Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/187/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824200782
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3824200782.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov: matky D. D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, F., štátnej občianky SR, právne zastúpenej: JUDr. Zuzanou

Herichovou, advokátkou, so sídlom R. Jašíka 158/8, Partizánske a otca C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XXX/X, F., štátneho občana SR, zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Edit
Balážiková s. r. o., so sídlom Jesenského 231/5, Partizánske, IČO: 47 239 948, v konaní o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní
matky proti časti výrokov III., IV., V., výrokom VI., VII. a VIII. rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
22P/16/2024-122 zo dňa 25. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 22P/16/2024-122 zo dňa 25. apríla 2024 v časti napadnutých
výrokov III. a IV. o zverení maloletej A. a maloletého C. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca,
v časti výroku V. o vyživovanej povinnosti matky k maloletej A. a maloletému C., vo výrokoch VI.,
VII. a VIII. o úprave styku v spojení so závislým výrokom IX. o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo navrhovateľky D. D. B., G. H., nar.
XX.XX.XXXX v F., štátnej občianky SR a druhého z manželov C. B., nar. XX.XX.XXXX v F., štátneho
občana SR, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo
zväzku 14, ročník 2008, na strane 69, pod poradovým číslom 1 rozviedol.
Podľa výroku II. maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej
starostlivosti otca maloletého dieťaťa, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať v bežných

veciach a spravovať jeho majetok, každý samostatne.
Podľa výroku III. maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej
starostlivosti otca maloletého dieťaťa, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať v bežných
veciach a spravovať jeho majetok, každý samostatne.
Podľa výroku IV. maloletý C. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej
starostlivosti otca maloletého dieťaťa, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať v bežných

veciach a spravovať jeho majetok, každý samostatne.
Výrokom V. uložil matke maloletých detí povinnosť prispievať na výživu na maloletého A. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou vo výške 115 Eur mesačne, na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške
115 Eur mesačne a na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 90 Eur mesačne, a to
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí počnúc právoplatnosťou
rozhodnutia o rozvode manželstva.

Podľa výroku VI. matka maloletých detí je oprávnená stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX,
maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletým C. B., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň vkalendárnom roku, a to od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v
kalendárnom roku v čase od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod..
Výrokom VII. rozhodol, že počas vianočných a veľkonočných prázdnin sa uplatní nasledovná špecifická

úprava stretávania matky s maloletými deťmi:
Počas vianočných prázdnin je matka maloletých detí oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý
párny kalendárny rok od dňa 23.12. od 13:00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny
rok od dňa 30.12. od 13:00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roku do 18:00 hod..
Počasveľkonočnýchprázdninjematkamaloletýchdetíoprávnenástretávaťsasmaloletýmideťmikaždý

nepárny kalendárny rok od štvrtku veľkonočných prázdnin od 09.30 hod. do pondelka veľkonočných
prázdnin do 18:00 hod..
Podľa výroku VIII. rodičia si maloleté deti odovzdávajú v mieste bydliska rodiča, ktorému osobná
starostlivosť v daný čas končí alebo v mieste školského zariadenia, pokiaľ sa dieťa bude v tom čase
nachádzať v školskom zariadení.
O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom IX. tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh navrhovateľky/matky (ďalej
aj ,,matka“) o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, jeho odôvodnenie,
na vyjadrenie druhého manžela/otca (ďalej aj ,,otec“), na následné vyjadrenie navrhovateľky, na obsah

prvého stretnutia rodičov z dôvodu multidisciplinárneho prístupu k súdu, na nariadené pojednávanie
a vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky, druhého z manželov, listinných dôkazov, a to:
návrh č.l. 1-5, sobášny list č.l. 6, rodné listy mal. detí č.l. 7-9, lustrácie účastníkov konania č.l. 34,
potvrdenie o poslednom spoločnom pobyte č.l. 50, správa od zamestnávateľa otca (UVV a UVTOS J.)
č.l. 68-69, správa zo SP č.l. 70-72, vyjadrenie druhého z manželov k návrhu zo dňa 04.03.2024 č.l.

73-75, správa od zamestnávateľa matky (Finančné riaditeľstvo SR) č.l. 79a-79c, prehľad výdavkov otca
a mal. detí č.l. 80-82, výplatné pásky matky mal. detí č.l. 83-84, záznam z prvého ISR č.l. 85-86, správa
z UPSVaR (správy zo škôl mal. detí) č.l. 89-92, správa kolízneho opatrovníka a správa z CPP č.l. 97-99,
vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 22.04.2024 s prílohami (lekárske správy, nájomná zmluva, sms-správy)
č.l. 100-110, správa z poradensko-psychologického procesu zo dňa 25.04.2024 č.l. 113, pripojený spis

Okresného súdu Prievidza sp.zn. 22P/18/2024, ako i ostatný na vec sa vzťahujúci spisový materiál, zistil
skutkový stav veci a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia za aplikácie ust.
§ 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1 až 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1
Zákona o rodine.

3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I. je trvalo a vážne narušené. Navrhovateľka trvala na podanom návrhu na
rozvod manželstva, nevidela nádej na obnovu manželského spolužitia a dôvod dlhotrvajúceho rozvratu
medzi manželmi videla v tom, že majú diametrálne odlišné predstavy v oblasti partnerského života
(prílišná kontrola zo strany manžela, v ostatnom čase fyzické útoky zo strany manžela a nový partnerský

vzťah manželky), v oblasti rodičovského života (príliš liberálna výchova detí zo strany ich otca) a
nezhodujú sa ani v otázkach bežného života (manželka si nerozumie s ľuďmi, s ktorými naopak manžel
rád trávi čas, nestotožňuje sa s jeho názormi). Druhý z manželov s návrhom na rozvod manželstva
nesúhlasil z dôvodu svojho náboženského presvedčenia, avšak taktiež nepoprel vážne narušenie
manželského vzťahu. Okresný súd dospel k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú

vážne,dlhodobonarušenéatrvalorozvrátené,ichmanželstvojevsúčasnostiužibaformálnymzväzkom
a neplní si žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a nie je ani nádej, že by si v budúcnosti svoje funkcie
toto manželstvo plnilo. Z uvedeného manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol, pričom
dôvod rozpadu manželstva vzhliadol vo vzájomnom a dlhotrvajúcom odcudzení sa manželov, ktoré
vyústilo až do fyzických a verbálnych vzájomných útokov, k opusteniu spoločnej domácnosti manželkou

a nadviazaniu jej nového partnerského vzťahu.

4. V prípade rozvodu manželstva účastníkov, ktorí majú maloleté deti, sa rozvod nepochybne dotkne
aj ich života v budúcnosti. Preto s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené aj konanie o
úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (§ 100 CMP).

5. Okresný súd skonštatoval, že z manželstva, resp. zo vzťahu navrhovateľky a druhého z manželov
pochádzajú tri maloleté deti, A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX.6. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd má povinnosť
prihliadať vždy na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným,
prostrediu, vývinové potreby, ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia.

