Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51Csp/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124204041
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124204041.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: EOS KSI

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A.
B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. – F. G. E. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 318,86 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2024 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 318,86 Eur spolu s úrokom vo výške 12,99% ročne zo sumy

301,94 Eur od 05.10.2022 do 15.08.2023 a úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 301,94
Eur od 05.10.2022 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.06.2023 medzi postupcom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej

výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 14.02.2021
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok postupcu poskytnúť
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 498,-Eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý
úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 30 mesačných splátok vo výške 19,53
Eur so splatnosťou prvej splátky v 15.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver
žalovanému poskytnutý a s konečnou splatnosťou úveru 15.08.2023. Na základe Zmluvy postupca

poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú
upravené v Zmluve. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere
podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho
postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie

kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v
stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že
žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnejsplatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 04.10.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval
žalovanéhonaúhradudlžnejsumy.Mimoriadnasplatnosťúverubolavyhlásenápreneuhradeniesplátky,

ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu
predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 347,86 Eur, ktorá pozostávala
z istiny vo výške 301,94 Eur, z riadneho úroku vo výške 16,92 Eur, z neuhradených nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky vo výške 29,-Eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nevykonal žalovaný
žiadnu úhradu. Žalobca si zároveň uplatnil aj úroky po zosplatnení nasledovne: riadny úrok z istiny

po zosplatnení do termínu konečnej splatnosti úveru vo výške 12,99% ročne zo sumy 301,94 Eur
od 05.10.2022 do 15.08.2023 a úrok z omeškania po zosplatnení vo výške 6,25% ročne zo sumy
301,94 Eur od 05.10.2022 do zaplatenia. V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej
doby v spotrebiteľských vzťahoch poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17. Žalobca
si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 05.10.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti. Pohľadávka žalobcu nebola ku dňu vyhotovenia žaloby uhradená v plnej výške.

3. Súd rozhodol vydaním platobného rozkazu č. k. 51Csp/44/2024-79 zo dňa 14.5.2024, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu
s príslušenstvom.

4. Vzhľadom k tomu, že platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd
platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil uznesením č. k. 51Csp/44/2024-88 zo dňa 23.10.2024.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba mu bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP po vykonaní
úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného v zmysle ust. § 116 ods. 1 CSP.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 24.02.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný svoju
neprítomnosť neospravednil, o odročenie pojednávania nežiadal. Žalobca doručil súdu dňa 20.02.2025
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, v ktorom súhlasil s rozhodnutím vo veci samej bez jeho účasti

a účasti jeho právneho zástupcu. V uvedenom podaní žalobca vyjadril presvedčenie, že svoj nárok
preukázal v celom rozsahu predloženými dôkazmi a že medzi stranami nie sú sporné žiadne skutkové
tvrdenia.Vdôsledkučohojepotrebnéžalobcomtvrdenéskutočnostipovažovaťzanespornépodľa§151
CSP. Poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov SR. V prípade uznávacieho prejavu žalovaného
navrhoval vydanie rozsudku pre uznanie podľa § 282 CSP.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 14.02.2021 Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ktorej predmetom bolo poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru bez poistenia žalovanému vo výške 498,-Eur. Cena tovaru bola 498,-Eur
a priama platba predajcovi bola 0,-Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 30 mesačných splátkach vo
výške 19,53 Eur, pri ročnej fixnej úrokovej sadzbe 12,99 %, RPMN 13,79% s celkovou čiastkou 585,90

Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 15.03.2021 a termín konečnej splatnosti bol 15.08.2023. Zmluva bola
podpísaná elektronicky. K zmluve žalobca predložil nepodpísané Obchodné podmienky o poskytovaní
platobných služieb spoločnosti CETELEM účinné k 14.09.2019 , Sadzobník poplatkov BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA platný od 01.01.2021, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere (č. l. 40-41, 50-53 spisu), Spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo

a Dohodu o spôsobe komunikácie pri uzatváraní zmlúv o úvere podpísané stranami elektronicky (č. l.
40-47 spisu).9. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaný vyčerpal sumu celkom 498,-Eur, naposledy uhradil
30.03.2022 splátku vo výške 117,-Eur, k 3.10.2022 dlžná čiastka predstavovala sumu 347,86 Eur (č.
l. 8-9 spisu).

