Rozsudok – Opatrovníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Mésarošová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoOpatrovníctvo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41Ps/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201911
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224201911.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou vo veci obmedzeného

v spôsobilosti na právne úkony: Z. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. XX, I., zastúpený
procesným opatrovníkom: A. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. XX, I., za účasti Mestskej
časti Bratislava - Nové Mesto so sídlom Junácka 1, Bratislava, o zmenu opatrovníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u s t a n o v u j e: Mestskú časť Bratislava - Nové Mesto so sídlom Junácka 1, Bratislava za
opatrovníka osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: Z. I., narodený XX.XX.XXXX.

II. Opatrovník je o p r á v n e n ý a p o v i n n ý opatrovanca zastupovať pri všetkých právnych

úkonoch v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 13.02.2014, sp. zn. 37Ps/6/2012.

III. Opatrovník je p o v i n n ý predkladať správu o výkone opatrovníctva príslušnému súdu vždy
k 01.06. a 01.12. v každom kalendárnom roku.

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 13.02.2014, sp. zn. 37Ps/6/2012
vo výroku o ustanovení opatrovníka.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením z 19.06.2024, č. k. 41Ps/7/2024-7 Mestský súd Bratislava II začal konanie aj bez návrhu
o zmenu opatrovníka osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, a to na
základe podnetu p. Z. Ö., nar. XX.XX.XXXX, ktorá súdu oznámila, že hmotnoprávny opatrovník P. I.
zomrel.

2. Následne podaním z 25.07.2024 matka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony žiadala,

aby sa opatrovníkom jej syna Z. I. stala Mestská časť Bratislava - Nové Mesto z dôvodu úmrtia jej
manžela, P. I..

3. Súd zisťoval, či by matka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony mohla vykonávať funkciu
procesného opatrovníka. Matka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony uviedla, že sa lieči
na rakovinu, bojí sa, že ju pán I., ktorý bol voči nej v minulosti násilnícky, zbije. Uviedla tiež, že nie je
ochotná dostaviť sa na pojednávanie. Nevedela uviesť, kto z jeho blízkych ľudí by mohol vykonávať

funkciu procesnoprávneho opatrovníka. Zároveň dodala, že pani Z. Ö. je aktuálne liečená na psychiatrii,
ide o partnerku pána I., má S. a funkciu procesnoprávneho opatrovníka nebude vykonávať.4. Uznesením z 21.08.2024, č. k. 41Ps/7/2024-15 súd ustanovil A. I., nar. XX.XX.XXXX (brata osoby
obmedzenej spôsobilosti na právne úkony) za procesného opatrovníka osobe obmedzenej spôsobilosti
na právne úkony.

5. Dňa 28.08.2024 Mestská časť Bratislava - Nové Mesto vyjadrilo súhlas s tým, aby bolo ustanovené
menovanému za opatrovníka.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 09.12.2024, na ktorom vykonal dokazovanie

výsluchom procesného opatrovníka, osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, navrhovaného
opatrovníka - zástupcu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, oboznámil sa s obsahom
opatrovníckeho spisu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil
nasledovný skutočný a právny stav. Súd potom ako vypočul osobu obmedzenú v spôsobilosti na
právne úkony (alebo aj „opatrovanec“) pojednával v jej neprítomnosti, keďže opatrovanca vykázal z
pojednávacej miestnosti, nakoľko ani po výzve súdu, aby neskákal do reči, nevykrikoval v priebehu

pojednávania a nepoužíval vulgarizmy, tento neuposlúchol výzvu súdu.

7. Zo spisu pôvodne Okresného súdu Bratislava III súd zistil, že rozsudkom č. k. 37Ps/6/2012-285 z
13.02.2014, právoplatným 16.04.2014, bol Z. I., nar. XX.XX.XXXX obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony tak, že tento nie je spôsobilý sám rozhodovať a uzatvárať jednostranné, dvojstranné a iné právne

úkony, ktoré by ho zaväzovali k finančnému plneniu, nie je spôsobilý nakladať s nehnuteľným majetkom
a s hnuteľným majetkom presahujúcim 10,- eur týždenne, nie je spôsobilý rozhodovať o svojom
zdravotnom stave. Súd ustanovil opatrovancovi za opatrovníka A.. P. I., Z.., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
bude opatrovanca zastupovať vo všetkých právnych úkonoch v rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti
k právnym úkonom a v tomto rozsahu je zároveň povinný dbať na ochranu práv a oprávnených záujmov

opatrovanca. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Štátu nepriznal právo na náhradu trov konania a rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 61Ps/22/2016-90 z 15.03.2022 súd konanie o zmenu
opatrovníka zastavil. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že vtedajší opatrovník A.. P. I., Z.. žiadal o

zmenu opatrovníka z dôvodu svojho veku a zdravotného stavu, pričom svoj návrh vzal na pojednávaní
15.03.2022 späť.

9. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 40Ps/3/2023-35 zo 06.06.2024 súd konanie zastavil.
Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že potom ako bol súdu doručený úmrtný list navrhovateľa -

opatrovníka A.. P. I., Z.., súd konštatoval nedostatok procesnej subjektivity navrhovateľa, keďže tento
zomrel v priebehu konania.

