Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202958
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1321202958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu v 1. rade: TECHNOLIM, spol.
s.r.o., so sídlom Blagoevova 9, 851 04 Bratislava, IČO: 36 518 999 a žalobcu v 2. rade: Infernum s.r.o., so
sídlom Sereďská 4496/12, 903 01 Senec, IČO: 50 482 645, obaja právne zastúpení: JUDr. Ing. Ľubomír
Havlík, advokát so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 42 258 375
proti žalovanému: Golem - správa bytov s.r.o., so sídlom Mierové námestie 4012/19, 903 01 Senec, IČO:
50 867 831, právne zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so sídlom Pribinova
20, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 491 300, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/139/2021-137 zo dňa
29.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/139/2021-137 zo dňa
29.06.2023 p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.
25Cb/139/2021-137 zo dňa 29.06.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“) rozhodol tak, že v plnom rozsahu vyhovel žalobe spoločnosti TECHNOLIM, s. r. o., so

sídlom Blagoevova 9, 851 04 Bratislava, IČO: 36 518 999 (ďalej aj ako ,,žalobca v 1. rade“ alebo
aj ako ,,veriteľ 1“) a spoločnosti Infernum s. r. o., so sídlom Sereďská 4496/12, 903 01 Senec, IČO:
50 482 645 (ďalej aj ako ,,žalobca v 2. rade“ alebo aj ako ,,veriteľ 2“, alebo ďalej obaja spoločne
aj ako ,,žalobcovia“) proti spoločnosti Golem - správa bytov s. r. o., so sídlom Mierové námestie
4012/19, 903 01 Senec, IČO: 50 867 831, (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,kupujúci“ alebo
aj ako ,,spoločnosť Golem - správa bytov s. r. o.“) a určil, že kúpna zmluva zo dňa 05.06.2018,
ktorou spoločnosť Golem - správa bytov s. r. o. ako kupujúci, nadobudla od predávajúceho spoločnosti

Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o., naposledy so sídlom Hlavná 109B, 900 44 Tomášov, IČO:
46 170 286 (ďalej aj ako ,,dlžník“ alebo aj ako ,,predávajúci“ alebo aj ako ,,spoločnosť Mäsovýroba -
Bitúnok Tomášov, s. r. o.“, a ktorá zanikla ex offo výmazom z obchodného registra dňa 18.07.2024)
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci P., zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie P. ako pozemky - parcely registra “C“ parc. č. XXX/XX o výmere 4208 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 65 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XXX/XX o výmere 1390 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 77 m2 -

zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 80 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a stavby súpisné č. XXX na parc. č. XXX/XX - bitúnok, súpisné č. XXXX na parc.
č. XXX/XXX - podniková predajňa a súpisné č. XXXX na parc. č. XXX/XXX - príručný sklad spolu sovšetkými súčasťami a príslušenstvom k nim patriacim (ďalej len ako ,,nehnuteľnosti“), a ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Senec číslo
V-4606/2018 zo dňa 08.06.2018 (ďalej aj ako ,,kúpna zmluva“), je voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi

v 2. rade právne neúčinná. Zároveň priznal žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade voči žalovanému
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 42a ods. 1, ods. 2 a ods. 5 a § 42b zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“) a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa
žalobou doručenou súdu dňa 09.06.2021 voči žalovanému domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva,
ktorou žalovaný nadobudol od spoločnosti Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. nehnuteľnosti (bližšie
špecifikované v bode 1. tohto rozhodnutia), a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený

rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Senec číslo V-4606/2018 zo dňa 08.06.2018,
je voči nim právne neúčinná. Žalobu odôvodnili tým, že boli obchodnými partnermi a dodávateľmi
spoločnosti Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o., ktorú zaviazal Okresný súd Banská Bystrica
platobným rozkazom sp. zn. 26Up/220/2018 zo dňa 29.03.2018, právoplatným dňa 02.05.2018, zaplatiť
žalobcovi v 1. rade istinu vo výške 3 110,37 eura spolu s úrokom z omeškania a trovy konania vo

