Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205401
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:8122205401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová, a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová v právnej veci navrhovateľky - manželky
( matky ): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., zastúpená splnomocnenkyňou: Mgr. Jana
Sadloňová, advokátka so sídlom Hlavná 14, Prešov, a manžela ( otca ): F. G. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. H. XX/XX, E., zastúpený splnomocnenkyňou: Lichner Legal s.r.o., advokátska kancelária

so sídlom: Trenčín, Legionárska 7451/4, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom
ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o
odvolaní manželky ( matky ) proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 11P/131/2022 – 283 z 18.
apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v napadnutej časti určenia výživného m e
n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého I. výživným vo výške 230,- eur mesačne

vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletým I. každý nepárny týždeň v roku v čase od piatka od 15:30
hod. do nedele do 15:00 hod s výnimkou vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin
a letných prázdnin.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo manželov uzatvorené dňa
28.12.2013 v Trenčíne, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trenčín, vo zväzku 39, ročník
2013, na strane 202, pod poradovým číslom 265, rozviedol, výrokom II. maloletého I. na čas po
rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke od právoplatnosti rozsudku a otca zaviazal
prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 180,- eur mesačne od právoplatnosti výroku o

rozvode manželstva, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky, výrokom III. určil, že
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, výrokom IV. upravil styk otca
s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku, v čase od
piatka od 15:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s tým, že tento spôsob stretávania nebude platiť počas
vianočnýchsviatkov,veľkonočnýchsviatkov,jarnýchprázdninaletnýchprázdnin,výrokomV.upravilstyk
otca s maloletým počas jarných prázdnin určených pre východoslovenský kraj vyhláškou ministerstva

školstva, vedy, výskumu a športu, každý nepárny rok od nedele predchádzajúcej prázdninám od 15:00
hod. do nasledujúceho piatka do 15:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného
štvrtka od 15:00 hod. do nasledujúceho utorka do 15:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párnyrok od 23.12. od 15:00 hod. do 29.12. do 15:00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. od 15:00 hod. do
6.1. nasledujúceho roka do 15:00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok od 1.7. od 15:00
hod. do 15.7. do 15:00 hod. a od 1.8. od 15:00 hod. do 15.8. do 15:00 hod., výrokom VI. určil, že otec je

oprávnený maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom
čase je povinný maloleté dieťa matke v mieste bydliska odovzdať, výrokom VII. matku zaviazal maloleté
dieťa na tento styk pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať a výrokom IX.
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 28 ods. 1 písm. a), b), c), § 36 ods. 1, § 62 ods.
1, 2, 4 a 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „Zákon
o rodine“). Vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je
nefunkčné a formálne a návrh navrhovateľky je dôvodný. Vzťahy medzi manželmi sú hlboko, vážne a
trvale narušené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní
funkcie stanovené v Zákone o rodine, pretože manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú

a spoločne nezabezpečujú výchovu a starostlivosť maloletému dieťaťu.

3. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu súd prvej inštancie
prihliadol na schopnosti a možnosti oboch rodičov a potreby maloletého, o ktoré sa stará matka. Súd
prvej inštancie zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, s čím súhlasili obaja rodičia. Pri určení

výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a zo schopností a
možností oboch rodičov. Maloletý navštevuje druhý ročník základnej školy. Matka má so zabezpečením
starostlivosti o maloletého spojené bežné výdavky na oblečenie, stravu, hygienické potreby, školské
potreby. Okrem toho má s maloletým spojené výdavky na krúžky. Výdavky, ktoré matka uviedla
na pojednávaní, súd prvej inštancie považoval za primerané veku a odôvodnené, pozostávajúce z

mesačných výdavkov: strava v škole 42,- eur, strava doma 100,- eur, družina 20,- eur, oblečenie 20,-
eur, hygienické potreby 10,- eur, školské pomôcky 10,- eur, skautský krúžok v priemere 9,- eur, výtvarný
krúžok 12,- eur, ortopedickú obuv v priemere 9,- eur, vitamíny a zdravotná starostlivosť 10,- eur, pomerná
čiastka na bývanie v sume 113,- eur mesačne, celkom výdavky na maloletého sú vo výške 355,- eur
mesačne. Otec je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere s priemerným mesačným čistým príjmom

