Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/180/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123339501
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6123339501.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu
JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: PROYEKT, s.r.o., Šarišská
1, 080 01 Prešov, IČO: 51 974 339, zastúpeného: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o.,
Kupeckého 320/33, 040 01 Košice - Juh, IČO: 47 240 482 proti žalovanému: GENERAL REAL ESTATE
s.r.o., Žriedlová 3427/15, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 47 862 017, zastúpenému: MG LEGAL

s.r.o., Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01 Košice, IČO: 53 549 996, v konaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k.
64Cb/11/2024 - 161 zo dňa 16.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/11/2024 - 161 zo dňa
16.10.2024 vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/11/2024 - 161 zo dňa
16.10.2024 v súvisiacom výroku II. z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 64Cb/11/2024 - 161 zo dňa 16.10.2024 zamietol návrh
žalobcunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,ktorýmžalobcažiadal,abysúdzriadilzáložnéprávo
v jeho prospech k:

- nebytový priestor č. NP1, druh nebytového priestoru: Garáž, poschodie: prízemie, nachádzajúci sa
vo vchode č . A, polyfunkčného objektu Vojenská ul. Košice, so súpisným číslom 3427, postaveného
na pozemku, parcelách reg. „C“ č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/24,
prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu o
veľkosti 62496/461345 k celku,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 62496/461345 k celku na pozemkoch, parcela reg. „C“ č. XXXX/

XX o výmere 162 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 1165 m2,
zastavanáplochaanádvorie,parcelareg.„C“č.XXXX/XXovýmere19m2,zastavanáplochaanádvorie,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 58 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere
17 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 39 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“
č. XXXX/XX o výmere 15 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 90 m2, ostatná
plocha, evidované na liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území Y., obec: Košice-Staré Mesto,

okres: Košice I, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu PROYEKT, s.r.o., sídlo Šarišská 1, 080 01
Prešov, IČO: 51 974 339, Jasenovská ´ 1129/31, 066 01 Humenné, IČO: 34 568 891, vo výške 22.620,-
Eur, ktorá je uplatňovaná v civilnom sporovom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod
sp. zn. 64Cb/11/2024. Výkon záložného práva mo^že nastatˇ až po tom, ako bude pohľadávka žalobcu
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím,
- nebytový priestor č. NP5, druh nebytového priestoru: Zariadenie obchodu, poschodie: prízemie,

nachádzajúci sa vo vchode č. A, polyfunkčného objektu Vojenská ul. Košice, so súpisným číslom 3427,
postaveného na pozemku, parcelách reg. „C“ č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel voveľkosti 1/1 k celku prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam
bytového domu o veľkosti 13460/461345 k celku,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 13460/461345 k celku na pozemkoch, parcela reg. „C“ č. XXXX/

XX o výmere 162 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 1165 m2,
zastavanáplochaanádvorie,parcelareg.„C“č.XXXX/XXovýmere19m2,zastavanáplochaanádvorie,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 58 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere
17 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 39 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“
č. XXXX/XX o výmere 15 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č.XXXX/XX o výmere 90 m2, ostatná

plocha, evidované na liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území Y., obec: Košice - Staré Mesto,
okres: Košice I, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu PROYEKT, s.r.o., sídlo Šarišská 1, 080 01
Prešov, IČO: 51 974 339, Jasenovská ´ 1129/31, 066 01 Humenné, IČO: 34 568 891, vo výške 22.620,-
Eur, ktorá je uplatňovaná v civilnom sporovom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod
sp. zn. 64Cb/11/2024. Výkon záložného práva mo^že nastatˇ až po tom, ako bude pohľadávka žalobcu
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím,

- nebytový priestor č. NP6, druh nebytového priestoru: Skladový priestor, poschodie: prízemie,
nachádzajúci sa vo vchode č. A, polyfunkčného objektu Vojenská ul. Košice, so súpisným čislom 3427,
postaveného na pozemku, parcelách reg. „C“ č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 1/1 k celku, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam
bytového domu o veľkosti 945/461345 k celku,

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 945/461345 k celku na pozemkoch, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX
o výmere 162 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 1165 m2,
zastavanáplochaanádvorie,parcelareg.„C“č.XXXX/XXovýmere19m2,zastavanáplochaanádvorie,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 58 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere
17 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 39 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“

