Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205437
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122205437.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne: A. A., nar. X.X.XXXX,
bytom B. X, XXX XX A., právne zastúpená: JUDr. Andrea Oroszová, advokátka, so sídlom Žižkova 19,
040 01 Košice, proti žalovanej: Obec Ľutina, so sídlom Ľutina 96, 082 57 Ľutina, IČO: 00 327 425, právne
zastúpená: JUDr. Peter Ličák, advokát, so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 A., o zriadenie vecného

bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24C/47/2022-144 zo dňa
20.12.2022, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 24C/47/2022-200 zo dňa 29.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24C/47/2022-144 zo dňa 20.12.2022 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom č.,k. 24C/47/2022-200 zo dňa 29.11.2023 a vracia vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 24C/47/2022-144 prvoinštančný súd žalobu zamietol. Priznal žalovanej
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena
in personam v prospech žalobkyne, a to práva prechodu peši a motorovými vozidlami po parcele CKN č.

650/11 – ostatné plochy o výmere 81 m2, zapísané na LV XX, k.ú. C.. Toto vecné bremeno sa zriaďuje
na výkon vlastníckeho práva k stavbe žumpy a vodovodnej prípojky, ktoré sa nachádzajú na uvedenej
nehnuteľnosti. Žalobkyňa navrhla vecné bremeno zriadiť za 20 eur ročne. Uplatnila si náhradu trov
konania.
Prvoinštančný súd vo veci rozhodol po tom, čo zistil, že vlastníkom parcely CKN č. 650/11 o výmere
81 m2, zapísanej na LV XXX, k.ú. C., je žalovaný. Na tomto pozemku má žalobkyňa postavenú žumpu,

vodovodnú prípojku. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že tieto stavby sú postavené bez stavebného
povolenia, resp. ohlásenia stavebnému úradu a bez súhlasu vlastníka pozemku. Už otec žalobkyne dňa
10.5.1999 požiadal žalovanú o odkúpenie časti parcely CKN č. 650 oproti parcele, ktorá mu patrila, aby
mal prístup ku kanalizácii a k vodovodu. Aj žalobkyňa listami zo dňa 4.11.2009, 9.9.2019, 4.11.2020
a 22.9.2021 žiadala o odkúpenie tohto pozemku do svojho vlastníctva, avšak bezvýsledne k návrhu
žalobkyne. Obec pri prejednaní veci na obecnom zastupiteľstve zistila, že vo vzťahu k tomuto úkonu má

námietky D. B.. Vykonalo sa aj šetrenie na mieste samom, avšak bezvýsledne. Nakoniec Obec Ľutina
schválila zámer vytvoriť 3 stavebné parcely, kde do výmery týchto parciel zahrnula aj parcelu, na ktorej
je postavená žumpa a vodovodná prípojka žalovanej.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 135c Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že okolnosť,
že na pozemku žalovanej sa nachádza žumpa a vodovodná prípojka žalobkyne nie je sporná. Dospel
však k záveru, že ide o neoprávnené stavby a žalobkyňa nemá nárok na zriadenie vecného bremena,

pretože v danej veci nie je aktívne legitimovaná už len tým, že ide o neoprávnené stavby.Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal
úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania.
Dopĺňacím rozsudkom č.k. 24C/47/2022-200 prvoinštančný súd doplnil výrok pôvodného rozsudku

prvoinštančného súdu tak, že zrušil neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného
súdu Prešov č.k. 24C/47/2022-107 zo dňa 7.12.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
č.k. 17Co/44/2023-179 zo dňa 27.6.2023, pretože táto povinnosť súdu vyplýva z § 335 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa ako

dôvody odvolania uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP.
V odvolaní bližšie uviedla, že prvoinštančný súd žalobu zamietol z dôvodu, že nie je aktívne vecne
legitimovanápodľa§135cods.1OZ.Súdjepovinnýskúmaťvkaždomštádiukonaniaexistenciuaktívnej
vecnej legitimácie, a to aj v prípade, pokiaľ ju nikto nenamieta. Súd sa však v danom prípade zaoberal
tým, či stavby, ku ktorým sa žalobkyňa domáha zriadenia vecného bremena, sú oprávnenými stavbami.
Súd skúmal a vlastnou činnosťou zistil, že stavby žalobkyne, konkrétne vodovodná prípojka a žumpa

