Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020204263
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:0020204263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. C.,
T.. XX.XX.XXXX, a G. C., T.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny I., deti rodičov: otec Š. C., T.. XX.XX.XXXX, H. C.. B.. R. XX/X, D. Y., zast.: JUDr. Jana
Bajužíková, advokátka, Štefánikova 8, Michalovce, matka Y. C., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXX/XX, I., zast.:
Mgr. Miroslava Pyšniaková, advokátka, M. Gorkého 1, Michalovce, o zvýšenie výživného, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/163/2020-193 zo dňa 06.02.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II. V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného od 01.09.2020 do 31.08.2023 na každé dieťa
z minimálneho výživného na sumu 100 eur mesačne, od 01.09.2023 na sumu 180 eur na výživu mal. G.
a na sumu 150 eur na výživu mal. G.. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnil tým, že od posledného

rozhodnutia o výživnom uplynula doba troch rokov, došlo k nárastu nákladov na mal. deti z dôvodu ich
rastu a vývinu, tiež mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. I., T.. XX.XX.XXXX. Aj keď matka
maloletých detí je dlhodobo nezamestnaná, neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila matke riadne
sa zamestnať a navrhol, aby bol použitý princíp potencionality príjmu u matky.

2. Matka nesúhlasila so zvýšením výživného, žiadala návrh otca zamietnuť. Poukázala, že okrem
výživného mesačne prispieva na obe deti spolu sumou 100 eur tak, že deťom kupuje oblečenie, obuv,

školské potreby a kozmetiku. V priebehu konania žiadala matka zveriť deti do jej osobnej starostlivosti
a zaviazať otca platením výživného v sume 70 eur mesačne na každé dieťa.

3. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zvýšil výživné podľa odôvodnených potrieb maloletých detí a
podľa príjmových výdavkových pomerov rodičov. Zároveň žiadal, aby návrh matky na zverenie detí do
jej starostlivosti bol zamietnutý.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

4. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:„I./ Návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a úpravu vyživovacej povinnosti
otcovi zamieta.

II./ Zvyšuje výživné, ktoré je povinné hradiť matka na výživu maloletej G. C., T.. XX.X.XXXX zo sumy
30 % životného minima na sumu 100 Eur za obdobie od 17.9.2020 do 31.8.2023 a na sumu 145 Eur
mesačne od 1.9.2023 do budúcna, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca, vždy do 20-teho dňa v
mesiaci vopred od 17.9.2020.

III./ Dlžné výživné na maloletú G. C., T.. XX.X.XXXX za obdobie od 17.9.2020 do 31.1.2024 v celkovej
výške 2991,55 Eur, povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 125 Eur mesačne spolu s bežným
výživným, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

IV./ Zvyšuje výživné, ktoré je povinné platiť matka na maloletú G. C., T.. XX.X.XXXX, zo sumy 30 %

životného minima na sumu 100 Eur za obdobie od 17.9.2020 do 31.8.2023 a na sumu 130 Eur mesačne
od 1.9.2023 do budúcna, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca, vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred od 17.9.2020.

V./ Dlžné výživné na maloletú G. C., T.. XX.X.XXXX za obdobie od 17.9.2020 do 31.1.2024 v celkovej

výške 2916,55 Eur, povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 120 Eur mesačne spolu s bežným
výživným, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

VI./ Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. konania 15P/253/2015-233 zo dňa 8.9.2017 v
časti úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom.

VII./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

5. Súd právne odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ust. § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu otca na
zvýšenie výživného je potrebné vyhovieť, avšak vzhľadom na potenciálny príjem matky a jej výdavky,
nie je možné vyhovieť návrhu otca v celom rozsahu. Na základe mesačných výdavkov maloletých
detí je zrejmé, že suma minimálneho výživného nepokrýva tú časť nákladov maloletých detí, ktoré má

