Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/104/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122339529
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122339529.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci
žalobcu: ULTRASTAV s.r.o., so sídlom Š. Moysesa 431/14, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 45 881 146,
v konaní právne zastúpeného JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, so sídlom ul. SNP 94, 965 01
Žiar nad Hronom, IČO: 45 018 715, proti žalovanému: Obec Čekovce, so sídlom Čekovce 19, 962 41

Čekovce, IČO: 00 319 791, v konaní právne zastúpenému advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners
s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, v konaní o zaplatenie sumy
vo výške 17.646,58 Eur s príslušenstvom, eventuálne o zaplatenie 19.000,- Eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14Cb/10/2022-197 zo dňa 8. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 14Cb/10/2022-197 zo dňa 8. júna 2023 z r u š u j e a vec v r
a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd výrokom I. rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Výrokom II.
rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená

upomínaciemu súdu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 17.646,58 Eur s
príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi žalovaným v postavení prenajímateľa a
medzi žalobcom v postavení nájomcu bola dňa 22.12.2016 uzavretá zmluva o dlhodobom prenájme
pozemku. K predmetnej zmluve bol následne uzavretý dodatok č. 1 dňa 05.10.2018 a dodatok č. 2
dňa 28.02.2019. Predmetom prenájmu boli pozemky, ktoré boli špecifikované v nájomnej zmluve, ktoré
sa nachádzali v k. ú. A., v obci A., v okrese B.. Žalobca poukázal na to, že doba trvania nájmu bola

podľa čl. III. Nájomnej zmluvy dohodnutá na obdobie 41 rokov od podpísania nájomnej zmluvy, t.j. od
22.12.2016 do 22.12.2057. Nájomné bolo podľa čl. II. Nájomnej zmluvy dohodnuté vo výške 19.000,-
Eur za dobu nájmu, ktoré malo byť uhrádzané po alikvotných častiach so splatnosťou vždy najneskôr
do 31.01. kalendárneho roka nasledujúceho po roku nájmu, za ktorý sa nájomné uhrádza. Žalobca
nájomné uhradil dňa 18.03.2019. Podľa čl. III ods. 2 písm. c) Nájomnej zmluvy bolo medzi zmluvnými
stranami dojednané, že nájomný vzťah skončí pred uplynutím doby nájmu dňom, v ktorom žalovaný

nadobudne vlastnícke právo k budove novostavby bytového domu. Žalovaný nadobudol vlastnícke
právo k novostavbe bytového domu dňa 22.12.2019, preto sa týmto nájomný vzťah založený nájomnou
zmluvou skončil. Ukončením nájomného vzťahu tak zanikol na strane žalobcu právny dôvod na úhradu
nájomného a žalovaný je povinný vydať žalobcovi tú časť zaplateného nájomného, ktorá pripadá na
obdobie, v ktorom už nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou neexistoval, t.j. konkrétne ide o
obdobie od 23.12.2019 (kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k novostavbe bytového domu)

do dňa 22.12.2057. Alikvotná časť vopred uhradeného nájomného pripadajúca na dotknuté obdobiepredstavuje sumu vo výške 17.646,58 Eur. Žalobca poukázal na to, že o túto sumu sa žalovaný
bezdôvodne obohatil, preto je povinný mu túto sumu vydať.

3. Upomínací súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz sp. zn. 35Up/860/2022 zo dňa 09.06.2022,
voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že cieľom nájomnej
zmluvy bolo dojednať užívacie právo po dobu výstavby nájomného bytového domu, ktorý staval pre neho
žalobca. Dohoda bola 19.000,- Eur na rok. Z uvedeného dôvodu je nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnený žalobou irelevantný. Žalovaný poukázal na to, že v čl. II. ods. 2 bolo uvedené,

že nájomné uvedené v ods. 1 vo výške 19.000,- Eur je splatné raz ročne v lehote najneskôr do
31.01. nasledujúceho kalendárneho roka. Z uvedeného vyplýva, že nájomné vo výške 19.000,- Eur
bolo dojednané za dobu 1 rok a nie na celú dobu nájmu. Uvedené potvrdzuje aj samotná vôľa
obce prostredníctvom uznesenia obecného zastupiteľstva, z ktorého jednoznačne vyplýva, že verejná
obchodná súťaž vyhlásená na prenájom pozemku mala ako jednu z podmienok určenú minimálnu cenu
nájomného vo výške 19.000,- Eur/rok. Sám žalobca sa zapojil do verejnej obchodnej súťaže a k návrhu

predložil súhlas s podmienkami vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže, teda si bol vedomý, že nájomné
je vo výške 19.000,- Eur/rok. Sám žalobca sa zapojil do obchodnej verejnej súťaže a predložil cenovú
ponuku, v ktorej ponúkol výšku nájmu najmenej 19.000,- Eur/rok. V ďalšom žalovaný poukázal na to,
že pokiaľ by aj bolo hypoteticky pripustené, že nájomné 19.000,- Eur sa týkalo celej doby nájmu, takýto
právny úkon by bol neplatný z dôvodu, že starosta ako štatutár obce podpisujúci nájomnú zmluvu, urobil

daný právny úkon v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a
osoba žalobcu, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, keďže žalobca o ňom musel vedieť,
nakoľko sa do súťaže zapojil a predložil súhlas s podmienkami súťaže. Rovnako je neplatný právny úkon
z dôvodu nedostatočnej vôle obce, ktorá o uvedenej podmienke (cena nájmu 19.000,- Eur počas celého
obdobia nájmu) nerozhodla, a preto majetkový úkon by bol v zmysle Zákona o majetku obcí a rovnako

Zákona o obecnom zriadení, neplatný, a teda nájomná zmluva by bola neplatná. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj neplatný dodatok k nájomnej zmluve, ktorým sa žalobca snažil doformulovať, že nájomné
je dojednané za celé obdobie, čo v nájomnej zmluve absentuje. Žalovaný záverom poukázal na to, že
žalobca mal v zmysle zmluvy do uvedenej bytovky dodať potravinové skrine v počte 7 kusov, avšak túto
povinnosť si do dnešného dňa nesplnil, preto žiadal, na tento nárok žalovaného vo finančnom vyčíslení

prihliadnuť vo výške 1.869,- Eur (7 x 267,- Eur). Žalovaný taktiež poukázal na to, že dodatky k nájomnej
zmluve riešili majetkové práva obce, preto o týchto zmenách malo rozhodovať obecné zastupiteľstvo.
Štatutár obce však realizoval podpis dodatkov bez toho, aby si bol vedomý uvedenej povinnosti, a to na
podnet žalobcu. Preto sú uvedené dodatky neplatné a bezpredmetné. Pri dodatkoch totiž chýbala vôľa
štatutára a najmä vôľa zastupiteľstva na zmene v podobe zníženia nájomného.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného poukázal na to, že pokiaľ žalovaný poukazuje na vôľu obce
vyplývajúcu z uznesenia obecného zastupiteľstva, kde malo byť podmienkou nájomné vo výške 19.000,-
Eur/rok, že týmto uznesením boli schvaľované len podmienky OVS a nie samotná nájomná zmluva.
Povinnými náležitosťami návrhu totiž v zmysle čl. VIII. uvedeného uznesenia vôbec nebol návrh výšky

nájomného. Žalobca uviedol, že vo svojom čestnom vyhlásení iba vyhlásil, že súhlasí s podmienkami
súťaže, a nie s nájomným vo výške 19.000,- Eur/rok. Navyše, samotná nájomná zmluva obsahuje aj
ďalšie odchýlky od OVS, a to:
- v predmete OVS v čl. II. je uvedené, že predmetné pozemky budú dané na „dočasné odplatné užívanie
nehnuteľnosti“, pričom táto dočasnosť bola špecifikovaná nepriamo v čl. II. ods. 5 a 6, t.j. maximálne do

augusta2018.Vuzavretejnájomnejzmluvejevšakuždohodnutádobanájmu41rokov,tedaniedočasný
nájom, ale dlhodobý prenájom. Je preto nelogické, aby pre prípad nájmu 41 rokov bolo dohodnuté
nájomné 19.000,- Eur/rok, čo by bolo neprimerané nájomné.
- tak isto sa v nájomnej zmluve líši od podmienok OVS splatnosť nájomného, ktoré malo byť splatné
pred podpisom zmluvy a v samotnej zmluve bola splatnosť dohodnutá do 31.01. nasledujúceho roka.

