Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423010559
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6423010559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov

Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením
rozsudku konanom dňa 20. novembra 2024 v trestnej veci obvineného A. B. za prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., účinného do 05.08.2024,
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., účinného do 05.08.2024, o odvolaní obvineného proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.10.2024, sp. zn. 1T/41/2023 takto

r o z h o d o l :

I.Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j enapadnutý rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu.

II.Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. za použitia § 405b ods. 1, druhá veta Tr. por. z r u š
u j e výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.11.2023, sp.zn.
1T/41/2023, právoplatného dňa 25.11.2023, ktorým bol obvinenému A. B. uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a ktorým bol zároveň zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu
Žiar nad Hronom zo dňa 30.10.2023, sp.zn. 1T/39/2023, právoplatného dňa 15.11.2023, ktorým bol

obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

III.Obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvalým bydliskom C. D. E., t.č. v ÚVTOS Banská
Bystrica - Kráľová,

nadväzujúc na výrok o vine z trestného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
15.11.2023, sp.zn. 1T/41/2023, právoplatného dňa 25.11.2023, ktorým bol uznaný za vinného

z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je v ňom uvedený, za to

o d s u d z u j e

podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. per analogiam, v znení účinnom do 5.8.2024, na trest odňatia slobody vo výmere 11

(jedenásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., v znení účinnom do 05.08.2024, obvineného na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 405b ods. 1 Tr. por. v spojení s § 84 Tr. zák. zrušil
v trestnom rozkaze Okresného súd Žiar nad Hronom, sp. zn. 1 T 41/2023 zo dňa 15.11.2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2023 a ktorým bol A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. D. E. uznaný

vinným pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 219 ods. 2 Tr. zák. a iné, za čo bol odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní
12 mesiacov a pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený A. B. trestným rozkazom Okresného
súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 1 T 39/2023 zo dňa 30.10.2023, právoplatným dňa 15.11.2023, ktorým

bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní
4 mesiace výkon, ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov; ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad, výrok o súhrnnom treste.

Za zbiehajúci trestný čin, prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 2 Tr. zák. mu uložil podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., za použitia
§ 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Do vykonaného trestu odňatia slobody započítal výkon trestu odňatia slobody od 10.01.2024 do
23.10.2024.

Proti napadnutému rozsudku podal obvinený na verejnom zasadnutí odvolanie, ktoré odôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 05.11.2024.

Najprv poukázal na to, že sa okresný súd dostatočným spôsobom nezaoberal a neprihliadal na tvrdenia
a argumenty, uvedené jeho ustanoveným obhajcom na verejnom zasadnutí a neprihliadal komplexne
na okolnosti predmetného prípadu. Jednalo sa najmä o otázku primeranosti nového trestu ukladaného

za zbiehajúci trestný čin, pričom mal za to, že konajúci súd jednoznačne mohol, vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu, tento uložiť v nižšej výmere, ako tomu bolo v predchádzajúcom trestnom rozkaze,
pričom sa s touto otázkou nevysporiadal dostatočným spôsobom a pokiaľ ukladal rovnaký trest ako tomu
bolo v predchádzajúcom trestnom rozkaze, toto svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

Posúdenie primeranosti nového trestu priamo predpokladá ust. § 405b Tr. por. aplikované v predmetnom
prípade. Pri posudzovaní každého prípadu je potrebné postupovať výlučne podľa zákonom stanovených
zásad trestného konania a ukladania trestov v rozsahu potrebnom pre spravodlivé, zákonné, objektívne
rozhodnutie s prihliadnutím na zistený skutkový stav (a okolnosti). Súd síce v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uvádza svoje úvahy, ktorými sa mal spravovať, no tieto podľa jeho názoru nesprávne

vyhodnotil.

Trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov (teda trest v rovnakej výmere ako v predchádzajúcom
trestnomrozkaze),považovalzaneprimeraný,atoajsohľadomnaokolnostiprípaduazásadyukladania
trestov, ako aj vzhľadom na zánik trestnosti pri trestnom čine krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. g) Tr.