platiť matka z titulu svojej vyživovacej povinnosti k maloletým. Aktuálne matka nemá žiadny príjem,
je dobrovoľne nezamestnaná, živí ju jej priateľ a rodina napriek tomu, že je zdravá, má stredoškolské
vzdelanie a neexistuje žiadna prekážka, ktorá by matke bránila zamestnať sa. Súd preto použil princíp
potencionality v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ako potenciálny príjem matky bral do úvahy príjem
vyrátaný ako priemer medzi čistou minimálnou mzdou a čistou priemernou mesačnou mzdou. Dospel k

záveru, že potenciálny mesačný čistý príjem matky v roku 2020 bol vo výške 676 eur, v roku 2021 vo
výške 739 eur, v roku 2022 vo výške 780 eur, v roku 2023 vo výške 811 eur. Vzhľadom na poteciálny
príjem matky v rokoch 2020-2022 a vzhľadom na náklady detí dospel súd k záveru, že suma 100 eur na
každé dieťa je v možnostiach matky platiť na maloleté deti. V septembri 2023 došlo k nárastu nákladov
na maloleté deti, mal. G. študuje na G. škole, býva na internáte, u mal. G. došlo tiež k nárastu nákladov

v súvislosti s trénovaním kickboxu a absolvovaním súťaží. Súd dospel k záveru, že je nevyhnutné zvýšiť
výživné u mal. G. na sumu 145 eur, u mal. G. na sumu 130 eur. Súd vychádzal z potenciálneho príjmu
matky 811 eur a takto stanovené výživné predstavuje u mal. G. vzhľadom na V.. G. F. školy 16 % z
príjmu matky a u mal. G. 18 % z príjmu matky, t.j. XX rokov a stredná škola. Súd zvýšil výživné odo
dňa začatia súdneho konania od 17.09.2020 a následne podrobne uviedol výpočet dlžného výživného

(bod 34.) pre každé mal. dieťa osobitne za obdobie od 17.9.2020 až do 31.01.2024. Zároveň súd povolil
matke splácať dlžné výživné u mal. G. v mesačných splátkach po 125 eur spolu s bežným výživným a
u mal. G. v mesačných splátkach po 120 eur spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len
jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.

7. Návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti súd zamietol. Otec sa o deti
riadne stará, neboli zistené žiadne nedostatky. Mal. G. navštevuje školu, trénuje kickbox vo D.X. Y.,
teda denné dochádzanie medzi I. a D. Y. by bolo extrémne zaťažujúce. Obe maloleté deti sa jasne pri
vypočutí pred súdom vyjadrili, že nechcú nič meniť na aktuálnej situácii týkajúcej sa osobnej starostlivostia stretávania sa s matkou. Mal. G. síce po konfrontácii zo strany matky svoju výpoveď zmenila, avšak
súd toto jej konanie vyhodnotil ako nátlak zo strany matky, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že mal. G.
sa necítila dobre, bolo jej fyzicky zle a psychický stres sa prejavil v jej zhoršenom zdravotnom stave.

Napokon mal. G. aj tak zhodnotila, že jej situácia by sa akýmkoľvek rozhodnutím súdu nezmenila, keďže
počas týždňa je na internáte a cez víkendy je striedavo raz u matky a raz u otca. Súd preto návrh matky
na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti zamietol s poukazom na najlepší záujem detí, aj na ich
názor vyslovený pri vypočutí pred súdom.

8. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí, a to voči
všetkýmvýrokom.Rozhodnutiesúduprvejinštanciepovažujezanedostatočneodôvodnenéaarbitrárne.

Súd nedostatočne ustálil skutkový stav, nesprávne právne posúdil vec, nevykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, nezohľadnil všetky okolnosti majúce vplyv na určenie výšky výživného na maloleté
deti, tak bežného, ako aj dlžného výživného. Nedôsledne vyhodnotil aj majetkové a sociálne pomery
oboch rodičov. Súd nezistil, aké konkrétne výdavky má otec a aké výdavky má otec v súvislosti
so starostlivosťou a výživou maloletých detí, ktoré by mali odôvodňovať výšku výživného určeného

