Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819202669
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3819202669.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobcu A. B. C., narodeného dňa XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/XX, E. B., právne zastúpeného Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom, so sídlom M.
Mišíka I. 2752/4A, Prievidza, proti žalovanej A. C. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E.
B., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského

69, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode manželstva, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.
júna 2024, č. k. 14C/16/2019-547, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á na náhradu
trov prvoinštančného konania právo a vo výroku III. tak, že Slovenská republika m á proti žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

Odvolanie žalovanej proti výroku II. o d m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

v sume 225,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (I.), žalobcovi uložil povinnosť
nahradiťSlovenskejrepubliketrovykonaniavsume4,12eur dotrochdníododňaprávoplatnosti
tohto uznesenia (II.), žalovanej uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania v sume
20,92 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (III.) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej 100 % trov odvolacieho konania (IV.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom č.
k. 14C/16/2019-415 zo dňa 02.11.2021 vo výroku I. vyporiadal BSM účastníkov, vo výroku II. rozhodol
o trovách účastníkov tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
zodpovedajúcej polovici odmeny, ktorá bola priznaná znalcovi A. F. F. a vo výroku III. žalovanej
uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy, ktoré boli vynaložené z rozpočtových prostriedkov
Okresného súdu Prievidza. Proti rozsudku podali odvolanie žalobca vo veci samej a žalovaná proti obom

výrokom o trovách konania. O týchto odvolaniach rozhodol Krajský súd v Trenčíne ako súd
odvolací tak, že vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vo výrokoch II. a III. rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v konaní o vyporiadanie BSM nie je možné hodnotiť úspech
procesnej strany v spore porovnaním toho, čoho sa strana v konaní domáhala (prisúdenia určitej sumy

alebo vecí určitej hodnoty) a toho, čo jej bolo v konečnom dôsledku prisúdené (t. j. viac
alebo menej ako sa domáhala). Poukázal na ust. § 216 Civilného sporového poriadku a konštatoval,že v prejednávanej veci ide o takú situáciu, keď určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý záväzne upravuje
spôsob, ako sa má BSM bývalých manželov vyporiadať. Preto nebol viazaný návrhom žalobcu a mohol

v spore priznať procesnej strane viac, než sa domáhala alebo aj „niečo iné“, než čoho
sa pôvodne domáhala. V konaní o vyporiadanie BSM nie je možné vypočítať pomer úspechu v spore
vo vzťahu k pôvodne uplatňovanému nároku, preto ani jednej zo sporových strán nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia, či iných vlastných trov vynaložených v tomto spore, o ktorej skutočnosti
nerozhodol samostatným výrokom, týka sa týchto trov výrok I. Bolo však potrebné zohľadniť skutočnosť,

že v konaní bol ustanovený znalec, Ing. Milan Marcibál, ktorý vypracoval kontrolný znalecký posudok
k výške všeobecnej hodnoty nehnuteľností a ktorého vypracovanie bolo v záujme oboch strán. Bolo
spravodlivé rozdeliť medzi procesné strany rovným dielom trovy vynaložené jednou z procesných strán
na znalečné. Žalobca v spore zložil preddavok na znalečné v sume 450,- eur, súd prvej inštancie uložil
žalovanej povinnosť, aby žalobcovi nahradila trovy vo výške zodpovedajúcej polovici tejto
odmeny, t. j. v sume 225,- eur. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

4. V konaní boli vynaložené aj prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov Okresného
súdu Prievidza, a to na úhradu časti znalečného, ktorá nebola krytá preddavkom a na úhradu nákladov
spojených s poskytnutím informácie Tatra banke, a.s.. Znalečné bolo uznesením vyššieho súdneho
úradníka vyčíslené v sume 458,24 eur, z uvedenej sumy bolo 450,- eur krytých preddavkom, ktorý
zložil žalobca a 8,24 eur bolo vyplatených z rozpočtových prostriedkov súdu, ktorú

