Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122200743
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:3122200743.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, so sídlom Staničná 5, Galanta, dieťa rodičov: matka - C. D. B., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX/XX, G., A., prechodne bytom H. XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová,

so sídlom Paulínska 20, Trnava a otec - C. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpený: JUDr.
Peter Dolný, advokátom, so sídlom ul. Matice slovenskej č. 8, Prievidza, o návrhu otca na zmenu úpravy
styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Galanta,
zo dňa 13.12.2023, č.k. 32P/54/2022-1017, takto

r o z h o d o l :

Čiastočný Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 13.12.2023, č.k. 32P/54/2022-1017, sa z r u š
u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým čiastočným rozsudkom zo dňa 13.12.2023, č.k. 32P/54/2022-1017
vo výroku I. otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 10:00 hod do 17:00
hod. a to v mieste bydliska matky za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v uvedený deň
formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska matky na základe
dohody rodičov.

II. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú prvú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 hod
do 17:00 hod a to v mieste bydliska otca za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v uvedený
deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska otca na základe
dohody rodičov, za podmienky, že otec si maloletého vyzdvihne v bydlisku matky v čase o 10:00 hod.
a na tom istom mieste ho matke odovzdá o 17:00 hod.

III. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú druhú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 11:00 hod
do 15:00 hod a to v mieste bydliska otca za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v uvedený
deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska otca na základe
dohody rodičov s uložením podmienky pre matku, že odprevadí maloletého do bydliska otca o 11:00
hod. a následne ho odvezie o 15:00 hod.

IV. Matku oprávnil, aby bola prítomná pri styku otca s maloletým a otcovi uložil povinnosť prítomnosť
matky strpieť.

V. Rozhodol, že ak sa neuskutoční styk otca s maloletým v nepárnu sobotu z dôvodu na strane matky,
otca oprávnil nahradiť styk s maloletým buď najbližší pondelok v párnom týždni (po nezrealizovanom

styku v sobotu) v čase od 13:00 hod. do 18:00 hod., resp. najbližšiu nedeľu v párnom týždni (po
nezrealizovanom styku v sobotu) v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod. na základe dohody rodičov, a to zaprítomnosti matky v mieste bydliska matky s možnosťou realizácie styku v uvedený deň formou výletu
(celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska matky na základe dohody rodičov.

VI. Ak sa neuskutoční styk otca s maloletým v prvú nepárnu nedeľu z dôvodu na strane matky, otca
oprávnil nahradiť styk s maloletým buď najbližší pondelok v párnom týždni (po nezrealizovanom styku
v prvú nepárnu nedeľu v mesiaci, kedy sa mal styk uskutočniť v mieste bydliska otca), v čase od 13:00
hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky, resp. najbližšiu nedeľu v párnom
týždni (po nezrealizovanom styku v prvú nepárnu nedeľu v mesiaci, kedy sa mal styk uskutočniť v mieste

bydliska otca) v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., a to za prítomnosti matky v mieste bydliska otca
s možnosťou realizácie styku v uvedený deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového)
s maloletým mimo bydliska otca na základe dohody rodičov, pričom vyzdvihnutie maloletého a jeho
odovzdanie má zabezpečiť otec.

VII. Ak sa neuskutoční styk otca s maloletým v druhú nepárnu nedeľu z dôvodu na strane matky, otca

oprávnil nahradiť styk s maloletým buď najbližší pondelok v párnom týždni (po nezrealizovanom styku v
druhú nepárnu nedeľu v mesiaci, kedy sa mal styk uskutočniť v mieste bydliska otca), v čase od 13:00
hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky, resp. najbližšiu nedeľu v párnom týždni
(po nezrealizovanom styku v druhú nepárnu nedeľu v mesiaci, kedy sa mal styk uskutočniť v mieste
bydliska otca) v čase od 11:00 hod. do 15:00 hod., a to za prítomnosti matky v mieste bydliska otca

s možnosťou realizácie styku v uvedený deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s
maloletým mimo bydliska otca na základe dohody rodičov, pričom odprevadenie maloletého k otcovi a
jeho odvoz na miesto bydliska maloletého má zabezpečiť matka.

VIII. Ak sa neuskutoční styk otca s maloletým z dôvodu na strane otca (z dôvodu choroby otca), platí

pravidlo určené v zmysle odseku V. alebo VI. alebo VII.

IX. Ak sa neuskutoční styk otca s maloletým v nepárnu sobotu z dôvodu na strane maloletého
(závažné ochorenie maloletého, kedy sa nemá uskutočniť styk otca s maloletým na základe písomného
odporúčania lekára s poukazom na jeho ochorenie), otca oprávnil nahradiť styk s maloletým buď

najbližší pondelok v párnom týždni (po nezrealizovanom styku v sobotu), ak zdravotný stav maloletého
to umožňuje, v čase od 13:00 hod. do 18:00 hod., resp. najbližšiu nedeľu v párnom týždni (po
nezrealizovanom styku v sobotu) v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod. na základe dohody rodičov, a to za
prítomnosti matky v mieste bydliska matky s možnosťou realizácie styku v uvedený deň formou výletu
(celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska matky na základe dohody rodičov.

X. Ak sa neuskutoční styk otca s maloletým v prvú nepárnu nedeľu z dôvodu na strane maloletého
(závažné ochorenie maloletého, kedy sa nemá uskutočniť styk otca s maloletým na základe písomného
odporúčania lekára s poukazom na jeho ochorenie), otca oprávnil nahradiť styk s maloletým buď
najbližší pondelok v párnom týždni (po nezrealizovanom styku v prvú nepárnu nedeľu v mesiaci, kedy

sa mal styk uskutočniť v mieste bydliska otca), ak zdravotný stav maloletého to umožňuje, v čase od
13:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky, resp. najbližšiu nedeľu v párnom
týždni (po nezrealizovanom styku v prvú nepárnu nedeľu v mesiaci, kedy sa mal styk uskutočniť v mieste
bydliska otca) v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., a to za prítomnosti matky v mieste bydliska otca
s možnosťou realizácie styku v uvedený deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového)

s maloletým mimo bydliska otca na základe dohody rodičov, pričom vyzdvihnutie maloletého a jeho
odovzdanie má zabezpečiť otec.

