Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/174/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019207487
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0019207487.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B. B., nar. XX.X.XXXX, C., D. E.
C. XXXX/XX, zast. A. A. F., advokátom, Michalovce, Námestie slobody 7 proti žalovanému G. H., nar.
X.X.XXXX, C., I. B. XXXX/X, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 5C/98/2019 z 26. júla 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku I., ktorým bolo zastavené konanie o zaplatenie nemajetkovej
ujmy 1.999,01 eura.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (v ďalšom „súd prvej inštancie“, príp. „súd“) napadnutým rozsudkom
výrokom I. zastavil konanie o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.999,01 eura, výrokom II. uložil povinnosť
žalovanému odstrániť na profile žalobcu internetového prehliadača Google recenziu v znení: „G. B. pre
svoju chamtivost presvedcil moju neter, aby podpisala dedicstvo po nebohom otcovi, ktory zanechal iba
dlhy. Mlade dievca teraz splaca otcove dlhy koly nenazranosti notara Lehena. Hlavne ze on ma svoju
odmenu. Zadav sa ty chamtiva hnida!!!!“ a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. uložil
povinnosť žalovanému na rovnakom mieste a v rovnakej veľkosti písma ospravedlniť sa uverejnením

textu: „G. H. sa týmto ospravedlňujem JUDr. Ladislavovi Leheňovi, notárovi so sídlom v Michalovciach,
ulicaŠpitálskač.5,zanepravdivétvrdenia,ktorésomzverejnilnajehoprofile,ktoréboliasúnepravdivé,“
atodo3dníodprávoplatnostirozsudkustým,žeospravedlnenieježalovanýpovinnýstrpieťdobudúcna
na dobu neurčitú, výrokom IV. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu 0,99
eura, výrokom V. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v plnom rozsahu a výrokom VI. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku súd o.i. uviedol, že žalobca dôvodil v podanej žalobe tým, že na jeho profile
internetového prehliadača Google je zverejnená recenzia G. H. v znení: „G. B. pre svoju chamtivosť
presvedčilmojuneter,abypodpísaladedičstvoponebohomotcovi,ktorýzanechalibadlhy.Mladédievča
teraz spláca otcove dlhy kvôli nenažranosti notára B.. Hlavné, že on má svoju odmenu. Zadav sa ty
chamtivá hnida!!!!“, pričom ide o prehliadač prístupný komukoľvek cez internetové pripojenie. Z dôvodu,
že došlo k porušeniu občianskej cti žalobcu, jeho práva na ochranu jeho mena, pričom žalovaný škodlivé

následky nemá záujem dobrovoľne odstrániť, podal žalobca žalobu podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
Žalovaný vo svojej procesnej obrane proti uplatnenému nároku nevyvracal, že na stránke Google
uviedol negatívnu reakciu na notársku činnosť JUDr. Leheňa, avšak tvrdil, že iba vo vzťahu kpredmetnému dedičskému konaniu sp. zn. 21D/726/2014, v dôsledku ktorého jeho neter A. J. prijala
dedičstvo, ktorým si spôsobila iba problémy tým, že t.č. z pasív, ktoré prijala sa medzičasom stali
exekučné tituly. Predtým, ako išla za notárom JUDr. Leheňom, spolu s jej matkou jej žalovaný radil, aby

v žiadnom prípade neprijala žiadne dedičstvo, pretože jej otec bol alkoholik a nevlastnil žiaden majetok.
Po návšteve u JUDr. Leheňa mu neter povedala, že dedičstvo bola de facto prinútená prijať, pretože bol
na ňu „akoby“ robený nátlak, kde notár argumentoval, že dedičstvo nie je pasívne, ale aktívne. Poukázal
na to, že notár je verejný činiteľ, má dbať nielen na zákonnosť pri výkone svojho povolania, ale aj určité
morálne zásady, ktoré boli v tomto prípade z dôvodu jeho finančných záujmov absolútne ignorované.

Súd uviedol, že vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom sp. zn. 5C/98/2019 z 19.5.2021, ktorým žalobu
žalobcu zamietol, proti ktorému včas podal odvolanie žalobca.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací uznesením sp. zn. 2Co/211/2011 (zrejme správne 2Co/211/2021
– pozn. odvolacieho súdu) z 29.11.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie s uložením povinnosti zistiť a vyhodnotiť charakter výrokov zverejneného textu,
ktorésajaviliakoskutkovétvrdeniavyslovenéžalovaným,ktorýchpravdivosťbymalžalovanýpreukázať

v kontexte ďalších dvoch viet, text, ktorých vyznel ako kritika, súd prvej inštancie mal vyhodnotiť, či
bola dôvodná a primeraná. Odvolací súd uložil povinnosť súdu prvej inštancie overiť pravdivosť tvrdenia
žalovaného, že žalobca pre svoju chamtivosť presvedčil neter žalovaného, aby neodmietla dedičstvo
po nebohom otcovi, že nebohý otec netere žalovaného zanechal iba dlhy a posúdiť príčinnú súvislosť,
či neter žalovaného spláca, resp. splácala dlhy poručiteľa kvôli „nenažranosti notára“/žalobcu alebo z

