Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124314713
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124314713.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D.
XXX/XX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Martinom Dolinajom, advokátom so sídlom Halenárska 412/7,
917 01 Trnava, proti žalovanému: E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. G. XXX/XX, XXX XX C.,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zakazuje žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Súd poučuje žalovaného, že môže ako žalobca voči žalobkyni ako žalovanej podať žalobu vo veci
samej, ktorej predmetom môže byť nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu
škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04. 06. 2024, doplneným dňa
05. 06. 2024, domáhala v zmysle § 325 ods. 2 písm. f), g), h) CSP, aby súd uložil žalovanému:
- nevstupovať do stavby – rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku CKN č.

XXXX, nevstupovať na pozemky – CKN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m?311
m2, CKN č. XXXX záhrada o výmere 75 m?75 m2, CKN č. XXXX o výmere 726 m?726 m2, všetko
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k .ú. C., obec Hrochoť, okres G. G., evidované na LV č. XXX (ďalej
„obydlie“ alebo „priľahlé pozemky“)
- nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 m,
- nekontaktovať žalobkyňu priamo alebo nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou,

ani inými prostriedkami,
- nezdržiavať ani nepohybovať sa vo vzdialenosti menšej ako 30 metrov od vonkajšej hranice priľahlých
pozemkov s výnimkou neprerušovaného prejazdu motorovým vozidlom za účelom výkonu legitímnych
práv žalovaného,
- zdržať sa akéhokoľvek pozorovania žalobkyne, a jej obydlia a priľahlých pozemkov.
Zároveň žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom

rozsahu.

2. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný, jej bývalý manžel, bol rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 1T/25/2019- 477 zo dňa 24. 04. 2019, právoplatným dňa 13.08.2019, (ďalej „trestný
rozsudok“) uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby (žalobkyne)
na tom skutkovom základe, že v období od septembra 1999 do 7. decembra 2018 pod vplyvom

alkoholických nápojov ubližoval žalobkyni tak, že kričal po nej, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej
zabitím, zakazoval sa jej stretávať s niektorými ľuďmi, prikazoval jej aké práce má doma urobiť, hádalsa s ňou pre peniaze, minimálne raz do mesiaca ju napadol tak, že ju udieral päsťami do hlavy a po
celom tele, ťahal ju za vlasy po zemi, strkal do nej, v dôsledku čoho sa udierala o rôzne predmety,
pričom od fyzických útokov upustil v roku 2008, keď jej diagnostikovali vážne onkologické ochorenie,

psychicky ju týral vyššie uvedeným spôsobom naďalej, pričom po odsťahovaní sa dcér zo spoločnej
domácnosti, jej zakazoval sa stretávať a kontaktovať s nimi a po narodení sa vnúčat jej zakazoval sa
stretávať s nimi, pričom 07. 12. 2018 opäť slovne zaútočil na ňu pre peniaze, pričom sa jej vyhrážal
zabitím a keď chcela opustiť dom, tak ju zacvikol medzi dvere, ťahal ju za vlasy, namykoval ju, v dôsledku
čoho táto padla na zem, poudierala sa, následne jej zakazoval vstať z gauča a napiť sa vody, čím

jej spôsobil pomliaždenie hlavy s krvnou podliatinou, pomliaždenie krku, pravého predlaktia, pravého
prsníka, ľavého stehna, čím dlhodobo spôsoboval žalobkyni fyzické a psychické utrpenie, v dôsledku
čoho sa žalobkyňa žalovaného bála, plakala, ustupovala mu, nemohla spávať a bola nútená vyhľadať
psychiatrickú pomoc. Za tento skutok bol žalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov spolu s obmedzeniami a to zákaz
vstupu do domovej nehnuteľnosti s príslušenstvom a na pozemky k nemu patriace nachádzajúce sa

v obci C., D. C. XXX/XX, príkaz nepriblížiť sa k poškodenej (žalobkyni) na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov bez jej súhlasu, a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Tieto skutočnosti mal súd osvedčené
z predloženého trestného rozsudku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že tieto zákazy a príkazy pominú uplynutím
5- ročnej skúšobnej doby, t.j. dňa 13.08.2024.

3. Žalobkyňa poukázala na závery znaleckého posudku č. 10/2019 vypracovaného počas trestného
konaniaH.I.J.,znalkyňoupsychiatričkou(ďalej„znaleckýposudok“).Znalkyňaskonštatovala,ženásilné
konanie žalovaného je dôsledkom trvalej a neliečiteľnej poruchy jeho osobnosti, pričom zistila tiež
syndróm závislosti od alkoholu v klinicky rozvinutom štádiu. Žalovaný počas trestného konania popieral
spáchanie skutku a odmietal liečbu odporúčanú H. K.. Uvedené skutočnosti mal súd osvedčené zo

znaleckého posudku.