súdom. Súd sa oprel iba o výdavky na maloleté deti, ktoré uviedol otec v návrhu bez toho, aby boli
tieto výdavky náležitým spôsobom preukázané. Matke je zrejmé, že s vekom maloletých detí došlo
k nárastu odôvodnených potrieb spojených so štúdiom, oblečením, stravovaním, aj voľnočasovými
aktivitami. Poukázala však, že okrem výživného prispievala maloletým deťom aj vecným plnením,
kupuje im oblečenie, kozmetiku, platí im životné poistenie, uhrádza voľnočasové aktivity, berie ich na

dovolenky, chodí s nimi k lekárovi, hradí poplatky u zubára. Mal. G. zriadila osobný bankový účet, na
ktorý jej vkladá peňažné prostriedky, mesačne niekedy aj 80 eur. Je toho názoru, že maloleté deti sú
finančne zabezpečené v podstate výlučne finančným plnením z jej strany. Jej plnenia poskytnuté nad
rámec povinného výživného nemali charakter príležitostných plnení, nakoľko z nich boli uspokojované
odôvodnené potreby maloletých detí. Tieto skutočnosti súd nesprávne vyhodnotil, a preto matka namieta

rozhodnutie aj o dlžnom výživnom na obe maloleté deti. Otec s deťmi nikde nechodieva, ona organizuje
dovolenky, výlety. Keďže otec s deťmi žije v inom meste, t.j. vo D. Y., matka cestuje za deťmi za účelom
realizácie styku, (I. - D. Y.), ale aj za účelom ich ošetrenia u stomatológa (Y. X.). Tieto cesty realizuje
matka výlučne sama svojím motorovým vozidlom, pričom tieto zvýšené náklady by mal súd zohľadniť
pri svojom rozhodovaní. Mal. G. síce je počas týždňa na internáte v G., avšak minimálne 2x v priebehu

týždňa trávi čas v domácnosti matky, kedy jej kupuje stravu, ošatenie, kozmetiku a všetko, čo potrebuje a
taktiežjuvezienainternát.Zuvedenéhovyplýva,žematkasavoväčšejmierepodieľanavýdavkochmal.
G. ako otec, na čo súd opätovne neprihliadol. Matka v priebehu konania poukazovala na to, že otec ňou
poskytnuté výživné používa na svoje potreby, na splatenie svojich dlhov. Otec nie je schopný dievčatám
nabiť kredit na mobil vo výške 5 eur, pričom mesačne mu matka vyplatila výživné vo výške 520 eur.

Matka poukázala, že otec jej niekoľko rokov dával deti bez vecí a ona všetko musela pre deti zabezpečiť.
Nemožno konštatovať, že by starostlivosť otca po finančnej stránke prevyšovala mieru jej starostlivosti
o maloleté deti. Namietala, že výška výživného je limitovaná možnosťami a schopnosťami povinného
rodiča, avšak súd je povinný pri posudzovaní vyživovacej povinnosti zohľadniť aj ďalšie skutočnosti, a to,
či osobnú starostlivosť zabezpečuje výlučne len jeden z rodičov alebo sa na nej podieľa aj druhý rodič; či

povinný rodič prispieva na výživu dieťaťa aj nad rámec súdom určeného výživného. Súd pochybil, ak na
tieto skutočnosti neprihliadol a vôbec sa s nimi nevysporiadal. Akceptoval náklady uvedené otcom, ktoré
však nepreukázal jediným dôkazom. Vzhľadom na tieto skutočnosti matka má za to, že je dôvodné platiť
bežné výživné v nižšej sume oproti sume určenej súdom za účelom vytvorenia priestoru na finančnú
rezervu pre výdavky, ktoré vzhľadom na správanie sa otca je potrebné vynaložiť v prospech maloletých

detí.

10. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu matky na zverenie maloletých detí do jej starostlivosti matka uviedla,
že tento návrh podala z podnetu maloletých detí, ktoré výslovne uviedli, že chcú byť v jej opatere. Podľa
názoru matky sú deti ovplyvnené otcom, boja sa ho, čo potvrdila aj mal. G. vo svojej výpovedi pred

kolíznou opatrovníčkou. O manipulovaní otca svedčí aj v minulosti vypracovaný znalecký posudok v
konaníorozvodmanželstva,aleajtak,žemaloletédetipriniesolsosebounapojednávaniezaúčelomich
výsluchu, pri ktorom mali potvrdiť, že chcú byť s ním. Súd nesprávne vyhodnotil zmenu postoja mal. G.,
keď iba stroho skonštatoval, že táto zmena vyplývala z nátlaku matky; nie je to pravda, mal. G. mala v tendeň skutočne zdravotné problémy spôsobené vírusovým ochorením, o čom matka predložila aj listinný
dôkaz. Súd aj kolízny opatrovník mal zistiť príčinu zmeny názoru mal. G. v zmysle § 43 Zákona o rodine.
Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodnutí týkajúcom sa maloletých a

jednoznačne je nadradené nad výkon rodičovských práv, a to aj vo vzťahu k dominantnému rodičovi.

11. V závere odvolania matka skonštatovala, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia len zhrnul zistený skutkový stav bez toho, aby ho riadne a zákonne vyhodnotil, jasne a
výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a taktiež neuviedol, akými

úvahami sa pri hodnotení dokazovania riadil, ktoré dôkazy boli vykonané a z akého dôvodu. Tiež
zdôraznila, že súd prvej inštancie v rozpore s § 220 ods. 2 CSP nerešpektoval právo matky na riadne
a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia a spravodlivé konanie. Žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. K odvolaniu matky zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník. Navrhol, aby súd rozhodol o výške výživného
prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletých detí, na zárobkové možnosti a schopnosti matky.

13. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté

rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 CMP, bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je iba vo výroku I. vecne správny a odvolanie matky je podané dôvodne vo vzťahu

k výrokom o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a s nimi súvisiacimi výrokmi.

15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu považuje napadnutý rozsudok vo výroku I. za
vecne správny. Odvolacia námietka matky týkajúca sa zamietnutia jej návrhu na zverenie maloletých
detí do jej starostlivosti, je nedôvodná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že právo maloletého

dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom
(§ 38 ods. 1 CMP, § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). Názor maloletého zisťuje súd
spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého
bez prítomnosti iných osôb (§ 38 ods. 2 CMP). Súd je povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa,
pričom je potrebné zdôrazniť, že vyjadrenie názoru maloletého dieťaťa nie je podmienené vekovou

hranicou, ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Spôsob
zisťovania názoru maloletého dieťaťa sa ponecháva na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho
prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého dieťaťa. Je pravdou, že v konečnom dôsledku posúdenie
záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom,
čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci

III.ÚS 707/04, IV.ÚS 288/04, III.ÚS 2150/07, I.ÚS 3082/10).

16. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 43 Zákona o rodine zistil dňa 08.12.2023 za prítomnosti
kolízneho opatrovníka názor maloletých detí, ktoré jasne vyjadrili, že chcú ostať v osobnej starostlivosti
otca a stretávať sa s matkou ako doposiaľ. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania sa

stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením návrhu matky na zmenu osobnej
starostlivosti k maloletým deťom súdom prvej inštancie a nezistil žiaden dôvod, na základe ktorého by
bolo nutné pristúpiť k ich zvereniu do osobnej starostlivosti matky, preto výrok I. odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, potvrdil.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre stanovenie rozsahu výživného zo strany matky pre maloleté deti tak, ako o ňom
rozhodol súd prvej inštancie.18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky matky -odvolateľky ohľadom zvýšenia

výživného na mal. deti a sumy dlžného výživného, považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolateľky odvolací
súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za nesprávny procesný postup, ktorým
znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom

konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto
presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení
podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom
vyplývajúcimzustanovenia§389ods.1písm.b)CSPavrozsahuzrušeniavrátilvecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

20. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

21. Podľa § 62 ods. 2, 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

24. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Civilný sporový poriadok v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). Civilný mimosporový
poriadok však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121
CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno
považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti
(zásada „rebus sic stantibus“).

25. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým

spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

26. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa

závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Samotná úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, nepostačuje.
Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne,
trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na stranepovinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aby súd teda
mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. Pokiaľ by súd
nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by o

neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

27. V prvom rade je potrebné uviesť, že aj pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu prioritu
najlepší záujem maloletých detí.

28. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantne
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité

jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

29. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle

tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom
sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda
zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa
dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62

ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam,
u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby, tiež
na potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady, ktoré súvisia so zdravotným stavom mal.
dieťaťa; je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti,
schopnosti povinného rodiča a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

30. Odvolací súd považuje za potrebné opätovne poukázať, že v starostlivosti o mal. deti je súd v súlade
s ustanoveniami § 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy,
ktoré nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity
napreukázanírozhodnýchadôležitýchskutočnostímajúcichprenehovýznam.Dôležitéjealezdôrazniť,

že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže
byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná
na zistenie skutočného stavu veci.

31.Odvolacísúdpreskúmanímobsahuspisuaodvolanímnapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie

dospel k záveru, že súd nepostupoval dôsledne pri zisťovaní všetkých dôležitých okolností rozhodných
pre prijatie záveru o zmene výživného. Po ustálení odôvodených potrieb oprávnených maloletých detí
je potrebné posúdiť schopnosti a možnosti povinného rodiča podieľať sa na uspokojovaní potrieb
platenímvýživného.Vyhodnotiťkritériáosobnejstarostlivostiuobochrodičovsamostatne,anásledneho
premietnuť do pomeru, v akom sa podieľajú rodičia na platení výživného. Všetky rozhodné kritériá musí

súd vyhodnotiť, avšak až po náležitom vyhodnotení skutočného stavu veci, po doplnení dokazovania
vo vzťahu k zisteniu odôvodnených potrieb oprávnených detí, k posúdeniu zvýšených výdajov od času
posledného rozhodnutia a schopností povinného rodiča. Zároveň pri zisťovaní oprávnených nákladov
je potrebné zistiť náklady, ktoré má v tomto prípade otec súvisiace s bývaním a chodom domácnosti,
pretože aj na týchto nákladoch sa mal. deti podieľajú. Súd prvej inštancie sa ďalej musí vyrovnať s

majetkovými pomermi na strane oboch rodičov a porovná tieto majetkové pomery v čase pôvodného
rozhodnutia a v čase nového konania.

32. V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine prvým rozhodujúcim kritériom pre určenie výživného
sú odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Skúmajúc v tejto súvislosti vlastné posúdenie veci súdom prvej

inštancie, z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, aby súd zisťoval a porovnával výšku a skladbu
odôvodnených potrieb maloletých detí. Ak od poslednej súdnej úpravy výživného došlo k nárastu
odôvodnených potrieb na strane mal. dieťaťa už len plynutím času, táto skutočnosť nezbavuje súd
povinnosti zistiť skutočný stav so zameraním sa na ustálenie výšky odôvodnených potrieb mal. dieťaťa,ktoré sú zákonným kritériom pre rozhodovanie o výške výživného. Nie je zrejmé, či sú potreby dieťaťa
štandardné,čizvýšenévsúvislostisjehozdravotnýmstavom,mimoškolskýmiaktivitami,talentomapod.

33. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že matka aktuálne nemá žiaden príjem, je
dobrovoľne nezamestnaná, živí ju jej priateľ a rodina. Na strane matky, ktorá má stredoškolské vzdelanie
- odbor C. D. C., však nie je daná žiadna prekážka, aby sa mohla zamestnať. Súd prvej inštancie
ako potenciálny príjem matky zobral do úvahy príjem vyrátaný ako priemer medzi čistou minimálnou
mzdou a čistou priemernou mesačnou mzdou. Tento svoj postup žiadnym spôsobom neodôvodnil,

neuviedol žiadnu svoju úvahu, na základe ktorej stanovil potenciálny príjem matky vo výške 811 eur.
Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal pracovnou históriou matky, tzn. aké zamestnania vykonávala
matka predtým ako sa stala dobrovoľne nezamestnanou. Súd v bode 12. rozhodnutia len skonštatoval
mesačné výdavky matky, ale vôbec nezaoberal sa tým, akým spôsobom ich matka dokáže uhrádzať z
mesačnej dávky v hmotnej núdzi vo výške 90 eur (bod 11. rozhodnutia). Závery súdu prvej inštancie
sú nedostatočné predovšetkým vo vzťahu k správnemu zisteniu príjmov matky, majetkových pomerov

a jej životnej úrovne. Súd sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s rozhodujúcimi kritériami určovania
vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu.

