Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/85/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118372018
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6118372018.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: T. B. právne zastúpený:
Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, 949 01 Nitra, IČO: 46 104 020,
proti žalovanému: Obec Dvory nad Žitavou, so sídlom Hlavné námestie 6, 941 31 Dvory nad Žitavou,
IČO:00308897,právnezastúpený:IKRÉNYI&REHÁK,s.r.o.,sosídlomŠoltésovej2,81108Bratislava,

IČO: 36 854 808, o zaplatenie 333 706,04 eura s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/22/2019-537 zo dňa 29.03.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/22/2019-537 zo dňa
29.03.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) č. k. 5Cb/22/2019-537

zo dňa 29.03.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej
veci žalobcu: T. J. (ďalej len ako ,,žalobca“), proti žalovanému: Obec Dvory nad Žitavou, so sídlom
Hlavné námestie 6, 941 31 Dvory nad Žitavou, IČO: 00 308 897, (ďalej aj ako ,,žalovaný alebo aj
ako „obec“) o zaplatenie 333 706,04 eura s príslušenstvom rozhodol tak, že žalobe vyhovel v celom
rozsahu a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi istinu vo výške 333 706,04 eura a úrok z omeškania
8,05% ročne zo sumy vo výške 333 706,04 eura od 02.12.2014 do zaplatenia a náklady spojené s

uplatnením pohľadávky v sume vo výške 40 eur, titulom ceny za vykonané dielo. O trovách konania súd
prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu voči žalovanému.
2. Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zákonných ustanovení § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, ods. 2 a ods.
3, § 340 ods.1, § 369 ods.1 a ods. 2, § 369c ods. 1, § 387 ods. 1 a ods. 2, § 388 ods. 1, § 391 ods.1,
§ 397, § 536 ods.1, ods. 2 a ods. 3, § 537 ods.1, ods. 2 a ods. 3, § 387 ods.1, a ods. 2, § 388 ods.1, §

391 ods.1, § 392 ods.1, § 397, § 402 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „Obchodný zákonník“) a § 255 ods.1 a ods. 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
dňa 06.11.2018 Okresnému súd Banská Bystrica, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške
333 706,04 eura s úrokom z omeškania 9,05% ročne (v upomínacom konaní došlo k úprave výšky

žalovaného úroku na 8,05%) zo sumy vo výške 333 706,04 eura od 02.12.2014 do zaplatenia a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume vo výške 40 eur a súčasne voči žalovanému žiadal priznať
nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalovaný nárok odôvodnil tým, že žalovanému faktúrou č.
140531 vystavenou dňa 13.11.2014 a splatnou dňa 01.12.2014 vyfakturoval sumu vo výške 333 706,04
eura (ďalej aj ako faktúra č. 140531“ alebo aj ako „faktúra“) a to za zrealizované práce a dodávky na
stavbe „Dvory nad Žitavou - obecná kanalizácia JUH - objekt SO 05 Kanalizačné odbočky“ a to v počte

227 kanalizačných odbočiek - 1 915,5 m - ulice: Petöfiho, Brezová, Štadiónová, Komárňanská, Nový
svet,Tajovského(ďalejajako„stavba“aleboajako„dielo“aleboajako„odbočky“aleboajako„prípojky“).Žalobca vystavil žalovanému predmetnú faktúru na základe zmluvy o dielo zo dňa 20.06.2005, dodatku
zo dňa 10.01.2006 k zmluve o dielo a v znení zmluvy o dielo zo dňa 13.02.2006 a dodatku č. 1 zo
dňa 07.02.2008 medzi účastníkmi - Obcou Dvory nad Žitavou ako objednávateľom, Západoslovenskou

vodárenskou spoločnosťou ako pristupujúcim objednávateľom a T. B. ako zhotoviteľom (ďalej aj ako
„zmluva o dielo“ alebo aj ako „zmluva“). V dodatku k zmluve o dielo zo dňa 20.06.2005, uzatvoreného
stranami sporu dňa 10.01.2006, sa strany okrem iného dohodli, že ukončenie prác na predmete diela
bude podľa finančných možností objednávateľa. Žalobca uviedol, že toto dojednanie strán nebolo síce
uvedené v zmluve zo dňa 13.02.2006 (konkrétne v čl. X.) a to z dôvodu, že financovanie celého

diela zo strany žalovaného bolo plánované z dotácií od Enviromentálneho fondu Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj ako „fond MŽP SR“), kde fond MŽP SR pri schvaľovaní dotácií
takéto zmluvné dojednanie strán nepripúšťal. V skutočnosti sa však strany týmto dojednaním (t. j. podľa
finančných možností objednávateľa - žalovaného) riadili v priebehu celej realizácie stavby. Žalobca
zdôraznil, že pri fakturácii vždy postupoval v súlade s ustanovením čl. IX. zmluvy o dielo v nadväznosti
na čl. XII. zmluvy o dielo a žalovanému vystavil faktúru č. 140531 na základe zápisnice o odovzdaní

a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí č. 101114 zo dňa 10.11.2014 (ďalej aj ako
„zápisnica o odovzdaní a prevzatí časti diela“). Dôvodil, že predmetom zmluvy o dielo zo dňa 13.02.2006
bolo spolu 750 ks kanalizačných odbočiek s tým, že po odovzdaní časti diela v zmysle čl. XII. zmluvy
o dielo, fakturoval žalovanému cenu za dielo, ktorú mu žalovaný uhradil podľa svojich finančných
možností t. j. podľa poskytnutých dotácií od MŽP SR - spolu za 433 kanalizačných odbočiek, konkrétne

faktúru č. 2006395 zo dňa 24.11.2006 - za 115, faktúru č. 800165 zo dňa 10.09.2008 - 143 a fa č.
120071 - 175. Predmetom tohto sporu je neuhradená faktúra č. 140531 zo dňa 13.11.2014 za 227
kanalizačných odbočiek zrealizovaných žalobcom a odovzdaných žalovanému na základe stranami
odsúhlasenej a podpísanej zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených
častí č. 101114 zo dňa 10.11.2014. Žalobca poukázal na to, že oprávnenosť jeho fakturácie bola (okrem

reálnej možnosti preverenia skutočnej realizácie stavebných prác a dodávok, ktoré sú predmetom
fakturácie), potvrdená podpisom štatutárneho orgánu žalovaného - vtedajším starostom obce Ing. B.
C., a to na súpise vykonaných prác, na krycom liste rozpočtu a na zápisnici o odovzdaní a prevzatí
dokončených stavieb alebo ich ucelených častí č. 101114 zo dňa 10.11.2014. Uviedol, že žalovaný,
resp. obyvatelia obce zhotovené dielo - kanalizačné odbočky v počte 227 reálne, hoci bez kolaudácie

užívajú, pričom žalovaný do dnešného dňa mu nezaplatil faktúru za vybudovanie týchto kanalizačných
odbočiek a to napriek viacerým jeho rokovaniam so štatutárnym orgánom žalovaného ako aj písomným
urgenciám. Žalobca poukázal na to, že ako platca DPH za túto faktúru zaplatil DPH v sume vo výške
55 617,64 eura. Proti žalovanému si žalobca zároveň uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky a to úroky z
omeškania podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a súčasne si uplatnil aj paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia v zmysle § 369c
Obchodného zákonníka.
Žalovaný v odpore namietal, že žalobca svoj nárok odvodzuje od zmluvy o dielo zo dňa 13.12.2006 v
zneníjejdodatkuč.1zodňa02.07.2008apredmetomktorejbolozhotoveniegravitačnejkanalizáciePVC
DN 300 v dĺžke 8 723 m a tlakovej kanalizácie PVC DN 50 -100 v dĺžke 1 018 m, čerpacích staníc ČS 1,