4. Manželstvo sporových strán bolo na návrh žalobkyne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 9Pc/6/2019-28 zo dňa 25. 05. 2019, právoplatným dňa 25. 05. 2019.

5. V súvislosti s násilným konaním žalovaného, za ktoré bol právoplatne odsúdený, žalobkyňa poukázala
na vážnu psychickú ujmu na zdraví, ktorú utrpela. Uviedla, že navštevovala a doposiaľ navštevuje H.
L., v ktorej zdravotnej starostlivosti je. Z jej lekárskych správ (posledná zo dňa 23. 05. 2024) žalobkyňa
poukázala na relevantné skutočnosti, z ktorých opakovane vyplýva veľký strach z bývalého manžela,
s ktorým sa nechce stretnúť, nechce ho vidieť, lebo sa vnútorne úplne roztrasie, spomenie si na to, čo

jej robil, bojí sa ho. Žalovaný spôsobil žalobkyni posttraumatickú stresovú poruchu (F 43.1) a adaptačnú
poruchu (F 43.2). Tiež uviedla, ako na ňu zle dopadali rôzne konania pred súdmi a orgánmi verejnej
moci, ktoré inicioval žalovaný, nehovoriac o tom, že na ňu podal nezmyselné trestné oznámenie na
prokuratúru, že ho mala údajne otráviť a sotiť, ktoré bolo odmietnuté podľa § 197 od.s 1 písm. d)
Trestného poriadku. Žalovaný mal spôsobovať útrapy žalobkyni aj tým, že v konaní o vyporiadanie ich

zaniknutého BSM si vymýšľal a predkladal nepravdivé dôkazy, čo skonštatoval samotný Okresný súd
Banská Bystrica v rozsudku sp. zn. 7C/1/2022 zo dňa 29. 02. 2024. Konanie žalovaného má tak na
žalobkyňu stále svoj vplyv a dopad, robí jej zle, keď sa žalovaný pohybuje v blízkosti jej obydlia (citované
zo správ H. L.: „keď sa aj na ceste stretneme veľmi sa bojím, celá sa roztrasiem“,..“ku susede chodí“...“a
z cesty pozerá“). Žalobkyňa je totiž vystavená tomu, že žalovaného vidí, a to v nej vyvoláva príkorné

spomienky na násilie, ktoré si od žalovaného vytrpela (tzv. retraumatizáciu, resp. flešbeky).

6. Žalobkyňa poukázala ďalej na to, že hoci mal žalovaný v čase podania návrhu trestným rozsudkom
uložený príkaz nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia v zmysle § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona,
vblízkostiobydliažalobkynesazdržiaval,atoniepríležitostnealepravidelne.Žalobkyňanapreukázanie

tohto tvrdenia predložila čestné prehlásenia dcér žalobkyne (F. B., A. C.) a vnuka žalobkyne (H. C.).
Žalobkyňatiežpredložilafotografiuvyhotovenúzhranicejejpozemkudňa09.04.2024,kedybolžalovaný
od hranice jej pozemku cca 20 m. Dňa 02.06.2024 sa podarilo fotograficky zachytiť motorové vozidlo
žalovaného ŠKODA FABIA ev. č. G. XXX M. vo vzdialenosti menšej než 20 m od hranice pozemku
žalobkyne. Žalovaný má chodiť na návštevy k susede žalobkyne, pani A. F., ktorá býva cez cestu oproti

nehnuteľnostiam, kde býva žalobkyňa, čo je od hranice pozemku žalobkyne cca 18 m.

7. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný má záujem znovu užívať nehnuteľnosti, v ktorých býva žalobkyňa.
Najprv sa listom svojej právnej zástupkyne zo dňa 11. 05. 2020 dožadoval stanoviska pani A. C. (dcéražalobkyne) k možnosti nerušeného užívania nehnuteľnosti – obydlia (v ktorom býva žalobkyňa), do
ktorého mal v tom čase ešte stále zakázaný vstup v zmysle trestného rozsudku. Na túto žiadosť mu
dcéra žalobkyne odpísala listom zo dňa 25. 02. 2020, v ktorom reflektovala na tento zákaz a spáchanie