iného dôvodu. Odvolací súd taktiež vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal a nevysvetlil, či došlo
k zásahu do práv žalobcu, či tento zásah bol v súlade so zákonom, či tento zásah v súlade so zákonom
bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, nezaoberal sa, nevyhodnotil a nevysvetlil proporcionalitu
medzi právom žalobcu na ochranu dobrého mena a právom žalovaného na slobodu prejavu.
Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie zo strany žalobcu predloženým osvedčením o dedičstve

z 23.2.2016 sp .zn. 21D/726/2014 a písomnou výpoveďou svedkyne C. K. H..
Súd vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav následne posudzoval podľa § 11, § 13 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň citoval.
Po vrátení veci späť súdu prvej inštancie súd posudzoval, či neoprávnený zásah do práva žalobcu na
ochranu osobnosti, ktorý mal spôsobiť žalovaný zverejnením na webovej stránke žalobcu recenzie už

v citovanom znení, spočíva v nepravdivých skutkových tvrdeniach, alebo neprípustných hodnotiacich
úsudkoch, prípadne, či spočíva v oboch z uvedených typov zásahu, keďže ustálená súdna judikatúra z
hľadiska kritéria pravdivosti posudzuje jednotlivé typy zásadne odlišne.
Súd mal za to, že za skutkové tvrdenia je potrebné považovať výroky: „Pán B. pre svoju chamtivosť
presvedčil moju neter, aby podpísala dedičstvo po nebohom otcovi, ktorý zanechal iba dlhy“, „Mladé

dievča teraz spláca otcove dlhy kvôli nenažranosti notára Leheňa“ a „ Hlavne, že on má svoju odmenu“.
Ďalší výrok: „ Zadáv sa ty chamtivá hnida“, považoval súd za hodnotiaci úsudok. Dôkazné bremeno na
preukázanie pravdivosti uvedených tvrdení bolo na žalovanom, pričom žalovaný na preukázanie týchto
skutkových tvrdení navrhol výsluch svedkov A. J. – svojej netere a L. J. – svojej sestry a predložil prílohy
– potvrdenie o exekučnom konaní, výzvu od Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dohodu o splátkach

s Krajským súdom Košice.
Bolo na žalovanom, aby preukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že žalobca presvedčil jeho neter,
aby podpísala dedičstvo po nebohom otcovi. Toto tvrdenie mala preukázať svedkyňa A. J. ako
účastníčka dedičského konania a tiež svedkyňa L. J., ktorá však vypovedala iba o skutočnostiach,
ktoré počula od svojich detí. Súd tak mal iba tvrdenie svedkyne A. J., ktorej výpoveď žalobca poprel.

Vychádzajúc z uvedeného tak súd nemal preukázané, že svedkyňa A. J. ako dedička spolu so svojim
bratom sa chceli zrieknuť dedičstva po nebohom otcovi a práve žalobca ich mal presvedčiť o opaku,
nakoľko okrem výpovede svedkyne A. J. žiaden iný dôkaz na preukázanie tohto skutkového tvrdenia
žalovaný nepredložil. Súd vzal do úvahy aj to, že označené svedkyne sú v príbuzenskom vzťahu
k žalovanému, a preto ich výpovede môžu byť vzájomnou pomocou samotnému žalovanému, pričom

žalobca predložil písomnú výpoveď C. K. H., administratívnej pracovníčky, ktorou poprela, aby žalobca
niekoho ovplyvňoval alebo robil na niekoho nátlak. Súd posudzoval aj ďalšie skutkové tvrdenia a to,
že nebohý otec netere žalovaného zanechal iba dlhy, pričom vychádzajúc z osvedčenia o dedičstve
po poručiteľovi A. J. z 23.2.2016 mal súd za nesporné, že poručiteľ okrem dlhov, t.j. pasív, ktoré
uznali dedičia (pohľadávky Krajského súdu v Bratislave a pohľadávky súdneho exekútora JUDr. Juraja

Kočiho, ktorú uznali do výšky istiny 1.785,05 eura, ktoré boli predmetom dedičstva), zanechal aj aktíva
a to nehnuteľnosti v kat. úz. M. I. J. – LV č. XX, parc. registra „C“ č. 674/26 o výmere 1665 m2
– záhrady, parc. č. 674/52 o výmere 639 m2 – zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné
číslo XXX na parc. č. 674/52 a to v podiele pod B3 v 1/12 s tým, že hodnota nehnuteľnosti bola1.722 eur. Súd uzavrel, že nebola preukázaná pravdivosť tvrdenia, že otec žalovaného zanechal
iba dlhy, nakoľko bolo preukázané, že zanechal aj nehnuteľný majetok. Pokiaľ sa týkalo skutkového
tvrdenia „mladé dievča teraz spláca otcove dlhy kvôli nenažranosti notára Leheňa “, predložil žalovaný

