Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201566
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8720201566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.;
skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX K. - O. K.,
o zaplatenie 5.153,55 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad, č.k. 9Csp/37/2020-180 zo dňa 09. mája 2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. v časti splatnosti dlhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

4 166,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.10.2017 do zaplatenia, a to všetko sa
mu povoľuje splácať v mesačných splátkach po 85,- eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje
po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
(cit.):

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.166,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
27.10.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III.Žalobcovipriznáva vočižalovanémuprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu62%.Ovýškenáhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 54 ods. 1,
ods. 2 a ods. 3 a § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2
písm. g), § 9 ods. 1 a ods. 2, § 11 ods. 2 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
inýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„ZoSÚ“),
§ 365, 488 a § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX
domáhal od žalovaného vyplatenia sumy vo výške 5 153,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný, uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvuo spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový
spotrebiteľský úver, typ pôžičky: Najľahšia pôžička, v sume 5 000 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov 24,68 % pri fixnej

ročnej úrokovej sadzbe 24,68 %, priemernej hodnote RPMN 16,57 %, RPMN 24,68 % a zaplatiť celkovú
čiastku 8 3340,40 eur. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 3 340,40 eur. Zmluvné strany
sa dohodli na 60 splátkach po 138,84 eur splatných vždy ku 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná
dňa XX.XX.XXXX a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že
žalovaný neplnil povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy riadne a včas, právny predchodca žalobcu

listom zo dňa XX.XX.XXXX - Predžalobná upomienka -, vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy a
súčasne ho upozornil, že ak do XX.XX.XXXX k úhrade splátky splatnej v mesiaci XX/XXXX nedôjde,
bude oprávnený úver zosplatniť. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, obsahom ktorého bolo oznámenie, že dlh z úverovej
zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz ku dňu XX.XX.XXXX.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako bezúročnú a
bezpoplatkov, a to z dôvodu nesprávneho a nejednoznačného uvedenia RPMN, ako aj z dôvodu
neprimeranevysokéhoúroku,ktorýbolvzmluvedohodnutýažvovýške24,68%ročne.SkutočnáRPMN
pri celkových nákladoch spotrebiteľa 3 340,40 eur nezodpovedala vyčíslenej hodnote v neprospech
spotrebiteľa. Takéto nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa za absencie všetkých

predpokladov použitých pre jej výpočet malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej
zmluvy. Zároveň uviedol, že v zmluve dohodnutý úrok vo výške 24,68 % je v rozpore s dobrými
mravmi, keďže podľa Národnej banky Slovenska priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých ako
spotrebiteľské úvery s fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov predstavovali výšku úroku 7,97 % ročne
v mesiaci november XXXX. Žalobcom požadovaný úrok bol teda o viac ako trojnásobne vyšší ako úrok,

ktorý za obdobných podmienok boli úvery poskytované. Ďalej uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi
inštitútom úrokovej sadzby ako aj medzi inštitútom RPMN. Zákonodarca stanovil administratívny strop

nie na úroky, ale na RPMN, ktorá zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver.
V závere uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva obmedzenie týkajúce sa korigovania v

prípade neprimerane vysokých úrokov, avšak platí, že tieto nie sú vyňaté spod prieskumu súdu v súlade
s dobrými mravmi. Sadzba úrokov, ktorá prevyšuje viac ako trojnásobok úrokovej sadzby bánk nemá
v demokratickej spoločnosti žiadne opodstatnenie, a preto úrok dohodnutý v neprospech spotrebiteľa,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zostávajúcej sumy nesplateného

úveru na istine, po odpočítaní vykonaných úhrad, vo výške 4 166,96 eur ( 5 000 eur - 833,40 eur) spolu
so zákonnými úrokom z omeškania od doby uplatnenej žalobcom, t.j. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Námietku premlčania vznesenú žalovaným posúdil ako nedôvodnú,
a vo vzťahu k žiadosti žalovaného o povolenie splátok po 85 eur mesačne uviedol, že žalovaný túto
požiadavku riadne neodôvodnil a nepreukázal.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.

