Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Cpr/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124216521
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6124216521.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX , občianka SR, bytom D. E. D., F. XXXX/ XX, práv. zast. JUDr. Andrej Terem, advokát so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8/A, IČO: 44 564 201 proti žalovanej : Základná škola, J. A. Komenského
1290/1, Bánovce nad Bebravou, so sídlom Bánovce nad Bebravou, J. A. Komenského 1290/1, IČO:
36 128 473, práv. zast. JUDr. Róbert Bockanič, advokát so sídlom Bratislava –Ružinov, Seberíniho 1/1,
IČO: 31 805 922 o zaplatenie 42.470,30€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 42.470,30 Eur, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy
42.470,30 Eur od 16.1.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á proti žalovanej právo na náhradu trov konania 98 %, s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.1.2024 v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská
Bystrica domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 42.470,30 € s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne od 16.01.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedla, že na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 22.08.1995 pre žalovaného - zamestnávateľa vykonávala ako zamestnanec druh práce -
učiteľka. Dňa 13.06.2016 bola na ňu podaná Okresnou prokuratúrou Bánovce nad Bebravou obžaloba
sp. značky Pv 59/16/3301-23 a to pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
g), písm. j) Trestného zákona. Podľa § 9 ods. 2 vtedy platného zákona č. 317/2009 Z.z. účinného
do 31.08.2019 o pedagogických a odborných zamestnancoch, pedagogický zamestnanec a odborný
zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu podanie obžaloby na jeho

osobu vo veci spáchania úmyselného trestného činu alebo trestného činu spáchaného z nedbanlivosti
podľa odseku 1. Zamestnávateľ až do právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví výkon pedagogickej
činnosti pedagogickému zamestnancovi alebo výkon odbornej činnosti odbornému zamestnancovi,
proti ktorému bola podaná obžaloba pre spáchanie úmyselného trestného činu alebo pre spáchanie
trestného činu z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti alebo s výkonom odbornej
činnosti a jeho ďalšie pôsobenie v zamestnaní by ohrozovalo riadny výkon pedagogickej činnosti
alebo riadny výkon odbornej činnosti. Podanie obžaloby žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi dňa

04.07.2016. Zamestnávateľ jej dňa 19.07.2016 oznámil, že odo dňa 19.07.2016 pozastavuje jej
výkon pedagogickej činnosti s tým, že jej patrí podľa platného § 9 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z.
50 % funkčného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy, ktorý by jej patril, ak by jej nebol
pozastavený výkon pedagogickej činnosti a výkon odbornej činnosti. Podľa § 15b ods. 5 zákona č.138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch účinného od 1.9.2019
počas pozastavenia výkonu pracovnej činnosti patrí pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému
zamestnancovi 50% funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by mu nebol pozastavený výkon pracovnej

činnosti, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Výška funkčného platu podľa prvej vety sa zvyšuje
o 10% za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70% funkčného platu, ktorý by mu patril,
ak by mu nebol pozastavený výkon pracovnej činnosti. Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný
zamestnanec nebol právoplatne odsúdený, zamestnávateľ mu najneskôr do 15. dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ukončil pozastavenie výkonu pracovnej činnosti doplatí

rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
sp. značky 1T/34/2016-905 zo dňa 11. apríla 2022 bola žalobkyňa v plnej miere spod obžaloby
OkresnejprokuratúryBánovcenadBebravouPv59/16/3301-23oslobodená.UznesenímKrajskéhosúdu
v Trenčíne sp. značky 3To/58/2022-959 zo dňa 22. novembra 2023 bolo odvolanie prokurátora voči
rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. značky 1T/34/2016 zamietnuté ako nedôvodné.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. novembra 2023. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.

značky 3 To/58/2022-959 zo dňa 22. novembra 2023 osobne prevzala na OS Bánovce nad Bebravou
dňa 18.12.2023 a oslobodenie spod obžaloby žalovanej oznámila 20.12.2023. S poukazom na §
15b ods. 4 zákona 138/2019 Z.z je zrejmé, že pozastavenie výkonu pracovnej činnosti má trvať až
do právoplatného rozhodnutia súdu. K skoršiemu zrušeniu pozastavenia činnosti nedošlo, takže jej
výkon pedagogickej činnosti bol pozastavený od 19.07.2016 do právoplatnosti rozsudku o oslobodení

spod obžaloby t.j. do 22.11.2023. Avšak dňa 01.09.2021 bol s ňou ukončený pracovný pomer pre
nadbytočnosť, ktorý napadla na súde. Nárokovaným obdobím je nateraz teda obdobie od 19.07.2016 do
01.09.2021. Počas nárokovaného obdobia jej žalovaný vyplácal 50 % funkčného platu a to nasledovne:
od 19.07.2016 do 31.07.2016 vo výške 241,30 € mesačne, znížené vzhľadom na PN do 18.07.2016; od
01.08.2016 do 31.08.2016 vo výške 563 € mesačne; od 01.09.2016 do 31.12.2016 vo výške 596,75 €

mesačne;od01.01.2017do31.08.2017vovýške599€mesačne;od01.09.2017do31.12.2017vovýške
635,25 € mesačne; od 01.01.2018 do 31.12.2018 vo výške 637,75 €; od 01.01.2019 do 31.08.2019 vo
výške 704 € mesačne; od 01.09.2019 do 30.09.2019 vo výške 708,25 € mesačne; od 01.10.2019 do
31.10.2019 vo výške 720,25 € mesačne; od 01.11.2019 do 31.12.2019 vo výške 714,25 € mesačne;
od 01.01.2020 do 31.12.2020 vo výške 789 € mesačne; od 01.01.2021 do 31.08.2021 vo výške 792 €

mesačne. Jej mesačná mzda bola splatná do 15 dňa nasledujúceho mesiaca. Za nárokovane obdobie
jej patrí doplatok funkčného platu brutto: ROK 2016: za 7/2016 suma 241,30 € splatná do 15.08.2016,
za 8/2016 suma 563 € splatná do 15.09.2016, za 9/2016 suma 596,75 € € splatná do 15.10.2016, za
10/2016 suma 596,75 € € splatná do 15.11.2016, za 11/2016 suma 596,75 € € splatná do 15.12.2016,
za 12/2016 suma 596,75 € € splatná do 15.01.2017; ROK 2017: za 1/2017 suma 599 € splatná do

