Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111216314
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8111216314.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: PONECO, s.r.o., so sídlom
v Prešove, ul. Jesenná č. 12, IČO: 36 707 996, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so
sídlom v Prešove, ul. Jesenná č. 8, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom v Prešove, ul. Hlavná
73, IČO: 00 327 646, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, ul.

Sládkovičova č. 8, o náhradu za užívanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č.k. 16C/132/2011-341 z 10.05.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len ,,súd“) napadnutým uznesením rozhodol
nasledovne:
,,I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou doručenou
súdu dňa 9.6.2011 domáhal voči žalovanému náhrady za užívanie nehnuteľností. Žalobca podaním zo
dňa 8.5.2024 vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu. Vzhľadom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1
a § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte ako ,,CSP“)
a späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním vo veci súd prvej inštancie konanie v celom rozsahu
zastavil.

Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP konštatoval, že vzhľadom k tomu, že k
zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu, ktorý vzal žalobu späť, zaviazal žalobcu na náhradu trov
konania, ktoré vznikli žalovanému, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti výroku II. tohto uznesenia z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Namietal, že za účelom dodržania práva žalobcu na
spravodlivý proces mal súd prvej inštancie odôvodniť napadnuté uznesenie riadne, a teda jeho súčasťou
mala byť aj právna úvaha o (ne)možnosti aplikácie § 257 CSP. Nakoľko súd prvej inštancie takto
nepostupoval, pretože v napadnutom uznesení absentuje akákoľvek zmienka o posúdení nároku na
náhradu trov konania cez § 257 CSP, konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo vzťahu k
náhrade trov konania arbitrárne a nepreskúmateľné. Už tento dôvod sám o sebe odôvodňuje zrušenie

napadnutého uznesenia v jeho II. výroku a vrátenie veci na súd prvej inštancie.Žalobca je toho názoru to, že v prejednávanej právnej veci je možné, a dokonca aj správne a spravodlivé
výnimočne aplikovať § 257 CSP, nakoľko v konaní boli prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa, na
základe ktorých by súd nemal priznať náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. V prejednávanej

právnej veci je nevyhnutné prihliadnuť na charakter sporu a výšku požadovaného plnenia zo strany
žalobcu, v dôsledku čoho sa priznanie náhrady trov konania javí nespravodlivé, a to aj v dôsledku
skutočnosti, že žalobca vzal žalobu späť ešte pred otvorením pojednávania.
Taktiež je podľa žalobcu nevyhnutné vziať do úvahy skutočnosť, že výsledok predmetného konania
(možnosť úspechu žalobcu) otvorene záležal od výsledku iného súdneho konania, a síce konania o

určenie vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 15C/10/2017 (v minulosti
vedeného pod sp.zn. 8C/258/2006), v ktorom žalovaný – mesto Prešov vystupuje v postavení žalobcu.
Žalobca však v čase podania žaloby bol v zmysle listov vlastníctva vlastníkom sporných pozemkov
a nemal dôvod si myslieť, že jeho žaloba nebude dôvodná. Žalobca považuje za logické, že pokiaľ
by žaloba mesta Prešov v spore 15C/10/2017 nebola úspešná a zároveň by si spoločnosť PONECO,
s.r.o. svoj nárok o náhradu za užívanie sporných pozemkov neuplatnila, tak tento nárok by bol

zjavne premlčaný. Inak povedané, od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby počas takmer
20 ročného obdobia (počas ktorého je vedený súdny spor o určenie vlastníckeho práva k sporným
pozemkom medzi stranami sporu) ostal nečinný a svoje nároky vyplývajúce v dôsledku plynutia času si
priebežne neuplatňoval, pretože v prípade jeho úspechu v konaní sp.zn. 15C/10/2017 by jeho nároky
za posledných takmer 20 rokov nebolo možné zo strany súdu priznať kvôli ich premlčaniu.

Za nemenej dôležitú považoval žalobca tiež tú skutočnosť, že výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania žiadnej sporovej strane nebudú mať dopad na finančnú situáciu žalovaného, nakoľko v
prejednávanej právnej veci zo strany právneho zástupcu žalovaného, JUDr. Naništu, došlo k vykonaniu
dvoch úkonov právnej služby, a síce k prevzatiu a príprave právneho zastúpenia dňa 21.7.2011 a k
podaniu písomného vyjadrenia vo veci samej dňa 27.7.2011, ktorým žalovaný reagoval na podanú