č. XXXX/XX o výmere 15 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 90 m2, ostatná
plocha, evidované na liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území Y., obec: Košice - Staré Mesto,
okres: Košice I, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu PROYEKT, s.r.o., sídlo Šarišská 1, 080 01
Prešov, IČO: 51 974 339, Jasenovská ´ 1129/31, 066 01 Humenné, IČO: 34 568 891, vo výške 22.620,-
Eur, ktorá je uplatňovaná v civilnom sporovom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod

sp. zn. 64Cb/11/2024. Výkon záložného práva mo^že nastatˇ až po tom, ako bude pohľadávka žalobcu
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím,
- nebytový priestor č. NP7, druh nebytového priestoru: Iný nebytový priestor, poschodie: prízemie,
nachádzajúci sa vo vchode č. A, polyfunkčného objektu Vojenská ul. Košice, so súpisným číslom 3427,
postaveného na pozemku, parcelách reg. „C“ č. XXXX/XX a č. XXXX/XX,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/1 k celku, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam
a spoločným zariadeniam bytového domu o veľkosti 3662/461345 k celku, spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 3662/461345 k celku na pozemkoch, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 162 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 1165 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 19 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. XXXX/

XX o výmere 58 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 17 m2, ostatná plocha,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 39 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere
15 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 90 m2, ostatná plocha evidované na liste
vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území Y., obec: Košice - Staré Mesto, okres: Košice I, za účelom
zabezpečenia pohľadávky žalobcu PROYEKT, s.r.o., sídlo Šarišská 1, 080 01 Prešov, IČO: 51 974 339,

Jasenovská ´ 1129/31, 066 01 Humenné, IČO: 34 568 891, vo výške 22.620,- Eur, ktorá je uplatňovaná
v civilnom sporovom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 64Cb/11/2024. Výkon
záložného práva mo^že nastatˇ až po tom, ako bude pohľadávka žalobcu právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím,
- nebytový priestor č. NP8, druh nebytového priestoru: Garáž, poschodie: 1, nachádzajúci sa vo vchode

č. A, polyfunkčného objektu Vojenská ul. Košice, so súpisným číslom 3427, postaveného na pozemku,
parcelách reg. „C“ č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5/28 k celku,
- prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu o
veľkosti 61960/461345 k celku,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 61960/461345 k celku na pozemkoch, parcela reg. „C“ č. XXXX/

XX o výmere 162 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 1165 m2,
zastavanáplochaanádvorie,parcelareg.„C“č.XXXX/XXovýmere19m2,zastavanáplochaanádvorie,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 58 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere
17 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 39 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“č. XXXX/XX o výmere 15 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 90 m2, ostatná
plocha, evidované na liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území Y., obec: Košice - Staré Mesto,
okres: Košice I, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu PROYEKT, s.r.o., sídlo Šarišská 1, 080 01

Prešov, IČO: 51 974 339, Jasenovská ´ 1129/31, 066 01 Humenné, IČO: 34 568 891, vo výške 22.620,-
Eur, ktorá je uplatňovaná v civilnom sporovom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod
sp. zn. 64Cb/11/2024. Výkon záložného práva mo^že nastatˇ až po tom, ako bude pohľadávka žalobcu
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím,
- nebytový priestor č. NP12, druh nebytového priestoru: Zariadenie verejnej správy a administratívy,

poschodie: 1, nachádzajúci sa vo vchode č. A, polyfunkčného objektu Vojenská ul. Košice, so súpisným
číslom 3427, postaveného na pozemku, parcelách reg. „C“ č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/1 k celku,
- prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu o
veľkosti 13460/461345 k celku,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 13460/461345 k celku na pozemkoch, parcela reg. „C“ č. XXXX/

XX o výmere 162 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 1165 m2,
zastavanáplochaanádvorie,parcelareg.„C“č.XXXX/XXovýmere19m2,zastavanáplochaanádvorie,
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 58 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere
17 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 39 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“
č. XXXX/XX o výmere 15 m2, ostatná plocha, parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 90 m2, ostatná

plocha, evidované na liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území Y., obec: Košice - Staré Mesto,
okres: Košice I, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu PROYEKT, s.r.o., sídlo Šarišská 1, 080 01
Prešov, IČO: 51 974 339, Jasenovská 1129/31, 066 01 Humenné, IČO: 34 568 891, vo výške 22.620,-
Eur, ktorá je uplatňovaná v civilnom sporovom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod
sp. zn. 64Cb/11/2024. Výkon záložného práva mo^že nastatˇ až po tom, ako bude pohľadávka žalobcu

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že sa žalobou vo
veci samej domáha voči žalovanému určenia povinnosti zaplatitˇ istinu vo výške 22.620,- EUR s
príslušenstvom. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že má za to, že

