Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924202280
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924202280.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu: BL Fifty, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 53 465 911, zastúpeného SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XXX, o zaplatenie 92,87 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca sp. zn. 17Csp/47/2024-69 zo dňa 30.07.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomč.k.17Csp/47/2024-69zodňa30.07.2024okresnýsúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu 92,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27,89 Eur od
01.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 19,38 Eur od 31.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 14,39 Eur od

01.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 14,39 Eur od 01.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 14,39 Eur od
30.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 1,45 Eur od 01.06.2022 do zaplatenia a zo sumy 0,98 Eur od
01.07.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania
rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že „žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu mimo (okrem) trov právneho zastúpenia“.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca podal voči žalovanej žalobu
o zaplatenie 92,87 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o poskytovaní verejných služieb. V žalobe
uviedol,žespoločnosťSlovakTelekom,a.s.postúpilanaňhonazákladeZmluvyopostúpenípohľadávok
zo dňa 26.06.2023 pohľadávku voči žalovanej, na zaplatenie ktorej nárok si uplatnil touto žalobou.
SpoločnosťSlovakTelekom,a.s.ažalovanáuzavrelidvezmluvy,predmetomktorých boloposkytovanie

elektronických komunikačných služieb. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu poskytovaných
služieb podľa zvoleného programu služieb. Žalovanej boli právnym predchodcom žalobcu fakturované
sumy 27,89 Eur, 19,38 Eur, 33,29 Eur, 14,39 Eur, 14,39 Eur, 1,45 Eur, 0,98 Eur a 60,- Eur, ktoré
žalovaná neuhradila. Okresný súd doručil žalovanej žalobu s výzvou na vyjadrenie sa k nej; žalovaná
sa k žalobe nevyjadrila. Vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 1 CSP okresný súd skutkové tvrdenia
strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaná) výslovne nepoprela, považoval za nesporné. Konštatoval,

že „keďže žalovaná v danej veci nepoprela žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, tieto sa považujú za
nesporné a súd z nich pri rozhodovaní vo veci vychádzal“.1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP. Vykonal dokazovanie prečítaním

predložených listinných dôkazov - zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 08.06.2021, zmluvy
o poskytovaní služby Magio televízia cez internet zo dňa 08.06.2021, Všeobecných podmienok pre
poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s., faktúr č. 8284830340, 8311475584,
8286676907, 8288525035, 8290372209, 8292223850, 8307746932, 8305889911, upomienky zo dňa
14.07.2021, odstúpenia od zmluvy zo dňa 02.08.2022, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

26.06.2023 s prílohou, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisu. Na základe vykonaného
dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila
dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých bola právnemu predchodcovi
žalobcu povinná platiť cenu poskytnutých služieb. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, cenu
poskytnutých služieb v celkovej výške 92,87 Eur riadne a včas právnemu predchodcovi žalobcu
neuhradila. Porušením uvedenej povinnosti žalovanou vzniklo žalobcovi, na ktorého postúpením prešla

pohľadávka, ktorá je predmetom sporu a aj všetky práva s ňou spojené, právo na úhradu dlžnej ceny
poskytnutých služieb. Vzhľadom na uvedené okresný súd považoval žalobu v časti o zaplatenie ceny
poskytnutých služieb za dôvodnú a rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu
vo výške 92,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne tak, ako je úrok z omeškania
špecifikovaný vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa

ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že „žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu mimo (okrem) trov právneho zastúpenia“. Uvedené rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
okresný súd tým, že žalobca bol v spore v celosti úspešný, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100 %), ale okrem trov právneho zastúpenia. Zdôraznil, že trovy
konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú strane sporu

v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. V danej veci trovy právneho zastúpenia
nemožno podľa názoru okresného súdu považovať za účelne vynaložené, pretože advokát JUDr. David
Soukeník, ktorý je konateľom právneho zástupcu žalobcu - spoločnosti SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. je
zároveň aj konateľom žalobcu. Konateľ žalobcu je teda advokátom, ktorý sám dokáže poskytovať právnu
pomoc. Za týchto okolností nemožno podľa okresného súdu za účelne vynaložené trovy právneho