XI. Ak sa neuskutoční styk otca s maloletým v druhú nepárnu nedeľu z dôvodu na strane maloletého
(závažné ochorenie maloletého, kedy sa nemá uskutočniť styk otca s maloletým na základe písomného

odporúčanialekáraspoukazomnajehoochorenie),otcaoprávnilnahradiťstyksmaloletýmbuďnajbližší
pondelok v párnom týždni (po nezrealizovanom styku v druhú nepárnu nedeľu v mesiaci, kedy sa mal
styk uskutočniť v mieste bydliska otca), ak zdravotný stav maloletého to umožňuje, v čase od 13:00 hod.
do 18:00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky, resp. najbližšiu nedeľu v párnom týždni
(po nezrealizovanom styku v druhú nepárnu nedeľu v mesiaci, kedy sa mal styk uskutočniť v mieste

bydliska otca) v čase od 11:00 hod. do 15:00 hod., a to za prítomnosti matky v mieste bydliska otca
s možnosťou realizácie styku v uvedený deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s
maloletým mimo bydliska otca na základe dohody rodičov, pričom odprevadenie maloletého k otcovi a
jeho odvoz na miesto bydliska maloletého má zabezpečiť matka.XII. Matke uložil povinnosť strpieť styk otca s maloletým aj počas bežného ochorenia maloletého (a
ak o styk v uvedený deň bude mať otec maloletého záujem) podľa pravidiel uvedených v odsekoch I.

až III. tohto rozhodnutia s tým, že sa styk má realizovať v mieste bydliska matky za prítomnosti matky
s možnosťou realizácie styku v uvedený deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového)
s maloletým mimo bydliska matky na základe dohody rodičov. Za účelom právnej istoty rodičov, pre
prípad,žeotecmaloletéhodieťaťanebudemaťzáujemostyksmaloletýmspoukazomnajehozdravotný
stav (bežné ochorenie), bude platiť, že sa styk otca s maloletým neuskutočňuje z dôvodu na strane

maloletého a bude platiť odsek č. IX. alebo X. alebo XI. tohto rozhodnutia.

XIII. V prípade, že sa styk otca s maloletým nemôže realizovať, respektíve sa nemôže realizovať
spôsobom uvedeným v bode č. II., čo do miesta realizácie styku, oprávnil rodičov vzájomnou
povinnosťou sa informovať a to najneskôr 24 hodín vopred. Obdobné platí aj v prípade bežného
ochorenia maloletého s tým, že otcovi uložil povinnosť bezodkladne oznámiť matke maloletého, či bude

mať záujem o styk s maloletým v zmysle odseku XII.

XIV. Ak sa neuskutoční styk otca s maloletým 2 dni po sebe počas nepárneho víkendu, otca oprávnil
nahradiť oba termíny a to v pondelok a v najbližšiu nedeľu v párnom týždni po dohode s matkou
maloletého podľa pravidiel vymedzených vyššie.

XV. Rozhodol, že odseky od I. až XIV. predstavujú pravidlá 1. adaptačnej fázy úpravy styku otca
s maloletým. Prvá fáza je rozvrhnutá na 8 týždňov, ktorá začína plynúť odo dňa nadobudnutia
vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
V druhej fáze oprávnil otca stretávať sa s maloletým v rovnakom rozsahu ako v prvej fáze a to s tým

rozdielom:

XVI. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 10:00 hod do 17:00
hod. a to v mieste bydliska matky za prítomnosti matky s povinnosťou realizácie styku v uvedený deň
formou výletu (minimálne hodinového) s maloletým mimo bydliska matky na základe dohody rodičov

bez prítomnosti matky.

XVII. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú prvú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 hod
do 17:00 hod a to v mieste bydliska otca za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v uvedený
deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska otca na základe

dohody rodičov s uložením podmienky pre otca, že si maloletého vyzdvihne v bydlisku matky v čase o
10:00 hod. a na tom istom mieste ho matke odovzdá o 17:00 hod.

XVIII. Otca oprávnil stykom s maloletým každú druhú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 11:00 hod
do 15:00 hod a to v mieste bydliska otca za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v uvedený

deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska otca na základe
dohody rodičov s uložením podmienky pre matku, že odprevadí maloletého do bydliska otca o 11:00
hod. a následne ho odvezie o 15:00 hod.

XIX. V prípade neuskutočnenia styku otca s maloletým v nepárnu sobotu platí pravidlo určené v prvej

fáze s rozdielom, že pri náhradných celodenných termínoch styku (okrem pondelka), sa styk otca má
realizovať s povinnosťou formy výletu, kedy uložil matke povinnosť sa vzdialiť po dobu minimálne 1
hodiny.

XX. Odseky XIII. a XIV. platia obdobne aj pre druhú fázu.

XXI. Rozhodol, že odseky od XVI. až XX. predstavujú pravidlá 2. adaptačnej fázy úpravy styku otca s
maloletým. Druhá fáza je rozvrhnutá na 4 týždne a začína plynúť až po uplynutí 1. adaptačnej fáze.

V tretej fáze oprávnil otca stretávať sa s maloletým v rovnakom rozsahu ako v prvej fáze a to s tým

rozdielom:

XXII. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 10:00 hod do 17:00 hod.
a to v mieste bydliska matky za prítomnosti matky s povinnosťou realizácie styku v uvedený deň formouvýletu (minimálne trojhodinového) s maloletým mimo bydliska matky na základe dohody rodičov bez
prítomnosti matky.

XXIII. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú prvú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 hod
do 17:00 hod a to v mieste bydliska otca za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v uvedený
deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska otca na základe
dohody rodičov s uložením podmienky pre otca, že si maloletého vyzdvihne v bydlisku matky v čase o
10:00 hod. a na tom istom mieste ho matke odovzdá o 17:00 hod.

XXIV. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú druhú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 11:00
hod do 15:00 hod a to v mieste bydliska otca za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v
uvedený deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska otca
na základe dohody rodičov s uložením podmienky pre matku, že odprevadí maloletého do bydliska otca
o 11:00 hod. a následne ho odvezie o 15:00 hod.

XXV. V prípade neuskutočnenia styku otca s maloletým v nepárnu sobotu platí pravidlo určené v prvej
fáze s rozdielom, že pri náhradných celodenných termínoch styku (okrem pondelka), sa styk otca má
realizovať s povinnosťou formy výletu, kedy sa má matka vzdialiť po dobu minimálne 3 hodiny.

XXVI. Odseky XIII. a XIV. platia obdobne aj pre tretiu fázu.

XXVII. Rozhodol, že odseky od XXII. až XXVI. predstavujú pravidlá 3. adaptačnej fázy úpravy styku otca
s maloletým. Tretia fáza je rozvrhnutá na 4 týždne a začína plynúť až po uplynutí 2. adaptačnej fáze.

V štvrtej fáze oprávnil otca stretávať sa s maloletým v rovnakom rozsahu ako v prvej fáze a to s tým
rozdielom:

XXVIII. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 10:00 hod do 17:00
hod. a to v mieste bydliska matky za prítomnosti matky s povinnosťou realizácie styku v uvedený deň

formou výletu (minimálne päťhodinového) s maloletým mimo bydliska matky na základe dohody rodičov
bez prítomnosti matky.

XXIX. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú prvú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 hod
do 17:00 hod a to v mieste bydliska otca za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v uvedený

deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska otca na základe
dohody rodičov s uložením podmienky pre otca, že maloletého vyzdvihne v bydlisku matky v čase o
10:00 hod. a na tom istom mieste ho matke odovzdá o 17:00 hod.

XXX. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú druhú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 11:00

hod do 15:00 hod a to v mieste bydliska otca za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v
uvedený deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska otca
na základe dohody rodičov s uložením podmienky pre matku, že odprevadí maloletého do bydliska otca
o 11:00 hod. a následne ho odvezie o 15:00 hod.

XXXI. V prípade neuskutočnenia styku otca s maloletým v nepárnu sobotu platí pravidlo určené v prvej
fáze s rozdielom, že pri náhradných celodenných termínoch styku (okrem pondelka), sa styk otca má
realizovať s povinnosťou formy výletu, kedy sa má matka vzdialiť po dobu minimálne 5 hodín.