10. Listom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.03.2022 právny
predchodca žalobcu vyzval žalovaného na okamžitú úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 97,65
Eur s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej nesplatenej časti úveru
s príslušenstvom. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 07.03.2022, o čom svedčí výpis z časti

podacieho hárku predloženého žalobcom (č. l. 56-57 spisu).

11. Listom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.07.2022 právny
predchodca žalobcu vyzval žalovaného na okamžitú úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 87,77
Eur s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej nesplatenej časti úveru
s príslušenstvom. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 06.07.2022, o čom svedčí výpis z časti

podacieho hárku predloženého žalobcom (č. l. 54-55 spisu).

12.Právnypredchodcažalobcudoručilžalovanému16.12.2022(doručenkanač.l.49spisu)Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42789804710001 zo dňa 06.10.2022, v ktorom žalovanému
oznámil, že nakoľko poskytnutý úver nesplácal riadne a včas a to ani po opakovaných výzvach

na úhradu, spoločnosť vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04.10.2022. Zároveň vyzval
žalovaného, aby dlh vo výške 347,86 Eur uhradil, v opačnom prípade bude dlh vymáhaný súdnou cestou
(č. l. 48 spisu).

13. Žalovaná pohľadávka v zmysle Prílohy bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023, uzatvorenej medzi spoločnosťami BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako postupníkom, postúpená
na súčasného žalobcu (č. l. 16-39 spisu). Listom zo dňa 03.07.2023 bolo žalovanému oznámené, že
spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy uzavretej
medzi žalovaným ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom na súčasného žalobcu (č. l. 10, 16-39 spisu).

14. Súčasný žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky Pokusom o zmier zo dňa 07.03.2024,
ktorá bola odosielaná žalovanému dňa 08.03.2024 (č. l. 12-13 spisu).

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných

ustanovení:

Podľa § 497 z. č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 písm. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej
len „ZSU“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa

na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. a) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.Podľa § 2 písm. b) ZSU, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024
(ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024, ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa§37Občianskehozákonníka,právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne,
inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch

na bývanie podľa osobitného predpisu.Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si uplatňoval nárok vzniknutý mu
zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom - žalovaným.
Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná ofyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania
alebo zamestnania.

17. Keďže súd ustálil, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na právny
vzťah ňou založený ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to zákon č. 129/2010
Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy, ako aj Občiansky zákonník.

18. Z dôvodu, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného

plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho úver predčasne zosplatnil, súd
prioritne skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu.

19. Z obsahu zmluvy vyplýva, že splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci. Žalobca vyzval žalovaného
výzvami zo dňa 01.03.2022 a 01.07.2022, aby okamžite uhradil dlžnú sumu. Zároveň žalovaného
upozornil na možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, v prípade neuhradenia dlžnej

sumy. Následne k 04.10.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverového záväzku.

20. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský
úver v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v ustanovení § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je potrebné
kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, v opačnom prípade je dané zosplatnenie úveru
neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na uplatnenie práva
zosplatniť spotrebiteľský úver je potrebné splniť stanovené podmienky, a to: a) ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, b) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o

tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok),
c) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a d)
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

21. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka až po
trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k ustanoveniu § 565 druhá
veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej
splátky. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to,

že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky.

22. Zároveň ust. 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa
adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným
upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si

povinnosti dlžníka. Upozornením pred zosplatnením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť,
ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z ktorej obsahu musí byť zrejmé
jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9 a jednak výslovné upozornenie
spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok

predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať
podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s
formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok“ (komentár k ustanoveniu § 53 ods.
9 Občiansky zákonník z vydavateľstva C. H. Beck od autorov Marek Števček a kolektív - Občiansky
zákonník, komentár I., 2015).

23. Súd zistil, že ani z výzvy predchodcu žalobcu, ktorou upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru a ani zo samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nevyplýva, s
ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace.