zastúpenia považovať trovy právneho zastúpenia advokátom, ktorý je zároveň konateľom žalobcu.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa do výroku o trovách konania žalobca odvolal a v
odvolaní uviedol, že proti výroku o trovách konania podáva odvolanie, ktoré odôvodňuje ustanovením §
365 ods. 1 písm. h/ CSP. Poukázal pritom na právny názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v rozhodnutí

sp. zn. 3MCdo/30/2012 zo dňa 17.10.2013 a uviedol, že „nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval, prípadne ak zo správnych skutkových záverov konajúci súd vyvodil nesprávne
právne závery“. V nadväznosti na uvedené odcitoval žalobca v odvolaní ustanovenie § 255 ods. 1, 2,

§ 256 ods. 1, § 253 ods. 2, § 257, § 263, § 89 ods. 1, § 92 ods. 1, 2 CSP a uviedol, že vychádzajúc z
vyššie citovaných ustanovení má za to, že v sporovom konaní sa otázka náhrady trov konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len ojedinele a vo výnimočných prípadoch môže súd v konaní
úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. V konkrétnom prípade nie sú podľa žalobcu
naplnené predpoklady a neexistujú ani dôvody na nepriznanie trov právneho zastúpenia žalobcovi.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania nemá podľa žalobcu oporu v právnom poriadku
Slovenskej republiky a porušuje vyššie uvedené zásady vyplývajúce z citovaných ustanovení, týkajúcich
sa posudzovania priznania trov právneho zastúpenia účastníkovi konania. Zdôraznil, že voľba jeho
právneho zástupcu v tomto súdnom konaní je plne v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 CSP ako aj
so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov. „Pokiaľ ako žalobca využije

zákonnú možnosť zvoliť si právneho zástupcu, táto zákonná možnosť mu nesmie byť na škodu“. Na
základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, je podľa žalobcu jeho právne zastúpenie v súlade
so zákonom a je plne legitímne. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by mu malo byť pri plnom úspechu
v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie odopreté právo na uplatnenie náhrady trov konania
voči neúspešnému účastníkovi konania (žalovanej). Uviedol, že jeho právny názor vychádza okrem

príslušných zákonných ustanovení aj z ustálenej judikatúry, a to najmä z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3MCdo/30/2012 zo dňa 17.05. 2013, kde Najvyšší súd SR konštatoval nasledovné: „Aj
advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej
činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch na stranežalovanej, má právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom (advokátom), ktorého si zvolí“. Zdôraznil, že
Najvyšší súd SR vo vyššie označenej právnej veci konal na základe mimoriadneho dovolania, ktoré
podalgenerálnyprokurátor.Tenvosvojommimoriadnomdovolaníakodôvodjehopodaniauviedol,žezo

žiadnej právnej úpravy nevyplýva, že by sa advokát nemohol dať v konaní zastupovať iným advokátom a
že by v konaní ako zástupca nemohla vystupovať vlastná advokátska kancelária, ktorá je samostatným
právnym subjektom. V závere odvolania žalobca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania (výrok II.) zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov
konania v plnom rozsahu, a to vrátane trov právneho zastúpenia; zároveň si žalobca uplatnil v plnom

rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a

contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. o trovách konania podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože a) v zmysle ustálenej
judikatúry (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/41/2016 zo dňa 25. 05. 2017) je z dôvodu vykonateľnosti
výroku o trovách konania potrebné výrokom o trovách konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodnúť
o uložení povinnosti neúspešnej strane sporu zaplatiť úspešnej strane sporu náhradu trov konania, nie

iba konštatovať, že úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov konania, b) rozhodnutie súdu
prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie nepriznal v konaní úspešnému žalobcovi
náhradu trov právneho zastúpenia odporuje ustálenej rozhodovacej praxi (viď uznesenie NS SR sp.
zn. 3MCdo/30/2012 zo dňa 17. 10. 2013, ktorého závery sú aktuálne a aplikovateľné aj za súčasnej
procesnoprávnej úpravy).

5. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

6. Podľa ustanovenia § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si

zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

7. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/
CSP) odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie
o trovách konania je dôvodné. Podľa obsahu odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 3MCdo/30/2012

zo dňa 17. 10. 2013, ktorým žalobca v odvolaní argumentoval, predmetom dovolacieho prieskumu
dovolacím súdom bolo rozhodnutie (výrok) odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré odvolací súd
založil na aplikácii ust. § 150 ods. 1 OSP (teraz ust. § 257 CSP), keď okrem pomerov na strane
žalobkyne, kde konštatoval nepriaznivé sociálne a zdravotné pomery, pri rozhodovaní o trovách konania
zvažoval aj pomery na strane žalovaných, pričom vo vzťahu k žalovanej 2/ konštatoval, že ak žalovaná

2/ vykonáva povolanie advokáta, tak je neúčelné, aby ju v konaní zastupovala vlastná advokátska
kancelária a aby si za jej zastupovanie účtovala za jednotlivé úkony právnej služby trovy právneho
zastúpenia. Dovolací súd vo veci sp. zn. 3Mcdo/30/2012 po prejednaní mimoriadneho dovolania
podaného generálnym prokurátorom dospel k záveru, že postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní
o trovách konania nemožno považovať za správny a zákonu zodpovedajúci, keď odvolací súd pre

aplikáciu ust. § 150 ods. 1 CSP pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil na strane žalovaných
(žalovanej 2/) také okolnosti, ktorými im uprel právo vyplývajúce z ust. § 24 OSP (teraz 89 ods. 1
CSP)avyhodnotilzastupovaniežalovanej2/(ktorávykonávaadvokátskučinnosť)vlastnouadvokátskou
kanceláriou a s tým súvisiace náklady za neúčelne vynaložené. V nadväznosti na uvedené najvyšší
súd uviedol, že „v tomto smere treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi, že konanie žalovanej 2/,

ktorá splnomocnila na jej zastupovanie v konaní advokátsku kanceláriu, ktorej je jedným zo spoločníkov
a konateľov, je plne súladné s § 24 OSP a neprieči sa ani zákonu č. 586/2003 Z. z.“. V danom prípade
súd prvej inštancie (aj keď na rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania výslovne neaplikoval
ust. § 257 CSP), rovnako ako odvolací súd, ktorého rozhodnutie o trovách konania bolo predmetom
vyššie uvedeného dovolacieho prieskumu v konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn.

3MCdo/30/2012, považoval za neúčelné trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti
so zastupovaním advokátskou kanceláriou, ktorej konateľ je zároveň konateľom žalobcu, z ktorého
dôvodu žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia de facto nepriznal, keď vo výroku II. rozsudku
uviedol, že „žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu mimo trovprávneho zastúpenia“, čo nemožno v zmysle vyššie uvedeného uznesenia najvyššieho súdu považovať
za správne a za súladné so zákonom.

8. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania nie je správne, a to aj pokiaľ ide o jeho formuláciu,
pretože v zmysle ustálenej judikatúry je z dôvodu vykonateľnosti výroku o trovách konania potrebné,
aby súd rozhodol o povinnosti zaplatiť náhradu trov konania. V uvedenej súvislosti odvolací súd
poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/41/2016 zo dňa 25. 05. 2017, kde najvyšší súd uviedol,

že „rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné (§ 232 ods. 1 CSP),
pretože podľa výslovného znenia § 262 ods. 2 CSP rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, už
len o výške náhrady trov konania; súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 CSP nemôže
rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej
strane. O povinnosti zaplatiť náhradu trov konania preto musí rozhodnúť súd, rozhodujúci o nároku na

náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového
výroku, t. j. musí v ňom byť uvedené kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že iba o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie podľa ust. § 262 ods.
2 CSP. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona,
aby rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo

vykonateľné“.

9. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 388 CSP zmenil konštatujúc, že v zmysle uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 zo dňa 06. 10. 2015 je kritérium účelnosti trov konania,

vrátane trov právneho zastúpenia uplatniteľné pri samostatnom posudzovaní účelnosti jednotlivých
úkonov právnej služby (t. j. podľa aktuálnej právnej úpravy pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania
podľa ust. § 262 ods. 2 CSP); v zmysle vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe nemožno trovy
právneho zastúpenia z tam uvedených dôvodov považovať za neúčelne vynaložené trovy konania ako
celok.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.