XXXII. Odseky XIII. a XIV. platia obdobne aj pre štvrtú fázu.

XXXIII. Rozhodol, že odseky od XXVIII. až XXXII. predstavujú pravidlá 4. adaptačnej fázy úpravy styku
otca s maloletým. Štvrtá fáza je rozvrhnutá na 4 týždne a začína plynúť až po uplynutí 3. adaptačnej fáze.
V piatej fáze otca oprávnil stretávať sa s maloletým v rovnakom rozsahu ako v prvej fáze a to s tým
rozdielom:

XXXIV. Otca oprávnil stykom s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 10:00 hod do 17:00 hod.
bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého prevezme na mieste bydliska matky a po skončení
styku ho v mieste bydliska matky odovzdá.XXXV. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú prvú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 hod
do 17:00 hod a to v mieste bydliska otca za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v uvedený

deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska otca na základe
dohody rodičov s uložením podmienky pre otca, že maloletého vyzdvihne v bydlisku matky v čase o
10:00 hod. a na tom istom mieste ho matke odovzdá o 17:00 hod.

XXXVI. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú druhú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 11:00

hod do 15:00 hod a to v mieste bydliska otca za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v
uvedený deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska otca
na základe dohody rodičov s uložením podmienky pre matku, že odprevadí maloletého do bydliska otca
o 11:00 hod. a následne ho odvezie o 15:00 hod.

XXXVII. V prípade neuskutočnenia styku otca s maloletým v nepárnu sobotu platí pravidlo určené v prvej

fáze s rozdielom, že pri náhradných termínoch styku, sa styk otca má realizovať bez prítomnosti matky
a bez určenia miesta a to s prihliadnutím na aktuálny rozvrh hodín rodičov maloletého dieťaťa.

XXXVIII. Odseky XIII. a XIV. platia obdobne aj pre piatu fázu.

XXXIX.Rozhodol,žeodsekyodXXXIV.ažXXXVIII.predstavujúpravidlá5.adaptačnejfázyúpravystyku
otca s maloletým. Piata fáza je rozvrhnutá na 4 týždne a začína plynúť až po uplynutí 4. adaptačnej fáze.

V šiestej fáze otca oprávnil stretávať sa s maloletým v rovnakom rozsahu ako v prvej fáze a to s tým
rozdielom:

XL. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 10:00 hod do 17:00 hod.
bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého prevezme na mieste bydliska matky a po skončení
styku ho v mieste bydliska matky odovzdá.

XLI. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú prvú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 hod
do 17:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého prevezme na mieste bydliska matky
a po skončení styku ho v mieste bydliska matky odovzdá.

XLII. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú druhú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 11:00 hod

do 15:00 hod a to v mieste bydliska otca za prítomnosti matky s možnosťou realizácie styku v uvedený
deň formou výletu (celodenného resp. niekoľkohodinového) s maloletým mimo bydliska otca na základe
dohody rodičov s uložením podmienky pre matku, že odprevadí maloletého do bydliska otca o 11:00
hod. a následne ho odvezie o 15:00 hod.

XLIII. V prípade neuskutočnenia styku otca s maloletým v nepárnu sobotu platí pravidlo určené v prvej
fáze s rozdielom, že pri náhradných termínoch styku, sa styk otca má realizovať bez prítomnosti matky
a bez určenia miesta a to s prihliadnutím na aktuálny rozvrh hodín rodičov maloletého dieťaťa.

XLIV. Odseky XIII. a XIV. platia obdobne aj pre šiestu fázu.

XLV. Rozhodol, že odseky od XL. až XLV. predstavujú pravidlá 6. adaptačnej fázy úpravy styku otca s
maloletým. Šiesta fáza je rozvrhnutá na 4 týždne a začína plynúť až po uplynutí 5. adaptačnej fáze.
V siedmej fáze otca oprávnil stretávať sa s maloletým v rovnakom rozsahu ako v prvej fáze a to s tým
rozdielom:

XLVI. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 10:00 hod do 17:00 hod.
bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého prevezme na mieste bydliska matky a po skončení
styku ho v mieste bydliska matky odovzdá.

XLVII. Otca oprávnil stykom s maloletým každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10:00 hod do
17:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého prevezme na mieste bydliska matky a po
skončení styku ho v mieste bydliska matky odovzdá.XLVIII. V prípade neuskutočnenia styku otca s maloletým v nepárnu sobotu platí pravidlo určené v prvej
fáze s rozdielom, že pri náhradných termínoch styku, sa styk otca má realizovať bez prítomnosti matky
a bez určenia miesta a to s prihliadnutím na aktuálny rozvrh hodín rodičov maloletého dieťaťa.

XLIX. Odseky XIII. a XIV. platia obdobne aj pre siedmu fázu.

L. Rozhodol, že odseky od XLVI. až XLIX. predstavujú pravidlá 7. adaptačnej fázy úpravy styku otca s
maloletým. Siedma fáza je rozvrhnutá na 12 týždňov a začína plynúť až po uplynutí 6. adaptačnej fáze.

Po uplynutí siedmej (poslednej) adaptačnej fáze otca oprávnil stretávať sa s maloletým nasledovne:

LI. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 10:00 hod do nedele
do 17:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého prevezme na mieste bydliska matky
a po skončení styku ho v mieste bydliska matky odovzdá.

LII. V prípade neuskutočnenia styku otca s maloletým v nepárnu sobotu platí pravidlo určené v prvej
fáze s rozdielom, že pri náhradných termínoch styku, sa styk otca má realizovať bez prítomnosti matky
a bez určenia miesta a to s prihliadnutím na aktuálny rozvrh hodín rodičov maloletého dieťaťa.

LIII. Odseky XIII. a XIV. platia obdobne aj pre siedmu fázu.

LIV. Otca oprávnil realizovať s maloletým video hovory každú stredu v čase od 17:00 do 17:15
hod. Matka uložil povinnosť zabezpečiť uskutočnenie video hovorov po technickej stránke na strane
maloletého dieťaťa.

LV. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/123/2018-460 zo dňa 16.10.2019 v časti
úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

LVI. Vo zvyšku návrh otca na zmenu úpravy styku zamietol.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu otca. Mal za preukázané, že rozhodnutie Okresného súdu
Trenčín č.k. 26P/123/2018-460 zo dňa 16.10.2019 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode, jetohočasuneaktuálne,rodičia

sa s maloletým presťahovali, z ktorého dôvodu bolo potrebné vykonať šetrenie aktuálnych pomerov
v rodine a o styku rozhodnúť vzhľadom na zmenu pomerov v rodine po vykonanom dokazovaní
s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa. Zmenu posúdil aj v súvislosti s plynutím času, keď v čase
poslednej úpravy styku bol maloletý vo veku jedného roka, aktuálne má 6 rokov, a jeho vzťah k rodičom
sa neustále vyvíja. Mal preukázané, že otec nerealizoval styk s maloletým od 01.02.2018, pričom od