ČS - 2 + , elektrickej prípojky NN k ČS - 2 a ČS - 3 + technologickej časti podľa projektovej dokumentácie
pre stavbu „Dvory nad Žitavou - obecná kanalizácia JUH“, ktorý predmet je bližšie špecifikovaný v čl.
III. ,,Predmet diela“ zmluvy (ďalej aj ako „predmet zmluvy“). Podľa čl. X. zmluvy mal žalobca dokončiť
dielo k 12. mesiacu 2010, podľa čl. XII. zmluvy ,,Odovzdanie stavby“ k preberaciemu konaniu bol
žalobca ako zhotoviteľ povinný vypracovať projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia diela v 5

vyhotoveniach vrátane geodetického zamerania v súradnicovom systéme S.JSTK a výškovom systéme
B.p.v. Geodetické práce mali byt' v digitálnom prevedení. Uviedol, že žalobca bol v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia zmluvy tiež povinný odovzdať objednávateľovi atesty, doklady o zhode, doklady
k všetkým na stavbe použitým materiálom a výrobkom a zápisy o vykonaných skúškach. Zdôraznil, že
žalobca mu plnenie zo zmluvy realizoval v rokoch 2006 až 2008 a to vo viacerých dielčích etapách s

tým, že po ukončení jednotlivých etáp mu zaslal faktúry - č. 2006395, č. 800165 a č. 120071, ktoré
mu po vyskúšaní a prevzatí diela riadne a včas uhradil. Na základe záverečného vyhodnotenia plnenia
podmienok zmluvy o poskytnutí podpory z fondu MŽP SR, boli v roku 2012 tieto doúčtované a uhradené.
Dôvodil, že žalobcovi za všetky vykonané práce a materiály riadne a včas zaplatil a mal za to, že žalobca
mu nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že by bol vykonal po roku 2008 preňho akékoľvek práce.

Poukázal na to, že súpisy prác predložené žalobcom v roku 2012 sa viažu k skôr vykonanej časti diela
a teda za žiadnych okolností nejde o práce vykonané po roku 2012. Ďalej žalovaný argumentoval, že
faktúra č. 140531 vystavená žalobcom na sumu vo výške 333 706,04 eura, by sa podľa písomného
vyjadrenia samotného žalobcu zo dňa 13.02.2014 mala vzťahovať na dobudovanie 227 kanalizačnýchodbočiek, ktoré žalobca avizoval vo svojom liste zo dňa 13.02.2014 realizovať v priebehu mesiaca máj
2014. O prisľúbenom dobudovaní týchto odbočiek členovia obecného zastupiteľstva ani zamestnanci
Obecného úradu Dvory nad Žitavou nemali žiadnu vedomosť, a pre tieto účely neboli v rozpočte

obce vyčlenené finančné prostriedky. Dôvodil, že bez rozpočtového presunu žalobcom nárokovanú
sumu s odvolaním sa na § 21 Štatútu obce v nadväznosti na zákon č. 583/2004 Z. z. rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy v platnom znení, nebolo možné predmetnú faktúru uhradiť. Ďalej
žalovaný poukázal na to, že spornú faktúru predložil do učtárne žalovaného po prehratých voľbách
ustupujúci starosta obce Ing. B. C. a to za účelom jej úhrady a to po 15.11.2014, ktorý podpísal priložený

krycí list rozpočtu, a na ktorom je uvedené uvádza, že ide o ,,zostatok - po fakturácii z roku 2012“ avšak
na zápisnici o odovzdaní a prevzatí časti diela zo dňa 10.11.2014 sa uvádza ako dátum dokončenia prác
mesiac október 2014. Prílohy uvedené na 3. strane žalobcom predloženej verzii zápisnice odovzdanej
spolu s faktúrou neboli. Podľa uvedeného listu, mal žalobca vykonať práce v máji 2014. Žalobca dňa
06.03.2014predložilsúpiskanalizačnýchodbočiek,ktorébolivyhotovenévrokoch2006až2008,pričom
sa na tomto súpise neuvádza, za akým účelom ho žalobca predkladal. Žalovaný argumentoval, že na

základe uvedených rozporuplných údajov a tiež preto, lebo vo svojej účtovnej evidencii nezaznamenal
žiadne záväzky vo vzťahu k žalobcovi, jeho účtovníčka Ing. Q. Z. odmietla vykonať príkaz Ing. B. C. na
realizáciu bankového prevodu v prospech žalobcu o to viac, že dňa 21.11.2014 novozvolený starosta
obce Ing. K. K., PhD. prípisom vyzval ustupujúceho starostu Ing. B. C., aby sa zdržal akýchkoľvek
konaní smerujúcich k úhrade spornej faktúry a ktorý následne ustupujúci prípisom dňa 01.12.2014

vrátil žalobcovi faktúru 140531 s tým, že mu malo byť na prokuratúre vysvetlené, že sa má zdržať
preplácania väčších súm, nakoľko aj on a aj bývalí poslanci už stratili mandát. Žalovaný uviedol, že dňa
05.12.2014 mu žalobca opätovne zaslal spornú faktúru a ktorú mu dňa 22.12.2014 opätovne vrátil z
dôvodov tak formálnych, ako aj vecných a súčasne žiadal žalobcu o preukázanie presného obdobia a
rozsahu údajne vykonaných prác a tiež žiadal vysvetliť skladbu fakturovaných položiek, kde len cca 10

% sa týkalo použitého materiálu a vo zvyšných 90 % sa účtovali práce. Žalobca sa vo svojom liste zo
dňa 22.01.2015 odvolal iba na znenie zmluvy a doposiaľ zaužívané spôsoby účtovania, ale vykonané
práce, čo sa týka rozsahu a obdobia nekonkretizoval. Preto žalovaný prípisom zo dňa 25.02.2015
oznámil žalovanému, že kontrolou zmluvy a všetkých dostupných podkladov zistil, že práce, ktoré boli
vykonané v zmysle zmluvy o dielo, boli do roku 2012 žalovaným riadne uhradené a že nemá vedomosť

o tom resp. žalobca nepreukázal, že by od roku 2012 žalobca vykonal preňho akékoľvek ďalšie práce.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca sám tvrdil, že v máji 2014 má byť ešte dobudovaných celkom 227
kanalizačných prípojok. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca ho ale dňa 04.02.2016 opätovne písomne
vyzval na preplatenie faktúry č. 140531 s tým, že k listu priložil súpisy prác s tým, že nakoľko sa tieto
vzťahovali na práce vykonané v roku 2008, mal za to, že tieto práce boli vyplatené v roku 2012 a naďalej

odmietol preplatiť spornú faktúru. Žalobca sa opäť obrátil prípisom na všetkých 12 poslancov Obecného
zastupiteľstva vo Dvoroch nad Žitavou, ktorí predmetnú vec prerokovali a vzhľadom na vyššie uvedené
rozporuplné skutočnosti taktiež dali žalobcovi odmietavé písomné stanovisko dňa 10.03.2016. Žalovaný
ďalej argumentoval, že spochybňuje konanie ustupujúceho starostu Ing. B. C. a hodnovernosť ním
podpísanej zápisnice o preberaní častí diela o to viac, že na ňom chýbajú podpisy iných osôb a poukázal

na to, že tento preberací protokol nebol prijatý v podateľni žalovaného, ale objavil sa v rukách bývalého
starostu, ktorý sám osobne žiadal účtovníčku obce Ing. Q. Z., aby túto faktúru uhradila, ktorá však to ale
odmietla s tým, že požadovaná transakcia nebola plánovaná z rozpočtu obce a ona príkaz za daných
podmienok nezadá. Žalovaný poukázal na to, že predmetnú faktúru prvýkrát vrátil ustupujúci starosta
obce a ďalej poukázal na list žalobcu zo dňa 13.02.2014, v ktorom žalobca uviedol, že podľa vykonanej