24. Účelom právnej úpravy podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“
záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár dní) a súčasne dať
spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ využije svojeprávo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný,
pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka. Výzvu veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj žiadosť veriteľa o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka
je tak nesporne bez najmenších pochybností potrebné považovať za právne úkony, t. j. za prejav
vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré s takýmto
prejavom spájajú uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tieto právne úkony tak pre svoju
platnosť vyžadujú v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka určitosť a zrozumiteľnosť.

25. V prípade výzvy veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka by tak malo byť z
tohto právneho úkonu veriteľa nepochybné, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej
individualizovanej splátky, pre ktoré omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť
veriteľ uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, pričom táto výzva sa musí dostať
spotrebiteľovinajneskôr15dnípredtým,akoveriteľtotoprávouplatní.Práveuvedeniekonkrétnejsplátky

je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie
iba výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z
takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo

pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v
spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a
uplatnenie tohto práva) musí uplynúť po splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí

troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

26. Výzva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ
nadobudolvedomosť,sktoroukonkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadným
zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. V neposlednom

rade je označenie rozhodujúcej splátky nevyhnutné aj pre aplikáciu ust. § 54a Občianskeho zákonníka.
Žalobca výzvou zo dňa 01.03.2022 aj zo dňa 01.07.2022 oznámil žalovanému, že nedochádza
k riadnemu a včasnému splácaniu úveru, zároveň žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, v
opačnom prípade je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Takto koncipovaná výzva
podľa názoru súdu je neurčitá a nezrozumiteľná. Z tohto právneho úkonu napokon nie je ani možné určiť,

či bol spotrebiteľ vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiace alebo nie, a teda, či vôbec
boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 OZ. Z výzvy nie je možné určiť, pre ktorú splátku
chce veriteľ úver zosplatniť. Keďže sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ktoré
môže využiť podľa vlastného uváženia ku ktorejkoľvek omeškanej splátke za splnenia podmienok § 53
ods. 9 OZ, a preto je potrebné (nevyhnutné) konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje

právo predčasného zosplatnenia úveru. V tomto prípade veriteľ riadne nekonkretizoval, ktorá splátka má
byť predmetom zosplatnenia, avšak z uvedených informácií však vôbec nie je zrejmé, pre omeškanie s
ktorou splátkou mal byť úver zosplatnený. Žalobca potom dostatočným spôsobom nepreukázal využitie
svojho práva na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru.

27. Rovnako podmienka určitosti právneho úkonu platí aj v prípade právneho úkonu veriteľa podľa
ust. § 565 Občianskeho zákonníka, keďže pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ požiadať o
zaplatenie celej pohľadávky len do splatnosti nasledujúcej splátky, t. j. v poradí prvej splátky, ktorá
sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo
zosplatnenia, inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie,

zanikne. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa „zosplatniť“ celú svoju pohľadávku podľa
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o
zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania
spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti
splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením

tejto splátky. Teda aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo
byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom a účelom
ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka.28. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný
rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Právne úkony veriteľa

podľa ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. list označený ako „Výzva na
zaplatenie dlžnej čiastky na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa a „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru“ (zosplatnenie úveru) ku dňu 04.10.2022, z ktorých nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu
nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený, nemožno považovať z dôvodu ich neurčitosti za platné
právneúkony(§37ods.1Občianskehozákonníka),ktorémohliviesťkúčinkomzosplatneniadotknutého

spotrebiteľského úveru (obdobne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/14/2023 zo dňa
29.06.2023, sp. zn. 6CoCsp/2/2023 zo dňa 31.07.2023, sp. zn. 8CoCsp/58/2022 zo dňa 29.11.2022, sp.
zn. 7CoCsp/32/2022 zo dňa 15.06.2022, sp. zn. 11CoCSp/20/204 zo dňa 27.11.2024).

29. Súd poznamenáva, že nie je oprávnený ex offo vykonať „audit“ stavu právneho vzťahu medzi
stranami (veriteľom a spotrebiteľom) a vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa ust. §

53 ods. 9 a § 565 OZ, keďže by mohol dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani
nepomysleli (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/23/2024 zo dňa 28.11.2024).