15.02.2017, za 2/2017 suma 599 € splatná do 15.03.2017, za 3/2017 suma 599 € splatná do 15.04.2017,
za 4/2017 suma 599 € splatná do 15.05.2017, za 5/2017 suma 599 € splatná do 15.06.2017, za 6/2017
suma 599 € splatná do 15.07.2017, za 7/2017 suma 599 € splatná do 15.08.2017, za 8/2017 suma 599
€ splatná do 15.09.2017, za 9/2017 suma 635,25 € splatná do 15.10.2017, za 10/2017 suma 635,25 €
splatná do 15.11.2017, za 11/2017 suma 635,25 € splatná do 15.12.2017, za 12/2017 suma 635,25 €

splatná do 15.01.2018; ROK 2018: za 1/2018 suma 637,75 € splatná do 15.02.2018, za 2/2018 suma
637,75 € splatná do 15.03.2018, za 3/2018 suma 637,75 € splatná do 15.04.2018, za 4/2018 suma
637,75 € splatná do 15.05.2018, za 5/2018 suma 637,75 € splatná do 15.06.2018, za 6/2018 suma
637,75 € splatná do 15.07.2018, za 7/2018 suma 637,75 € splatná do 15.08.2018, za 8/2018 suma
637,75 € splatná do 15.09.2018, za 9/2018 suma 637,75 € splatná do 15.10.2018, za 10/2018 suma

637,75 € splatná do 15.11.2018, za 11/2018 suma 637,75 € splatná do 15.12.2018, za 12/2018 suma
637,75 € splatná do 15.01.2019; ROK 2019: za 1/2019 suma 704 € splatná do 15.02.2019, za 2/2019
suma 704 € splatná do 15.03.2019, za 3/2019 suma 704 € splatná do 15.04.2019, za 4/2019 suma 704 €
splatná do 15.05.2019, za 5/2019 suma 704 € splatná do 15.06.2019, za 6/2019 suma 704 € splatná do
15.07.2019, za 7/2019 suma 704 € splatná do 15.08.2019, za 8/2019 suma 704 € splatná do 15.09.2019,

za 9/2019 suma 708,25 € splatná do 15.10.2019, za 10/2019 suma 720,25 € splatná do 15.11.2019, za
11/2019 suma 714,25 € splatná do 15.12.2019, za 12/2019 suma 714,25 € splatná do 15.01.2020; ROK
2020: za 1/2020 suma 789 € splatná do 15.02.2020, za 2/2020 suma 789 € splatná do 15.03.2020, za
3/2020 suma 789 € splatná do 15.04.2020, za 4/2020 suma 789 € splatná do 15.05.2020, za 5/2020
suma 789 € splatná do 15.06.2020, za 6/2020 suma 789 € splatná do 15.07.2020, za 7/2020 suma 789

€ splatná do 15.08.2020, za 8/2020 suma 789 € splatná do 15.09.2020, za 9/2020 suma 789 € splatná
do 15.10.2020, za 10/2020 suma 789 € splatná do 15.11.2020, za 11/2020 suma 789 € splatná do
15.12.2020,za12/2020suma789€splatnádo15.01.2021;ROK2021:za1/2021suma792€splatnádo
15.02.2021, za 2/2021 suma 792 € splatná do 15.03.2021, za 3/2021 suma 792 € splatná do 15.04.2021,za 4/2021 suma 792 € splatná do 15.05.2021, za 5/2021 suma 792 € splatná do 15.06.2021, za 6/2021
suma 792 € splatná do 15.07.2021, za 7/2021 suma 792 € splatná do 15.08.2021, za 8/2021 suma
792 € splatná do 15.09.2021. Dňa 20.12.2023 advokát žalobkyne vyzval žalovaného na zaplatenie

vyššie uvedených súm a žalovaný dňa 03.01.2024 odpovedal tak, že žiadne nároky nevyplatí. Svoj
nárok žalobkyňa preukazovala pracovnou zmluvou zo dňa 22.08.1995, obžalobou Okresnej prokuratúry
Bánovce nad Bebravou Pv 59/16/3301-23, Oznámením o pozastavení výkonu pedagogickej činnosti
zo dňa 19.07.2016, rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. značky 1T/34/2016-905
zo dňa 11. apríla 2022, uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. značky 3To/58/2022-959 zo dňa 22.

novembra 2023, listom zo dňa 20.12.2023, oznámením o výške a zložení funkčného platu za uvedené
obdobia, záznamom o porade s klientom zo dňa 15.12.2023, listom zo dňa 03.01.2024, predžalobnou
výzvou a ako dôkaz navrhla vykonať výsluch účastníkov.

2. Okresný súd Banská Bystrica pod č.k. 25Up/166/2024 zo dňa 15.2.2024 vydal platobný rozkaz ,
ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu uvedenú v žalobnom návrhu s príslušenstvom

a náhradou trov konania.

3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom
nenamietala výšku uplatneného nároku čo do istiny ani dôvod jeho vzniku, avšak namietala
predčasné podanie žaloby s odôvodnením, že nárok uplatnený žalobou nie je splatný. K ukončeniu

pozastavenia výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca nedochádza podľa nej
momentom právoplatnosti rozsudku, ktorým je pedagogický zamestnanec oslobodený spod obžaloby,
ani momentom oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi, že bol oslobodený spod obžaloby ale
k ukončeniu pozastavenia výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca je potrebný
úkon zamestnávateľa, ktorým rozhodne o ukončení pozastavenia výkonu pracovnej činnosti

pedagogického zamestnanca a to na základe oznámenia, že zamestnanec bol oslobodený spod
obžaloby. Pred rozhodnutím o ukončení pozastavenia výkonu pracovnej činnosti pedagogického
zamestnanca zamestnávateľ posúdi, či toto oznámenie je spôsobilým podkladom pre jeho rozhodnutie
o ukončení pozastavenia výkonu pracovnej činnosti a ak takéto oznámenie nie je dostatočným
podkladom pre rozhodnutie, pozastavenie činnosti naďalej trvá. Zamestnancovi vznikne nárok na