7. Okresný súd uviedol, že o osobnú starostlivosť o maloleté deti prejavili záujem obaja rodičia mal.
detí. Počas prebiehajúceho rozvodového konania starostlivosť o dve staršie mal. deti, mal. A. a mal.
A., zabezpečoval otec mal. detí, s ktorým mal. deti zostali žiť v spoločnej domácnosti s tým, že so
svojou matkou sa stretávali. Vo vzťahu k mal. C. rodičia realizovali striedavú starostlivosť v týždňových

intervaloch. Na tomto mieste okresný súd poukázal na to, že striedavá starostlivosť o mal. dieťa musí byť
v prvom rade v záujme mal. dieťaťa, nesleduje sa záujem, resp. to, čo vyhovuje niektorému z rodičov.
8. V danom prípade okresný súd považoval za možné konštatovať, že striedavá starostlivosť nebola
v záujme mal. C., čo mal preukázané z vyjadrení rodičov, z vyjadrenia samotného mal. C. a tiež zo
správy školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje. Mal. A. a ani mal. A. neprejavili o striedavú
osobnú starostlivosť záujem. Pri rozhodovaní o zverení mal. detí niektorému z rodičov, resp. do

striedavej osobnej starostlivosti okresný súd rešpektoval názor mal. detí, ktorý zisťoval prostredníctvom
kolízneho opatrovníka. Mal. A. a mal. A. sa jednoznačne vyjadrili, že v prípade rozvodu manželstva ich
rodičov, chcú byť obaja zverení do osobnej starostlivosti ich otca, s ktorým aj aktuálne žijú v spoločnej
domácnosti,vrodinnomdome,vktorommajúsvojezázemieažilituajvčasepredrozpadommanželstva
ich rodičov. Názor mal. A. a A. sa nezmenil v priebehu celého konania, keď aj v čase, keď okresný

súd rozhodoval o neodkladnom opatrení (uznesením Okresného súdu Prievidza sp.zn. 22P/18/2024 zo
dňa 22.02.2024, právoplatným dňa 13.03.2024, bol návrh matky mal. detí na vydanie neodkladného
opatrenia na zverenie mal. A. do starostlivosti otca a mal. A. a mal. C. do starostlivosti matky zamietnutý
z dôvodu absencie naliehavej potreby úpravy pomerov), bol názor mal. A. a mal. A. rovnaký, teda chceli
zostať v starostlivosti svojho otca.

9. Okresný súd poukázal na to, že napokon matka mal. detí súhlasila so zverením mal. A. do osobnej
starostlivostiotca. Vovzťahukmal.A.matkanavrhovalastriedavúosobnústarostlivosť,čovšakokresný
súd nepovažoval za riešenie v najlepšom záujme mal. A., keď vzhľadom na svoj vek, rozumovú a vôľovú
vyspelosť jednoznačne prejavila svoj názor zostať v osobnej starostlivosti svojho otca, ktorý rešpektoval.

10. Vo vzťahu k mal. C. okresný súd taktiež rešpektoval názor mal. dieťaťa, ktoré sa primerane svojmu
veku vyjadrilo pred kolíznym opatrovníkom, že chce zostať v starostlivosti svojho otca, nechce sa už
striedať u otca a matky a zároveň uviedol, že v čase, keď je sestra (mal. A.) u matky a on u otca, tak mu
sestra chýba. Ako už bolo konštatované, striedavá osobná starostlivosť o mal. C., ktorej model si rodičia

a mal. C. vyskúšali v priebehu tohto konania, jednoznačne nebola v záujme mal. dieťaťa. Napokon
ani jeden z rodičov na nej netrval, každý z nich žiadal zveriť mal. C. do svojej osobnej starostlivosti.
Okresný súd pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov mal. C. zverí do osobnej starostlivosti, starostlivo
posudzoval dopad aktuálnej rodinnej situácie aj na mal. C. a dospel k záveru, že vzhľadom na zistený
skutkový stav (výrazná konfliktná situácia medzi otcom a matkou mal. C., ktorej je maloletý svedkom),

vzhľadom na zistený názor mal. C. (vyjadrený primerane jeho veku) a tiež vzhľadom na súrodenecké
väzby medzi súrodencami (mal. C. chýba najmä mal. A., pokiaľ sú oddelení, čo uviedol jednak sám mal.
C. a potvrdila to aj matka mal. detí, že mal. C. je silne naviazaný na mal. A.) bude aktuálne v najlepšom
záujme mal. C., keď bude zverený do osobnej starostlivosti jeho otca.

11. Pre úplnosť okresný súd dodal, že návrh matky mal. dieťaťa na doplnenie dokazovania znaleckým
dokazovaním za účelom posúdenia rodičovských kompetencií oboch rodičov a toho, či je mal. C.
ovplyvňovaný vo svojom názore na zverenie do osobnej starostlivosti otca, zamietol s poukazom na to,
že nie je v záujme ani jedného z mal. detí v tomto štádiu konania (výrazne konfliktné správanie matky a
otca navzájom, kedy obaja riešia svoje partnerské konflikty aj prostredníctvom mal. detí a nie sú schopní

konať v ich záujme) takýto dôkaz vykonať.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na stanovisko kolízneho opatrovníka v
súvislosti so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti otca prezentované v záverečnej reči na
súdnom pojednávaní, okresný súd zveril všetky tri maloleté deti do osobnej starostlivosti otca s tým,

že obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach, ktoré rozhodnutie považoval okresný súd za rozhodnutie, ktoré je pri zohľadnení všetkých
skutkových okolností v najlepšom záujme maloletých detí.13. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom okresný súd vychádzal zo
zistených majetkových, finančných a zárobkových pomerov a možností oboch rodičov, pričom zohľadnil
nevyhnutné výdavky tak na strane rodičov ako aj mal. detí. Okresný súd si osvojil zhodné skutkové

tvrdenia účastníkov konania ohľadom výšky výdavkov na mal. deti, výšky nevyhnutných výdavkov oboch
rodičov mal. detí, nakoľko nemal pochybnosti o ich pravdivosti a neboli tiež v rozpore s vykonaným
dokazovaním.
Takto zistil, že mal. A. má 16 rokov a navštevuje gymnázium v F.. Okresný súd vychádzal z jeho
priemerných a nevyhnutných mesačných výdavkov v sume priemerne 370 Eur, a to nasledovne: strava

v školskej jedálni 56 Eur mesačne, strava doma 150 Eur mesačne, školské pomôcky 10 Eur mesačne,
školské výlety a akcie 10 Eur mesačne, poplatok ZRPŠ 20 Eur ročne, t.j. 1,70 Eur mesačne, oblečenie
a obuv 30 Eur mesačne, lieky 20 Eur mesačne, hygienické potreby 25 Eur mesačne, voľný čas 20 Eur
mesačne, mobil 4 Eur mesačne, vreckové 30 Eur mesačne, PHM na tanečnú 5 Eur mesačne. Zároveň
súd zohľadnil aj mimoriadny výdavok, ktorý tvoril poplatok za lyžiarsky výcvik v sume 120 Eur mesačne.
Mal. A. má 15 rokov a navštevuje 9. ročník základnej školy v F.. Okresný súd vychádzal z jej pravidelných

anevyhnutnýchmesačnýchvýdavkovpriemernevovýškepriemerne375Eurmesačne,atonasledovne:
stravavškole3Eurmesačne,stravadoma150Eurmesačne,školné50Eurročne,t.j.4,20Eurmesačne,
školské potreby 10 Eur mesačne, školské výlety a akcie 10 Eur mesačne, ZUŠ 8 Eur mesačne, venček
10 Eur mesačne, volejbal 5 Eur mesačne, lieky a vitamíny 10 Eur mesačne, kozmetika a hygienické
potreby 45 Eur mesačne, oblečenie a obuv 30 Eur mesačne, mobil 5 Eur mesačne, PHM pri doprave

na krúžky 5 Eur mesačne, vreckové 30 Eur mesačne.
Mal.C.má8rokovanavštevuje2.ročníkzákladnejškolyvF..Okresnýsúdvychádzalzjehopravidelných
a nevyhnutných mesačných výdavkov priemerne vo výške 200 Eur mesačne, a to nasledovne: strava
v školskej jedálni 3 Eur mesačne, strava doma 100 Eur mesačne, školné 46 eur ročne, t.j. 3,80 Eur
mesačne, ŠKD 10 Eur mesačne, triedny fond 40 Eur ročne, t.j. 3,30 Eur mesačne, lieky 10 Eur mesačne,

oblečenie a obuv 40 Eur mesačne, hygienické potreby 10 Eur mesačne, krúžky 10 Eur mesačne a
vreckové 10 Eur mesačne.