30. Za ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) nemožno
považovať pri posúdení predmetnej otázky zatiaľ ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí posudzoval ťažiskovo
otázku začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Iba okrajovo sa
vyjadril k otázke náležitostí vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má
obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu, pričom dospel k negatívnemu záveru, ktorý založil

len na konštatovaní, že povinnosť označiť vo vyhlásení predčasnej splatnosti (zosplatnení) konkrétnu
splátku zákon veriteľovi neukladá a že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba
vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so
zákonom, a teda vzhľadom na § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať,
že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.

Najvyšší súd sa v dotknutom rozhodnutí vyjadril výlučne k otázke platnosti právneho úkonu, t. j.
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V uvedenom rozhodnutí
nijako osobitne neposudzoval otázku náležitosti zosplatneniu obligatórne predchádzajúceho právneho
úkonu veriteľa, a to výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

31. K určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka však súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, ktorý konštatoval: ,,V
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v
tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne

špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia
splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu
vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým
došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli

naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s
upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie môže byť poškodený.“

32. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, v

prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnenípresnešpecifikovalkonkrétnusplátku,prektorújednorazovoapredčasnezosplatnilcelýdlh.

33. V nadväznosti na záver súdu vo vzťahu k neplatnému zospaltneniu úveru súd zároveň

poznamenáva, že následkom toho, že nedôjde k zosplatneniu pohľadávky, (či už z vôle veriteľa alebo
ako dôsledok nesplnenia zákonných /zmluvných náležitostí zosplatnenia pohľadávky) je skutočnosť, že
veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať iba sumu jednotlivých splátok, ktoré sa stávajú splatnými
podľa zmluvy. Ak však veriteľ uplatňuje na súde ako spotrebiteľský spor dlžnú sumu titulom zosplatnenia( ktorá je aj tak vyčíslená) a následne by (v dôsledku zistenia, že na zosplatnenie nebol splnený
zákonný predpoklad) uplatňoval túto sumu alebo jej časť titulom jednotlivých splátok, išlo by podľa
súdu o takú podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré možno považovať v zmysle § 140 ods.

2 CSP za zmenu žaloby a podľa § 294 CSP je zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch, v ktorých
je žalovaný spotrebiteľ nepripúšťa. Nakoľko žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie
z predčasne zosplatneného úveru, pričom v spotrebiteľskom spore zmena žaloby (ktorou je aj zmena
podstatných skutkových tvrdení) nie je v zmysle ust. § 294 CSP prípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ,
súd nemohol nárok posudzovať inak, napríklad ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných

splátok, nakoľko by išlo o odlišný nárok vyplývajúci z iných skutkových tvrdení, ktorý žalobcom ani
nebol uplatnený (obdobne Krajský súd v Žiline, sp. zn. 10CoCsp/49/2021 zo dňa 31.03.2022, sp. zn.
6CoCsp/49/2021 zo dňa 29.04.2022).

34. Nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka) preskúmavaním platobnej histórie

úverového vzťahu, či „rozpočítavaním“ dlžných súm zisťovať (čo naráža aj na „procesné limity“ v zmysle
§ 132 ods.2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť. Vo svojej podstate by nešlo o nič
iné,akolennazákladevlastnejiniciatívykonajúcehosúdu(anamiestožalobcu,ktoréhotakátopovinnosť
zaťažuje) vymedzenie takého skutkového stavu, ktorý zodpovedá hypotéze príslušnej právnej normy
a na základe ktorého by bol žalobca v spore (aspoň čiastočne) úspešný. Niet najmenších pochýb, že

takáto požiadavka je v absolútnom rozpore nielen s princípmi civilného sporového konania, ale prioritne
v rozpore s elementárnymi ústavnými zásadami nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán pred
súdom (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/138/2024 zo dňa 26.11.2024).

35. Vo väzbe na všetky skutočnosti vyššie uvedené súd uzavrel, že zosplatnenie vykonané ku dňu

04.10.2022 je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na nesplnenie podmienok podľa
§ 565 a § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd už nepodrobil zmluvu prieskumu, či spĺňa všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods.
2 cit. zákona a teda či nie je dôvod úver podľa § 11 tohto zákona posudzovať ako bezúročný a bez
poplatkov.