listinné dôkazy týkajúce sa upovedomenia o ukončení exekúcie v súvislosti s odmenou žalobcu titulom
uvedeného dedičského konania, taktiež výzvu na úhradu pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
dohodu o možnosti splácať vymáhanú pohľadávku zo strany Exekútorského úradu súdneho exekútora
JUDr. Jána Šviderského PhD. vo veci oprávneného BC CONSULT s.r.o. proti povinnej A. J., dohodu
o splátkach oprávneného – Slovenskej republiky – Krajský súd v Bratislave a povinnej A. J., konečné

vyúčtovanie exekučného konania vo veci žalobcu ako oprávneného a povinnej A. J.. Súd mal za to, že
uvedené listinné dôkazy o splácaní dlhov A. J. nepreukazujú tvrdenie žalovaného o tom, že táto spláca
otcove dlhy kvôli nenažranosti notára B.. Súd poukázal na to, že samotná svedkyňa A. J. uviedla, že
žalobca im povedal v rámci dedičského konania, že môžu ručiť za dlhy iba do výšky zdedeného majetku.
Žalovaný teda svoje tvrdenie, že uvedené dlhy, ktoré spláca A. J. súvisia s nenažranosťou notára B.,
nepreukázal. Skutkové tvrdenie žalovaného v tretej vete: „Hlavne, že on má svoju odmenu“, mal súd

za súvisiace so skôr uvedeným tvrdením a bolo na žalovanom, aby preukázal pravdivosť tohto svojho
tvrdenia, to znamená, aby v prípade preukázania pravdivosti tvrdenia o tom, že žalobca presvedčil
neter žalovaného, aby podpísala dedičstvo po nebohom otcovi následne preukázal rozdiel v odmene
akú by mal notár v prípade, ak by neter žalovaného odmietla dedičstvo a odmenou akú si vyúčtoval
žalobca ako súdny komisár v dedičskej veci po poručiteľovi netere žalovaného. Skutkové tvrdenie

žalovaného „Hlavne, že on má svoju odmenu“ bolo rozporované zo strany právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní 26.4.2023 s tým, že odmena žalobcu predstavovala 52 eur a v prípade odmietnutia
dedičstva by táto odmena bola o 50 % navýšená, t. j. by táto odmena bola v konečnom dôsledku 75 eur.
Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu nepoprel.
Súd tak uzavrel, že skutkové tvrdenia žalovaného v uvedenom statuse sú nepravdivé, čo je prvý

predpoklad pre kvalifikáciu zásahu do osobnostných práv žalobcu ako neoprávneného. Pokiaľ žalovaný
v nadväznosti na tieto skutkové tvrdenia vyriekol hodnotiaci úsudok „Zadav sa chamtivá hnida!!!!“,
súd konštatoval, že pre tento hodnotiaci úsudok niet pravdivého skutkového základu. Za situácie,
kedy neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu má svoj pôvod v nepravdivých
skutkových tvrdeniach, súd už ani nemusel hodnotiť, či nasledujúci hodnotiaci úsudok žalovaného, t.j.

jeho kritika voči žalobcovi bola primeraná, pretože jeho hodnotiaci úsudok vychádzal z nepravdivých
východiskových tvrdení.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že recenzia žalovaného napísaná
na internetovom prehliadači Google na profile žalobcu bola nepravdivá, vychádzala z nepravdivých
skutkových tvrdení ako aj následne z toho plynúci hodnotiaci úsudok žalovaného, a preto nemôže

požívať ochranu v zmysle článku 26 Ústavy SR a článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, nakoľko recenzia zasiahla do osobnostných práv žalobcu. V zmysle článku 19 ods.
1 Ústavy SR a článku 8 Dohovoru. Žalovaný okrem nepravdivých skutkových tvrdení použil expresívne
a hanlivé výrazy, ktorými hanobil a zneuctil žalobcu.
Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd zaviazal žalovaného výrokom II. odstrániť na profile žalobcu

žalovaným uvedený status a následne výrokom III. rozsudku zaviazal žalovaného ospravedlniť sa
žalobcovi a to na rovnakom mieste a rovnako veľkými písmenami ako bol zverejnený skôr uvedený
status žalovaného na profile žalobcu.
Pokiaľ sa týkalo nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, (po čiastočnom späťvzatí), ktorej sa
žalobca domáhal, súd vyhodnotil, že žalobca (zrejme správne žalovaný – poznámka odvolacieho súdu)

na profile žalobcu internetového prehliadača Google zverejnil predmetnú citovanú nepravdivú recenziu,
ktorá objektívne bola a doposiaľ je viditeľná, nakoľko žalovaný ju neodstránil, a to bola prístupná
neznámemu počtu osôb, ktorých počet nie je možné objektívne preukázať. Táto nepravdivá recenzia sa
dotýka žalobcu nielen ako osoby, ale aj ako verejne činnej osoby a zároveň môže mať vplyv budúci vývoj
a pracovnú kariéru žalobcu, preto súd mal preukázaný aj vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