žalobu. Za trovy konania v prejednávanej právnej veci (a teda za preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky žalovaného) žalovaný uhradil sumu vo výške 114,75 eura bez DPH, čo preukazuje
dôvodnosť argumentácie žalobcu v prospech aplikácie § 257 CSP. Žalovanému totižto žiadne ďalšie
trovy konania nevznikli, pretože vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.11.2023, ktorým navrhol
pokračovať v konaní po jeho prerušení, je potrebné uviesť, že tento úkon právnej služby nespadá pod

definíciu trov konania v zmysle § 251 CSP, nakoľko nejde o účelne vynaložený výdavok, keďže je zrejmé,
že po odpadnutí prekážky, pre ktorú bola vec prerušená, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu v zmysle
§ 165 CSP. Uvedené platí aj vo vzťahu k účasti na pojednávaní konanom dňa 28.3.2024, pretože
zodpovednosť nahradiť žalovanému trovy konania za tento úkon právnej služby nemôže niesť žalobca.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd vo veci sám rozhodol a zmenil
II. výrok napadnutého uznesenia tak, že náhradu trov konania stranám sporu neprizná.

4. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že žalobca svojím úkonom z procesného
hľadiska zapríčinil zastavenie konania, preto konajúci súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov

aplikoval zásadu zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca zobral žalobu späť
bez udania dôvodu, pričom nešlo o späťvzatie žaloby ako reakcia na správanie sa žalovaného, potom
nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania žalovanému. Podľa žalovaného ak žalobca
v konaní nenavrhol súdu postup podľa § 257 CSP a ani zo spisu nevyplývali dôvody pre aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP, potom súd prvej inštancie nemal povinnosť v odôvodnení uznesenia nad rámec

ustanovenia § 256 ods. 1 CSP odôvodňovať, prečo na posudzovanú vec neaplikoval ustanovenie §
257 CSP. Žalovaný napriek tomu, že odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je strohé, považuje
odvolaciu námietku o „neriadnom“ odôvodnení uznesenia za nedôvodnú.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žaloba o určenie vlastníckeho práva, o ktorej sa viedlo konanie
pod sp.zn. 15C/10/2017, na ktoré poukázal žalobca (pôvodne pod sp.zn. 8C/258/2006), bola podaná

na súde dňa 18.10.2006. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 7.4.2009 č.k. 8C/258/2006-249 určil že
mesto je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. A. (B. C.). Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 2.3.2010. V dôsledku nálezu III. ÚS 448/2010-48 sa vo veci opätovne
konalo. V posudzovanej veci žalobca podal žalobu dňa 09.06.2011. V čase podania žaloby muselo byť
žalobcovi zrejmé, že v konaní o určenie vlastníckeho práva nemusí byť úspešný. Napriek tomu žalobu

podal. Argumentáciu žalobcu o tom, že ak by žalobu nepodal, súd by mu v dôsledku premlčania nemohol
priznať žalovaný nárok, nemožno podľa žalovaného považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa,
pretože tvrdenia žalobcu sú len v hypotetickej rovine. V posudzovanej veci nedošlo k hmotnoprávnemu
posúdeniu uplatneného nároku na zaplatenie sumy 506.021,34 eura. v zmysle, či je dôvodný, či nie jepremlčaný alebo či nejde o predčasne podanú žalobu. Hypoteticky by súd mohol žalobu zamietnuť aj z
dôvodu, že výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na konanie vedené na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn.

29C/13/2008, v ktorom spoločnosť PONECO, s.r.o. ako žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.1.2008
žaloval Mesto Prešov na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 921.826,-Sk a prísl. (30.599,02
eura) za užívanie nehnuteľností (zapísaných na LV č. XXXXX) a to parc. D. XXX – orná pôda o výmere
6974 m2, D. XXX/X – ostatná plocha o výmere 3362 m2 a D. XXXX/XX – orná pôda o výmere 284
m2) a to za obdobie od 16.2.2007 do 30.4.2007. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.2.2024

č.k. 29C/13/2008-513 žalobu zamietol, priznal žalovanej strane voči žalobcovi nárok na náhradu trov
v rozsahu 100 %. Súd skonštatoval, že vzhľadom na závery rozsudku Okresného súdu Prešov pod
sp.zn. 15C/10/2017 zo dňa 9.12.2020 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7.3.2022 a rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.9.2023 pod sp.zn. 20Co/17/2022, ktoré nadobudli právoplatnosť
dňa 8.12.2023, je nesporné, že vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX.XXX
kat. úz. A. je žalovaný, ktorým bol aj v období, za ktoré žalobca žiada od žalovaného vyplatenie