zák., ako aj na dobu, ktorú už vykonal z predchádzajúceho uloženého trestu (ku ktorého zrušeniu došlo
v aktuálnom konaní po zániku trestnosti). Ďalej poukázal na skutočnosť, že aj pri trestnom čine podľa §
219 odsek 2 Tr. zák. pomerne výrazným spôsobom došlo k zníženiu trestnej sadzby (hoci tu má byť trest
ukladanýpodľazákonaúčinnéhoprednovelou).Pozrušenívýrokuotrestesajaviloprimeranýmuloženie
trestu kratšieho ako tomu bolo v trestnom rozkaze, kde prichádzalo do úvahy zrušenie výroku o treste,

nič nebránilo súdu v pristúpení k mimoriadnemu zníženiu trestu. Dokonca pokiaľ ide o zásady ukladania
trestov, tak vzhľadom na zánik trestnosti pri trestnom čine krádeže, vypadla aj priťažujúca okolnosť podľa
ust. § 37 písm. h) Tr. zák., na ktorú bolo prihliadané v predchádzajúcom trestnom rozkaze, čo je zrejmé aj
z výrokovej časti aktuálneho napadnutého rozhodnutia, kde súd mu priznal jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák. a naopak nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť.

Zároveň poukázal na aj na to, že z predchádzajúceho uloženého trestu už vykonal pomerne dlhú dobu,
teda z 12 mesiacov je to 11 mesiacov.Prvostupňový súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s konkrétnymi okolnosťami, jasne a
zrozumiteľne nevysvetlil kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky týkajúce sa primeranosti nového
trestu.

Práve v neúplnosti výrokovej časti rozsudku konajúceho súdu videl ďalšie pochybenie súdu, nakoľko
úplnosť a presvedčivosť výrokovej časti rozsudku, ako aj odôvodnenia rozhodnutia súdu má zabezpečiť
aj jeho preskúmateľnosť a vylučuje svojvôľu súdu, čo v tomto konkrétnom prípade splnené nebolo.

Podľa ust. § 405b Tr. por. platí, že: „Ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr.
zák., súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu $a nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol
uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné
rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Tr. zák. uloží primeraný trest za zostávajúce
zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr. zák., a zároveň rozhodne
o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné."

Z cit. ust. § 405b ods. 1 veta druhá Tr. por. je zrejmé, že súd v takýchto prípadoch zruší iba výrok o
treste. Súd teda nikdy neruší výrok o vine a preto ani nemôže preskúmavať výrok o vine, či inak právne
kvalifikovať skutok ohľadne trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla. Z uvedeného dôvodu môže
ukladať nový primeraný trest len podľa toho trestného činu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný

vinným. V takýchto prípadoch a v prípadoch obdobných je trest ukladaný podľa zostávajúcich trestných
činov (najprísnejšieho z nich), ktorých trestnosť činu nezanikla a to podľa Trestného zákona účinného
v čase, keď bol trest ukladaný (a nie podľa Trestného zákona po novele). Pokiaľ ide o trestný čin, za
ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu
právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Tr. zák. uloží primeraný trest za

zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu.

Nový primeraný trest môže súd ukladať len podľa toho trestného činu, zo spáchania ktorého bol
obžalovaný uznaný vinným a ktorého trestnosť nezanikla. V predmetnom prípade došlo k tomu, že
okresný súd zrušil výrok o treste a uložil podľa neho primeraný trest podľa § 219 ods. 2 Tr. zák.

účinného pred novelou. Nepreskúmaval výrok o vine (keďže môže rušiť iba výrok o treste) a nebral do
úvahy, že podľa novely Trestného zákona už by zostávajúci trestný čin bol posúdený ako priaznivejší
trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák.
účinného pred novelou, avšak nič mu nebránilo vziať uvedené okolnosti do úvahy pri svojich úvahách o
primeranosti a výmere nového trestu, čo však neurobil a svoje rozhodnutie v tomto smere neodôvodnil.

Naviac pokojne mohol vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa, ako aj
vzhľadom na skutočnosť, že použitie trestnej sadzby (podľa § 219 ods. 2 Tr- zák. účinného pred novelou)
sa javí neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,
ukladať trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Podľa jeho názoru, pokiaľ okresný súd nemohol ukladať trest za zostávajúci trestný čin podľa Trestného
zákona účinného po novele a nebral do úvahy, že podľa novely Trestného zákona už by zostávajúci
trestný čin bol posúdený ako priaznivejší, mal to jednoznačne vziať do úvahy pri úvahách o primeranosti
nového trestu.