5. V ďalšom žalobca poukázal na to, že nikto z poslancov obecného zastupiteľstva, ani iných obyvateľov
obce, nenamietal, že by predmetná nájomná zmluva nebola schválená obecným zastupiteľstvom, a to v
znení, v akom bola zverejnená v centrálnom registri zmlúv. Konečný text nájomnej zmluvy bol dojednaný
po vyhlásení výsledkov OVS pred jej podpisom odlišne od OVS. Preto rozporoval ničím nepreukázané

tvrdenie žalovaného, že ak by bolo nájomné dohodnuté vo výške 19.000,- Eur za celú dobu nájmu,
išlo by o neplatný právny úkon z dôvodu, že štatutár bol uvedený do omylu. Dôvodil, že neplatnosť
zmluvy má byť výnimkou, a nie zásadou, inak by išlo o rozpor s princípmi právneho štátu. Poukázal
pritom na to, že bolo bežnou praxou, že sa v dôsledku požiadaviek ŠPRB menili uzavreté zmluvy formoudodatkov. Všetky dodatky pritom podpisoval štatutár obce, starosta, ktorý bol oprávnený uzatvárať
dodatky k zmluvám, pretože táto kompetencia nie je zverená obecnému zastupiteľstvu, nakoľko nešlo
o najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce ako to ustanovuje § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb.,

keďže obsahom predmetných dodatkov bola len zmena spôsobu uhradenia dohodnutého nájomného.
Celá OVS a jej následné zmluvné dojednania smerovali k tomu, aby v obci boli vystavené nájomné byty
na pozemkoch obce, čo sa aj udialo.

6. Žalobca záverom navrhol pripustiť rozšírenie žaloby o eventuálny žalobný petit na zaplatenie sumy

19.000,- Eur z titulu plnenia na základe neplatného právneho úkonu. Tvrdenia o nevysporiadaných
zmluvných povinnostiach (dodávka potravinových skríň) považoval za irelevantné, poprel tiež hodnotu
potravinových skríň vyčíslenú žalovaným.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že je pravdou, že nájomná zmluva nehovorí jasne za aké
obdobie je dojednané nájomné, ale nakoľko čl. II. o nájomnom je tvorený aj ods. 2, ktorý uvedené dotvára

a špecifikuje, je možné z uvedeného vyvodiť, že nájomné 19.000,- Eur bolo dojednané ročne. V prípade
pochybnosti o jasnosti daných ustanovení je potrebné prejav vôle obsahujúci výraz pripúšťajúci rôzny
výklad vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. V danom prípade zmluvu
ako aj dodatky pripravovala strana žalobcu, teda je potrebné nejasné ustanovenia vykladať práve na
ťarchu žalobcu. Potvrdením výkladu dojednania nájomného je aj následné správanie žalobcu, ktorý, keď

si uvedomil znenie nájomného v nájomnej zmluve, mal úmysel zmeniť dojednanie nájomného dodatkom,
v ktorom určil obdobie nájomného za celé obdobie trvania zmluvy. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že
návrh žalobcu obsahoval žalobcov súhlas s podmienkami OVS, a teda ak základnou podmienkou bola
cena minimálne 19.000,- Eur/rok. Uvedený dôkaz podporuje dojednanie nájomného vo výške 19.000,-
Eur/rok a nie 19.000,- Eur/41 rokov. Tá skutočnosť, že nájomná zmluva obsahuje drobné odchýlky

neznamená, že neobsahuje najpodstatnejšiu podmienku minimálnu cenu nájomného 19.000,- Eur/rok.

8. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k záveru, že medzi stranami sporu bolo
nájomnou zmluvou zo dňa 22.12.2016 dojednané nájomné za pozemky vo výške 19.000,- Eur za rok
nájmu. Podľa názoru súdu je potrebné čl. II. ods. 1 a ods. 2 Nájomnej zmluvy, ktorý pojednáva o

nájomnom, vykladať podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle strán nájomnej zmluvy v súlade
s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v súlade s § 281 Obchodného zákonníka, nakoľko prenájom
bol podmienkou verejnej obchodnej súťaže vyhlásenej obcou Čekovce. Okresný súd uviedol, že z čl.
II ods. 1 Nájomnej zmluvy síce nevyplýva, či výška uvedeného nájomného 19.000,- Eur je dojednaná
za rok nájmu, alebo za celú dobu nájmu, ktorý bol dojednaný na 41 rokov, ale tento článok a odsek

nájomnej zmluvy nemožno vykladať oddelene od ods. 2 tohto čl. nájomnej zmluvy, avšak vo vzájomnom
kontexte a vo vzájomnej súvislosti, keďže by nebol rozumný dôvod stranami dojednávať splatnosť
nájomného v lehote najneskôr do 31.01. nasledujúceho kalendárneho roka, pokiaľ by bolo dojednané
vo výške 19.000,- Eur za celú dobu nájmu 41 rokov. Okresný súd pritom poukázal na to, že žalobca
nepredložil žiadne dôkazy v konaní na preukázanie svojho tvrdenia, že nájomné v zmysle nájomnej

zmluvy bolo dojednané na celú dobu nájmu 41 rokov, a malo byť uhrádzané v splátkach každoročne v
sume 463,41 Eur. Žalobca nepreukázal ani to, že ohľadne uvedeného viedol rokovania so žalovaným
potom, čo sa stal víťazom obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej žalovaným, v ktorých podmienkach
bolo schválené obecným zastupiteľstvom prenajatie pozemkov za minimálnu výšku nájomného 19.000,-
Eur za rok. Táto výška nájomného 19.000,- Eur za rok vychádzala z podmienok obchodnej verejnej

súťaže, ktorú obec vyhlásila a schválila uznesením obecného zastupiteľstva č. 12/11/2016 na 12.
mimoriadnom zasadaní obecného zastupiteľstva dňa 29.11.2016. S týmito podmienkami žalobca ako
účastník obchodnej verejnej súťaže súhlasil, vrátane podmienky ponuky za nájom pozemkov za sumu
19.000,- Eur za rok. Sám žalobca predložil v rámci prihlásenia sa do obchodnej verejnej súťaže cenovú
ponuku, v ktorej ponúkol nájom za pozemky 19.000,- Eur za rok (minimálne) a tiež čestné prehlásenie

dňa 12 12. 2016, v ktorom uviedol, že súhlasí s podmienkami obchodnej verejnej súťaže, ktoré boli
schválené obecným zastupiteľstvom. Okresný súd preto poukázal na to, že obe strany si museli byť
vedomé,žejeichvôľapriuzavretínájomnejzmluvydojednaťnájomnévovýške19.000,-Eurzarok.Túto
skutočnosť potvrdili aj výsluchy štatutárnych zástupcov obidvoch strán sporu. Žalobca pritom žiadnym
dôkazom nepreukázal, že by pri uzavretí nájomnej zmluvy bola iná vôľa zmluvných strán, než dojednať

nájomné vo výške 19.000,- Eur za rok. V danom smere preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia v tom smere, že už pri uzavretí nájomnej zmluvy dňa 22.12.2016 bola dojednaná „zmena“ výšky
nájomného oproti obecným zastupiteľstvom schválený iným podmienkam verejnej obchodnej súťaže.
Rokovania ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy viedli štatutárni zástupcovia strán sporu, pričom z ichvýpovedí v konaní nevyplynulo, že bola ich vôľa dojednať pri uzavretí nájomnej zmluvy nájomné vo
výške 19.000,- Eur za 41 rokov trvania nájmu.

9. Okresný súd tak konštatoval, že právny úkon nájomnej zmluvy zo dňa 22.12.2016 spĺňa náležitosti
právneho úkonu podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom jej návrh bol predmetom obchodnej
verejnej súťaže v zmysle § 281 Obchodného zákonníka. Okresný súd poukázal na to, že aj keď v
konaní bolo zistené a nesporné, že nájomná zmluva nebola schválená obecným zastupiteľstvom, nebolo
dôvodné vyhodnotiť nájomnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon v súlade s § 39 Občianskeho

zákonníka z dôvodu, že jej obsah pokiaľ ide o dojednanie výšky nájomného, odráža vôľu obecného
zastupiteľstva prijatú v podmienkach verejnej obchodnej súťaže, ktoré boli schválené uznesením
obecného zastupiteľstva č. 12/11/2016 dňa 29.11.2016. Žalovaný nepreukázal, že pri uzavretí nájomnej
zmluvy štatutárny zástupca žalovaného konal v omyle, pokiaľ ide o dojednanie výšky nájomného, keďže
v konaní potvrdil, že pri uzavretí nájomnej zmluvy rešpektoval vôľu obce dojednať nájomné za pozemky
vo výške 19.000,- Eur za rok.

