Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/199/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123238076
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5123238076.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej, a Mgr. Radoslavy Strhárskej,v právnej
veci žalobcu GreMi KLIMA, s.r.o., so sídlom Kragujevská 9, 010 01 Žilina, IČO: 36 424 676, zastúpeného
TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti
žalovanémuCZTRužomberok,s.r.o.,sosídlomBystrickácesta1,03401Ružomberok,IČO:36820300,

zastúpenému Hronček & Partners, s.r.o. so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, o zaplatenie
2.203.396,25 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/156/2023-496 zo dňa 19.
decembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/156/2023-496 zo dňa 19. decembra 2023, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/156/2023-588 zo dňa 27. februára 2024 z r

u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacieho opatrenie a zriadil v prospech
žalobcu záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného:
a) evidované Okresným úradom Ružomberok pre kat. územie A., Obec Ružomberok, Okres
Ružomberok na LV č. XXXXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1, ako pozemok registra „C" par.

č. KN-C 4915, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 238 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C
4916, ostatná plocha, o výmere 109 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C 4917, ostatná plocha, o
výmere 131 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C 4918, ostatná plocha, o výmere 136 m2, pozemok
registra „C" par. č. KN-C 4920, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 224 m2, pozemok registra „C"
par. č. KN-C 4921, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 224 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C
4922, ostatná plocha, o výmere 128 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C 4923, zastavaná plocha a

nádvorie, o výmere 225 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C 4924, ostatná plocha, o výmere 108 m2,
pozemok registra „C" par. č. KN-C 4925, ostatná plocha, o výmere 149 m2, pozemok registra „C" par. č.
KN-C 4926, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 380 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C 4927,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 275 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C 4928, ostatná plocha,
o výmere 201 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C 4929, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 263
m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C 4930, ostatná plocha, o výmere 225 m2, pozemok registra „C"

par. č. KN-C 4931, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 261 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C
4932, ostatná plocha, o výmere 224 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C 4933, zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 295 m2, pozemok registra „C" par. č. KN-C 4934, zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 262 m2, pozemok registra „E" par. č. KN-E 1562/301, trvalý trávnatý porast, o výmere 109 m2,
pozemok registra „E" par, č. KN-E 1562/302, trvalý trávnatý porast, o výmere 27 m2, pozemok registra
„E" par. č. KN-E 1563/301, trvalý trávnatý porast, o výmere 77 m2, pozemok registra „E" par. č. KN-E

1563/302, trvalý trávnatý porast, o výmere 8 m2, pozemok registra „E" par. č. KN-E 1685/301, trvalý
trávnatý porast, o výmere 116 m2, pozemok registra „E" par. č. KN-E 1686/302, orná pôda, o výmere179 m2, pozemok registra „E" par. č. KN-E 1689, trvalý trávnatý porast, o výmere 318 m2, pozemok
registra „E" par. č, KN-E 30333/302, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 662,

b) evidované Okresným úradom Ružomberok pre kat. územie A., Obec Ružomberok, Okres
Ružomberok na LV č. XXXXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1, ako nebytový priestor bez
uvedenia čísla nachádzajúci sa v suteréne, vchod č. 4 bytového domu súp. č. 866 postavenom na par.
č. 4054, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 341 m2 vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkostí 87/7008,

na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny 2.203.396,25 eur s
príslušenstvom, uplatnenej žalobcom na základe Zmluvy o dielo č. 2022/P/13 uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 19.09.2022 v znení Dodatku č. 1 z 25.11.2022 v konaní vedenom na Okresnom súde
Žilina pod sp.zn. 38Cb/156/2023.

2. Okresný súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
23.11.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.203.396,25 Eur s
príslušenstvom a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku žalobca poukázal na Zmluvu o
dielo č. 2022/P/13 uzavretú medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa
19.09.2022 v znení Dodatku č. 1 z 25.11.2022 . Žalobca v žalobe poukázal na Článok 5.1. Zmluvy

o dielo, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na priebežnom financovaní diela na základe priebežne
vystavovaných faktúr, ktorých hodnota bude zodpovedať hodnote vykonaných prác za príslušný
kalendárny mesiac. Súčasťou uplatneného nároku sú neuhradené faktúry č. OF-2022-660-000022 z
09.12.2022 vystavená na sumu 122.562,45 Eur za mesiac november 2022, splatná 09.12.2022 a faktúra
č. B. z 09.12.2022 vystavená na sumu 90.863,47 Eur za december 2022 podľa priloženého súpisu,

splatná 12.02.2023, ktoré žalovaný neuhradil. Následne v mesiacoch január až marec 2023 žalovaný
napriek výzvam žalobcu odmietal poskytnúť žalobcovi súčinnosť spočívajúcu v odsúhlasení súpisu
vykonaných prác a taktiež od januára 2023 neposkytoval žalobcovi súčinnosť podľa Zmluvy o dielo
týkajúcu sa zmeny pokynov na vykonanie diela. Uvedené viedlo k prerušeniu vykonávania prác na
diele, čo žalobca oznámil žalovanému listom z 13.03.2023. Žalovaný reagoval na tento list listom z

15.03.2023, ktorým odstúpil od Zmluvy o dielo z dôvodov podľa ustanovenia Článku X. ods. 10.3 písm.
h) a ods. 10.4 Zmluvy o dielo. Žalobca listom zo 16.03.2023 namietol existenciu dôvodov na odstúpenie
od zmluvy a odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného z dôvodov ďalej špecifikovaných v podanej
žalobe a považoval odstúpenie za neplatné. Uvedené oznámil žalovanému listom zo 16.03.2023 a
trval na plnení Zmluvy o dielo a žiadal žalovaného o poskytnutie súčinnosti a plnenie povinností v

zmysle zmluvy. Keďže žalovaný súčinnosť neposkytoval, ani neuhradil dovtedy vystavené faktúry a tiež
neodstránil nesprávnosť poskytnutých podkladov a ignoroval žiadosť žalobcu na zmenu pokynov pri
vykonávaní diela, žalobca listom zo 04.05.2023 od Zmluvy o dielo odstúpil z dôvodu podľa § 345 ods.
1 Obchodného zákonníka v spojení s Článkom 10.5 Zmluvy o dielo, nakoľko žalovaný bol v omeškaní s
úhradou dovtedy vystavených faktúr, eventuálne v druhom slede v zmysle § 346 Obchodného zákonníka

z dôvodu neposkytovania súčinnosti pri vykonávaní diela ani v dodatočnej primeranej lehote. S odkazom
na ustanovenie § 548 ods. 2 a § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka si žalobca ďalej uplatňoval nároky,
ktoré mu vznikli v dôsledku odstúpenia od Zmluvy o dielo, špecifikované v podanej žalobe celkom vo
výške 2.009.970,33 Eur.

