významu je i skutočnosť, že lehoty uvádzané v § 33g ods. 1 a § 33d ods. 4 ZoDD sú
považované za lehoty procesné, pričom rovnako ako v § 12 ods. 5 ZoDD ide o podanie námietok vo
vzťahu k dodržiavaniu podmienok a priebehu dražby.

48. Odvolací súd zdôrazňuje, že každé ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách je s ohľadom
na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo
záložného práva potrebné a nevyhnutné vykladať ústavne konformne, a teda aj z pohľadu účelu
a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd (nález ÚS ČR II. ÚS 2164/10) .
Dražobník ako súkromná osoba je preto ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. povinný vykladať

a aplikovať tak, aby nielenže neboli porušené, ale ani len ohrozené práva osôb výkonom záložného
práva negatívne dotknuté. Dražobník nie je v pozícii mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať
iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností. Ak dražobník koná
a organizuje a vykonáva dražbu spôsobom, pri ktorom nie sú rešpektované práva a záujmy povinného
zo záložného práva, sú splnené podmienky uvedené v § 21 ods. 2 ZoDD na určenie neplatnosti dražby.

49. Z týchto dôvodov odvolací súd zastáva názor, že lehotu uvedenú v § 12 ods. 5 zák. č.
527/2002 Z. z. na podanie námietok vlastníkom predmetu dražby proti ohodnoteniu predmetu dražby
je potrebné pri ústavne konformnom výklade považovať za lehotu procesnú, ktorej dodržanie nastáva
vtedy, ak najneskôr v posledný deň lehoty sú písomné námietky vznesené u dražobníka

podané v posledný deň zákonnej lehoty na pošte. Pokiaľ žalobkyňa ako vlastníčka predmetu dražby
preukázateľne svoje námietky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia proti ohodnoteniu predmetu
dražby vrátane žiadosti o vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom podala na pošte
v posledný deň stanovenej lehoty na doručenie dražobníkovi, boli jej námietky podané včas. Dražobník
tak bez akýchkoľvek pochybností bol povinný bezodkladne zabezpečiť do 30 dní od doručenia žiadosti

od iného znalca nový znalecký posudok. Pokiaľ dražobník na námietky žalobkyne reagoval len
oznámením zo dňa 25.01.2022 tak, že nie je povinný prihliadať na neskôr vznesené námietky, nový
znalecký posudok nezabezpečil, porušil zásadným spôsobom svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. §
12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z., ktoré porušenie zákona malo za následok, že žalobkyňa bola reálne
dotknutá na svojom práve na vyhotovenie nového znaleckého ohodnotenia predmetu dražby podľa

všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, v dôsledku čoho došlo k negatívnemu zásahu do
jej majetkovej sféry. Boli tak splnené kumulatívne oba predpoklady pre určenie neplatnosti dražby, a to
porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách dražobníkom a reálny zásah do subjektívnych
práv žalobkyne.

50. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I zmenil a žalobe žalobkyne
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Ďalšími námietkami žalobkyne v podanom odvolaní sa nezaoberal,nakoľko pre rozhodnutie v danej veci postačil záver odvolacieho súdu vyjadrený v predchádzajúcich
bodoch tohto odôvodnenia.

51. O zrušení neodkladného opatrenia č. k. 27C/21/2022 – 182 zo dňa 21.09.2022 s poukazom na ust.
§ 333 CSP odvolací súd samostatným výrokom nerozhodoval , nakoľko čas, na ktorý bolo nariadené,
uplynie právoplatnosťou tohto rozsudku , tým dôjde k jeho zániku.

52. O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods.

1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) .

53. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).