10. Z úmrtného listu A.. P. I., Z.., ktorý je súčasťou spisu tunajšieho súdu sp. zn. 40Ps/7/2024 vyplýva,
že tento zomrel XX.XX.XXXX.

11. Z výsluchu procesného opatrovníka vyplýva, že je bratom opatrovanca, ale funkciu hmotnoprávneho
opatrovníka nechce vykonávať, pretože je zlý a nedá sa s ním vydržať. Zároveň uviedol, že z rodiny
by nemohol nikto vykonávať funkciu opatrovníka. Matka mala rakovinu hrtanu a otec zomrel. Ďalší
4 nevlastní bratia s opatrovancom podľa vyjadrenia procesného opatrovníka nevydržia. Procesný

opatrovník býva s opatrovancom v jednej domácnosti.

12. Z výsluchu opatrovanca súd zistil, že ako opatrovník by mohla prichádzať do úvahy jeho priateľka
Z. Ő., alebo J., kamarát opatrovanca.

13. Z výsluchu poverenej pracovníčky Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto vyplýva, že komunikovali
aj s pani Ő., ktorá im potvrdila, že je psychiatrický pacient a chodí ambulantne na liečbu. Z. Ő. je invalidná
dôchodkyňa, toho času stabilizovaná, býva u otca a pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu
na A.. Poverená pracovníčka Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto uviedla, že mestská časť súhlasí
s ustanovením za opatrovníka osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, nakoľko nie je iná

osoba z príbuzných, ktorá by mohla túto funkciu vykonávať a pani Ő. nespĺňa podmienky na výkon
funkcie opatrovníka.14. Procesný opatrovník súhlasil s tým, aby bola mestská časť ustanovená za opatrovníka a dodal, že
jeho brat sa vôbec nelieči a neberie lieky.

15. Podľa § 272 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd ustanoví opatrovníka fyzickej
osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

16. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne
úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.

17. Podľa § 27 ods. 2 OZ, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je
súdom ustanovený opatrovník.

18. Podľa § 27 ods. 3 OZ, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba,

ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej
správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).

19. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej

opatrovníka.

20. Podľa § 274 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah
opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

21. Podľa § 275 CMP, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá
na pokyny súdu.

22. Podľa § 277 ods. 1 CMP, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.

23. Podľa § 277 ods. 2 CMP, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje
povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

24. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v
príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že

medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo
inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere, povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka
je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za
predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola v prvom rade poverená fyzická osoba
blízka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva

a jeho riadny a zodpovedný výkon treba však predpokladať, že opatrovník s výkonom tejto funkcie
súhlasí. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať v zásade len výnimočný charakter,
a to až v prípade, ak žiada fyzická osoba nie je schopná alebo ochotná túto funkciu zodpovedne
vykonávať alebo nemá na to vytvorené všetky predpoklady. Ak má súd za to, že je vhodné ustanoviť
za opatrovníka právnickú osobu, je povinný riadne a presvedčivo odôvodniť, prečo za opatrovníka

ustanovil práve právnickú osobu a prečo nie je možné do tejto funkcie ustanoviť žiadnu fyzickú osobu.
Pri ustanovení právnickej osoby do tejto funkcie ide o tzv. verejného opatrovníka, ktorý vykonáva svoju
funkciu prostredníctvom svojich pracovníkov na základe rozhodnutia súdu a v súlade s vymedzením
úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení. Podľa zásad doterajšej súdnej praxe, pre ustanovenie
za opatrovníka nie je rozhodujúca okolnosť, či v tomto zariadení sú vytvorené všetky organizačné

predpoklady na výkon funkcie opatrovníka a či orgán štátnej alebo miestnej správy má preto vytvorené
podmienky. Ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka občana nie je viazané na súhlas
tohto orgánu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikát číslo R 5/1986, v zmysle ktorého
je povinnosťou súdu, aby neodkladne ustanovil opatrovníka občanovi obmedzenému spôsobilosti na
právne úkony, ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana pre túto funkciu, orgán miestnej štátnej správy

alebo jeho zariadenie, pokiaľ má právnu subjektivitu.

25.Rozhodnutie,ktorýmjejednotlivecpozbavenýspôsobilostinaprávneúkonypredstavujeobmedzenie
jeho základných práv garantovaných v Listine základných práv a slobôd. Obmedzenie spôsobilosti naprávneúkonyjetedavždyrozhodnutímštátu,ktorýmštátvstupujedoautonómnehopriestorujednotlivca,
pričom je to práve štát, ktorý nesie plnú zodpovednosť za to, že za trvania tohto obmedzenia sa žiadnym
spôsobom nezhorší postavenie jednotlivca. Z uvedeného možno vyvodiť, že je to štát, ktorý nesie

primárnu povinnosť vykonávať opatrovníctvo osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony tam, kde
nie je možné nájsť vhodnú osobu z okruhu príbuzných opatrovanca, či ďalších súkromných osôb, ktoré
by boli ochotné dobrovoľne túto funkciu prevziať a s náležitosťou starostlivosťou ju vykonávať. Za „orgán
miestnej správy“ je tak možné považovať obec, ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva ako organizačnú
súčasť štátu. Na výkon funkcie tzv. verejného opatrovníka osoby obmedzenej spôsobilosti na právne

úkony môže byť súdom ustanovená obec, v ktorej má opatrovanec trvalý pobyt, alebo jej zariadenie,
ktoré má právnu subjektivitu a bolo zriadené na plnenie podobných úloh miestnej samosprávy.