doplatenie rozdielu svojho skráteného funkčného platu až po rozhodnutí zamestnávateľa o ukončení
pozastavenia výkonu pracovnej činnosti a zamestnávateľovi uplynie lehota na doplatenie rozdielu
funkčného platu svojmu pedagogickému zamestnancovi 15.dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom rozhodol o ukončení pozastavenia výkonu pracovnej činnosti pedagogického
zamestnanca. V tomto prípade žalobkyňa uplatnila svoj nárok bez splnenia týchto podmienok, jej nárok

nie je splatný a nemožno mu vyhovieť. Žalovanej nebolo známe, prečo si žalobkyňa neuplatňovala
nárok na úrok z omeškania už od 16.12.2023, pričom v súlade s je interpretáciou ust. § 15 zák.č.
138/2019 Z.z. by prvým dňom omeškania žalovanej mal byť 16.12.2023. Žalobkyňa žiadala úrok
zomeškaniaažod16.1.2024atátonekonzistentnosť zostranyžalobkynevzbudzujeužalovanejotázku,
aký moment vlastne žalobkyňa považuje za okamih začatia plynutia lehoty žalovanej na doplatenie

rozdielu jej funkčného platu a ktorý deň považuje žalobkyňa za deň splatnosti jej nároku.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 10.4.2024 poprela odpor. Uviedla, že žalovaná nárok
žalobkyne nepoprela ani čo do právneho dôvodu ani čo do výšky. Z uvedených dôvodov má
žalobkyňa za to, že žalovaná sa so samotným nárokom žalobkyne stotožňuje. Žalovaná zároveň

nepoprela, že splatnosť nároku tak či tak už nastať mala. Ak by aj pripustila jeho výklad v bode
XV. odporu, podľa ktorého: V prípade uskutočnenia rozhodnutia o ukončení pozastavenia výkonu
pracovnej činnosti žalobkyne v týchto mesiacoch by žalovanému uplynula lehota na doplatenie rozdielu
skráteného funkčného platu žalobkyne 15.02.2024, prípadne 15.03.2024 a tak v momente podania
tohto vyjadrenia už nárok žalobkyne každopádne splatný je. Žalovaná má konať ako subjekt verejného

práva podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kde platí, že: Štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V zmysle §
6 ods. 1 zákona č. 569/2003 Z.z. Obec pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďuje všeobecne
záväzným nariadením a zrušuje základné školy podľa siete (§ 15). Nakoľko zriaďovateľom žalovanej
je Mesto Bánovce nad Bebravou a teda subjekt, na ktorý bol prenesený výkon štátnej správy, tak sa

režim verejného práva aplikuje aj na žalovanú. Žalovaná sa mýli vo svojom výklade zákona č. 138/2019
Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a tiež zákona č. 317/2009 Z.z., kde si vykladá
ustanovenia zákona ako subjekt súkromného práva. Oba vyššie spomenuté zákony (vrátane zrušeného
č. 317/2009 Z.z.) sú zákonmi v oblasti verejného práva a žalovaná ako zamestnávateľ (respektíveškola regulovaná zákonom) v tomto prípade vykonáva prenesený výkon štátnej správy v školstve.
Podľa §15b ods. 4 zákona zamestnávateľ až do právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví výkon
pracovnej činnosti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi, ktorý oznámil

podanie obžaloby na jeho osobu podľa odseku 3, alebo ak sa zamestnávateľ inak dozvie o podaní
obžaloby na pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca vo veci spáchania trestného
činu podľa § 15 ods. 1. V prípade pozastavenia výkonu pracovnej činnosti zákon uvádza v §15b ods. 5
posledná veta: Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nebol právoplatne odsúdený,
zamestnávateľ mu najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom

ukončil pozastavenie výkonu pracovnej činnosti, doplatí rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený.
Zákon teda uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu (ktorým bola žalobkyňa oslobodená) je priamo
časovým momentom kedy končí pozastavenie výkonu pracovnej činnosti, a to bez ďalšieho. Tu sa
zase vraciame k Ústave, ktorá prakticky vylučuje špekulácie, na ktoré sa snaží naviesť žalovaná (tak
ako sú exemplifikatívne uvedené v bode 12. nižšie). Žalobkyňa sa preto pýta, akým myšlienkovým
postupom prišla žalovaná k svojim úvahám, že: slová „v ktorom ukončil pozastavenie výkonu" , je podľa

názoru žalovanej nutné interpretovať tak, že tu má zákonodarca na mysli aktívny úkon zamestnávateľa
spočívajúci vo formálnom ukončení pozastavenia výkonu pracovnej činnosti svojmu pedagogickému
zamestnancovi; až po posúdení oznámenia zo strany pedagogického zamestnanca, ktorého obsahom
je jeho tvrdenie, že nebol právoplatne odsúdený rozhodne zamestnávateľ o tom, či sú dané dôvody
na rozhodnutie o ukončení pozastavenia výkonu pracovnej činnosti tohto zamestnanca. Také úvahy sú

s prihliadnutím na znenie zákona výlučne arbitrárnym názorom žalovanej okrem zákona v rozpore aj
s ústavnými princípmi. Žalovaná si uzurpuje bez zákonnej úpravy právo sama navyše k rozhodnutiu
súdu vo veci samej ešte dodatočne (!) rozhodovať o tom, či má žalobkyňa právo na doplatenie rozdielu
skráteného funkčného platu. Žalovaná sa snaží navodiť dojem, že pre to, či má žalobkyňa nárok
na doplatenie rozdielu jej funkčného platu je potrebný dodatočný individuálny právny akt zo strany