a vodovodná šachta sú postavené na pozemku žalovanej, a preto si sám vyvodil, že automaticky má
ísť o neoprávnené stavby. Samotným predmetom sporu sa tak ani nezaoberal a mal za to, že len tá
skutočnosť, že žalobkyňa má stavby na cudzom pozemku, svedčí automaticky o tom, že nemôže ísť
o oprávnené uplatnenie nároku v tomto konaní a žalobu zamietol.
S týmto právnym posúdením sa prvoinštančný súd správne nevysporiadal. Žalobkyňa uviedla, že

spomínané stavby majú vyše 30 rokov a žalobkyňa a jej právni predchodcovia, ktorí žili v rodinnom
dome, ku ktorému sú dané stavby zriadené na to, aby plnili plnohodnotnú funkciu nehnuteľností, neboli
jediný krát vyzvaní na odstránenie týchto stavieb, ani na ich premiestnenie. Neboli za celý čas v ich
vlastníckych a užívacích právach k stavbám rušení a do týchto práv im nebolo nijako zasahované. Preto
ide o legálne stavby, pretože ich zriadil stavebník na základe dohody s vlastníkom pozemku. Ústna

dohoda o výstavbe a umiestnení stavieb medzi žalovanou a právnym predchodcom, otcom, žalobkyne
bola nesporná, tieto okolnosti žalovaná nepoprela. Počas celého obdobia existencie stavieb nebola
dohoda spochybňovaná, stavby neboli namietané, do práv otca žalobkyne k týmto stavbám, ale ani do
práv žalobkyne ku týmto stavbám nebolo zasahované, a to ani aktuálne.
Žalobkyňadodnešnéhodňanebolavyzvanánaodstráneniestavieb,naichpremiestnenie,nebolanijako

a nikým rušená, preto je možné tieto stavby považovať za oprávnené. Dohoda medzi žalovanou a otcom
žalobkyne nebola časovo obmedzená, preto žalobkyňa nie je limitovaná v právach k týmto stavbám.
Poukázala na závery súdnej praxe v Českej republike, s ktorou Slovenská republika mala v určitom
období rovnaký hmotnoprávny predpis a judikatúru.
Vzhľadom na uvedené je jednoznačné, že stavby boli postavené a umiestnené na základe dohody

žalobkyninho otca s obcou, v tom čase s vedomím kompetentných na obci, preto ide o oprávnené stavby.
V tom čase, keď sa stavby stavali, neboli zaužívané oficiálne hlásenia a povolenia na obci, avšak všetci
kompetentní mali o tom vedomosť a nezasiahli ani vtedy, keď k stavbe došlo, ale ani neskôr, keď sa
vodovodná šachta a prípojka a žumpa využívali. Vždy sa jednalo o využívanie takých stavieb, ktoré plnili
účel spolu so samotnou nehnuteľnosťou, nikdy tieto práva žalobkyňou neboli zneužívané. Žalobkyňa

uviedla, že o týchto dohodách sa vyjadrila už v minulosti, keď uviedla, že stavby boli postavené na
základe ústneho súhlasu a s vedomím Obce Ľutina.
Vzhľadom na vedomosť a nezasahovanie obce do práv žalobkyne a jej právnych predchodcov viac ako
3 desaťročia, celkom zrejme sa nemôže jednať o neoprávnené stavby. Aj v danom prípade judikatúra
Najvyššieho súdu Českej republiky reaguje na obdobné prípady, keď konštatuje možnosť zvážiť šikanu

v súvislosti s odstránením takejto stavby, keď vlastník pozemku od počiatku o celej situácii vedel
a zastavenia stavby sa nedomáhal na súde.
Žalobkyňa preukázala dôvodnosť svojho nároku a preto žiada zriadiť vecné bremeno in personam na
prístup k uvedeným stavbám, a to žumpe a vodovodnej prípojke. Je teda aktívne vecne legitimovaná
v spore.

Ďalej žalobkyňa v odvolaní uviedla zmätočnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý v bode 20 a 21
uvádza zmätočne na niektorých miestach namiesto žalovanej žalobcu.
Žalobkyni nie je zrejmé, čo vlastne konajúci súd považoval za sporné a čo za nesporné, keď uviedol
takútochybnúkonštaláciu,ktorámánavyševychádzaťzoskutočností,ktorésúdakorelevantnévkonaní
posudzoval a ktoré súd považuje za prioritné pre posúdenie oprávnenosti a opodstatnenosti nároku