10. Okresný súd poukázal na to, že obecné zastupiteľstvo v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) zák.
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä mu je
vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva,
schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, schválilo

vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže na prenájom nehnuteľného majetku - pozemkov a záväzok
nájomcu postaviť na týchto pozemkoch nájomné byty z vlastných finančných prostriedkov pre obec
Čekovce. Pokiaľ aj samotná nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená na základe tejto verejnej obchodnej
súťaže za podmienok prenajatia pozemkov za nájomné minimálne 19.000,- Eur/rok, nebola osobitne
schválená po ukončení verejnej obchodnej súťaže ešte raz obecným zastupiteľstvom, nevykazuje z

tohto dôvodu znaky neplatného právneho úkonu. Okresný súd poukázal na znenie § 9 ods. 2 písm.
e) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, z ktorého vyplýva, že nakladanie s majetkovými právami nad
hodnotu určenú v zásadách hospodárenia schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Tým, že toto nakladanie
s majetkovou hodnotou obce bolo schválené obecným zastupiteľstvom v rámci schválenia podmienok
verejnej obchodnej súťaže (§ 9 ods. 2 písm. b) Zákona o majetku obcí) mal súd za to, že právny úkon

nájomnej zmluvy vychádzajúci z predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, je
platným právnym úkonom. Štatutárny zástupca žalovaného (starosta) pri uzatváraní tohto právneho
úkonu prejavil vôľu obce prenajať pozemky za nájomné 19.000,- Eur/rok nájmu, ktorá skutočnosť
rešpektovala predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva vykonané formou individuálneho
právneho aktu, ktorým bolo uznesenie o schválení podmienok obchodnej verejnej súťaže.

11. Okresný súd v ďalšom poukázal na to, že pokiaľ nájomná zmluva má odchýlky od obchodnej verejnej
súťaže, napr. pokiaľ ide o splatnosť nájomného, zmena podmienok verejnej obchodnej súťaže nemá
dôsledoknaplatnosťprávnehoúkonu,vyvolávalento,žeplatiapôvodnépodmienky(§283Obchodného
zákonníka).

12. Okresný súd, pokiaľ ide o dodatok č. 1 zo dňa 05.10.2018, uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že tento bol uzatvorený počas výstavby bytového domu, kedy už strany preukázateľne
vedeli, že dotácie na bytový dom v obci budú zo štátnych prostriedkov poskytnuté, a teda že vznikne v
zmysle podmienok verejnej obchodnej súťaže povinnosť žalobcovi odpredať bytový dom do vlastníctva

obce, a teda, že nájom pozemkov predčasne skončí v zmysle dojednaných zmluvných podmienok. S
predmetným dodatkom bol zmenený len spôsob platby nájomného, pričom z výsluchu štatutárneho
zástupcu žalovaného vyplynulo, že týmto dodatkom malo dôjsť k zmene výšky nájomného - k jeho
zníženiu, keď nájomné bolo týmto dodatkom dohodnuté za celú dobu nájmu 41 rokov. Štatutárny
zástupca žalovaného však nekonal pri uzavretí tohto dodatku v súlade s vôľou obce, avšak išlo o

podstatný zásah do majetkového hospodárenia obce, keďže došlo k zníženiu nájomného za pozemky
z 19.000,- Eur za rok na 19.000,- Eur za 41 rokov, pričom išlo o podstatnú zmenu podmienok verejnej
obchodnej súťaže, ktoré boli schválené uznesením obecného zastupiteľstva. Z uvedených dôvodov je
tento dodatok absolútne neplatným právnym úkonom v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, preto
nemohol vyvolať žiadne právne účinky vo vzťahu k zmene výšky nájomného za pozemky, keďže starosta

obce nemohol urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ktorý si vyžaduje predchádzajúce
rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Uvedený úkon mu nedovoľujú zásady hospodárenia s majetkom
obce (§ 4 Zásad hospodárenia s majetkom obce Čenkovce). Obdobne to platí aj vo vzťahu k dodatku
č. 2 zo dňa 28.02.2019, ktorý nadväzuje na dodatok č. 1.13. Okresný súd záverom konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že nájomné bolo dojednané
vo výške 19.000,- Eur za 41 rokov nájmu, preto mu nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia pri predčasnom ukončení nájmu a zaplatení nájomného vopred, a to z právneho dôvodu,
ktorý dodatočne odpadol v sume 17.646,58 Eur. Keďže mu nevznikol nárok na zaplatenie uvedeného
nájomného, nevznikol mu súčasne nárok ani na zaplatenie príslušenstva v podobe požadovaných
úrokov z omeškania.

14. Okresný súd záverom poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že nájomnú zmluvu neposúdil za
neplatnú, nevznikol súčasne žalobcovi ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného
právneho úkonu v sume 19.000,- Eur podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia.

15. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Keďže bola žaloba
zamietnutá v celom rozsahu, súd nemal dôvod nariadiť znalecké dokazovanie na návrh žalobcu za

účelom zistenia a preukázania výšky vzniknutého bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

16.Onáhradetrovkonaniarozhodolokresnýsúdvsúlades§255ods.1CSPpodľaúspechustránsporu
v konaní tak, že priznal úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

17. Voči predmetnému rozhodnutiu okresného súdu podal žalobca v celom rozsahu odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; e) súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Žalobca namietal nesprávny záver súdu, ktorý v ods. 59 rozsudku konštatoval, že medzi stranami
sporu bolo dojednané nájomné za pozemky vo výške 19.000,- Eur za rok nájmu. Žalobca konštatoval,
že z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že nájom bol dojednaný v konečnej výške 19.000,- Eur
na celú dobu nájmu, t.j. 41 rokov. Tento záver pritom vyplynul jednak z nájomnej zmluvy, v ktorej nie je

uvedené, že ide o nájom na jeden rok. Z uvedeného dôvodu, za účelom odstránenia nejednoznačnosti,
pristúpili zmluvné strany k uzavretiu Dodatku č. 1, kde bol nájom dohodnutý na 41 rokov, čo vyplynulo
zo samostatného dodatku, ako aj z ďalšieho dokazovania výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu,
ako aj žalovaného, ktorí tieto skutočnosti potvrdili.

19. Žalobca preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepredložil v konaní žiadne dôkazy na
preukázanie tvrdenia, že nájomné vo výške 19.000,- Eur bolo dojednané na celú dobu nájmu 41 rokov,
a teda že malo byť uhrádzané v splátkach každoročne vo výške 463,41 Eur. Z výsluchu štatutárneho
zástupcu žalobcu, ako i štatutárneho zástupcu žalovaného pritom vyplynulo, že nájom bol dojednaný na
41 rokov na sumu 19.000,- Eur, ktoré aj bolo neskôr zaplatené jednorazovo na základe Dodatku č. 1.

Až do úplného začiatku konania bol žalobca v tom, že všetky právne úkony boli schvaľované obecným
zastupiteľstvom, a preto ich považoval za platné právne úkony, na základe ktorých konali obe zmluvné
strany. Až v konaní začal žalovaný namietať neplatnosť uvedených dodatkov, pričom nájomnú zmluvu
považoval za platnú.

20. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že žalobca súhlasil s podmienkami obchodnej verejnej súťaže,
a to vrátane dojednaného nájomného 19.000,- Eur/rok, žalovaný zdôraznil, že jednou z podmienok
obchodnej verejnej súťaže bolo aj vyjadrenie súhlasu uchádzača s podmienkami súťaže, teda aj s
podmienkounájomného,inakbyneboldosúťažezaradený.Vkonanípritomštatutárnyzástupcažalobcu
vysvetlil, že s daným nájomným súhlasil, pretože vedel, že bude o ňom ďalšie rokovanie. Uvedené

vyplýva jednak z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu, a napokon aj z predloženej nájomnej zmluvy,
kde absentuje dojednanie, že nájomné je dojednané vo výške 19.000,- Eur za rok.

21. Okresný súd zohľadnil dôkaz svedčiaci v prospech žalovaného, teda výsluch štatutára obce, avšak
neprihliadal na tvrdenie konateľa žalobcu. Z uvedeného dôvodu má konanie súdu v danom smere vadu,

pretože súd nevykonal a nevyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, ktoré svedčili
nielen v prospech žalovaného, ale aj v prospech žalobcu.22. Žalobca namietal vyhodnotenie dôkazov súdu prvej inštancie, a to pokiaľ v bode 59 a 61 rozsudku
konštatoval, že žalobca nepreukázal, že do uzavretia nájomnej zmluvy rokoval so žalovaným o inej
výške nájomného. Takéto vyhodnotenie dôkazov podľa názoru žalobcu trpí uvedenými vadami:

- podľa podmienok verejnej obchodnej súťaže malo byť nájomné uhradené v prospech Obce Čekovce
pred podpisom nájomnej zmluvy (čl. VI. ods. 4), pričom podľa nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomné
malo byť splatné v lehote do 31.01. nasledujúceho kalendárneho roka (čl. II. ods. 2),
- v podmienkach verejnej obchodnej súťaže nie je uvedená doba nájmu, avšak v nájomnej zmluve je
dohodnutá doba nájmu na obdobie 41 rokov.