6. Proti výroku I. rozsudku v časti splatnosti, o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu v lehote

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a voči výroku III. o povinnosti žalovaného nahradiť trovy
konania podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so záverom súdu o povinnosti uhradiť dlžnú
sumu v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti uviedol, že od začiatku

konania navrhoval, aby súd v prípade, že neodmietne návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu
rozhodol tak, že povolí platenie úhrad v mesačných splátkach po 85 eur. Poukázal na to, že tento
spor bol súčasťou konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad sp. zn. 4T/27/2019,kde
žalovaný vystupoval v postavení poškodeného vo vzťahu k žalobcovi. Namietal aj nesprávne právne
posúdenie veci vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, poukazujúc na ust. § 257 CSP. Povinnosť

nahradiť trovy konania považoval pre neho za likvidačné. Namietal, že súd pri rozhodovaní o trovách
konania nezohľadnil jeho zlú sociálnu situáciu, nakoľko pri mesačnom príjme 730 eur, jeho mesačné
výdavky predstavujú splátky dvoch úverov vo výške 270 eur a 85 eur, náklady za telefón, internet a TV
80 eur a náklady na bývanie, energie 200 eur (č. l. 197 spisu). S poukazom na dôvodovú správu kust. § 257 CSP, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/5/2011 zo dňa 18.01.2012,
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zrušil a vrátil
súdu na ďalšie konanie.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní nepoužil prostriedky
procesnej obrany a procesného útoku, ktoré by mali mať vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej
pohľadávky. Odvolanie žalovaného považoval za zmätočné. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalovaného z dôvodu ust. § 386 písm. d) CSP odmietol a zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

8. V ďalších vyjadreniach žalobca, a rovnako aj žalovaný zotrvali na svojich podaniach, pričom neuviedli
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv pre rozhodnutie o podanom odvolaní.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku I. rozsudku v časti, ktorou súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a voči výroku III. o
povinnosti nahradiť trovy konania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) tým,
že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na

jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Predmetom odvolacieho konania vychádzajúc z obsahu odvolania je preskúmanie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti splatnosti dlhu, t. j., vo výroku I. o povinnosti

žalovaného zaplatiť dlžnú sumu s príslušenstvom do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a súvisiaci
výrok III. o náhrade trov konania. Nakoľko výrok I. rozsudku o povinnosti zaplatiť dlžnú sumu s
príslušenstvom a vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nebol napadnutý
odvolaním, tieto neboli predmetom prieskumu odvolacieho súdu a nadobudol právoplatnosť.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená

zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací
súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre

spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

14. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa
XX.XX.XXXX uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý

spotrebiteľský úver vo výške 5 000 eur. žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 60. pravidelných
mesačných splátkach splatných vždy ku 20. kalendárnemu dňu v mesiaci po 138,84 eur.15.Vychádzajúczust.§232ods.2a3CSP,lehota naplnenie(tzv.paričnálehota)jevzásadetrojdňová,
a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zákon však umožňuje súdu, aby v odôvodnených prípadoch
určil aj dlhšiu paričnú lehotu, t.j. viac ako tri dni. Hľadiskami, ktoré musí súd vziať do úvahy pri určovaní

dlhšej paričnej lehoty sú predovšetkým výška priznaného plnenia žalobcovi, platobná schopnosť
žalovaného, prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých
splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej
povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery
žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967). Z uvedeného tak vyplýva, že aj za účinnosti Civilného sporového

poriadku, možno strane, ktorej bola uložená povinnosť platiť, povoliť splácať dlžnú sumu v pravidelných
mesačných splátkach.

16. Odvolací súd zastáva názor, že „slabšia strana“, ktorou v tomto spore žalovaný ako spotrebiteľ
nepochybne je, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitla v ťaživej finančnej situácii, že by
zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre nich obtiažne. Žalovanému

bola napadnutým rozhodnutím uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 166,96 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 %, ktorú mal žalovaný zaplatiť v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odvolaním napadnutú splatnosť dlžnej sumy žalovaný nepovažoval za správnu a žiadal, aby odvolací
súd, s prihliadnutím na jeho nepriaznivú majetkovú ale aj sociálnu situáciu, rozhodol tak, že žalovanému
povolil splácanie dlžnej sumy v splátkach vo výške 85 eur vždy ku 25. dňu v mesiaci. Súd prvej inštancie

zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom
žalovaný už v priebehu prvoinštančného konania poukazoval na skutočnosti odôvodňujúce povolenie
platenia dlžnej sumy v splátkach. Preto odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach a v sume tak ako je uvedené
vo výroku I. tohto rozsudku.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné v tomto smere zdôrazniť, že žalovaný preukázal
skutočnosti, ktoré odôvodňujú povolenie splácania dlžnej sumy v splátkach, tak, ako to navrhoval
v podanom odvolaní. Žalovaným navrhované plnenie prisúdenej sumy v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 85 eur (aj keď s plnením v splátkach žalobca nesúhlasí), nespôsobí žalobcovi