1 175,- eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie je otec zo svojho príjmu schopný prispievať na výživné
maloletého dieťaťa sumou 180,- eur mesačne aj s prihliadnutím na životné minimum na jednu plnoletú
fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, ktoré je v súčasnej
dobe vo výške 234,42 eur mesačne. Otcovi zostane po zaplatení výživného ešte dostatok finančných
prostriedkov na reprodukciu svojej pracovnej sily, pokrytie svojich výdavkov, na zaplatenie cestovného

za maloletým a nebude dotknutá jeho životná úroveň. Pri určení výživného súd prvej inštancie prihliadol
aj na skutočnosť, že otec má náklady na cestovné za maloletým, s ktorým sa pravidelne stretáva. Matka
okrem finančných potrieb maloletému zabezpečuje aj osobnú starostlivosť. Uvedená výška výživného je
primeraná veku a potrebám maloletého a spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky, ktorej príjem
je nižší ako otcov, a rodinnými prídavkami bude primerane pokrývať odôvodnené potreby maloletého.

4. S poukazom na vykonané dokazovanie, konfliktné situácie, ktoré vznikajú pri styku otca s maloletým
dieťaťom, súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým na každý nepárny týždeň v roku od piatka
do nedele. Otec má právo sa stretávať s maloletým a takto sa podieľať na jeho výchove. Styk jedenkrát
v mesiaci, ktorý navrhovala matka, súd prvej inštancie považoval za nedostatočný. Otec má záujem na

styku s maloletým, ktoré má k otcovi pozitívny vzťah. Otec vie zabezpečiť maloletému počas víkendu
program, môže s ním stráviť jeden víkend v mesiaci v blízkom okolí bydliska maloletého a jeden víkend
môžu aj cestovať. Takto upravený styk otca s maloletým bude naďalej rozvíjať vzájomné vzťahy medzi
otcom a synom.

5. Vzhľadom na to, že rodičia v priebehu celého konania nevedeli dospieť k dohode o úprave styku počas
vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin a letných prázdnin, súd prvej inštancie
upravil styk otca aj počas tohto obdobia tak, aby obaja rodičia strávili s dieťaťom približne rovnaký čas
aj počas prázdnin a sviatkov.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku II. v časti výživného a výroku IV. podala odvolanie
matka maloletého z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 2
Civilného mimosporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v odvolaním napadnutej

časti výživného ( výrok II. ) tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého I. sumou 250,-
eur mesačne a povinnosť zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku a určí, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým I. každý tretí týždeň v mesiaci v čase od piatka od 15.30 hod. do
nedele do 15.00 hod., tento spôsob nebude platiť počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov,
jarných prázdnin a letných prázdnin. Dôvodila, že súdom prvej inštancie určená výška výživného 180,-

eur mesačne nie je úmerná životnej úrovni otca a oprávneným potrebám maloletého I., pri rozhodovaní
o výške výživného vychádzal z nesprávne určenej výšky celkových mesačných výdavkov na maloleté
dieťa, dostatočne nezohľadnil osobnú starostlivosť o maloletého matkou a neprihliadol na rozdielnu
výšku príjmu na strane otca a matky maloletého. Súd prvej inštancie síce uvádza, že výdavky, ktoré
uviedla matka na pojednávaní, sú primerané veku maloletého a sú odôvodnené, napriek tomu určil
inú výšku výdavkov na maloletého ako preukázala. V čase podania návrhu boli jej mesačné platby

na bývanie v celkovej výške 209 eur ( inkaso 177 eur + plyn a elektrina 32 eur = 209 eur ). V čase
rozhodovania súdu prvej inštancie boli jej mesačné platby na bývanie v celkovej výške 251,43 eur
( inkaso 210,43 eur + plyn 8 eur + elektrina 33 eur = 251,43 eur). K tomu pribudol miestny poplatok
za komunálny odpad za rok 2023 vo výške 98,55 eur, z ktorého čiastka 49,275 eur je za maloletého
( mesačný výdavok na komunálny odpad za maloletého je 4,11 eur, 49,275 eur: 12 mesiacov = 4,11