obhliadky je potrebné dobudovať ešte 227 kanalizačných odbočiek, čo žalobca plánuje dokončiť do mája
2014. Žalobca týmto svojim vyjadrením dokazuje, že dielo by muselo byť zhotovované v rozhodnom
období od februára 2014 do mája 2014. Podľa žalovaného ide teda o závažný dôkaz v jeho prospech.
Žalobca totiž nemôže tvrdiť, že si uplatňuje nároky za práce z roku 2012, keď na druhej strane tvrdí, že
227 odbočiek malo byť vybudovaných v roku 2014. Podľa žalovaného preto tvrdenia žalobcu znamenajú

buď to, že v roku 2014 k dodaniu žiadneho diela zo strany žalobcu nedošlo a teda nedošlo ani k vzniku
jeho nároku alebo ak by aj hypoteticky došlo k vzniku jeho nejakého nároku voči nemu v roku 2012, tak
tento nárok by musel byť premlčaný, keďže nebol žalobcom voči nemu na súde uplatnený do roku 2016.
Žalovaný nárok žalobcu v odpore v celom rozsahu spochybnil a súčasne vzniesol voči nemu námietku
premlčania, nakoľko mal za to, že bol uplatnený proti nemu na súde po uplynutí premlčacej doby.

Súd prvej inštancie mal z výsluchu svedka Ing. B. C. zistené, že za žalovaného ako jeho štatutár v
prítomnosti žalobcu podpísal preberací protokol o odovzdaní diela v počte 227 odbočiek a ktorý uviedol,
že dielo bolo zhotovené v roku 2013 (viď zápisnica o odovzdaní a prevzatí časti diela a výpoveď svedka
o tejto skutočnosti na č. l. 488 s. sp.) a to po vyjadrení svojho zástupcu p. C., ktorý mu avizoval, akákonkrétna časť prípojok bola reálne zhotovená s tým, že následne sa robili tlakové skúšky a potom sa
dielo preberalo a že dielo bolo žalobcom fakturované v roku 2014, nakoľko sa nepodarilo žalovanému
získať finančné prostriedky, že predmetom tohto konania sú len kanalizačné odbočky v počte 227, ktoré

neboli doposiaľ zaplatené a že predmetná faktúra vystavená žalobcom nebola uhradená žalovaným.
Z pracovných listov založených na č. l. 260 - 377 s. sp., súd prvej inštancie zistil, že ich obsahom je
popis jednotlivých kanalizačných prípojok vybudovaných na uliciach Nový svet, Komárňanská, Petőfiho,
Tajovského, Brezová a Štadiónová. Pracovné listy obsahujú meno majiteľa nehnuteľnosti, ku ktorej sa
prípojka buduje, popis prác a materiálov, údaj o skúške tesnosti a podpis preberajúcej osoby a že sú

z rokov 2007 - 2008. Z faktúry č. 140531 súd zistil, že ňou žalobca vyfakturoval žalovanému 227
kusov kanalizačných odbočiek na objekte SO05 (poznámku odvolacieho súdu: súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku na str.11 v bode 11 uviedol nesprávne počet odbočiek a to:„277“,
podľa obsahu spisu je správny počet „227“).
Z listu Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti zo dňa 07.06.2020 (viď č. l. 388 - 393 s. sp.),
obsahujúcuzoznamužvyhotovenýchkanalizačnýchprípojoknauliciNovýsvet,Komárňanská,Petőfiho,

Tajovského, Brezová a Štadiónová a ku ktorým žalobca pripojil aj vyššie uvedené pracovné listy z
obdobia rokov 2007 - 2008 (viď č. l. 260 - 377 s. sp.), súd prvej inštancie zistil, že sa jedná o kanalizačné
prípojky, ktorých zaplatenia sa domáha žalobca v tomto konaní a niektoré z nich boli už aj napojené na
verejnú kanalizáciu.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného preukázané, že strany sporu uzatvorili písomnú zmluvu o dielo,

titulom ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy. Žalobca ju uzatvoril ako podnikateľský
subjekt a žalovaný ako subjekt verejného práva (obec) a zmluvný vzťah sa týkal zabezpečovania
verejných potrieb (verejnej kanalizácie). Preto súd s poukazom na ustanovenia § 261 ods. 2 a
3 Obchodného zákonníka v žalobe označený záväzkový vzťah posudzoval ako obchodnoprávny.
Považoval za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo zo dňa 13.02.2006, ktorá nahradila

skôr uzavretú zmluvu o dielo z roku 2005. Na základe uvedenej zmluvy o dielo, žalobca vybudoval
pre žalovaného aj 227 ks vodovodných prípojok, ktorých zaplatenia sa domáha voči žalovanému.
Vybudovanie týchto kanalizačných odbočiek, mal súd prvej inštancie preukázané z pracovných
listov vyhotovených žalobcom v rokoch 207 - 2008, ďalej z písomného oznámenia Západoslovenskej
vodárenskej spoločnosti zo dňa 07.06.2020, ako aj z výsluchu svedka Ing. B. C., ktorý bol v dotknutom

čase starostom žalovaného a ktorý potvrdil, že tieto boli žalobcom vybudované, odkontrolované,
prevzaté žalovaným, avšak neboli zaplatené. Žalovaný nepreukázal opak t. j. nepreukázal, že tieto
kanalizačné odbočky neboli vybudované žalobcom resp., že ak boli vyhotovené, tak už boli aj zaplatené.
K námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že skúmal, či bola žaloba podaná pred uplynutím
premlčacej doby a pri posudzovaní tejto námietky vychádzal z listinných dôkazov založených v súdnom

spise. Z faktúry a zo zápisnice o odovzdaní častí diela vyplynulo, že k formálnemu odovzdaniu
fakturovanej časti diela došlo v súlade so zmluvou - čl. XI. zmluvy a to dňa 10.11.2014. Faktúra,
ktorou bola žalovanému fakturovaná cena tejto časti dodaného diela bola vystavená dňa 13.11.2014 so
splatnosťou dňa 01.12.2014 a teda tak, ako je to upravené v čl. IX. zmluvy t. j. až po odovzdaní diela
žalobcom a jeho prevzatí žalovaným - dňa 10.11.2014. V prípade časti ceny diela fakturovanej uvedenou

faktúrou začala plynúť premlčacia doba podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa, keď sa
právo mohlo uplatniť na súde, t. j. nasledujúcim dňom po jej splatnosti a teda od 02.12.2014. Súd prvej
inštancie vyhodnotil, že keďže právo na cenu diela sa premlčuje vo všeobecnej štvorročnej premlčacej
dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka, tak právo žalobcu premlčané nie je. Od splatnosti tejto ceny
(01.12.2014) a to dokonca ani odo dňa jej vystavenia (13.11.2014), do podania žaloby (06.11.2018),