odsťahovania sa matky s maloletým do bytu jej rodičov a následne od dňa právoplatnosti pôvodného
rozhodnutia, mal možnosť stretávať sa s maloletým, len v prítomnosti matky. Z tohto dôvodu otec
nemal vytvorený taký vzťah s maloletým, aby sa styk realizoval častejšie ako bol upravený rozhodnutím
súdu. Berúc do úvahy, že otec má záujem podieľať sa na výchove maloletého, jeho návrhu čiastočne
vyhovel. Konštatoval, že rodičia majú diametrálne odlišné názory ohľadom výkonu rodičovských práv

a povinností, matka prezentovala, že otec nemá záujem o styk s maloletým, čo otec poprel. V priebehu
konania sa matka nestotožňovala s vyjadrením otca o prejavenom záujme o styk s maloletým aj počas
pandémie korona vírusu z dôvodu, že zákonné výnimky na styk nevyužíval. Uviedol, že rodičia sa
počas konania správali nevhodne, vzájomne vyvracali argumenty protistrany v snahe vyviniť sa. Súd
prvej inštancie viedol rodičov k dohode, avšak bezúspešne a k zmene postoja rodičov nedošlo ani

po vypracovaní znalecký posudok hodnotiaceho ich osobnosti a kompetencie. Dospel k záveru, že
otec nemal vytvorený dostatočný priestor na vybudovanie si vzťahu s maloletým, napriek dočasnej
rodičovskej dohode a nariadenému neodkladnému opatreniu. Rozsah nariadeného styku považoval za
postačujúci na reparáciu vzťahu otca s maloletým za predpokladu, že by bol dodržaný. Mal za to, že
v konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali zamietnutie návrhu otca na rozšírenie

styku s maloletým. Poukázal na vyjadrenia znalkyne, ohľadom prognózy pri styku a pri vytratení sa
otca zo života maloletého s poukazom na budúcnosť a charakter možného vytvorenia si obdobného
kamarátskeho vzťahu a nie rodičovského, ak toho času nebudú mať možnosť si emocionálne vytvárať
vzťah. Uviedol, že maloletý dovŕšil 6 rokov, navštevuje materskú školu, uvedomuje si svoju identitu,pričom rodičia ho ovplyvňujú najmä výchovným prístupom, vyjadrovaním vzťahu k nemu, hodnotením
jeho správania a jeho osoby. Vyslovil názor, že je potrebné a nevyhnutné, aby maloletý trávil čas aj
s otcom, keďže styk s ním zvládal bez problémov, čo potvrdila aj znalkyňa v znaleckom posudku,

v ktorom popísala priebehu pozorovania interakcie medzi otcom a maloletým. Maloletý selektoval pocity
matky (plač), diskusiu o návštevách, t. j. percipuje situáciu a zrkadlí správanie na základe emočného
vzťahu s matkou (nechce, aby matka plakala a bola smutná). Prejavy ambivalencie u maloletého
poukazujú na vťahovanie maloletého do problému medzi rodičmi vedome a na význam emocionálne
pozitívnej osoby v živote maloletého (plač matky). Na základe uvedeného dospel k záveru o potrebe

novej úpravy styku, keď neboli zistené nedostatky u otca, a zo znaleckého posudku vyplývalo, že u
otca neboli zistené ohrozujúce faktory pre vývin dieťaťa, otec má osobnostné i sociálne predpoklady
pre výchovu maloletého, pričom jeho výchovné pôsobenie nemalo dôveru u matky. Považoval za
potrebné podporovať otca v procese vybudovania adekvátneho vzťahu s maloletým (ako vyplýva aj
zo znaleckého posudku), aby bol demonštrovaný strach maloletého zo stretnutia s otcom odstránený,
aby sa maloletý, ktorý kopíruje správanie matky, na stretnutia s otcom v prítomnosti matky tešil, aby

mu bolo matkou vysvetlené, že po každom styku sa môže vrátiť k nej, aby bol uistený, že bude opäť
v matkou. Vyslovil, že od matky očakáva, že bude na maloletého ohľadom styku s otcom vplývať
pozitívne. K argumentom matky o stupňujúcich sa problémoch maloletého (a jeho pomočovaní) po
styku s otcom, poukázal na názor znalkyne, podľa ktorej, ak matka pozoruje neurotické problémy u
maloletého, uvedené nie je v kontexte správania otca, ale je znakom vysokého napätia medzi rodičmi,

ktoré dieťa prežíva. Uvedený jav nie je v záujme dieťaťa, preto sa očakáva od rodičov, aby si uvedomili
nutnosť ich dlhšej spolupráce a rešpektovanie vzájomných rodičovských práv a povinností a potrebu
zachovať dieťaťu rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Prihliadol na správy z materskej školy, v ktorej
sa uvádza, že maloletý je citlivý, ťažšie sa adaptuje, od septembra 2023 je v predškolskom ročníku
a učiteľka deklarovala jeho pripravenosť na celodenný pobyt v zariadení. Konštatoval, že matka na

poslednom pojednávaní poukazovala na dedinský charakter materskej školy s pobytom detí v zariadení
do 12:00 hod., preto maloletý nemá záujem o celodenný pobyt, pričom už nepotrebuje ani poobedný
spánok s tým, že rozhodnutie je na rodičovi. Na základe vykonaného dokazovania, priebehu konania,
znenia dočasnej dohody rodičov, ich početné návrhy, riadiac sa odporúčaniami znalkyne, vyjadreniami
personálu materskej školy, pediatra maloletého, šetreniami kolízneho opatrovníka vypracoval model

úpravyrozšírenéhostykuotcasmaloletým,spomernedlhouadaptačnoudobouvpočte7fáz,ktorémajú
zabezpečiť pravidelnú realizáciu styku otca s maloletým, plnohodnotnú s postupným rozširovaním o čas
maloletého trávený s otcom výlučne za prítomnosti matky, čo považoval za súladné so záujmom dieťaťa.
Za potrebné vyhodnotil umožniť otcovi pravidelný styk s maloletým v rozsahu 4 dní v mesiaci (spočiatku)
prihliadajúc na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 5.9.2023, z ktorej vyplýva, že maloletý o niečo

lepšie znáša stretnutie s otcom v domácnosti matky a prihliadajúc na časovú náročnosť absolvovania
cesty do H. a späť. Pri stanovení začiatku a ukončenia styku prihliadal na vyjadrenia rodičov, ako
aj na denný režim maloletého. Pri prerámcovaní styku v ďalších adaptačných fázach zohľadnil, že
matka bude maloletého na styk riadne pripravovať, maloletý sa osmelí, na nový režim sa adaptuje
bez problémov. V poslednej fáze realizácie styku od 11. mesiaca od vykonateľnosti rozhodnutia otca

oprávnil stretávať sa s maloletým počas víkendov s prespávaním v jeho domácnosti za predpokladu, že
maloletý bude na to pripravený. Pri rozhodovaní zohľadnil vzdialenosť bydlísk rodičov, ktorá predstavuje
hlavný motív otca na víkendový styk. Nespochybnil vážnosť prehlásenia otca ani pravdivosť tvrdení
matky, že si uvedomuje, že bránenie v styku otca s maloletým dieťaťom by zapríčinilo ochudobnenie
života maloletého. Poznamenal, že matka ako vysokoškolsky vzdelaná osoba v pedagogickom smere