23. Z uvedeného, podľa názoru žalobcu, je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným prebehlo rokovanie
o obsahu nájomnej zmluvy a je nespochybniteľné, že nájomná zmluva sa svojim obsahom odlišuje
od podmienok výslovne obsiahnutých vo verejnej obchodnej súťaži. Žalobca poukázal na ekonomickú
realitu, pokiaľ by bol nájom dohodnutý vo výške 19.000,- Eur/rok na obdobie 41 rokov, nájomné by
dosiahlo sumu 779.000,- Eur, pričom cena jedného bytu na vidieku by musela byť 111.285,71 Eur. Práve

daná ekonomická realita viedla žalobcu k tomu, že sa so žalovaným pred uzavretím nájomnej zmluvy
dohodol o zmene výšky nájmu na sumu 19.000,- Eur za obdobie 41 rokov. Obdobie 41 rokov navrhol
do nájomnej zmluvy zahrnúť žalobca pre prípad, pokiaľ by Obec Čekovce nezískala na odkúpenie
predmetného bytového domu dotáciu od Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
a úver zo ŠFRB. V takom prípade by totiž predmetný bytový dom zostal „na pleciach“ žalobcu a doba,

po ktorú by musel predmetné byty prenajímať, by bola 40 rokov. Uvedené skutočnosti žalobca v súdnom
konaní dostatočne logicky a racionálne vysvetlil. Úvaha súdu pri hodnotení dôkazov však bola ľubovoľná
v tom, že:
- k výpovedi žalovaného pristúpil ako k hodnovernejšej oproti výpovedi žalobcu, hoci starosta obce
ignoroval pri svojom konaní obecné zastupiteľstvo a tým uviedol do omylu aj samotného žalobcu.

- dôkazy, ktoré boli súdu predložené, súd nevykladal v ich vzájomnej súvislosti, ale sústredil sa výlučne
na podmienky obsiahnuté vo VOS a bez rozumného zdôvodnenia odmietol argument žalobcu o
ekonomickej nezmyselnosti nájmu vo výške 19.000,- Eur za jeden rok; o dôvode, pre ktorý žalobca
navrhol uzatvoriť nájomnú zmluvu na 41 rokov; a o neexistencii výzvy na uhradenie dlžného nájomného,
čo nepochybne svedčí o tom, že výška nájomného bola dohodnutá na sumu 19.000,- Eur na 41 rokov

nájmu, nie vo výške 19.000,- Eur za jeden rok nájmu.

24. Žalobca poukázal na to, že výklad čl. II. nájomnej zmluvy, že nájomné bolo dohodnuté vo výške
463,42 Eur za jeden rok má oporu i v dodatkoch. Keďže čl. II. nájomnej zmluvy bol pre krátkosť času
sformulovaný spôsobom, pri ktorom mohla tretia osoba zaujať rovnaký výklad ako súd prvej inštancie,

došlo z uvedeného dôvodu Dodatkom č. 1 k sprecizovaniu ustanovenia o výške nájmu.

25. Žalobca v ďalšom namietal závery súdu prvej inštancie v bode 61 rozsudku, kde okresný súd
konštatoval, že právny úkon nájomnej zmluvy zo dňa 22.12.2016 spĺňa náležitosti právneho úkonu, aj
keď nájomná zmluva nebola schválená obecným zastupiteľstvom s odôvodnením, že dojednanie výšky

nájomného odráža vôľu obecného zastupiteľstva prijatú v podmienkach verejnej obchodnej súťaže.
Žalobca namietal, že uvedené skutkové zistenia sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Pokiaľ súd
prvej inštancie poukázal pri posudzovaní platnosti zmluvy na vôľu obecného zastupiteľstva, mal potom
prihliadnuť aj na ďalšiu z podmienok pre uzatvorenie zmluvy, a to, že uzatvorenie nájomnej zmluvy
má byť schválené obecným zastupiteľstvom Obce Čekovce a úhrada nájomného mala byť realizovaná

pred podpisom nájomnej zmluvy, ako to vyplynulo z dokazovania. Podľa podmienok obchodnej verejnej
súťaže (čl. 6 ods. 1) je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo si vyhradilo schválenie nájomnej zmluvy ako
celku, všetkých jej podmienok a nielen podstatných náležitostí nájomnej zmluvy.

26. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie na jednej strane tvrdí, že nájomná zmluva bola platná,

nakoľko bola súladná s vôľou obecného zastupiteľstva, preto nebolo potrebné jej schvaľovanie
obecným zastupiteľstvom, avšak na druhej strane dodatky k zmluve, ktoré neboli schválené obecným
zastupiteľstvom, považuje za neplatné práve z dôvodu absencie schválenia obecným zastupiteľstvom.
Žalobca v danom smere namietal rozpor so zákonom o nakladaní s majetkom obcí ako ich rozpor s
dobrými mravmi. Pokiaľ absentovalo schválenie nájomnej zmluvy obecným zastupiteľstvom, potom aj

tento právny úkon mal byť posúdený ako neplatný z dôvodov, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie
v bode 62 rozsudku.27.Žalobcavďalšomnamietalzáverysúduprvejinštancie,ženijakonepreukázal,žebyviedolrokovania
so žalovaným na dojednané nájomné na 19.000,- Eur na 41 rokov. Uvedené skutočnosti potvrdil aj
štatutárny zástupca žalovaného, teda nepriamo bolo preukázané, že takéto rokovania boli vedené. Aj

z nekonania žalovaného je zrejmé, že nepovažoval dojednané nájomné vo výške 19.000,- Eur za rok,
pretože obec si nevyžadovala plnenie nájomného za každý rok a v zmysle dodatkov považovali nájomné
za uzavreté na 41 rokov. Z uvedených dôvodov žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym záverom, keď považoval dojednané nájomné v zmysle
Nájomnej zmluvy zo dňa 22.12.2016 za nájomné dojednané vo výške 19.000,- Eur za rok.

28. Žalobca súdu prvej inštancie vyčítal právne závery, že pokiaľ v súlade s § 11 ods. 4 písm.
a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov tvrdil, že nakladanie s
nehnuteľným majetkom obce patrí medzi najdôležitejšie úkony obce, z ktorého dôvodu vyhlásil dodatky
k nájomnej zmluve za absolútne neplatné pre absenciu schválenia dodatkov obecným zastupiteľstvom,
avšak absencia schválenia nájomnej zmluvy obecným zastupiteľstvom nemala za následok absolútnu

neplatnosť nájomnej zmluvy, hoci sa táto podmienka nachádzala aj v podmienkach verejnej obchodnej
súťaže. Žalobca má za to, že pokiaľ boli v nájomnej zmluve aj iné odchýlky ako splatnosť nájomného,
bolo potrebné schváliť aj túto nájomnú zmluvu obecným zastupiteľstvom, čo však absentuje, a z tohto
dôvodu potom mal súd aj nájomnú zmluvu vyhodnotiť ako neplatnú. Aj medzi podmienkami súťaže
bolo podmienené uzatvorenie nájomnej zmluvy jej schválením obecným zastupiteľstvom, avšak túto

podmienku sa súd prvej inštancie rozhodol ignorovať bez opory v právnom poriadku, ako i bez opory v
podmienkach dotknutej súťaže. Súd prvej inštancie preto arbitrárne, nekonzistentne a bez akejkoľvek
opory v právnom poriadku rozhodol, že u nájomnej zmluvy ide o platný právny úkon a u dodatkov ide
o absolútne neplatné právne úkony.

29. Obsah nájomnej zmluvy sa odlišuje od schválených podmienok dotknutej verejnej obchodnej súťaže
nielen v tom, že v nájomnej zmluve bolo dohodnuté nájomné vo výške 19.000,- Eur za 41 rokov, ale aj v
splatnosti nájomného, ako aj v tom, že podľa čl. II. ods. 5 a 6 podmienok verejnej obchodnej súťaže sa
mal žalobca zaviazať, že stavbu bytového domu zrealizuje v termíne do augusta 2018 a pokiaľ žalobca
neprevedie nájomné byty do vlastníctva žalovaného najneskôr do augusta 2020, mal žalobca podľa

podmienok verejnej obchodnej súťaže povinnosť odkúpiť pozemok pod bytovými jednotkami, pričom
tento spôsob zániku nájomného vzťahu v nájomnej zmluve uvedený nebol.

30. Záverom preto žalobca poukázal na to, že výsluchom štatutárnych zástupcov strán sporu, ale
najmä listinnými dôkazmi, a to nájomnou zmluvou a Dodatkami č. 1 a č. 2 k nájomnej zmluve bolo

preukázané, že nájom bol dojednaný na 41 rokov vo výške 19.000,- Eur, pričom nájom v zmysle zmluvy
skončil prevodom vlastníckeho práva na samotného žalovaného, teda na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu z titulu predčasného ukončenia nájomnej zmluvy, preto mal súd žalobe
vyhovieť.