štvorročná premlčacia doba neuplynula a nárok žalobcu voči žalovanému teda premlčaný nie je. Súd
prvej inštancie uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného ktorý namietal, že premlčacia doba
sa počíta už odo dňa prípadného zhotovenia príslušnej časti diela a ktorý zároveň argumentoval, že
ak aj bola táto časť zhotovená (lebo aj to popieral), tak bola vyhotovená už skôr ako v roku 2012
a preto v roku 2018, kedy bola žaloba podaná, bol už nárok žalobcu premlčaný. K uvedenému súd

prvej inštancie uviedol, že Obchodný zákonník presne upravuje začiatok plynutia premlčania, ktorý sa
viaže na splatnosť pohľadávky a to bez ohľadu na to, kedy bolo dielo vykonané (keby aj pred rokom
2012), splatnosť ceny diela nemohla nastať skôr, ako bola dohodnutá v zmluve t. j. po vykonaní jej
fakturácie a nemohlo k nej dôjsť podľa zmluvy o dielo skôr, ako bolo dielo formálne odovzdané, čo bolo
však až v novembri 2014. Na základe uvedeného, mal súd prvej inštancie za to, že premlčacia doba

na uplatnenie žalovaného nároku žalobcom proti žalovanému, do podania žaloby neuplynula, a preto
vznesenú námietku premlčania žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú. Ohľadom námietky žalovaného,
že podľa listu zo dňa 13.02.2014 (viď č. l. 85 s. sp.) aj podľa žalobcu malo byť v máji 2014 ukončených
227 odbočiek, hoci v tom roku už žalobca žiadne práce pre žalovaného nevykonával, súd prvej inštanciedôvodil, že bez ohľadu na list žalobcu zo dňa 13.02.2014 adresovaného žalovanému, žalobca preukázal
v konaní inými dôkazmi, že vybudoval pre žalovaného 227 fakturovaných prípojok. Uvedené skutočnosti
potvrdila aj Západoslovenská vodárenská spoločnosť, svedok Ing. B. C., ktorý dielo písomne od žalobcu

prevzal, ďalej to bolo v konaní preukázané z pracovných listov žalobcu. Naopak, žalovaný nepreukázal,
že za prevzaté dielo žalobcovi uhradil žalovanú sumu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný
vo svojich písomných vyjadreniach síce spochybnil, či boli prípojky v počte 227 vybudované resp. že už
boli uhradené, avšak tieto svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je

dôvodný a to titulom zmluvy o dielo zo dňa 13.02.2006, uzavretej podľa ustanovenia § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka. Preto súd zaviazal žalovaného na úhradu žalobcovi žalovanej sumy vo výške
333706,04 eura. Okrem žalovanej istiny si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania (po úprave) vo výške
8,05 % ročne. Žalobca si túto sumu vyfakturoval faktúrou č. 140531 zo dňa 13.11.2014 a splatnou dňa
01.12.2014 podľa čl. IX zmluvy o dielo, t. j. po prebratí časti diela. Prevzatie diela od žalobcu žalovaným
potvrdil vtedajší starosta Ing. B. C. v zápisnici o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo

ucelených častí č. 1011114 zo dňa 10.11.2014. A keďže je žalovaný s úhradou tejto faktúry v omeškaní,
súd priznal žalobcovi proti žalovanému aj ním uplatnený úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry a to od 02.12.2014 do zaplatenia podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka. Okrem
uvedeného súd prvej inštancie priznal žalobcovi v zmysle § 369c Obchodného zákonníka aj nárok na
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Preto súd žalobe

vyhovel v celom rozsahu.
4.Žalovanýpodalprotinapadnutémurozsudkuvčasodvolaniezodňa27.06.2022zdôvodovpodľa§365
ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd po opakovanom vyhodnotení predložených dôkazov,

napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a
rozhodnutie vo veci. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku najmä, že sa súd prvej inštancie
nevysporiadal s ním uvádzanými rozhodnutiami krajských súdov vo veciach sp. zn. 2Cob/90/2017 a sp.
zn. 31Cob/56/2013 a nezdôvodnil, prečo sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Taktiež poukázal

na teoretickú platformu predvídateľnosti práva a práva na spravodlivý proces a podotkol, že odklonom od
ustálenej judikatúry súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nakoľko, ak by relevantné rozhodnutia vzal súd do úvahy, zrejme by musel dospieť
k opačnému rozhodnutiu.
Ďalej žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že v prejednávanom prípade postupoval pri hodnotení

dôkazov svojvoľne, čoho dôsledkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Namietal najmä
posúdenie splnenia podmienok protokolárneho odovzdania diela v zmysle zmluvy o dielo, pričom
súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neposudzoval skutočnú vôľu strán vyplývajúcu z vykonaných
dôkazov a vychádzal len zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí časti diela zo dňa 10.11.2014 (viď č. l. 13
s. sp.). Taktiež namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s listom

žalobcuzodňa13.02.2014(viďč.l.86s.sp.),ktorýmuzaslalsoznámenímpotrebyvykonaniačastidiela
(t. j. dobudovanie 227 odbočiek) do konca mája 2014, pričom následne žalobca predložil súdu pracovné
listy k uplatňovanému nároku, ktoré jednoznačne preukazujú vykonanie predmetného diela v rokoch
2006 - 2008 a teda, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neodstránil tento rozpor v tvrdeniach
žalobcu. Žalovaný namietal, že za toto dielo už žalobcovi zaplatil na základe predchádzajúcich faktúr.

Žalovaný namietal rozpor vo výpovedi svedka Ing. B. C. a žalobcu Ing. B. Z., ktorí uviedli rozdielny
spôsob doručenia spornej faktúry žalovanému, pričom Ing. B. C. uviedol, že bola doručená poštou a
žalobca Ing. B. Z. uviedol, že ju prevzal starosta obce Ing. B. C. u neho v Nitre vo firme. Poukázal
na to, že sa jedná o zásadný rozpor v ich výpovediach, ktoré vykonali bez prítomnosti ďalších osôb
„administratívne“ protokolárne odovzdanie diela a že v ten istý deň bola zo strany žalobcu žalovanému

vystavenáspornáfaktúra,ktorámalabyťdoručenáeštevtenistýdeňžalovanémuatoosobneIng.B.C.,
čo potvrdil vo svojej výpovedi aj Ing. B. Z. (žalobca). Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
v napadnutom rozsudku s týmto zjavným rozporom a aj napriek tomu, prihliadol na výpoveď svedka
Ing. B. C..
Žalovanýtiežpoukázalnato,žegeometrickýplánpredloženýžalobcomanaktorommajúbyťvyznačené

údajne vykonané prípojky, neobsahuje počet prípojok, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na úhradu.
Tento zjavný rozpor súd prvej inštancie neodôvodnil a nie je ani zrejmé, či sa s týmto dôkazom podrobne
oboznámil.Ďalej žalovaný namietal, že nie je zrejmé, z akého dôvodu faktúra č. 140531 zo dňa 13.11.2014 znejúca
na sumu vo výške 278 088,37 eura bez DPH (333 706,04 eura s DPH), obsahuje v rámci krycieho listu
predloženéhožalobcom,bližšiepopisdodávok,atovpomeredodávkytovaruvsumevovýške29597,19

eura, čo predstavuje 10 % z fakturovanej ceny diela a montáž vo výške 248 491,18 eura, čo predstavuje
90 % z fakturovanej ceny diela. S ohľadom na predchádzajúce faktúry, ktorými bolo uhradené dielo
v celom rozsahu, nie je zrejmé a to napriek tomu, že na túto skutočnosť opakovane poukazoval, ako
sa s touto namietanou skutočnosťou súd prvej inštancie vysporiadal, nakoľko sa jedná o tak závažnú
pochybnosť v rámci fakturácie, ktorá nebola doposiaľ zo strany žalobcu relevantne vysvetlená.