žalobkyne.
Ďalej žalobkyňa namietala, že prvoinštančný súd nevykonal dôkazy potrebné k zisteniu rozhodujúcich
skutočností, hoci súdu predložila návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobkyňa žiadala, aby boli vypočutí
svedkovia, ktorých výpoveď považuje za potrebnú, a to výsluch manžela za účelom, ktorý už uviedlav samotnej žalobe a vo svojich vyjadreniach súdu, s cieľom preukázať opodstatnenosť a dôvodnosť
uplatneného nároku a deklarovať oprávnenosť stavieb, preukázať celý proces, v rámci ktorého sa
žalobkyňa snažila parcelu, na ktorej má umiestnené stavby, najprv kúpiť a potom domáhať sa zriadiť

vecné bremeno.
Uvedené žiadal roky tak žalobkynin nebohý otec, ako aj roky žiada žalobkyňa, pričom napriek tomu,
že už mala či odpredaj, alebo zriadenie vecného bremena odsúhlasené, resp. schválené obecným
zastupiteľstvom a samotným starostom, tento proces zakaždým zmaril p. B., ktorý aktuálne stojí za
zámenou pozemkov, pričom sa konkrétne jedná aj o pozemok, na ktorom sa domáha žalobkyňa

zriadenia vecného bremena. Pritom o zmenu v dispozícii k danému pozemku došlo v priebehu
konania vo veci samej a napriek vyznačenej poznámke v príslušnom liste vlastníctva, ktorú zapísal
príslušný kataster, čo preukazuje nečestný charakter žalovanej strany, ktorý bol v konečnom dôsledku
konštatovaný aj v uznesení Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24C/47/2022 zo 7.12.2022 v uznesení
o nariadení neodkladného opatrenia. Preto žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolanie v rovnakom znení podala žalobkyňa aj voči dopĺňaciemu rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania na návrh žalobkyne.

5. K odvolaniu zaujala stanovisko žalovaná. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobkyňa ani

v žalobe, ani vo svojich vyjadreniach ani raz nespomenula ústnu dohodu o výstavbe stavieb. Prvýkrát
ju spomína až v odvolaní. Žalovaná uviedla, že žumpa, ako aj vodovodná prípojka boli postavené
na parcele č. 650/11 vo vlastníctve žalovaného bez vedomia a súhlasu žalovanej a preto sa jedná
o neoprávnenú stavbu. Stavby boli postavené bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia stavebnému
úradu, a preto sa jedná o čiernu nepovolenú stavbu. Vlastník stavby vedel, že sa stavia na cudzom

pozemku.
Žalobkyňa v rodinnom dome nebýva, žije v A., do rodinného domu prichádza iba niekoľkokrát do roka
a nie je žiaden dôvod na to, aby bola vodovodná prípojka a žumpa postavené na pozemku žalovanej.
Nie je dôvod, prečo by si tieto stavby nemohla žalobkyňa postaviť na vlastnom pozemku. Žumpa je
minimálne 30 rokov nevyužívaná, v roku 1991 bola v obci postavená kanalizácia, na ktorú je povinný sa

každý pripojiť. Žumpa je suchá, nevyužívaná, žalobkyňa a jej právni predchodcovia platili, resp. platia
každoročne stočné za používanie obecnej kanalizácie. Dôkazy, ktoré chce vo veci vykonať žalobkyňa,
sú dôkazy zbytočné, k veci sa má vyjadriť manžel žalobkyne, ktorý nebol účastný ústnych dohôd so
žalovanou.
Nie je preto dôvod na obmedzovanie vlastníckeho práva žalovanej. Žalovaná bližšie uviedla

svoje zámery využiť uvedený pozemok. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného
súdu ako správny potvrdil. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

7. V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetom konania je žaloba žalobkyne, ktorá žiada zriadiť vecné
bremeno in personam, teda vo svoj prospech ako osoby, a to formou prechodu peši alebo motorovým
vozidlom k stavbám, ktoré ako žumpa a vodovodná prípojka sú postavené na parcele CKN č. 650/11 –

ostatná plocha o výmere 81 m2, zapísané na LV č. XXX, k.ú. C., ktorá parcela patrí žalovanej. Žalobkyňa
chce zriadiť toto vecné bremeno za náhradu 20 eur ročne.
Teda predmetom konania nie je nárok žalobkyne, ktorý má základ v § 135c Občianskeho zákonníka, kde
sa rieši vysporiadanie cudzej stavby na cudzom pozemku, ale predmetom konania je žaloba o zriadení
vecného bremena podľa § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri tom, aby súd mohol správne posúdiť

uplatnenýnárokžalobkyne,jepotrebnévychádzaťzozákonnýchustanovení§151nanasl.Občianskeho
zákonníka, ktoré zákonné ustanovenia dávajú prvoinštančnému súdu návod, aké skutkové okolnosti pre
posúdenie tohto návrhu je potrebné v priebehu konania preukázať žalobkyňou. Predmetom konania nie
je otázka legalizácie cudzej stavby na cudzom pozemku, kde žalobkyňa nemôže sa domáhať zriadenia
vecného bremena, tak, ako to skutkovo opísala v tejto žalobe.