31. Žalobca podporne poukázal na to, že pokiaľ by mal súd pochybnosti o výške bezdôvodného
obohatenia, mal nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty nájmu a následne mal
rozhodnúť o výške.

32. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní odvolania rozsudok

Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby ho zmenil tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

33. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie žalobcu za
nedôvodné. Žalovaný považuje rozsudok okresného súdu v celom rozsahu za správny a vychádzajúci

z objektívne zisteného skutkového stavu veci a rovnako sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku.

34. K tvrdeniam žalobcu, že súd dospel k nesprávnemu záveru na základe vykonaného dokazovania,
keď ustálil, že nájomné za pozemky bolo dojednané vo výške 19.000,- Eur/rok nájmu, žalovaný poukázal

na to, že o daných skutkových zisteniach súdu svedčí mnoho okolností, a to:
a/ Dohoda bola 19.000,- Eur ako nájomné ocenené podľa účelu výstavby za rok, čo potvrdil svojim
výsluchom žalovaný. Podľa čl. II. ods. 2 nájomné 19.000,- Eur uvedené v ods. 1 je splatné raz ročne
v lehote najneskôr do 31.01. nasledujúceho kalendárneho roka. Z uvedeného vyplýva, že nájomné je19.000,- Eur a bolo dojednané na dobu jeden rok a nie na celú dobu nájmu. Potvrdzuje to aj samotná
vôľa obce, ktorá je tvorená rozhodnutím obecného zastupiteľstva prostredníctvom uznesenia obecného
zastupiteľstva.

b/ Sám žalobca sa zapojil do verejnej obchodnej súťaže a v zmysle podmienok OVS musel predložiť a aj
predložil súhlas s podmienkami vyhlásenej súťaže, teda si bol vedomý, že nájomné je 19.000,- Eur/rok.
c/ Sám žalobca predložil cenovú ponuku, z ktorej vyplýva výška nájmu najmenej 19.000,- Eur/rok.
d/ Svojim následným konaním samotný žalobca seba usvedčuje z toho, že si bol vedomý, že nájomné
bolo dojednané na 19.000,- Eur/rok, keď predložil žalovanému neplatný dodatok a snažil sa o zmenu

znenia nájomného z pôvodných 19.000,- Eur/rok na 19.000,- Eur/celé obdobie.
e/ Žalobca svojim výsluchom potvrdil, že vedel, že môže s podmienkou 19.000,- Eur/rok nájmu súhlasiť,
avšak myslel si, že je daný priestor na ďalšie rokovanie.
f/ V prípade, ak by žalovaný mal za to, že z uvedených finančných prostriedkov nájmu by mal následne
vrátiťnejakúsumu,prejavvôleštatutáraaleborozhodnutiaobecnéhozastupiteľstvabynebolrealizovaný
a k podpisu zmluvy by neprišlo.

g/ Všetky zmluvy, ako aj dodatky pripravovala strana žalobcu, preto je nevyhnutné vykladať ich na ťarchu
strany žalobcu a využiť princíp contra proferentem, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či
celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá tento
pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy.
35. K tvrdeniam žalobcu, že súd neprihliadol na tvrdenia konateľa žalobcu, žalovaný poukázal na to, že

súd sa nemôže viazať len na konkrétne vyjadrenia strany sporu, ale musí prihliadať na všetky súvislosti
a okolnosti, ktoré vytvárajú ucelený obraz o stave veci, nakoľko súd dbá na to, aby bolo odôvodnenie
rozsudku presvedčivé.

36. K námietke žalobcu, že nájomné 19.000,- Eur/rok by nedávalo žiadny ekonomický zmysel, žalovaný

konštatoval, že práve uvedené nájomné malo byť akousi zábezpekou toho, že sa bytovka postaví tak,
ako bolo plánované, do jedného roka a v prípade, pokiaľ bude žalobca ako zhotoviteľ nekvalifikovaný,
pomalý, „bude pykať v podobe úhrady nájomného“. Všetci dobre vedeli, že nájomné bolo len na dobu
výstavby, a tak boli naviazané aj ďalšie zmluvy, a to zmluva o dotácii s ministerstvom a zmluva o úvere
so ŠFRB.

37. K tvrdeniam žalobcu, že starosta obchádzal zákon a zastupiteľstvo, žalovaný poukázal na to, že
žalobca sám seba usvedčil z nezákonnosti. Starostova vôľa bola počas celého konania koherentná
a plne v súlade s vôľou obecného zastupiteľstva. Nikdy by nepristúpil k podpisu akejkoľvek zmluvy/
dodatku,akbyvedel,žesamenínájomnéna19.000,-Eur/celéobdobienájmu.Žalobcachcellenzneužiť

žalovaného dôveru a menšiu skúsenosť a odbornosť, ako mal žalobca.

38. K tvrdeniam žalobcu, že pre platnosť zmluvy sa vyžadovalo okrem schválenia podmienok OVS aj
následné schválenie samotného znenia zmluvy, žalovaný poukázal na to, že pravidlá, ktoré regulujú
správanie obcí pri nakladaní s majetkom obcí sú upravené kogentne, teda nie je možné sa od nich

pri aplikácii odchýliť. Postup pri uzatváraní zmluvy v obchodnej verejnej súťaži pritom upravujú zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a Obchodný zákonník. V danom smere žalovaný poukázal na to,
že § 286 a § 287 Obchodného zákonníka sú v súlade s ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka
kogentné ustanovenia. Pokiaľ teda verejná obchodná súťaž dospela k výsledku a je vybraný súťažný
návrh zmluvy, vyhlasovateľ musí prijať predmetný súťažný návrh zmluvy v súlade s vyhlásenými

súťažnými podmienkami bez toho, aby o tom následne muselo rozhodovať obecné zastupiteľstvo. Z
uvedeného dôvodu schvaľovanie uzatvárania výslednej zmluvy po vopred schválených podmienkach
OVS je nesprávne a nezákonné. Z uvedeného dôvodu nájomná zmluva, ktorá zodpovedala schváleným
podmienkam, a teda prejavu vôle obce obecným zastupiteľstvom, nepotrebovala následné druhé
schválenie a je platnou zmluvou, ako to správne súd prvej inštancie vyhodnotil.

39. Nemožno preto akceptovať tvrdenia žalobcu, že pokiaľ sú dodatky neplatné, aj nájomná zmluva
mala byť neplatná, pretože pri nájomnej zmluve sa schválili podmienky OVS, z ktorých vyšla nájomná
zmluva, naproti čomu pri dodatkoch dochádzalo k zásadným zmenám zmluvy, ktorá vyšla z obchodnej
verejnej súťaže. V ďalšom žalovaný upriamil pozornosť na znenie uznesenia Obecného zastupiteľstva

č. 12/11/2016, a to konkrétne na bod 2, z ktorého vyplýva, že pokiaľ sa do verejnej obchodnej súťaže
prihlási len jeden uchádzač, zasadnutie OZ za účelom schválenia výsledku obchodnej verejnej súťaže
nebude zvolávať. Nakoľko v danom prípade bol žalobca ako jediný uchádzač, je možné konštatovať, ženielen zákon, ale aj samotné podmienky súťaže neukladali povinnosť schvaľovať následné uzatvorenie
nájomnej zmluvy.

40. A nakoniec, žalovaný voči argumentu žalobcu, že si obec nevymáhala svoju pohľadávku,
argumentoval tým, že rovnako ani žalobca si svoju pohľadávku nevymáhal, preto nemožno brať uvedený
argument do úvahy na preukázanie dojednania obdobia výšky nájmu.

41. Žalovaný preto záverom odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.

14Cb/10/2022 zo dňa 08.06.2023 ako vecne správny potvrdil a súčasne priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

42. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii, a teda, že nájomné vo
výške 19.000,- Eur bolo dojednané na celú dobu nájmu, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, a to
najmä z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu, ako aj z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného.

43. Žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného, že všetky zmluvy a dodatky pripravovala strana žalobcu,
čo je v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď zo zápisnice z pojednávania vyplynulo, že konkrétny
návrh nájomnej zmluvy pripravoval starosta obce.

44. Žalobca opakovane poukázal na to, že sa nedopustil žiadneho porušenia zákonných povinností,
avšak práve štatutár obce hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti, keď nedal schvaľovať právne
úkony obecnému zastupiteľstvu, ktoré hrubé porušenie práva nemá požívať právnu ochranu.