Žalovaný taktiež namietal nesprávne právne posúdenie otázky premlčania nároku. Namietal, že
zaužívaná prax medzi stranami bola taká, že odovzdávajúcí a preberací protokol vždy podpisovali
zástupca žalobcu, zástupca žalovaného, stavbyvedúci a osoba z referátu výstavby žalovaného,
čo vyplývalo z predchádzajúcich odovzdávajúcich a preberacích protokolov. Pri odovzdávajúcom a
preberacom protokole zo dňa 10.11.2014 sa však zmluvné strany zjavne odchýlili od vlastnej zaužívanej
obchodnej praxe a protokol podpísali výlučne len zástupca žalovaného a zástupca žalobcu a to deň po

komunálnych voľbách v roku 2014, čo súd prvej inštancie opomenul zdôvodniť a vôbec neuviedol, aké
rozhodovacie procesy vykonal pri posúdení odovzdávajúceho a preberacieho protokolu daného diela,
hoci jeho rozpornosť so zaužívanou praxou v konaní namietal.
Ďalej žalovaný namietal posúdenie súdom prvej inštancie otázky premlčania s ohľadom na skutočnosť,
že dielo bolo fakticky odovzdané žalobcom žalovanému už v roku 2008 (posledné pracovné listy

predložené žalobcom boli zo dňa 27.08.2008), nakoľko vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov je nutné
posúdiť faktické odovzdanie diela. Argumentoval, že vybudované kanalizačné prípojky fakticky užíval
od roku 2008. Premlčacia doba tak mala uplynúť najneskôr dňa 27.08.2012 (viď pracovné listy č. l. 260
- 377 s. sp), a následne mal dospieť k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.
Žalovaný mal za to, že žalobca žaloval nárok, ktorý doposiaľ nie je splatný, nakoľko odovzdávajúci a

preberací protokol o odovzdaní diela nebol podpísaný v zmysle skutočnej vôle zmluvných strán, a preto
žalobca ani nebol oprávnený mu vystaviť spornú faktúru za predmetné dielo t. j. 227 odbočiek.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.07.2022, v ktorom uviedol, že
odôvodnenie rozsudku považuje za správne, dostatočné a jasné, keďže súd prvej inštancie sa
vysporiadal so všetkými zásadnými skutočnosťami a právnymi otázkami sporu a odvolaciemu súdu

navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
K námietke žalovaného ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že podľa
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby
bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom

prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny
súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46
ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy
preberali, alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania

(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 232/08).
Žalobca dôvodil, že pri odovzdaní časti diela strany sporu vždy vychádzali z toho, že fakturácia jeho
jednotlivých častí bude vykonaná až po protokolárnom - formálnom odovzdaní diela v zmysle zmluvy.
Dôvodomtakejtopraxezavedenejmedzistranamisporuboloajto,žeprevažnáčasťcenydielabola,ako
preukázal, uhrádzaná s podporou fondu MŽP SR a o ktorú sa žalovaný každoročne uchádzal. Rozpočet

obce preto každoročne počítal s tým, že časť ceny diela bude musieť uhradiť v nasledujúcom roku a
to pokiaľ dôjde k fakturácii. Po schválení príspevku z fondu MŽP SR (aj keď toto nebola podmienka
zmluvy), následne fakturoval žalovanému jednotlivé časti diela. Žalobca uviedol, že zhotovenú časť diela
v počte 227 kanalizačných odbočiek mu žalovaný neuhradil a že sa obe strany sporu dohodli v roku
2014 na odovzdaní aj jeho zvyšnej časti, a preto vystavil žalovanému spornú faktúru.

K listu zo dňa 13.02.2014 adresovaného žalovanému, žalobca uviedol, že tento mu bol účelovo zaslaný
z dôvodu, že obec potrebovala od neho potvrdenie o tom, že v zmysle predmetu zmluvy o dielo,
je potrebné ešte vysporiadať dodávku 227 kanalizačných odbočiek, ktoré neboli do roku 2014 stále
odovzdané. Uviedol, že pri odovzdaní časti diela strany sporu vždy vychádzali z toho, že fakturáciajeho jednotlivých častí bude vykonaná až po protokolárnom - formálnom odovzdaní diela v zmysle
zmluvy o dielo. Dôvodom takejto praxe zavedenej medzi stranami sporu bolo aj to, že prevažná časť
ceny diela bola, ako preukázal v konaní, uhrádzaná s podporou fondu MŽP SR, o ktorú sa žalovaný

každoročne uchádzal,avšak na ňu nebol právny nárok. Rozpočet obce preto každoročne počítal, že časť
ceny diela bude musieť v nasledujúcom roku uhradiť, pokiaľ dôjde k fakturácii. Po schválení príspevku
z fondu MŽP SR (aj keď toto nebola podmienka zmluvy) následne žalobca fakturoval žalovanému
jednotlivé časti diela. Nakoľko časť diela v počte 227 kanalizačných odbočiek nebola uhradená, hoci bola
zhotovená, strany sporu sa dohodli v roku 2014 na odovzdaní aj ostatnej časti diela a potom žalobca

mohol žalovanému následne vystaviť predmetnú (spornú) faktúru za vybudovanie všetkých doposiaľ
vybudovaných odbočiek, ktoré neboli žalovaným uhradené, hoci boli dobudované.
Ďalej žalobca k listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 13.02.2014 a na ktorý žalovaný
poukázal, uviedol, že ho zaslal žalovanému účelovo, pretože potreboval od neho potvrdenie o tom, že v
zmysle zmluvy o dielo na zákazku - obecná kanalizácia JUH, SO 05 kanalizačné odbočky - je potrebné
ešte vysporiadať dodávku 227 kanalizačných odbočiek, ktoré neboli do roku 2014 žalovanému stále

odovzdané. Vyjadril sa k žalovaným namietaným rozporom vo výpovediach svedkov a uviedol, že sú len
vytrhnuté z kontextu a tento rozpor je možno len ťažko považovať za nedôveryhodnú výpoveď. Svedok
Ing. B. C. vypovedal vo veci dňa 04.05.2021 po viac ako šiestich rokoch odo dňa podpisu preberacieho
konania z roku 2014 a je pravdepodobné, že na určité skutkové okolnosti si nemusel detailne pamätať
- napr. to, akým spôsobom bola žalovanému doručená predmetná faktúra. Napriek tomu, bola jeho

výpoveď konzistentná a na základné, pre spor podstatné otázky odpovedal tak, že potvrdil, že nárok
žalobcu v spore je daný a fakturovaná suma bola dôvodná. Pokiaľ ide o čas, kedy došlo k preberaciemu
konaniu, nie je to právne významné, nakoľko v čase preberacieho konania bol Ing. B. C. starostom obce
Dvory nad Žitavou a teda jej štatutárom a preberacie konanie prebehlo v zmysle ustanovení zmluvy o
dielo.

Zároveň žalobca zdôraznil, že žalovaný nijakým spôsobom nezdôvodnil, ako je možné, že je
vybudovaných a odovzdaných obci 660 kusov kanalizačných odbočiek, za ktoré mu žalovaný do
dnešného dňa zaplatil len sumu vo výške 485 407 eur, keď zmluva o dielo pri počte 750 kusov
odbočiek rátala s cenou v sume vo výške 883 875,42 eura (čo je cca 2-násobok ceny doposiaľ uhradenej
žalovaným). Pri výpočte ceny za jednu odbočku podľa zmluvy o dielo - mala táto stáť cca 1 200 eur.

Žalovanému bolo odovzdaných 660 kusov odbočiek, za čo mu žalovaný zaplatil na základe troch faktúr
len sumu vo výške 485 407 eur, čo predstavuje cenu cca 730 eur za jednu odbočku. Z uvedeného
vyplýva, že ani tu ceny nesedia a je jasné, že faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu je oprávnená a
predstavuje cenu za neuhradených 227 kanalizačných odbočiek. Žalovaný v konaní neoznačil ani jednu
kanalizačnú odbočku, ktorá by bola fakturovaná duplicitne, a preto súd nemohol mať pochybnosti o

vybudovaní 227 odbočkách.
K žalovaným uvádzanému geometrickému plánu (v skutočnosti sa jedná o dôkaz - „Prehľadná
situácia - geodetické porealizačné zameranie - kanalizácia, kanalizačné odbočky“) žalobca uviedol,
že bol podporným dôkazom v konaní. Bolo len na súde, ako dôkaz vyhodnotí, a či ho vo svojom
odôvodnení uvedie ako zásadný. Zdôraznil, že skutočnosť, že fakturované kanalizačné odbočky

boli vybudované, preukázal vykonanými dôkazmi - pracovnými listami k jednotlivým fakturovaným
kanalizačným odbočkám v počte 227 kusov, geodetickým porealizačným zameraním schváleným
autorizovaným geodetom Ing. Z. C. ako aj vyjadrením Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá
potvrdila, že odbočky, ktorých úhrada je predmetom tohto sporu, sú skutočne napojené na kanalizáciu
v obci.