3. Okresný súd ďalej uviedol, že dňa 24.11.2023 bol súdu doručený návrh žalobcu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči
žalovanému uplatňovanej v tomto konaní zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalovaného evidované na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. A. a na liste vlastníctva č. XXXXX
rovnako pre k. ú. A. tak, ako sú špecifikované v Článku II. návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, pričom má ísť o nehnuteľnosti, na ktorých žalobca vykonával práce, z ktorých sa domáha
úhrady ceny diela, ktorú žalovaný neuhradil. V odôvodnení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia žalobca zopakoval skutkové okolnosti uplatneného nároku tak, ako boli žalobcom uvedené v
podanej žalobe. Vo vzťahu k osvedčeniu nevyhnutnosti vydania zabezpečovacieho opatrenia žalobca
uviedol, že sa zabezpečovacieho opatrenia domáha len vo vzťahu k majetku, na ktorom mala byť

realizovaná výstavba. Celková výmera dotknutých pozemkov je 5 454 m2. Žalobca tiež uviedol, že je
pravdou, že žalovaný je vlastníkom aj iného nehnuteľného majetku, tento je však účelovo viazaný na
výkon jeho činnosti ako dodávateľa tepla v meste Ružomberok. Ohrozenie výkonu rozhodnutia vyplýva
z celkovej zadlženosti spoločnosti žalovaného, ktorá dosahuje 92,21%. Uvedené vyplýva z účtovnejzávierky a verejne dostupných údajov na portáli Finstat, pričom celková zadĺženosť žalovaného má
stúpajúcu tendenciu. Žalovaný je dlhodobo v strate kontinuálne od roku 2018. Žalobca tiež uviedol, že
v prípade vyhovenia žalobe by došlo k neúmernému rastu dlhu žalovaného, čo možno zistiť z účtovnej

závierky. Tvrdil, že súčasné záväzky žalovaný vykazuje vo výške 6.026.745,- Eur a pri náraste dlhu o
pohľadávku žalobcu by tento narástol o 30% súčasných záväzkov, čím by sa vlastné imanie spoločnosti
dostalo do zápornej hodnoty (vlastné imanie spoločnosť vykazuje v hodnote 665.710,- Eur - riadok č. 18
účtovnej závierky). Žalobca tiež tvrdí, že vzhľadom na hospodárske ukazovatele spoločnosti je možné
objektívne konštatovať, že pri existencii práva žalobcu by v dôsledku prevodu majetku budúci výkon

rozhodnutia bol sťažený a ohrozený. Podľa názoru žalobcu zriadenie záložného práva nepredstavuje
výrazný zásah do práv žalovaného, nakoľko tento majetok môže ďalej užívať a nakladať s ním. Zriadenie
záložného práva nie je podľa žalobcu neprimerané. Ďalej žalobca uviedol, že hodnota nehnuteľností
bola určená Znaleckým posudkom č. 20/2022 C. D. E. z 22.03.2022 pri vklade uvedených nehnuteľností
do základného imania žalovaného na sumu 375.000,- Eur, čo nepredstavuje ani 1 pohľadávky žalobcu.
Vzhľadom na výšku hodnoty uvedených nehnuteľností sa žalobca domáha vydania zabezpečovacieho

opatrenia aj k nebytovému priestoru evidovanému na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. A.. Hoci
hodnota zabezpečenia nebude dosahovať ani zlomok uplatňovanej pohľadávky žalobcu, zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia neobmedzí žalovaného vo výkone jeho činnosti, ale len poskytne určitú
mieru istoty žalobcovi v súvislosti s existenciou jeho pohľadávky a jej budúcej vymožiteľnosti.

4. Okresný súd konštatoval, že pre potreby rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia považoval za dostatočne osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu
voči žalovanému na zaplatenie sumy 2.203.396,25 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených
faktúr č. OF-2022-660-000022 a č. OF-2022-660-000025 a titulom nárokov plynúcich zo vzájomného
vysporiadania žalobcu a žalovaného v nadväznosti na odstúpenie žalobcu od Zmluvy o dielo uzavretej

medzi stranami. Súd zdôraznil, že toto osvedčenie konštatuje výlučne vo vzťahu k podmienkam pre
rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neprejudikuje tým výsledok
konania v prejednávanej veci, ani posúdenie (ne)platnosti tak odstúpenia od Zmluvy o dielo zo strany
žalovaného, ako ani odstúpenia od Zmluvy o dielo zo strany žalobcu.

5. Súd ďalej konštatoval, že žalobca skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami osvedčil
obavu z možného budúceho ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude žalobcovi priznaná
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

6. Okresný súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru,
že žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, a to údajmi týkajúcimi sa spoločnosti
žalovaného uvedenými na internetovej stránke F., ako aj predloženou účtovnou závierkou žalovaného
k 31.12.2022 osvedčil skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

týkajúce sa nepriaznivej hospodárskej situácie žalovaného.

7. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na
charakter tohto inštitútu vychádzal z dostatočne popísaných skutočností, ktoré na strane žalobcu
vzbudzujú obavu z možnosti uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému v exekučnom konaní z

majetku žalovaného, osvedčených predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, a to vzhľadom
na verejne dostupné informácie o hospodárskej situácii žalovaného. Súd tiež uviedol, že na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. A. už
viazne zmluvné záložné právo v prospeh Slovenskej sporiteľne, a.s., čo môže mať podstatný vplyv na
možný rozsah uspokojenia pohľadávky žalobcu. Súd mal za to, že na osvedčenie obavy zo zmarenia

exekúcie pritom vo všeobecnosti postačuje, ak žalobca danosť tohto zákonného predpokladu osvedčí
poukázaním na skutočnosti svedčiace o tom, že žalobca nebude v budúcnosti pravdepodobne schopný
účinne vymôcť svoj peňažný nárok, pričom obava žalobcu z ohrozenia exekúcie je obavou reálnou a
bezprostrednou.

8. Ďalej súd konštatoval, že navrhované zabezpečovacie opatrenie neprimeraným spôsobom
nezasahuje do vlastníckeho práva žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam a medzi pohľadávkou
žalobcu, ktorej uspokojenie budúcim výkonom súdneho rozhodnutia môže byť ohrozené a hodnotou
dotknutých nehnuteľností, tak ako bola žalobcom preukázaná predloženým Znaleckým posudkom č.20/2022 C. D. E. nie je nepomer, ktorý by odôvodňoval zamietnutie, resp. čiastočné zamietnutie návrhu
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

9. Vzhľadom na uvedené okresný súd považoval za osvedčené predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 CSP, a to tak osvedčenie existencie peňažnej
pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ako aj osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že
pohľadávka bude žalobcovi priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím. Z týchto dôvodov súd návrhu
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

10. Okresný súd doplnil, že pre dosiahnutie účelu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je na mieste
čakať na situáciu, kedy žalovaný pristúpi k reálnym krokom vedúcim k zmenšovaniu jeho majetku
alebo znižovaniu jeho hodnoty. Rovnako od žalobcu nemožno v tomto štádiu konania v súvislosti s
podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spravodlivo žiadať, aby preukazoval,
resp. osvedčoval neexistenciu prípadného ďalšieho majetku žalovaného, z ktorého by pohľadávka

žalobcu mohla byť uspokojená. V súvislosti s týmto názorom poukázal okresný súd na uznesenie
Krajského súdu v Žiline, č.k. 14Cob/15/2017 zo 06.04.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6Cdo/81/2010.

11. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalovaný

podaním zo dňa 04. januára 2024, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby rozhodol sám tak, že zmení napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v celom
rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania o vydaní zabezpečovacieho
opatrenia v rozsahu 100 %.

12. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s obsahom napadnutého súdneho rozhodnutia a podľa
jeho názoru napadnuté uznesenie je vecne aj procesne nesprávne, pretože konajúci súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné

a zjavne zasahujúce do princípu právnej istoty, pričom postupom, ktorý predchádzal vydaniu
namietaného rozhodnutia bolo žalovanému upreté právo na prejednanie veci spravodlivým spôsobom.
Žalovaný tvrdí, že samotný návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vychádza z toho, že žalobca
doslova zamlčal celý rad okolností, ktoré sú mu veľmi dobre známe, navyše žaloba vo veci samej, ako
aj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sú úkony charakterizované zneužitím práva a nemajú

požívať právnu ochranu.

13. Žalovaný považoval za nutné uviesť, že okresný súd vydal rozhodnutie, ktoré je zjavne
nepreskúmateľné najmä z dôvodu, že spôsob akým vyložil tie ustanovenia zákona pojednávajúce
o podmienkach vydania zabezpečovacieho opatrenia je neprimerane a neodôvodnene favorizujúci

žalobcu a ústavne nekonformný. Namietané súdne rozhodnutie podľa žalovaného trpí prvkom
nepreskúmateľnosti a jemu vlastné popretie významu a obsahu rozhodnutia Ústavného súdu SR
premietajúcich sa napr. do jeho nálezu sp.zn. I. ÚS/114/08. Z namietaného rozhodnutia je evidentné, že
konajúci súd nevysvetlil naplnenie ani jednej z podmienok na vydanie neodkladného opatrenia najmä
podmienku obavy z ohrozenia práv žalobcu, ani potrebu dočasnej úpravy práv účastníkov konania.

Na tieto otázky nebola daná odpoveď konajúcim súdom, čo oslabuje presvedčivostnú hodnotu ním
vydaného rozhodnutia do tej miery, že je neakceptovaniahodné a také, ktoré nekorešponduje so závermi
nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS/866/2014-42 z 20. augusta 2015, resp. rozhodnutia Ústavného
súdu SR, sp.zn. IV. ÚS/136/2014. Podľa názoru žalovaného závery Ústavného súdu v danej veci neboli
rešpektovanéanapadnutéuznesenieniejeprimeranýmspôsobomodôvodnené.Žalovanýďalejtvrdí,že

konajúci súd v danej veci vydal zabezpečovacie opatrenie, pričom toto vydal bez akéhokoľvek časového
obmedzenia jeho trvania, čo je neprípustné, súd nevysvetlil, v čom sa má vidieť potreba dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania, nevysvetlil v čom sa má vidieť obava z ohrozenia exekúcie a nevysvetlil
ako dospel k záveru o existencii pohľadávky, ktorú zabezpečil záložným právom, a to aj napriek tomu,
že o existencii žalovanej pohľadávky dokonca podľa tvrdení žalobcu obsahujúcej DPH nebol vystavený

daňový doklad na sumu 2.203.396,25 Eur, hoci si podľa výroku osvojil súd záver, že táto pohľadávka
má byť uplatnená na základe Zmluvy o dielo. Už z návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je
podľa žalovaného zrejmé, že ide o pohľadávku, ktorá nemá právny základ v Zmluve o dielo a v zásadesa uplatňujú nepreukázané a hmotnému právu nezodpovedajúce nároky na uhradenie pravdepodobne
ušlého zisku, ktorý nebol ani len riadne tvrdený a už vôbec nie ničím osvedčený, či preukázaný.