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ustanovení
§ 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je

dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho
čistý príjem (aj potenciálny príjem) povinnej osoby. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné
preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru
správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre
určenie výživného na dieťa (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/14/2021 zo

dňa 31. marca 2021; sp.zn. 6CdoR/2/2024 zo dňa 17. júla 2024 ).

35. Pri uplatnení daného princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018).

36. Pri posudzovaní potenciality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky
relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Treba mať zároveň na pamäti, že v mimosporových

konaniach platí vyšetrovací princíp (§ 35, § 36 CMP), preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť
navrhovateľa, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho
stavu veci. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona
eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho
skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych

príjmov. Teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných
skutočností (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 469
- 480).

37. Na základe vyššie uvedených skutočností je nevyhnutné, aby súd po vykonanom dokazovaní určil

potenciálny čistý príjem matky. Je dôvodné vziať v úvahu aj skutočnosť, že matka v minulosti vykonávala
prácu B. v M. a zistiť, v akom období túto prácu vykonávala, z akého dôvodu a akým spôsobom
matka prestala vykonávať toto zamestnanie. Súd prvej inštancie sa v konaní vôbec nezaoberal
skutočnosťou, ktorú uviedla matka sama na pojednávaní dňa 28.11.2023, a to, že v roku 2019
absolvovala rekvalifikačný kurz C. Ú. na úrade práce. Na verejne prístupnom portáli www. profesia.sk je

dôvodné vyhľadať aj ponuky práce v profesii Ú.Í. v okrese I., prípadne blízke okolie, aj týmto spôsobom
odôvodniť a ustáliť čistý potenciálny príjem matky, ktorý by mohla dosahovať.38. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti
životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v
matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k

dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v
produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa, a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej
úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb
dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča
a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Práve táto zásada je správne premietnutá do výšky

stanoveného mesačného výživného.

39. Ďalším rozhodným individuálnym kritériom, na ktoré je potrebné prihliadnuť, je aj miera osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá je kladená na úroveň aj finančného plnenia zo strany rodiča, ktorý
ten výkon zabezpečuje. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať aj na mieru osobnej
starostlivosti matky, ktorú sama matka prezentovala v odvolacích námietkach. Obligatórnym zákonným

hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne
kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011).

40. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

42. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie

všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého
vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,
vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania
posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.

43. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1
dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I.ÚS

265/05).

44. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.ÚS
14/07).

45. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k

nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

46. Keďže súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vyporiadal s elementárnymi
kritériami určovania výživného, založil tým jeho nepreskúmateľnosť. Z tohto dôvodu pristúpil odvolacísúd k zrušeniu napadnutého rozsudku (okrem výroku I.) postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1
písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Zvoleným procesným postupom odvolací súd usiloval
o zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania a súčasne o materiálne naplnenie práva účastníkov

konania na súdnu ochranu.

47. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať vyššie predostretými výhradami
odvolacieho súdu, zistiť rozsah osobnej starostlivosti, ktorú matka poskytuje mal. deťom, aj štruktúru
materiálnych plnení, ktoré matka vynakladá pre mal. deti nad rozsah určeného výživného. Súd

prvej inštancie je povinný zaoberať sa všetkými námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu
odvolacieho konania. Následne súd opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní
podľa požiadaviek zákonodarcu uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych
kritérií, ktoré ukladá predovšetkým Zákon o rodine. Zároveň rozhodne o trovách prvoinštančného, ako
aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).