žalovanej. Vo všeobecnosti sa aktom aplikácie práva alebo individuálnym právnym aktom rozumie
výsledok procesu aplikácie práva, v ktorom orgány verejnej moci (napr. súdy, polícia, prokuratúra,
orgány štátnej správy atď.) rozhodujú o subjektívnych právach a právnych povinnostiach. Príklady sú
rozhodnutie (rozsudok, nález) súdu, rozhodnutie správneho orgánu, platobný rozkaz, trestný príkaz a
pod. Žalobkyňa sa preto legitímne pýta, kde zo zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu

vyplýva, že by žalovaná mala vydať osobitný právny akt? Bol to súd, ktorý rozhodol o tom, že
žalobkyňa bola v trestnom konaní oslobodená a teda príslušný akt vykonal súd. Toto uznesenie je
od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uložené v elektronickom súdnom spise a teda ho
žalovaná má k dispozícii(!). Navyše, žalobkyňa mu medzičasom poskytla aj prvú stranu tohto rozsudku
s vyznačenou právoplatnosťou. Žalobkyňa má za to, že oproti zákonu konala naviac a teda žalovaná

disponuje celým znením oslobodzujúceho rozsudku Krajského súdu Trenčín. Žalovaná už len mala na
základe existujúceho individuálneho právneho aktu – právoplatného rozsudku súdu, ktorým sa rozhodlo
o právach a povinnostiach žalobkyne, niečo vykonať, a to doplatiť rozdiel, o ktorý bol jej funkčný
plat skrátený. Jednoducho povedané, žalovaná nemá čo rozmýšľať, ona má doplatiť žalobkyni ako
zamestnancovi rozdiel skráteného funkčného platu do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom nastalo právoplatné rozhodnutia súdu, ktorým zamestnanec NEBOL právoplatne
odsúdený. Žalovaná má konať bez ďalšieho na základe oznámenia žalobkyne Žalobkyňa nesúhlasí
ani so špekuláciami žalovanej, podľa ktorých si žalovaný sám arbitrárne nastavuje na základe akých
podkladov doplatí žalobkyni rozdiel skráteného funkčného platu. V prvom rade zákon ani neukladá
povinnosť učiteľovi, ktorý bol/nebol právoplatne odsúdený, oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi.

Bola to pritom žalobkyňa, ktorá verbálne oznámila žalovanej skutočnosť, že je na ňu podaná obžaloba
z vydierania 3 zamestnankýň školy. Ani sama žalovaná sa neunúvala k tomu uviesť viac a v odpore v čl.
II. len stroho uviedla: „Podanie obžaloby oznámila žalobkyňa žalovanému dňa 04.07.2016.“. Žalovaná
nijako nepoprela, že žalobkyňa mu túto skutočnosť v roku 2016 oznámila len verbálne bez písomných
podkladov a bola to žalovaná, čo sa s takým oznámením uspokojila a len na základe neho pozastavila

výkon pedagogickej činnosti žalobkyni. Je preto absurdné tvrdenie žalovanej v odpore, podľa ktorého
žalovaná má za to, že oznámenie zo strany žalobkyne nebolo čo do formy a obsahu adekvátne
ňou sledovanému cieľu. Oznámenie žalobkyne nebolo objektívne spôsobilé preukázať, že žalobkyňa
skutočne nebola právoplatne odsúdená, resp. že bola právoplatne oslobodená spod obžaloby, pre
podanie ktorej jej zamestnávateľ pozastavil výkon pedagogickej činnosti. Toto tvrdenie žalovanej je

teda v rozpore: (i) s jeho vlastným krokom z roku 2016, keď mu postačilo verbálne oznámenie na
pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti a teraz chce odôvodnenú „žiadosť“ s určitými dokladmi;
a zároveň (ii) so zákonom, ktorý ani neukladá povinnosť učiteľovi, ktorý bol/nebol právoplatne odsúdený
oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi a teda logicky neobsahuje ani ďalšie podmienky a už vôbecnie tie, ktoré si fabuluje žalovaná; a zároveň (iii) so skutočnosťou, pretože žalovaná už 6. júla 2016
presne vedela, z akého trestného činu je žalobkyňa obžalovaná (dôvody obžaloby presne definuje
v Právnom dotaze, ktorý zaslal 6. júla 2016 MŠVVaŠ) a dôvody obžaloby presne definuje aj právny

zástupca žalovanej v právnej analýze skončenia pracovného pomeru s žalobkyňou zo dňa 11. mája
2021. Žalobkyňa pritom sama iniciatívne nad rámec zákona okamžite ako vedela preukázať, preukázala
žalovanej právoplatné oslobodenie spod obžaloby. Žalobkyňa si bezodkladne po tom, čo telefonicky
zistila, že Uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 22. novembra 2023 už existuje v listinnej podobe
na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou osobne toto Uznesenie prevzala dňa 18. decembra 2023.

Overenú prvú stranu Uznesenia s vyznačenou právoplatnosťou doručila žalovanému dňa 20. decembra
2023. Vyššie uvedené požiadavky žalovanej k tomu, že má žalobkyňa podávať osobitnú žiadosť k
doplateniu rozdielu skráteného funkčného platu a požiadavky žalovanej čo má taká žiadosť obsahovať
(odhliadnuc od vyššie popretého toho, že by mal o tom žalovaný ešte osobitne rozhodovať) sú preto
absolútne irelevantné nemajúce žiadnu oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. K úrokom
z omeškania: žalobkyňa nežiada úrok z omeškania od 16. decembra 2023 nakoľko má za to, že žalovaný

nemusel vedieť už 22. novembra 2023 o jej oslobodení spod obžaloby (hoci žalobkyňa je presvedčená,
že žalovaný to už 22. novembra 2023 vedel), a preto nemusel doplatiť jej zadržaných 50% funkčného
platu najneskôr 15. decembra 2023. Žalovaná ale vedela už 20. decembra 2023, že žalobkyňa bola
právoplatne oslobodená spod obžaloby, preto bola povinná ukončiť jej pozastavenú pracovnú činnosť
buď od 20. decembra 2023 alebo spätne od 22. novembra 2023 a najneskôr 15. januára 2024 doplatiť

jej zadržaných 50% funkčného platu. Z uvedeného dôvodu preto žalobkyňa uplatňuje úrok z omeškania
až od 16. januára 2024. Ako dôkaz predložila Právny dotaz žalovanej z 06. júla 2016

5. Žalovaná zotrvala na svojej argumentácii, že nárok neuznáva a tento nie je splatný. Poprela,
že by žalobkyni pozastavila výkon pedagogickej činnosti len na základe jej ústneho oznámenia,