14.Okresnýsúdmalzazistené,žeotecmal.detíjezamestnanýspriemernýmmesačnýmpríjmom1.830
Eur mesačne vrátane daňového bonusu. S matkou mal. detí vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve

nehnuteľnosť - rodinný dom a dve osobné motorové vozidlá. Na strane otca mal. detí zohľadnil jeho
nevyhnutné pravidelné mesačné výdavky nasledovne: strava 150 Eur mesačne, bývanie 240 Eur
mesačne, oblečenie a obuv 40 Eur mesačne, hygienické potreby 30 Eur mesačne, PHM 150 Eur
mesačne, internet 17,90 Eur mesačne, mobil 70 Eur mesačne, lieky 20 Eur mesačne, hypotéka a
spotrebný úver na bývanie 970 Eur mesačne, údržba okolo domu 200 Eur mesačne. Na strane otca mal.

detí súd nezohľadnil jeho pravidelné mesačné výdavky vo výške približne 60 Eur mesačne (cigarety 30
Eur mesačne a hobby 30 Eur mesačne), nakoľko nejde o výdavky, ktoré by mali mať prednosť pred
vyživovacou povinnosťou otca k mal. deťom.

15. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky k mal. deťom okresný súd vychádzal zo zisteného

skutkového stavu, keď matka mal. detí je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom 1.374 Eur
mesačne. Spoločne s otcom mal. detí vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodinný dom,
v ktorom aktuálne žije otec s mal. deťmi a dve osobné motorové vozidlá. Na strane matky mal. detí
zohľadnil jej nevyhnutné mesačné výdavky vo výške priemerne 895 Eur mesačne, a to nasledovne:
nájom bytu 520 Eur mesačne (ide o nájom trojizbového bytu, v ktorom matka síce žije sama, ale

zároveň v ňom zabezpečuje starostlivosť o mal. deti v čase, keď má s nimi upravené stretávanie,
pričom v ňom majú všetky tri mal. deti vytvorené podmienky na bývanie), strava 300 Eur mesačne
(t.j. 10 Eur na deň), mobil 35 Eur mesačne, výdavky na oblečenie, obuv a hygienu 40 Eur mesačne.
Výdavky uplatnené matkou mal. detí titulom poistky vo výške 17 Eur mesačne, či výdavkov na spoločnú
nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v ktorej aktuálne nežije a neužíva ju, okresný

súd nezohľadnil, pretože mal za to, že nejde o nevyhnutné výdavky matky mal. detí, ktoré by mali mať
prednosť pred jej vyživovacou povinnosťou k mal. deťom.

16. Okresný súd dospel k záveru, že je v zárobkových, majetkových a finančných možnostiach matky
mal. detí, po zohľadnení nevyhnutných výdavkov na strane mal. detí, ale aj po zohľadnení príjmu otca

mal. detí, skutočnosti, že na mal. deti si uplatňuje daňový bonus a bude poberať aj prídavok na tri deti
vo výške 180 Eur mesačne (čo sú príjmy, ktoré majú byť použité výlučne na potreby mal. detí) a jeho
nevyhnutných výdavkov; prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 115 Eur mesačne a na výživu mal.
A. sumou vo výške 115 Eur mesačne a na výživu mal. C. sumou vo výške 90 Eur mesačne, ktoré výživnébude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca mal. detí, počnúc dňom právoplatnosti
výroku rozsudku o rozvode manželstva.

17. V danom prípade okresný súd upravil styk matky so všetkými troma mal. deťmi, čo považoval
aj za potrebné, vzhľadom na výrazne narušené vzťahy medzi rodičmi mal. detí, ktorí riešenie svojich
partnerských, rodičovských a osobných konfliktov prenášajú do vzťahov s mal. deťmi a nedokážu sa
dohodnúť a konať v záujme mal. detí; vzhľadom k tomu, že matka rovnako ako otec mal. detí má právo
realizovať svoje rodičovské práva a tiež preto, aby všetky tri deti, nielen to najmladšie, mali s matkou

zabezpečený častý, pravidelný a plnohodnotný kontakt, ktorého spoločná a pravidelná realizácia tiež
posilní ich súrodenecké väzby, na ktoré poukazoval v konaní aj otec mal. detí.
Okresný súd upravil stretávanie sa mal. detí s ich matkou tak, ako je uvedené vo výroku VI. rozsudku,
pričom počas vianočných a veľkonočných sviatkov sa uplatní špecifická úprava stretávania v zmysle
výroku VII. rozsudku s tým, že rodiča si budú mal. deti odovzdávať v mieste bydliska rodiča, ktorému
osobná starostlivosť v daný čas končí alebo v mieste školského zariadenia, pokiaľ sa dieťa bude v tom

čase nachádzať v školskom zariadení.

18. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
tohto konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom si žiadny z účastníkov konania nárok na
náhradu trov konania ani neuplatnil a tiež nevzhliadol dôvody v zmysle § 55 CMP.

19. Proti tomuto rozsudku, a to v časti výrokov III., IV. o zverení mal. A. a mal. C. do osobnej starostlivosti
otca, v časti výroku V. o povinnosti prispievať na maloletú A. sumou vo výške 115 Eur mesačne a na
maloletého C. sumou vo výške 90 Eur mesačne a v časti výrokov VI., VII., VIII. v zákonnej lehote podala
odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom právnej zástupkyne dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

e), f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP (č.l. 135-142 spisu). Podľa matky zverenie maloletej A. a maloletého
C. do osobnej starostlivosti otca nie je v ich najlepšom záujme. Mala za to, že dokáže najlepšie vytvoriť
pre deti zdravé prostredie, vie im ponúknuť a vytvárať harmonické a zdravé vzťahy a po nútenom
odchode zo spoločnej domácnosti mala snahu pripraviť pre deti vhodné a pokojné bývanie. Otec osobnú
starostlivosť o deti nezvláda, starostlivosť o mal. C. prenecháva na mal. A.. Počas konania, ako aj po

vyhlásení rozsudku matka starostlivosť o deti poskytovala a poskytuje aj materiálne zabezpečenie. Má
eminentný záujem na zverení mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti a mal. C. do svojej osobnej
starostlivosti. Práve z dôvodu naviazanosti C. na A. striedavá osobná starostlivosť vo vzťahu k A.
zabezpečí saturáciu citových potrieb C. aj vo vzťahu k sestre A. pri súbežnom zverení C. do osobnej
starostlivosti matky. Zverenie mal. C. do osobnej starostlivosti matky zabezpečí uspokojenie jeho