26. Súd zisťoval, či existuje príbuzný alebo iná blízka osoba obmedzeného v spôsobilosti na právne
úkony, ktorá by mohla vykonávať funkciu jeho opatrovníka, no spomedzi jeho príbuzných, či iných
vhodných subjektov, sa nepodarilo nájsť vhodnú osobu na ustanovenie do funkcie jeho opatrovníka.

Menovaný je slobodný, bezdetný. Matka ani brat menovaného s ustanovením do funkcie opatrovníka
nesúhlasili. Iných príbuzných obmedzeného Z. I., ktorí by boli ochotní vykonávať funkciu opatrovníka
sa súdu nepodarilo zistiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na predchádzajúce konanie o zmenu
opatrovníka, ktorú inicioval ešte pôvodný opatrovník, otec opatrovanca, ktorý rovnako ani v tom čase
nevedel označiť žiadnu vhodnú osobu na výkon tejto funkcie. Z. Ö., súčasná priateľka opatrovanca

podľa názoru súdu, ako aj navrhovaného opatrovníka - mestskej časti nespĺňa podmienky na výkon
funkcie opatrovníka, keďže v jej prípade ide o invalidnú dôchodkyňu, ktorá má sama problémy so
zdravotným stavom, pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu. Súd tiež poukazuje na absenciu
jej písomného súhlasu s ustanovením do funkcie opatrovníka, pričom aj podľa matky opatrovanca Z.
Ö. nebude funkciu opatrovníka vykonávať. Súd na strane opatrovníka skúma spôsobilosť na právne

úkony, splnenie morálnych osobnostných a zdravotných predpokladov na výkon funkcie opatrovníka,
tiež môže zvážiť také predpoklady ako je finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem), bydlisko
opatrovníka, vzájomné vzťahy opatrovanca a opatrovníka, prípadná kolízia záujmov, ako aj vzťahy v
rámci príbuzenského pomeru. Keďže opatrovanec nemá iných príbuzných, ktorí by mohli vykonávať
funkciu opatrovníka, súd ustanovil mestskú časť, ktorá prejavila vôľu byť opatrovníkom menovanému

a predovšetkým spĺňa všetky podmienky a predpoklady na to, aby vykonávala funkciu opatrovníka
v záujme obmedzeného, preto ho súd ustanovil za opatrovníka obmedzenému. Nie je potrebné,
aby ustanovený opatrovník zabezpečoval faktickú osobnú starostlivosť o opatrovanca, resp. za týmto
účelom, aby s ním musel byť v pravidelnom a častom kontakte. U ustanoveného opatrovníka ide o obec,
resp. mestskú časť, ktorá z tejto pozície nevyhnutne má určitý administratívny aparát na zabezpečenie

jej úloh v rámci samosprávy ako aj preneseného výkonu štátnej správy. Úlohou obcí je okrem iného
starostlivosť o potreby jej obyvateľov v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
ktorá môže poskytovať podpornú sociálnu službu spočívajúcu v pomoci pri zabezpečení opatrovníckych
práv a povinností (§ 12 ods. 1 písm. e) bod 2, § 55 a § 80 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. o
sociálnych službách). Uvedené úlohy, ktoré sú zákonom zverené mestám a obciam možno svojou

povahou považovať za blízke povinnostiam vyplývajúcim z funkcie opatrovníka osoby obmedzenej
spôsobilosti na právne úkony. Keďže Z. I. má v čase rozhodovania súdu hlásený trvalý pobyt v obci
Bratislava - Nové Mesto, preto súd v súlade s § 27 ods. 3 OZ ustanovil za jeho opatrovníka mestskú
časť Bratislava - Nové Mesto. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú v
spôsobilosti na právne úkony konať v rozsahu nedostatku jeho vlastnej spôsobilosti na právne úkony

(vymedzenévrozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIIz13.02.2014,sp.zn.37Ps/6/2012).Výkonfunkcie
opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu
správy o výkone opatrovníctva vždy k 01.06. a 01.12. každého roka.

27. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 13.02.2014, sp. zn. 37Ps/6/2012 vo výroku

o ustanovení opatrovníka, keďže pôvodný opatrovník P. I. zomrel XX.XX.XXXX.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

Odvolanie podané procesným opatrovníkom a Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto bude právne
neúčinné, nakoľko sa títo práva podať odvolanie voči súdu v zmysle § 368 CSP vzdali, a to po vyhlásení
rozhodnutia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a

ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.