žalobouuplatnenýnárokjevcelomrozsahudo^vodný,jedinýmajetokžalovanéhospočívavovlastníctve
predmetnýchnehnuteľností,ktorénaviacnemáuvedenévdaňovompriznaní.Cieľomzabezpečovacieho
opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka
na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla bytˇ nesko^r judikovaná s cieľom zamedzitˇ alebo
zredukovatˇ možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Snahou žalobcu je opatrením

zvýšitˇ vymožiteľnostˇ peňažnej pohľadávky a obmedzitˇ priestor žalovaného na zbavenie sa majetku,
ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnútˇ. Podľa názoru žalobcu sú splnené všetky predpoklady
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení. K preukázaniu existencie obavy z
budúceho zmarenia exekúcie žalobca uviedol, že mu nie je známy žiadny iný majetok žalovaného, z
ktorého by v budúcnosti bolo možné uspokojitˇ nárok žalobcu v prípade úspechu v spore. Tiež uviedol, že

vzhľadom na skutočnostˇ, že predmetné byty sú jediným relevantným majetkom žalovaného, má tento
bezpochyby v úmysle predatˇ ich v krátkej dobe s ohľadom na svoje záväzky voči žalobcovi. Žalobca
súčasne súdu predložil do^kazy preukazujúce, že žalovaný previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
tretie osoby.

3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 343 ods. 1, § 344, § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1 a
ods. 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 337 ods. 3 CSP a uviedol, že súd mo^že nariaditˇ
neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené
pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená
(§ 325 ods. 1 C.s.p.). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zistˇovaní nemusí bytˇ

vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Opatrenie v zásade neprejudikuje práva
a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydatˇ iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia
aspoň základných skutočností umožňujúcich prijatˇ záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnútˇ predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, príp. hrozby
bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a do^vodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Nestačí

domnienka, že bol porušený zákon. Z vyjadrení žalobcu súd konštatoval, že žalobca neuniesol do^kazné
bremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Žalobca nepreukázal žiadnym
spo^sobom do^vodnostˇ obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku. V návrhu ako
ohrozenie svojho nároku uviedol len nezistenie žiadneho ďalšieho majetku žalovaného a predajmajetku tretím osobám. Žalobca však nepreukázal snahu žalovaného zbavitˇ sa majetku. Na úspech
v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázatˇ do^vodnostˇ obavy
z konania žalovaného, ktoré by ohrozilo vymožiteľnostˇ tvrdeného nároku žalobcu. V tejto časti však

žalobca do^kazné bremeno neuniesol. Prevod majetku v žiadnom prípade neodo^vodňuje potrebu
bezodkladne úpravy pomerov a žalobca nepreukázal žiadne konanie smerujúce k ohrozeniu možnej
budúcej exekúcie. Žalobca pri nehnuteľnom majetku nepreukázal žiadne konanie žalovaného (ani
úmysel konatˇ), na základe ktorého by súd mohol konštatovatˇ snahu žalovaného zbavitˇ sa vlastníctva
predmetných nehnuteľných vecí pod cenu s úmyslom zabránitˇ žalobcovi v prípade jeho úspechu

v konaní uspokojitˇ sa v rozsahu priznanej náhrady z majetku žalovaného. Predaj nehnuteľností je
len formou zmeny vlastníctva nehnuteľného majetku na majetok hnuteľný. Žalobca sa návrhom na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia snaží zamedzitˇ bežnú obchodnú činnostˇ žalovaného nakoľko
súd predpokladá, že výstavba a následný predaj nehnuteľností tvoria minimálne častˇ predmetu
podnikania žalovaného. Súd musí (bez akéhokoľvek do^kazu predloženého žalobcom) predpokladatˇ,
že žalovaný odpredáva nehnuteľnosti za zmluvne dohodnuté ceny primerané ich trhovej hodnote a

teda vlastníctvo nehnuteľností nahrádza vlastníctvom finančných prostriedkov. Na úspech v konaní o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázatˇ do^vodnostˇ obavy z následného
použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností spo^sobom, ktorý by ohrozil
vymožiteľnostˇ tvrdeného nároku žalobcu resp. že vykonané prevody boli uskutočnené bezodplatne
alebo za výrazne nižšiu cenu než je trhová. V tejto časti však žalobca do^kazné bremeno neuniesol.

Súd naviac poukázal na nepreukázanie primeranosti rozsahu zabezpečenia navrhovaného žalobcom.
Žalobca pri žiadnej z nehnuteľností neuviedol ani len odhadovanú hodnotu a preto súd nemohol posúditˇ
primeranostˇ navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vztˇahu k hodnote predmetu sporu. Súdu
sa naviac navrhovaný rozsah aj bez znalostí trhu v lokalite javí ako nedo^vodne neprimeraný. Súčasne
poukázalnaskutočnostˇ,žežalobcanepreukázalsvojetvrdenie,žepredmetnénehnuteľnostisújediným

relevantným majetkom žalovaného.

4. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca voči výroku I. a II. v zákonnej lehote odvolanie,
nakoľko má za to, že boli splnené dôvody pre vyhovenie návrhu a pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam. Odvolanie voči výroku II. napádaného

rozhodnutia odôvodňuje výlučne tým, že sa jedná o pridružený výrok (týkajúci sa trov konania) k výroku
I. daného rozhodnutia. Odvolanie podáva z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 365 ods. 1

písm. d) CSP; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.
z. CSP. V prvom rade má žalobca za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav
v danej veci a na tento nesprávne neaplikoval ust. § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku, s

ohľadom na čo došlo k naplneniu odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f), d) a h)
CSP. Má za to, že v danej veci bola z listinných dôkazov predložených žalobcom preukázaná obava,
že by bola potenciálna exekúcia pohľadávky uplatnenej žalobcom ohrozená alebo zmarená, a to z
dôvodu, že zo strany žalovaného dochádza k vykonaniu úkonov smerujúcich k predaju nehnuteľného
majetku spoločnosti GENERAL REAL ESTATE s.r.o., teda nebytových priestorov nachádzajúcich sa v

k. ú. Y. E. T.. Žalobca dáva do pozornosti, že v súčasnosti už došlo k prevodu vlastníckeho práva k
nebytovým priestorom, ktoré boli v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, čo indikuje vôľu žalovaného previesť vlastnícke právo k ostatným
nehnuteľnostiam, či týmito nehnuteľnosťami inak disponovať, čím by potenciálne ohrozoval exekúciu.
V čase podania návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda dňa 11.7.2024, bol žalovaný

vlastníkom aj nebytového priestoru č. NP13 na 1. posch. Domu so súp. č. 3427 vo vchode „A“ a tomu
prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 945/461345. Avšak k dnešnému dňu už
žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, pretože táto bola prevedená vkladovým konaním pod
č. V-5322/2024 do vlastníctva FSB s.r.o., Hlavná 69, Košice, PSČ 040 01, SR, IČO: 52 881 571.

Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že v danej veci je naplnený základný predpoklad pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda dôvodná obava veriteľa, že v budúcnosti dôjde k zmareniu
exekučného konania a tým aj k zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky.5. Ďalej žalobca uvádza, že argumentácia súdu prvej inštancie, podľa ktorej by zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného, je nedostatočná.
Predložené listy vlastníctva jednoznačne preukazujú, že žalovaný vlastní sporné nehnuteľnosti od

13.06.2016. To znamená, že nejde o novonadobudnuté nehnuteľnosti, ktoré by sa mali predávať,
čím sa znižuje pravdepodobnosť, že by zriadenie záložného práva malo negatívny dopad na jeho
práva. Okrem toho, zriadenie záložného práva nielenže nebráni predaju nehnuteľnosti, ale slúži aj
ako zabezpečenie pohľadávky žalobcu pre budúce potreby. Týmto spôsobom sa záložné právo stáva
prostriedkom na ochranu práv žalobcu, pričom žalovaný si aj naďalej môže disponovať so svojimi

nehnuteľnosťami. Pokiaľ sa súd prvej inštancie domnieval, že zriadenie záložného práva voči všetkým
nehnuteľnostiam by bolo neprimerané, súd mohol iba čiastočne vyhovieť návrhu žalobcu a teda zriadiť
záložné právo iba k niektorým alebo iba k jednej z navrhovaných nehnuteľností žalovaného. Týmto by sa
dosiahlo vyváženie práv žalobcu a žalovaného, pričom by sa zabezpečila pohľadávka bez nadmerného
zasahovania do vlastníckych práv žalovaného. Navyše z verejne dostupných zdrojov a inzerátov k
uvedenýmnehnuteľnostiamjezrejmé,žežalovanýmomentálneponúkatietonehnuteľnostinaprenájom.