45. K právnej argumentácii žalovaného vo svojom vyjadrení k odvolaniu, pokiaľ poukazoval na

kogentnosť úpravy právneho inštitútu obchodnej verejnej súťaže v Obchodnom zákonníku, ako aj na
kogentnosť ustanovení Zákona o obecnom zriadení, ktorý patrí do oblasti verejného práva, žalobca v
danej súvislosti poukázal na znenie ust. § 287 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že:
„Vyhlasovateľjeoprávnenýodmietnuťvšetkypredloženénávrhy,aksitotoprávovyhradilvpodmienkach
súťaže...“. Žalovaný ako vyhlasovateľ predmetnej verejnej obchodnej súťaže si v čl. IV. bod 9 podmienok

OVS vyhradil právo odmietnuť všetky predložené návrhy. Ďalej si žalovaný ako vyhlasovateľ OVS v čl.
VI ods. 1 podmienok predmetnej obchodnej verejnej súťaže výslovne podmienil prenájom dotknutých
nehnuteľností, t.j. uzatvorenie nájomnej zmluvy, schválením obecným zastupiteľstvom Obce Čekovce.
Žalobca preto považuje za nespochybniteľné, že obecné zastupiteľstvo Obce Čekovce si vyhradilo
právo s definitívnou platnosťou rozhodnúť o tom, či nájomný vzťah vznikne alebo nevznikne, a to vrátane

práva odmietnuť všetky predložené návrhy, ako aj vrátane návrhov, ktoré spĺňajú podmienky OVS.
Uvedené vyplýva aj z textu ust. § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého má
obecné zastupiteľstvo, o.i., schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať
hospodárenie s ním. Z ustálenej judikatúry súdov pritom vyplýva, že nakladanie s nehnuteľným
majetkom sa vždy zaraďuje medzi najdôležitejšie úkony s majetkom akéhokoľvek subjektu, pričom

obecné zastupiteľstvo Obce Čenkovce si výslovne v podmienkach OVS vyhradilo právo rozhodnúť o
uzavretí nájomnej zmluvy na dotknuté pozemky alebo odmietnutí uzavrieť nájomnú zmluvu bez ohľadu
na splnenie podmienok OVS.

46. K argumentácii žalovaného, že obec musela uzavrieť zmluvu s úspešným uchádzačom, žalobca

opakovane poukázal na to, že nájomná zmluva nebola súladná s podmienkami vyhlásenej OVS.

47. Tvrdenie, že obecné zastupiteľstvo schválilo nájomnú zmluvu pre prípad, že sa prihlási do OVS len
jeden uchádzač, žalobca poukázal na to, že uznesenie absentovalo na úradnej tabuli obce, teda je tu
dôvodná pochybnosť o jeho dôveryhodnosti a žalovaný si mohol jeho obsah svojvoľne prispôsobiť tejto

situácii. Uvedenú obranu žalovaný nespomenul do posledného pojednávania.

48. Žalovaný sa k odvolacej replike žalobcu nevyjadril.

49. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v súlade s § 379 CSP (viazaný

rozsahom odvolania), § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) a § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

50. Okresný súd považoval na základe vykonaného dokazovania za zistené:51. Obec Čekovce, zastúpená starostom obce C. D., vyhlásila obchodnú verejnú súťaž (ďalej len „OVS“)
v zmysle § 9 ods. 1 písm. c), § 9a ods. 1 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších

predpisov s použitím § 281 a nasl. Obchodného zákonníka, na podávanie najvhodnejšieho návrhu
na uzatvorenie nájomnej zmluvy na nehnuteľný majetok - pozemky a záväzok nájomcu postaviť na
týchto pozemkoch nájomné byty z vlastných finančných prostriedkov pre obec Čekovce, a po ukončení
a skolaudovaní stavby túto stavbu odpredať obci Čekovce za predpokladu, že obec získa prostriedky
od Štátneho fondu rozvoja bývania a od Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

52. Z podmienok OVS (čl. II. ods. 1) vyplýva, že predmetom obchodnej verejnej súťaže je výber
najvhodnejšieho návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bude dočasné odplatné
užívanie pozemkov vo výlučnom vlastníctve obce Čekovce, ktoré obec Čekovce ponúka budúcemu
nájomcovi za cenu nájomného minimálne 19.000,- Eur/rok v zmysle § 4 Zásad hospodárenia s majetkom
obce Čekovce, teda spôsobom hodným osobitného zreteľa, pretože na týchto nehnuteľnostiach

budú postavené nájomné byty pre obec Čekovce. Nájomné za dočasné užívanie nehnuteľností
špecifikovaných v tomto čl. VI. ods. 3 OVS bolo stanovené vo výške minimálne 19.000,- Eur/rok, keď
malo byť uhradené v prospech obci Čekovce pred podpisom nájomnej zmluvy (čl. VI ods. 3 OVS).
Podmienky OVS boli spracované dňa 28.11.2016, keď boli zverejnené na úradnej tabuli obce dňa
01.12.2016 a zvesené dňa 20.12.2016.

53. Z čl. III. ods. 1 OVS vyplýva vyhlásenie súťaže dňa 01.12.2016.

54. Z čl. VI. OVS vyplýva, že vyhlasovateľ podmieňuje prenájom nehnuteľnosti, t.j. uzatvorenie nájomnej
zmluvy, schválením obecným zastupiteľstvom obce Čekovce (ods. 1).

55. Z uzn. č. 12/11/2016 z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 29.11.2016
na obecnom úrade v Čekovciach vyplýva, že obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí schválilo
vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže na prenájom nehnuteľného majetku - pozemkov a záväzok
nájomcu postaviť na týchto pozemkoch nájomné byty z vlastných finančných prostriedkov pre obec

Čekovce. Z uvedeného uznesenia súčasne vyplýva, že v prípade, že sa prihlási jeden uchádzač,
zasadnutie OZ za účelom schválenia výsledku obchodnej verejnej súťaže nebude zvolávať.

56. Z čestného vyhlásenia žalobcu k verejnej súťaži zo dňa 12.12.2016 vyplýva, že žalobca vyhlásil, že
súhlasí s podmienkami vyhlásenej súťaže.

57. Z cenovej ponuky žalobcu zo dňa 13.12.2016 vyplýva, že žalobca prehlásil, že súhlasí so všetkými
podmienkami OVS a ponúkol obci Čekovce nájomné za pozemky, ktoré mali byť predmetom dočasného
odplatného užívania minimálne 19.000,- Eur/rok v zmysle § 4 zásad hospodárenia s majetkom obce
Čenkovce, pričom z ods. 2 tejto cenovej ponuky zároveň vyplýva, že sú tu uvedené pozemky, ktoré mali

byť predmetom dočasného odplatného užívania v zmysle podmienok vyhlásenej OVS.

58. Zo zmluvy o dlhodobom prenájme pozemku uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.12.2016 vyplýva,
že žalovaný touto zmluvou o prenájme prenajal nájomcovi, t.j. žalobcovi pozemky špecifikované v čl. I.
ods. 1 tejto zmluvy nachádzajúce sa v k.ú. A., v obci A., o celkovej výmere 5143 m2 za účelom výstavby

bytového domu v zmysle projektu pre stavebné povolenie: „7 bytových jednotiek v obci A.“.

59. Podľa čl. II. ods. 1 zmluvy o dlhodobom prenájme pozemku sa zmluvné strany dohodli, že výška
nájomného podľa tejto zmluvy je 19.000,- Eur. Z toho istého čl. II. ods. 2 zmluvy vyplýva, že nájomné
je podľa zmluvy splatné vždy v lehote najneskôr do 31.01. nasledujúceho kalendárneho roka, a to

bankovým prevodom alebo priamym vkladom v prospech bankového účtu prenajímateľa uvedeného na
prvej strane tejto zmluvy alebo v hotovosti do pokladne prenajímateľa.

60. Z čl. III ods. 1 zmluvy vyplýva, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi predmet nájmu na dobu určitú,
a to na obdobie 41 rokov odo dňa podpísania zmluvy. Z toho istého čl. III. ods. 2 vyplýva, že nájomný

vzťah sa môže skončiť: a/ dohodou zmluvných strán kedykoľvek, b/ uplynutím doby dojednanej v tejto
Zmluve, c/ pred uplynutím doby nájmu v odseku 1 čl. III. tejto zmluvy - dňom nadobudnutia vlastníckeho
práva prenajímateľa k budove novostavby bytového domu nachádzajúcej sa v k. ú. A., ktorej výstavba
je účelom nájmu podľa tejto zmluvy.61.Včl.IV.ods.2zmluvyjeuvedené,žeprenájompredmetnýchnehnuteľnostíbolschválenýuznesením
obecného zastupiteľstva č. 13/12/16 zo dňa 29.11.2016.