zločinu ako aj nato, že žalovanému poskytla prístrešie jeho sestra, F. H., u ktorej býva, o čom svedčí
čestné vyhlásenie manželov H.. Ich dom sa nachádza na adrese F. G. XXX/XX, XXX XX C., na opačnom
konci obce Hrochoť. Následne žalovaný opakovanie žiadal pani A. C. listom zo dňa 14.08.2020 a zo dňa
28.01.2021, počas zákazu vstupu do obydlia žalobkyne, o poskytnutie stanoviska k možnosti nerušene
užívať nehnuteľnosti, v ktorých býva žalobkyňa. Aj toto svedčí o charaktere žalovaného. Žalobkyňa

v návrhu tvrdí, že žalovaný len čaká na to, aby mu súdny zákaz vstup do obydlia a priblíženie sa
k žalobkyni pominul (13.08.2024). Návrat žalovaného do jej obydlia, resp. jeho možnosť sa k nej znova
priblížiť je s ohľadom na zdravotný stav žalobkyne nemysliteľným, a vyvolal by vážne dopady na
psychickom zdraví žalobkyne.

8. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala ochrany svojho života, zdravia, rodinného a súkromného

života, ochrany svojej ľudskej dôstojnosti v zmysle čl. 2. ods. 1, čl. 8 od. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, čl. 15 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy SR a § 11 Občianskeho
zákonníka. Tieto práva žalobkyne boli v minulosti konaním žalovaného porušované. Teda s ohľadom
na násilné správanie sa žalovaného voči žalobkyni, intenzitu tohto násilia, následok v podobe vážnej
ujmy na zdraví (posttraumatická stresová porucha a adaptačná porucha), ale tiež na poruchu osobnosti

žalovaného (trvalá a liečbou neovplyvniteľná), ktorá podmienila páchanie zločinu na žalobkyni, a ktorá
spolu s porušovaním zákazu priblíženia sa k obydliu žalobkyne v čase trvania zákazu a domáhaním
sa užívania nehnuteľnosti žalovaným v čase trvania zákazu vstupu do obydlia a na priľahlé pozemky,
predstavuje relevantný rizikový faktor ďalšieho ohrozovania duševnej (prípadne aj) fyzickej integrity
žalobkyne, pokiaľ žalovanému nebude v takom správaní brániť právna prekážka v podobe zákazu

priblíženia, vstupu do obydlia, zákazu kontaktovania, ale aj zákazu pohybu v blízkosti obydlia, nakoľko
samotný vizuálny kontakt žalobkyne a žalovaného žalobkyňu preukázateľne traumatizuje.

9. Žalobkyňa sa teda v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ CSP domáhala, aby súd zakázal žalovanému
vstúpiť do domu a na priľahlé pozemky, kde býva osoba (žalobkyňa), ktorej telesnú alebo duševnú

integritu svojim konaním žalovaný ohrozuje. Uviedla, že v prospech žalovaného aj v jej prospech je
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v k.ú. C. zriadené vecné bremeno – právo doživotného
bývania a užívania. Právo na ochranu života, zdravia žalobkyne má prednosť pred právom žalovaného
užívaťnehnuteľnostinazákladevecnéhobremena.StýmtosapraktickystotožnilajOkresnýsúdBanská
Bystrica v trestnom rozsudku, keď s ohľadom na okolnosti veci samej (aj psychickú ujmu na strane

žalobkyne) považoval za potrebné uložiť žalovanému zákaz vstupu do obydlia a na priľahlé pozemky.
Tým prakticky vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľností napriek tomu, že mal žalovaný aj v tom čase
právo tieto užívať titulom vecného bremena. Tiež uviedla, že dôvody, pre ktoré bol zákaz žalovanému
uložený, trvajú naďalej. Tu požadovaný zákaz vstupu do obydlia, v ktorom je v prospech žalovaného
zriadeného vecné bremeno práva doživotného užívania, zodpovedá aj tzv. testu proporcionality ako ho

definoval napr. Ústavný súd ČR v náleze PL. ÚS 4/94. Navyše žalobkyni bolo darovacou zmluvou zo
dňa 04. 06. 2024 prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

10. Žalobkyňa sa ďalej domáhala v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, aby súd zakázal žalovanému
priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 30 m. Pokiaľ ide o uloženie zákazu žalovanému zdržiavať

sa v blízkosti obydlia žalobkyne, konkrétne vytvorenie ochranného pásma 30 m pozdĺž celej vonkajšej
hranice sústavy pozemkov N. XXXX, XXXX, XXXX, uvedené je podľa žalobkyne možné v zmysle § 325
ods. 2 CSP (slovo „najmä“). Povinnosť nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej osoby je explicitne
vymedzené v § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, kde práve táto možnosť bola žalovanému uložená
trestným rozsudkom. Napriek tomu sa žalovaný v súčasnosti pohybuje vo vzdialenosti cca 20 m od

hranice pozemku žalobkyne (viď fotodokumentácia), čo je pre jej zdravie neúnosné.