36. Keďže súd dospel k záveru o neplatnosti zosplatnenia úveru, nebol splnený zákonný predpoklad
pre platné postúpenie pohľadávky banky, na žalobcu. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná,
a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je

napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky predloženej žalobcom vyplýva, že
predmetom zmluvy, ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, bola pohľadávka zo
zmluvy voči žalovanej, pričom pri postúpení pohľadávky sa vychádzalo zo skutočnosti, že došlo k

zosplatneniu úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Oznámenie banky o postúpení pohľadávky
samo osebe nekonvaliduje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, preto samotné oznámenie
banky nezakladá vecnú legitimáciu žalobcu. Súd na doplnenie považuje za potrebné poukázať aj
na skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov vyplýva termín konečnej splatnosti 15.08.2023
a k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy došlo k 21.06.2023, tak pri konštatovaní súdu o neplatnosti

vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, došlo k postúpeniu tzv. „živého úveru“. Z uvedeného dôvodu súd
konštatuje zároveň aj neplatnosť postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na spoločnosť
žalobcu. K postúpeniu pohľadávky (dňa 21.06.2023) malo dôjsť skôr ako nastala konečná splatnosť
úveru. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je objektívne neprípustné, t. j.
zakázané, potom jej následné postúpenie inému subjektu je v priamom rozpore so zákonom a ako také

je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o
postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi.

37. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/234/2018 je konštatované, že: „Je absolútne
nemysliteľné a nelogické a v konečnom dôsledku aj priečiace sa Zákonu o bankách, ak by banky

postupovali „živé úvery“ na akýkoľvek iný subjekt, ktorý nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad
Národnej banky SR.“38. Pokiaľtedapostupcapostúpilpredmetnúpohľadávkuzúveru,postupovalvrozporesust.§92ods.8
zákona č. 483/2001 Z. z., z ktorého dôvodu je postúpenie pohľadávky uplatnenej v konaní v nadväznosti
na ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú skutočnosť je súd

povinný prihliadať ex offo.

39. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace

skutkové tvrdenia veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn.
4Cdo 162/2020- R 6/2022).

40. K argumentácii žalobcu v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, na ktoré bol
riadneavčaspredvolaný,súdzdôrazňuje,žesporovékonaniejekonanímkontradiktórnym,čoznamená,
že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a

k tvrdeným skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou nemôže byť.
Podľa uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11.6.2019: „Všeobecný súd nemôže vyvodzovať
právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca
samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam
a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a

procesné bremená).“ Splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru nebolo v preskúmavanom
prípade riadne tvrdené a potom ani riadne preukázané. Za takejto procesnej situácie potom ani pasivita
žalovaného nemôže mať za následok aplikáciu ustanovenia § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku, resp. povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek v žalobe uplatnený nárok. Skutkové
tvrdenie žalobcu o splnení podmienok v tomto súdnom konaní uplatnené nebolo, preto nemohlo dôjsť

ani k jeho popretiu, ani k jeho potvrdeniu zo strany žalovaného, preto neprichádza do úvahy ani aplikácia
ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V danom prípade totiž žalovaný nemohol
poprieť skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré sa neuskutočnilo, v konaní nebolo realizované. Žalobca ani
právny zástupca žalobcu sa nezúčastnil pojednávania, napriek tomu, že bol na pojednávanie riadne

a včas predvolaný, čím sa pripravil o možnosť vypočuť si predbežné právne posúdenie veci súdu (§
181 ods. 2 CSP), a teda prípadne uviesť ďalšie skutkové tvrdenia a navrhnúť ďalšie dôkazy za účelom
preukázania platného zosplatnenia spotrebiteľského úveru, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému.

41. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v celom rozsahu neúspešný v konaní, žalovaný by mal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi. Keďže však žalovaný bol v konaní nečinný a žiadne trovy konania mu

nevznikli, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi nepriznáva
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.