potrieb, ktoré mu starší súrodenci, vzhľadom na vekový rozdiel, nedokážu poskytnúť tak, ako primárna
vzťahová osoba, ktorou matka je. Matka nesúhlasí, aby bol mal. C. zverený do osobnej starostlivosti otca
s poukazom aj na väčší vekový rozdiel medzi A. a C., ktorý je 7 - ročný. Zo strany otca absentuje výchova
k morálnym hodnotám a matka chce deti viesť k zdravým hodnotám. Osobná starostlivosť zo strany otca
absentuje,staršiedetisastarajúsamiosebaaomal.C.samusístaraťmal.A.,čo užzdôrazňovala.Otec

saprípadnouosobnoustarostlivosťouformouhiernestaráozabezpečovanieemocionálnejstarostlivosti.
Podľa matky nie je úplne slobodné rozhodnutie mal. C., že chce byť vo výlučnej starostlivosti otca. Otec
neustále apeloval na mal. C., aby sa vyjadril kolíznemu opatrovníkovi tak, ako si prial. Podľa matky
okresnýsúdnemalriadnezistenýskutočnýstavveciakopredpokladáCMP,keďsamal.C.vyjadrilkrátko
po tom, čo bol neustále a intenzívne ovplyvňovaný emočnými postojmi otca. Podľa matky otec nemá

dostatočné rodičovské kompetencie na zvládnutie osobnej starostlivosti o mal. C., aj mal. A.. Jedna
vec je, že sú súrodenci a pomáhajú si, ale v danom prípade substituuje matku a hlavne otca mal. A..
Súd prvej inštancie otcovi zveril maloleté deti bez dostatočného poznania skutočného stavu veci. Iným
rozhodnutím sa vzťahy súrodencov nenarušia, pretože je medzi nimi značný vekový rozdiel. Pokiaľ otec
argumentoval, že považuje odchod matky zo spoločnej domácnosti za nezodpovedný, tak matka po

incidente s otcom odišla zo spoločnej domácnosti k rodičom na výzvu polície. Do odchodu zo spoločnej
domácnosti matka zastrešovala väčšinu starostlivosti o maloleté deti a kolíznemu opatrovníkovi a aj
na pojednávaní uviedla výhrady voči metódam otca. Požadovala, aby boli deti preverené psychológom
(znalecké dokazovanie) aj za účelom zistenia postoja detí k jej osobe, k osobe otca, nakoľko vie, že sú
otcom manipulované, prípadne kupované darčekmi a vreckovým a pri starších deťoch neadekvátnou

slobodou, na čo okresný súd neprihliadal. Matka nepovažuje domácnosť otca za vhodné prostredie pre
výchovu detí a osobné charakteristiky otca za správne hodnoty. Súd prvej inštancie neprihliadal na to,
že otec zamedzuje kontakt a stretávanie deťom s ňou a je presvedčená, že znalecké dokazovanie by
preukázalo nedostatočné rodičovské kompetencie otca, jeho slabé rodičovstvo a nevhodné postoje kuvýchove detí. Poukázala na zanedbávanie výchovy, nezáujem otca o svet detí, chtivosť po výživnom,
neodovzdaní matke vecí pre deti. Otec od momentu vyhlásenia rozsudku neakceptuje dohodnutý rozsah
styku matky s mal. C., najmä čo sa týka jeho kvality, ako neustálym telefonovaním, písaním sms

správ matke, domáhaním sa častých telefonických rozhovorov s mal. C., fyzickým dostavením sa
pred súčasné bydlisko matky. Marí čas, ktorý je určený pre upevňovanie vzťahu mal. C. s matkou.
Takéto správanie otca diskvalifikuje a je jedným z dôvodov, prečo by malo dôjsť k zmene rozhodnutia
o úprave zverenia mal. C.. Okresný súd sa v rámci dokazovania nezaoberal otázkou zverenia mal. A.
do striedavej osobnej starostlivosti, ktorej sa matka nebránila v rámci uskutočneného informatívneho

stretnutia a v odôvodnení rozsudku sa nenachádza ani len zmienka o tom, z akých dôvodov tomuto
návrhu nevyhovel. Odôvodnenie uvedené v odseku 35. rozsudku nie je dostatočne presvedčivé. Podľa
matky práve znalecké zistenia boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v otázke zverenia
maloletých detí, formy osobnej starostlivosti a následne úpravy styku s tým - ktorým rodičom. Matka
predložila súpis absolvovaných udalostí s deťmi od mesiaca február 2024 ako dôkaz o prejavovaní
záujmu o deti, ich aktivity, voľný čas, školské záležitosti a súpis výdavkov matky od mesiaca január 2024

ako dôkaz vynakladania finančných prostriedkov na potreby detí. Matka napadla výrok V. rozsudku v
časti povinnosti prispievať na výživu mal. A. a mal. C.. V prípade, ak by súd zveril mal. C. do osobnej
starostlivosti matky, žiadala určiť výživné otcovi ako povinnému s účinnosťou odo dňa nadobudnutia
právoplatnostivýrokurozsudkuorozvodemanželstvavsume150Eurmesačne.Vprípadezvereniamal.
A. do striedavej osobnej starostlivosti výživné určiť nežiadala. K výroku IV. rozsudku matka namietala, že

okresný súd síce avizoval širokú úpravu styku, ale tento výrok štandardom aplikačnej praxe, a to širokej
úpravy styku nezodpovedá a negarantuje právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi, pretože sa v podstate jedná o jeden večer, čo v
prípade maloletých detí môže spôsobovať viacej zmätku, nepohody a praktických problémov. Apelovala,
aby odvolací súd túto úpravu za optimálnu nepovažoval. Vo vzťahu k výroku VII. rozsudku matka pre

prípad zmeny v zverení mal. C. a mal. A. žiadala špecificky upraviť styk otca s maloletými deťmi počas
vianočných a veľkonočných sviatkov. Zároveň žiadala upraviť styk s mal. A. počas vianočných sviatkov
a veľkonočných sviatkov. Matka podala odvolanie aj voči výroku VIII. rozsudku, pretože nezodpovedá
potrebám navrhovateľky, maloletých detí a navrhla vlastnú úpravu pre potreby každodenného života
danejrodiny.Navrhlarozsudokokresnéhosúduvčastiodvolanímnapadnutýchvýrokovzmeniťv zmysle

petitu odvolacieho návrhu, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 10.06.2024
(č.l. 151 spisu), ktorý odporučil prehodnotiť matkou v odvolaní uvádzané skutočnosti a na základe toho
rozhodnúť.