eur ). Z výpovedí otca na súdnych pojednávaniach vyplýva, že je schopný platiť na výživu maloletého I.
sumu vyššiu ako 180 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 21.10.2022 otec uviedol, že navrhuje, aby platil
výživné vo výške 150 eur mesačne ako doteraz, ale zároveň uviedol, že prispieva v priemere ešte sumou
80 eur mesačne, čo spolu predstavuje čiastku 230 eur. Na pojednávaní dňa 18.04.2023 otec uviedol,
že prispieva matke, ak ho požiada. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka okrem finančných potrieb

maloletému zabezpečuje aj osobnú starostlivosť, ale na túto skutočnosť pri určení výšky výživného
neprihliadol. Súd prvej inštancie ustálil výšku celkových výdavkov na maloletého na 355 eur, z čoho
polovicu tvorí suma 177,50 eur. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého len
o 2,50 eur viac ako je polovica celkových výdavkov určených súdom prvej inštancie, ktoré navyše určil
nesprávne ( vychádzal z nižších výdavkov ako v konaní preukázala ). Súd prvej inštancie konštatoval,

že čistý mesačný príjem otca je 1 175 eur, ale na skutočnosť, že matka má oveľa nižší príjem ako otec,
pri určení výšky výživného vôbec neprihliadol. Matka môže vykonávať len pracovnú pozíciu, pri ktorej
jej pracovná doba umožňuje zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého. Nájsť si prácu s čistým
príjmom na úrovni otca je pre ňu vzhľadom na všetky konkrétne okolnosti nereálne, jej čistý príjem za
apríl 2023 bol 65,84 eur.

8. Matka odvolanie v časti úpravy bežného styku otca s maloletým ( výrok IV. ) odôvodnila tým, že nie je v
záujme maloletého stýkať sa s otcom každý nepárny týždeň v roku v čase od piatka 15.00 hod. do nedele
15.00 hod. z dôvodu, že je vysoko pravdepodobné, že otec bude tráviť čas so synom mimo bydliska
syna,atotakakouviedolnasúdnompojednávanídňa18.4.2023,čobudepremaloletéhovyčerpávajúce

a môže mať negatívny dopad na prípravu maloletého na vyučovanie. Na súdnom pojednávaní dňa
18.04.2023 otec uviedol, že styk by prebiehal tak, že v piatok by maloletého prevzal a odcestoval by
s ním do J. k rodičom. Uviedol, že bude s maloletým cestovať vlakmi. Rodičia otca nebývajú priamo
v J., ale v obci B. v okrese Trenčín. Najkratšia doba cestovania vlakom z miesta bydliska maloletého
( E. ) do miesta bydliska rodičov otca ( B. ) je 6 hodín, pričom cestovanie je s dvoma prestupmi ( Kysak,

Trenčín ). Maloletý by cestovaním trávil 12 hodín ( cesta z E. do B. v piatok a cesta z B. do E. v nedeľu ).
Ak by sa otec rozhodol tráviť čas počas víkendu s maloletým v mieste svojho bydliska – E., cestovanie
by bolo ešte časovo náročnejšie. Najkratšia doba cestovania z miesta bydliska maloletého ( E. ) do
miesta bydliska otca ( E. ) je 8 hodín a je s minimálne dvoma prestupmi ( Kysak, Bratislava ), maloletý
by cestovaním trávil čas 16 hodín ( cesta z E. do E. v piatok a cesta z E. do E. v nedeľu ). Príchod vlakov

do B. a E. je v neskorých nočných hodinách, čo nie je v záujme maloletého, príchod vlaku do E. je až
po polnoci a príchod do B. je pred 23.00 hod., a to za situácie, že nedôjde k meškaniu vlakov.