pri určení výšky ktorej bol viazaný čiastočným späťvzatím žalobného návrhu, a preto priznal žalobcovi
iba symbolickú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 0,99 eura.
Rozhodujúc o trovách konania, súd priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v plnom rozsahu a to aj napriek čiastočnému
späťvzatiu nároku v časti výšky nemajetkovej ujmy, pretože tento nárok žalobcu bol dôvodný s tým, že

výška nemajetkovej ujmy závisela na úvahe súdu. Zároveň podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP súd
priznal úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, a to v časti jeho výrokov II. až VI., dôvodiac, že
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Trval na názore, že žaloba mala byť
zamietnutá v celom rozsahu a pre prípad, ak by odvolacím súdom bol potvrdený napádaný rozsudok,

bude to považovať za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe „dovolacieho“ súdu v obdobných
prípadoch. Poukázal na to, že prvým vydaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, avšak po
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý tento rozsudok zrušil, a po doplnení dokazovania súd zmenil svoje
právne úvahy a žalobe vyhovel. Vydal pre neho nepriaznivé rozhodnutie, ktoré zdôvodnil najmä tým, že
skutkové tvrdenia žalovaného v predmetnom statuse sú nepravdivé a pre hodnotiaci úsudok „Zadav sa

ty chamtivá hnida!!!“ niet pravdivého skutkového základu. Nestotožnil sa s názorom súdu, podľa ktorého
mal on - žalovaný povinnosť preukazovať pravdivosť svojich tvrdení uverejnených v spornom príspevku,
amalzato,žepravdivosťadôvodnosťsvojichžalobnýchtvrdenímápreukazovaťžalobca.Súčasnevšak
ešte dodal, že on ako laik bez právnického vzdelania nerozumie dedičskému spisu natoľko, aby rozumel
notárskemu sadzobníku a procesu prejednávania dedičstva u notára. Keď zverejnil svoj príspevok,
vychádzal z jemu známych objektívnych tvrdení, ktoré majú oporu v realite, a to konkrétne z tých, že

- poručiteľ bol za života zadlžený alkoholik, - pred prejednaním dedičstva celá rodina neteri hovorila,
aby toto neprijala, aj napriek tomu ho prijala, pričom žalovaný vychádzal z toho, čo mu tvrdila, že ju
notár presvedčil pod hrozbou sankcií toto dedičstvo prijať a - za fakt označil, a z toho aj vychádzal,
že následkom prijatia pasívneho dedičstva boli okrem iného aj exekučné konania v neprospech netere
a v prospech notára - žalobcu. Tieto skutočnosti mal za pravdivé skutkové tvrdenia, ktoré u neho

subjektívne utvrdili presvedčenie, že je pravdou, že v konečnom dôsledku neter prijala dedičstvo, kvôli
ktorému má problémy a exekúcie. Jeho následný hodnotiaci úsudok o tom, že notár ako žalobca bol
chamtivý vychádzal z uvedených objektívnych skutočností a poukázal na to, že nie je sám, kto má
negatívnu skúsenosť so žalobcom ako notárom, pretože doposiaľ sa jeho hodnotenie na stránke Google
páčilo 11 osobám. Poukázal na snímku obrazovky z hodnotenia žalobcu na stránke Google.

Rozhodnutie mal za predčasné dôvodiac, že súd nezisťoval, koľko peňazí v konečnom dôsledku stálo
jeho neter rozhodnutie o prijatí dedičstva. Ide o sumu peňazí, o ktorú bola ukrátená (najmä exekučným
konaním a uznaním pohľadávky), ktorá je vyššia ako hodnota dedičstva, a preto mal svoje tvrdenie
o pasívnom dedičstve za pravdivé. Uviedol, že on nerozdeľuje konanie na konanie dedičské a exekučné,
ale konečný dôsledok prijatia dedičstva je aj exekúcia v neprospech netere, čím toto dedičstvo on (aj

celá jeho rodina považujú za ťarchu). Mal za to, že pri riešení tejto otázky nie je možné sa obmedziť iba
na odmenu notára „z jeho pohľadu v prípade prijatia alebo neprijatia dedičstva“.
Namietolajspôsobhodnoteniadôkazovsúdom,ktorýoznačilzaselektívny,resp.dôvodil,žesúdnegoval
výpovede svedkov, jeho rodinných príslušníkov, ktorí po poučení o následkoch krivej výpovede pred
súdom potvrdili všetko, čo tvrdí on v celom tomto konaní, najmä potvrdili skutkové okolnosti, že neter

chcela dedičstvo odmietnuť a zrazu po jeho prejednaní u notára toto z nepochopiteľných príčin prijala.
Naproti tomu hodnotiac písomnú výpoveď zamestnankyne žalobcu, C. H., z ktorej ani nevyplýva, že by
bola táto prítomná predmetného prejednania dedičstva, súd nemal vôbec pochybnosti aj napriek tomu,
že ide o zamestnanca žalobcu, ktorý ak by vypovedal v jeho neprospech, tak mohol aj očakávať postih
vzamestnaní.Spôsobhodnoteniadôkazovsúdom,apoabsolútnejzmenerozhodnutiaoprotiprvotnému