že na ňu bola podaná obžaloba pre úmyselný trestný čin. Pozastavenie výkonu pracovnej činnosti
zamestnanca nenastáva momentom podania obžaloby ale je na to potrebný osobitný úkon zo strany
zamestnávateľa. Podanie obžaloby žalobkyňa oznámila žalovanej dňa 4.7.2016 s tým, že v tom čase už
bola žalovaná o podaní obžaloby informovaná od svojej zamestnankyne G. A., ktorá predložila žalovanej
upovedomenie opodaníobžaloby zodňa13.6.2016zOkresnejprokuratúryvBánovciachnadBebravou

a v tomto upovedomení bol špecifikovaný trestný čin, pre ktorý bola obžaloba podaná. Žalovaná vo
veci nekonala unáhlene a zaslala dňa 21.6.2016 na Okresnú prokuratúru žiadosť o potvrdenie podania
obžaloby a vtedy žalobkyňa žalovanej neoznámila, že na ňu bola podaná obžaloba pre úmyselný
trestný čin a žalovaná mala za to, že žalobkyňa mu neoznámila podanie obžaloby bez zbytočného
odkladu a k pozastaveniu výkonu pedagogickej činnosti pristúpila až po analýze veci. Žalovaná

poukazuje na účel ust. § 9 zák.č. 317/2009 Z.z. resp. § 15b zák.č. 138/2019 Z.z., ktorý má zabezpečiť,
aby do vzdelávacieho procesu žiakov a študentov nezasahovala osoba, ktorá je dôvodne podozrivá zo
spáchania úmyselného trestného činu a tak aj na ukončenie pozastavenia výkonu pracovnej činnosti
tohto zamestnanca je potrebné dôkladné preverenie a preukázanie skutočností, že zamestnanec
bol oslobodený spod obžaloby a to predložením všetkých relevantných dokumentov. Poukazom na

vyjadreniežalobkynekodporu,kdeuvádza,že žalovanábolapovinnáukončiťjejpozastavenú pracovnú
činnosť ( bod 24 prvá veta vyjadrenia k odporu) svedčí o zhodnej argumentácii strán, že na ukončenie
pozastavenia výkonu pracovnej činnosti je nutný aktívny úkon zo strany zamestnávateľa, ktorý urobený
nebol.

6. Žalobkyňa zotrvala na svojom vyjadrení, že žalovaná nepoprela nárok žalobkyne na doplatenie
zadržaných 50% funkčného platu od 19. júla 2016 do 31. augusta 2021 ani čo do právneho dôvodu
ani čo do výšky. Trvala na tom, že na doplatenie rozdielu skráteného funkčného platu je potrebné
v zmysle zákona len právoplatné rozhodnutie súdu a táto skutočnosť nastala a bola žalovanej zo
strany žalobkyne preukázaná. Tvrdenie žalovanej, že nie je pravda, že žalobkyni pozastavil výkon

na základe jej ústneho oznámenia, je nepravdivé. Konkrétne, v Oznámení zo dňa 19. júla 2016
sama žalovaná uvádza: „Oznamujeme Vám, že na základe Vášho ústneho oboznámenia, ktoré ste
podala zamestnávateľovi dňa 4.7.2016…...Vám zamestnávateľ…..od 19.7.2016... pozastavuje výkon
pedagogickej činnosti…“ Žalovaná neuvádza, že žalobkyni pozastavuje výkon pedagog. činnosti na
základe potvrdenej informácie o podanej obžalobe na žalobkyňu Okresnou prokuratúrou Bánovce

nad Bebravou a ani žiaden iný dôvod. Nemožno teda uzavrieť inak, že posledný krok pred vydaním
oznámenia zo strany žalovanej bola práve ústna informácia žalobkyne. Žalovaná zároveň vytvára
naratív o jej uvážlivom a racionálnom konaní. Argumentuje pritom tým, že žalobkyni pozastavila výkon
pedagogickej činnosti, citujeme z vyjadrenia žalovaného zo dňa 18. apríla 2024: „až po analýze vecia oboznámení sa s právnymi dôsledkami, ktoré zákon spája s obžalobou podanou na pedagogického
zamestnanca prijal žalovaný rozhodnutie o pozastavení výkonu pedagogickej činnosti vo vzťahu k
žalobkyni.“ Fakty sú však v rozpore s tvrdeniami žalovanej: G. A. je zaslané upovedomenie Okresnej

prokuratúry Bánovce nad Bebravou o podaní obžaloby na žalobkyňu zo dňa 13. júna 2016 a tá o
ňom upovedomuje žalovanú; žalobkyňa následne oznamuje žalovanej dňa 04. júla 2016 ústne podanie
obžaloby; žalobkyňa je zároveň práceneschopná (PN) od 02. júna 2016 do 18. júla 2016; žalovaná v
deň po skončení PN žalobkyne ( 19. júla 2016) oznamuje žalobkyni pozastavenie výkonu pedagogickej
činnosti vyššie uvedeným písomným oznámením, odpoveď od MŠVVaŠ bola žalovanej zaslaná až

27. júla 2016, čo znamená, že v deň kedy žalovaný žalobkyni pozastavil výkon pedagogickej činnosti,
žalovanáodpoveďeštenemalaamuselanaňučakaťeštenajmenej8dní(!);MŠVVaŠsamovoznámení
žalovanej uviedlo, že pozastaviť výkon žalobkyni mohla žalovaná aj počas jej práceneschopnosti, ktorú
mala od 02. júna 2016 do 18. júla 2016. Žalobkyňa si vyššie uvedené konanie žalovanej vysvetľuje
tak, že žalovaná čakala na skončenie PN žalobkyne, nakoľko jej vyhovovalo, že žalobkyňa dostáva
nemocenskú dávku od Sociálnej poisťovne a on jej nemusí platiť 50% funkčného platu. Žalovaná tak

podľa názoru žalobkyne doručila žalobkyni oznámenie o pozastavení výkonu pedagogickej činnosti
dňa 19. júla 2016 čisto z ekonomických dôvodov. Žalovaná pritom vôbec nečakala na odpoveď od
MŠVVaŠ, ktoré samo v oznámení žalovanej uviedlo, že pozastaviť výkon žalobkyni mohla žalovaná
aj počas jej práceneschopnosti. Ukončenie pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti nemôže mať
iné podmienky ako pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti. Ak už raz žalovaná uviedla, že

pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti bude trvať do právoplatného rozhodnutia súdu, tak dňom
22. novembra 2023 (kedy nadobudol rozsudok právoplatnosť) bolo ukončené pozastavenie výkonu
pedagogickej činnosti. Žalovaná sa už iniciatívne nedožadovala informácie ako dopadlo trestné
konanie, čo však neznamená, že to musí byť len informáciami od zamestnanca. V tomto prípade
sa to žalovaná mohla dozvedieť aj tak, že sa mohla opýtať pani A., zamestnankyne školy, s ktorou

je v kontakte denne ( ktorá bola účastníčka súdneho konania ako poškodená a ktorá ho o podaní
obžaloby sama iniciatívne informovala a ktorá vedela, že 22. novembra 2023 bude pojednávanie na
Krajskom súde v Trenčíne) s akým výsledkom dopadlo súdne konanie alebo aj mohol iniciatívne
požiadať Okresnú prokuratúru Bánovce nad Bebravou o vyjadrenie, či žalobkyňa bola právoplatne
oslobodená spod obžaloby alebo nie. Najvážnejším záverom tvrdení žalovanej však je, že žalovaná

si uzurpuje údajné právo rozhodovať o tom, či pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne
ukončí. Z jej tvrdení zároveň vyplýva, že doteraz toto arbitrárne rozhodnutie nevydala. Zároveň
žalovaná doteraz nepovedala, ČO KONKRÉTNE je pre ňu taký rozhodujúci dôkaz, na základe ktorého
svoje arbitrárne rozhodnutie uskutoční. Žalobkyňa však trvá na svojich skorších tvrdeniach, podľa
ktorých na ukončenie pozastaveného výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne NIE JE potrebné žiadne

osobitné rozhodnutie žalovanej ale to nastáva ipso facto právoplatným rozhodnutím súdu zo dňa 22.
novembra 2023. Žalovaná tvrdí, že považuje argumentáciu žalobkyne ohľadne úrokov z omeškania za
nelogickú. Nenapísala však, čo je na argumentácii nelogické. Pre rekapituláciu zákon uvádza v §15b
ods. 5 posledná veta: Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nebol právoplatne
odsúdený, zamestnávateľ mu najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom ukončil pozastavenie výkonu pracovnej činnosti, doplatí rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný
plat skrátený. Nakoľko žalovaná o právoplatnom oslobodení žalobkyne spod obžaloby vedela už 20.
decembra 2023, bola povinný akceptovať ukončenie pozastaveného výkonu pedagogickej činnosti dňa
22. novembra 2023 ako dňom právoplatného súdneho rozhodnutia a najneskôr 15. januára 2024 doplatiť
jej zadržaných 50% funkčného platu. Z uvedeného dôvodu preto žalobkyňa uplatňuje úrok z omeškania

až od 16. januára 2024 tak ako je uvedené aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ako dôkaz
predložila odpoveď od MŠVVaŠ z 27. júla 2016.

7. Žalobkyňa sa domáhala na pojednávaní zmeny žaloby ( jej rozšírenia v časti úroku z omeškania) a
preto súd uznesením dňa 4.11.2024 pripustil zmenu žaloby nasledovne :„Žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi 45.470,30 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 42.470,30 EUR v sadzbe 9,50 %
ročne od 16.12.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania.“ Predmetom sporu teda bolo okrem iného,
rozhodnutie o úroku z omeškania od 16.12.2023.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením strán a predloženými

listinnými dôkazmi, ktoré všetky zaslal na vedomie a vyjadrenie protistrane. Súd okrem predložených
dôkazov žiadne iné dôkazy nevykonal.9. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného od
22.08.1995 na základe pracovnej zmluvy ako učiteľka. Dňa 13.06.2016 bola ňu podaná Okresnou
prokuratúrou Bánovce nad Bebravou obžaloba sp. zn. Pv 59/16/3301-23 a to pre skutok právne

kvalifikovaný ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písmeno a), písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g), písm. j) Trestného zákona. Podľa § 9 ods. 2 zák.
č. 317/2009 Z.z. účinného do 31.08.2019 o pedagogických a odborných zamestnancoch žalobkyňa
ako pedagogický zamestnanec podanie tejto obžaloby oznámila zamestnávateľovi dňa 04.07.2016 a
zamestnávateľ jej dňa 19.07.2016 písomným oznámením pozastavil výkon pedagogickej činnosti.

Zároveň jej oznámil, že jej patrí ako pedagogickému zamestnancovi v zmysle vtedy platného § 9 ods.
3 zákona č. 317/2009 Z.z. 50 % funkčného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy, ktorý by
jej patril, ak by jej nebol pozastavený výkon pedagogickej činnosti a výkon odbornej činnosti. Podľa
§ 15b ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
účinného od 1. septembra 2019 počas pozastavenia výkonu pracovnej činnosti patrí pedagogickému
zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi 50% funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by mu

nebol pozastavený výkon pracovnej činnosti, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Ak pedagogický
zamestnanec alebo odborný zamestnanec nebol právoplatne odsúdený, zamestnávateľ mu najneskôr
do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ukončil pozastavenie výkonu
pracovnej činnosti, doplatí rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Rozsudkom Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou sp. značky 1T/34/2016-905 zo dňa 11. apríla 2022 bola žalobkyňa v plnej miere

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou Pv59/16/3301-23 oslobodená. Uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. značky 3To/58/2022-959 zo dňa 22. novembra 2023 bolo odvolanie
prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. značky 1T/34/2016 zamietnuté
a toto nadobudlo právoplatnosť 22. novembra 2023. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. značky 3
To/58/2022-959 zo dňa 22. novembra 2023 žalobkyňa osobne prevzala na OS Bánovce nad Bebravou

dňa 18.12.2023 a oslobodenie spod obžaloby žalovanej oznámila 20.12.2023. Žalovaný v trestnej veci
žalobkyne v spore 1T/34/2016 nebol účastníkom konania a preto sa mu rozhodnutie v jej trestnej veci
nedoručovalo a žalovaný bol odkázaný na to, aby mu niekto oznámil, že sa trestné konanie skončilo.
Iné rozhodnutie o ukončení pozastavenia výkonu pedagogickej/pracovnej činnosti žalobkyne vydané
nebolo. Dňa01.09.2021bolsožalobkyňou ukončenýpracovnýpomerprenadbytočnosť,ktorý napadla

na súde. Počas obdobia od 19.07.2016 do 01.09.2021 jej žalovaná vyplácala 50 % funkčného platu
a žalobkyňa sa žalobou požaduje doplatiť jeho doplatok vo výške 42.470,30€ brutto, pričom výška
nedoplatku ani žalované obdobie nebolo medzi stranami sporné.