výške 405,92 eura a platobným rozkazom sp. zn. 11Up/215/2018 zo dňa 10.04.2018, právoplatným
dňa 15.05.2018, zaplatiť žalobcovi v 2. rade istinu vo výške 10 000 eur spolu s úrokom z omeškania
a trovy konania vo výške 971,40 eura. Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že následne z výpisu z
katastra nehnuteľností zistili, že spoločnosť Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. všetky jej patriace
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci P., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, na ktoré mala byť

vedená exekúcia previedla na žalovaného (rozhodnutie katastrálneho odboru Okresného úradu Senec
číslo V-4606/2018 zo dňa 08.06.2018). Mali za to, že jediným účelom tohto prevodu bolo zmarenie
uspokojenia ich pohľadávok a pohľadávok ďalších veriteľov. Tvrdili, že v čase uskutočnenia prevodu
spoločnosť Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. s určitosťou mala vedomosť o tom, že od roku
2017 neuhrádza svoje záväzky z obchodného styku a že má neuhradené záväzky po lehote splatnosti

voči viacerým veriteľom. Dôvodili, že v prípade prevedených nehnuteľností išlo o celý nehnuteľný
majetok tejto spoločnosti, pričom celý jej hnuteľný majetok je zaťažený záložným právom v prospech
Poľnohospodárskej platobnej agentúry a že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu splatných
pohľadávok. Argumentovali, že o zjavnej účelovosti prevodu nehnuteľností svedčí i fakt, že žalovaný
ako kupujúci za predmetné nehnuteľnosti predávajúcemu/dlžníkovi nezaplatil. Žalovaný je pritom podľa

informácií voľne dostupných na internete obchodnou spoločnosťou so základným imaním vo výške 5
000 eur, ktorá bola založená v roku 2017. Navyše predmetom činnosti žalovaného je podľa výpisu z
obchodného registra len správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností a
je teda absolútne zrejmé, že žalovaný nemôže nijako nadobudnuté nehnuteľnosti, ktoré sú bitúnkom
účelovo zariadeným na spracovanie a predaj mäsa, využiť pri svojej podnikateľskej činnosti.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo zákonných ustanovení vyplývajú základné predpoklady
pre úspešné podanie odporovacej žaloby, pričom mal za to, že žalobcovia ich nepreukázali, a to úmysel
dlžníka ukrátiť ich, vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ich ukrátiť a ukrátenie veriteľa. Dôvodil, že o
úmysel dlžníka ide hlavne vtedy, ak chcel svojim právnym úkonom svojich veriteľov ukrátiť a v konečnom

dôsledku aj vedel, že svojim právnym úkonom ich ukrátiť môže a pre prípad, že sa tak reálne stane,
bol s tým uzrozumený. Údajný úmysel dlžníka však žalobca v podanej žalobe ani nekonštatuje. Pokiaľ
poukazuje na uzatvorenie kúpnej zmluvy, táto sama o sebe nie je odporovateľným právnym úkonom a
pokiaľ ide o uhradenie kúpnej ceny za prevod nehnuteľnosti, tak kúpna cena bola kupujúcemu uhradená
v plnom rozsahu a to započítaním pohľadávok, ktoré boli postúpené na žalovaného od veriteľov

dlžníka. Pokiaľ veriteľ odporuje právnemu úkonu dlžníka a tretej osoby, je povinný v rámci súdneho
konania tvrdiť a zároveň preukázať zámer dlžníka a vedomosť tretej strany o tomto zámere. Tieto
skutočnosti musí veriteľ preukazovať kumulatívne. Žalobcovia túto podmienku v žalobe netvrdili a už
vôbec nepreukazovali, resp. nenavrhli žiadne dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Žalovaný tvrdil,
že k ukráteniu veriteľa vôbec nedošlo. Je síce pravdou, že žalobcovia majú voči dlžníkovi pohľadávky,

avšak ich pohľadávky môžu byť uspokojené z ďalšieho majetku, ktorý je v jeho vlastníctve. Dlžník sa v
žiadnom prípade nezbavil všetkého svojho majetku.Žalovaný ďalej namietal nesplnenie trojročnej lehoty na podanie žaloby, čím ich právo odporovať zaniklo,
na čo súd prihliada ex offo, keďže ide o prekluzívnu lehotu. Žaloba bola podaná dňa 09.06.2021, vklad
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného bol rozhodnutím katastrálneho

odboru Okresného úradu Senec číslo V-4606/2018 povolený dňa 08.06.2018.