rozsudku, vzbudil v žalovanom pochybnosti o jeho správnosti a spravodlivosti. Odvolajúc sa na § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka tvrdil, že na to, aby bolo možné konštatovať, že došlo k zásahu do práva
na ochranu osobnosti, musí nastať škodlivý následok, to znamená v tomto prípade ujma na občianskej
cti žalobcu, jeho profesijnom hodnotení a podobne. Z vykonaného dokazovania však tento domnelý
škodlivý následok nijako nevyplýva aj napriek tomu, že žalobca v žalobe uvádzal celý rad osôb, ktoré ho

mali kontaktovať s tým, že čo to má znamenať a podobne. Namietal však, že tento následok v konaní
nebol preukázaný, pretože niet osoby, ktorá by tento údajný následok v ujme na cti žalobcu, preukázala.
A kde niet následku, niet ani príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom. V danom prípade tak
nemožnohovoriťozásahudoochranyosobnostipodľa§11Občianskehozákonníka.Poukázal,resp.dal
do pozornosti príslušnú judikatúru na vec sa vzťahujúcu, a to konkrétne rozhodnutie ESĽP vo veci F. proti

Slovenská republika, nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 224/2016 z 12.4.2017 a III. ÚS 131/2018 z 27.3.2018,
v zmysle ktorej notár nie je súkromnou osobou, ale verejným činiteľom, a je preto povinný znášať aj
vyššiu mieru kritiky, najmä, keď v tomto prípade kritika a hodnotiaci úsudok vychádzali z objektívnej
skutočnosti, že neter v rozpore so svojou vopred danou vôľou neprijať dedičstvo, toto prijala a kvôli tomu
bola postihnutá exekúciami a dlžobami.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol v celom rozsahu,
prípadne vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, najmä doplnením dokazovania, zisťovaním
údajného negatívneho následku na cti žalobcu, pretože tento nebol doposiaľ vôbec preukázaný.4. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že skutočnosti v ňom uvedené sú bez opory
vo vykonanom dokazovaní. Súd správne vyhodnotil, čo v predmetnej recenzii sú skutkové tvrdenia
a čo hodnotiaci úsudok. Žalovaný mal uniesť dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti svojich

tvrdení, avšak žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Poukázal na to, že po vrátení veci späť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie , nenavrhol žiaden nový dôkaz. Uverejnenie predmetnej recenzie
žalovaného, s ohľadom na miesto a spôsob zverejnenia v elektronickom médiu, tvrdil, že zvyšuje
intenzitu neoprávneného zásahu do jeho chránených osobnostných práv, nakoľko s jej obsahom sa
môže oboznámiť každý kto má internetové pripojenie a to bez časového obmedzenia, na rozdiel od iných

masovokomunikačných prostriedkov (rozhlas, televízia, noviny, časopisy). Súd vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, správne zistil skutkový stav a z nich aj vyvodil správny právny záver. Navrhol
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žiadne ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli dané.

6. KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)nazákladeodvolaniapodanéhovčasžalovaným
ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 – 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom (§ 380 a § 365 CSP),
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu nie je

možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 21. novembra 2024 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti
Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej
tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 11.11.2024.

8. Žalovaný/odvolateľ dôvodil v podanom odvolaní nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie, ktorému predchádzalo nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne hodnotenie dôkazov
a nesprávne rozloženie dôkazného bremena.

9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov
dospel k záveru, že ani jeden z týchto odvolateľom uplatnených odvolacích dôvodov nie je naplnený.

10. Oboznámením sa s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, obsahom spisu ako i konaním, ktoré
vydaniurozsudkupredchádzaloodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštancievykonaldokazovanievrozsahu

dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, dôkazné bremeno správne rozložil, vykonané
dôkazy riadne vyhodnotil podľa § 191 CSP a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.a dospel na tom základe
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu
vyvodil súd prvej inštancie i správny právny záver a rozsudok aj náležite odôvodnil.

11. Dôvody napadnutého rozsudku sú správne a zákonu zodpovedajúce, odvolací súd sa nimi v plnom
rozsahu stotožňuje a na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie v odôvodnení dal odpoveď
navšetkyrelevantnéotázkysúvisiacespredmetomkonania,dostatočneapresvedčivoobjasnilskutkový
a právny základ rozhodnutia, nenechal priestor pre vznik pochybností, prečo žalobe, titulom nárokov

uplatnených na ochranu osobnosti vyhovel a uložil žalovanému jednak povinnosť odstrániť predmetnú
spornú recenziu, tiež povinnosť sa žalobcovi rovnakým spôsobom a na rovnakom mieste ospravedlniť
akoipovinnosťzaplatiťnáhradunemajetkovejujmyvsymbolickejvýške 0,99eura.Pokiaľsatýkaotázky
dokazovania,vykonalpotrebnédokazovanievdostatočnomrozsahu,správnesavyporiadalsozistenými
skutkovýmiokolnosťami,správnevyhodnotilkohozaťažovalovtom-ktoromštádiudokazovaniadôkazné