K námietke žalovaného, že súd vec nesprávne právne posúdil, žalobca uviedol, že preberací protokol
- „Zápisnica o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí č. 101114 zo dňa
10.11.2014“bolavykonanávsúladesozmluvouodieloakoformálneprevzatiečastidielažalovanýmako
objednávateľom, po ktorej bol žalobca ako zhotoviteľ, oprávnený vystaviť za vykonanie tejto časti diela
faktúru. Mal za to, že predmetný preberací protokol bol podpísaný osobami oprávnenými a povinnými

zo zmluvy o dielo, pričom skutočnosti namietané žalovaným sú len nedôvodnou obranou strany sporu,
ktorá odmieta plniť, na čo sa zmluvne zaviazala.
Žalobcaďalejpoukázalnato,žežalovanýsdofinancovanímdielapočítal,očomsvedčízáznamvnávrhu
rozpočtu výdavkov obce Dvory nad Žitavou podľa programovej štruktúry na roky 2013 - 2015 na str. 23
viďtabuľku-Program5.2-Nakladaniesodpadovýmivodami,podktorousauvádza:Podprogramzahŕňa

výdavky na zabezpečenie vývozu fekálií na ČOV, výdavky na údržbu ČOV a kanalizácie, a kapitálové
výdavky na 5 % - né spolufinancovanie výstavby kanalizačných odbočiek z rozpočtu obce a 5 % -né
spolufinancovanie výstavby kanalizácie Sever v roku 2014, pričom v schválenom rozpočte výdavkov
obce Dvory nad Žitavou na roky 2014-2016 na strane 16 v časti Kapitálové výdavky - Odpadovéhospodárstvo pod položkou 5.2 *05710 sa ráta na rok 2014 s obstaraním kapitálových aktív (kanalizačné
odbočky - 5 % spolufinancovanie.) Tieto dokumenty preukazujú, že aj súčasný štatutár žalovaného -
ako poslanec obecného zastupiteľstva v rokoch 2013 - 2014 o budúcej fakturácii ako aj vybudovaných

(nezaplatených) odbočkách vedel.
K otázke premlčania žalobca uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu vo veci
námietky premlčania, ktoré nadväzovalo na moment, kedy mohol vystaviť faktúru za časť diela, t. j.
po protokolárnom odovzdaní diela. Pokiaľ zo zmluvy o dielo vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ je
oprávnený vystaviť žalovanému ako objednávateľovi faktúru na základe protokolárne odovzdanej časti

diela, potom bola splatnosť ceny diela medzi zmluvnými stranami viazaná podmienkou, ktorou je práve
jeho protokolárne odovzdanie žalovanému ako objednávateľovi. Preto záver o tom, že medzi zmluvnými
stranami bola pre odovzdanie a prevzatie časti diela výslovne určená písomná forma, je správny (viď
napr.rozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.32Cdo1987/2007),pričomtentoprávnynázorjeobsiahnutý
v mnohých iných rozhodnutiach slovenských súdov. Uviedol, že žalovanému vystavil faktúru v zmysle
dojednanej zmluvy po formálnom odovzdaní mu diela dňa 10.11.2014 so splatnosťou 02.12.2014 a

keďže žalobu podal na súd dňa 06.11.2018 mal za to, že k premlčaniu jeho nároku nedošlo.
6. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.07.2022, sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 03.08.2022 v tom
zmysle, že žalovaným uvedená judikatúra obsahuje odlišnosti, no pri posúdení podstatných právnych
skutočností ani nemusí obsahovať totožný skutkový stav. Zdôraznil, že ani žalobca nepoprel, že list
zo dňa 13.02.2014 mu bol účelovo zaslaný a žiadne práce v ňom uvedené, neboli uskutočňované,

nakoľko všetky boli hotové už v roku 2008, čo má priamy vplyv aj na počítanie lehoty premlčania žalobou
uplatneného nároku a ktorú počas celého konania namietal. Žalovaný zopakoval, že súd prvej inštancie
neposudzoval skutočnú vôľu strán. Osobitne sa vyjadril k námietke žalobcu ohľadom rozpočtu obce
a poukázal na výpoveď svedka Ing. K. K., PhD. a ktorý potvrdil, že rozpočet obce s výdavkom na
spolufinancovanie kanalizačných prípojok nepočítal.

7. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.08.2022, sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.09.2022 a v
ktorom zhrnul svoje doterajšie vyjadrenia a to, že skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený
správne, vychádzal z rozsiahlych dôkazov predložených žalobcom a nebol spochybnený jediným
dôkazom žalovaného o tom, že by žalobný návrh - teda zaplatenie časti diela nebolo dôvodné, nakoľko
bolo preukázané, že vybudované bolo a že celá obrana žalovaného je nepodložená a teda, že tvrdenia

žalovaného v konaní neboli preukázané. Žalobca dielo riadne vykonal a v zmysle zmluvy o dielo
fakturoval, avšak žalovaný mu svoj záväzok bezdôvodne nezaplatil.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“)
v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu, po preskúmaní procesného postupu, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 CSP a § 380
CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

9. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

10. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
12. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

13. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových

vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

14. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

15. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

16. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah

záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo
strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

17. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

18. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

19. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ

nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

20. Podľa § 536 odsek 3 Obchodného zákonníka, musí byť cena v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí

byť aspoň určený spôsob jej určenia, iba že strany sporu prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

21. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu

diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

22. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

23. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne
a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal
plniť ich.

24. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom

uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

25. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania žalovaného, ktoré majú vplyv na
rozhodnutie vo veci.

26. Predmetom sporu je uplatnený nárok žalobcom proti žalovanému o zaplatenie sumy vo výške 333
706, 04 eura s príslušenstvom z titulu neuhradenej ceny časti diela na základe nezaplatenej faktúryvystavenej žalobcom žalovanému č. 140531 zo dňa 13.11.2014 za vybudovanie 227 kanalizačných
odbočiek.

27. V konaní nebolo sporné, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená písomná zmluva o dielo v
znení jej viacerých dodatkov s predmetom plnenia vyhotovenia diela - kanalizačných odbočiek v obci
Dvory nad Žitavou.

28. V konaní bolo sporné, či a kedy boli vybudované odbočky v počte 227 žalobcom v prospech

žalovaného, či boli predmetné odbočky žalobcom riadne odovzdané žalovanému na základe zápisnice
o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí č. 101114 zo dňa 10.11.2014
a či žalovaný žalobcovi za odbočky v počte 227 už zaplatil a to zahrnutím predmetu diela v už skôr
vystavených faktúrach za vybudovanie a odovzdanie celkovo za 433 kanalizačných odbočiek a to
faktúrami: č. 2006395 zo dňa 24.11.2006 - za 115 kanalizačných odbočiek, č. 800165 zo dňa 10.09.2008
- za 143 kanalizačných odbočiek a č. 120071 - za 175 ks kanalizačných odbočiek.