62. Z dodatku č. 1 zo dňa 05.10.2018 vyplýva, že zmluvné strany sa vzájomne dohodli na zmene
zmluvnej úpravy nájomného, pričom bol zmenený čl. II. zmluvy o prenájme tak, že podľa ods. 1 „zmluvné
strany sa vzájomne dohodli, že výška nájomného za celé obdobie trvania tejto zmluvy predstavuje sumu
v celkovej výške 19.000,- Eur. Podľa tohto čl. ods. 2 je nájomné za celé obdobie trvania tejto zmluvy vo

výške 19.000,- Eur splatné v lehote najneskôr do 30.09.2019, a to bankovým prevodom alebo priamym
vkladom na bankový účet prenajímateľa uvedený na prvej strane tejto zmluvy.

63. Dňa 28.02.2019 bol uzavretý ďalší dodatok k zmluve o dlhodobom prenájme pozemku (ďalej len
„dodatok č. 2“), ktorého predmetom bola zmena v osobe nájomcu pre prípad rozostavanej stavby.

64. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. A., obec A., okres B., zo dňa 12.04.2022 vyplýva, že žalovaný je
výlučným vlastníkom v 1/1 bytovej jednotky súpisné č. XX postavenej na pozemku parcelné č. 283.

65. Z výzvy na vrátenie časti uhradeného nájomného zo dňa 11.04.2022 (ktorá bola doručená
žalovanému dňa 13.04.2022 podľa podacieho lístka č. RF695020256SK zo dňa 12.04.2022) vyplýva, že

žalobca vyzval žalovaného, aby najneskôr v lehote do 3 dní od doručenia výzvy uhradil na účet žalobcu
sumu vo výške 17.646,58 Eur z titulu vrátenia časti nájomného.

66. Z výpisu z úverového účtu žalobcu č. účtu: XXXXXXXXXXXXXXXX vyplýva, že dňa 18.03.2019
došlo z tohto účtu k čerpaniu úveru vo výške 19.000,- Eur na účet platiteľa: E. B., variabilný symbol:

XXXXXXXXXX.

67. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 03.01.2020 vyplýva, že medzi stranami sporu došlo
k odovzdaniu a prevzatiu stavebných objektov, ktorým bol bytový dom so siedmimi bytovými jednotkami.
Z protokolu súčasne vyplýva, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané k objektom dňa 21.08.2019 pod

č.j. SK10255/2019/04 a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.08.2019.

68.Podľa§11ods.4písm.a)zák.č.369/1990Zb.oobecnomzriadenívznenírozhodnompreposúdenie
veci, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené
a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva,

schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

69. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, obecné zastupiteľstvo
schvaľuje podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku
obce realizovať na základe obchodnej verejnej súťaže.

70. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, obecné zastupiteľstvo schvaľuje
podmienky obchodnej verejnej súťaže, nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú
v zásadách hospodárenia.

71. Podľa čl. VI. bod 1 podmienok vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže, vyhlasovateľ podmieňuje
prenájom nehnuteľností, t.j. uzatvorenie nájomnej zmluvy schválením obecným zastupiteľstvom obce
Čekovce.

72. Podľa čl. IV. bod 2 nájomnej zmluvy o dlhodobom prenájme pozemku, prenájom predmetných

nehnuteľností bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 13/12/16 zo dňa 29.11.2016.

73. Odvolací súd sa po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu v rozsahu odvolacích námietok
stotožnilsnámietkamižalobcuuvedenýmivodvolaní,zktorýchvyplýva,žeokresnýsúdsanedostatočne
vysporiadal s námietkami žalobcu, keď konštatoval, že samotná Nájomná zmluva je platná, hoci nebola

schválená obecným zastupiteľstvom, avšak dodatok č. 1 a dodatok č. 2, hoci tieto taktiež neboli
schválené Obecným zastupiteľstvom obce Čekovce, považoval za neplatné právne úkony. Okresný súd
tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých formuloval
nesprávne právne závery.74. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že pokiaľ okresný súd konštatoval v bode 61
svojho rozhodnutia, že právny úkon nájomnej zmluvy zo dňa 22.12.2016 spĺňa náležitosti právneho

úkonu, aj keď nájomná zmluva nebola schválená obecným zastupiteľstvom, a to s odôvodnením, že
dojednanie výšky nájomného odráža vôľu obecného zastupiteľstva prijatú v podmienkach verejnej
obchodnej súťaže, že tieto závery súdu prvej inštancie nie sú správne.

75. Odvolací súd v danom smere poukazuje na to, že rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce je

rozdelené medzi orgány samosprávy obce, teda medzi starostu a obecné zastupiteľstvo a pre platnosť
právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce (ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo) a
prejavom vôle obce navonok realizovaným starostom, ako jej štatutárnym orgánom (viď. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obo/1/2015 zo 17. februára 2016). Starosta obce tak
nemôže urobiť bez prejavu vôle obce (realizovaným obecným zastupiteľstvom), majetkovoprávny úkon,
pretože jeho právny úkon by nevyvolal požadované účinky.

76. Vzhľadom k tomu, že majetok obce ako verejnoprávnej korporácie slúži predovšetkým na plnenie
úloh pri výkone samosprávy, nemožno režim nakladania s daným majetkom porovnávať s majetkom
iných subjektov súkromného práva. V súlade s § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, medzi ktoré nepochybne

patrí schvaľovanie najdôležitejších úkonov týkajúcich sa tohto majetku a kontrolovanie hospodárenia
s ním. Tak je tomu aj v danom prípade, pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom
(či už dočasný, alebo dlhodobý) pozemkov vo vlastníctve obce za účelom výstavby bytových jednotiek.
Nepochybne aj v danom prípade ide o dôležitý úkon, ktorý sa týka nakladania majetku obce, preto
si pre svoju platnosť vyžaduje schválenie obecným zastupiteľstvom. Takto prejavená vôľa obce môže

byť potom následne pretavená v podobe podpisu nájomnej zmluvy starostom obce ako štatutárnym
orgánom.

77.Vdanomprípadenebolomedzistranamisporusporné,žehocipodmienkyobchodnejverejnejsúťaže
boli schválené obecným zastupiteľstvom, nájomná zmluva ako právny úkon, obecným zastupiteľstvom

schválená nebola. Hoci okresný súd uvedenú skutočnosť vo svojom rozhodnutí konštatoval, neboli
správne jeho skutkové závery, keď vyvodil, že samotné schválenie podmienok obchodnej verejnej
súťaže obecným zastupiteľstvom, postačovalo k tomu, aby starosta pristúpil k uzavretiu nájomnej
zmluvy. Okresný súd (ako na to správne na to poukazoval žalobca v priebehu konania a aj vo svojom
odvolaní), sa nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu, že samotný vyhlasovateľ obchodnej

verejnej súťaže podmienil prenájom nehnuteľností uzavretím nájomnej zmluvy, ktorá mala byť schválená
obecným zastupiteľstvom obce Čekovce čl. VI. bod 1 OVS). Uvedená podmienka bola následne
premietnutá aj do samotného znenia nájomnej zmluvy, keď v čl. IV. bode 2 predmetnej zmluvy o
dlhodobom prenájme pozemku sa konštatuje, že prenájom predmetných nehnuteľnosti bol schválený
uznesením obecného zastupiteľstva č. 13/12/16 zo dňa 29.11.2016. Sám vyhlasovateľ obchodnej

verejnej súťaže si bol teda vedomý toho, že nájomná zmluva ako právny úkon, musí byť po ukončení
súťaže osobitne schválená obecným zastupiteľstvom. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že
uvedené uznesenie obecného zastupiteľstva nebolo prijaté, t.j. právny úkon nájomnej zmluvy nebol
obecným zastupiteľstvom schválený. Hoci okresný súd uvedené závery konštatoval, prijal nesprávne
skutkové závery o tom, že takýto súhlas nebol, po schválení podmienok obchodnej verejnej súťaže,

potrebný.

78. Okresný súd nesprávne vyhodnotil aj ďalšie námietky žalobcu produkované v priebehu konania,
že samotná nájomná zmluva obsahovala viac odchýlok od podmienok obchodnej verejnej súťaže
ohľadne predmetnej nájomnej zmluvy, ktoré sa týkali jednak splatnosti nájomného ako aj spôsobu zániku

nájomnéhovzťahu.Konštatovaniesúduprvejinštancie,žezmenapodmienokverejnejobchodnejsúťaže
nemá dôsledok na platnosť právneho úkonu, avšak vyvoláva len to, že platia pôvodné podmienky prijaté
v podmienkach obchodnej verejnej súťaže, preto nie je správne.