bremeno a vo veci aj správne rozhodol, ak vychádzal z toho, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
a pravdivosť ním formulovaných a na internetovom prehliadači zverejnených skutkových tvrdení
týkajúcich sa osobnostných práv žalobcu, nepreukázal.
12. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie, v ktorom žalovaný/

odvolateľ napáda skutkové závery súdu prvej inštancie a ich právne posúdenie, trvá na nedôvodnosti
podanej žaloby, nepreukázaní škodlivého následku, resp. zásahu do práva žalobcu na ochranu
a osobnosti a dôvodí svojim právom na slobodu prejavu oproti povinnosti žalobcu ako verejne činnej
osoby zniesť oveľa väčšiu mieru kritiky než osoba, ktorá verejne činnou nie je. S predmetnýmiotázkami sa postačujúcim spôsobom a správne vyporiadal už súd prvej inštancie s výnimkou poslednej
uvedenej otázky stretu dvoch práv – práva žalovaného na slobodu prejavu a práva žalobcu na ochranu
cti s dobrého mena.

13. Podľa ust. § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

14. Podľa ust. § 13 ods. 1 Obč. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

15. Podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

16.Podľaust.§13ods.3Obč.zák.,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

17. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:

Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

18. Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:
1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a
rozširovaťinformáciealebomyšlienkybezzasahovaniaštátnychorgánovabezohľadunahranice.Tento

článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým
spoločnostiam.
2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým
formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej

bezpečnosti predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti
alebo práv iných osôb, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovávania autority a
nestrannosti súdnej moci.

19. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného/odvolateľa a na zdôraznenie správnosti

dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:

20. Žalobca žalobným návrhom o ochranu osobnosti sa domáhal práva na ochranu svojej osobnosti do
ktorého neoprávnene zasiahol žalovaný zverejnením na webovej profilovej stránke žalobcu (notára)
nepravdivej a urážlivej recenzie, a to odstránením recenzie, zverejnením ospravedlnenia žalovaného

za nepravdivé zverejnené tvrdenia (t.z. morálne primerané zadosťučinenie) a priznaním náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch v symbolickej výške 0,99 eura, po čiastočnom späťvzatí tohto nároku
pôvodne uplatneného v sume 2.000 eur.

21. Recenzia v zmysle slovníka cudzích slov je 1/kritický rozbor umeleckého, odborného alebo

vedeckého diela, ktorý obsahuje jeho odôvodnené hodnotenie zo stránky ideovo-politickej, odbornej,
vedeckej, praktickej alebo umeleckej, prípadne 2/ rubrika časopisu vyhradená na takéto rozbory.
Recenzia vo všeobecnosti a zjednodušene je chápaná ako kritický a hodnotiaci text, ktorý analyzuje
a posudzuje kvalitu alebo hodnotu konkrétneho objektu. Poskytuje svoj názor na určitý predmet.

22. Súd prvej inštancie správne posudzoval, či na webovej stránke žalobcu zverejnenou recenziou
žalovaného v už v citovanom znení, išlo v prípade zverejnených skutkových tvrdení o tvrdenia
pravdivé a následne či sú zverejnené hodnotiace úsudky založené na pravdivých alebo nepravdivých
skutkových tvrdeniach. Posúdil skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v predmetnom statuse na
základe vykonaného dokazovania ako nepravdivé, keďže ich pravdivosť nebola preukázaná, čo mal

za prvý predpoklad na kvalifikáciu zásahu do osobnostných práv žalobcu ako zásahu neoprávneného.
Pokiaľ žalovaný v nadväznosti na tieto skutkové tvrdenia vyriekol hodnotiaci úsudok „Zadav sa chamtivá
hnida!!!!“, súd konštatoval, že pre tento hodnotiaci úsudok niet pravdivého skutkového základu a teda užani nemal za potrebné zaoberať sa otázkou jeho primeranosti, keďže úsudok vychádzal z nepravdivých
východiskových tvrdení.

23. Odvolací súd s uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa stotožňuje, považuje ich za správne
a opodstatnené s výnimkou toho, že za hodnotiaci úsudok je potrebné považovať aj vyjadrenie
žalovaného, resp. vetu v texte: „Hlavne, že on má svoju odmenu“, pretože nejde o skutkové tvrdenie
(pri ktorom by bolo možné zistiť jeho pravdivosť alebo nepravdivosť), ale ide o hodnotiaci postoj autora/
žalovaného k predtým uvedeným skutočnostiam.

24. Pokiaľ odvolateľ/žalovaný v odvolaní namietal voči tomu, že súd prvej inštancie ho zaťažil dôkazným
bremenom na preukázanie pravdivosti svojich (skutkových ) tvrdení uverejnených v predmetnej spornej
recenzii a mal za to, že pravdivosť žalobných tvrdení mal preukázať žalobca, je táto odvolacia námietka,
resp. názor žalovaného neopodstatnený. Dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti zverejnených
skutkových tvrdení je na tom, kto konkrétne skutočnosti zverejnil. Platí, že skutočnosti, resp. fakty v

miere, v ktorej slúžia za základ kritiky, musí dôkazne preukazovať sám kritik a súčasne platí, že zásadne
sú chránené len tvrdenia pravdivých skutočností.