29. V konaní bolo sporné, či žalovaný nárok žalobcom proti žalovanému je premlčaný.

30. K odvolacej námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku
nevysporiadal s ním uvádzanými rozhodnutiami krajských súdov vo veciach sp. zn. 2Cob/90/2017 a

sp. zn. 31Cob/56/2013 odvolací súd uvádza, že v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodnutia
krajských súdov vo veci samej nezaväzujú všeobecné súdy rozhodnúť analogicky v podobných
prípadoch a ktoré nie sú právne viazané ich rozhodnutiami, nakoľko rozhodnutia krajských súdov
nemožno považovať za judikatúru. Súdy nižšieho stupňa sú právne viazané iba ustálenou judikatúrou a
torozhodnutiamiNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,ktorémajúprecedenčnúhodnotuačastoslúžia

ako vodidlo pre nižšie súdy pri rozhodovaní v podobných prípadoch rozhodnutiami Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktoré sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci, vrátane súdov, ktoré obsahujú
všeobecný výklad určitej právnej normy (t. j. predpísaného pravidla) alebo (celého či časti) právneho
predpisu. Ďalej sú súdy viazané rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) a to v otázkach
súvisiacich s právom EÚ, najmä v oblasti interpretácie a aplikácie európskych právnych predpisov ako aj

rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v oblasti ochrany ľudských práv a základných
slobôd.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú.

31. K odvolacej námietke žalovaného, že z rozsudku prvej inštancie nie je zrejmé, z akého dôvodu
faktúra č. 140531 zo dňa 13.11.2014 znejúca na sumu vo výške 278 088,37 eura bez DPH (333 706,04
eura s DPH), obsahuje v rámci krycieho listu a to v pomere dodávky tovaru v sume vo výške 29 597,19
eura 10 % fakturovanej ceny a montáže v sume vo výške 248 491,18 eura 90 % fakturovanej ceny a
ako sa s touto skutočnosťou súd prvej inštancie vysporiadal odvolací súd uvádza, že predmetom sporu

nebolo posúdenie výšky ceny diela t. j. z akých položiek pozostávala ale posúdenie otázky oprávnenosti
vystavenej spornej faktúry v nadväznosti na to, či a kedy bolo dielo žalobcom pre žalovaného (odbočky
v počte 227) zhotovené a či mu žalovaný za toto dielo už zaplatil.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú.

32. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý namietal rozpor vo výpovedi svedka Ing. B. C. a žalobcu Ing.
B. Z., ktorí uviedli rozdielny spôsob doručenia spornej faktúry žalovanému, pričom Ing. B. C. uviedol, že
táto faktúra bola doručená poštou a žalobca Ing. B. Z. uviedol, že ju prevzal starosta obce Ing. B. C. v
Nitre v jeho firme odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal

s týmto rozporom a to s ohľadom na posúdenie vierohodnosti splnenia podmienok protokolárneho
odovzdania diela v zmysle zmluvy o dielo na základe zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených
stavieb alebo ich ucelených častí č. 101114 zo dňa 10.11.2014 (viď dôkaz č. l. 13 s. sp.) a v tomto
kontexte posúdenia otázky oprávnenosti žalovaného nároku žalobcu voči žalovanému.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za dôvodnú.

33. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval
svojvoľne, čoho dôsledkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci samej a to vo vzťahu k posúdeniusplneniapodmienokprotokolárnehoodovzdaniadielavzmyslezmluvyodielo,pričomsúdneposudzoval
skutočnú vôľu strán, ktorá vyplývala z vykonaných dôkazov a vychádzal iba zo zápisnice o odovzdaní
a prevzatí časti diela odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v danom prípade v napadnutom

rozsudku riadne nevysporiadal s otázkou protokolárneho odovzdania diela žalobcom žalovanému v
zmysle zmluvy o dielo na základe zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich
ucelených častí č. 101114 zo dňa 10.11.2014 (viď dôkaz č. l. 13 s. sp.), ktorý v konaní sporoval reálny
čas faktického odovzdania diela žalobcom ako zhotoviteľom a jeho prevzatie ním ako objednávateľom
a to bez splnenia podmienok dojednaných v zmluve t. j. bez zaslanej mu výzvy žalobcom k začatiu

preberania diela, ako aj skutočnosť, že predmetná zápisnica neobsahuje v zmysle čl. XII. zmluvy o
dielo prílohy a to projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia diela, geodetické zameranie v
súradnicovom systéme S.JSTK a výškovom systéme B.p.v., atesty, doklady o zhode, doklady k všetkým
na stavbe použitým materiálom a výrobkom, zápisy o vykonaných skúškach, revíznych správ, meracích
protokolov a že bola podpísaná iba dvomi osobami (bývalým starostom Ing. B. C. a žalobcom Ing.
B. Z.) a ktorú považoval za fiktívnu (viď dôkaz č. l. 206 s. sp.) s tým, že zároveň namietal absenciu

vykonania kvalitatívnych a funkčných skúšok kanalizačných odbočiek potrebných ku kolaudácii a ktoré
mali byť vykonané počas výstavby za účasti technického dozoru investora ako aj nereálnosť možnosti
odovzdania diela za jeden deň bez prítomnosti iných oprávnených osôb, keď mali byť žalobcom
ako zhotoviteľom vykonané tlakové skúšky diela spolu s kontrolou žalovaným ako objednávateľom
nedorobkov a vád diela (viď dôkaz č. l. 160 s. sp.) a to najmä vo vzťahu k posúdeniu otázky oprávnenosti

fakturovanej sumy (žalovanej istiny) na základe žalobcom vystavenej faktúry žalovanému č. 140531
zo dňa 13.11.2014 na sumu vo výške 333 706,04 eura. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené
konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne a zrozumiteľne nevyhodnotil vyššie
uvedený dôkaz (protokolárne odovzdanie diela žalobcom žalovanému) v spojitosti aj s inými dôkazmi a
to najmä s pracovnými listami žalobcu datovanými z roku 2006 - 2008 (viď dôkazy č. l. 260 - 377 s. sp),

so svedeckými výpoveďami svedkov - Ing. K. K., PhD (viď dôkaz č. l. 399 - 402 s. sp.), Ing. B. C. (viď
dôkaz č. l. 484 - 489 s. sp.), pričom nevyhodnotil ani ostatné vykonané dôkazy v konaní a neuviedol, aké
z nich vyvodil skutkové a právne závery a akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dôkazov riadil a teda,
ako dospel k záveru o oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku. Odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie z vykonaných dôkazov vzal do úvahy iba svedeckú výpoveď Ing. B. C., na základe ktorej,

avšak bez jej vyhodnotenia jednotlivo a spolu s ostatnými dôkazmi v konaní vo vzájomnej súvislosti,
prijal záver o oprávnenosti žalobcom žalovaného nároku, keď žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za dôvodnú.

34. K odvolacej námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s listom žalobcu zo dňa
13.02.2014avktorommuoznamovalpotrebuvykonaniačastidiela(227odbočiek)vrozmedzímesiacov
február až máj 2014, pričom žalobca v konaní predložil pracovné listy k uplatňovanému nároku, ktoré
však jednoznačne preukazujú zhotovenie tohto diela v rokoch 2006 - 2008 odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že vybudovanie 227 odbočiek na

základe zmluvy o dielo mal preukázané z pracovných listov vyhotovených žalobcom v rokoch 2006 -
2008, z písomného oznámenia Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti zo dňa 07.06.2020 ako aj z
výsluchu svedka Ing. B. C., ktorý bol v dotknutom čase starostom žalovaného a ktorý potvrdil, že tieto
odbočky boli žalobcom vybudované v roku 2013, odkontrolované a prevzaté žalovaným v roku 2014,
avšak neboli zaplatené. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal opak a to, že tieto