sumu uložil procesným stranám zaplatiť rovným dielom. Žalobca tak bude povinný uhradiť Slovenskej
republike sumu 4,12 eur (výrok II. tohto uznesenia), rovnakú sumu bude povinná uhradiť Slovenskej
republike aj žalovaná. V konaní boli ďalej vynaložené rozpočtové prostriedky Slovenskej republiky aj na
úhradu nákladov Tatra banke, a.s. v sume 16,80 eur, za poskytnutie informácie, ktorú žiadala žalovaná,
a ktorú mienila použiť v spore ako dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení, vynaloženie týchto

trov zavinila žalovaná. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovanú, aby Slovenskej republike nahradila
okrem sumy 4,12 eur aj sumu 16,80 eur, t. j. spolu 20,92 eur (výrok III. tohto uznesenia). Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 259 CSP a Čl. 4 Základných princípov CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní (vo výroku

I. o vyporiadaní BSM) neúspešný, je povinný žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní nahradiť trovy
odvolacieho konania.

6. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná proti výroku I. až
III. a domáhala sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej

prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že
v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje výrok o priznaní náhrady trov konania za
prvoinštančnékonanie,keďsúddospelknesprávnemuzáveru,ženemožnoposúdiťúspechstránsporu,
keď žalobca navrhoval z titulu úplného vyporiadania BSM vyplatiť jej sumu 47 517,-
eur a ona navrhovala sumu 111 859,34 eur a súd priznal nárok na vyplatenie sumy 90

638,- eur, a preto možno konštatovať, že jej pomer úspechu bol 81 %. Uvedené súd prvej inštancie však
nepremietol do výrokovej časti uznesenia. Vytýkala súdu prvej inštancie záver, že vzhľadom na predmet
a výsledok sporu, nemá byť ani pri jednej zo strán možné konštatovať, že mala vo veci plný procesný
úspech, a preto súd ani jednej z nich nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, či iných vlastných trov
vynaložených v spore. Dôvodila, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje

predovšetkým zásadou úspechu vo veci v zmysle § 255 CSP. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu
meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Žalobca so
svojou žalobou nebol úspešný v časti sumy 43 121,- eur, a preto by mal niesť zodpovednosť za tento
procesný postup, ktorý v konaní od počiatku zvolil a následne až do rozhodnutia súdu udržiaval. Podľa
dosiahnutého pomeru úspechu vo veci má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 81 %,

nakoľko súd mal vychádzať z ust. § 255 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok žiadne výslovne pravidlo,
ktoré by konanie o vyporiadaní BSM vynímalo z pôsobnosti § 255 CSP neobsahuje,
a preto i v tomto konaní je potrebné vychádzať z princípu procesného úspechu v konaní, a teda posúdení
skutočného procesného úspechu, či neúspechu každej zo sporových strán. Poukázala na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 248/08, I.ÚS 54/2019, III.ÚS 266/2022 a rozhodnutia

krajských súdov v obdobných veciach. Vyslovila presvedčenie, že jej dôvodne patrí nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu ako úspešnej strane sporu, ktorá spor nezapríčinila. Vníma rozhodnutie
súdu ako neprimeranú tvrdosť voči nej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, že má zaplatiť žalobcovi trovy
konania v sume 225,- eur zodpovedajúcej polovici odmeny, ktorá bola priznaná znalcovi A. F., považujeza nesprávne, nakoľko bola v konaní úspešnou stranou s prevažujúcim úspechom vo veci, a preto nie
je povinná uhradiť žalobcovi polovicu odmeny, ktorá bola priznaná znalcovi. O trovách konania štátu má
súd rozhodnúť v súlade s Čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP tak, že štát má právo na náhradu trov

konania proti tej strane, ktorá by podľa výsledku konania mala povinnosť na náhradu trov konania druhej
strane. Záverom uviedla, že o vznik značných trov konania sa zapríčinil sám žalobca svojím procesným
postupom.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolaniu

žalovanej nevyhovel a nepriznal jej náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Uviedol,
že žalovaná v podanom odvolaní udáva, že podľa jej názoru bola v konaní úspešná v rozsahu 81 %,
pričom žiada náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, ktorý prepočet jej úspechu však
je úplne nesprávny. Vychádza z toho, že súd jej priznal na úplné vyporiadanie BSM sumu 90 638,- eur,
ona navrhovala, aby jej žalobca vyplatil 111 859,34 eur, žalobca navrhoval vyplatenie sumy 47 515,-
eur. Rozdiel medzi tým, čo navrhovala žalovaná a rozhodnutím súdu, je 21 221,- eur, čo v prepočte

na percentá znamená, že bola neúspešná vo výške 23,41 %. Žalobca bol neúspešný vo výške 47,57
% a po takomto prepočítaní by žalovaná bola úspešná len v 24,16 % a nie 81 %, ako
uvádza vo svojom odvolaní. Rozhodujúci v danej veci bol znalecký posudok A. F., ktorý určil
hodnotu nehnuteľností vo výške 165 000,- eur, ktorý súd nariadil preto, že v konaní boli už dva znalecké
posudky, a to posudok A. G., ktorý predložil žalobca a hodnota nehnuteľností bola stanovená vo výške

144 000,- eur a znalecký posudok A. H., ktorý predložila žalovaná, kde hodnota nehnuteľností bola vo
výške 197 000,- eur. Vzhľadom k tejto skutočnosti nie je možné požadovať priznanie trov vzhľadom
na to, že rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého dokazovania. Znalecký posudok A. G. je podstatne
bližšiekznaleckémuposudkuIng.Marcibála,akoznaleckýposudokIng.Beniakapredloženýžalovanou.
Priznať trovy konania v rozsahu 100 % žalovanej je nezmyselné, keď sama tvrdí, že bola úspešná v 81

%-tách, a preto sa k ďalším argumentom vyjadrovať nebude.

8. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a III. zmeniť podľa § 388 CSP, nakoľko nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a vo výroku II. odvolanie
žalovanej odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie nebolo stranami sporu spochybnené vo výroku IV., ktorým
bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanej 100 % trov odvolacieho konania v súvislosti
s rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej. V tomto výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie
nadobudlo právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

11. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
prvoinštančného konania (výrok I.) a o trovách konania štátu (výrok II., III.).

12. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledokalebozodpovednostizazavineniealebozanáhodu.Princípzodpovednostizavýsledok(princíp

úspešnosti) je zakotvený v ust. § 255 ods. 1 CSP, v dôsledku ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo
na to, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP). Rozhodovanie
o náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladá, že sa predmet konania dá vyčísliť

v peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania je potrebné, aby
išlo o prevažujúci úspech, t. j. aby v porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala
ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť
o pomerne nepatrnú časť.

13. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania (výrok I.) založil na tom závere, že
v konaní o vyporiadaní BSM nie je možné vypočítať pomer úspechu v spore vo vzťahu k pôvodne
uplatňovanému nároku, nie je možné hodnotiť úspech procesnej strany v spore, nakoľko ide o spor,
v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu - § 150Občianskeho zákonníka, ktoré záväzne upravuje spôsob, ako sa má BSM bývalých manželov
vyporiadať, súd nie je viazaný návrhom žalobcu a môže v spore priznať procesnej strane viac, než sa
domáha alebo aj niečo iné, čoho sa pôvodne domáhala.

14. Z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít vyplýva, že v rozhodnutí o náhrade trov konania v spore
o vyporiadanie BSM je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi
obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali.
Pomer úspechu strán vo veci podľa § 255 CSP so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na

náhradu trov konania, nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo
veci nešpecifikovaný čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil
podľa predstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je
mimo rámca zákonnej úpravy § 255 CSP, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je
porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR
č. k. III. ÚS 266/2022, Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/196/2022).

15. Vzhľadom k uvedeným záverom najvyšších súdnych autorít sa odvolací súd s právnym posúdením
nároku na náhradu trov konania v danej veci stotožniť nemohol.

16. Osobitosť aplikácie zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania v konaní o vyporiadaní BSM

sa prejavuje v spôsobe hodnotenia tohto úspechu vzhľadom na celý rad okolností špecifických pre
danú vec, teda okrem porovnania žalobného návrhu týkajúceho sa určenia masy BSM,
hodnoty nehnuteľného, hnuteľného majetku, iných práv, vnosov, invenstícií a pod. s výsledným konaním,
tiež postoj účastníkov v konaní, ich prípadnú nečinnosť, ich správanie pred samotným podaním žaloby
a pod..