Ako už bolo uvedené, trest bol v predmetnom prípade uložený už iba za trestný čin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného pred novelou, avšak
pri stanovení výmery, či druhu trestu má súd vziať do úvahy aj trest, ktorý už obžalovaný (odsúdený)
vykonal aj za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., keďže sa jednalo o uloženie
súhrnného trestu a tento trest zohľadniť pri stanovení druhu a výmery trestu, súd uvedenú skutočnosť

(že súhrnný trest bol vykonávaný aj za prečin krádeže, ktorého trestnosť zanikla) nijakým spôsobom
nezohľadnil, čo považoval za vadu prebiehajúceho konania.

Poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ išlo o pôvodné odsúdenie za trestný čin krádeže podľa ust. §
212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., ktorého trestnosť neskôr po novele Trestného zákona zanikla konkrétne

Trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/39/2023) bol mu najskôr uložený trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom a až ďalším trestným rozkazom sp. zn. 1T/41/2023 bol
ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol ukladaný ako trest súhrnný aj za trestný čin,
ktorého trestnosť neskôr zanikla. Aj túto skutočnosť mohol súd vziať do úvahy pri svojich úvahách oprimeranosti nového trestu a vyhodnotiť ju v jeho prospech a ukladať trest kratšieho trvania, nakoľko
ponechanie trestu v rovnakej dĺžke sa javí vzhľadom na uvedené okolnosti ako neprimerane prísne.

Uvedené okolnosti podľa jeho názoru v plnej miere odôvodňovali využitie moderačného ustanovenia
spočívajúceho v mimoriadnom znížení trestu pri trestnom čine podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. a to pod
spodnú hranicu trestnej sadzby stanovenú podľa Trestného zákona účinného pred novelou. Uvedenou
možnosťou sa však súd vôbec nezaoberal.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce uviedol z čoho vychádzal pri úvahách o druhu
a výmere trestu a akými úvahami sa pritom spravoval, no tieto nevyhodnotil správne, pričom nevzal do
úvahy a nehodnotil aj skutočnosti svedčiace v jeho prospech a vo vzťahu k primeranosti nového trestu
svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo považoval za vadu napadnutého rozhodnutia.

V konaní by chcel zároveň poukázať aj na jeho osobné pomery. V súlade so zásadou personality trestu,

kedy by trest mal postihovať najmä samotného páchateľa a v čo najnižšej miere jeho blízke osoby, nie
je možné, aby za jeho konanie trpela jeho rodina, najmä jeho maloleté deti. Je otcom dvoch maloletých
detí (o tomto mal súd vedomosť už z predchádzajúceho priebehu konania) a to synov F. a G., ktorých
pred nástupom do výkonu trestu vychovával sám, nakoľko jeho družka (matka maloletých detí) zomrela.
Pre jeho rodinu je nevyhnutná jeho osobná prítomnosť a rovnako nie je vhodné, aby výchovu maloletých

vykonávali iné osoby ako rodič. Ukladanie príliš prísnych trestov potom postihuje vo vysokej miere aj
blízke osoby, čo v prípade maloletých detí považuje za neprípustné.

Má za to, že na jeho nápravu by postačoval aj nižší trest, ako mu bol uložený napadnutým rozhodnutím.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, zánik trestností pri jednom z trestných činov, povahu
zbiehajúceho trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla, si dovolil požiadať odvolací súci, keby
prihliadal na všetky prednesené argumenty, za súčasného využitia moderačného ustanovenia
spočívajúceho v mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby vzhľadom na osobu
páchateľa, okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že použitie danej trestnej sadzby by bolo neprimerane

prísne a na nápravu postačí aj trest kratšieho trvania, pričom navrhovaný spôsob považuje za vhodný,
aj vzhľadom na zachovanie individuálnej a generálnej prevencie s prihliadnutím na zásady ukladania
trestov.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Krajskému súdu v Banskej Bystrici navrhol, aby

odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), d) a e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného
súdu Žiar nad Hronom, č. k. 1T 41/2023 zo dňa 23.10.2024 a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, resp. aby odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
sám rozhodol tak, že mu bude ukladať trest odňatia slobody v nižšej výmere, v akej mu bol uložený
napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa, za súčasného mimoriadneho zníženia trestu, nakoľko aj

trest kratšieho trvania by mohol účinnejšie prispieť k jeho náprave.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že odvolanie
podala oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné a následne
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste z napadnutého

rozsudku. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obvineného bolo podané
dôvodne, keďže napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a uložený trest
bol neprimeraný, preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o jeho uložení sám rozsudkom
tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Trestným rozkazom Okresného súd Žiar nad Hronom zo dňa 15.11.2023, sp.zn. 1T/41/2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2023, bol A. B. uznaný za vinného z prečinu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Tr. zák. Za tento prečin, ako aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. (trestné