14. Žalovaný tiež v odvolaní uviedol, že súd rozhodol nad rámec návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, resp. bez toho, aby žalobca navrhol vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré súd reálne
vydal. Súd v rozpore so zásadami kontradiktórnosti konania vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorého
výrok nekorešponduje so samotným návrhom na jeho vydanie. Návrh na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia totiž nespĺňa kritéria pre jeho akceptáciu a je neúplný. Predmetný návrh totižto nevymedzuje

časové obmedzenie zabezpečovacieho opatrenia, čo je neprijateľné a čo je zásadné, neudáva
zabezpečenie akej konkrétnej pohľadávky sa žalobca domáha. Prostý odkaz na pohľadávku žalobcu
voči žalovanému uplatnenú v konaní pod č.k. 38Cb/156/2023 je úplne nekonkrétny a nejednoznačný
a neumožňujúci identifikovať, aká pohľadávka sa má zabezpečiť, v akej výške a z akého právneho titulu.
Závažnosť daného nedostatku návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je o to zásadnejšia, že
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú označené viaceré pohľadávky, a to 122.562,45

Eur za práce a údajné práce naviac za mesiac november 2022, 90.863,47 Eur za práce a údajné práce
naviac za mesiac december 2022, 43.968,87 Eur za práce podľa zmluvy a údajné naviac práce v sume
43.968,87 mesiac január 2023. Suma 4.027,-Eur za údajné dodanie betonárskej ocele, 75.000,-Eur za
storno poplatok v súvislosti so strešným plášťom, 93.718,-Eur za storno poplatok v súvislosti s bazénom
abazénovoutechnológiou,580.000,-Eurzaúdajnúrealizáciuzákladovýchkonštrukciíastavebnýchprác

spoločnosťou EKO-MONTE, s.r.o. a 1.141.038,64 Eur ako údajný ušlý zisk. Ak sa v návrhu žiada vydať
zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie pohľadávky, teda jednej pohľadávky presne neurčenej,
pričom v texte návrhu je opísaných celkom minimálne deväť pohľadávok, potom je namieste otázka,
ktorá z týchto pohľadávok sa žiadala zabezpečiť, resp. ak chcel žalobca zabezpečiť všetky pohľadávky
bol povinný tomu prispôsobiť žalobný petit, ktorý by vyjadroval mnohosť žalovaných pohľadávok, čo sa

ale nestalo. Za daného stavu je otázka, ako súd mohol vedieť, čo žiada zabezpečovacím opatrením
a prečo do výroku uznesenia uviedol sumu 2.203.396,25 Eur s príslušenstvom, pričom ešte sám od
seba identifikoval aj to, že táto pohľadávka má mať základ v zmluve o dielo. Dané zistenia preukazujú,
že rozhodnutie súdu je úplne svojvoľné. Na základe návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
žalobcu v danej veci nie je objektívne možné za žiadnych okolností vydať žiadne zabezpečovacie

opatrenie, nakoľko návrh už z pohľadu jeho formulácie nespĺňa základné náležitosti návrhu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle zákona.

15. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie a rovnako zabezpečovacie opatrenie iba v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Hoci v danej veci nebola preukázaná
a ani relevantne žalobcom tvrdená existencia skutočností, potvrdzujúca niektorý z dôvodov na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia, súd neodkladné opatrenie (správne má byť zabezpečovacie opatrenie)
vydal, pričom sa neriadil uvedenými zásadami. Súd svoj záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov
medzi stranami konania ničím nevysvetlil a neodpovedal na to, prečo je potrebné súdnym rozhodnutím

zabezpečovať doteraz ničím nepreukázanú a ani v základných rámcoch neosvedčenú a doslova až
fiktívnuadomnelúpohľadávkužalobcu.Súdpokiaľideoexistenciuobavymožnéhobudúcehoohrozenia
exekúcie len všeobecne a úplne nekonkrétne poukázal na doteraz neidentifikované listiny, ktoré sa
vyznačujú neštandardnou stručnosťou a argumentačnou chudobou, ktorá je nahradená všeobecnými
a doslova nič nehovoriacimi odkazmi na akési doklady predložené žalobcom. Závery súdu postrádajú

akýkoľvek pokus o vysvetlenie, čo konkrétne z informácií na stránke F.. malo pre súd rozhodujúcu úlohu,
a ktoré ekonomické ukazovatele mal súd zohľadniť. Ak by súd uplatnil štandardné kritéria na posúdenie
ohrozenia exekúcie, musel by priznať, že žiadne z údajov, na ktoré poukázal žalobca neosvedčujú obavu
z ohrozenia prípadnej exekúcie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery uznesenia Krajského
súdu v Bratislave, č.k. 4Cob/36/2017 z 03. apríla 2017, ktoré boli odobrené rozhodnutím Ústavného

súdu SR sp.zn. II. ÚS/741/2017-20 z 20.12.2017. Žalovaný ďalej konštatoval, že zjavne nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva
v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná
tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti
a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť
ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.16. Žalovaný tvrdí, že neprevádza svoj majetok, nerobí žiadne netradičné majetkové dispozície a nemarí
žiadnym spôsobom možnosť prípadného uspokojenia oprávnených pohľadávok žalobcu. Z predloženej

účtovnej závierky je navyše zrejmý zásadný nárast majetku žalovaného medzi 31.12.2021 a 31.12.2022.

17. Žalovaný tiež tvrdí, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu obavy zo zmarenia exekúcie
a tento predpoklad vyslovený súdom nevychádza z logickej úvahy opierajúcej sa o primerané
odôvodnenie. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom s obchodným podielom

vo veľkosti 100 % je Mesto Ružomberok, ktorý túto spoločnosť založil v zmysle § 6 ods. 5 zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Mesto Ružomberok je samostatný územný samosprávny a správny
celok Slovenskej republiky v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Dňa
30.06.2021 Mestské zastupiteľstvo Mesta Ružomberok prijalo Uznesenie č. 99/2021, ktorým prejavilo
súhlas s realizáciou stavby Mestská plaváreň v Ružomberku cez spoločnosť CZT Ružomberok, s.r.o.
asúhlasilosfinancovanímvýstavbyúverom,ktorýsizoberiespoločnosťCZTRužomberok,s.r.o.aMesto