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, potom ako opakovane žalovanú vyzval na
vyporiadanie BSM dohodou pred podaním žaloby na súd (na výzvy reagovala žalovaná tým, že poprela
úvery a výlučné prostriedky žalobcu vnesené do BSM), sa podanou žalobou domáhal vyporiadania
BSM tak, že masu BSM špecifikoval na sumu 144 350,- eur s tým, že žiadal prikázať rodinný dom

aprináležiacepozemkyvhodnote140000,-eur,hnuteľnévecivhodnote4350,-eurdosvojhovýlučného
vlastníctva, žiadal započítať jeho vnos do BSM 40 000,- eur a úver 19 617,89 eur, povinnosť výplaty
žalovanej stanovil vo výške 41 509,31 eur. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej
žalobe masu BSM špecifikovala na sumu 212 286,- eur, ktorá má pozostávať z domu a pozemkov
v hodnote 190 000,- eur, hnuteľných vecí v hodnote 8 760,- eur, súhlasila s prikázaním do výlučného

vlastníctva žalobcu s tým, že do BSM patrí aj podiel v obchodnej spoločnosti v hodnote 13 526 eur,-
a žiadala zohľadniť jej vnosy vo výške 11 432,68 eur. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom rozhodol
tak, že masu BSM stanovil na sumu 184 976,- eur, hodnotu nehnuteľností vo výške 165 000,- eur,
hodnotu hnuteľných vecí vo výške 6 450,- eur, obchodný podiel v hodnote 13 526,- eur, akontácia na
auto žalovanej 3 500,- eur, vnos žalovanej 3 300,- eur s tým, že žalobca nepreukázal ním

tvrdené vnosy ani existenciu spoločného úveru a žalovaná nepreukázala zvyšok tvrdených vnosov.

18. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo svojom konečnom návrhu tak, že všetky nehnuteľné, hnuteľné veci i obchodný podiel budú
prikázané do jeho výlučného vlastníctva, bude zohľadnený jeho vnos do BSM a spoločná pôžička s tým,

že žalovanej bude povinný vyplatiť vyporiadací podiel. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti patriace do BSM, tieto
žalobca v zmysle ním predloženého znaleckého posudku Ing. Daubnera vyčíslil v hodnote 144 000,- eur,
žalovaná znaleckým posudkom A. H. sumou 197 000,- eur, súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí
vychádzal zo znaleckého posudku nariadeného súdom, ktorý vykonal súdny znalec Ing.
Marcibál a stanovil hodnotu nehnuteľností, patriacich do BSM na sumu 165 000,- eur. Z uvedeného

vyplýva, že žalobca podhodnotil nehnuteľnosti patriace do BSM v sume 21 000,- eur
a žalovaná ich nadhodnotila v sume 32 000,- eur. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, žalobca ich hodnotu vyčíslil
na sumu 4 350,- eur, žalovaná na sumu 8 760,- eur a súd vo svojom rozhodnutí stanovil hodnotu
hnuteľných vecí patriacich do BSM v sume 6 450,- eur, čo znamená, že žalobca uvedené hnuteľné veci
podhodnotil v sume 2 100,- eur a žalovaná ich nadhodnotila v sume 2 300,- eur. Pokiaľ ide o obchodný

podiel v obchodnej spoločnosti Kohút PRO, s.r.o., ktorého hodnota bola dohodou strán sporu stanovená
v sume 13 526,- eur a akontácia na motorové vozidlo žalovanej Seat Ibiza v sume 3 500,- eur, išlo
odohodustránsporunapojednávanídňa10.02.2020.Jenesporné,žežalobcanepreukázalvnossvojich
výlučných prostriedkov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 40 000,- eur, aniskutočnosť, že pôžička v sume 19 617,89 eur bola použitá na majetok tvoriaci masu BSM. Rovnako
žalovaná nepreukázala svoje vnosy, svoje výlučné prostriedky vnesené do BSM v sume 3 787,21 eur
(ČSOB), v sume 1 659,70 eur (hotovosť), v sume 2 683,77 eur (Prvá stavebná sporiteľňa), preukázala