79. Odvolací súd tak konštatuje, že hoci obec Čekovce vyhlásila verejnú obchodnú súťaž, ktorou

zadefinovala súčasne podmienky uzavretia nájomnej zmluvy, nemožno schválením týchto podmienok
obecným zastupiteľstvom obce nahrádzať chýbajúci prejav vôle schvaľujúci nájomnú zmluvu ako právny
úkon, ktorého predmetom je nakladanie s majetkom obce. Uvedené skutočnosti vyplývajú nielen z
právnych predpisov, ktoré upravujú režim nakladania s majetkom obce (zák. č. 138/1991 Zb. o majetkuobcí a zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení), avšak v danom prípade si uvedenú podmienku
zakomponovala obec Čekovce priamo v podmienkach verejnej obchodnej súťaže, kde podmienila
prenájom nehnuteľností, t.j. uzatvorenie nájomnej zmluvy, schválením obecným zastupiteľstvom obce

Čekovce. Ako už bolo konštatované vyššie, z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že
hoci obecné zastupiteľstvo malo schváliť tento právny úkon nájomnej zmluvy na svojom 13. zasadnutí
obecného zastupiteľstva, k schváleniu tohto právneho úkonu nedošlo. Žalovaný v danom smere potvrdil,
že obecné zastupiteľstvo nájomnú zmluvu ako takú neschválilo, a uznesenie obecného zastupiteľstva
obce Čekovce č. 13/12/2016 nejestvuje. Je teda nepochybné, že obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o

schválení tohto právneho úkonu, a teda nejestvuje vôľa obecného zastupiteľstva, ktorá bola následne
prejavená vo forme podpisu nájomnej zmluvy štatutárnym zástupcom obce - starostom. V danom smere
odvolacísúdpoukazujeajnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Obdo/44/2018
zo dňa 28.03.2019, kde Najvyšší súd konštatuje, že „K platnému uzatvoreniu zmluvy bol nevyhnutný
súhlas mestského zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, ktorý by ako prejav vôle bol obsiahnutý v
príslušnom uznesení mestského zastupiteľstva spĺňajúcom tak formálne ako aj meritórne náležitosti.

Keďže v danom prípade takýto súhlas ako prejav vôle daný nebol, mala táto skutočnosť za následok
konštatovanie absolútnej neplatnosti zmluvy pre jej rozpor s § 39 OZ. Dovolací súd zároveň konštatoval,
že „neplatnosť zmluvy nemôže zmeniť ani fakt, že účastníci namietanej zmluvy si podľa nej poskytovali
vzájomné plnenia 10 rokov, pretože takéto plnenia nemôžu konvalidovať právny úkon, ktorý je absolútne
neplatný.“ Uvedená rozhodovacia línia bola potvrdená aj v najnovšej rozhodovacej praxi Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky publikovanej v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 90/2018
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/1/2015 zo dňa 17. februára 2016).

80. Správne preto namietal žalobca závery súdu prvej inštancie o tom, že nájomnú zmluvu považuje za
platnú, hoci táto nebola (rovnako ako dodatok č. 1 a dodatok č. 2) schválená obecným zastupiteľstvom,

avšak na druhej strane dodatky k zmluve považoval za neplatné práve z dôvodu absencie ich schválenia
obecným zastupiteľstvom. Uvedené konštatovanie súdu je preto nekonzistentné a bez opory v právnom
poriadku ako aj vo vykonanom dokazovaní, keďže z obsahu tak podmienok verejnej obchodnej súťaže
ako aj zo samotnej nájomnej zmluvy vyplýva, že uzatvorenie nájomnej zmluvy si vyžadovalo schválenie
obecným zastupiteľstvom obce Čenkovce. Nie je pritom podstatná ani námietka žalovaného, že obecné

zastupiteľstvo nebolo potrebné zvolávať v prípade, ak sa do súťaže prihlási jeden uchádzač (podľa
zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva), keďže táto podmienka nič nemení na tom, že
nájomná zmluva ako celok mala byť (tak podľa podmienok OVS ako aj podľa zmluvy), schválená
obecným zastupiteľstvom.

81. Odvolací súd preto konštatuje, že závery súdu prvej inštancie o tom, že nájomná zmluva, hoci
nebola schválená obecným zastupiteľstvom, je platná, nie sú správne. Keďže v danom prípade takýto
súhlas ako prejav vôle obecného zastupiteľstva nebol daný, táto skutočnosť má za následok absolútnu
neplatnosť nájomnej zmluvy pre jej rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka. Obdobné závery sa týkajú
aj následných právnych úkonov, ktoré neboli schválené obecným zastupiteľstvom, a to nadväzujúcim

dodatkom č. 1 zo dňa 05.10.2018 a dodatkom č. 2 zo dňa 28.02.2019, keďže oba dodatky boli podpísané
starostom obce Čekovce bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva obce.

82. Vzhľadom na uvedené, keďže odvolací súd posúdil právny úkon nájomnej zmluvy ako absolútne
neplatný právny úkon, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, v ďalšom sa odvolací súd nezaoberal

ďalšími odvolacími námietkami žalobcu ohľadne platnosti dojednania výšky nájomného, keďže tieto
(s ohľadom na uvedené), stratili svoj význam. Uvedené námietky totiž smerovali voči skutkovým
zisteniam súdu prvej inštancie, ktoré sa týkali nájomnej zmluvy (dojednanie výšky nájmu, splatnosti
nájmu, doby nájmu a pod.). Keďže nájomná zmluva bola ako celok posúdená ako absolútne neplatný
právny úkon, posúdenie jej čiastkových ustanovení, nemá žiadnu relevanciu.

83. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu namietal, že podmienky nájomnej zmluvy boli
prijaté v podmienkach obchodnej verejnej súťaže, a teda v zmysle § 287 Obchodného zákonníka
ich žalovaný ako vyhlasovateľ už nemôže meniť a je povinný uzatvoriť nájomnú zmluvu za daných
podmienok. Hoci uvedenú argumentáciu žalovaný produkoval až v odvolacom konaní, a teda vzhľadom

na § 366 CSP nie je možné na ňu prihliadnuť, keďže nespĺňa podmienky uvedené podľa písm. a) –
d) tohto ustanovenia (tzv. novôt v odvolacom konaní), odvolací súd nad rámec uvedeného, k danej
argumentácii žalovaného uvádza, že nie je správna. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, a správne
na to poukázal aj odvolateľ, samotné obecné zastupiteľstvo obce Čekovce v podmienkach vyhlásenejverejnejobchodnejsúťažetýkajúcichsanájomnejzmluvy,podmieniloprenájomnehnuteľnostiuzavretím
nájomnej zmluvy, ktorý právny úkon musí byť schválený obecným zastupiteľstvom. Pokiaľ následne aj
žalobca ako jediný súťažiteľ zadal ponuku (ofertu) na uzavretie zmluvy, ktorú obec ako vyhlasovateľ

súťaže akceptovala, daným úkonom nedošlo automaticky k uzavretiu nájomnej zmluvy, keďže obecné
zastupiteľstvo obce si vyhradilo v samotných podmienkach obchodnej verejnej súťaže právo osobitne
schváliť tento právny úkon. Navyše, obec Čekovce, ako vyhlasovateľ súťaže si v podmienkach súťaže
(čl. IV. bod 9) vyhradila právo odmietnuť všetky predložené návrhy v súlade s ust. § 287 ods. 2
Obchodného zákonníka, preto nie je argumentácia žalovaného o automatickom uzavretí nájomnej

zmluvy, dôvodná.

84. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd posúdil nájomnú zmluvu zo dňa 22.12.2016 a na ňu nadväzujúce
dodatky (dodatok č. 1 a dodatok č. 2) za absolútne neplatné právne úkony, vznikol potom žalobcovi,
v súlade s jeho eventuálne uplatneným nárokom, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z
neplatného právneho úkonu podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia.

85. Keďže súd prvej inštancie založil závery svojho rozhodnutia na nesprávnom skutkovom základe, že
nájomná zmluva si nevyžadovala schválenie obecným zastupiteľstvom a z daného skutkového záveru
dovodil nesprávny právny záver, že nájomná zmluva je platným právnym úkonom, čoho dôsledkom bolo
konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Vzhľadom na odvolacím súdom prijaté závery o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, úlohou súdu
prvej inštancie bude v ďalšom konaní, riadiac sa právnymi úvahami odvolacieho súdu o absolútnej
neplatnosti nájomnej zmluvy a na ňu nadväzujúcich dodatkov, rozhodnúť o tom, či na strane žalobcu
vzniklo bezdôvodné obohatenie, a pokiaľ áno za aké obdobie a v akej výške.

86. Z uvedených dôvodov pristúpil odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP k zrušeniu
rozhodnutia súdu prvej inštancie a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nebolo
účelné dopĺňať dokazovanie odvolacím súdom vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dokazovanie
ohľadne existencie či výšky bezdôvodného obohatenia vôbec nevykonal.

87. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

88. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).