Konateľ žalobcu v 2. rade W.. C. Ď. v konaní potvrdil, že dlžná suma voči spoločnosti Mäsovýroba -
Bitúnok Tomášov, s. r. o. je vymáhaná v exekučnom konaní, on nemá vedomosť o tom, či má dlžník
nejaký hnuteľný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcov uspokojená.

Konateľ žalovaného G.. W. W.T. v konaní k okolnostiam prevodu nehnuteľností potvrdil, že mal
pohľadávku voči spoločnosti Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. cca v hodnote 70 000 eur a
keďže prestal mať dôveru voči tejto spoločnosti, nadobudol ďalšie pohľadávky od iných veriteľov do
celkovej hodnoty cca 400 000 eur a na tom základe oslovil O. T.B., že už nemieni čakať, ale požaduje
reálne plnenie. Ďalej uviedol, že spoločnosti Royaldom, s.r.o. nezaplatil postúpenú pohľadávku a že

dohoda bola taká, že sa vzájomne vysporiadajú až po predaji nehnuteľností, ktoré nadobudol kúpou od
spoločnosti Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o., pričom predmetom kúpnej zmluvy bol len pozemok
a výrobná hala bez technológie a kúpna cena tomu zodpovedala, nakoľko podľa jeho odhadu bola
celková hodnota bitúnku cca 1 000 000 eur, z toho hodnota technológií bola cca 600 000 eur. Potvrdil, že
kúpna cena bola uhradená zápočtom pohľadávok, a že výroba v daných priestoroch už neprebieha, že

priestory sú zakonzervované, že kľúče ponechal dlžníkovi (predávajúcemu), on ich nemá k dispozícii.
Jeho zámerom bolo nadobudnuté nehnuteľnosti speňažiť, čo sa mu však doteraz nepodarilo a nie je
pravdou, že spoločnosť Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. nemá žiaden majetok, má hnuteľné veci
ako horáky, mlynčeky na mäso, udiarenské boxy a podobne, pričom sám súdnej exekútorke deklaroval,
že zabezpečí kľúče od nehnuteľnosti tak, aby ich mohla speňažiť. Taktiež potvrdil, že na technológii

viazne záložné právo v prospech Poľnohospodárskej platobnej agentúry.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s písomnými
dokladmi založenými v spise a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca v 1. rade
mal ako veriteľ na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica sp.

zn. 26Up/220/2018 zo dňa 29.03.2018, právoplatného dňa 02.05.2018, voči dlžníkovi spoločnosti
Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. vymáhateľnú pohľadávku vo výške 3 110,37 eura spolu s
príslušenstvom a žalobca v 2. rade ako veriteľ mal na základe platobného rozkazu vydaného Okresným
súdom Banská Bystrica sp. zn. 11Up/215/2018 zo dňa 10.04.2018, právoplatného dňa 15.05.2018,
voči tomuto dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku vo výške 10 000 eur spolu s príslušenstvom. Dlžník

dobrovoľne svoj záväzok nesplnil, ale previedol nehnuteľnosti, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve
kúpnou zmluvou zo dňa 05.06.2018 na žalovaného za kúpnu cenu 440 000 eur, ktorá bola uhradená
formou zápočtu s pohľadávkou kupujúceho. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným
úradom Senec, katastrálny odbor dňa 08.06.2018 pod č. V 4606/2018. Uvedené skutočnosti v konaní
neboli sporné. Súd prvej inštancie uviedol, že jeho úlohou bolo posúdiť, či v danom prípade došlo

k odporovateľnému právnemu úkonu urobenému s úmyslom ukrátiť žalobcov ako veriteľov. Prvým
predpokladom odporovateľnosti je, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať došlo v posledných
troch rokoch, pričom lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorému sa odporuje. Žaloba bola
podaná dňa 08.06.2021, tak ako to vyplýva z doručenky založenej na č.l. 84 s. sp., právny úkon,
voči ktorému žalobca odporuje bol uskutočnený dňa 05.06.2018, zavŕšený bol povolením vkladu dňa