9.Vzhľadomnaveľkúvzdialenosťmedzibydliskommaloletého(E.)aotca (E.),bydliskom
maloletého ( E. ) a bydliskom rodičov otca ( B. ), skutočnosť, že otec cestuje vlakmi a cestovanie je s

prestupmi, nie je v záujme maloletého, aby takéto únavné cesty absolvoval častejšie ako raz mesačne.
Maloletý bude s otcom tráviť čas vo väčšom rozsahu počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov,
vianočných sviatkov a letných školských prázdnin. Je súčasne dôvodné stanoviť čas začatia styku otca
s maloletým v piatok na 15.30 hod., nie na 15.00 hod., pretože jej pracovná doba je v piatok do 15.00hod., a aby mohla po práci maloletého na styk s otcom pripraviť, je dôvodné určiť začiatok styku v piatok
na 15.30 hod.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa naďalej pridržiava svojich
doterajších písomných a ústnych vyjadrení v rámci celého súdneho konania. Zastáva názor, že
prvoinštančný súd vykonal potrebné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v plnom rozsahu potvrdil.

11. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky uviedla, že kolízny opatrovník vo
vyjadrení uvádza, že zasiela vyjadrenie k odvolaniu matky maloletého, avšak vo vyjadrení len cituje
výrok rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 11P/131/2022 zo dňa 18.04.2023 a uvádza, že sa
naďalej pridržiava svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení v rámci celého súdneho konania
a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v plnom rozsahu potvrdil. K obsahu
odvolania a ku skutkovým tvrdeniam v odvolaní sa kolízny opatrovník žiadnym spôsobom nevyjadruje a

vosvojomvyjadrenínezohľadňujeanito,žeodvolanímnebolnapadnutýcelýrozsudok,aleibajehočasť.

12. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku )

po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )
oprávnenou osobou - matkou maloletého ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 355
ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
( § 363 Civilného sporového poriadku ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( §

365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( § 65 Civilného mimosporového poriadku )
a dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného mimosporového poriadku ), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného
mimosporového poriadku ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( § 68 Civilného

mimosporového poriadku ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219
ods. 3 Civilného sporového poriadku ) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a
napadnutý rozsudok je z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie potrebné

zmeniť ( § 388 Civilného sporového poriadku ).

14. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol rozvod manželstva a s ním spojené
konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. na čas po rozvode manželstva,
keď súd prvej inštancie manželstvo manželov rozviedol a na čas po rozvode manželstva maloletého

zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platením výživného vo výške 180,- eur mesačne
a upravil styk otca s maloletým.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody posúdenie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti výživného, ktorým bola otcovi

určená povinnosť prispievať na výživu na maloletého výživným vo výške 180,- eur mesačne, a vo výroku
IV., ktorým súd prvej inštancie upravil tzv. bežný styk otca s maloletým počas každého nepárneho týždňa
v roku od piatka od 15:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s tým, že tento spôsob stretávania nebude platiť
počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, jarných a letných prázdnin.

16.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, ak to vyžadujú pomery v rodine, súd
môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

17.Podľa§62ods.1až5Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa naživotnej úrovni rodičov.(2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (3)

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4) Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.(5)

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k základnému právu dieťaťa, na
ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. Súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, ktorý zo
strany rodičov zahŕňa zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa
mohlodostatočnerozvíjať.Pokiaľideomateriálnepodmienky,tiesarealizujúprostredníctvompovinnosti

rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2
Zákona o rodine.

20. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné

odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba
stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba
a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené ( opodstatnené ) potreby z hľadiska plnenia

vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o
zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré
napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne
musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými

ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a
ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery,početnimivyživovanýchosôbavýškatakéhotovýživného
ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

21. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i

situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávnenýmposkytovaťvýživné,ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Súdjepovinnýprihliadať

tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo
zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo
majetku.