konanie vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 1T/39/2023) mu bol uložený súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, na výkon, ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Zároveň bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste uloženého
A. B. trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30.10.2023, sp.zn. 1T/39/2023,právoplatným dňa 15.11.2023, ktorým mu bol uložený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr.
zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 12 mesiacov; ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa ust. § 405a ods. 1 Tr. por., ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa §
84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého
zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľaust.§405bods.1Tr.por.,akvdôsledkuzmenyzákonazaniklatrestnosťčinupodľa§84Trestného
zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za
ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu
právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný
trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného

zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého
trestu započítanie možné.

Po zmene právnej úpravy v prospech obvineného, týkajúcej sa trestného činu krádeže podľa § 212 Tr.
zák., ku ktorej došlo odo dňa 06.08.2024 vzhľadom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,

PL.ÚS 3/2024 o súlade zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný
zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zanikla trestnosť
činu podľa § 84 Tr. zák. a to vo vzťahu k prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., za ktorý
bol obvinený taktiež odsúdený vyššie uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom.

Zmenou právnej úpravy došlo k vypusteniu resp. zrušeniu ust. § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., t.j. že bol za
obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, teda tento znak objektívnej stránky
trestného činu krádeže už prestal byť trestným.

Keďže u tohto prečinu, za ktorý bol obvinený taktiež odsúdený vyššie uvedeným trestným rozkazom,

došlo k zániku jeho trestnosti podľa § 84 Tr. zák., vzhľadom k tomu okresný súd v tomto štádiu konania
už správne neukladal súhrnný trest, ale len samostatný trest za prečin neoprávneného vyrobenia a
používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

Okresný súd však pochybil, keď obvinenému pri ukladaní trestu za tento trestný čin uložil samostatný

trestodňatiaslobodyvovýmere12mesiacov,t.j.vôbecmunezmiernilvýmerutohtotrestuoprotipôvodne
uloženému trestu odňatia slobody, hoci ho uložil na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorý mu
bol uložený vyššie uvedeným trestným rozkazom, bol ukladaný za dva vyššie uvedené prečiny, pričom
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., ktorého trestnosť činu zanikla bol menej závažný

oproti prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku spolupáchateľstvom
podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. Na druhej strane je nepochybné, že
samostatný trest bol obvinenému ukladaný už len za jeden trestný čin – prečin a preto bolo namieste
znížiť v určitej, aj keď nie výraznej miere, výmeru ukladaného trestu odňatia slobody. Tomu nasvedčuje aj
skutočnosť, že pri ukladaní súhrnného trestu za prísnejší prečin zvýšil konajúci súd výmeru tohto trestu

o 8 mesiacov, hoci nepodmienečne a to na 12 mesiacov z pôvodne uloženého trestu odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace, ktorý bol ukladaný za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák.

Nemožno prehliadnuť taktiež to, že okresný súd porušil pri ukladaní trestu aj ust. § 38 ods. 3, ods. 8 Tr.
zák.,účinnéhodo05.08.2024,podľaktoréhomalbyťtaktiežtrestukladaný,keďžetentoneaplikoval,hoci

poľahčujúce okolnosti prevažovali nad priťažujúcimi v pomere 1:0, nakoľko obvinenému poľahčovalo,
že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (ust. § 36 písm. l/ Tr. zák.), čomu
zodpovedala aj časť napadnutého výroku o treste. Okresný súd však správne vypustil oproti predtým
uvedenému trestnému rozkazu priťažujúcu okolnosť podľa ust. § 37 písm. h) Tr. zák., t.j. spáchanie
viacerých trestných činov, nakoľko obvinenému ukladal trest už len za jeden trestný čin. Krajský súd

však poznamenáva, že u obvineného by skôr prichádzala do úvahy priťažujúca okolnosť podľa § 37
písm. m) Tr. zák., t.j. že už bol za trestný čin odsúdený, avšak takáto zmena by bola v jeho neprospech
a keďže odvolanie podal výlučne on, taký postup by bol neprípustný, prihliadajúc na zásadu zákazu
zmeny k horšiemu, tzv. zákaz „reformatio in peius“. Súčasne bolo potrebné podľa § 38 ods. 2Tr. zák. prihliadnuť aj na mieru závažnosti poľahčujúcej okolnosti, ktorá pomerne významne vyznievala
v prospech obvineného.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR, z ktorého
vyplýva, že samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. por. a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu
okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr.
zák., avšak takýto postoj obžalovaného je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky

právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu
bude následne súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený
trest odňatia slobody znížení o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Táto trestná vec bola pôvodne skončená osobitným spôsobom konania a to rozhodnutím formou

trestného rozkazu, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným aj z toho dôvodu, že obvinený voči
nemu nepodal odpor, čím výrazne prispel ku skráteniu dĺžky trestného konania, pričom sa ku spáchaniu
trestného činu priznal v prípravnom konaní a jeho spáchanie zároveň úprimne oľutoval. Táto skutočnosť
významne vyznievala v jeho prospech a odvolací súd ju považoval za obdobu vyhlásenia viny na
hlavnom pojednávaní, ktoré ani nemuselo byť v tejto veci nariadené. Z uvedeného vyplýva, že takýto

procesný postup a postoj obvineného bol samostatným dôvodom na prípadnú aplikáciu zákonného
ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.

Priaplikáciitohtozákonnéhoustanoveniamubolomožnéznížiťtrestodňatiaslobodyo1/3-inupoddolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo v danom prípade predstavovalo hranicu 8 mesiacov

(dolná hranica trestnej sadzby za stíhaný prečin bola 1 rok) a horná hranica trestnej sadzby po jej znížení
podľa ust. § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. bola 3 roky a 8 mesiacov.

Obvinený má v odpise registra trestov celkovo 12 záznamov (vrátane predtým uvedených trestných
rozkazov) za rôznu úmyselnú trestnú činnosť, pričom 4 odsúdenia už má zahladené. Naposledy mu

bol trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 16.04.2024, sp. zn. 2T/28/2024,
právoplatným dňa 03.05.2024 uložený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. a) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ktorý začne vykonávať po
vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého mu v tejto trestnej veci.

Krajský súd prihliadol aj na ust. § 34 ods. 3 Tr. zák., nakoľko je obvinený otcom 2 maloletých detí, ktorých
matka už zomrela, avšak nezistil podmienky na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody
podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., teda také okolnosti prípadu alebo pomery obvineného, ktoré by boli zákonným
dôvodom na použitie tohto ustanovenia. Znížil mu však, vzhľadom na predtým uvedené, podľa § 39 ods.

2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam mimoriadne výmeru trestu odňatia slobody o 1 mesiac pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a uložil mu samostatný trest odňatia slobody vo
výmere 11 mesiacov.

Uloženie len niektorého z alternatívnych druhov trestov, prípadne podmienečné odloženia výkonu

uloženého trestu odňatia slobody, by bolo v danom prípade neprimerane mierne, najmä vzhľadom na
kriminálnu minulosť obžalovaného, nakoľko v minulosti vykonané a to aj nepodmienečné tresty odňatia
slobody evidentne neviedli k jeho náprave, teda uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody ako
najprísnejšieho druhu trestu bolo nevyhnutné.

Odvolací súd obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., v znení účinnom do 05.08.2024, zaradil na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných
10-ich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v tejto výmere zabezpečí v danom prípade
v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie,
ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkámvyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady
ukladania trestov.

Krajský súd dáva do pozornosti, že v danom prípade ide o špecifický spôsob konania podľa § 405a
Tr. por. a nasl., ktorého účelom nie je nové rozhodovanie o vine, ale iba čiastočne nové rozhodovanie
o treste, avšak len pokiaľ ide o tzv. korigovanie trestu, resp. jeho výmery z dôvodu zániku trestnosti činu,
resp.činovpodľa§84Tr.zák.,kuktorejdošlovdôsledkuzmenyzákonastým,abysanevykonávalitresty
za činy, pri ktorých zanikla ich trestnosť. Predmetom tohto konania teda nie je posudzovanie priaznivosti

jednotlivých právnych úprav z hľadiska časovej pôsobnosti, a z tohto dôvodu nie je ani možná aplikácia
ust. § 2 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom do 05.08.2024, keďže nejde o „klasické“ odvolacie konanie
podľa § 306 Tr. por. a nasl. V konečnom dôsledku je potrebné pri takomto druhu konania ukladať tresty
za zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr. zák., avšak podľa
Trestného zákona účinného do 05.08.2024.

Krajskýsúdakosúdodvolací,popreskúmanízákonnostiaodôvodnenostivýrokuotrestuznapadnutého
rozsudku, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obvineného, považujúc ho za dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.