bezdôvodného obohatenia. Žalobca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie a vec nie je právoplatne
skončená.
Uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 15C/133/2012 žalobca žiadal
zaviazať žalované Mesto Prešov titulom náhrady za vecné bremeno (po zmene žaloby) sumu 2.360
000,-eursprísl.,ktorévznikloexlegenanehnuteľnostiachvjehovlastníctvezapísanýchnaLVč.XXXXX

kat. úz. A.. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 9. mája 2024 č.k. 15C/133/2012-296 žalobu zamietol
z dôvodu, keď skonštatoval, že žalobca nebol vlastníkom uvedených nehnuteľností. Žalobca podal proti
uvedenému rozsudku odvolanie a vec nie je právoplatne skončená.
Taktiež v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 20C/290/2007 žalobca žalobou zo dňa
1.10.2007, doručenou súdu dňa 1.10.2007, žiadal, aby súd vysporiadal práva k neoprávnenej stavbe,

zapísanejnaLVč.XXXXX,katastrálneúzemieA.,atoparcelyD.C.XXX–ornápôdaovýmere6.974m2,
D. C. XXX/X – ostatná plocha o výmere 3.362 m2 a D. E. XXXX/XX – orná pôda o výmere 284 m2, ktoré
sú podľa tvrdení žalobcu v jeho vlastníctve. Žalobca žiadal k uvedeným nehnuteľnostiam zriadiť vecné
bremeno v prospech žalovaného Mesta Prešov za náhradu vo výške 90.936.936,- Sk (3.018.553,28
eura). Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 8. marca 2024 č.k. 20C/290/2007-296 žalobu zamietol,

keď skonštatoval, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. A..
Žalobca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie a vec nie je právoplatne skončená.
Žalovaný poukázal na uvedené konania z dôvodu, že v týchto konaniach žalobca žalobu nezobral späť
a voči rozsudkom podal odvolanie. Z uvedeného dôvodu je argumentácia žalobcu o obave z premlčania
nároku nepresvedčivá.

Nad rámec uvedeného žalovaný konštatoval, že samotná žaloba je nedôvodná okrem iného aj preto, že
ak žalobca tvrdí, že na nehnuteľnostiach sa nachádza mestský cintorín, potom v súlade s § 1 ods. 2 a
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2009 už by vzniklo k týmto pozemkom ex lege
vecné bremeno. A nie je dôvod zriaďovať právo zodpovedajúce vecnému bremenu rozhodnutím súdu.
Podľažalovanéhodôvodyuvádzanéžalobcomvjehoodvolaníniesúvpríčinnejsúvislostisustanovením

§ 256 ods. 1 CSP a nie je možné ich podradiť ani pod ustanovenie § 257 CSP. Finančná situácia
žalovaného nie je v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca vzal žalobu späť a touto nie je ani finančná
situácia žalobcu, keď v iných súdnych konaniach požaduje od žalovaného zaplatiť finančné náhrady
prevyšujúce päť miliónov eur. Pre rozhodovanie o náhrade trov konania je zásadne bez významu
obsah dohody medzi advokátom a klientom o výške odmeny advokáta, či o spôsobe náhrady jeho

hotových výdavkov (§ 16 ods. 1 advokátskej tarify). Obsah tejto dohody má význam iba pre vzťah medzi
advokátom a jeho klientom (ÚS SR sp.zn. II. ÚS 435/2013).
Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. V ďalšom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.
júna 2024 č.k. 14Co/8/2024-555 (OS Prešov sp.zn. 29C/13/2008) bol návrh žalobcu na prerušenie
odvolacieho konania zamietnutý. Súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 14.2.2024 č.k.
29C/13/2008-513 vo výrokoch, ktorými žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania. V uvedenej veci išlo o totožné strany sporu, ako aj o totožný nárok, ale za iné
časové obdobie ako v posudzovanej veci.6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách konania,
akoajkonaniemupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichzust.§379anasl.CSP,beznariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II. uznesenia,
ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v zmysle § 256
ods. 1 CSP. Uznesenie vo výroku I. o zastavení konania tak nadobudlo právoplatnosť.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

11. V prejednávanej veci žalobca ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval
začatie súdneho konania. V priebehu konania doručil súdu prvej inštancie písomné podanie, ktorým vzal
žalobu späť v celom rozsahu, čím prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Vo svojom

podaní žalobca neuviedol dôvod späťvzatia žaloby.

12. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný
vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pri zodpovedaní otázky,
ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania

toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo
dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou
žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil.