Ružomberok bude kryť jeho splátky a úroky z rozpočtu mesta po dobu výstavby a splácania úveru.
Ako dôkaz žalovaný predložil Uznesenie Mestského zastupiteľstva Mesta Ružomberok 99/2021. Mesto
Ružomberok následne vložilo do základného imania CZT Ružomberok s.r.o. formou nepeňažného
vkladunehnuteľnosti,atopozemkyurčenékvýstavbestavbyMestskáplaváreňvRužomberku,pôvodne
zapísané na LV č. XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX D. XXX k.ú. A. v hodnote 432.400,-Eur. Dňa

12.09.2022 Mestské zastupiteľstvo Mesta Ružomberok prijalo uznesenie č. 131/2022, ktorým za účelom
prefinancovania výstavby stavby Mestská plaváreň v Ružomberku schválilo postupné zvyšovanie
základného imania CZT Ružomberok s.r.o. v období od 25.03.2024 do 25.03.2034 o sumu celkom
7.502.800,-Eur. Prijatie tohto uznesenia bolo odôvodňované tým, že táto suma bude pokrývať náklady,
ktoré bude mať spoločnosť CZT Ružomberok v súvislosti s financovaním danej výstavby mestskej

plavárne. Ako dôkaz žalovaný predložil Uznesenie Mestského zastupiteľstva Mesta Ružomberok č.
131/2022. Dňa 19.09.2022 bola medzi CZT Ružomberok s.r.o. ako dlžníkom a Slovenskou sporiteľňou,
a.s. ako veriteľom uzatvorená Zmluva o úvere č. 811/CC/22, predmetom ktorej je poskytnutie
splátkového úveru č. 1 z nezáväznej časti úverového rámca vo výške 6.260.947,-Eur s úročením vo
výške 3,49 % p.a., s konečnou lehotou splatnosti 30.09.2034 a splátkového úveru č. 2 z nezáväznej

časti úverového rámca vo výške 1.239.053 Eur s úročením vo výške 3,29 % p.a., s konečnou lehotou
splatnosti 30.09.2025. Úverový rámec podľa predmetnej úverovej zmluvy zodpovedá sume 7.500.000,-
Eur, pričom tento poskytuje sám o sebe dostatočné zdroje na financovanie všetkých nárokov, ktoré sú
predmetom tohto konania aj v prípade, že by boli oprávnené (čo nie je pravda). Ako dôkaz žalovaný
predložil Zmluvu o úvere č. 811/CC/22 z 19.09.2022.

18. Podľa žalovaného už tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že pokiaľ ide o financovanie výstavby
mestskej plavárne v Ružomberku, žalovaný má zabezpečené jej financovanie spôsobom, ktorý
nevzbudzuje pre realizátora diela žiadne pochybnosti, ani riziko a ani obavy. Navyše je viac
než zrejmé, že žalovaný má kontrolované nielen úverové prostriedky presahujúce dnes žalovanú

čiastku niekoľkonásobne, ale čo je zásadné, že jej financovanie je zaručené priamo Mestom
Ružomberok, ktoré sa zaviazalo poskytnúť na financovanie daného zámeru potrebné finančné zdroje,
a to formou postupného zvyšovania základného imania žalovaného. Mesto navyše previedlo do
vlastníctva žalovaného pozemky, na ktorých sa začalo s výstavbou mestskej plavárne, ktorých hodnota
zodpovedala v čase prevodu sume 432.400,-Eur. Žalovaný má navyše zabezpečené aj ďalšie vlastné

financovanie formou kontokorentného úveru s úverovým rámcom vo výške 600.000,-Eur, ktorý je
nevyčerpaný v rozsahu sumy cca 500.000,-Eur. Ako dôkaz žalovaný predložil Dodatok č. 1169/CC/16-
D4 k Zmluve o úvere č. 1169/CC/16 z 30.08.2022 – Zmluva o poskytnutí kontokorentného úveru.

19.Odvolateľzároveňtvrdí,žeaksúdpoukázalnaúčtovnúzávierkužalovaného,opomenuljuvyhodnotiť

komplexne a z pohľadu kritérií relevantných pre vyhodnotenie návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2022 riadne zverejnenej v registri účtovných závierok
je jasné, že hodnota majetku žalovaného ku dňu 31.12.2022 zodpovedá sume 15.909.585,-Eur, pričom
len hodnota dlhodobého hmotného majetku tejto spoločnosti zodpovedá sume 13.670.822,-Eur.
Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá nie je jednoosobovou spoločnosťou, či garážovou firmou,

ale serióznou spoločnosťou nakladajúcou s verejnými zdrojmi, pod verejnou kontrolou orgánov Mesta
Ružomberok a je výlučným vlastníkom tepelných rozvodov v Meste Ružomberok, pričom je výhradným
a tak povediac monopolným dodávateľom tepla pre domácnosti v Meste Ružomberok, a teda má
zabezpečený trvalý a doslova istý zdroj príjmov. Výnosy z hospodárskej činnosti žalovaného za rok2022 dosiahli sumu 5.152.737,-Eur, pričom tieto v roku 2023 ešte narástli a je dôvodný predpoklad,
že budú rásť aj v nasledujúcich rokoch. Ide o spoločnosť, ktorá disponuje dostatočným majetkom na
uhradenie žalovanej sumy v prípade, že táto by bola relevantná, a to, že táto spoločnosť má aj iné úvery

je irelevantné, nakoľko ide o transparentné bankové úvery, ktoré sa riadne splácajú. Žalovaný disponuje
okrem toho aj rozostavanou stavbou mestskej plavárne, ktorá ešte nie je zahrnutá v označenej účtovnej
závierke. Žalovaný je zjavne bonitnou a platobnú disciplínu rešpektujúcou spoločnosťou napojenou
na verejné zdroje Mesta Ružomberok a už z tohto pohľadu je vylúčená akákoľvek obava z ohrozenia
prípadne vedenej exekúcie. Daná spoločnosť nemá záväzky, ktoré by boli voči nej exekučne vymáhané.

20. Podľa žalovaného už tieto okolnosti preukazujú, že žalovaný je vo vynikajúcej ekonomickej kondícií,
disponuje majetkom postačujúcim na uhradenie záväzkov vo výške neoprávnene uplatňovanej v danom
spore, nerobí žiadne úkony smerujúce k ukracovaniu svojich veriteľov a je úplne vylúčená existencia
akejkoľvek obavy z toho, že by táto spoločnosť, za ktorou stojí Mesto Ružomberok, neplnila reálne
a oprávnené nároky tretích osôb. Všetky prípadné nároky, ktoré vznikli v súvislosti s realizáciou zámeru

výstavby mestskej plavárne v Ružomberku sa pritom zaviazalo v konečnom dôsledku znášať samotné
Mesto Ružomberok, ako priamo vyplýva z uvedených právnych úkonov. Ako dôkaz žalovaný predložil
účtovnú závierku žalovaného k 31.12.2022.

21. Žalovaný má za to, že žalobca v danej veci neosvedčil nárok, k ochrane ktorého sa domáha,

pričom súd nevysvetlil ochranu akých práv a prečo mieni vydaním neodkladného opatrenia (správne
má byť zabezpečovacieho opatrenia) poskytnúť. Žalovaný uviedol, že samotný žalobný návrh je
v celom rozsahu neurčitý a nezrozumiteľný a ako taký právne nezdôvodnený a v súdnom konaní
neakceptovateľný. Žalobca v danej veci neosvedčil naliehavý právny záujem na podanej žalobe a potom
ani právny záujem na vydaní zabezpečovacieho opatrenia. Aj keď žaloba vo veci samej a ani jej prílohy

zatiaľ žalovanému neboli doručené, vychádzajúc z návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
žalovaný z opatrnosti poprel všetky nároky a pohľadávky, ktoré žalobca v rámci daného konania voči
nemu uplatňuje a neuznáva ani ich časť. Žalovaný má za to, že žalobca doteraz ani len nevysvetlil
na základe čoho sa domáha uhradenia tak závratných finančných čiastok a právne nevysvetlil, od
čoho odvodzuje svoj nárok voči osobe žalovaného. V tomto smere žalobca neuniesol nielen bremeno

tvrdenia, ale zjavne ani dôkazné bremeno, pretože ním tvrdené čiastky, ktoré majú tvoriť uplatňovaný
nárok nemajú oporu v predložených dokladoch ani sčasti a už vôbec nejde o nároky uplatnené v zmysle
Zmluvy o dielo z 19.09.2022. Sumy uvádzané žalobcom v žalobe pri identifikovaní jeho domnelých
nárokoch sú doslova ničím nepodložené čísla, požiadavka na preplatenie ktorých je ústavne komfortným
spôsobom žalobou neobjasnená. Už v súvislosti s tým, že s výnimkou nároku na zaplatenie sumy titulom

dvoch, aj to nesprávne vystavených a preto doteraz nesplatných faktúr, je celá ostatná časť žalovanej
pohľadávky nemajúca pôvod v uzatvorenej zmluve o dielo, vyznieva zabezpečovacie opatrenie ako
procesne neudržateľné, nakoľko ním sa má poskytovať zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o dielo. Aj
keď to nie je možné vzhľadom ku kvalite žaloby presne zistiť, javí sa, že ostatná časť žalovanej čiastky
je pravdepodobne nárokom na zaplatenie ušlého zisku, ktorý je vo všeobecnosti zjavne mimozmluvným

nárokom. Už z tohto pohľadu vyznieva konštatovanie o zabezpečení pohľadávok zo zmluvy o dielo ako
procesne neudržateľné. V danej veci neosvedčenie uplatňovaných pohľadávok samo o sebe znamená
nemožnosť vydania zabezpečovacieho opatrenia.

22. Žalovaný považoval za potrebné, aj keď nepoznajúc obsah žaloby vo veci samej vyjadriť sa

k tvrdenej existencii pohľadávok v údajnej súhrnnej výške 2.203.396,25 Eur, ochranu ktorej mal
súd poskytnúť vydaním zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný zároveň uviedol skutočnosti týkajúce
sa žaloby vo veci samej, ktorými spochybňuje žalobou vo veci samej uplatnený nárok žalobcu.
Z ním tvrdených skutočností žalovaný vyvodzuje záver, že podaná žaloba aj návrh na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu je zjavne prostriedkom zneužitia práva a odporuje

zásade nemo turpitudinem suam alegare potest (nikto nemôže ťažiť zo svojej nepoctivosti). Konanie
žalobcu v rámci verejného obstarávania stavby mestskej plavárne Ružomberok, ako aj jeho následný
postup možno označiť za minimálne nekalosúťažný a doslova amorálny od začiatku, čo sa prejavilo
aj tak, že žalobca v rámci elektronickej aukcie, ktorou bol zavŕšený proces verejného obstarávania
konal tak, aby verejné obstarávania vyhral s najnižšou ponúkanou cenou, ktorú následne doslova

„potajme“ krátko pred nástupom nového vedenia Mesta Ružomberok do funkcií po komunálnych
voľbách a spôsobom ktorý je dnes vyšetrovaný orgánmi polície zvýšil o sumu takmer 1.200.000,-
Eur s odôvodnením, že sa mali za tak krátky čas po uzatvorení zmluvy o dielo zmeniť skutočnosti
rozhodné pre realizáciu diela. Zároveň žalobca opustil stanovisko potom, čo bola namietaná neplatnosťa neúčinnosť Dodatku č. 1 k zmluve o dielo a potom, čo bolo žalobcovi jasne vysvetlené, že ním
prejavovaná snaha o opätovné navyšovanie ceny diela o akési práce naviac, na ktoré podľa zmluvy
o dielo nemohol vzniknúť žiadny právny nárok, nebude akceptovaná ani v najmenšom. Zároveň žalobca

vystavil daňové doklady v rozpore s dohodnutými pravidlami v zmysle zmluvy o dielo a neoprávnene
účtoval práce naviac. Žalobca sa verejne priznal, že nie schopný dielo zhotoviť v ním deklarovanom
a dojednanom čase zhotovenia diela. Žalobca v záujme presadenia svojich záujmov neváhal použiť
voči zástupcom Mesta Ružomberok a žalovaného nenáležité hrozby, že bude žiadať uhradiť sumu
najmenej 6.500.000,-Eur bez toho aby dielo dokončil. Tiež žalobca napriek tomu, že deklaroval, kto má

byť subdodávateľom, žalovanému neuviedol, že dielo reálne zhotovujú iné spoločnosti a ani iné osoby,
čoho potvrdením je aj text návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca sa snaží zakryť
svoje zlyhanie predstieraním, že žalovaný neposkytol akúsi doteraz neobjasnenú súčinnosť, pričom
žalobca sa len snaží zbaviť zodpovednosti za omeškanie sa so zhotovením diela a uniknúť zmluvným
sankciám, ktoré boli spojené s neodovzdaním diela včas, ako aj zakryť to, že aj žalobca mal podľa
svojho priznania prísť o bankové financovanie danej stavby a banka, ktorá mala jeho aktivity v rámci

danej stavebnej akcie financovať, tomuto zastavila financovanie ešte pred zrušením zmluvy zo strany
žalovaného. Žalobca zjavne nepriznal a doslova zamlčal čas rozhodujúcich skutočností vyplývajúcich
z tohto podania a uplatnil si doslova vymyslené a oporu v hmotnom práve nemajúce pohľadávky
v celkovej výške 2.203.396,25 Eur. Žalobca si uplatnil nároky, ktorých súčasťou má byť DPH bez toho,
aby žalobca vystavil daňový doklad a podal priznanie k DPH predpísaným spôsobom, čo je účtovne

neprijateľné.

23. Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

24. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd – Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.

41Cob/11/2024-567 zo dňa 02. februára 2024 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil. Mal za to, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia tak, ako rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení.

25. Žalovaný, ako sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, v ktorej sa

domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č.k. 41Cob/11/2024-567 zo dňa 02. februára 2024.

26. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp.zn. I.ÚS 424/2024-93 zo dňa 22. októbra 2024 v bode

1 nálezu rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/11/2024-567 z 02.
februára 2024 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. V bode 2 petitu Ústavný súd v náleze rozhodol, že uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41Cob/11/2024-567 z 02. februára 2024 zrušuje a vec vracia

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Výrokom III. rozhodol o povinnosti Krajského súdu
v Banskej Bystrici nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 1.285,13 Eur.

27. Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal
s argumentáciou sťažovateľa – žalovaného, že nie je splnený jeden zo základných predpokladov na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je existencia opodstatnenej obavy, že exekúcia bude
ohrozená. Ústavný súd poukázal na argumentáciu žalovaného (sťažovateľky) v podanom odvolaní, ku
ktorej sa odvolací súd bližšie nevyjadril, a to k argumentácii, že žalovaný neprevádza svoj majetok,
nerobí žiadne netradičné majetkové dispozície a nemarí žiadnym spôsobom možnosť prípadného
uspokojenia prípadných pohľadávok žalobcu. Z predloženej účtovnej závierky vyplýva nárast jej majetku

medzi 31. decembrom 2021 a 31. decembrom 2022. Z účtovnej závierky za rok 2022 zverejnenej
v registri účtovných závierok vyplýva, že hodnota majetku sťažovateľky k 31.12.2022 zodpovedá sume
15.909.585,-Eur, pričom len hodnota dlhodobého hmotného majetku zodpovedá sume 13.670.822,-
Eur. Sťažovateľka je výhradným dodávateľom tepla pre domácnosti v meste Ružomberok, a teda má
zabezpečený trvalý a istý zdroj príjmov. Výnosy z hospodárskej činnosti sťažovateľky za rok 2022

dosiahli sumu 5.152.737,-Eur (čo je viac ako dvojnásobne vyššia suma v porovnaní s pohľadávkou
žalobcu, ktorá je predmetom súdneho konania). Tieto výnosy v roku 2023 ešte narástli. Sťažovateľka
argumentovala aj tým, že nemá žiadne záväzky, ktoré by boli proti nej exekučne vymáhané, teda svoje
záväzky si uhrádza a nie sú proti nej vedené exekučné konania.28. Na základe zrušujúceho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky bola vec opätovne
predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu na rozhodnutie o podanom

odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/156/2023-588 zo dňa 27.
februára 2024.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1

CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným
skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 378, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie
žalovaného a dospel k záveru, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným

uznesením zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na návrh žalobcu nariadil zabezpečovacie
opatrenieuznesenímč.k.38Cb/156/2023-496zodňa19.decembra2023.Nariadenýmzabezpečovacím
opatrením zriadil v prospech žalobcu záložné práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré

bližšie špecifikoval pod písmenami a) a b) petitu uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia,
pričom toto zabezpečovacie opatrenie nariadil na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému
na zaplatenie istiny 2.203.396,25 Eur s príslušenstvom, uplatnenej žalobcom na základe Zmluvy o dielo
č. 2022P/13 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.09.2022 v znení Dodatku č. 1 z 25.11.2022
v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.k. 38Cb/156/2023. Proti tomuto uzneseniu žalovaný

podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením pod č.k. 41Cob/11/2024-567 zo dňa 02. februára 2024 tak, že
uznesenie okresného súdu potvrdil. Toto uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo zrušené
Ústavným súdom SR v konaní sp.zn. I.ÚS 424/2024-93 zo dňa 22.10.2024. Na základe podanej
ústavnej sťažnosti zo strany žalovaného odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie po rozhodnutí

o podanom odvolaní zo strany odvolacieho súdu uvedeným uznesením č.k. 41Cob/11/2024-567 z 02.
februára 2024 vydal opravné uznesenie, č.k. 38Cb/156/2023-588 zo dňa 27. februára 2024, ktorým
opravil zrejmé nesprávnosti vo výroku uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/156/2023-496 zo
dňa 19. decembra 2023, pričom je zrejmé, že opravil nesprávne údaje uvedené žalobcom v petite
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení opravného uznesenia uviedol, že

Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor výzvou z 15.02.2024 vyzval Okresný súd Žilina na
odstránenie nedostatkov uznesenia Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/156/2023-496 zo dňa 19.12.2023,
nakoľko predmetná listina nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 42 ods. 2 písm. c) zákona NR SR
č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Konkrétne Okresný úrad Ružomberok, katastrálny

odbor poukázal na to, že pri nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom
území A., a to pozemku registra C KN parcelné číslo 4.934 o výmere 262 m2 je uvedený nesprávny
druh pozemku „zastavaná plocha a nádvorie“; správny druh pozemku má byť „ostatná plocha“ a pri
nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území A., a to nebytový priestor
bez uvedenia čísla, v suteréne, vchodu č. 4, bytového domu súpisné číslo 866 na pozemku registra C

KN parcelné číslo 4054, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2 nie je uvedený spoluvlastnícky
podiel na pozemku pod stavbou – pozemku registra C KN parcelné číslo 4054, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 341 m2; údaj žiadajú doplniť do listiny, nakoľko spoluvlastnícky podiel na
pozemkupodbytovýmdomomjenerozlučneprislúchajúciknebytovémupriestoru.Okresnýsúdopravné
uznesenie vydal podľa ustanovenia § 224 CSP a uviedol, že opravným uznesením opravil zrejmé

nesprávnosti vo výroku uznesenia Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/156/2023-496 zo dňa 19.12.2023
tak, ako je uvedené vo výroku tohto opravného uznesenia, vyplývajúce z výzvy na odstránenie
nedostatkov podania Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor zo dňa 15.02.2024, sledujúc
zabezpečenie materiálnej vykonateľnosti uznesenia označením nehnuteľnosti v súlade s evidenciou
v katastri nehnuteľností.

31. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie
a) ktorému súdu je určené
b) kto ho robíc) ktorej veci sa týka
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

32. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

33. Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

34. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

35.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

36. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

37. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

38. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

39. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

40. Po preštudovaní obsahu súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že petit navrhnutý žalobcom
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v častiach, ktoré opravil súd prvej inštancie
opravným uznesením je nevykonateľný. Vzhľadom na to, že žalovaný ako odvolateľ na túto skutočnosť
v podanom odvolaní, o ktorom rozhodoval odvolací súd uznesením, č.k. 41Cob/11/2024-567 zo dňa
02. februára 2024 neupozornil a túto skutočnosť nenamietal, odvolací súd vo svojom predchádzajúcom

rozhodnutí túto skutočnosť nezohľadnil. Vzhľadom na to, že ide o vadu, ktorá sa týka procesných
podmienok, odvolací súd dospel k záveru, že je nutné k tejto vade konania prihliadnuť v rámci
rozhodovania o podanom odvolaní, aj keď zo strany žalovaného neboli tieto odvolacie dôvody
vpodanomodvolanínamietané,nakoľkovsúlades§380ods.2CSPnavady,ktorésatýkajúprocesných
podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

41. Odvolací súd poukazuje na to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí
obsahovať náležitosti špecifikované v § 127 CSP, ako aj v § 132 ods. 1 CSP, pričom obligatórnou
náležitosťounávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniajeajžalobnýnávrh(petit),ktorýmusíbyť
vykonateľný. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie bol povinný pred rozhodnutím o podanom

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postupom podľa § 185 ods. 3 CSP vykonať dôkazy
na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a preto
mal vykonať dôkaz overenia jednotlivých nehnuteľností, na ktoré žiadal žalobca zriadiť záložné právo
vkatastrinehnuteľností,akovoverejnomregistri.Pokiaľtakneurobilanariadilzabezpečovacieopatrenie
na návrh žalobcu v znení petitu, ktorý navrhol v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sám

žalobca, následkom čoho sa stal petit nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nevykonateľným, na
čo upozornil príslušný kataster nehnuteľností, súd prvej inštancie nemohol túto vadu konania odstrániť
postupom podľa § 224 CSP, a to vydaním opravného uznesenia, keďže sa v danom prípadenejednalo ani o pisársku chybu, ani o inú zrejmú nesprávnosť pri vyhotovení uznesenia o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia.

42. Takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny
proces,nakoľkosúdvprípadenavrhnutéhonevykonateľnéhopetitunemôžetakýtopetitzobraťzazáklad
svojho rozhodnutia, teda v tomto prípade zriadiť záložné právo na nehnuteľností, ktorých špecifikácia
nie je identická so zápisom v príslušnom katastri nehnuteľnosti.

43. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že túto vadu konania nie je možné odstrániť
v konaní pred odvolacím súdom, nakoľko v prípade uplatnenia nevykonateľného petitu v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nutné aplikovať ustanovenie § 327 CSP v spojení s § 344
CSP a opätovne musí preskúmať samotný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, jeho
náležitosti, aby bol zachovaný princíp dvojinštančnosti súdneho konania.

44. Odvolací súd konštatuje, že pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
takzároveňznamenáajporušenieÚstavouzaručenýchprocesnýchprávspojenýchsosúdnouochranou
práva. Ide napríklad aj o relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a zákazom

denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti) a pod.

45. Odvolací súd konštatuje, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia – zriadením záložného práva
na nehnuteľnosti, ktorých špecifikácia nie je identická so zápisom v príslušnom katastri nehnuteľností zo
strany súdu prvej inštancie bolo takýmto postupom porušené právo žalovaného na spravodlivý proces

v rozpore s právom žalovaného uvedeným v článku 7 ods. 1 CSP.

46. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením, ktoré bolo vydané svojvoľne, zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP.

47. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto
rozhodnutí.

48. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru o nevykonateľnosti petitu návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces,
odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami žalovaného nezaoberal.

49. Okresný súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným v tomto uznesení odvolacím

súdom, pričom zohľadní možnosť aplikácie ustanovenia § 327 CSP a následne vo veci opätovne
rozhodne,pričomvprípadečoilenčiastočnéhovyhovenianávrhužalobcu,vrozhodnutízohľadníprávny
názor vyslovený Ústavným súdom SR v konaní sp.zn. I.ÚS 424/2024-93 zo dňa 22. októbra 2024.

50. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania
v rozhodnutí, ktorým sa konanie u neho skončí, sa bude vzťahovať aj na náhradu trov odvolacieho
konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

51. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).