21. V písomnom vyjadrení zo dňa 18.06.2024 (č.l. 155-156 spisu) sa otec s argumentáciou matky
uvádzanou v odvolaní nestotožnil. Odvolaním napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za vecne
a právne správne rozhodnutie. Otec odmietol tvrdenie matky, že výlučne ona vie najlepšie vytvoriť
pre deti zdravé prostredie. Od momentu, kedy svojvoľne opustila spoločnú domácnosť, zabezpečoval

a zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Matka nebola nútená opustiť spoločnú domácnosť, túto
opustila na základe svojho slobodného rozhodnutia. Zabezpečila si oddelené bývanie bez ohľadu na
výdavky s tým spojené, má priateľa a od opustenia spoločnej domácnosti sa nepodieľa na nákladoch
spojenýchsbývanímavýživoumaloletýchdetí.Pokiaľsasnažíotcavykresliťvosvetle,ženiejeschopný
postarať sa o maloleté deti, neuvádza, že posledné 4 mesiace sa o deti stará otec, ktorý im zabezpečuje

nielen materiálnu starostlivosť, ale je im aj psychickou podporou pri zvládaní situácie, ktorá odchodom
matky zo spoločnej domácnosti nastala. Jej postoj a správanie považoval za maximálne nezodpovedné.
Pre maloleté deti to nebolo ľahké obdobie a práve otec im vytvára prostredie, aby predmetnú situáciu
zvládli čo najlepšie. Okresný súd jasne a zrozumiteľne vyhodnotil a vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia,
keď výsluchom dvoch starších detí bol nesporne zistený a preukázaný ich postoj k otázke, s ktorým z

rodičov chcú naďalej žiť a aj najmladší maloletý C. svoj postoj k tejto otázke vyjadril jasne a zrozumiteľne.
Názor otca maloletých detí pretrváva a odo dňa vyhlásenia súdneho rozhodnutia sa vo veci starostlivosti
o maloleté deti nič podstatné neudialo. Maloleté deti žijú spolu s otcom v spoločnej domácnosti, matka
maloletých si zariadila svoj oddelený život, poberá naďalej rodinné prídavky na všetky tri maloleté deti
a až do dňa 07.05.2024 neprispela otcovi na ich výživu a opateru, z ktorého dôvodu bol nútený podať

návrh aj na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Čo sa týka dôkazu,
a to súpisu absolvovaných udalostí matky s deťmi, tak tento preukazuje práve to, že trávi matka s
maloletými deťmi minimum času. Ide o bežné plnenie si rodičovských povinností. Pokiaľ predložila
matka súpis výdavkov na potreby detí, tak tento je nepodložený, vystavený s dátumom od 01.01.2024,kedy rodičia zdieľali spoločnú domácnosť, čo je dôkazom toho, že si matka odchod zo spoločnej
domácnosti pripravovala. Matka nepredložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jej tvrdenia a
tieto predložila až po rozhodnutí vo veci samej. K námietke, že okresný súd nevykonal dokazovanie

znaleckým dokazovaním za účelom posúdenia rodičovských kompetencií oboch rodičov a toho, či je
mal. C. ovplyvňovaný vo svojom názore, sa otec stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý uviedol, že
predmetné dokazovanie nie je v záujme ani jedného z maloletých detí. Celý proces rozvodu bol pre deti
skutočne zložitý a podrobovať maloleté deti, najmä mal. C. znaleckému dokazovaniu, nie je skutočne
vjehozáujme.Ajkolíznyopatrovníknapojednávaníodporúčal,abymaloletédetibolizverenédoosobnej

starostlivostiotca.Dokazovanievrámciprvoinštančnéhokonaniabolovykonanévdostatočnomrozsahu
na to, aby súd mohol dospieť k správnym skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci. Navrhol
rozsudok okresného súdu potvrdiť.

22. Matka do spisového materiálu doručila podanie (č.l. 160-161 spisu), v ktorom opísala konfliktné
situácie v 23. týždni týkajúce sa kontaktu s mal. deťmi, ktoré podľa pokynu zo dňa 24.06.2024 bolo

doručené otcovi a kolíznemu opatrovníkovi a zostalo bez reakcie.

23. K doručenému vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka sa písomne vyjadrila matka v podaní zo dňa
11.07.2024 (č.l. 170-172 spisu), ktorá mala za to, že aj kolízny opatrovník sa stotožnil s jej návrhom na
vykonanie znaleckého dokazovania. Zotrvala na tom, že v dôsledku toho, že okresný súd nevykonal

navrhované znalecké dokazovanie, nezistil úplne skutočný stav veci. Zopakovala, že okresný súd
sa nezaoberal otázkou zverenia mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti a ani neuviedol, z akých
dôvodov tomuto návrhu nevyhovel. Odôvodnenie v odseku 35. rozsudku považovala za nedostatočné.
Ďalej uviedla, že svojvoľne neopustila spoločnú domácnosť, keď v návrhu na rozvod a vo svojej výpovedi
uviedla skutočnosti, ktoré odchodu zo spoločnej domácnosti predchádzali. Otec si nedokáže priznať

svoj podiel viny na rozpade manželstva. Nie je pravdou, že by sa nepodieľala na nákladoch spojených
s bývaním a výživou maloletých detí, pretože zabezpečovala materiálne potreby detí, spotrebné veci,
uhrádzala rôzne mimoškolské aktivity a na tieto deti aj sprevádzala a zaujímala sa o ne. To, či vôbec a
akým spôsobom otec zabezpečuje deťom osobnú starostlivosť, by malo byť predmetom dokazovania.
Má vedomosť od detí, že otec nebýva často doma, a to ani v nočných hodinách. Od starších detí A. a

A. nezávisle od seba dostala informáciu, že otec už 2 dni v kuse spí, nevstal z postele, deti sa o seba
starali sami, časť dňa im starostlivosť zabezpečila matka otca spolu s jeho sestrou, čo bolo avizované
aj mediátorke. Otec opomína, že mal. A. a A. sa rozhodli bývať s ním nie kvôli jeho osobe, ale pre
miesto, na ktoré sú zvyknuté. Pokiaľ otec poukazuje na to, že matka má priateľa, tento nie je prekážkou
toho, že deti k nej nechcú chodiť. Poznamenala, že nový priateľ sa o deti zaujíma, považuje ich za jej

neoddeliteľnú súčasť a podporuje ju v spoločnom trávení času s nimi, má s nimi priateľský vzťah a tiež sa
zaujíma o ich potreby. Matka vie, že otec nie je deťom psychickou podporou, deti popudzuje proti matke,
nemotivuje ich k styku s ňou, naopak bráni a marí im styk s ňou. Po rozsudku súdu prvej inštancie sa
matka nemôže dostať k deťom a tráviť s nimi plnohodnotne čas. Preto navrhla vykonanie dokazovania
výpismi prichádzajúcich hovorov na preukázanie tvrdenia o nadmernom telefonickom zaťažovaní matky

zostranyotcaavýpisSMSspráv.Matkeniejeznáme,akéjejsprávanieoznačujeoteczanezodpovedné,
keď je to on, ktorý matke bráni v uplatňovaní jej práv, a to aj maloletým deťom. Podľa matky postoj a
názor mal. C. nebol jasne a zrozumiteľne vyjadrený, nebolo zistené, aký vplyv mal na jeho vyjadrenia
otec. Matka rodinné prídavky na všetky tri deti nepoberá, tieto z jej vlastnej iniciatívy boli pozastavené.
Vyporiadanie BSM nie je predmetom tohto konania. To, čo uvádza otec vo vyjadrení, je snahou odpútať

pozornosť od seba a vrhať zlé svetlo na matku. Nakoľko nedošlo k znaleckému dokazovaniu, nebolo
možné komplexne posúdiť, z čoho vychádzajú vyjadrenia detí. K predloženým súpisom poukázala
na to, že aj v odvolacom konaní môže uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy.
Nesúhlasila s tým, že v rámci prvoinštančného konania bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom
rozsahu. Zvýraznila, že nie je v záujme maloletých detí to, že im otec preukázateľne bráni v stretávaní

sa s matkou.