Súd I. inštancie podľa názoru žalobcu, sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zásadnou argumentáciu
žalobcu, a to že žalovaný je osoba, ktorá si neplní riadne svoje povinnosti voči štátu, nakoľko dlhodobo
pred štátom zatajuje svoj majetok. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, v zmysle ktorej žalovaný
dlhodobo neeviduje svoj majetok v rámci účtovníctva, t. j. v účtovných závierkach. To, že žalovaný
oficiálne nemá žiaden majetok deklaroval už v priebehu dvoch po sebe idúcich rokov v účtovných

závierkach za kalendárne roky 2022 a 2023. V zmysle týchto skutočností je zrejmé, že žalovaného je
možné považovať za nedôveryhodnú osobu, ktorá pred štátom zatajuje predmetný majetok. Je daný
dôvod, aby žalobcovi konajúci súd poskytol ochranu budúcej exekúcie, nakoľko žalovaným a teda
dlžníkom, je osoba, ktorá si neplní riadne svoje povinnosti voči štátu a zatajuje svoj majetok. Žalobca
má teda dôvodnú obavu, že žalovaný sa bude budúcej exekúcii vyhýbať a snažiť sa ju zmariť. Ak

žalovaný neeviduje v účtovníctve ani pôvodnú formu majetku (t.j. nehnuteľnosti), tak je zjavné, že
žalovaný nebude v účtovníctve evidovať ani transformovanú formu, tzn. peniaze. Teda žalovaný, ktorý
oficiálne v účtovníctve neeviduje tieto nehnuteľnosti ako svoj majetok, sa tohto majetku zbavil prevodom
do vlastníctva inej osoby. Navyše peniaze, ako forma majetku, je z povahy veci ťažko exekvovateľná,
pokiaľ nie je evidovaná na oficiálnom účte dlžníka, ku ktorému by mal exekútor prístup. Z účtovných

závierok a z účtovníctva žalovaného pritom vyplýva, že žalovaný dlhodobo eviduje a vykazuje na svojich
oficiálnych účtoch hodnotu peňazí 0, a to tak v hotovosti ako aj v bezhotovostnej forme.

6. Zo strany konajúceho súdu podľa žalobcu došlo v rámci odôvodnenia rozhodnutia len k prevzatiu
a de facto k skopírovaniu argumentácie žalobcu a to bez toho, aby sa súd touto argumentáciou

dostatočne vecne zaoberal a vyhodnotil z tejto argumentácie akékoľvek vlastné závery. V rámci
odôvodnenia rozhodnutia absentuje akýkoľvek bod, kde by súd prvej inštancie riadnym spôsobom
zhodnotil a vysporiadal sa s argumentáciou týkajúcou sa napríklad dôvodnosti argumentácie v časti
ohrozenia exekúcie. Z uvedených dôvodov tak žalobca považuje napádané rozhodnutie za arbitrárne,
nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie

súdu prvej inštancie tak, že vydá uznesenie, ktorým nariadi zabezpečovacie opatrenie, a to buď v
celom rozsahu, vo vzťahu k všetkým nehnuteľnostiam, alebo alternatívne iba vo vzťahu k niektorej z
nehnuteľností v zmysle petitu návrhu, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

7. Žalovaný sa k uvedenému odvolaniu žalobcu vyjadril, keď uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s
napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu ako aj s jeho odôvodnením a nesúhlasí s argumentmi
a závermi žalobcu, ktoré vyjadril v podanom odvolaní. Žalobcom označené odvolacie dôvody preto
žalovaný považuje za nenaplnené a podané odvolanie v celom rozsahu za nedôvodné. Žalobca v
podanom návrhu tvrdí, že žalovaný má úmysel, zbavovať sa svojho nehnuteľného majetku, žalovaný

však prevádza vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, za trhovú kúpnu cenu. Aj táto skutočnosť
vyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že sa žalovaný zbavuje majetku. Ak by sa žalovaný zbavoval majetku,
urobil by tak na základe darovacej zmluvy, a nie kúpnej zmluvy, keď dochádza iba ku transformácii
jeho majetku z jednej formy (nehnuteľnosť) na inú (peňažné prostriedky). Nebytové priestory, na
ktoré poukazuje žalobca v podanom návrhu, boli prevedené za kúpnu cenu spolu vo výške 115.680,-

EUR, a teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku.
Žalovaný je developer, predmetom podnikania ktorého je výstavba a predaj bytových domov. Predajom
nehnuteľností v bytovom dome, ktorý bol postavený žalovaným v rámci jeho podnikateľskej činnosti,
tak predstavuje výkon jeho podnikania a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o zbavovaní sa majetku.Uvedená skutočnosť vyplýva tiež z internetovej stránky žalovaného: . Ak by sa
žalobca chcel zbaviť svojho majetku, a to v súvislosti s pohľadávkou žalobcu, ktorý si voči žalovanému
uplatňuje súdnou cestou, bezpochyby by tak urobil už v júli, resp. auguste 2023, teda ihneď potom, čo