má okrem vlastných skúseností poznatky a vedomosti o výchove a starostlivosti o dieťa vo vzťahu
k vhodnému prístupu k nemu. Prihliadol na matkou deklarovanú snahu nájsť psychológa, ktorý by prijal
maloletého do starostlivosti očakávajúc od matky zmenu správania počas styku otca s maloletým, podľa
odporúčaní znalkyne v znaleckom posudku. Poukázal na odporúčanie znalkyne v záujme maloletého,
ktorý zrkadlí správanie matky, do budúcnosti reálne dodržiavať vymedzenú úpravu styku, spolupracovať

s otcom, ponechať mu priestor na vytvorenie aktivít počas styku s maloletým a podporiť ho. Prihliadol
na odporúčanie znalkyne ohľadom varianty styku otca s maloletým, kedy celovíkendové pobyty (2x
do mesiaca) neodporúčala výslovne z dôvodu, že pokiaľ by otec trval na tom, matka by zintenzívnila
negatívny postoj k otcovi, v dôsledku čoho by sa maloletý intenzívnejšie bránil stretnutia s otcom. Mal
za to, že ak by matka nemienila v budúcnosti podporovať otca pri budovaní vzťahu s maloletým, ten by

nemal reálnu možnosť vytvoriť si s otcom vzťah Dospel k záveru, že je potrebné vhodným spôsobom
motivovať matku, aby si uvedomila, že čím skôr sa zmieri s tým, že otec má byť dôležitou súčasťou
života maloletého a k tomu prispôsobí svoje správanie a postoj k otcovi počas realizácie styku, tým
skôr bude možné negatívny dopad na psychiku maloletého reparovať a realizovať styk s otcom bezprítomnosti matky aj počas víkendov. S prihliadnutím na návrhy rodičov na spoluprácu s Tenenet
ohľadom asistovaných stykov skonštatoval, že asistencia nie je v záujme maloletého, pretože by išlo
o prítomnosť cudzej osoby. Apeloval na otca, aby počas realizácie styku pristupoval k maloletému

chápavo,empatickyasenzibilne.Priúpravestykusariadilpotreboudefinovaniajednoznačnýchpravidiel
spôsobu realizácie styku a poskytol návod ako postupovať v prípade existencie prekážok na strane
matky, otca a maloletého dieťaťa, ako aj v otázke náhradných termínov stykov. Takto rozhodol v záujme
eliminovať vznik konfliktov medzi rodičmi. Pokiaľ ide o vzdialenosť bydlísk rodičov, poukázal na to, že
maloletý navštevuje pediatra v obdobnej vzdialenosti (lekárske správy), preto argument matky prečo

by sa styk nemal realizovať v domácnosti otca, vzhľadom na vzdialenosť bydlísk, nepovažoval za
dôvodný. Zároveň poukázal na to, že matka ani nepredniesla úvahy o zmene pediatra maloletému,
hoci je často chorý. Neprihliadal na námietky matky ohľadom bytových podmienok otca berúc do úvahy
správy ÚPSVR Partizánske, ktorý vyhodnotil domácnosť otca ako vyhovujúca na výchovu a starostlivosť
dieťaťa. Vo vzťahu k úprave styku počas prázdnin a sviatkov uzavrel, že k takejto úprave je možné
pristúpiť po pravidelnom a dlhodobejšom styku maloletého s otcom a to v prostredí, ktoré už pozná.

Prihliadol na vyjadrenie matky, že vzťah by si mal otec so synom vybudovať pravidelnými a dlhšími
stretnutiami v jej prítomnosti, následnými stretnutiami bez prítomnosti matky a potom s prípadným
prespávaním bez matky za predpokladu, že dieťa bude na túto zmenu pripravené v podobe postupného
zvykania si na nový režim. K argumentom matky ohľadom prítomnosti iných osôb v domácnosti otca
uviedol, že rodičia otca a ďalšie osoby bývajúce s ním v nehnuteľnosti nie sú účastníkmi konania

a súd musí dbať na to, aby práva osôb neboli rozhodnutím priamo dotknuté. Vyhovením takéhoto
návrhu matke by rozsudok nebol vykonateľný a vymáhateľný s poukazom na to, že vlastníkmi rodinného
domu, v ktorom býva otec, sú jeho rodičia. Apeloval na otca, aby v záujme bezkonfliktného priebehu
realizácie styku s maloletým v jeho domácnosti aspoň v úvodnej adaptačnej fáze zredukoval návštevy
zo strany širšej rodiny, aby uvedený jav nepôsobil kontraproduktívne na maloletého. Zároveň poukázal

na to, že nie je dôvod , aby boli maloletému upierané práva na styk so starými rodičmi. Stotožnil sa
s názorom matky a preto nepovažoval za vhodné upraviť styk otca s maloletým aj počas prázdnin,
nakoľko je potrebné budovať bežný styk otca s maloletým s postupným prespávaním a až po jeho
osvedčení vyriešiť otázku prázdnin a prípadne i sviatkov, preto v tejto časti návrh otca zamietol. Za
účelom zabezpečenia čo najplynulejšej adaptácie maloletého na styk s otcom umožnil otcovi realizovať

videohovory s maloletým a to každú stredu v čase od 17:00 do 17:15 hod., s čím matka súhlasila.
Záverom prízvukoval rodičom, že úspešná realizácia styku je možná nielen rešpektovaním samotného
súdneho rozhodnutia, ale aj vzájomnou toleranciou a komunikáciou rodičov. Poznamenal, že je vedené
konanie o výkone rozhodnutia na základe návrhu otca, vedené pod sp. zn. 32Em/1/2023.

3. Proti výrokom I. až LV. rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka navrhujúc napadnuté výroky zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť napadnuté
výroky. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) . Namietala, že súd prvej inštancie neprihliadal a nebral

do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa. Mala za to, že súdom zostavený model styku nie
je v súlade s uskutočneným znaleckým dokazovaním, pretože znalkyňa neodporúčala prespávanie
maloletého u otca, odporúčala vybudovanie si vzťahu otca s maloletým za jej prítomnosti s postupným
prerámovaním styku bez prespatia u otca. So závermi znalkyne PhDr. Zuzany Mičkovej, PhD., ktorá
neodporúčala stretávaniesaformouvíkendovýchstretnutí,sastotožnila,nakoľkouvedenéniejevhodné

pre maloletého. Znalkyňou navrhovaný spôsob styku, t.j. dve sobotňajšie stretnutia, jednu sobotu v
mesiaci u otca a druhú v jej domácnosti, považovala za vhodný. Uviedla, že zostavený model stretnutí
nekorešpondujeanisnávrhomkolíznejopatrovníčky,ktorápoukazovalanato,ževzťahmedzimaloletým
a otcom sa nepodarilo vytvoriť, je potrebné ho obnoviť a nie je možné ustáliť, kedy bude možné v záujme
maloletého realizovaťstyksotcomsprespatím.Namietala,žezostavenýmodeljepostavenýnačasovej

postupnosti, avšak nezohľadňuje osobu maloletého ako najdôležitejší subjekt týchto vzťahov, jednotlivé
fázy na seba nadväzujú iba časovo, neobsahujú úpravu vyhodnotenia efektívnosti a záverov tej-ktorej
fázy, a ak niektorá z fáz nebude úspešná, automaticky sa postupuje do ďalšej fázy modelu, čo môže
mať na maloletého veľmi nepriaznivé dôsledky. Model obsahuje mechanizmus v súvislosti s náhradnými
termínmi, ktoré môžu spôsobiť, že maloletý bude rukojemníkom otca, ktorý by mohol svojvoľne využívať