24. K doručenému vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka sa písomne vyjadril otec maloletých detí
v podaní zo dňa 18.07.2024 (č.l. 177 spisu). Vyjadrenie kolízneho opatrovníka označil za neobjektívne,
vydané len na základe tvrdení matky bez preverenia, či tieto tvrdenia sa zakladajú na pravde. K

matkou doručenému dokumentu uviedol, že tieto vyjadrenia považuje za účelové. V čase uvádzanom v
tomto dokumente všetky tri maloleté deti žili s otcom, tento im zabezpečoval starostlivosť vo všetkých
oblastiach. Subjektívny názor matky, že pobáda deti, aby k nej nechodili, resp. že im zakazuje kontakts ňou, je len tvrdením matky, a to nepodloženým. Deťom nikdy nezakázal, aby s matkou komunikovali,
telefóny im nikdy neodoberal. Tvrdenia matky považoval za nepravdivé.

25. Vyjadrenie matky a vyjadrenie otca bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi, vyjadrenie otca bolo
doručené matke prostredníctvom zástupcu.

26. K vyjadreniu matky zo dňa 11.07.2024 sa písomne vyjadril otec v podaní zo dňa 14.08.2024 (č.l.
186-187 spisu), ktorý sa nestotožnil s matkou zdôrazňovanou nevyhnutnosťou vykonania znaleckého

dokazovania. Poukázal na to, že maloleté deti pri stretnutí s kolíznym opatrovníkom jasne vyjadrili svoj
názor, komu požadujú byť zverené do osobnej starostlivosti. Najmä staršie deti A. a A. vedia s ohľadom
na svoj vek jednoznačne zadefinovať, s ktorým z rodičov chcú tráviť viacej času. Maloleté deti už značne
trpia celou vzniknutou situáciou a podrobovať maloleté deti ďalším úkonom považoval za nepotrebnú
záťaž. Obvinenia matky ohľadom údajného násilia zo strany otca považoval za absurdné. Matka a otec
bolimanželmiviacako16rokov,počastrvaniaichmanželstvamatkanepodalažiadnetrestnéoznámenie

a tvrdenie, že spoločnú domácnosť opúšťala na odporúčanie a za sprievodu príslušníka Policajného
zboru, je zavádzajúce. Obvinenia matky z fyzického a psychického násilia sú pokusom vykresliť otca ako
násilníka, neschopného postarať sa o maloleté deti. Otec sa stará o maloleté deti viac ako 6 mesiacov,
a to po všetkých stránkach. To, že matka uhradila maloletým deťom niektoré z mimoriadnych výdavkov,
neznamená, že sa na starostlivosti o maloleté deti podieľa. K tvrdeniu, že šikanuje matku častými

telefonickými hovormi a SMS správami, uviedol, že matku kontaktuje len v súvislosti s maloletými deťmi,
aby mal informácie o nich, keď sú v jej starostlivosti. Navrhnuté dokazovanie výpisom prichádzajúcich
hovorov a SMS správ považoval za neúčelné. Tvrdenie, že rodinné prídavky na všetky tri maloleté
deti matka nepoberá a že tieto jej boli pozastavené z vlastnej iniciatívy, je zavádzajúce, o uvedenom
nepredložila dôkaz. Zmenu oprávnenej osoby pre poberanie rodinných prídavkov na maloleté deti

bol nahlásiť otec. Matkou predložené výdavky na hnuteľné veci do prenajatého bytu považoval za
bezpredmetné. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

27. Na to matka uskutočnila podanie datované dňom 19.08.2024 (č.l. 194 spisu), v ktorom v podstate
uviedla, že vyjadrenie otca je snahou poukazovať na to, že sa o deti nestará, nič nezabezpečuje, pričom

poukázala na už doloženú tabuľku, z ktorej vyplýva opak. V súvislosti so stretávaním sa s deťmi
uviedla, že ak otec potrebuje voľno, vtedy jej sám iniciatívne deti ponúka, častokrát ide o naliehavú
ponuku, kladie direktívne vlastné podmienky. V prípade, ak mu matka nemôže vyhovieť, stáva sa, že
deti nakoniec nemá. Nie je pravdou, že by sa o deti nezaujímala, zanedbávala by ich starostlivosť,
dokonca nad stanovenú výšku výživného deťom zabezpečuje materiálne veci alebo prispieva finančnou

čiastkou. Má vedomosť, že do domu, v ktorom býva otec s deťmi, chodievajú aj cudzí ľudia, chodí tam
pravidelne muž s plastovým kufríkom, a to aj v prípade, keď otec maloletých detí nie je doma. Má obavu
o bezpečnosť a zdravie detí, pretože nie je zrejmé, čo otec rieši v neskorých nočných hodinách a či z
jeho strany sa nejedná o nezákonnú činnosť, keďže v minulosti mal skúsenosť s návykovými látkami.
Ďalej popísala situáciu, keď mal otec na dvore párty. Zotrvala na tvrdení, že jej otec bráni v uplatňovaní

rodičovských práv, a to nielen jej, ale aj maloletým deťom. V prípade zopakovania, resp. doplnenia
dokazovania žiadala nariadiť pojednávanie, aby sa ho mohla zúčastniť.

28.Podľapokynuokresnéhosúduzodňa23.08.2024bolovyjadreniematkydoručenénavedomieotcovi
a kolíznemu opatrovníkovi.

29. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletých detí,
prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a za
aplikácie ust. § 65 CMP, § 66 CMP rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti výrokov III.

a IV. o zverení maloletej A. a maloletého C. do osobnej starostlivosti otca, v časti výroku V. o výživnom na
maloletú A. a maloletého C., vo výrokoch VI., VII. a VIII. o úprave styku a mieste odovzdania a prevzatia
maloletých detí rodičmi a v závislom výroku IX. o trovách prvoinštančného konania zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. b, c) CSP v spojení s § 2 ods.1 CMP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani na jeho zmenu a v zmysle § 391 ods.1 CSP vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

30. Krajská prokuratúra Trenčín, so sídlom Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín v podaní zo dňa
25.10.2024, doručenom v odvolacom konaní dňa 25.10.2024, oznámila, že preberá vstup do konaniao odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 22P/16/2024-122 zo dňa 25. apríla 2024.
V tomto podaní krajská prokuratúra podala stanovisko, v ktorom poukázala na to, že na rozdiel od
skutkového stavu v čase začatia odvolacieho konania (t.j. v čase judikovania pomerov rozsudkom

Okresného súdu Prievidza sp. zn. 22P/16/2024-122 zo dňa 25.04.2024) došlo na strane rodičov
a maloletých detí k zásadnej zmene pomerov, ktorá vyžaduje opätovné vykonanie dokazovania s
bezprostredným vplyvom na rozhodnutie o predmete odvolacieho konania, resp. na rozhodnutie
o predmete súdneho konania ako takom. Mala za to, že v súdnom konaní je potrebné nielen rozhodnúť
o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti, ale konať aj o prípadnej úprave styku s maloletými

deťmi. Prípadnej zmene zverenia maloletých detí a ich zvereniu do osobnej starostlivosti matky
maloletých detí by malo predchádzať doplnenie dokazovania nielen v otázke zistenia a prešetrenia
aktuálnych pomerov na strane matky maloletých detí, ale aj zistenia názoru maloletých detí na otázku
zmeny zverenia a najmä otázku styku s otcom maloletých detí po tom, ako došlo k trestnému stíhaniu
vedenému proti otcovi maloletých detí. Podľa krajskej prokuratúry rozsah dokazovania, ktoré je potrebné
v odvolacom konaní vykonať v kontexte s povahou nariadeného neodkladného opatrenia uznesením

Okresného súdu Prievidza č.k. 22P/97/2024-50 zo dňa 09.10.2024 a osobitne jeho rozsudok Okresného
súdu Prievidza sp.zn. 22P/16/2024-122 zo dňa 25.04.2024 derogujúcou časťou, pri zachovaní práva
na spravodlivý proces účastníkov konania a primárne pri rešpektovaní a naplnení princípu najlepšieho
záujmu maloletých detí, ktoré majú právo, aby sa na ich výchove v jednotlivých vývinových štádiách
(v určenej miere) podieľali obaja rodičia, opodstatňuje zrušenie rozsudku okresného súdu v odvolaním

napadnutej časti a vrátenie veci na nové konanie a prejednanie Okresným súdom Prievidza.
Na základe tohto podania v súlade s ust. § 13 ods. 1 CMP v spojení so zákonom č. 153/2001 Z.z.
o prokuratúre došlo k vstupu Krajskej prokuratúry Trenčín do konania v štádiu odvolacieho konania,
o ktorom vstupe Krajskej prokuratúry Trenčín do konania súd nevydáva žiadne rozhodnutie a uvedené
bolo vyjadrené v záhlavovej časti rozsudku krajského súdu.

31. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané matkou proti časti výrokov III., IV. o zverení mal. detí A. a C. do osobnej starostlivosti
otca, v časti výroku V. o výživnom na mal. deti A. a C., vo výrokoch VI., VII. a VIII. o úprave styku
matky s mal. deťmi. Podstatou odvolania matky bola námietka nedostatočného odôvodnenia rozsudku

okresného súdu ohľadom zverenia mal. C. a A. do osobnej starostlivosti otca, námietka nedostatočne
zisteného skutočného stavu veci majúceho základ v nevykonaní navrhnutého dôkazu, a to znaleckého
dokazovania a v nedostatočnom hodnotení dôkazov, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o rozvode manželstva, výroku II.

o zverení maloletého A. a jeho zastupovaní a v časti výroku V. o výživnom na mal. A. pre nedostatok
podaného odvolania nadobudol právoplatnosť, nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací
súd ani nezistil vecnú nesprávnosť týchto odvolaním nenapadnutých výrokov.

33. Z dôvodu, že predmetom konania pred odvolacím súdom zostali len časti výrokov III., IV., V. a výroky

VI., VII. a VIII. rozsudku okresného súdu týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode, krajský súd účastníkov konania označoval prioritne termínmi otec a matka;
a nie aj termínmi manželka, resp. druhý manžel.

34. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a odôvodnením rozsudku v odvolaním

napadnutej časti krajský súd konštatuje, že okresný súd pri svojom rozhodnutí o zverení mal. A. a mal.
C. do starostlivosti otca vychádzal z ním zisteného stavu veci a s prihliadnutím na názor maloletých
detí a odporúčanie kolízneho opatrovníka, pristúpil k zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti
otca, matke určil vyživovaciu povinnosť a upravil styk matky s maloletými deťmi s konštatovaním, že
nie je naplnený predpoklad zverenia mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a dôvod pre

zverenie mal. C. do osobnej starostlivosti matky. S týmto postupom a záverom súdu prvej inštancie sa
odvolací súd nestotožnil.

35. Krajský súd vo všeobecnosti poukazuje na vyšetrovací princíp, ktorý sa uplatňuje v civilnom
mimosporovom konaní, v zmysle ktorého je súd povinný na účely zistenia skutočného stavu veci

vykonať všetky potrebné dôkazy, a to aj za situácie, kedy ich účastníci konania nenavrhli (Čl. 6, §
35 CMP). V civilnom mimosporovom konaní má súd postupovať tak, aby jeho rozhodnutie bolo čo
najbližšie k hmotnoprávnym pomerom účastníkov konania. V kontexte týchto všeobecných princípov
sa preto nemožno stotožniť s postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri zisťovaní skutočného stavu vecísa obmedzil len na zistenia výsluchom rodičov, vyjadreného stručného názoru maloletých detí pred
kolíznym opatrovníkom, následným odporúčaním kolízneho opatrovníka do Zápisnice o pojednávaní zo
dňa 25.04.2024 bez toho, aby preveril skutočný stav pomerov u otca a jeho reálne možnosti a schopnosti

zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti s ohľadom na námietky matky, ktorá spochybňovala rodičovské
schopnosti otca a aj na odporúčanie vyplývajúce zo Správy z poradensko-psychologického procesu
zo dňa 25.04.2024, a to zvážiť možnosť súdnoznaleckého vyšetrenia so zameraním na posúdenie
osobnostných vlastností, ako aj rodičovských kompetencií oboch rodičov.

36. Ďalej krajský súd považuje za potrebné uviesť, že z odvolania matky a jej následných písomných
vyjadrení zo dňa 11.7.2024, 19.08.2024, 25.9.2021, 14.10.2024, vyjadrenia kolízneho opatrovníka k
odvolaniu matky, Okresným súdom Prievidza na vedomie doručeného návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloleté deti, Správy kolízneho opatrovníka
zo dňa 07.10.2024 spolu s uznesením Úradu inšpekčnej služby zo dňa 27.09.2024, ktorým bolo
začaté trestné stíhanie voči otcovi za spáchanie zločinu neoprávnené prechovávanie omamnej látky a

psychotropnej látky, Správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.10.2024, ako aj doručeného uznesenia
č.k. 22P/97/2024-50 zo dňa 09. októbra 2024 o nariadenom neodkladnom opatrení (vykonateľné dňa
09.10.2024), zároveň plynú skutočnosti, ktoré vedú k záveru, že na strane účastníkov konania nastala
zmena pomerov, ktorá má svoju relevanciu a dopad aj na možné usporiadanie vzťahov rodičov k mal.
deťom A. a C.. Matka vo svojom odvolaní a následnom písomnom vyjadrení uviedla, že má obavu o

bezpečnosť a zdravie detí, pretože nie je zrejmé, čo otec rieši v neskorých nočných hodinách a či z jeho
strany sa nejedná o nezákonnú činnosť, keďže v minulosti mal skúsenosť s návykovými látkami, pričom
doložené listinné dôkazy osvedčili aktuálne trestné stíhanie otca. V súvislosti s trestným stíhaním je síce
na jednej strane potrebné poukázať aj na zásadu prezumpcie neviny zakotvenú v ustanovení Trestného
zákonníka, avšak je potrebné vysporiadať sa s tvrdením otca v rámci prebiehajúceho trestného konania,

že je pravidelným konzumentom omamných psychotropných látok, uviedol miernu závislosť od drog
s tým, že bez nej nedokáže fungovať, ako aj, že drogu mal prechovávať v domácnosti, v ktorej žije
s maloletými deťmi, a preto bude potrebné tieto skutočnosti zo strany okresného súdu relevantným
spôsobom došetriť tak, aby rozhodnutie o zverení mal. A. a mal. C. vychádzalo z dostatočne zisteného
skutočného stavu veci.

37. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo zrejmé, že v prejednávanej veci k zhodným tvrdeniam
účastníkov konania v otázke starostlivosti o maloleté deti nedošlo, a preto bolo nutné skutkové a
právne závery súdu prvej inštancie oprieť o vykonané dôkazy. Z obsahu spisového materiálu vyplýva,
že súd prvej inštancie k spornej otázke osobnej starostlivosti o mal. A. a mal. C. vykonal výsluch

rodičov, oboznámil sa s vyjadreniami maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom a správami kolízneho
opatrovníka. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že je nutné rešpektovať názor
maloletého dieťaťa, ktoré je v konaniach, ktoré sa ho týkajú, vystavené konfliktu lojality vo vzťahu
k rodičom, avšak vyjadrenia mal. detí v správe kolízneho opatrovníka boli stručné, a preto je namieste,
aby zisťovanie názoru mal. A. a mal. C. bolo vedené účelne, keď vzhľadom na vek A. (16 rokov) ide

už o dieťa vyspelé, ktoré musí byť schopné nielen vyjadriť svoj názor, ale tiež ho podoprieť určitými
argumentami a mal. C. je rovnako schopný uviesť svoj názor. Práve preto bolo v prerokúvanej veci
viac než žiaduce, aby výsluch mal. A. a mal. C. vykonal priamo súd, a tak si bezprostredne ozrejmil
dôvody, kvôli ktorým mal. A. odmieta osobnú starostlivosť matky, ak podľa Správ kolízneho opatrovníka
zo dňa 07.10.2024 a 14.10.2024 jej hlavným argumentom bolo to, že chce ostať bývať v rodinnom dome.

Rovnako mal. C. uviedol, že chce bývať v rodinnom dome a nepáči sa mu, keď sa dohody menia. Krajský
súd uvádza, že pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti je potrebné prihliadať na celý komplex
okolností označených ako záujem dieťaťa, pričom jeho názor je iba jedným z nich. Úlohou súdu je urobiť
si obraz o tom, prečo mal. A. vyslovuje určitý názor a prečo takýto názor vyslovuje aj mal. C.. Nie je totiž
vylúčené, že názor maloletých detí (osobitne A. v pubertálnom, resp. v adolescentnom veku) môže byť

motivovaný nielen pozitívnymi (bližší citový vzťah), ale aj sebeckými a zištnými dôvodmi (napr. menej
prísny režim niektorého z rodičov), pričom u mal. C. je možné brať do úvahy aj naviazanosť na mal.
A. a kopírovanie jej názoru, ktorá naviazanosť bola konštatovaná aj súdom prvej inštancie. Existenciu,
resp. neexistenciu rôznych faktorov, ktorými môže byť výpoveď maloletého dieťa ovplyvňovaná, je nutné
preveriť dokazovaním. Ani vek mal. A. a mal. C. v čase súdneho konania a nimi vyslovený názor

nezbavujú súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu umožňujúcom objektívne posúdiť najlepší
záujem maloletých, ktorý môže a aj nemusí byť zhodný s ich názorom.38. V danej veci okresný súd neskúmal dostatočne subjektívne a objektívne pomery oboch rodičov a
u mal. A. a mal. C.. V rámci prvoinštančného konania nebolo dostatočne zisťované a posúdené, prečo
(z akých konkrétnych dôvodov) má matka pochybnosti o spôsobilosti otca starať sa o maloleté deti. Ak

okresný súd len za rešpektovania názoru maloletých detí a odporúčania kolízneho opatrovníka uzavrel,
že podmienky osobnej starostlivosti u otca sú lepšie, tak sa dostatočne nezaoberal jednak podmienkami
subjektívnymi (fyzická, mentálna a kultúrna spôsobilosť a schopnosť rodiča starať sa o dané dieťa,
životný štýl), ako aj objektívnymi (miesto bydliska, bytové pomery, zamestnanie rodiča a z toho plynúca
organizácia pracovného dňa) na strane oboch rodičov a tieto v úplnosti nevyhodnotil. Napokon súd prvej

inštancie mal preveriť aj tvrdenia matky, že otec svojím správaním, prístupom k výchove maloletých,
poverovaním mal. A. starostlivosťou o mal. C. a o domácnosť, nedisponuje rodičovskými zručnosťami,
akokoľvek sa takéto tvrdenia môžu zdať účelové. Zo strany okresného bude preto potrebné dokazovanie
doplniť takým spôsobom, aby sa jednoznačným spôsobom ustálili pomery tak na strane otca, ako aj
matky, podľa výsledkov ktorého budú zhodnotené ich možnosti zabezpečenia starostlivosti o maloleté
deti.

39. V nadväznosti na vyššie uvedené nemožno považovať skutkový stav zistený súdom prvej inštancie
za dostatočný pre rozhodnutie o zverení mal. A. a mal. C. a úprave výkonu rodičovských práv
a povinností, ako aj o úprave styku matky s mal. A. za dostatočný.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a potrebu opätovného posúdenia otázky zverenia mal. A.
a mal. C. do starostlivosti rodičov nemôže potom obstáť ani časť výroku V. rozsudku okresného súdu,
ktorým bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 115 Eur mesačne
a na mal. C. v sume 90 Eur mesačne. Otázku určenia rozsahu vyživovacej povinnosti bude potrebné
okresným súdom opätovne posúdiť s prihliadnutím na nové rozhodnutie o zverení maloletých detí do

starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k rozhodnutiu
o výživnom bude potrebné okresným súdom v prípade, ak nedôjde k dohode rodičov, zistiť a posúdiť
aktuálny skutočný stav veci týkajúci sa nielen výdavkov maloletých detí, ale aj príjmov matky a hlavne
otca.

41. Rovnako nemohli obstáť ani výroky VI. VII. a VIII. o úprave styku matky s maloletými deťmi, pričom v
závislosti od rozhodnutia o zverení maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej
starostlivosti bude potom potrebné okresným súdom sa opätovne zaoberať aj otázkou potreby úpravy
styku rodiča, ktorému dieťa/deti nebude/-dú zverené do výchovy, s maloletým/-mi dieťaťom/deťmi.

42. S prihliadnutím na predpokladaný rozsah ďalšieho dokazovania (prešetrenie aktuálnych pomerov
matky a otca, relevantné zistenia názoru maloletých detí, objektívne zistenie komplexných majetkových
pomerov rodičov vrátane aktuálneho príjmu matky a otca, zistenia adekvátnosti zverenia mal. A. a mal.
C. do osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča vrátane zistenia podmienok pre realizáciu styku s
maloletými, resp. do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov), vzhľadom na nové okolnosti, ktoré

vyvstali po rozhodnutí okresného súdu, je potrebné, aby dokazovanie v naznačenom smere vykonal
prvoinštančný súd.

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil v napadnutom rozsahu a vec v tomto

rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie
bude predovšetkým vykonať náležité výsluchy matky a otca na zistenie ich aktuálnej subjektívnej
spôsobilosti a schopnosti zabezpečovať starostlivosť o mal. deti A. a C., ako aj objektívnych okolností,
ktoré ďalej preverí zodpovedajúcimi dopytmi a vyšetreniami (na zamestnávateľa, orgán sociálnoprávnej
ochrany a pod.). Vzhľadom na uznesením č.k. 22P/97/2024-50 zo dňa 09.októbra 2024 nariadené

neodkladné opatrenie okresný súd zváži a posúdi, či u mal. A. nedošlo k zmene pomerov, teda
k stavu podľa § 78 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie ďalej dôsledne zistí vzťah maloletých
detí k rodičom a ich pripravenosť na zverenie do osobnej starostlivosti jedného či druhého rodiča, či
možnosť modelu striedavej starostlivosti, a to prípadne aj prostredníctvom poradenských služieb orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí. Pokiaľ na to budú odborné dôvody, uváži súd v zhode s návrhom matky aj

prípadné znalecké dokazovanie ohľadom posúdenia rodičovských kompetencií oboch rodičov. Po týchto
zisteniach súd prvej inštancie novým rozsudkom rozhodne o starostlivosti o maloleté deti, o povinnosti
platiť výživné a o úprave styku.44. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

45. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutie sú
upravené v § 378 a nasl. CMP.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.