11. Napokon žalobkyňa uviedla, že jej škodí na psychickom zdraví, keď žalovaný pozoruje ju, jej obydlie
a pohyb osôb na pozemkoch. Robí to z dvora pani F., resp. aj tak, že sa priblíži k plotu postavenému
na hranici pozemku CKN XXXX v k.ú. C..

12. Uznesením sp. zn. 13C/29/2024 zo dňa 17. 06. 2024 súd konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zastavil z dôvodu res iudicata v zmysle § 230 CSP (pre uložené zákazy
a obmedzenia žalovanému v trestnom konaní sp. zn. 1T/25/2019) a to:- v časti zákazu vstupu žalovaného do rodinného domu a na pozemky k nemu patriace, zapísané na
LV č. XXX v k. ú. C. (výrok I),
- v časti uloženia povinnosti žalovanému nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov

(výrok II),
- v časti uloženia povinnosti žalovanému nezdržiavať a nepohybovať sa vo vzdialenosti menšej
ako 30 metrov od vonkajšej hranice pozemkov evidovaných na LV č. XXX v k.ú. C., s výnimkou
neprerušovaného prejazdu motorovým vozidlom za účelom výkonu legitímnych práv žalovaného (výrok
III).

Ďalej súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek pozorovania žalobkyne, a jej obydlia a to
stavby – rodinný dom, súp. č. XXX, postavenej na pozemku C KN č. XXXX, pozemku CKN č. XXXX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m 2, pozemku C KN č. XXXX – záhrada o výmere 75 m?
75 m2, pozemku C KN č. XXXX záhrada o výmere 726 m?726 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k. ú. C., obec Hrochoť, okres Banská Bystrica, evidované Okresným úradom Banská Bystrica,
katastrálny odbor na LV č. XXX (výrok IV), návrh vo zvyšnej časti zamietol (výrok V), poučil žalovaného,

že môže ako žalobca voči žalobkyni ako žalovanej podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom môže
byť nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia (výrok VI), a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni (výrok VII).

13. Žalobkyňa podala dňa 04. 07. 2024 odvolanie voči výrokom I., II., III., V. a VII. uznesenia. Do
výroku IV. (povinnosť žalovaného zdržať sa pozorovania žalobkyne, jej obydlia a priľahlých pozemkov)
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 07. 2024. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, aby neodkladné opatrenie nariadil v navrhovanom znení.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Má
za to, že súd prvej inštancie v súlade s § 230 CSP správne uzavrel, že trestný rozsudok predstavuje
prekážku res iudicata pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tiež poukázal na to, že bol zbavený
svojich práv na slobodný pohyb a prístup k svojmu obydliu. Uplatnenie zákazu kontaktovania musí
byť opodstatnené, odôvodnené konkrétnymi okolnosťami, čo v tomto prípade nebolo dostatočne

preukázané. Poukázal na možnosť mediácie, dohodu o podmienkach vzájomného kontaktu, alebo
psychologické poradenstvo, ktoré by mohlo prispieť k zmierneniu konfliktu a zabezpečeniu bezpečia
oboch strán. Zákazy by mali byť uplatňované len v prípade, kde je to nevyhnutne potrebné a kde je
riziko preukázateľné, čo v tomto prípade neplatí. Nemal žiadny zámer ani dôvod kontaktovať žalobkyňu,
tvrdeniažalobkynesúzaloženénanepodloženýchdomnienkach,žalobkyňanepredložilažiadnedôkazy,

ktoré by mohli podložiť jej tvrdenia. Prevencia ako taká nemôže byť postavená na domnienkach alebo
obavách, ale musí byť podložená konkrétnymi jednoznačnými dôkazmi o hrozbe alebo nebezpečenstve,
ktoré v tomto prípade absentuje. Súd by mal zohľadniť jeho ochotu spolupracovať a dodržiavať jemu
nariadené obmedzenia/zákazy trestným rozsudkom. Žalovaný, pokiaľ ide o výrok IV., ktorým bolo
vyhovené návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, poukázal na to, že ani v tomto

prípade žalobkyňa neosvedčila dostatočne dôvodnosť svojich tvrdení.

15. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanému zotrvala na dôvodoch odvolania. Uviedla, že ujma,
ktorú utrpela konaním žalovaného na svojom psychickom zdraví je reálna a opakovane potvrdzovaná jej
psychiatričkou, ako aj vyjadreniami jej najbližších. Považuje za účelové tvrdenia žalovaného, že uložené

zákazy vstupu a priblíženia sa k žalobkyni majú priamy negatívny vplyv na jeho životné podmienky.
Uvedené obmedzenia zapríčinil práve žalobca. Mediácia alebo psychologické poradenstvo a podobne,
ako to navrhuje žalovaný vychádza z absolútneho nepochopenia situácie žalobkyne, ktorá je obeťou
násilného trestného činu zo strany žalovaného s pretrvávajúcimi následkami na jej psychickom zdraví.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súd by mal zohľadniť jeho ochotu spolupracovať a dodržiavať nariadené

obmedzenia, z čestných vyhlásení svedkov vyplýva, že žalovaný mal zákaz približovať sa k obydliu
žalobkyne, ale tento evidentne nedodržiaval.

16. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobkyne zotrval na skutočnostiach uvedených v jeho
predchádzajúcom vyjadrení. Poukázal na to, že nevyhľadáva žiadny kontakt so žalobkyňou, robí všetko,

preto aby sa akémukoľvek priamemu kontaktu so žalobkyňou vyhol, nemá s ňou žiadny osobný kontakt
ani iný kontakt a rešpektuje všetky nariadenia/zákazy približovania, ktoré mu boli uložené v trestnom
konaní, aj napriek tomu, že uložené zákazy stratili platnosť 13. 08. 2024. Tvrdenia žalobkyne o tom, že
by sa k nej úmyselne približoval, alebo ju akokoľvek ohrozoval sú nepravdivé. Žalobkyňa nepredložilažiadne dôkazy o tom, že by sa jej zdravotný stav zhoršil v dôsledku jeho konania. Žiadny kontakt
žalovaného so žalobkyňou nebol reálne preukázaný ani osvedčený (s výnimkou 1 krát účasť na súdnom
pojednávaní vo veci sp. zn. 7C/1/2022).

17. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 13Co/95/2024 zo dňa 18. 09. 2024, právoplatným
dňa 30. 09. 2024, uznesenie tunajšieho súdu vo výroku V. potvrdil, a vo výrokoch I., II. III. VII. zrušil
a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že v novom rozhodnutí má
tunajší súd opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobkyňou, posúdiť tvrdenia strán sporu uvedené aj

v odvolacom konaní, predovšetkým, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
(princíp opodstatnenosti). Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda
požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Strana sporu domáhajúca sa
nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j.
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na
domnienkach či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa. Pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom. Dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia spočíva
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu

pripojených listín.

18. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

24. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

25. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

26. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.27. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

28. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

29. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie z dvoch dôvodov:

a) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo b) je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Je však
nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné na záver, že bez okamžitej, aj keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa/žalobcu ohrozené. Tieto skutočnosti
musia vyplývať už z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného
opatrenia je totiž rýchle riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

30. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností

prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

31. Súd viazaný názorom odvolacieho súdu, opätovne posudzoval návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia v rozsahu zrušenia a vrátenia veci z vyššie uvedených hľadísk, pričom dospel k záveru, že
návrhu možno čiastočne vyhovieť.

32. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú
integritu osoby, ktorá môže byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie

uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná
integrita je, resp. môže byť konaním odporcu ohrozená.

33. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje osvedčenie
existencie možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, teda žalobkyne.

Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ osvedčuje spravidla napr. lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou
alebo elektronickou komunikáciou. Pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov súd zisťuje iba
najvýznamnejšie skutočnosti (nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa
mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného

opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do
integrity chránenej osoby. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP
je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo
všeobecnostidefinovaťakoúmyselnépoužitiefyzickejsilyalebomoci,buďlenpravdepodobneohrozené
alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok

alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, psychickej škody a podobne. Násilie znamená
najčastejšie označenie jednorazového fyzického útoku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje
ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek útokoch, vrátane zanedbávania,
ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj
jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. (viď napr. uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo10/2012 zo dňa 15. 10. 2012).

34. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú,

aj duševnú ujmu. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo
jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné
následky.35. Z aktuálneho LV č. XXX pre k.ú. C. mal súd osvedčené, že žalobkyňa je na základe darovacej
zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 21.06.2024 výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č.XXX a priľahlých

pozemkov KN C parc. č. XXXX, XXXX, XXXX. Na predmetnom liste vlastníctva je v časti C zapísaná
ťarcha – vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu
a priľahlých parciel v prospech žalovaného na základe zmluvy č. V XXXX/XXXX zo dňa 27.04.2011.
Týmto mal súd existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami za osvedčenú. Súd mal taktiež
z predložených listín osvedčené, že účastníci konania nebývajú v spoločnej domácnosti, rodinný dom

obýva žalobkyňa, žalovaný býva podľa čestného vyhlásenia (č.l.u svojej sestry F. H..

36. Zo žalobkyňou preložených dôkazov mal súd preukázané, že jej bývalý manžel - žalovaný bol
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1T/25/2019- 477 zo dňa 24. 04. 2019, právoplatným
dňa 13.08.2019, (ďalej „trestný rozsudok“) uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby (žalobkyne). Za tento skutok bol žalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere

3 roky s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov spolu s obmedzeniami a to zákaz
vstupu do domovej nehnuteľnosti s príslušenstvom a na pozemky k nemu patriace nachádzajúce sa
v obci C., D. C. XXX/XX, príkaz nepriblížiť sa k poškodenej (žalobkyni) na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov bez jej súhlasu, a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Tieto skutočnosti mal súd osvedčené
z predloženého trestného rozsudku. Ďalej mal súd osvedčené, že tieto zákazy a príkazy pominuli

uplynutím 5- ročnej skúšobnej doby, t. j. počas odvolacieho konania dňa 13.08.2024 v súlade s § 51
ods. 2 Trestného zákona.

37. Žalobkyňa je obeťou násilného trestného činu zo strany žalovaného s pretrvávajúcimi následkami
na jej psychickom zdraví, čo mal súd osvedčené predloženými lekárskymi správami z psychiatrickej

ambulancie H. O. L., ktorej je žalobkyňa pacientkou, poberajúcou tabletky proti úzkosti a tiež čestnými
vyhláseniami príbuzných (dcér, vnuka). Podľa poslednej lekárskej správy zo dňa 23. 05. 2024 H.
L. hodnotí stav žalobkyne ako zhoršený, s návratom flešbekov, prítomnou depresívno- úzkostnou
symptomatikou. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že žalovaný nemá
žiadny právny nárok na to, aby sa k nej približoval. Osobitne poukazuje na príkorie/utrpenie, ktoré sa

obnovuje pri každom stretnutí, čo i len vizuálnom kontakte so žalovaným. Preto považuje za potrebné
uložiť žalovanému zákaz priblížiť sa k nej na takú vzdialenosť (30 m), aby nadobudla dostatočnú istotu,
že žalovaný sa k nej nepriblíži na vzdialenosť, z ktorej by už aj len vizuálny kontakt mohol ohroziť jej
duševnú integritu. To, že už samotný vizuálny kontakt žalobkyne so žalovaným jej škodí na psychickom
zdraví, má vyplývať zo správ H. L..

38. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobkyňa si dôvodne akýkoľvek osobný styk so žalovaným
neželá, obáva sa ho, má z neho úzkostné stavy, hoci žalovaný podľa jeho vyjadrení sa osobnému
kontaktu s ňou vyhýba, dodržiava obmedzenia mu v trestnom konaní uložené. Žiadny dôkaz, že by sa
žalovanýúmyselnekžalobkynipriblížil,nebolpredložený.Súdpretosozreteľomnalekárskymisprávami

osvedčenú možnosť ohrozenia duševnej integrity žalobkyne kontaktom so žalovaným a na to, že toho
času pominuli zákazy a opatrenia žalovanému uložené v trestnom konaní, mal osvedčenú potrebu
úpravy pomerov strán a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v časti zákazu priblíženia
sa žalovaného k žalobkyni (výrok I.). Súd však upravil vzdialenosť, na ktorú sa žalovaný nesmie priblížiť
k žalobkyni, na 5 metrov. Žalobkyňou navrhovanú vzdialenosť 30 metrov súd považoval za neprimerane

veľkú, v reálnom živote neaplikovateľnú, preto v tejto časti výrok neodkladného opatrenia zmenil.
Vzdialenosť nie menšiu ako 5 metrov súd považoval za vzdialenosť, ktorá je vyhovujúca jednak pre
dosiahnutie cieľa nariadeného neodkladného opatrenia, a teda na ochranu duševnej a telesnej integrity
žalobkyne a jednak je jej dodržiavanie udržateľné aj zo strany žalovaného. Takto stanovenú vzdialenosť
nemožno považovať za vzdialenosť, ktorá by neprimeraným spôsobom zasiahla do ostatných oblastí

života žalovaného a zároveň uvedenú vzdialenosť súd považuje za takú, ktorá dáva subjektom konania
možnosť včasného registrovania prítomnosti druhej osoby v príslušnom priestore a prijatia opatrení na
vyhnutie sa priamemu kontaktu navzájom.