25. Odvolací súd má za to, že závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní zo strany žalovaného
pravdivosti ním zverejnených skutkových tvrdení dotýkajúcich sa žalobcu („Pán B. pre svoju chamtivosť

presvedčilmojuneter,abypodpísaladedičstvoponebohomotcovi,ktorýzanechalibadlhy.Mladédievča
teraz spláca otcove dlhy kvôli nenažranosti notára B..“) sú podložené riadne vykonaným dokazovaním.
Neopodstatnené sú námietky odvolateľa namietajúceho spôsob vyhodnotenia dokazovania vykonaného
výsluchom svedkýň A. J. a L. J., ktoré súd nemal za dôveryhodné nakoľko sú so žalovaným
v príbuzenskom pomere a v prípade druhej z nich navyše vypovedala o skutočnostiach, ktoré mala

sprostredkované prvou zo svedkýň.. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že nielen na základe
dokazovania uskutočneného výsluchom týchto svedkýň, resp. písomným svedectvom zamestnankyne
žalobcu C. K. H. a výpoveďou žalobcu, ustálil súd svoje skutkové závery, ale vykonal aj dokazovanie
listinnými dôkazmi a najmä pripojeným dedičským spisom. Tieto dôkazy hodnotil súd každý jednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti. Pokiaľ ide o spochybnenie výpovede svedkyne A. J., jej tvrdeniu, že

„notár aj pod hrozbou poriadkovej pokuty zmenil jej rozhodnutie a podpísala dedičstvo“ nenasvedčuje
žiaden iný dôkazný prostriedok, napr. zápisnica z pojednávania, žalobca toto tvrdenie svedkyne poprel.

26. Neobstoja ani ďalšie odvolacie námietky odvolateľa argumentujúceho tým, že ako laik bez
právnického vzdelania nerozumie dedičskému spisu natoľko, aby rozumel notárskemu sadzobníku

a procesu prejednávania dedičstva u notára a keď zverejnil svoj príspevok, vychádzal z jemu známych
objektívnych tvrdení, ktoré, tvrdil, že majú oporu v realite, a to konkrétne z tých, že: poručiteľ bol za života
zadlžený alkoholik, pred prejednaním dedičstva celá rodina neteri hovorila, aby toto neprijala, aj napriek
tomu ho prijala, že ju notár presvedčil pod hrozbou sankcií toto dedičstvo prijať a že následkom prijatia
pasívneho dedičstva boli okrem iného aj exekučné konania v neprospech netere a v prospech notára.

Odvolateľ však nezohľadnil, že nie tieto tvrdenia zverejnil na profile žalobcu internetového prehliadača
Google, ale iné, a preto len (ne)pravdivosť zverejnených tvrdení bola predmetom dokazovania a mala
význam pre rozhodnutie vo veci.

27. Nesprávny je aj názor odvolateľa, podľa ktorého aby bolo možné konštatovať, že došlo k zásahu do

práva na ochranu osobnosti, musí nastať škodlivý následok, napr. ujma na občianskej cti žalobcu, jeho
profesijnom hodnotení a podobne pričom v danom prípade domnelý škodlivý následok z vykonaného
dokazovania nevyplýva. A kde niet následku, niet príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom
apretonemožnovdanejvecihovoriťozásahudoochranyosobnostipodľa§11Občianskehozákonníka.

28. Zákon nevyžaduje pre označenie zásahu do práva na ochranu osobnosti ako neoprávneného, aby
nastal škodlivý následok zásahu. Aby išlo o neoprávnený zásah, stačí, že je spôsobilý privodiť ujmu
na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.
Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je také konanie, ktoré zasahuje do práv
chránených § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu

ustanovenými právnym poriadkom (rozsudok NSČR zo 14.5.2002 sp. zn. 28Cdo/795/2002).
V zmysle rozsudku NS ČR sp. zn. 28Cdo/983/2002, za neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti sa považuje konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré jeobjektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie
v spoločnosti.
Podľa rozsudku NS SSR z 26.8.1978 sp. zn. 1Cz32/1978 (Zborník IV, str. 453), Predpokladom

úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu,
a jednak to, že zásah bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla ujma na právach chránených
ustanovením § 11 Obč. zákonníka. Obidva predpoklady musia byť splnené. Na úspešné uplatnenie
práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zákonníka.

Občianskoprávna ochrana sa poskytuje v prípade závažnejšieho porušenia práva na ochranu osobnosti
(v tomto prípade občianskej, profesionálnej a stavovskej cti a ľudskej dôstojnosti). Postačí, ak je takýto
zásah spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie práva na ochranu osobnosti. Súd skúmal a správne
uzavrel, že k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu v danom prípade došlo.