08.06.2018 a preto bola dodržaná trojročná prekluzívna lehota. Nejde o ukracujúci právny úkon v zmysle
§ 42a ods. 1 OZ, ak dostal dlžník za prevedené nehnuteľnosti od nadobúdateľa ich obvyklú cenu
alebo mu bola za ne poskytnutá primeraná náhrada. Každé zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku
právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený majetok dlžníka stačí
na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Zo správy súdnej exekútorky JUDr. Jany Plškovej

zo dňa 17.02.2023 mal súd preukázané, že povinný/dlžník nevlastní žiaden majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, nemá vedený účet v banke, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, na
dopravnom inšpektoráte má vedené jedno staršie vozidlo a je voči nemu vedených niekoľko desiatok
exekučných konaní. Dôvodil, že nemajetnosť dlžníka možno vyvodiť aj z trestného rozkazu, ktorým
Okresný súd Bratislava III č.k. 46T/76/2021-1039 zo dňa 12.07.2021 uznal obžalovaného O. T., konateľa

dlžníka za vinného pre trestný čin poškodzovania veriteľa, ktorého sa mal dopustiť tým, že uzavrel
odporovanú kúpnu zmluvu, hoci mal dlh voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade, pričom týmto
konaním zbavil spoločnosť dlžníka jediného majetku a tým zmaril uspokojenie pohľadávok veriteľov.
Výpoveď konateľa žalovaného o tom, že kúpnou zmluvou nadobudol len pozemky a budovy beztechnológií považoval súd v kontexte vyššie uvedených dôkazov za účelové. Žalovaný „zaplatil“ kúpnu
cenu 440 000 eur a to formou zápočtu, čiže nebolo poskytnuté dlžníkovi žiadne reálne plnenie, z
ktorého by bolo možné uspokojiť veriteľov. Žalovaný rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal, že mal

pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 440 000 eur, uvedené iba tvrdil bez toho, aby označil konkrétne
dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.

V dôsledku uzatvorenej kúpnej zmluvy a následnom povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, keďže vlastníkom

predmetných nehnuteľností sa stal žalovaný a žalobcovia ako veritelia nemohli uspokojiť svoju
vymáhateľnú pohľadávku z majetku dlžníka. Súd uviedol, že ďalším predpokladom úspešnej
odporovateľnosti právnemu úkonu je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Platí zásada, že
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel zaťažuje žalobcu. Nemožno očakávať,
že dlžník priamo a výslovne prizná svoj úmysel ukrátiť svojho veriteľa, takýto úmysel však môže
vyplývať z okolností, za ktorých bol právny úkon urobený. Súd mal za to, že takýmito okolnosťami

v prejednávanej veci boli vymáhateľné pohľadávky žalobcov ako veriteľov na základe právoplatných
platobných rozkazov. K prevodom nehnuteľností zo strany dlžníka na kupujúceho došlo v čase po
právoplatnosti platobných rozkazov (exekučného titulu), pričom dlžník reálne nezískal z ich predaja
finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na úhradu svojich záväzkov voči žalobcom ako veriteľom,
keďže kúpna cena bola uhradená formou zápočtu a navyše táto vôbec nezodpovedala ich reálnej