10. Podľa § 9 ods.2 zák.č. 317/2009 Z.z. ( účinného do 31.8.2019) o pedagogických zamestnancoch

a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pedagogický zamestnanec a
odborný zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu podanie obžaloby
na jeho osobu vo veci spáchania úmyselného trestného činu alebo trestného činu spáchaného
z nedbanlivosti podľa odseku 1. Zamestnávateľ až do právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví
výkon pedagogickej činnosti pedagogickému zamestnancovi alebo výkon odbornej činnosti odbornému

zamestnancovi,protiktorémubolapodanáobžalobaprespáchanieúmyselnéhotrestnéhočinualebopre
spáchanie trestného činu z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti alebo s výkonom
odbornej činnosti a jeho ďalšie pôsobenie v zamestnaní by ohrozovalo riadny výkon pedagogickej
činnosti alebo riadny výkon odbornej činnosti.

11. Podľa § 9 ods. 3 zák.č. 317/2009 Z.z. ( účinného do 31.8.2019) o pedagogických zamestnancoch
a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov počas pozastavenia výkonu
pedagogickej činnosti a výkonu odbornej činnosti patrí pedagogickému zamestnancovi a odbornému
zamestnancovi 50% funkčného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy, ktorý by mu patril, ak by
mu nebol pozastavený výkon pedagogickej činnosti a výkon odbornej činnosti. Výška funkčného platu

podľaprvejvetysazvyšujeo10%zakaždúvyživovanúosobu,najviacdosumy,ktorouje70%funkčného
platu, ktorý by mu patril, ak by nebol pozastavený výkon pedagogickej činnosti alebo výkon odbornej
činnosti. Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nebol právoplatne odsúdený podľa
odseku 1, zamestnávateľ mu najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom ukončil pozastavenie výkonu pedagogickej činnosti a výkonu odbornej činnosti, doplatí rozdiel,

o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený.12. Podľa § 60 ods.12 zák.č. 317/2009 Z.z. ( účinného do 31.8.2019) o pedagogických zamestnancoch
a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na konanie podľa tohto zákona
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tak ustanovuje tento zákon.

13. Podľa § 15b ods. 4 zák.č. 138/2019 Z.z. ( účinného od 1.9.2019) o pedagogických zamestnancoch
a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ až do
právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví výkon pracovnej činnosti pedagogickému zamestnancovi
alebo odbornému zamestnancovi, ktorý oznámil podanie obžaloby na jeho osobu podľa odseku 3, alebo

ak sa zamestnávateľ inak dozvie o podaní obžaloby na pedagogického zamestnanca alebo odborného
zamestnanca vo veci spáchania trestného činu podľa § 15 ods. 1.

14. Podľa § 15b ods. 5 zák.č. 138/2019 Z.z. ( účinného od 1.9.2019) o pedagogických zamestnancoch
a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, počas pozastavenia
výkonu pracovnej činnosti patrí pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi 50%

funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by mu nebol pozastavený výkon pracovnej činnosti, najmenej
však vo výške minimálnej mzdy. Výška funkčného platu podľa prvej vety sa zvyšuje o 10% za každú
vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70% funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by mu nebol
pozastavenývýkonpracovnejčinnosti.Akpedagogickýzamestnanecaleboodbornýzamestnanecnebol
právoplatne odsúdený, zamestnávateľ mu najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom ukončil pozastavenie výkonu pracovnej činnosti, doplatí rozdiel, o ktorý bol jeho
funkčný plat skrátený.

15. Podľa § 87 ods.1 zák.č. 138/2019 Z.z. ( účinného od 1.9.2019) o pedagogických zamestnancoch a
odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pedagogická činnosť a odborná

činnosť podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 je pracovnou činnosťou podľa predpisov
účinných od 1. septembra 2019.

16. Podľa § 86 ods.4 zák.č. 138/2019 Z.z. ( účinného od 1.9.2019) o pedagogických zamestnancoch
a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na konanie a rozhodovanie

podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem konania podľa § 73
a 74 ( správne delikty).

17. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.
18. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. V prejednávanej veci išlo iba vyriešenie spornej právnej otázky, či nárok uplatnený žalobou je
splatný alebo nie a ak áno, od kedy. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

ustanovenie § 9 ods. 2 Zák. č. 317/2009, účinného v čase pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti
zamestnanca -žalobkyni spolu ust. § 60 ods.12 cit. predpisu ukladá zamestnávateľovi postup podľa
zákona o správnom konaní, teda rozhodnutie zamestnávateľa o pozastavení výkonu pedagogickej
činnosti musí mať písomnú formu a konkrétny obsah, na rozdiel od obsahovo totožného znenia
ust. § 15b ods. 4 Zák. č. 138/2019 Z.z účinného od 1.9.2019, na ktorý sa zákon o správnom konaní

nevzťahuje. Z oboch týchto ustanovení ( § 9 ods.2 ako aj § 15b ods. 4) vyplýva obligatórna
povinnosť zamestnávateľa pozastaviť výkon pracovnej činnosti (pedagogickej činnosti) pedagogickému
zamestnancovi z dôvodov tam uvedených, pričom pozastavenie sa týka vedomosti o podaní obžaloby vo
veci spáchania úmyselného trestného činu, ktorým bol aj trestný čin, pre ktorý bola vznesená obžaloba
žalobkyni trestnej veci sp.zn. 1T/34/2016 vedeného na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou.