13. V posudzovanom prípade, však zo strany žalovaného k žiadnemu takémuto správaniu nedošlo.

Procesné zavinenie zastavenia konania spočíva v tomto prípade v späťvzatí žaloby žalobcom bez
uvedenia dôvodu, a preto vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP.

14. Jediným zákonným postupom ako procesne úspešnej strane resp. strane, ktorá procesne nezavinila
zastavenie konania, nepriznať náhradu trov konania, je skúmanie existencie podmienok v zmysle ust.

§ 257 CSP, t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa.

15. Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak

mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

16. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym
pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva

na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je
na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.17. V konaní pred súdom prvej inštancie a ani teraz v odvolacom konaní neboli z obsahu spisu zistiteľné
dôvody, pre ktoré by výnimočne pri postupe podľa ust. § 257 CSP nemala byť úspešnej sporovej strane
priznaná náhrada trov konania. Odvolací súd preskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré

poukázal žalobca vo svojom odvolaní a dospel k záveru o ich neopodstatnenosti. Súd prvej inštancie
postupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. § 256 ods. 1 CSP a priznal
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

18. Vo vzťahu k prvému uvádzanému dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúcom v charaktere

sporuavýškypožadovanéhoplneniazostranyžalobcuodvolacísúduvádza,žetietoskutočnostinemajú
samé o sebe výnimočný charakter, pre ktorý by sa nemal priznať nárok na náhradu trov procesne
úspešnej strane v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania podľa ustanovenia § 257 CSP nemožno
odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku. Nepochybne
povaha a okolnosti sporu považuje ustálená judikatúra súdov za dôvody hodné osobitného zreteľa.
Žalobca však neuviedol konkrétne dôvody, prečo by samotný charakter žaloby o náhradu za užívanie

nehnuteľností a to v požadovaných sumách, aké uviedol v petite žaloby, majú odôvodniť výnimočnú
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.V tomto smere nie je zrejmé odvolaciemu súdu, prečo by malo byť
nespravodlivé priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, aj keď žalobca vzal žalobu späť
ešte pred otvorením pojednávania.

19. Za dôvodné nepovažoval odvolací súd ani tvrdenia žalobcu o tom, že výsledok predmetného
konania (možnosť úspechu žalobcu) záležal od výsledku iného súdneho konania, a síce konania o
určenievlastníckehoprávavedenéhonaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.15C/10/2017.Argumentáciu
žalobcu o tom, že ak by žalobu nepodal, súd by mu v dôsledku premlčania nemohol priznať žalovaný
nárok, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože tvrdenia žalobcu sú len v

hypotetickej rovine. V posudzovanej veci nedošlo k hmotnoprávnemu posúdeniu uplatneného nároku
na náhradu za uživenie nehnuteľností, v zmysle, či je dôvodný, či nie je premlčaný alebo či nejde o
predčasne podanú žalobu.

20. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žaloba o určenie vlastníckeho práva, o ktorej sa viedlo

konanie pod sp.zn. 15C/10/2017, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, bola podaná na súde dňa
18.10.2006.Súdprvejinštancierozsudkomzodňa7.4.2009č.k.8C/258/2006-249určil,žemestoPrešov
je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. A.. Tento rozsudok potvrdil Krajský súd
v Prešove rozsudkom sp.zn. 8Co/13/2009, 8Co/139/2009 z 21.1.2010. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 2.3.2010. V dôsledku nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 448/2010-48

z 13.4.2011 došlo k zrušeniu rozsudku sp.zn. 8Co/13/2009, 8Co/139/2009 z 21.1.2010 a vec bola
vrátená na ďalšie konanie. V posudzovanej veci žalobca podal žalobu dňa 9.6.2011. V čase podania
žaloby muselo byť žalobcovi zrejmé, že v konaní o určenie vlastníckeho práva nemusí byť úspešný,
napriek tomu žalobu podal.

21. Bez relevancie k dôvodu hodnému osobitného zreteľa považoval odvolací súd aj tvrdenie žalobcu
o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania v tomto spore len vo výške 114,75 eura bez DPH, a
teda nepriznanie náhrady trov konania by nemalo mať dopad na finančnú situáciu žalovaného. Finančná
situácia žalovaného ako úspešného v spore, ktorému majú byť uhradené trovy konania, nie je relevantná
pre aplikáciu ust. 257 CSP za predpokladu, že sám žalobca netvrdí, že na jeho strane existujú slabé

majetkové a príjmové pomery. Z obsahu odvolania však taká skutočnosť nevyplýva.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku
II. o trovách konania, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný
bol v odvolacom konaní úspešný, a preto má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré
mu v odvolacom konaní vznikli, a to voči neúspešnému žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).