22. V prvom rade odvolací súd posudzoval správnosť napadnutého rozsudku v časti výšky výživného

určeného otcovi na maloletého ( druhá časť výroku II. ). Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu
zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre určenie vyživovacej
povinnosti na maloletého I.. Odvolací súd tak v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený
skutočný stav. V otázke výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého sa však nezhoduje s právnymizávermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, keď výsledky vykonaného dokazovania nesprávne
vyhodnotil a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

23. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, keď súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny
právny predpis, a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne
interpretuje, pričom v prejednávanej veci súd prvej inštancie nie celkom správne aplikoval § 75 ods. 1
Zákona o rodine.

24. Súd prvej inštancie určil výživné na maloletého vo výške 180,- eur mesačne považujúc uvedenú
sumu výživného za primeranú vzhľadom priemerné mesačné výdavky matky na maloletého ustálené vo
výške 355,- eur. Predmetnú sumu súd prvej inštancie vyhodnotil ako objektívnu a v ďalšom vychádzal
z toho, že otec je zo svojho príjmu 1 175,- eur mesačne schopný prispievať na výživu maloletého aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č.
601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení činí 234,42 eura mesačne. Otcovi tak po zaplatení

výživného zostane ešte dostatok finančných prostriedkov na reprodukciu svojej pracovnej sily, pokrytie
svojich výdavkov, na zaplatenie cestovného za maloletým a nebude dotknutá jeho životná úroveň.
Súčasne takto súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že otec má náklady na cestovné za
maloletým, s ktorým sa pravidelne stretáva, uvedená výška výživného je primeraná veku a potrebám
maloletého a spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky, ktorej príjem je nižší ako otcov, a

rodinnými prídavkami bude primerane pokrývať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd
však tento názor nezdieľa.

25. V zmysle doteraz obvyklej rozhodovacej praxe odvolacích súdov ( minimálne tunajšieho odvolacieho
súdu ) vo veciach rozhodovania o výživnom na deti sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo

výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je povinnosťou druhého rodiča kompenzovať nedostatok
vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením určeného výživného, ktorého výška ( akou sa rodič
podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností ) sa pohybuje obvykle v rozmedzí 20% až 30%
čistého mesačného príjmu povinného rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu, na
ktorú prax v odvolaní poukázala i matka. Odvolací súd vychádzajúc z príjmu otca ustáleného súdom

prvej inštancie vo výške 1 175 eur v čistom ( ktorého výšku matka a otec nespochybnili ), do
úvahy prichádzajúce výživné sa pohybuje od 235,- eur mesačne do 352,- eur mesačne. Konkrétnu výšku
vyživovacej povinnosti bolo potom potrebné stanoviť vychádzajúc z ďalších zistených okolností tohto
prípadu, predovšetkým veku maloletého, stupňa vzdelávania a celkových jeho odôvodnených potrieb
s prihliadnutím k tomu, v akej miere sa matka podieľa na osobnej starostlivosti o maloletého, a tiež, či

otec maloletému poskytuje aj iné plnenia ( napr. vreckové, vecné plnenia formou nákupu potrebných
vecí, úhrady niektorých aktivít a pod.). V neposlednom rade bolo potrebné vyhodnotiť aj možnosti a
schopnosti otca a porovnať jeho životnú úroveň a maloletého žijúceho s matkou.

26.Zobsahuspisuvyplýva,ževdanomprípadeideodieťabezzhoršenéhozdravotnéhostavuvoveku9

rokov, ktoré navštevuje prvý stupeň základnej školy. Rozsah a výšku pravidelných mesačných výdavkov
apríjmovrodičovaichosobnýchamajetkovýchpomerov,súdprvejinštanciesprávneustálilvychádzajúc
najmä z výpovede rodičov a z predložených listinných dôkazov, pričom s ich výškou a dôvodnosťou sa
odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich opakovať ( odseky 9 až 11, 13 napadnutého rozsudku ).
Rovnako náležitým bolo i zistenie výdavkov matky dôvodne vynaložených v súvislosti

so zabezpečením starostlivosti o maloletého, čo súd prvej inštancie tiež dostatočne vysvetlil v
preskúmavanom rozsudku ( odseky 11. a 31. napadnutého rozsudku ), s ktorými sa odvolací
súdplnestotožňujebezpotrebyichopakovať.Odvolacísúdpovažovalustálenéaotcomnespochybnené
priemerné mesačné výdavky vynakladané matkou na maloletého vo výške 355,- eur za primerané
vzhľadom na vek maloletého a jeho pomery. Vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov a výšku príjmu