náhradné termíny, čo by spôsobilo neprehľadnosť a jednostrannosť styku. Počas dokazovania pred
súdom prvej inštancie bolo preukázané, že maloletý je citlivej povahy, je na ňu silno fixovaný a
v dôsledku toho je budovanie vzťahu medzi maloletým a otcom náročné, pričom sa snažila, aby k
vybudovaniu vzťahu došlo. Stupňujúcimi sa požiadavkami otca, ako aj nedodržiavaním dohodnutýchpravidiel (napr. že v domácnosti otca nebudú v čase prebiehajúceho styku iní rodinní príslušníci, aby
adaptácia maloletého prebiehala postupne) dochádza k pravému opaku, bez jej zavinenia. Snaha
o odpútanie dieťaťa od nej prebieha od júna 2022, bola súčinná, odporúčania plnila. Čím viac sa

snažila maloletého presviedčať, aby ostal s otcom, tým viac otca odmieta a tým viac sa fixuje na ňu.
Využila všetky možnosti na pomoc pri vytváraní vzťahu medzi otcom a maloletým, riadne maloletého
pripravuje na styk, zabezpečila mu hračky, desiatu a potrebné veci na styk, rešpektovala návrhy otca.
Otec sa sťažoval, že nechce byť „ihriskový otec“, stretávanie je pre neho ekonomicky nevýhodné a
ani maloletý nevydrží byť celý deň vonku. Dožadoval sa umožnenia vstupu do jej domácnosti, s čím

súhlasila v rámci súdnoznaleckého dokazovania s tým, že od mája 2023 sa bude styk realizovať v jej
domácnosti, kde má maloletý vytvorené všetky podmienky. Tiež súhlasila, že bude maloletého voziť do
domácnosti otca. Poukázala na to, že stretnutia sú pre maloletého stresujúce, ťažko ich znáša, dva
dni pred cestou odmieta jesť, po ceste mu býva zle. Dala do pozornosti odporúčanie znalkyne, aby
pri styku v domácnosti otca neboli prítomné ďalšie osoby, pričom styk sa takto zrealizoval štyrikrát.
Maloletý odmieta ísť do domácnosti otca, ísť s ním v jednom aute a pokračovanie takto upraveného

styku považovala za kontraproduktívne, pretože maloletý môže začať otca odmietať úplne. Mala za to,
že ak adaptácia prebieha u maloletého nenútene a postupne, má efekt a maloletý neprejavuje negatívne
príznaky ako plač, utiahnutie a dlhé odlúčenie od nej, čo je výsledkom efektívnej spolupráce s maloletým.
Zostavený model zohľadňuje záujem otca, ale neberie do úvahy maloletého. Namietala, že súd prvej
inštancie vystavil maloletého jednostranným rozhodnutiam otca, ktorý predchádzajúce odporúčania

ignoroval. Tvrdenia otca o jej agresívnom správaní považovala za ničím nepodložené výmysly a
ohováranie. Nevyjadrovala sa o otcovi negatívne, pričom otec v prítomnosti maloletého očierňuje ju
aj rodinu, maloletému opakoval, že si ho vezme k sebe domov. Namietala výrok rozsudku, ktorým
súd oprávnil otca realizovať s maloletým videohovory každú stredu, pretože 15-minútový hovor je pre
maloletéhoprílišdlhýastresujúci,nezvyknetelefonovať/absolvovaťvideohovory,navrhovalatietoskrátiť

na 5 minút s tým, že v prípade záujmu maloletého o dlhší hovor, bude súčinná. Mala za to, že otec by
mal maloletého motivovať, aby s ním chcel zotrvať aj v dlhšom rozhovore a ak je nútená maloletého nútiť
k hovorom a telefonovaniu s otcom, hrozí, že želaný efekt sa nedostaví a maloletý bude mať o to menší
záujem o kontakt s otcom. Dodala, že stretnutia prebiehajú pravidelne, od posledného pojednávania
(dňa 13.12.2023) boli rodičia s maloletým v J. (v bydlisku otca maloletého) dvakrát, pričom tieto stretnutia

dopadli zle. Maloletý v ten deň nechcel odísť z domu, nespal a plakal. Vyslovila názor, že stretnutia
neprospeli k zlepšeniu vzťahov medzi maloletým a otcom, pričom v jej domácnosti sa otec pohybuje
slobodne. V sms správach otec síce navrhuje výlety, tieto sú však v skutočnosti nerealizovateľné, napr.
návrh ísť korčuľovať v čase, kedy je športová hala zatvorená a nezabezpečenie korčúľ, návrh sa ísť
sánkovať v čase, keď nie je sneh či návrh ísť na farmu, ktorá je dlhodobo zatvorená. Za posledný rok

sa uskutočnili len dva krátke (niekoľkominútové) výlety – kŕmenie zvierat v susednej obci, na ktoré sa
premiestnil maloletý s ňou v jej aute a otec samostatne vo svojom aute. Otec s maloletým trávi čas
prevažne v jej domácnosti a podľa jej mienky, by sa mal snažiť vymyslieť pre maloletého zaujímavejší
program, pretože takéto stretnutia ho nebavia a nemá dôvod sa na ne tešiť. Uviedla, že čiastočný
rozsudok poskytuje rámec pre prechod do ďalšej fázy bez toho, aby bolo zrejmé, či bola predchádzajúca

fáza úspešná a či v konečnom dôsledku nedošlo k zhoršeniu vzťahov, resp. bez ohľadu na to, či otec
využíval svoje právo na styk, keďže súd prvej inštancie na pojednávaní uviedol, že otázka styku otca s
maloletým je právo otca, nie jeho povinnosť.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom právneho zástupcu a vlastného vyjadrenia

navrhol odvolaciemu súdu čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Odvolanie matky považoval
za nedôvodné, neopodstatnené, koncipované jednostranne so zámerom, aby vyzerala zodpovedne,
ako vzorne sa starajúca matka, roky pozitívne vplývajúca na maloletého k styku s otcom. Tvrdenia
matky považoval za klamstvo, zavádzanie, nepravdy a nekorešpondujúce s realitou. Poukázal na
to, že po rozhodnutí Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 26P/123/2018 z 16.10.2019 začali byť s jeho

stykom s maloletým problémy (termín styku, časové rozmedzie, miesto), ktoré pretrvávajú doposiaľ.
Matka nedodržiavala porozvodovú právoplatnú úpravu styku, ani dohodu rodičov na ÚPSVaR Trenčín,
ignorovala uložené výchovné opatrenie, napriek účinnosti nariadeného neodkladného opatrenia o styku
s maloletým, nedodržiavala termíny stretnutí, bránila mu v styku a neumožnila ani náhradné termíny
stretnutí. Poukázal na znalecký posudok a odporúčanie znalkyne, aby matka podporovala styk otca