29. Napokon k námietke odvolateľa namietajúceho, že notár nie je súkromnou osobou, ale je verejným

činiteľom, a preto je povinný znášať aj vyššiu mieru kritiky, s tým, že podľa odvolateľa v danom prípade
boli kritika a hodnotiaci úsudok založené na objektívnych skutočnostiach, odvolací súd uvádza, že je
síce správny argument odvolateľa, že v prípade žalobcu ide o osobu verejne činnú, ktorá je povinná
strpieť väčšiu mieru zverejňovania informácií o svojej osobe, a to nielen pozitívnych. avšak tvrdenie, že
kritika a hodnotiace úsudky odvolateľa boli založené na objektívnych skutočnostiach, bolo vykonaným

dokazovaním vyvrátené.
Je potrebné dodať, že tak ako žalovaný argumentoval, mal právo vyjadriť svoj názor na činnosť žalobcu.
Oproti jeho právu však stojí právo žalobcu na ochranu osobnosti.
Došlo teda v prejednávanej veci k stretu dvoch základných slobôd chránených medzinárodnými a
ústavnoprávnymi dokumentami. Na jednej strane je tu sloboda prejavu (žalovaného), na druhej strane je

tu právo žalobcu na ochranu občianskej, profesionálnej a stavovskej cti a ľudskej dôstojnosti, v danom
prípade determinované tým, že žalobca je verejne činnou osobou. Politik či verejne činná osoba musí
prejaviť väčšiu mieru tolerancie. Sú vystavované pozornosti a kontrole (a to nielen objektívnej) zo strany
občanov, ako aj médií.
Zhľadiskastretuprávanasloboduprejavu(žalovaného)správomnaosobnúčesťadôstojnosť(žalobcu)

je dôležité rozlíšiť pri prejave - v danom prípade recenzii zverejnenej žalovaným, či sa jedná o skutkové
tvrdenia alebo hodnotiace úsudky.

30. Pokiaľ sa týka predmetnej zverejnenej recenzie, obsahuje jednak skutkové tvrdenia ako i hodnotiace
úsudky, ktorými jej autor/žalovaný vyjadril svoj subjektívny názor a postoj k určitej situácii – záverom

dedičského konania, v ktorom ako súdny komisár konal žalobca a ktorého žalovaný ani nebol
účastníkom, týkalo sa jeho netere.
Kým skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívnu realitu zistiteľnú pomocou dokazovania, a teda
overiteľnú, hodnotiaci úsudok, naopak, vyjadruje subjektívny názor autora a postoj k určitej situácii.
Kým pri skutkových tvrdeniach v zásade platí, že pravdivá informácia nezasahuje do práva na ochranu

osobnosti (pokiaľ nie je podaná tak, že skresľuje skutočnosť), hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny
názor autora a nemožno ho dokazovať a platí tu tzv. prezumpcia ústavnej konformity (oprávnenosti).
Je však potrebné skúmať, či sa hodnotiaci úsudok zakladá na pravdivej informácii a či forma verejnej
prezentácie hodnotiaceho úsudku je primeraná.
V prípade hodnotiaceho úsudku nemožno ho dokazovať (jeho pravdivosť) a platí tu tzv. prezumpcia

ústavnej konformity - oprávnenosti. Predmetná recenzia sa však nielenže nezakladá na pravdivých
informáciách o tom, že žalobca ako notár presvedčil neter žalovaného „aby podpísala dedičstvo
po nebohom otcovi“, že „poručiteľ/otec netere žalovaného zanechal len dlhy“ a že „mladé dievča
teraz spláca otcove dlhy kvôli nenažranosti notára“, ale forma jej verejnej prezentácie a následne
vytvorený úsudok jej autora/žalovaného „Hlavne, že on (notár) má svoju odmenu. Zadav sa ty chamtivá

hnida!!!!“ nie je vôbec primeraná. Použité slovné spojenia mali difamujúci (ohováračský, hanlivý, česť
poškodzujúci) charakter a používali expresívne a až urážlivé slovné spojenia voči žalobcovi.
Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému
zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, najmä jeho profesionálnej a stavovskej cti a ľudskej
dôstojnosti. Vykonaným dokazovaním bolo mal súd za preukázané, že status žalovaného zverejnený

na profile žalobcu internetového prehliadača Google mal difamujúci charakter, došlo ním k prekročeniu
medzí kritiky a poškodil povesť žalobcu. Súd preto rozhodol správne, ak žalobe o poskytnutie ochrany
formou primeraného zadosťučinenia vyhovel.31. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (okrem jeho výroku I.) podľa
§ 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

Zároveň však má odvolací súd za potrebné uviesť a upriamiť pozornosť súdu prvej inštancie na
nadbytočnosť dvoch výrokov, výrokov V. a VI. rozsudku, ktorými súd priznal žalobcovi proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania, a to výrokom V. nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
a výrokom VI. nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania, je potrebné vychádzať z toho, že konanie na súde prvej inštancie ako aj konanie na odvolacom

súde predstavujú jeden celok, a teda ak súd prvej inštancie opätovne rozhoduje o veci po vrátení veci
späť odvolacím súdom na ďalšie konanie, v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade
všetkých do toho času vzniknutých trov konania jedným výrokom.

32. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok I. rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.999,01 eura zastavil,

tento nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho
konania, a to tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

34. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).