dar v sume 3 300,- eur. Na vyrovnávací podiel žalobca navrhoval žalovanej vyplatiť sumu 41 509,31 eur,
žalovaná žiadala vyplatiť sumu 111 859,34 eur. Súd prvej inštancie v rámci širšieho vyporiadania
BSM prikázal žalobcovi žalovanej vyplatiť sumu 90 638,- eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca výšku
výplaty podhodnotil v sume 49 128,69 eur a žalobkyňa výplatu nadhodnotila v sume 21 221,39 eur.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je správne aplikovať
ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného
konania právo, keď úspech každej zo sporových strán bol v konečnom rozhodnutí čiastočný, a to
jednak pokiaľ ide o celkovú masu BSM, ako i o hodnotu nehnuteľností, hnuteľných vecí, ohľadne
obchodného podielu a akontácie na motorové vozidlo došlo k dohode strán sporu. I v rámci širšieho
vyporiadania BSM spočívajúceho vo vnosoch výlučných prostriedkov strán sporu do majetku tvoriaceho

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, bol žalobca neúspešný, žalovaná úspešná len v časti 3 300,-
eur, žalobca však bol úspešný so svojim návrhom na prikázanie všetkých hnuteľných, nehnuteľných vecí
i obchodného podielu do svojho výlučného vlastníctva, neúspešný v časti dlhu.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že o trovách konania v danej veci je správne

i spravodlivé vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pri svojom
rozhodnutí o trovách prvoinštančného konania odvolací súd vychádzal z obsahu spisu a posudzoval
postoj oboch strán sporu pred jeho začatím a v priebehu konania, pričom žiaden procesný postup
žalobcu, ktorý by mal za následok vznik značných trov konania (tvrdenie žalovanej)
nezistil, posudzoval, či žalobca bol so svojou žalobou úspešný, t. j. či v konečnom rozhodnutí bolo

jeho žalobe vyhovené v celom rozsahu, ako i či žalovaná bola so svojimi tvrdeniami
úspešná, t. j. či v konečnom rozhodnutí bolo jej návrhu vyhovené, zohľadnil i výsledok súdneho konania
– právoplatné rozhodnutie vo veci samej. Žalobca stanovil hodnotu masy BSM vo výške 144 350,- eur,
žalovaná vo výške 212 186,- eur, žalobca hodnotu nehnuteľnosti stanovil na sumu 144 000,- eur (ZP),
žalovaná na sumu 197 000,- eur (ZP), žalobca stanovil hodnotu hnuteľných vecí na sumu 4 350,- eur,

žalovaná na sumu 8 760,- eur a súd prvej inštancie vo svojom rozsudku rozhodol, že masa
BSM predstavuje sumu 184 976,- eur, hodnota nehnuteľností sumu 165 000,- eur, hodnotu hnuteľných
vecí na sumu 6 450,- eur (dohoda strán sporu), na výške obchodného podielu vo výške 13 526,- eur
a akontácie na motorové vozidlo 3 500,- eur sa strany dohodli, žalobca ani žalovaná nepreukázali svoje
vnosy do BSM s výnimkou sumy 3 300,- eur ako daru pre žalovanú, žalobca nepreukázal pôžičku

vo výške 19 617,89 eur, žalobca bol úspešný v časti týkajúcej sa
prikázania všetkých hnuteľných, nehnuteľných vecí i obchodného podielu do jeho výlučného vlastníctva.
K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak nedošlo v zmysle žalobného návrhu
žalobcu, ani v zmysle návrhu žalovanej, obe strany sporu boli úspešné so svojimi návrhmi
len čiastočne, pričom po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán nie je možné dospieť

k záveru o prevažnom úspechu jednej z nich.