sa dozvedel o podanej žalobe. Nakoľko tak žalovaný do dnešného dňa neurobil je zrejmé, že takýto
jeho úmysel, zbaviť sa majetku, neexistuje a ide výlučne o účelové a ničím nepodložené tvrdenie
žalobcu.Žalobcatakvtejtosúvislostinepreukázalanilenčiastočnereálnuobavu,žebyprípadnábudúca
exekúcia mohla byť akokoľvek ohrozená, resp. že žalovaný akýmkoľvek spôsobom zmenšoval svoj
majetok. Žalobca tak nepreukázal splnenie základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Rovnako aj tvrdenie žalobcu, o tom, že žalovaný sa snaží pred svojimi veriteľmi zatajiť
existenciu svojho majetku, je absurdné. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá zrealizovala v
Košiciach (sám, resp. v rámci svojej skupiny) už dva developerské projekty a predala v nich niekoľko
desiatokbytovanebytovýchpriestorov,pričomžalovanýrealizujeďalšiedevelopersképrojekty.Uvedené
vyplýva taktiež z internetovej stránky žalovaného a predložených printscreenov.
S ohľadom na uvedené je tak nemysliteľné, že by žalovaný akokoľvek zatajoval svoj majetok (alebo sa

ho zbavoval), nakoľko by tým znemožnil do budúcna akúkoľvek realizáciu jeho ďalších developerských
projektov, keďže by s týmto prístupom nemal žiadnych obchodných partnerov. Žalovaný, s výnimkou
žalobcu (ktorého pohľadávku žalovaný neuznáva a rozporuje), nemá žiadnych veriteľov, voči ktorým by
evidoval neuspokojené splatné pohľadávky, rovnako ako voči nemu nie sú vedené žiadne súdne ani
exekučné konania

(s výnimkou súdnych konaní vedených žalobcom). Všetky žalovaným vlastnené nehnuteľnosti sú
evidované vo verejne dostupnej evidencii katastra nehnuteľností. Nie je tak namieste tvrdenie žalobcu o
tom, že žalovaný zatajuje existenciu svojho majetku pred svojimi údajnými veriteľmi, nakoľko akákoľvek
osoba má možnosť z verejne dostupnej databázy zistiť, či a aké nehnuteľnosti vlastní.

8. Podľa názoru žalovaného, procesný postup súdu netrpel žiadnymi vadami a odvolateľ mal možnosť
v plnej miere uplatňovať jemu patriace procesné práva. Bolo procesným právom žalobcu uvádzať
skutkové tvrdenia a na ich preukázanie označiť dôkazy, v čom mu nebolo zo strany súdu prvého
stupňažiadnymspôsobombránené.Právenaopak,podľanázorusúduprvéhostupňažalobcaneuniesol
dôkazné bremeno a teda neuplatňoval svoje procesné práva v dostatočnej miere, na základe čoho

dospel súd prvého stupňa k takému rozhodnutiu, ktoré aj vydal. Zároveň, podľa názoru žalovaného
nie je pravdou ani to tvrdenie, že sa súd prvého stupňa nezaoberal uvádzanou argumentáciu žalobcu.
V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na bod 24. a nasl. napadnutého uznesenia, kde súd síce inými
slovami než odvolateľ, ale zhrnul argumentáciu odvolateľa a poukázal aj na to, v čom konkrétne videl
súd nedostatky a čo mal, ale nepreukázal žalobca vo svojom podaní. Z vyššie uvedených skutočností

preto podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že procesný postup súdu nevykazuje také vady,
ktoré by bránili odvolateľovi uplatňovať jeho procesné práva, a už vonkoncom nie v takej kvalite, že
by tým bolo dotknuté jeho právo na spravodlivý proces a že by celé konanie bolo možné hodnotiť ako
nespravodlivé. K označeniu listinného dôkazu v odvolaní - „Inzeráty k nebytovým priestorom - snímky
z obrazovky z portálu www.nehnutelnosti.sk “ žalovaný poukazuje na to,

že skutkové tvrdenie odvolateľa podľa predošlého bodu ako aj ním označený listinný dôkaz nemožno v
tomto štádiu konania z dôvodu koncentrácie pripustiť, nakoľko ide o nové prostriedky procesného útoku,
ktoré mal odvolateľ využiť v konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto tvrdenia odvolateľa sú v celom
rozsahu nové, pričom sa nimi snaží preukázať len oprávnenosť vlastnej argumentácie v prvostupňovom
konaní. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že tieto tvrdenia mohol odvolateľ uplatniť už

v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom pre pripustenie týchto novôt v odvolacom konaní nie sú
splnené podmienky podľa ust. § 366 CSP, resp. odvolateľ sa ich preukázaním ani nezaoberal. Podľa
názoru žalovaného aj ďalšia argumentácia odvolateľa vykazuje závažné nedostatky, v dôsledku ktorých
sa s ňou nie je možné stotožniť.