s maloletým, matka sa však v prítomnosti maloletého správa nevhodne a nedôstojne, ktoré skutočnosti
môžu potvrdiť svedkovia. Mal za to, že matka úmyselne maloletého zaťahuje do súdneho sporu,
o všetkom ho informuje, maloletý je na stretnutiach voči nemu agresívny, čím dieťa trpí. Vyslovil
názor, že je potrebné uložiť výchovné opatrenie psychológom, ktorý zistí v akom stave je duševnézdravie maloletého, pričom matka už jedno výchovné opatrenie ignorovala. Matka sťažuje realizáciu
styku, neustále ho vykresľuje v zlom svetle pred maloletým, robí to od narodenia s cieľom čiastočného
až úplného odmietania jeho osoby ako rodiča, maloletého nemotivuje pozitívne na styk. Nesúhlasil

s tvrdeniami matky ohľadom styku v jeho domácnosti, pretože maloletý sa pohybuje v dome slobodne,
avšak matka mu zakazuje komunikovať so starými rodičmi, ktorí by radi privítali svoje vnúča. Uviedol,
že videohovory so synom prebiehajú tak, že matka stojí za telefónom a synovi diktuje, čo má povedať.
Viackrát matku upozornil, že maloletého týmto stresuje a že ho má nechať rozprávať samého. Mal za
to, že matka chce všetky jeho kontakty so synom okresať na minimum. Jednotlivé fázy čiastočného

rozsudku a jeho neplnenie, preskakovanie fáz a obavy zo strany matky vníma ako neopodstatnené a ako
klamstvo a ďalšie jej výhovorky ako nezačať, odďaľovať úpravu styku a udržovať tento stav, aby si
maloletý nemohol k nemu vytvoriť vzťah. Poukázal na odborný posudok, z ktorého vyplýva, že matka
musí začať od seba. Žiadal, aby na dodržiavanie jednotlivých fáz stretnutí dohliadal kolízny opatrovník,
aby matka dodržiavala jednotlivé fázy stretnutí a nevnášala do nich chaos, ako sa to snaží robiť počas
celého konania. Matka zámerne neakceptuje súdne rozhodnutie, neustále robí obštrukcie, od začiatku

súdneho sporu jej ide len o vyššie výživné a elimináciu styku maloletého s ním. Matka provokuje, tajne
fotografuje jeho, rodinu a priestory domu bez povolenia. S nastaveným modelom styku na dlhšie časové
obdobie a viac časových fáz súhlasil, pretože maloletý sa potrebuje od matky osamostatniť, už nie je
batoľa, potrebuje mať mužský vzor, ktorý mu túži poskytnúť. Maloletého miluje, má záujem si s ním
vytvoriť silný vzťah, ktorý treba budovať. Výrokom súdu sa začal realizovať styk a tento vzťah sa

obnovuje.

5. V podaní zo dňa 25.04.2024 matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne nesúhlasila
s námietkou otca, že nekonkretizovala odvolacie dôvody a mala za to, že odvolanie obsahuje podrobný
opis vád Čiastočného rozsudku, ku ktorým sa otec žiadnym spôsobom konkrétnejšie nevyjadril. Uviedla,

že nesprávnosť nastaveného modelu stykov potvrdzuje aj súčasný režim stretávania sa maloletého
s otcom, keď prebehli 2 stretnutia, a to dňa 17.02.2024 a dňa 02.03.2024 sa nekonali z dôvodu údajnej
práceneschopnosti otca. Umožnila otcovi náhradné stretnutia, ktoré trvali len 2 hodiny, prebiehali
v Seredi, pričom vymyslela program a zabezpečila všetko potrebné. Dňa 16.03.2024 sa stretnutie
nekonalo z dôvodu ochorenia maloletého a z tohto dôvodu sa neuskutočnilo ani náhradné stretnutie.

Dňa 30.03.2024 prebehol styk spočiatku v domácnosti otca, trval 10 minút, maloletý nechcel ísť
dovnútra, nechcel nič jesť, bol nepokojný, preto navrhla jeho realizáciu vonku s tým, že maloletý sa
mal bicyklovať, avšak otec mu vybral náročnú dráhu, maloletý z kolobežky spadol, plakal, od strachu
sa pocikal. Posledný styk prebehol v sobotu 13.04.2024 v mieste jej bydliska, v H., maloletý s otcom
nechcel byť, posielal ho domov, snažila sa otca zapojiť do aktivít, avšak bez úspechu. Otec strávil v

jej domácnosti 4 hodiny (od 10:00 hod. do 14:00 hod.), väčšinu času bol každý v inej izbe, otec v
obývačkeamaloletývkuchyni.Otecnevyvíjainiciatívu,abypremaloletéhovymyslelzaujímavýprogram,
pri ktorom sa maloletý zbaví stresu zo stretnutia. Ak takto budú prebiehať stretnutia počas väčšiny
fáz (t.j. bez iniciatívy otca, aby sa aktuálny stav zlepšil) a plynutím času sa stretávanie dostane do
posledných fáz určených Čiastočným rozsudkom, kedy bude otec oprávnený na styk bez jej prítomnosti,

uvedené môže mať, za predpokladu nezlepšenia vzťahu maloletého k otcovi, nenapraviteľné následky.
Súčasne nastavený režim považovala za kontraproduktívny, keď maloletý stretnutia odmieta, s otcom
sa odmieta viezť v jednom aute, a je zatiaľ nepredstaviteľné, že by mal nastúpiť do auta k otcovi bez
jej prítomnosti. Napadnutý Čiastočný rozsudok nereflektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa a aj
súčasný stav dokazuje, že nastavený mechanizmus a len obyčajná časová následnosť jednotlivých fáz

bez zhodnotenia priebehu a výsledkov jednotlivej fázy, nemá na maloletého pozitívny vplyv. V ostatnom
zotrvala na svojich tvrdeniach.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 a § 66 CMP, s tým,
že rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi nie je viazaný, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario), dospel k záveru o dôvodnosti odvolania matky, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

10. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania ak je to potrebné
na zistenie skutočného stav veci.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Odvolací súd vo veci, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, čiastočne uznajúc
odvolacie dôvody matky dospel k záveru, že čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie je pre nesprávne

právne posúdenie veci a z toho dôvodu nedostatočne zistený skutočný stav, dôvodné zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie.

13. Pokiaľ ide o napadnutý výrok čiastočného rozsudku o styku otca s maloletým dieťaťom súd
prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie tak, ako mu to ukladá ust. § 35 CMP, v čase

svojho rozhodovania nemal preukázaný a ustálený skutočný stav pre konečné rozhodnutie, keď jeho
rozhodnutieviacerýmiodlišnýmispôsobmistyku,naviacurčenímstykuv7fázachnaobdobie40týždňov,
keď styk upravil v prvých 4 fázach v prítomnosti matky len dennou formou, v piatej fáze (po uplynutí
20 týždňov) bez prítomnosti matky opäť dennou formou a následne po uplynutí 5. až 7. fázy (po
uplynutí 20 týždňov) bez jej prítomnosti s víkendovým prespaním u otca. Súd prvej inštancie po uplynutí

celého tohto časového rozsahu upravil styk otca s maloletým vrátane prespatia u otca, teda de facto
rozhodol o následnej zmene styku otca s maloletým dieťaťom bez vykonania dokazovania. Ako vyplýva
z odôvodnenia napadnutého čiastočného rozsudku, súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že styk
otca s maloletým sa nerealizoval na základe ostatného rozhodnutia súdu o úprave styku, pričom od
februára 2018, t.j. od odsťahovania sa matky, otec nemal priestor na vytváranie a budovanie vzťahu