Žalobkyňa, z doteraz prejavených názorov a vyjadrení strán sporu, postavila svoju žalobu do roviny,
že vlastnícke právo žalobkyne nie je k uvedenej stavbe žumpy a vodovodnej prípojky spochybnené,
a preto sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva zriadením vecného bremena práva cesty pešialebo motorovým vozidlom k uvedeným dvom stavbám, pričom toto vecné bremeno v určitej miere má
obmedzovať žalovanú.
Žalobkyňa na takto postavený skutkový dej v žalobe navrhla vykonať dôkazy, ktoré by preukázali

dôvodnosť prístupu k uvedeným stavbám.

8. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní správne postupoval, keď sa začal primárne zaoberať
aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne na podaní žaloby.
Aktívna vecná legitimácia je oprávnenie žalobkyne vyplývajúce z hmotného práva. Žalobkyni, pokiaľ má

byť vo veci vecne legitimovaná, musí svedčiť stav z hmotného práva, teda že je nositeľom subjektívneho
práva, o ktorom sa má rozhodovať. Aktívna vecná legitimácia je také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva žalobkyni jej uplatňovaný nárok.
Ak má súd náležite zistený skutkový stav, na základe ktorého vyvodí správny právny záver, potom môže
jednoznačne povedať, či je alebo nie je žalobkyňa nositeľom tých práv, ktorých sa domáha.
V napadnutom rozsudku prvoinštančný súd však nielenže nemal dostatočne zistený skutkový stav vo

vzťahu k právam, ktorých sa žalobkyňa domáha, ale ani vec nemal správne právne posúdenú, pričom
správne právne posúdenie veci závisí od zistených skutkových okolností.
Rozhodnutie prvoinštančného súdu tým, že nemá náležite zistený skutkový stav, dokonca prvoinštančný
súd nevykonal dôkazy z dôvodu hospodárnosti, ktoré podľa žalobkyne by mali preukázať jej právo na
uplatnený nárok, spôsobili, že prvoinštančný súd nemal natoľko objasnené skutkové okolnosti a dôkazy

preukazujúce uplatnený nárok, že bolo nemožné skutkový stav ustáliť podľa listinných dôkazov, ktorými
sa zaoberal prvoinštančný súd a ktoré boli aktuálneho charakteru bez výpovednej hodnoty k obdobiu
zriadenia stavieb a realizácie, resp. upotrebenia stavieb k nehnuteľnosti, s ktorou majú slúžiť.

9. Súdne rozhodnutie prvoinštančného súdu trpí skutkovými vadami, skutkový stav nebol správne

vytvorený, a preto celé rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné, je arbitrárne a vychádza
zo skutočností a právnych záverov, ktorých sa žalobkyňa ani nedomáha v podanej žalobe.
Preto, keďže prvoinštančné rozhodnutie považuje odvolací súd za nesprávne, odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

10. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa žalobným návrhom žalobkyne,
a to zriadením vecného bremena tak, ako ho špecifikovala v žalobe k uvedenému pozemku, na ktorom
má zriadenú stavbu žumpy a vodovodnej prípojky ešte z čias jej právnych predchodcov (asi z roku
1971) a vyhodnotiť, či tieto stavby sa užívajú s hlavnou stavbou, či ich existencia je reálne dôvodná,

akým spôsobom tieto stavby boli zriadené na pozemku žalovanej a či za celý ten čas, od kedy právni
predchodcovia žalobkyne a žalobkyňa tieto stavby užíva s nehnuteľnosťou (rodinným domom), ku
ktorej prislúchajú, bola niekedy v užívaní rušená. V závislosti od vykonaného dokazovania jej potom
potrebné ustáliť, či je dôvodné zriadiť žalobkyni vecné bremeno právo prechodu po pozemku žalovanej
za primeranú finančnú náhradu a či táto primeraná finančná náhrada je proporcionálna vlastníckemu

obmedzeniu žalovanej.

11. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí o veci samej podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách
konania pred odvolacím súdom.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).