21. Zákon č. 317/2009 Z.z. bol účinný do jeho zrušenia zákonom č. 138/2019 Z.z. ( účinný od 1.9.2019)
a nový právny predpis neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, podľa ktorého zákona sa majú
spravovať mzdové nároky na doplatok rozdielu vo funkčnom plate, ktorého vyplácanie bolo pozastavené
vo výške 50% na základe ust. § 9 ods.2,3 zrušeného zákona č. 317/2009 Z.z.. Žalovaná na základe(ústneho) oznámenia žalobkyne o vznesení obžaloby pre úmyselný trestný čin rozhodnutím zo dňa
20.7.2016 s účinnosťou od 19.7.2016 do právoplatného rozhodnutia súdu pozastavila žalobkyni
výkon jej pedagogickej činnosti. Takže súd na právne vzťahy vyplývajúce z tohto rozhodnutia aplikoval

znenie ust. § 9 ods.2,3 zák.č. 317/2009 Z.z. účinného v čase pozastavenia výkonu pedagogickej
činnosti žalobkyni, kedy sa na rozhodnutia zamestnávateľa vzťahoval zákon o správnom konaní.
Toto rozhodnutie z 20.7.2016 obsahuje začiatok pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti dňom
19.7.2016 a jeho koniec ( právoplatné rozhodnutie súdu), ktorým bolo trestné konanie vedené pred
OkresnýmsúdomvBánovciachnadBebravousp.zn.1T/34/2016skončenéprávoplatnedňa22.11.2023,

oslobodením žalobkyne spod obžaloby. Pretože nedošlo k právoplatnému odsúdeniu zamestnanca na
základe obžaloby, pre ktorú bol výkon pedagogickej činnosti žalobkyni pozastavený, zamestnávateľ
priamo ex lege bol povinný najneskôr do 15.dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom ukončil pozastavenie výkonu pracovnej činnosti ( 22.11.2023) doplatiť rozdiel, o ktorý bol
funkčný plat žalobkyne skrátený, čiže žiadne ďalšie rozhodnutie zamestnávateľa v prejednávanej
veci už nebolo potrebné. Toto rozhodnutie o ukončení pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti ku

konkrétnemu dňu ( odkaz na právoplatné rozhodnutie v trestnej veci) už bolo zamestnávateľom urobené
v písomnej podobe dňa 20.7.2016 ( č.l. 16 spisu) priamo v rozhodnutí, ktorým sa rozhodlo aj o začiatku
pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti. Lehota 15. kalendárnych dní na plnenie ( vyplatenie)
50% doplatku rozdielu na funkčnom plate uplynula dňa 15.12.2023 podľa § 9 ods.3 posledná veta zák.č.
317/2009 Z.z., čiže od 16.12.2023 by bola žalovaná v omeškaní s doplatkom funkčného platu, ak by

k 22.11.2023 mala žalovaná vedomosť o tom, že sa trestné konanie právoplatne skončilo.
22. V prejednávanej veci sa však nepodarilo preukázať, že žalovaná ku dňu 22. 11.2023 mala vedomosť
o právoplatnom skončení trestného konania vo veci sp.zn. 1T/34/2016 a teda o ukončení pozastavenia
výkonu pedagogickej činnosti žalobkyne, ktoré bolo na jeho právoplatnosť viazané. Nebolo sporné,
že žalovaná ( ako právnická osoba) nebola nijako zúčastnená na trestnom konaní žalobkyne ani

ako poškodená a preto nemohla mať prístup do elektronického súdneho spisu. O výsledku trestného
konania sa žalovaná dozvedela až na základe listu od žalobkyne doručeného dňa 20.12.2023, kedy
jej bolo doručené čiastkové rozhodnutie prvej strany uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
3To/58/2022, ktorým bolo zamietnuté dňa 22.11.2023 odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu
rozsudku žalobkyne spod obžaloby sp.zn. 1T/34/2016 a tým sa celé trestné konanie právoplatne

skončilo. Preto súd dospel k záveru, že nárok na plnenie žalobou uplatneného nároku sa stal ex lege
splatným dňa 22.11.2023, právoplatným skončením trestného konania.
23. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nebol ochotný splniť pohľadávku vzniknutú za obdobie od 19.7.2016
do 1.9.2021 vo výške doplatku rozdielu na funkčnom plate, ktoré nebola sporná 42.470,30€ dobrovoľne,
súd ho k tomu zaviazal. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd sa nestotožnil so žalobkyňou, že

žalovaná bola v omeškaní od 16.12.2023. Pokiaľ sa o právoplatnosti trestného konania dozvedela až
20.12.2023, nemohla jej lehota na plnenie uplynúť skôr než 15.1.2024. Lehota na plnenie nedoplatku
na funkčnom plate plynúca najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom zamestnávateľ ukončil pozastavenie výkonu pracovnej činnosti ( od 22.11.2023) mu uplynula
dňa 15.12.2023 a vtedy ešte nemal vedomosť o výsledku trestného konania ( mal ju až 20.12.2023).

Preto súd mal za to, že lehota na plnenie žalovanej začala plynúť až od 15.1.2024, teda so začiatkom,
od kedy sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku trest. konania dňa 20.12.2023 s následným plynutím 15
dní v nasledujúcom mesiaci, t.j. do 15.1.2024 a do omeškania s plnením sa dostal až 16.1.2024. Preto
súd priznal nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 9,5% ročne z dlžnej sumy 42.470,30€ až od
16.1. 2024 do zaplatenia a vo zvyšku nároku na úrok z omeškania od 16.12.2023 žalobu zamietol.

24. Podľa § 255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.2 CSP, pretože žalobca mal v spore len

pomerný úspech. Ku dňu vyhlásenia rozsudku ( do 4.11.2024) si uplatnil vyčíslený nárok na zaplatenie
42.470,30€ + úrok z omeškania 9,5% ročne od 16.12.2023 vo výške 46.062,82€ a súd mu priznal
vyčíslený nárok na zaplatenie 42.470,30€ + úrok z omeškania 9,5% ročne od 16.1.2024 vo výške
45.720,15€. Teda v 99% mal žalobca úspech a v 1% neúspech, pomer úspechu a neúspechu je 98%
trov ( 99%-1%) v prospech žalobcu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 3
vyhotoveniach, na Okresný súd Trenčín.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čo ho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).