9. Žalovaný nesúhlasí ani s tým tvrdením odvolateľa, že by sa zriadením záložného práva nezasiahlo
do jeho práv. Zabezpečovacie opatrenie má poskytnúť ochranu veriteľovi v prípade existencie obavy,
že budúca exekúcia bude ohrozená - výlučne táto skutočnosť by mala byť skúmaná a posudzovaná pri
jeho nariadení alebo nenariadení. Okrem toho, každý zásah do vlastníckeho práva (vrátane zriadenia
záložného práva), je zásahom do vlastníckeho práva, a teda argumentácia odvolateľa, v zmysle ktorej

(zjednodušene povedané) „žalovaný nepredáva, ale iba prenajíma svoje nehnuteľnosti“, je nesprávna
a nie je na mieste. Navyše, v podanom návrhu odvolateľ uvádza, že žalovaný sa účelovo zbavuje
svojho majetku a jeho nehnuteľností. V podanom odvolaní v rozpore s týmto predchádzajúcim tvrdením,
odvolateľ už naopak tvrdí, že žalobca prostredníctvom svojich inzerátov, nehnuteľnosti nepredáva, aleibaprenajíma,atedanedôjdekobmedzeniužalovaného.Žalovanýnavrhuje,abyodvolacísúdodvolanie
v celom rozsahu zamietol, Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/11/2024 zo dňa
16.10.2024 v celom rozsahu potvrdil a zároveň, aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámením sa s
dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním

dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie, s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu
existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

19. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,
kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).

20. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú:
a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
b) spôsobilý predmet záložného práva,
c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky,

d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

21. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových
okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu,
musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia

relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie (Civilný sporový poriadok,
komentár 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310, (ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ,
BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL.).22. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z
charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné

zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu -
okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí
byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže
vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať
povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného
zbavovaniasamajetkunaúkorveriteľajeotázkousubjektívnouavdanomprípadejepotrebnépreukázať
úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že

žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane
sporu.

23. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom základe, že žalobca
nepreukázal žiadnym spo^sobom do^vodnostˇ obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku.

V návrhu ako ohrozenie svojho nároku uviedol len nezistenie žiadneho ďalšieho majetku žalovaného
a predaj majetku tretím osobám. Žalobca nepreukázal snahu žalovaného zbavitˇ sa majetku. Pri
žalovanom žalobca nepreukázal žiadne konanie smerujúce k ohrozeniu možnej budúcej exekúcie
a nepreukázal žiadne konanie žalovaného (ani úmysel konatˇ), na základe ktorého by súd mohol
konštatovatˇ snahu žalovaného zbavitˇ sa vlastníctva predmetných nehnuteľných vecí pod cenu s

úmyslom zabránitˇ žalobcovi v prípade jeho úspechu v konaní uspokojitˇ sa v rozsahu priznanej náhrady
z majetku žalovaného.

24. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa
20.12.2017,č.k.IIÚS741/2017,kdezjehozáverovmožnokonštatovať,žeformuláciaúmyselnékonanie

žalovaného a zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne však musí
byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a dlžník mení
kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z ohrozenia
exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo
faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto

hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s
kvantitatívnymdopadomnaexekvovateľnýmajetokdlžníkat.j.zmenšeniemajetku,alepodľaokolnostíaj
s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie
speňažiteľnosti.

25. Odvolací súd v danom prípade vyhodnotil, že podaným návrhom žalobca základné predpoklady
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
má za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia exekúcie,
nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný, ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, realizuje faktické alebo
právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a ani k jej výraznému sťaženiu. Návrh žalobcu nebol

osvedčený takými dôkazmi,
z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného a to zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu,
ako jeho veriteľa. Skutočnosť, že žalovaný predáva jemu patriace nehnuteľnosti nemožno považovať
za zbavovanie sa majetku za účelom zmarenia exekúcie, keď sa navyše jedná v prípade žalovaného o
developera, ktorý disponuje s majetkom, ktorý nadobudol v súvislosti so svojou stavebnou činnosťou.