odbočkynebolivybudovanéžalobcom,resp.žeakbolivyhotovené,takužboliajnímzaplatené.Odvolací
súd po vyhodnotení tejto námietky žalovaného konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku riadne nevyhodnotil tento dôkaz t. j. list žalobcu zo dňa 13.02.2014, v ktorom
oznamoval žalovanému potrebu vykonania časti diela v rozmedzí mesiacov február až máj 2014 a to
v nadväznosti na žalobcom predložené dôkazy o zhotovení tohto diela a to najmä na - pracovné listy

datované z roku 2006 - 2008 (viď dôkazy č. l. 260 - 377 s. sp.), predložený súpis kanalizačných odbočiek
žalobcom zo dňa 06.03.2014 vyhotovených v rokoch 2006 až 2008, zápisnicu o odovzdaní a prevzatí
dokončených stavieb alebo ich ucelených častí č. 101114 zo dňa 10.11.2014 a v ktorej je uvedený ako
dátum dokončenia diela v mesiaci október 2014 (viď č. l. 13 s. sp.) a svedecké výpovede svedkov - Ing.
K. K., PhD. (č. l. 399 - 402 s. sp.) a Ing. B. C. (č. l. 484 - 489 s. sp.), ako aj s ohľadom na ostatné

vykonané dôkazy v konaní a ktoré nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a to s ohľadom na
spornosť okamihu (času) faktického zhotovenia diela.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za dôvodnú.35. K odvolacej námietke žalovaného, že geometrický plán predložený žalobcom a na ktorom majú
byť vyznačené údajne vykonané prípojky, neobsahuje počet prípojok, za ktoré si žalobca uplatňuje

nárok na úhradu, pričom tento rozpor nie je súdom prvej inštancie odôvodnený odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie sa v danom prípade riadne nevysporiadal v napadnutom rozsudku s týmto
dôkazom, ktorý vôbec nevyhodnotil. Podľa čl. XII. zmluvy bol žalobca ako zhotoviteľ povinný vypracovať
k protokolárnemu odovzdaniu diela žalovanému projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia diela
v 5 vyhotoveniach vrátane geodetického zamerania v súradnicovom systéme S.JSTK a výškovom

systéme B.p.v., pričom geodetické práce mali byt' v digitálnom prevedení.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za dôvodnú.

36. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil otázku
premlčania nároku voči nemu, odvolací súd uvádza, že podľa ustanovenia § 387 ods. 2 Obchodného

zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov. V danom prípade sa však
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nezaoberal okamihom začatia plynutia premlčacej lehoty (k
uvedenému bližšie viď bod 34. tohto rozhodnutia) v nadväznosti na preukázanie skutočnosti a to času
reálneho (faktického) zhotovenia diela žalobcom žalovanému (vybudovanie 227 odbočiek) ako aj, či
žalobca po jeho vyhotovení mal resp. mohol vyzvať žalovaného k jeho prevzatiu a zaplateniu a to s

následným posúdením otázky, kedy si žalobca mohol voči žalovanému najneskôr na súde uplatniť svoje
právo (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka). Preto závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom
rozsudku ohľadom otázky premlčania žalovaného nároku, možno považovať za predčasné, nakoľko
bez preukázania okamihu (času) začatia plynutia premlčacej lehoty nemožno riadne stanoviť začiatok
plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie žalovanej sumy žalobcom voči žalovanému.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za dôvodnú.

37. K námietke žalovaného ohľadom nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací
súd uvádza, že nie je zrejmé, akými úvahami sa v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie riadil pri

posúdení sporných otázok v konaní vo vzťahu k stanoveniu času reálneho dokončenia diela žalobcom
a jeho riadneho odovzdania žalovanému a ako sa vysporiadal s rozpormi zistenými v konaní, nakoľko
(z vykonaných dôkazov vyplývajú rôzne doby zhotovenia diela napr. z listu žalobcu zo dňa 13.02.2014
adresovaného žalovanému vyplýva rok zhotovenia diela 2006 - 2008, z výpovede svedka Ing. B. C.
vyplýva rok 2013, zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených

častí č. 101114 zo dňa 10.11.2014 vyplýva máj 2014) a to aj v kontexte vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu, svedkov ako aj procesnej obrany žalobcu a procesného útoku
žalovaného.

Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom

stanovených obligatórnych náležitostí je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci
ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecou
dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie
zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi

závermi na strane druhej a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne
logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli
najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je
založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne
odôvodnenie rozsudku znamená upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom, a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v
rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne
jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací
súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení,
neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie

nahrádzať.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivýproces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument
účastníka, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci samej. Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na

každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo
218/2010).

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za dôvodnú.

38. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd vyhodnotil závery súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsudku za predčasné, nakoľko sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne a dostatočne
nevysporiadal so všetkými spornými otázkami namietanými žalovaným v konaní, a preto odôvodnenie
súdu prvej inštancie s ohľadom na všetky súvislosti preto považuje za nepreskúmateľné v rozpore s §

220 ods. 2 CSP.

39. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza tak z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), čím naplnil dôvod

pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP).

40. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v ďalšom konaní bude vec meritórne znovu rozhodnúť,

pričom sa bude opätovne zaoberať spornými otázkami a to, či a kedy bolo žalobcom fakticky zhotovené
dielo - kanalizačné odbočky v počte 227 v prospech žalovaného, či predmetné odbočky boli žalobcom
žalovanému reálne a aj riadne odovzdané a v tejto súvislosti vyhodnotí relevantnosť zápisnice o
odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí č. 101114 zo dňa 10.11.2014 ako
aj, či žalovaný žalobcovi za zhotovené odbočky v počte 227 už zaplatil a to zahrnutím predmetu diela

v už skôr vystavených faktúrach - č. 2006395 zo dňa 24.11.2006 - za 115 kanalizačných odbočiek,
č. 800165 zo dňa 10.09.2008 - za 143 kanalizačných odbočiek a č. 120071- za 175 kanalizačných
odbočiek a s týmito otázkami sa v odôvodnení rozhodnutia riadne a presvedčivo vysporiada a zároveň
vysvetlí, akými dôkazmi a úvahami sa riadil pri formulovaní svojich záverov zohľadňujúc pritom procesný
útok žalobcu ako aj procesnú obranu žalovaného. Súd prvej inštancie po riadnom vyhodnotení dôkazov

jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotí vyššie uvedené skutočnosti a posúdi, kedy žalobca dielo
v počte 227 odbočiek fakticky zhotovil a reálne a riadne žalovanému odovzdal a zároveň vyhodnotí, či
mu žalovaný za toto dielo zaplatil a to v rámci jeho zahrnutia v už skôr vo vyššie uvedených vystavených
faktúrach žalobcom za plnenie zo zmluvy realizované v rokoch 2006 až 2008, následne v tomto kontexte
posúdi časový moment, od ktorého začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu voči

žalovanému (t. j. faktické zhotovenie diela žalobcom žalovanému) a relevantne tak vyhodnotí otázku
premlčania tohto nároku v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozsudok NS ČR z 15.11.2005, sp. zn. 32Odo204/2005, v ktorom sa uvádza, že dôkazné
bremeno o tom, že nastala právna skutočnosť rozhodujúca pre začiatok plynutia premlčacej doby stíha
tú stranu sporu (ak právny predpis nestanoví inak), ktorej je existencia skutočnosti, o ktorej tvrdí, že

nastala, na prospech. V prípade námietky premlčania znáša takýto účastník konania dôkazné bremeno
o skutočnostiach, s ktorými zákon spája počiatok a plynutie premlčacej doby.

41. Z odôvodnenia nového rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne
tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil skutkové a právne závery a akými

úvahami sa riadil, s tým, že ich riadne a zrozumiteľným spôsobom odôvodní spôsobom zodpovedajúcim
dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
(nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplneniedôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na
každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie

podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

42. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

43. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom spochybnil ani
vyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
nové rozhodnutie.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).