s maloletým, styk sa nerealizoval riadne, otec nemal možnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti
o maloletého. Súd prvej inštancie v konaní nariadil znalecké dokazovanie a o úprave styku rozhodol
aj s ohľadom na závery znalkyne PhDr. Zuzany Mičkovej, PhD (znalecký posudok č. 23/2022 zo dňa
30.12.2022), správy kolízneho opatrovníka, práce s rodinou a napokon vzal do úvahy aj vek maloletého.
Súd prvej inštancie odôvodnil potrebu úpravy styku formou ním vyhotoveného modelu, pričom však za

danej situácie, nemožno v žiadnom prípade predpokladať, akým spôsobom sa budú vyvíjať jednotlivé
fázy stretnutí, či sa styk bude realizovať pravidelne, a aká bude situácia v rodine po uplynutí 7 fázy
stretnutí. Pri vyhlásení čiastočného rozsudku teda upravil styk nastavením modelu do širokého
časového rámca a v konečnej etape upravil styk otca s maloletým bez toho, aby posúdil, či došlo k
odstráneniu dôvodov, pre ktoré upravil styk v počiatočných fázach inak. Už v samotnom odôvodnení

rozsudku súd prvej inštancie pracoval len s predpokladom, že matka bude maloletého na styk riadne
pripravovať, aby sa maloletý mohol adaptovať na nový režim bez problémov, pričom aj pri úprave styku
po uplynutí poslednej etapy uviedol predpoklad, že maloletý bude na styk s prespávaním pripravený.
Pokiaľ súd prvej inštancie v danom konaní ustálil styk otca s maloletým postupne v rozdielnej podobe
v rozsahu 40 týždňov a následne bez akýchkoľvek podkladov a vyhodnotenia po uplynutí 40 týždňov

tento upravil štandardne (víkendový s prespaním), z jeho rozhodnutia nevyplýva z akého skutočného
stavu vychádzal pri úprave styku do budúcna. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 217 ods.
1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a preto je zjavné, že súd
prvej inštancie nemohol vopred predpokladať, či doba 40 týždňov, t.j. 10 mesiacov, bude využitá v plnej
miere na realizáciu styku otca s maloletým, či tento bude prebiehať pravidelne a v súlade s nastaveným

modelom stykov, a jeho realizáciu ani nemohol vyhodnotiť. Na problematickú vzťahovú rodinnú situáciu
poukázala aj znalkyňa, ktorá posudzovala maloletého a oboch rodičov aj v kontexte nastavenia kontaktu
otca s maloletým, spolupráce rodičov a potreby aktívnej súčinnosti matky. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie nie je teda správne, keď úpravu styku odstupňoval po uplynutí doby 40 týždňov do budúcna,
bez vykonania dokazovania v aktuálnom čase a zistenia skutočného stavu, ktorý je podľa napadnutého

rozsudku navyše závislý od výsledkov dovtedy realizovaného styku, keď vychádzal len z predpokladov
správania sa rodičov a maloletého. Napokon odvolací súd udáva, že z rozhodnutia súdu nie je zrejmé
ako vec právne posúdil a ktoré ustanovenia zákona pri svojom rozhodnutí aplikoval.14. Odvolací súd za uvedenej situácie uzavrel, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia neúplne zistil skutočný stav a tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu
rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, a preto čiastočný rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku o styku, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1
CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. V súvislosti s matkou napadnutým výrokom LIV. Čiastočného rozsudku odvolací súd udáva, že

oprávnenie realizovať videohovory otca s maloletým dieťaťom je určitou formou styku, ktorá sa odvíja
od toho, či sa styk uskutočňuje v pravidelných intervaloch (resp. či je styk súdom upravený), teda
poskytnutej možnosti rodičovi stretávať sa s dieťaťom na pravidelnej báze, ktorú mu garantuje rozsudok
súdu, a tiež v prípade, ak rodič žije vo väčšej vzdialenosti od bydliska matky a maloletého dieťaťa
(napr. v zahraničí). Je pochopiteľné, že v prípade dieťaťa vyššieho veku, staršieho, uskutočňovanie
telefonických hovorov prebieha kedykoľvek podľa vôle každej zo strán a v závislosti aj od ich osobného

kontaktu. V danej veci, vzhľadom na postup odvolacieho súdu podľa § 389 CSP vo vzťahu k úprave
styku otca s maloletým, zrušil aj nadväzujúci výrok o styku formou telefonických hovorov, keď takáto
úprava sa odvíja od bežnej úpravy styku.

16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie výsluchom rodičov zistí aktuálnu rodinnú situáciu, spôsob

doposiaľ realizovaného styku otca s maloletým, v prípade, ak sa styk nerealizoval, zistí dôvody, tieto
vyhodnotí, tiež posúdi a vyhodnotí priebeh realizácie stykov aj spoluprácu rodičov. Súčasne sa bude
zaoberať otázkou, či sa styk realizoval bez prítomnosti matky, prípadne s prespatím u otca a v prípade
zistenia negatívnych výsledkov tieto vyhodnotí aj vo vzťahu rodičovským kompetenciám každého
z rodičov. V prípade potreby doplní dokazovanie (aj s ohľadom na obsah odvolania matky a vyjadrenia

otca k odvolaniu) a ak dospeje k záveru o potrebe poskytnutia psychologickej intervencie maloletému
a rodičom, za účelom nadviazania a budovania vzťahovej väzby maloletého s otcom, vytvorenia dôvery
k otcovi a zlepšenie komunikácie a posilnenie kompetencií rodičov, začne aj bez návrhu konanie
o uloženie výchovného opatrenia maloletému dieťaťu a rodičom (§ 23 a § 24 a nasl., CMP, § 37 Zákona o
rodine),výchovnéopatreniespresnestanovenýmúčelomadobounariadi(trvanievýchovnéhoopatrenia

vymedzí na presne stanovený čas a určí počet hodín psychologickej intervencie, môže pritom spôsob
jej výkonu a stretnutia s psychológom ponechať na určenie akreditovaného subjektu, ktorému uloží
výchovné opatrenie vykonávať) a výsledky a priebeh výchovného opatrenia vyhodnotí. V prípade, ak už
súd prvej inštancie výchovné opatrenie v naznačenom rozsahu nariadil v inom konaní a toto prebieha,
prípadne bolo ukončené, zohľadní jeho závery a výsledky použije ako podklad pri novom rozhodnutí.

O úprave styku otca s maloletým dieťaťom rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho
rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania a pokiaľ nariadi výchovné
opatrenie aj na základe zhodnotenia jeho výsledkov v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP
a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP).

17.Nazákladeuvedenýchdôvodovodvolacísúduzavrel,žesúdprvejinštancievdôsledkunesprávneho
právneho posúdenia neúplne zistil skutočný stav a tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu
rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, a preto napadnutý rozsudok už len z tohto
dôvodu, bez toho, aby sa zaoberal inými dôvodmi odvolania matky, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c)
CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1

CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi a

vo veci rozhodne (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení
v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

19. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania
a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).