ekonomické problémy, ktoré by mali nepriaznivý následok na jeho obchodnú činnosť. Súd rozhodujúci o
čase plnenia môže zohľadniť pri stanovení splátok situáciu existujúcu v čase jeho rozhodovania.
Odvolací súd pri rozhodovaní o povolení výhody splátok prihliadol na žalovaným predložené vyhlásenie,
v ktorom žalovaný deklaroval výšku mesačného príjmu v sume 730 eur s výškou mesačných výdavkov
vo výške 630 eur (č. l. 197). Už len z uvedeného možno konštatovať, že splnenie dlhu, ktorú súd určil

v napadnutom rozsudku, by bolo prinajmenšom zložité. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k
záveru, že výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného ako aj pomery žalobcu ako banky,
ktorej predmetom obchodnej činnosti o.i. je aj poskytovanie úverov, odôvodňujú povolenie splátok vo
výške 85 eur mesačne.

18. V prípade, že žalovaný svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej zo
splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. To dáva určitú istotu pre žalobcu, že hrozba
bude dostatočnou motiváciou pre žalovaného, aby svoju povinnosť uloženú rozhodnutím súdu plnili
riadne a včas. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok
na úroky z omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia dlhu. Ak by odvolací súd nepovolil

splátky, v konečnom dôsledku by to pre žalobcu nemalo žiaden význam, keďže príjmy žalovaného mu,
ako sa javí odvolaciemu súdu nedovoľujú vyplatiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je aj posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným.

20. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude

musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.21.Rozhodovanieonáhradetrovkonaniapredstavujevzmyslestabilizovanejjudikatúryústavnéhosúdu
nepochybne integrálnu súčasť súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy môže svojím postupom a rozhodnutím porušiť základné právo účastníka

na súdnu ochranu (viď II. ÚS 56/05, IV. ÚS 248/08). Obdobný záver vyplýva ja z rozhodnutia zo dňa
06.02.1594 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

22. V sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane ktorá mala v spore plný úspech,

súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcov ide vtedy, ak
sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa ich žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

23. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ust. § 257 CSP. Účel predmetného
ustanovenia je vyjadrený moderačným právom súdu, ktorým je umožnené súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom skutočnosti tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom
v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže

dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než plynuli z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa.

24. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne
a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor
na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.
2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať
za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je

súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
§ 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/58/2023 zo dňa 14.08.2024).

25. Ustanovenie § 257 CSP má primárne slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t. j. na dosiahnutie
spravodlivosti pre účastníkov súdneho konania. Pokiaľ je však aplikované bez toho, že by relevantné
dôvody na taký postup boli posudzované, ide o postup zasahujúci do základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Najvyšší súd SR, a rovnako tak

aj Ústavný súd v rámci svojich rozhodnutí viackrát zdôraznil, že všeobecné súdy pri skúmaní existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov je povinný prihliadať na osobné,
zárobkové, majetkové a iné pomery oboch sporových strán, skúmať ich procesný postoj a okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov.

26. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj s predloženým
súdnym spisom a námietkami žalovaného vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 CSP nemal za preukázané,
že by sa súd v rámci svojho rozhodovania o náhrade trov konania zaoberal prípadnou aplikáciou
spomínaného ustanovenia. Vzhľadom na obsah podaného odvolania, ako aj vyjadrenia oboch strán
sporu mal odvolací súd za to, že pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného

konania bolo potrebné zohľadniť nielen okolnosti za ktorých bola žaloba podaná, ale ako aj žalovaný v
podanom odvolaní poukázal, aj na majetkové, rodinné a sociálne pomery na strane žalovaného, ktoré
boli schopné ovplyvniť a odôvodniť možnosť aplikácie ust. § 257 CSP. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či súd skúmal pomery žalovaného odôvodňujúce použitie
ust. § 257 CSP.

27. So zreteľom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo nič iné len kasačným vybavením veci
zrušiť rozsudok vo výroku III. a postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1, 2 CSP
s vrátením veci v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.28. Po vrátení veci súd prvej inštancie súd bude postupovať v naznačených intenciách odvolacím súdom
a pri svojom rozhodovaní zohľadní existenciu § 257 CSP a dá odpoveď o možnosti, resp. možnosti jeho

aplikácie v konkrétnom prípade. Zároveň svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, tak
aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

29. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).