21. Odvolací súd zastáva názor, že nie je možné v konaní o vyporiadaní BSM vychádzať pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania výlučne z výšky vyporiadacieho podielu, ktorý je žalobca povinný
žalovanej vyplatiť z titulu vyporiadania bezpodielového vlastníctva manželov, ako sa mylne žalovaná

domnievala. Významným ukazovateľom úspechu/neúspechu v konaní je hodnota masy BSM, t. j.
hodnota, ktorá musí byť vyporiadaná, hodnota nehnuteľných, hnuteľných vecí i obchodného podielu,
následnevrámciširšiehovyporiadaniaBSMzhodnotiťvýlučnéprostriedkystránsporuvnesenédoBSM,
ako i prostriedky z BSM vložené do výlučného majetku jednej zo strán, dlhy a následne určenie výšky
podielu každej zo sporových strán na vyporiadavanej mase BSM. Vychádzajú z obsahu spisu, ako

i právoplatného rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu, nie je možné uzavrieť, že
jedna zo sporových strán bola v konečnom rozhodnutí prevažne úspešnejšia, ako strana druhá.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil s poukazom na
ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného konania právo.

23.Pokiaľsúdprvejinštanciesvojimuznesenímuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťpolovicuzožalobcom
zloženej zálohy na znalecké dokazovanie z dôvodu, že tento dôkaz bol vykonaný v záujme oboch
sporových strán, odvolací súd udáva, že tento záver nezodpovedá obsahu spisu, nakoľko uvedenédokazovaniebolonariadenévýlučnenanávrhžalobcu,sktorýmnávrhomžalovanávýslovnenesúhlasila
(č. l. 314 a nasl., 319 a násl.), z ktorého dôvodu trovy tohto dôkazu je povinný znášať žalobca.

24.Pokiaľideotrovykonaniaštátuvynaloženézrozpočtovýchprostriedkovštátuvtomtospore,odvolací
súd konštatuje, že v CSP absentuje výslovná právna úprava týkajúca sa trov konania štátu a je možné
použiť len všeobecné ustanovenie § 251 CSP, ktoré v sebe zahŕňa všetky trovy súdneho konania, teda
aj trovy štátu. Rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu vyplýva z Čl. 4 ods. 1 Základných princípov
CSP, ktorý umožňuje v prípade absencie výslovnej právnej úpravy aplikovať ustanovenie CSP, ktoré

upravuje právnu vec, čo obsahovo a účelovo najbližšiu posudzovanej právnej veci. O náhrade výdavkov
štátu (výdavkov vynaložených z rozpočtových prostriedkov súdu), bolo potrebné rozhodnúť postupom
podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca i žalovaná boli v tomto spore
čiastočne úspešní a o trovách konania odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
prvoinštančného konania právo, preto bolo potrebné rozhodnúť i o trovách konania štátu podľa pomeru
úspechu strán sporu vo veci.

25. Od nadobudnutia účinnosti CSP (od 01.07.2016) už nie je možné v odvolacom konaní vydať
rozhodnutie, v ktorom by priamo odvolací súd určil výšku náhrady trov konania štátu, keďže CSP
nepripúšťa, aby sa v jednom rozhodnutí rozhodlo o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP)
a súčasne o výške tejto náhrady (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej

inštancie vo výroku III. tak, že rozhodol len o nároku štátu na náhradu trov konania
vo vzťahu k žalovanej (odvolateľke). Pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania štátu bude ďalej
potrebné preskúmať námietky žalovanej uvedené v podanom odvolaní a ich posúdenie ponecháva súdu
prvej inštancie, ktorý rozhodne o konkrétnom vyčíslení náhrady trov štátu samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil tak, že Slovenská
republika (štát) má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

27. Pokiaľ žalovaná napadla odvolaním i výrok II., ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi nahradiť

trovy konania štátu, jej odvolanie (žiadnym spôsobom neodôvodnené) bolo potrebné odmietnuť podľa
ustanovenia § 359 a § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou, keďže výrok II. uznesenia
súdu prvej inštancie sa netýka práv a povinností žalovanej, nejde o rozhodnutie v jej neprospech, a to
ani formálne ani materiálne.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP a pri čiastočnom úspechu každej zo strán sporu v odvolacom konaní týkajúcom sa výlučne výroku
otrováchkonania(žalovanásadomáhalazmenyrozhodnutiapriznanianárokunatrovyprvoinštančného
konania v rozsahu 100 %, žalobca sa domáhal potvrdenia výroku o trovách prvoinštančného konania)
a trovách konania štátu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho

konania právo.

29. Rozhodnutie bolo senátom krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).