Naopak, súd má za preukázané, že žalovaný sa aj naďalej venuje obchodnej činnosti s cieľom
dosiahnutia zisku. Ako už bolo raz vyššie uvedené, vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže
spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka
t. j. zmenšenie majetku, alebo podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena
zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti. Uvedené nemá odvolací súd za

preukázané a to ani v žalobcovom odvolaní a preto sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie
v napadnutom uznesení, žalobca neosvedčil vyslovenú subjektívnu obavu z ohrozenia exekúcie a teda
zo žiadneho žalobcom produkovaného tvrdenia nebolo preukázané, že by v danej veci bolo potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán sporu formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca vpredmetnom konaní neosvedčil, že by sa žalovaný správal tak, že by sa zbavoval majetku, resp.
že by inak znižoval hodnotu svojho majetku, ktorý by bolo možné následnou exekúciou postihnúť
a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu reálnej obavy z

ohrozenia exekúcie, ktorá je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva. Nebola
teda preukázaná snaha žalovaného zbavitˇ sa vlastníctva predmetných nehnuteľných vecí pod cenu s
úmyslom zabránitˇ žalobcovi v prípade jeho úspechu v konaní uspokojitˇ sa v rozsahu priznanej náhrady
z majetku žalovaného. Predaj nehnuteľností je len formou zmeny vlastníctva nehnuteľného majetku na
majetok hnuteľný.

26. Námietky žalobcu nie sú spôsobilé preukázať opodstatnenosť ním uvádzanej obavy z ohrozenia
exekúcie, nakoľko práve skutočnosť, že by žalovaný odpredával na základe kúpnych zmlúv
nehnuteľnosti, bude mať za následok, že dôjde k transformácii majetku žalovaného nahradením
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vlastníctvom finančných prostriedkov - a to za opodstatneného
predpokladu primeranej miery zisku, čo je v danom prípade možné vyhodnotiť práve na prospech

žalobcu. Navyše, žalobca v predmetnom konaní hodnoverne nepreukázal, že žalovaný by takto
nadobudnuté finančné prostriedky z predaja použil spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť jeho
nároku. Realizovanie práva žalovaného vlastniť a scudzovať majetok nevyhnutne neznamená, že sa
jedná o budúce ohrozenie exekúcie na majetok spoločnosti, preto zabezpečovacie opatrenie nie je
možné nariadiť.

27. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov
dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.
Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer a mala by byť rešpektovaná zásada

proporcionality, čo vzhľadom na nepreukázanie hodnoty predávanej veci zo strany žalobcu nie je možné
v tomto štádiu overiť.

28. K odvolacej námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, spočívajúceho v
nedostatočnom odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivých tvrdeniam žalobcu a tiež

v strohej právnej argumentácii súdu s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax slovenských súdov,
odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06). Strana sporu má právo na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sa o
prípad nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia nejedná, pretože skutkové a právne závery
obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia súdu nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Napadnuté rozhodnutie tvorí logický celok, obsahuje dostatočnú argumentáciu a to
v bodoch 24., 25., 26. odôvodnenia rozhodnutia. K otázkam žalobcom uvádzanej arbitrárnosti a zjavnej
neodôvodnenosti rozhodnutia sa vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov vyjadril Ústavný súd
Slovenskej republiky keď uviedol, že je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov

a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a
zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (nálezy Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej
relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1

Ústavy (nález sp. zn. II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17). O taký prípad však v danej veci
nejde, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti
sú dostatočne zrejmé dôvody jeho rozhodnutia.

29. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací

súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t.j. že v preskúmavanej veci žalobca hodnoverným
spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia vymožiteľnosti svojho nároku, neosvedčil ani
hrozbu zmarenia budúcej exekúcie, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu nanariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vo výroku vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1
CSP).

30. V časti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
s poukazom na § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení (zabezpečovacom opatrení) má povahu rozhodnutia vo veci

samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie (zabezpečovacie opatrenie) konzumuje vec samu. K
uvedenému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/83/2017
zo 14. júna 2017, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia
vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže
nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného, alebo zabezpečovacieho opatrenia podaných
po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na

nariadenie neodkladného, zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje
žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného,
alebo zabezpečovacieho opatrenia a konzumuje vec samu. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,
by išlo aj v prípade, ak súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania
odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal.

32. V predmetnej veci však nejde ani o jeden vymenovaný prípad. Rozhodnutie prvostupňového súdu
napadnuté odvolaním nie je rozhodnutím vo veci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
Predmetné zabezpečovacie opatrenie bolo navrhované, aj vydané, počas prebiehajúceho súdneho
konaniaožalobe.Zvyššieuvedenéhotedavyplýva,ževzmysle262ods.1CSPniejedôvodrozhodovať

o náhrade trov konania v tomto štádiu konania, pretože o celkových trovách konania, a teda aj o trovách
konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bude rozhodované v rámci trov konania
vo veci samej. Nakoľko v tejto časti nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre vydanie výroku o
náhrade trov konania neexistovali, odvolací súd v tejto časti uznesenie okresného súdu zrušil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 396 ods. 1 a § 262 CSP).

34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).