matky,všakmatkavodvolanídôvodnenamietala,ževýživnéurčenésúdomprvejinštancienezodpovedá
potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca. Vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu
odvolací súd dospel k záveru, že prevažnú časť výživy maloletého by mal preto hradiť otec, keďže matka
časť svojej vyživovacej povinnosti na maloletého kompenzuje osobnou starostlivosťou, a ktorú otec musí
nahrádzať platením vyššieho výživného ( § 62 ods. 4 Zákona o rodine ).

27. Vedený týmito úvahami odvolací súd preto za primeranú sumu výživného na maloletého zo strany
otcapovažoval230,-eurmesačnestým,žečasťpotriebmaloletéhobudepokrytáajprídavkaminadieťa,
ktorý matka poberá. Uvedená suma výživného je adekvátna odôvodneným potrebám maloletého prizohľadnení jeho veku a stupňu vzdelávania, možnostiam a schopnostiam rodičov a ich životnej úrovni.
Na zdôraznenie správnosti takto určenej výšky výživného sa žiada napokon poznamenať, že i keď
právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné

posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre
výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho
charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe
súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej
vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo veku 6 - 9 rokov, navštevujúceho prvý stupeň základnej školy,

predstavuje primerané výživné cca 20% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo
v danej veci vzhľadom k preukázanému príjmu otca vo výške 1 175,- eur mesačne predstavuje sumu
cca 235,- eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že pokiaľ aj odvolací súd berie do úvahy ako pomocné
kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať výživné vo výške 230,- eur mesačne za primerané a
zohľadňujúce zároveň i výšku príjmu matky.

28. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného zmenil podľa §
388 Civilného sporového poriadku tak, že výživné otcovi na maloletého určil sumou vo výške 230,- eur
mesačne.

29. Podľa § 25 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode ( ods. 1 ). Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť ( ods. 2 ).

30. Odvolací súd posudzoval aj správnosť napadnutého rozsudku v časti úpravy bežného styku otca
s maloletým ( výrok IV. ). Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu aj v tejto časti zistil, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre úpravu styku otca s maloletým,
v plnom rozsahu aj v tejto časti preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav a stotožňuje sa
s podstatnou časťou argumentácie súdu prvej inštancie pojatej v príslušnej časti odôvodnenia rozsudku.

Vzhľadom však na skutočnosť uvedenú matkou v odvolaní týkajúcej sa ukončenia jej pracovnej doby
o15,00hod.,nazákladečohojeschopnámaloletéhonastyksotcompripraviťažna15,30hod.,odvolací
súd na túto odvolaciu námietku prihliadol a zmenil čas začiatku styku otca s maloletým z 15,00 hod.
na 15,30 hod.

31. Na odvolaciu námietku matky týkajúcu sa častého cestovania maloletého každý nepárny víkend, čo
môže byť pre neho unavujúce a zaťažujúce, odvolací súd neprihliadol, pretože matka sa s maloletým
odsťahovala zo spoločnej domácnosti do E. vzdialeného 350 km a vzhľadom na vek maloletého je
dôvodné určiť častejší styk otca s maloletým. Z vyjadrení otca pred súdom prvej inštancie pritom
vyplynulo, že jeden víkend sa s maloletým zdržiava v E.. Odvolací súd mal súčasne za to, že cesta

hromadnou dopravou raz do mesiaca do bydliska otca ( prípadne do bydliska jeho rodičov ) z E. nemôže
byť pre maloletého v danom veku zaťažujúca.

32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd berúc do úvahy okolnosti predmetnej veci v časti úpravy
bežného styku otca s maloletým, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. postupom

podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, čím čiastočne
zohľadnil odvolacie námietky matky.

33. O nároku na náhradu trov tohto (prvoinštančného a odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol
podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 52 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden

z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z
jeho aplikácie.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).