39. Pokiaľ ide o trvanie neodkladného opatrenia, Civilný sporový poriadok výslovne pripúšťa nariadene

neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej. Spravidla ide práve
o zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi neodkladného opatrenia
poskytnutá už samotnými účinkami nariadeného neodkladného opatrenia, keď neodkladné opatrenie
procesne konzumuje vec samu a môže poskytnúť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Navrhovateľsa v takom prípade nemusí domáhať svojho nároku, resp. úpravy pomerov medzi stranami, samotnou
žalobou vo veci samej. Súd, ak dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi neodkladného opatrenia podať v určitej lehote

žalobu vo veci samej.

40. Uvedené sa vzťahuje aj na tento prípad, keď súd mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým uložil žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 m plus predtým
nariadený zákaz pozorovania žalobkyne a jej obydlia je možné v tomto smere efektívne dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným a chrániť tak duševnú integritu žalobkyne. Súd nariadil
neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia, nakoľko nebolo možné predpokladať, či a v akom
časovom horizonte dôjde k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktorá dlhodobo podstupuje liečbu.
V prípade, ak trvanie nariadeného neodkladného opatrenia nebude ďalej potrebné, žalobkyňa a aj
žalovaný majú možnosť podať na súd návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa
§ 334 CSP. Vzhľadom na uvedené súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej.

41. Keďže súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia
žalobu vo veci samej (§ 336 CSP), poučil vo výroku žalovaného (§ 337 ods. 1 a 2 CSP), že môže podať
žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať nárokov na navrátenia do pôvodného stavu alebo nárokov
na náhradu škody, ktorá by mu výkonom neodkladného opatrenia mohla vzniknúť (výrok III.). K záveru

súdu, nariadiť neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia súd podporne poukazuje napríklad na
uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací
súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a
prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme

oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú,
aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi
následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia
pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“ Súd má za to, že postup
podľa ustanovenia § 337 CSP (bez potreby ukladať žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej),

v tomto prípade zodpovedá efektívnemu a spravodlivému vyriešeniu skutkovej situácie, kde žalovaný
bude ten, ktorý v prípade záujmu o zrušenie zákazu približovania k žalobkyni, bude musieť vykonať
potrebný právny úkon.

42. Vo zvyšnej časti návrhu, pokiaľ mala byť žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do stavby –

rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku CKN č. XXXX, nevstupovať na pozemky
– CKN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 311 m?311 m2, CKN č. XXXX záhrada o výmere
75 m?75 m2, CKN č. XXXX o výmere 726 m?726 m2, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k .ú. C.,
obec Hrochoť, okres G. G., evidované na LV č. XXX (ďalej „obydlie“ alebo „priľahlé pozemky“) a
- nezdržiavať ani nepohybovať sa vo vzdialenosti menšej ako 30 metrov od vonkajšej hranice priľahlých

pozemkov s výnimkou neprerušovaného prejazdu motorovým vozidlom za účelom výkonu legitímnych
práv žalovaného, súd návrh zamietol (výrok II).

43. Súd konštatuje, že neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase
rozhodovania a tieto musia byť osvedčené.

44. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný predstavuje ohrozenie jej duševnej integrity už len svojou
prítomnosťou,pretodôvodnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodľa§325ods.2písm.f/jetakdaný.
Požadovanýzákazvstupudoobydlia,vktoromjevprospechžalovanéhozriadenévecnébremenopráva
doživotného užívania zodpovedá aj tzv. testu proporcionality ako ho definoval Ústavný súd ČR v náleze

PL. ÚS 4/94. Žalovaný pritom už takmer 5 rokov žije na inom mieste, čo podľa žalobkyne dokazuje, že
bytovú otázku má riešenú.

45. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 4/94, na ktorý poukázala žalobkyňa, „k obmedzeniu
základných práv či slobôd, i keď ich obmedzenie ústavná úprava nepredpokladá, môže dôjsť v prípade

ich kolízie. Základné je v tejto súvislosti pravidlo, podľa ktorého základné právo či slobodu možno
obmedziť iba v záujme iného základného práva či slobody. V prípade záveru o opodstatnenosti priority
jedného z dvoch v kolízii stojacich základných práv, je nutnou podmienkou konečného rozhodnutia
taktiež využitie všetkých možností minimalizácie zásahu do druhého z nich. Tento záver možno odvodiťi u ustanovenia čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, a to v tom zmysle, že základných práv
a slobôd sa musí vyšetrovať nielen pri uplatňovaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd,
ale analogicky aj v prípade ich obmedzenia v dôsledku ich vzájomnej kolízie.“ Z uvedeného vyplýva, že

pri kolízii dvoch práv je potrebné vždy mať na zreteli, že jedno právo (tu život, duševná integrita) síce
možno uprednostniť ale po využití všetkých možností minimalizácie zásahu do druhého práva (užívať
nehnuteľnosť).

46. Podľa názoru súdu žalobkyňa toho času nepreukázala také konanie žalovaného, ktoré by

odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenie v podobe zákazu vstupu do obydlia a na priľahlé
pozemky. Naliehavosť požadovanej úpravy pomerov primárne zakladá na svojich tvrdeniach o konaní
žalovaného, ktoré nepreukázala. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný má v záujme znovu užívať obydlie
žalobkyne, pričom „sa domnieva, že žalovaný len čaká na to, aby mu súdny zákaz vstupu do obydlia
priblíženia sa k žalobkyni pominul, čo nastane 13.08.2024.“

47. Hoci súdny zákaz vstupu do obydlia pominul dňa 13. 08. 2024, žalobkyňa v odvolacom konaní, ani
doposiaľ s odstupom času viac ako 2 mesiace nijako nepreukázala, že by žalovaný uplatnil svoje právo
na vecné bremeno v podobe práva doživotného bývania a užívania rodinného domu vo vlastníctve
žalobkyne. Samotná žalobkyňa doposiaľ žiaden krok k zrušeniu tohto vecného bremena neurobila.
Predložené výzvy žalovaného, resp. jeho právnej zástupkyne z čias pandémie covid 19 nemôžu byť

dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia po niekoľkých rokoch. Žalobkyňa okrem ohrozenia
jej duševnej integrity, iný argument na úpravu pomerov strán neuviedla. Uvedené však podľa názoru
súdu nemôže viesť k tomu, že žalovaný v dôsledku strachu žalobkyne z jeho osoby, toho času
ničím nepodloženého, bude vylúčený z jeho práva podľa predstavy žalobkyne. Najmä pokiaľ sám
žalovaný v odvolacom konaní uviedol, že „robí všetko preto, aby sa akémukoľvek priamemu kontaktu so

žalobkyňou vyhol. So žalobkyňou nemám žiadny osobný kontakt, ani iný kontakt a rešpektujem všetky
nariadenia/zákazy približovania, ktoré mu boli uložené v trestnom konaní aj napriek tomu, že uložené
zákazy stratili platnosť dňom 13.08.2024.“ Uložením zákazu vstupu do obydlia (čo je možné aj v čase,
keď tam žalobkyňa nie je), by podľa názoru súdu za danej situácie a v konaní predložených dôkazov
predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného a porušenie princípu proporcionality.

48. Z rovnakých dôvodov (neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, princíp proporcionality)
súd návrh zamietol aj v časti uloženia zákazu žalovanému zdržiavať sa a pohybovať v blízkosti
obydlia (ochranné pásmo 30 m pozdĺž vonkajšej hranice sústavy pozemkov CKN XXXX, XXXX,
XXXX) s výnimkou neprerušovaného prejazdu motorovým vozidlom. Súd má na základe vykonaného

dokazovania a vyjadrenia žalovaného za to, že žalovaný navštevuje susedu žalobkyne, A. F., teda
nezdržiava sa v okolí obydlia žalobkyne s úmyslom akokoľvek kontaktovať žalobkyňu, len okolo jej
obydlia prechádza. V konečnom dôsledku mu bol súdom uložený zákaz akokoľvek žalobkyňu a jej
obydlie pozorovať (výrok IV uznesenia sp. zn. 13C/39/2024 zo dňa 17. 06. 2024) Za danej situácie súd
nemal osvedčené také konanie žalovaného, v dôsledku ktorého by bola telesná alebo duševná integrita

žalobkyne ohrozená.

49. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Podľa § 255
ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. O náhrade trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd
podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s 396 ods. 3 a § 255 ods. 2 CSP a čl. 4 CSP a contrario tak, že

žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, hoci tento bol v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia úspešnejší (návrhu vyhovené v 2 zákazoch z 5 uplatnených), avšak
žiadne trovy konania súvisiace s týmto návrhom mu preukázateľne nevznikli (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 02. 2018).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods.
1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie