Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422202571
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1422202571.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľa (manžela):
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpeného: Mgr. Martin Antal, advokát, so sídlom
Seberíniho 1, Bratislava a manželky navrhovateľa: A. E. F. B. E., G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX, D., zastúpená: JUDr. Margaréta Chlebová, advokátka so sídlom Pod Vtáčnikom 3, Bratislava,
IČO: 44 604 556, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie manželky proti rozsudku Mestského súdu

Bratislava II zo dňa 10.01.2024 , č.k. B4-17P/137/2022-568, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku :
- rozviedol manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B. E., G. E., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
27.09.2008, v Bratislave - Staré Mesto, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava -
Staré Mesto, vo zväzku 66, ročník 2008 na strane 40, pod poradovým číslom 637 (výrok I.),

- maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti
matky (výrok II.),
- styk otca s maloletým neupravil (výrok III.),
- oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom (výrok IV.),
- otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške
500 eur mesačne, vždy k 15 dňu v mesiaci k rukám matky vopred a výživným na tvorbu úspor vo výške
100 eur mesačne, vždy k 15 dňu v mesiaci vopred, na účet zriadený na meno maloletého. Matke uložil

povinnosť do 7 dní od doručenia rozsudku založiť na meno maloletého osobitný účet určený na tvorbu
úspor pre maloletého, povinnosť pri zriadení osobitného účtu vinkulovať finančné prostriedky tak, že na
nakladanie s prostriedkami na tomto účte je do dňa XX.XX.XXXX potrebný súhlas súdu s tým, že názov
peňažného ústavu a číslo účtu na ktoré bude otec výživné na tvorbu úspor poukazovať je matka povinná
oznámiť otcovi v lehote 10 dní od dňa doručenia rozsudku (výroky IV. a V.),
- v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol (výrok VI.),
- o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VII.).

2. Výrok I. o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 19 ods.1, § 23 ods.1,2,3 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon
o rodine“) dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o splnení hmotnoprávnych podmienok prerozvod manželstva a súčasne konštatujúc, že aj keď manželka v konaní s návrhom manžela na rozvod
nesúhlasila (tvrdiac že manžel sa v skutočnosti nechce rozviesť, resp. že vzťah medzi manželmi
možno sanovať), z vykonaného dokazovania nič v prospech takéhoto vývoja nenasvedčovalo. Manžel

opakovane deklaroval, že jeho rozhodnutie je pevné, ním verbalizované výhrady voči manželke nijako
nenasvedčovali, že by videl priestor na nápravu rozvráteného manželstva, od mesiaca apríl 2022 sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom sa už následne do nej nevrátil. Manželka v konaní tvrdila,
že dôvodom odchodu z domácnosti bol podľa nej mimomanželský pomer manžela so ženou menom
A. D., k tomuto tvrdeniu sa manžel vyjadroval ambvivalentne (raz hovoril, že sa jedná o susedu, resp.

kamarátku, na pojednávaní 10.10.2023 uviedol, že s touto osobou má vzťah od obdobia, kedy s ňou
strávil pobyt v hoteli v Lučenci), pričom súd z dokazovania uzavrel, že manžel vzťah s uvedenou ženou
udržiava, a to minimálne od septembra 2022, kedy boli spolu na pobyte v Lučenci. S poukazom na
samotné vyjadrenia manželky popisujúce v konaní manžela a spoločný život (popisovala ho ako muža
často sa do nemoty opíjajúceho, nezodpovedného, sebeckého, arogantného, znevažujúceho ju, jej
vzdelanie, jej postavenie ako ženy a matky, obzvlášť v spojení s obsahom komunikácie adresovanej mu

minimálne v mesiacoch október 2023 až január 2024 s výrazne vulgárnym tónom, plným znevažovania
vo vzťahu k jeho osobe) uzavrel, že zistené okolnosti danej veci nesvedčia v prospech možného
očakávania nápravy vzťahu medzi manželmi. Zdôraznil, že samotné vyjadrenia manželky na adresu
manžela nepredstavujú ojedinelú stratu sebakontroly, sú to opakované vyjadrenia, v období troch
mesiacov, dotvárajúce obraz kvalifikovaného rozvratu, ktorý v spojení s mimomanželským pomerom

manžela a jeho aktuálnym postojom k možnosti zachovania manželstva dávajú dostatočný podklad pre
záver o miere rozvratu medzi manželmi, ktorá odôvodňuje rozvod manželstva.

3. Ostatné výroky rozhodnutia, vzťahujúce sa k úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode, súd prvej inštancie právne odôvodnil § 24 ods.1,2,3,4,5,6, § 25 ods.1,2, § 62

ods.1,2,3,4,5, § 63 ods.2,3, § 75 ods.1 Zákona o rodine dospejúc k záveru o splnení predpokladov
pre zverenie maloletého A. do osobnej starostlivosti matky a pre neupravenie styku otca s maloletým,
s ktorou úpravou boli obaja rodičia v zhode. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletého a správu jeho majetku,
v konaní nezistil skutočnosti, odôvodňujúce vyhovenie návrhu matky, aby tieto práva boli zverené
výlučne jej (matka argumentovala nezodpovedným prístupom otca k financiám, alebo k povinnostiam

tým, že otec nejaví o syna záujem, míňa veľké množstvo peňažných prostriedkov na svoje záujmy a
potreby, na svoju milenku a pod.). Súd prvej inštancie konštatoval, že hoci neuveril popisu možností
a pomerov otca (vyhodnotených v časti vzťahujúcej sa k úprave výživného), zároveň nemal v konaní
preukázané ani nezodpovedné správanie sa otca, odôvodňujúce taký výrazný zásah do rodičovských
práv, akým je vynechanie z možností zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Otec maloletého

podniká, vedie (s výnimkou pandemického obdobia) ziskovú firmu, ktorej spoločníkom a konateľkou
(soprávnenímkonaťsamostatne)bolavrokoch2017–2020ajmanželka,firmaprvýkrátdosiahlaziskaž
v roku 2022, kedy už bol otec v spoločnosti sám? nemožno tak hovoriť o jeho nezodpovednom prístupe.
Otec zároveň dokáže splácať svoje záväzky, uhrádzať platby spojené s užívaním bytu (aj bytu z ktorého
sa odsťahoval a v ktorom býva manželka a maloletý), manželke zasiela mesačne v priemere takmer

700 eur, syna kontaktoval s vôľou stretnúť sa s ním, stráviť s ním čas (či už na futbalovom zápase,
prípadne podľa v spise doloženej komunikácie) a súd nemal dôvod pochybovať o tvrdeniach otca, že
prejavil záujem o stretnutie so synom častejšie (hoci pochopenie je potrebné mať aj pre odmietavý postoj
maloletého a prípadné stránenie matke, s ktorou sa maloletý môže identifikovať, keďže tým, kto opustil
spoločnú domácnosť a našiel si iný vzťah je práve otec). Tieto skutočnosti, a to ani so subjektívnym

vyhodnotením otca matkou, nepredstavujú dôvod pre taký zásah do rodičovských práv a povinností,
aby bol otec vynechaný zo spolupodieľania sa na ďalšom smerovaní maloletého a rozhodovaní o
podstatných otázkach zo správy majetku maloletého.

4. Výšku vyživovacej povinnosti otca súd prvej inštancie určoval podľa zistených oprávnených potrieb

maloletého a možností oboch rodičov spolu s ich vzájomným porovnaním, súčasne berúc do úvahy
osobnú starostlivosť matky o maloletého, právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov a
prednosť plnenia vyživovacej povinnosti pred uspokojovaním potrieb rodičov, pričom z vykonaného
dokazovania zároveň vyvodil dôvodnosť postupu podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine (určenie výživného
na tvorbu úspor). Pokiaľ ide o oprávnené potreby maloletého, matkou vyčíslené náklady na ich krytie vo

výške 1 452 eur mesačne považoval súd prvej inštancie za neprimerane vysoké. Vo vzťahu k členeniu
jednotlivých výdavkov za primerané posúdil výdavky na stravu vo výške 250 eur mesačne, výdavky
na bývanie vo výške cca 125 eur mesačne (polovica výdavkov na platby spojené s užívaním bytu,
elektrinu, poistenie bytu, daň z nehnuteľnosti, nezohľadniac splátku hypotéky, ktorou matka splácavlastný majetok a nevytvára majetkovú hodnotu pre maloletého a ani druhý úver s nižšou splátkou,
ktorý spláca samotný otec), výdavky na školské potreby vo výške 30 eur mesačne (školské potreby,
platby spojené s návštevou školy - triedny fond, učebnice, poplatky do združenia rodičov a pod.),

výdavky na oblečenie a obuv vo výške 100 eur mesačne (pri tejto sume je možné obstarať dostatočné
kvalitné oblečenie a obuv), výdavky na zdravotnú starostlivosť (vrátane stomatologickej a alergológa,
vitamíny, lieky) vo výške 50 eur mesačne, výdavky na bežnú kozmetiku a holiča vo výške 35 eur
mesačne, výdavky na telefón vo výške 20 eur mesačne, výdavky na dopravu vo výške 10 eur mesačne
(vychádzajúc z ceny ročnej električenky 99 eur) a výdavky na oslavy narodenín a menín vo výške 20

eur mesačne (otcom nerozporované). Za neprimerané posúdil výdavky maloletého na voľnočasovú a
záujmovú činnosť v celkovej výške 290 eur mesačne (aktivity a športové potreby spolu 130 eur, výlety,
tábory, dovolenku 30 eur, záujmové krúžky 80 eur, výdavky na rozvoj schopností -knihy, lego 50 eur) ,
pričom za oprávnené posúdil výdavky na futbal a výučbu hry na gitaru, ktorým sa maloletý venuje
dlhodobo, spolu vo výške do 70 eur mesačne ( 55 eur futbal, 12 eur x desať mesiacov gitara v ZUŠ) a na
ostatné voľnočasové a záujmové aktivity sumu spolu 50 eur mesačne. V tejto súvislosti konštatoval, že

sa už nejedná o uspokojovanie základných oprávnených potrieb (strava, oblečenie, bývanie, zdravotná
starostlivosť, školská dochádzka), ale o uspokojovanie voľnočasových aktivít, ktoré prichádza na rad
po tom, čo to umožňujú pomery povinného z vyživovacej povinnosti. Z ostatných výdavkov súd prvej
inštancie uznal výdavky na životné poistenie maloletého vo výške 48 eur, sporiace produkty ako výdavok
na určenie spotrebného výživného neuznal, keďže sa nejedná o úhradu oprávnených životných potrieb,

ale o sporiace produkty. Tvorba úspor pritom tvorí osobitný predmet vyživovacej povinnosti rodiča, na
úhradu výživného ktorého je možné rodiča zaviazať, ak to dovoľujú majetkové pomery povinného rodiča
(§ 63 ods. 3 Zákona o rodine), pričom súd v tomto prípade ustálil existenciu takýchto pomerov na
strane otca. Pokiaľ matka preukázala, že uhrádza synovi stavebné sporenie vo výške 100 eur mesačne,
a okrem toho sporenie v súhrnnej výške 50 eur mesačne, bolo to za situácie, kedy jej otec zasielal

každý mesiac minimálne 500 eur (v priemere však takmer 700 eur mesačne za obdobie apríl 2022 až
september 2023), okrem toho uhrádzal platby spojené s užívaním bytu, náklady spojené s mobilným
telefónom (tak jej ako aj synovým), nejednalo sa teda o tvorbu úspor výlučne z prostriedkov matky, ale
o tvorbu úspor na základe výrazného prispenia úhradami zo strany otca v prospech účtu matky, resp.
priamych úhrad otca za výdavky tak maloletého, ako aj matky. Spolu tak súd pri určovaní výživného

vychádzal zo sumy pohybujúcej sa (a to aj v prípade neočakávaných výdavkov) okolo sumy 850 eur
mesačne, ako sumy na úhradu oprávnených potrieb maloletého.

5.Pokiaľ ide o možnosti matky, súd prvej inštancie vychádzal z jej príjmu cca 1 300 eur mesačne
(dosahovanej u zamestnávateľa H. I. I.), čo zodpovedá výške príjmu dosahovaného matkou v období

mesiacov 1/2023 – 8/2023, nezohľadniac pri tejto úvahe príjem dosahovaný matkou v období od
2/2021 do 10/2022 v J. K. L.. Otec je spoločníkom a konateľom spoločnosti E. - M., F., ktorá v roku
2022 dosiahla zisk 19 153 eur, pri výnosoch 102 332 eur. V rokoch 2016 až 2021 bola spoločnosť
v strate, do roku 2020 bola spoločníčkou a konateľkou aj matka. Otec najprv v konaní uvádzal, že
spoločnosti sa nedarí, ešte stále v dôsledku pandémie, ktorá výrazne zasiahla sektor prepravy osôb.

S týmto záverom sa súd prvej inštancie nestotožnil, berúc v úvahu porovnanie výnosov spoločnosti
za predchádzajúce roky (v roku 2016 149 897 eur, v roku 2018 178 221 eur, v roku 2019 167 313
eur). Je pravdou, že výnosy sa prudko znížili v roku 2020, a 2021 (čo napokon nespochybňovala
ani matka), a to jednak v dôsledku pandémie Covid 19 a jednak v dôsledku zdravotných problémov
otca, ktorý mal v tom období infarkt. V roku 2022 však spoločnosť dosiahla výnosy 102 332 eur a

zároveň vygenerovala aj zisk (prvýkrát od roku 2016) vo výške 19 153 eur. K námietkam matky rozsiahlo
spochybňujúcej jednotlivé výdavky tak spoločnosti E. - M., F., ako aj samotného otca súd uviedol, že
nie je v kompetencii súdu v konaní o úprave práv a povinností vyhodnotiť napr. rozsah výdavkov na
pohonné hmoty pre autá vykonávajúce taxislužbu, príp. potrebu prenájmu vozidiel od tretích osôb alebo
rozsah potrebných servisných úkonov na vozidlách a ani správnosť vedenia účtovníctva . Na to, aby

súd mal k dispozícii relevantný objektívny podklad o oprávnenosti jednotlivých výdavkov obchodnej
spoločnosti, by museli byť k dispozícii výsledky daňovej kontroly, prípadne by bolo potrebné nariadiť
znaleckédokazovanie,čobyužpresahovalopotrebydokazovaniavoveciurčeniavyživovacejpovinnosti
povinnéhorodiča.Nestotožnilsasozáverommatky,ženettopríjemotcapredstavuje8500eurmesačne,
príp. až 10 000 eur mesačne čo by znamenalo, že otec, resp. spoločnosť v ktorej je konateľom

a spoločníkom s výkonom podnikateľskej činnosti nemá prakticky žiadne výdavky. Konštatoval, že
samotný otec uvádzal, že z podnikateľskej činnosti dokáže mesačne vygenerovať príjem okolo 5 000
eur,pričomnákladypredstavujúsumuokolo3500eur,jemutakostanekdispozícii1500eur.Vykonaním
dokazovaním (účtovnými denníkmi spoločnosti, hlavnou knihou, ale predovšetkým porovnaním pohybovna bankovom účte spoločnosti a osobnom účte otca) súd prvej inštancie zistil, že samotný hospodársky
výsledok spoločnosti za rok 2022 nie je pre ustálenie možností otca postačujúci a ani dostatočne
výpovedný. Zásadným pri tom bolo zistenie, že podstatnú časť kreditných položiek na osobnom účte

otca predstavujú hotovostné vklady, v zásade zodpovedajúce hotovostným výberom z podnikateľského
účtu spoločnosti E. - M., F., resp. otcovi vyplácaná mzda, pričom následne otec zo svojho osobného
účtu realizoval úhrady svojich osobných potrieb, aj úhrady v prospech účtu matky, ale aj napr. úhrady
za platby spojené s užívaním bytu, v ktorom býva matka s maloletým (bytu v BSM manželov). Súd
prvej inštancie následne pri ustálení výšky skutočného príjmu, ktorým otec má možnosť disponovať,

vychádzal prioritne práve z obratov na osobnom účte otca, a kreditné položky považoval za reálny
príjem otca, s ktorým mal možnosť disponovať (čo aj robil) a z ktorého uhrádzal svoje vznikajúce
výdavky. V od 1/2023 do 9/2023 kreditné obraty spolu predstavovali sumu 32 579,53 eur, tieto boli v
prevažnej väčšine predstavované jednak mzdou vyplácanou spoločnosťou a jednak kreditnými obratmi
spôsobenými hotovostnými vkladmi realizovanými otcom bezprostredne po tom, čo hotovosť vybral z
účtu spoločnosti (otec realizáciu hotovostných výberov spoločnosti a následné vloženie prostriedkov ani

nerozporoval). Súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že otec má možnosť mesačne disponovať
sumou v priemere okolo 3600 eur netto ( 32 579,53 eur :9) a nepeňažným príjmom 525 eur mesačne
(zodpovedajúce nájomnému ) a k na účely ustálenia príjmu otca vychádzal zo sumy okolo 4 200 eur
mesačne.

6. V rozhodnutí ďalej konštatoval, že konečná výška výživného na úhradu oprávnených potrieb
maloletého predstavuje rozdiel v možnostiach otca a matky, so zohľadnením skutočnosti, že matka
poberátakprídavkynadieťavovýške60eurmesačne,auplatňujesitieždaňovýbonusvovýške140eur
mesačne. Pri zohľadnení týchto skutočností tak za primerané výživné na úhradu oprávnených potrieb
maloletého považoval sumu 500 eur mesačne, pričom úhrada oprávnených potrieb maloletého na matku

pripadajúcej časti sumy okolo 350 eur je z časti krytá práve spomenutými prídavkami na dieťa, ako aj
daňovým zvýhodnením predstavovaným daňovým bonusom. Zároveň uzavrel, že možnosti umožňujú
upraviť aj jeho povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorej
účelom je vytvoriť finančnú rezervu, ktorá môže maloletému neskôr (ideálne v čase, keď už nadobudne
plnoletosť)pomôcť,čiužsoštartomodživota,prípadnepomôcťsoštúdiom.Matkoupožadovanévýživné

na tvorbu úspor vo výške 800 eur mesačne nemal za opodstatnené konštatujúc, že takouto sumou
rodičia maloletému nevytvárali úspory ani v čase, kedy žili v spoločnej domácnosti, kedy boli obaja
spoločníkmi a konateľmi spoločnosti E. - M., F. a spoločnosť v rokoch 2017, 2018, 2019 dosahovala
vyššie tržby (raz dokonca takmer dvojnásobné). Je pravdou, že otcovi sa podarilo spoločnosť dostať
do zisku, otec na úhradu svojich potrieb (ale súčasne aj treba povedať, že aj na úhradu výživného

zasielaného matke maloletého, resp. na úhradu iných úhrad spojených s potrebami maloletého aj
samotnej matky) použil aj prostriedky spoločnosti, presahujúce dosiahnutý zisk. Toto ustálenie ale bolo
predovšetkým podkladom pre rozhodnutie o vyššom výživnom otca na úhradu oprávnených potrieb
maloletého, ktorých úhrada má prednosť pred tvorbou úspor. Stanovené výživné na tvorbu úspor vo
výške 100 eur mesačne posúdil súd prvej inštancie aj s ohľadom na pomer voči oprávneným potrebám

(presahuje hodnotu 10 % výdavkov na celkové oprávnené potreby) za primerané.

7. K nároku matky (podaním doručeným 28.12.2023) na zaplatenie sumy 4 000 eur (v prospech
maloletého) ako sumy zodpovedajúcej finančným prostriedkom, ktoré otec vybral z maloletého vkladnej
knižky a na zaplatenie sumy 1444,45 eur, ako sumy zodpovedajúcej polovici mimoriadnych výdavkov

zaplatených matkou, vynaložených na maloletého v období mesiacov máj až december 2022 súd prvej
inštancie uviedol, že v konaní rozhodoval o návrhu na rozvod manželstva a zároveň v súlade s dikciou
ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“) o úprave
práv a pomerov manželov k ich deťom na čas po rozvode. Pod uvedené nespadá ani jeden z nárokov
doplnených matkou podaním doručeným 28.12.2023. Navyše, ani jeden z uplatnených nárokov nie

je dôvodný. Pokiaľ ide o sumu 4 000 eur, podľa tvrdenia otca zo sporenia maloletého bolo na chod
firmy použitých 2 000 eur, nešlo však o jeho jednostranné rozhodnutie, ale o spoločné rozhodnutie
oboch manželov v čase, keď sa firmám nedarilo. K samotnej povahe prostriedkov na sporiacom účte
vedenom na účet maloletého súd prvej inštancie uviedol, že použitie výnosov z majetku dieťaťa a aj
majetku dieťaťa ( ak by mali byť prostriedky na sporení maloletého byť považované za výlučný majetok

maloletého) pripúšťa na uspokojenie potrieb rodiny ustanovenie § 32 ods. 2,3 Zákona o rodine. K
opakovanému čerpaniu prostriedkov zo sporenia maloletého otcom malo pritom prísť dokonca ešte
v čase, kedy bola spoločníčkou a konateľkou aj matka a jednalo sa o obdobie, kedy bola obchodná
spoločnosť v strate, pričom práve táto spoločnosť predstavovala zdroj príjmu rodiny. Za nedôvodnýposúdil aj nárok na náhradu sumy 1 444,45 eur, ktorá má predstavovať polovicu matkou vynaložených
mimoriadnych výdavkov konštatujúc, že ak by sa malo jednať o náklady spadajúce pod vyživovaciu
povinnosť otca, nie je zrejmé, prečo si matka v osobitnom konaní (o úhradu výživného na čas do rozvodu

manželstva), tento nárok neuplatnila, hoci bola takmer po celý čas v konaní kvalifikovane zastúpená,
ale tak urobila až podaním doručeným 28.12.2023 v konaní týkajúcom sa úpravy práv a povinností
manželov na čas po rozvode manželstva. Navyše, otec si počas celého konania o rozvod manželstva
plnil vyživovaciu povinnosť, matke zasielal na výživnom sumu minimálne 500 eur mesačne, čo samotná
matka nepopierala ( za obdobie mesiacov apríl 2022 až september 2023 to bola spolu suma 12 485

eur, priemerne 693,61 eur mesačne, len za obdobie od 5/2023 do 9/2023 uhradil spolu sumu 3 100
eur), okrem toho hradil výdavky spojené s užívaním bytu a elektrinou v byte, kde maloletý býva (a to v
celom rozsahu, nielen v rozsahu pripadajúcom na maloletého), maloletému uhrádzal poplatok za futbal,
telekomunikačné služby, posielal mu vreckové, pričom výdavky, ktoré matka označuje ako mimoriadne,
nemožno za mimoriadne považovať, a predstavujú výdavky spojené s oblečením, školskou dochádzkou,
zdravotnou starostlivosťou, výdavkami v domácnosti a záujmovou činnosťou.

8.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C.m.p.

9. Proti výrokom I., IV., V. a VI. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka namietajúc,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zdôraznila, že nesúhlasila s návrhom na rozvod manželstva, nakoľko k manželovi
stále prechováva city a je názoru, že manželstvo je stále možné zachrániť. Uviedla, že je silne veriaci

človek, ktorá považuje rodinu za najdôležitejšiu hodnotu vo svojom živote a trvá na tom , aby súd
manželstvo nerozviedol. Manželka vyslovila nesúhlas, aby obidvaja rodičia zastupovali a spravovali
majetok maloletého vzhľadom na to, že manžel nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami,
je ľahkomyseľný v utrácaní peňazí, maloletému vybral z jeho vkladnej knižky sumu vo výške 4 000
eur, ktorú do dnešného dňa nevrátil. Súd prvej inštancie nesprávne pri rozhodovaní nebral do úvahy

predložené mimoriadne vyčíslené výdavky, nevykonal k nim dokazovanie a bezdôvodne ich zlúčil do
bežných výdavkov. Maloletý je stále vo vývine, potrebuje kvalitnú stravu, lieči sa na astmu a je v jeho
najlepšom záujme, aby mal podobné podmienky ako má jeho otec , ak nie rovnaké. Podľa matky
nebolivkonanízohľadnenézdokladovanéapožadovanépotrebymaloletého,niektoréskutočnostineboli
správne meritórne vyhodnotené, v danom prípade manžel viackrát v konaní klamal a zavádzal mylnými

informáciami. Manželka poukázala na zvýšenie výdavkov v školskom roku 2023/2024 na ZUŠ na sumu
160 eur (súd vychádzal z nesprávnej sumy 120 eur ), na badateľný rozpor v bode 22, 31, 36, 38
rozsudku a na skutočnosť že v bode 42 rozsudku sa súd dostatočne nezaoberal jej vyjadrením zo dňa
8.01.2024 a dostatočne ho neodôvodnil. Pokiaľ ide o náklady maloletého, tento je od 09/2023 študentom
bilingválnej obchodnej akadémie, jeho pomery sa zmenili, ako študent strednej školy má vyššie náklady

a iné možnosti ako študent základnej školy, má možnosť zúčastňovať sa výmenných študijných pobytov,
študijných stáží v zahraničí a podobne. Ku konštatácii v bodoch 65 a 69 rozhodnutia poukázala na
nepravdivosť tvrdenia súdu, nakoľko v danom období keď sa firme darilo, predstavovalo stavebné
sporenie pre syna sumu 235 eur, sporenie na vkladnú knižku 50 eur, životná poistka 48 eur a plus daňový
bonus za každý rok celkovo v sume 500 eur mesačne (úspory pre maloletého), v covidovom období

stavebné sporenie, sporenie na vkladnú knižku ako aj životná poistka neboli v úhradách prerušené.
Manželka s poukazom na príslušnú metodiku ministerstva spravodlivosti poukázala ďalej na to, že v
prípade výšky výživného na maloletého nie je možné na daňový bonus vo výške 140 eur prihliadať.
Manžel zatajil svoje skutočné majetkové pomery a aj keď súd neuveril popisu možností a pomerov
otcom, priznal maloletému výšku výživného len v sume 500 eur , pričom pri skutočnom zohľadnení

príjmu manžela by výživné predstavovalo podstatne vyššiu sumu. Manželka poukázala na skutočnosť,
že 31.12.2022, kedy bolo zúčtované v účtovnom denníku 15 strán výdavkov z celkového počtu 27 strán,
boli okrem iného zaúčtované aj cestovné náhrady vyplatené v hotovosti z pokladne manželovi vo výške
16 155 eur a tiež výber v hotovosti vo výške 9 588,73 eur, na ktoré súd neprihliadol a v odôvodnení
ich nespomenul. Tieto sumy boli manželovi pritom vyplatené v jeden deň a mali byť pripočítané k výške

jeho príjmu. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal iba z čistého príjmu otca, pričom maloletý má
právo podieľať sa na majetkových pomeroch otca - dedenie, nadobudnutie hnuteľných a nehnuteľných
vecí, pričom túto skutočnosť súd v konaní dostatočne nezisťoval. V konaní bolo tiež preukázané, že
manžel uhrádza milenke mesačne sumu vo výške 650 eur za údajný prenájom auta a ďalšiu sumuvo výške 50 eur za tiež pochybný prenájom garáže, ktorý žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal.
Podľa manželky manžel úmyselne zatajil, že v 12/2023 mu zomrel jeho otec čo znamená, že sa stal
jediným oprávneným dedičom po zosnulom, zdedil nehnuteľnosti a pozemky v obci B. N., byt v D.,

tiež hnuteľné veci - motorové vozidlo a finančné prostriedky. Podľa manželky mal súd prvej inštancie
v danom prípade bližšie skúmať skutkový a právny stav, berúc na zreteľ individuálnosť prípadu, tento
však rozhodoval neobjektívne a iba na základe tvrdení a dôkazov zo strany manžela, ktoré boli nejasné,
neúplné, rozporuplné . Manželka napokon uviedla , že od posledného pojednávania sa otec so synom
nestretli, maloletému otec viackrát klamal, nemal na neho nikdy čas, maloletý z tohto dôvodu stratil

záujem kontaktovať otca. Od rozhodnutia súdu otec maloletému zrušil paušál, internet, vreckové v sume
50 eur mesačne, a taktiež mu neprispel na jazykový pobyt , ktorý pre ňu predstavoval ďalší náklad.
S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh
manžela zamietne a pre prípad potvrdenia výroku o rozvode manželstva navrhla rozhodnúť v súlade
s jej ostatným návrhom.

10. Manžel v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť. Odvolanie proti výroku o rozvode manželstva označil za nepochopiteľné po
písomných ale aj verbálnych vyjadreniach manželky prednesených na jeho adresu v rámci konania.
Manželka v skutočnosti nemá nijaký záujem na obnovení manželského spolužitia, o čom svedči aj
to, že ako matka negatívne vplýva na maloletého a jeho vzťah k otcovi. Rozsudok v časti výroku o

rozvode manželstva je správny, náležite odôvodnený a odvolanie manželky je v tejto časti nedôvodné.
Pokiaľ ide o výrok o správe majetku maloletého , tvrdenie manželky o jeho nezodpovednosti označil
manžel za osočujúce a nepravdivé. Konštatoval, že pokiaľ nakladali s majetkom maloletého, nakladali
tak spoločne a racionálnym spôsobom za účelom zachovania podnikania, počas kritického obdobia
pandémie o ktorom je známe, že malo dopad na mnohých podnikateľov v oblasti osobnej prepravy.

Keďže jeho ťažiskovou činnosťou bola práve medzinárodná preprava osôb (najmä na letisko Viedeň),
toto obdobie ho zasiahlo. Aj v tejto časti rozsudku sa podľa manžela však súd riadne a správne
vysporiadal s podstatnou argumentáciou strán a dospel k správnemu rozhodnutiu. Pokiaľ sa matka
v konaní domáhala vrátenia finančných prostriedkov, ktoré mal údajne svojvoľne vyberať z vkladnej
knižky maloletého, v tejto časti manžel poukázal na dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia.

Konštatoval, že v konaní nespochybnil, že by z úspor ktoré vytvárali maloletému nič nepoužili, išlo
však o použitie peňazí na zabezpečenie príjmov celej rodiny (vrátane maloletého) a nešlo o jeho
svojvoľné rozhodnutie. Bez ohľadu na materiálnu stránku veci manžel zdôraznil, že o tomto nároku ,
ako aj nároku na zaplatenie mimoriadnych výdavkov maloletého súd v konaní ani rozhodovať nemohol,
keďže rozhodovanie súdu v konaní o rozvod manželstva stanovuje právomoc súdu rozhodovať o

vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému na čas po rozvode manželstva. Vo vzťahu k časti
odôvodnenia týkajúcej sa jeho pomerov , príjmov, resp. výdavkov manžel uviedol, že nesúhlasí so
všetkými závermi súdu, napr. o výške jeho mesačného príjmu okolo 4 200 eur, nakoľko táto je značne
nadhodnotená. Bez ohľadu na uvedené zdôraznil, že nie je možné podať odvolanie proti odôvodneniu
súdneho rozhodnutia. Podľa manžela nie je účelné venovať pozornosť každému jednému údajnému

rozporu či už vo vyjadreniach súdu v odôvodnení alebo v jeho vyjadreniach, ktoré tvrdí matka v
podanom odvolaní, a to najmä pokiaľ matka považuje tvrdenia o kilometrovom nájazde firemných
vozidiel 65 000 km a 35 000 km za rozporné s vyjadrením o nájazde 40 000 a 60 000 km (ide o približne
zaokrúhlené údaje). Podľa manžela sa manželka obsiahlym odvolaním pokúša navodiť dojem celkovej
nesprávnosti postupu súdu pri rozhodovaní, a až laxného prístupu súdu k odôvodneniu rozhodnutia, z

ktorého písomného vyhotovenia je však zrejmé, že sudca sa podrobne zaoberal všetkými podstatnými
skutkovými okolnosťami prejednávanej veci ako aj podstatnými tvrdeniami strán, čo sa premietlo do
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Súd v rozsudku nevenoval pozornosť len tým
najpodstatnejším aspektom prejednávanej veci, ale dal si námahu reagovať aj na menej podstatné
tvrdenia, ktoré nie sú spôsobilé ovplyvniť meritórne rozhodnutie súdu (napr. s kým mal tráviť dovolenku,

komu a ako mal zaplatiť jedlo pri stretnutí fanúšikov a pod.). K tvrdeniu manželky, že má mesačne platiť
osobe označenej za jeho milenku nájom vozidla vo výške 650 eur uviedol, že iba občasne platil za
nájom náhradného motorového vozidla tretej osobe, keď nemohol používať firemné vozidlo na výkon
podnikania (napr. boli v servise a pod.). Pokiaľ sa jedná o „ pochybný prenájom “garáže, ide o odplatu
ktorú platí susedovi z bytového domu v ktorom býva za používanie jeho garážového miesta (sused auto

nemá a garážové miesto nevyužíva). K námietkam manželky v súvislosti s dedičstvom, ktoré nadobudol
po svojom otcovi uviedol, že nemal nijakú povinnosť ju o tomto informovať, v čase uskutočnenie jeho
výpovedí pred súdom v konaní to ešte nebolo skutočnosťou a ani táto skutočnosť nie je spôsobilá
zmeniť rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému. Po svojom otcovi zdedil bytv D. v oblasti smutne známej ako I., neprenajateľnú, bez praktického využívania využitia a s otáznou
hodnotou (v tejto oblasti sa koncentrujú drogovo závislé osoby, osoby vykonávajúce prostitúciu a pod.).
Niejepravdou,žebynemalzáujemprehlbovaťsvojvzťahsmaloletým,problematickoujevtomtoohľade

práve matka, ktorá na ich vzájomný vzťah so synom vplýva negatívne. Manžel uviedol, že niektoré
výdavky vynakladané pred rozhodnutím súdu na maloletého prestal hradiť, avšak riadne a v súlade s
rozsudkom si začal plniť predbežne vykonateľnú vyživovaciu povinnosť. Aj napriek tomu maloletému
stále posiela vreckové alebo mu hradí tréningy futbalu aj nad rámec súdom stanoveného výživného.
Podľa jeho názoru manželka v podanom odvolaní stále zotrváva na nereálnych predstavách o jeho

možnostiach,vmnohýchohľadochúmyselneskresľujetvrdeniatakabyjejvyhovovaliabezakéhokoľvek
reálneho základu.

11.Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manželky písomne nevyjadril.

12. Manželka v odvolacej replike odmietla, že by na maloleté dieťa negatívne vplývala, maloletý

bude mať 15 rokov a vie si vytvoriť na otca svoj názor. Manžel sa o syna zaujímal výlučne iba pred
vytýčenými pojednávaniami, aby mohol následne preukázať záujem o maloletého. Manželka zotrvala
na tom, že manžel v podnikaní nejedná obozretne a hospodárne, rovnako ako v prípade správy a
nakladaniasmajetkomobchodnejspoločnostiaajsospoločnýmmajetkompatriacimdobezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Jeho tvrdenie o kritickom období pandémie je alibistické, nakoľko v danom

čase kedy nemal prácu, nemal záujem si nájsť akékoľvek iné zamestnanie, celú ťarchu preniesol na ňu ,
postupne ju vyštval z firmy (aj napriek tomu, že ju zakladali a vybudovali spoločne, v skutočnosti má
ona nepomerne väčšiu zásluhu na vybudovaní firmy), namiesto zamestnania počas kritického obdobia
pravidelne trávil čas vo fitnescentre (6 až 7 krát do týždňa), platil si osobného trénera v sume 250 eur
mesačne, spoliehal sa predovšetkým na jej mesačný príjem a na podporu zo strany štátu. Vzhľadom

na tieto skutočnosti nesúhlasí, aby manžel spravoval majetok maloletého dieťa. Pokiaľ ide o výber
z vkladnej knižky manžel ju presviedčal, že je to iba na krátky čas a všetky peniaze sa maloletému
vrátia. Finančné prostriedky z vkladnej knižky boli naviac vybraté pred pandémiou v čase od 8/2017
do 2/2018 . Manželka ďalej uviedla, že 4 200 eur ako súdom ustálená výška mesačného príjmu
manžela, z ktorej bolo následne vypočítané výživné, nie je objektívna, výška jeho príjmu na základe

preukázateľnej skutočnosti je 7 000 eur, a práve z tejto sumy mal súd vychádzať pri určovaní výživného.
S poukazom na jeho nadštandardný príjem a majetkové pomery je súdom určená výška výživného
500 eur nedostatočná, maloleté dieťa sa stalo študentom bilingválnej strednej školy, ktorá je primárne
zameraná na výučbu jazykov. Manželka opakovane poukázala na úhrady otca za nájom osobného
motorového vozidla v sume 650 eur mesačne, ktorý výdavok je účelový a nepreukázaný. Manžel mal

povinnosť v priebehu konania súdu oznámiť skutočnosť o nadobudnutí majetku dedením po otcovi, a
teda že sa mu zmenili majetkové pomery. Poukázala na to, že aj v prípade tzv. I. sa nachádzajú časti
bytovky, v ktorých žijú slušní ľudia bez akéhokoľvek pochybného charakteru a bagatelizovanie manžela
je účelové a právne irelevantné (cenové relácie bytov v tejto oblasti sú približne 70 000 eur). Zároveň
konštatovala, že manžel nie je nútený uhrádzať platby za prenájom bytu, keďže vlastní nehnuteľnosť.

S odkazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (I.ÚS 243/07, IV.ÚS 115/03, III. ÚS
119/03, III.ÚS 209/04) zdôraznila že súd mal v danom prípade bližšie skúmať skutkový a právny stav,
rozhodoval neobjektívne, a to iba na základe tvrdení a dôkazov zo strany otca, ktoré boli v konečnom
dôsledku nejasné neúplné a rozporuplné. V následnom písomnom podaní zo dňa 28.06.2024 manželka
oznámila, že manžel po otcovi zdedený byt na F. XX O. D. odpredal svoje milenke D. A..

13. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 C.m.p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia
podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a po preskúmaní odvolania manželky dospel k nasledovným záverom.

14. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

16. Keďže od odvolaním manželky napadnutého výroku rozhodnutia o rozvode manželstva je plne
závislý výrok o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva (§ 100
C.m.p.), odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu všetky výroky rozhodnutia, t.j. vrátane výrokovo zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o neupravení styku otca s maloletým dieťaťom,
voči ktorým nesmerovali žiadne odvolacie dôvody manželky (matky). Dodáva, že v predchádzajúcej
a nasledujúcej časti tohto rozhodnutia vo vzťahu k rozhodnutiu podľa § 100 C.m.p. označuje účastníkov

konania o rozvod manželstva (manželov) ako matka a otec.

17. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

18. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa odvolací súd po skutkovej a právnej stránke
stotožnil s podstatnými dôvodmi rozhodnutia, vzťahujúcich sa k manželkou napadnutému výroku
I., predstavujúceho právny základ pre rozhodnutie o úprave pomerov manželov k ich maloletému
dieťaťu na čas po rozvode, v ktorom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov a vo vzťahu

k tomuto výroku v rozhodnutí dostatočne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky
majúce pri rozhodovaní o rozvode manželstva podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal
i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie.
Odvolacím prieskumom vo vzťahu k výroku I. rozhodnutia nezistil existenciu nesprávneho procesného
postupu súdu prvej inštancie, ktorým by manželke znemožnil , aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ani, že jeho rozhodnutie, ktorým rozviedol
manželstvo účastníkov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

20.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

21.Podľa § 23 ods. 1, 2,3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už

nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

22. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v

prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov

nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

23. V posudzovanej veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o splnení
hmotnoprávnych predpokladov na rozvod manželstva a svoju úvahu dostatočne a riadne vysvetlil

v bode 60 rozhodnutia, na ktorý odvolací súd v plnej miere poukazuje. Je s ním v zhode v tom, že
zistené skutkové okolnosti danej veci nevzbudzujú akúkoľvek pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate
manželstva, ktorého ďalšia existencia potom nemôže byť a ani nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Pokiaľ manželka v odvolaní uvádza, že s rozvodom ako silne veriaci človek, ktorý považuje rodinu zanajdôležitejšiu hodnotu nesúhlasí, nakoľko k manželovi stále prechováva city uvádza, že vykonaným
dokazovaním zistená kvalita vzájomného vzťahu manželov, charakterizovaného výrazným vzájomným
antagonizmom(prerastajúcimaždovulgárnehoosočovaniamanželamanželkou),vzájomnýmvyčítaním

si udalostí z minulosti rodiny, a to aj po dlhšom čase od faktického rozpadu partnerského vzťahu (od
februára 2022 manželia intímne nežijú, v apríli 2022 sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti
a minimálne od septembra 2022 udržuje mimomanželský vzťah) je nepochybným indikátorom, že
vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom takéto manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Dodáva, že sama

manželka vo vyjadrení sa k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 07.10.2022 nerozporovala existenciu
vážneho partnerského konfliktu a súhlasila s rozvodom manželstva. Aj keď v priebehu konania svoj
postoj k rozvodu manželstva zmenila a nesúhlasila s ním, sama v konaní neuvádzala žiadne okolnosti
dôsledkom ktorých by bola úvaha o možnom obnovení spolužitia manželov, pričom takéto okolnosti ani
nevyplynuli z vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť,
že žiadneho z manželov nie je možno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať

vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny a neplniaci si svoje funkcie (tak ako je tomu
nepochybne v posudzovanom prípade).

24. Podľa § 100 C.m.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

25. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

26. Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým

dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

28. S odkazom na v predošlej časti odôvodnenia už citované ustanovenie § 387 ods.2 C.s.p., sa odvolací
súd po skutkovej a právnej stránke stotožňuje aj s podstatnými dôvodmi rozhodnutia, vzťahujúcimi

sa k výrokom o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, o neupravení styku otca
s maloletým dieťaťom a aj k rozhodnutiu v otázke zastupovania maloletého a spravovania jeho
majetku oboma rodičmi. Konštatuje, že v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky
a o neupravení jeho styku s otcom súd prvej inštancie správne akceptoval zhodný postoj rodičov
za situácie, kedy z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť smerujúca k úvahe, že

táto rodičmi navrhnutá úprava ich pomerov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je v rozpore so
záujmom maloletého syna. Pokiaľ ide o výrok IV. posudzovaného rozhodnutia, v ktorom súd prvej
inštancie správne a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania zveril oprávnenie zastupovať
maloletéhoaspravovaťjehomajetokobomrodičom,pričomdôvodyvedúcehokrozhodnutiudostatočne
vysvetlil v bode 63 odôvodnenia rozhodnutia (vrátane vysporiadania sa s argumentáciou matky

o nezodpovednom prístupe otca k povinnostiam, k finančnému hospodáreniu, k vedeniu obchodnej
spoločnosti a o nezáujme otca o maloletého syna) dodáva, že rodičovské práva a povinnosti upravuje
§ 28 Zákona o rodine ako súhrn práv a povinností, ktoré patria rodičom vo vzťahu k ich maloletému
dieťaťu, vrátane práva a povinnosti dieťa vychovávať, spravovať jeho majetok a zastupovať ho (§ 31,§ 32 Zákona o rodine). Len výnimočne môže nastať situácia, ktorou dôjde k prelomeniu zásady, že
rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom súčasne, a to v prípade, ak jeden z rodičov nežije,
nie je známy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských

práv a povinností, bol mu pozastavený výkon rodičovských práv a povinností, alebo jeden z rodičov bol
obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinností. V takýchto prípadoch je na výkon rodičovských
práv a povinností oprávnený a povinný len druhý rodič sám. Zohľadňujúc obsah spisu odvolací súd
konštatuje, že hore uvedené skutočnosti stanovené a predvídané zákonom v posudzovanom konaní
zistené neboli , dôsledkom čoho je úvaha o vecnej a právnej správnosti rozhodnutia aj v tejto časti.

29. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

30.Podľa§63ods.2,3Zákonaorodineurodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať

aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,
ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

31.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32.K tejto časti predmetu konania zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie
všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak
po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby
odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie

(schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného,
vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného
berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou
podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na

dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1 C.s.p.), ktorá
musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie,
zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň
rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej

výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa , môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na
stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových
schopností , majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky,
plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj
vecnými plneniami. V prípade, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené

potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.

33. Ďalej zdôrazňuje, že aj pri rozhodovaní o určení výživného rodičov k maloletým deťom je konajúci
súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženiasa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov a činnosť súdu musí
smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného povinného
rodiča na maloleté dieťa , ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j. k skúmaniu a dôslednému

posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a rozsahu odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa . Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace sa ustanoveniami
Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo
najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť však dosiahnutá bez
účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností

(povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti ). Súd si ale nemusí aj
v prípade zhodných skutkových tvrdení účastníkov tieto osvojiť za predpokladu, ak má o nich vážne
pochybnosti, a ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. V nadväznosti na uvedené dodáva,
že pri bežných nákladoch maloletých detí (napr. obuv, ošatenie, strava, hygienické potreby, drogéria,
voľný čas, bežná zdravotná starostlivosť a pod.), môže súd vychádzať zo všeobecných poznatkov o
cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby dieťaťom v porovnateľnom veku a pri

porovnateľnej životnej úrovni rodičov, keď iný postup súdu by bol v rozpore so záujmami maloletých detí.

34. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcim
sa k výške výživného, sa zhoduje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie o zárobkových
pomeroch oboch rodičov a o skladbe a výške nákladov maloletého, ktoré súd prvej inštancie posúdil

ako odôvodnené majúc za to, že odôvodnenie rozhodnutia vzťahujúce sa k výživnému vyhovuje
požiadavkám uvedeným v § 220 ods.2 C.s.p., je z neho možné zistiť, ktoré pre skutkové a právne
posúdenie výživného podstatné skutočnosti súd prvej inštancie považoval za preukázané (resp.
medzi účastníkmi konania nesporné) a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil a ako pre rozhodnutie podstatný zistený skutočný stav veci právne

posúdil. Argumentáciu odvolateľky, poukazujúcu v súvislosti s neobjektívnym, neúplným a rozporuplným
rozhodovaním o výživnom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (I.ÚS 243/07, IV.ÚS
115/03, III. ÚS 119/03, III.ÚS 209/04) potom posúdil ako nedôvodnú. Pri následnom právnom posúdení
zisteného skutočného stavu odvolací súd síce čiastočne dospel k iným záverom ako súd prvej inštancie
v otázke ustálenia výšky príjmu, ktorý otec dosiahol v roku 2023 z podnikateľskej činnosti a v otázke

opodstatnenosti zohľadnenia výšky daňového bonusu poberaného matkou pri rozhodovaní o výživnom,
ktoré však po ich vyhodnotení nemajú vplyv na vecnú správnosť preskúmavaných výrokov o výživnom.

35. Za správne a podložené vykonaným dokazovaním považuje zistenia súdu prvej inštancie o
príjmových pomeroch otca, ktorým sa súd prvej inštancie dôsledne venoval v bode 67 odôvodnenia

rozhodnutia, na ktoré odvolací súd plne odkazuje. Zhoduje sa s ním v tom, že s poukazom na
konkrétne skutkové zistenia o hospodárení obchodnej spoločnosti E. – M. F., vyplývajúce z doložených
daňových priznaní za roky 2020-2022, z účtovných denníkov spoločnosti, z hlavnej knihy spoločnosti
a najmä, z porovnania pohybov na bankovom účte obchodnej spoločnosti, nebolo možné pre ustálenie
objektívnych možností otca vychádzať len z hospodárskeho výsledku spoločnosti za rok 2022 (výnos

19 717,38 eur ), ktorý nie je dostatočne výpovedný. Pokiaľ za tohto stavu súd prvej inštancie vychádzal
pre účely ustálenia príjmu otca za rok 2023 z kreditných obratov na jeho osobnom účte za obdobie
1/2023-9/2023 v celkovej výške 32 579,53 eur, v zásade zodpovedajúcim hotovostným výberom
z podnikateľského účtu spoločnosti E. – M., F. za rovnaké obdobie a reálny príjem otca ustálil v čase
rozhodovania na výšku cca 3 600 eur netto mesačne, tieto závery sú plne udržateľné a zodpovedajúce

v konaní dostatočne zistenému skutočnému stavu veci. Súdu prvej inštancie je treba prisvedčiť, že
námietky produkované matkou pri rozhodovaní o výživnom, týkajúce sa rozsahu výdavkov na pohonné
hmoty pre motorové vozidlá, potreby prípadného prenájmu ďalšieho motorového vozidla od tretej
osoby, potreby a rozsahu servisu na motorových vozidlách a správnosti vedenia účtovníctva (na
ktoré odvolateľka poukázala aj v podanom odvolaní), by si vyžadovali nariadenie daňovej kontroly,

resp. znaleckého dokazovania, pričom takýto postup by bol v kontexte zistených skutkových okolností
danej veci neefektívny, zbytočne by predlžoval konanie a rozhodnutie vo veci a bol by v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namieta, že dňa 31.12.2022 boli
v účtovnom denníku otcovi zúčtované cestovné náhrady vo výške 16 155 eur a výber v hotovosti vo
výške 9 588,73 eur, jedná sa o obdobie, ktoré súd prvej inštancie pri hodnotení a ustaľovaní možností

otca za rok 2023 ani nebral v úvahu. Ku korekcii pristúpil odvolací súd výlučne vo vzťahu k právnemu
posúdeniu výšky nepeňažného príjmu otca, pri ktorom súd prvej inštancie opomenul zohľadniť, že
náklady na otcom prenajatý byt (garsónku v D.) vo výške 525 eur mesačne a výdavky na telefón sú síce
hradené obchodnou spoločnosťou, jedná sa však o priestor určený nielen na bývanie, ale súčasne i nazabezpečenie vedenia administratívnej agendy súvisiacej s podnikaním otca. V nadväznosti na uvedenú
korekciu uzatvára, že výšku čistého príjmu, ktorú je v možnostiach otca reálne z podnikania dosahovať,
ustálil na sumu 3 900 eur netto mesačne.

36. Pokiaľ ide o rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa odvolací súd odkazuje na závery
prvoinštančného súdu uvedené v bode 65 rozhodnutia, ktorý za odôvodnené potreby maloletého ustálil
mesačné náklady v sume 250 eur na stravu , 125 eur na bývanie, 30 eur na školské potreby, platby
spojené s návštevou školy, 100 eur oblečenie, obuv, 50 eur na zdravotnú starostlivosť (stomatológ,

alergológ, vitamíny, lieky), 35 eur na bežnú kozmetiku a holiča, 20 eur na telefón, 10 eur výdavky na
dopravu, 20 eur výdavky na oslavy narodenín a menín, 70 eur futbal a hra na gitaru, 50 eur na ostatné
voľnočasové aktivity, 48 eur životné poistenie maloletého. Nezhoduje sa s matkou , že pri určovaní
výživnéhosúdprvejinštancienezohľadnil,žemaloletýjeod01.09.2023študentomObchodnejakadémie
v Bratislave a ani rozsah jeho potrieb ako stredoškolského študenta. Aj keď súd prvej inštancie v bode
13 odôvodnenia uviedol, že maloletý bol v čase 28.04.2023 (podľa doloženého potvrdenia o návšteve

školy) žiakom ôsmeho ročníka J. základnej školy, pri vyhodnocovaní rozsahu jeho odôvodnených potrieb
však vychádzal zo stavu existujúceho v čase rozhodovania a pri rozhodovaní o výživnom sa dôsledne
vyporiadaval s jednotlivými nákladmi, ktoré do rozhodnutia súdu prezentovala v konaní práve matka
ako ňou vynakladané náklady na maloletého a jeho potreby. Odvolací súd matematickým prepočtom
jednotlivých súdom prvej inštancie uznaných nákladov korigoval výšku mesačných odôvodnených

nákladov maloletého dieťaťa na sumu 830 eur mesačne pričom konštatuje, že položka 70 eur mesačne
na futbal a gitaru pokrýva aj zvýšenie nákladov na Základnú umeleckú školu od školského roka
2023/2024 (160 eur), na ktoré matka poukazovala v odvolaní. Výška súdom prvej inštancie ustálených
nákladov maloletého dieťaťa pokrýva nielen základné a pravidelne sa opakujúce potreby maloletého
dieťaťa, ale dáva priestor aj na plnenie nepravidelných, ale súčasne odôvodnených potrieb maloletého ,

vzťahujúcichsakzdravotnejstarostlivosti(matkavkonanívtomtosmereneuvádzalažiadnemimoriadne
výdavky, zdravotnú starostlivosť má dieťa okrem stomatologickej starostlivosti v zásade plne pokryté
z verejného zdravotníctva) a záujmovým aktivitám dieťaťa (futbal, gitara).Výška nákladov maloletého
dieťaťa síce výrazne presahuje životnú úroveň matky odvíjajúcej sa od výšky ňou dosahovaného príjmu
zpracovnéhopomeruvH.I.I.O.D.(cca1300eurnettomesačne),zodpovedávšakpríjmovýmpomerom

otca a jeho životnej úrovni, a ani nevytvára nedôvodný rozdiel medzi životnou úrovňou otca a maloletého
dieťaťa.

37.Zohľadňujúcvýškuodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa,majetkovéazárobkovépomeryoboch
rodičov a výšku ich životnej úrovne, skutočnosť, že otec aj nad rámec výživného uhrádza synovi

poplatky za futbal a vreckové, pri súčasnom zohľadnení štátnej sociálnej dávky rodinných prídavkov,
ktoré poberá matka na maloletého vo výške 60 eur, dospel následne odvolací súd k záveru, že súdom
prvej inštancie určená výška spotrebného výživného určená na sumu 500 eur mesačne je správna. Má
za to, že takýmto určením je primerane zohľadnený nepomer vo výške príjmov oboch rodičov, rozdielna
životná úroveň rodičov a zároveň reflektuje aj na skutočnosť, že matka vzhľadom na vek maloletého

výrazne znižuje mieru nahrádzania finančného plnenia výkonom osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide
o zohľadnenie rodinných prídavkov pri určovaní spotrebného výživného konštatuje, že prídavok na dieťa
je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu
nezaopatreného dieťaťa a súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí prihliadať aj na to,
do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov (viď napr. právne závery rozhodnutia

NS SR sp. zn. 3 Cdo 88/2017 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 65/2018, rozhodnutia NS SR sp.zn. 6 Cdo 192/2018). Odvolací súd síce
priznal úspech odvolacej argumentácii matky, týkajúcej sa nemožnosti zohľadnenia daňového bonusu
pri určovaní spotrebného výživného súdom prvej inštancie , zároveň však dodáva, že táto argumentácia
nemala (s poukazom na odôvodnenie obsiahnuté v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia) žiaden

právny význam.

38. Pokiaľ ide o výrok V. rozhodnutia, odvolací súd sa stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie,
že zistené pomery otca mu umožňujú tvorbu úspor v určenej sume 100 eur mesačne . Zhoduje sa
s ním v tom, že v danej veci je účelom určenia výživného na tvorbu úspor (§ 63 ods.3 Zákona

o rodine) vytvoriť rezervu, ktorá môže byť neskôr (do dospelosti maloletého so súhlasom súdu)
použitá na krytie prípadných neočakávaných výdavkov, prípadne môže pomôcť maloletému pri štarte v
dospelosti, a podobne. Súd prvej inštancie v súlade s citovaným ustanovením súčasne určil podmienky
uhrádzania výživného určeného na tvorbu úspor (výživné bude otec poukazovať na osobitný účet nameno maloletého, ktorý je matka povinná zriadiť v peňažnom ústave, pričom na zriadenie účtu, ako
aj jeho oznámenie bola matke stanovená lehota 7 dní od doručenia rozsudku). Na správnosť prijatej
úvahy nemá podľa odvolacieho súdu zásadný vplyv ani tvrdenie matky o zatajení majetku otcom,

ktorý po svojom otcovi zdedil byt v D. a následne ho previedol na tretiu osobu majúc za to, že tieto
majetkové pomery otca (ktorý sa z bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý
do súčasnosti užíva matka so synom odsťahoval a býva v prenajatom byte) nepredstavujú dôvod na
zmenu výšky výživného určeného súdom prvej inštancie na tvorbu úspor.

39. Na všeobecne formulovanú odvolaciu argumentáciu matky týkajúcu sa Ministerstvom spravodlivosti
SR vydanú Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom (majúcu len odporúčací charakter) jej
dáva odvolací súd do pozornosti, že závery súdov pri posudzovaní určenia konkrétneho rozsahu
vyživovacej povinnosti sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností danej
ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu
toho-ktorého rozhodnutia. V takýchto prípadoch nie je žiaduce, aby rozhodovacia prax priznala prioritný

význam niektorej z okolností, resp. niektorému z kritérií, posudzovaných pri určovaní konkrétnej výšky
vyživovacej povinnosti, aby sa nezamedzilo žiadanému výsledku konaní o výživnom voči maloletým
(najlepší záujem dieťaťa). Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít ohľadom spôsobu
určenia rozsahu vyživovacej povinnosti nemôže ani reálne existovať, keďže každé jedno rozhodnutie
je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, i keby formálne

vykazovali rovnaké skutkové okolnosti. Určenie konkrétnej výšky výživného súdom je preto vždy
výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej veci (vychádzajúce
z odôvodnených potrieb maloletých detí, zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov
aživotnejúrovneobochrodičov)vovzájomnýchsúvislostiach,právevďakačomumôžesúdprijaťcelkom
jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní

vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa (viď napr.
právne závery uznesenia NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. 4 CdoR/11/2023, uznesenia NS SR zo dňa
25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017). V nadväznosti na uvedené súčasne zdôrazňuje aj výchovnú funkcii
výživného, ktorého úlohou nie je pokryť každú potrebu poskytnutú rodičom, o ktorej pokrytí rozhodol
výlučne rodič, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti.

40. K nárokom matky uplatnených podaním zo dňa 28.12.2023 na zaplatenie sumy 4 000
eur (v prospech maloletého) ako sumy zodpovedajúcej finančným prostriedkom, ktoré otec vybral z
maloletého vkladnej knižky a na zaplatenie sumy 1 444,45 eur zodpovedajúcej polovici mimoriadnych
výdavkov zaplatených matkou, vynaložených na maloletého v období mesiacov máj až december 2022,

odvolací súd v zhode s prvoinštančným súdom zdôrazňuje, že konanie o rozvod manželstva (ktoré je
návrhovým konaním) je zo zákona spojené s konaním o úpravu pomerov manželov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode (§ 100 C.m.p.), v ktorom súd rozhoduje výlučne o úprave pomerov maloletých
detí rozvádzajúcich sa rodičov, týkajúcich sa vždy len obdobia po rozvode manželstva, naviazaného na
právoplatnosť výroku rozsudku o rozvode manželstva , pričom v tomto konaní nie je možné rozhodovať

o iných nárokoch. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že matka nároky uplatnené
v podaní zo dňa 28.12.2023 riadne neodôvodnila, dostatočným spôsobom neopísala rozhodujúce
skutočnosti a ani riadne neoznačila dôkazy na ich preukázanie. Z obsahu označeného podania matky
a jej odvolania je možné vyvodiť len to, že v rokoch 2017 a 2018 bol z vkladnej knižky maloletého
uskutočnený výber (podľa otca so súhlasom matky) a vo vzťahu k nároku na zaplatenie polovice

mimoriadnych výdavkov zaplatených matkou v roku 2022 sa nejedná o nárok podľa § 36 ods.1 Zákona
o rodine, t.j. o určenie výživného na čas do rozvodu manželstva.

41. Ďalšie odvolacie argumenty matky týkajúce sa posúdenia prospešnosti jej osoby pre vedenie
obchodnej spoločnosti, spôsobu zabezpečovania potrieb rodiny a spôsobu života otca v covidovom

období, spôsobu financovania nehnuteľnosti (bytu) patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť
posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami (účastníkmi konania), ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami (účastníkmi konania).
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany
(účastníkov konania) avšak je nevyhnutné, aby bolo reagované na ich podstatné a relevantné argumenty
(rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).42. V nadväznosti na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil aj výrok
IV. v časti, v ktorej bola určená výška výživného, výroky V., VI. a závislý výrok VII. o trovách konania.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 , § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods.1 C.s.p.

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).