hodnote. Zároveň súd uviedol, že odporovateľnými úkonmi nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony,
pri ktorých nedochádza k zmenšeniu majetku dlžníka, čo však nie je tento prípad. V danom prípade
odporovaným právnym úkonom došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že nepostačoval na
uspokojenie žalobcov ako veriteľov, pričom túto skutočnosť mal súd preukázanú. Úmysel dlžníka ako aj
vedomosť druhej strany o tomto úmysle už bol skonštatovaný Okresným súdom Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. 26Cb/263/2018, v ktorom rovnako predmetom sporu bola neúčinnosť totožnej
kúpnej zmluvy, kedy súd vyslovil presvedčenie, že zo strany žalovaného a dlžníka išlo o úkony v
zhode, aby naoko simulovali primeranosť odplaty kúpnej ceny nehnuteľností, pričom v konaní ani nebolo
preukázané, akým spôsobom mohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok. Rozsudok Okresného
súdu Bratislava III č.k. 26Cb/263/2018-310 zo dňa 20.05.2020 nadobudol právoplatnosť v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/136/2021-399 zo dňa 26.01.2023.

Súd prvej inštancie uviedol, že posudzoval vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa
v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k odporovateľnému právnemu úkonu a vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že žalovanému ako osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho

úkonu prospech musel byť úmysel dlžníka známy, keďže nemožno predpokladať, že žalovaný súdu
výslovne vyjadrí takúto svoju vedomosť, vychádzal súd z okolností, ktoré o jej existencii nasvedčovali
a to dlhodobá známosť konateľov týchto spoločností, neprimeraná kúpna cena, skutočnosť, že aj
po nadobudnutí vlastníctva prevádzaných nehnuteľností konateľ žalovaného nedisponoval kľúčmi od
nehnuteľností, a ktoré mal stále k dispozícii dlžník ako predávajúci. Navyše predmetom kúpy bol

bitúnok, pričom žalovaný má ako jediný predmet činnosti v obchodnom registri zapísanú správu a
údržbu bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností, z čoho je jednoznačné, že nemôže
nadobudnuté nehnuteľnosti slúžiace na spracovanie a predaj mäsa využiť pri svojej podnikateľskej
činnosti.

Súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného dokazovania, posúdením jednotlivých dôkazov
samostatne, tak ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal za preukázané, že kúpna zmluva bola uzatvorená
dňa 05.06.2018, vklad bol povolený 08.06.2018, teda v posledných troch rokoch pred podaním žaloby,
dlžník tento úkon urobil v úmysle ukrátiť svojich veriteľov a vzhľadom na okolnosti celého prípadu bol
úmysel dlžníka osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, známy. S poukazom

na uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 28.07.2023 v zákonnej lehote v celom rozsahu
odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a namietal, nesplnenie podmienok pre podanej
odporovacej žaloby. Dôvodil, že žalobcovia v žalobe ani v konaní nepreukázali splnenie obligatórnych

podmienok na jej úspešné uplatnenie. Uviedol, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho
úkonu a skutočnosťou, od ktorej záleží úspešnosť veriteľa v konaní, je preukázanie úmyslu dlžníka
pri uskutočňovaní úkonu, ktorému veriteľ odporuje, teda že ho urobil dlžník v úmysle ukrátiť svojho
veriteľa. Právne úkony ukracujúce uspokojenie veriteľovej pohľadávky sú najmä také právne úkony,ktorévedúkzmenšeniumajetkovýchprostriedkovdlžníkaaveriteľnemôžedosiahnuťuspokojeniesvojej
pohľadávky z majetku dlžníka. Úmyslom dlžníka, ktorý smeruje k takémuto stavu sa rozumie úmysel
priamy a vyžaduje sa, aby dlžník mal reálnu vedomosť o tom, čo svojím úkonom môže spôsobiť a toto

svojím úkonom aj dosiahnuť chcel, teda mal aj vôľu svojho veriteľa ukrátiť. O úmysel dlžníka ide hlavne
vtedy, ak dlžník chcel svojim právnym úkonom svojich veriteľov ukrátiť a v konečnom dôsledku aj vedel,
že svojim právnym úkonom ich ukrátiť môže, a pre prípad, že sa tak reálne stane, bol s tým uzrozumený.
Bolonažalobcochdôkaznébremenopreukázaniatýchtoskutočností,atožedlžníkmalskutočneúmysel
ich ukrátiť. Žalovaný uviedol, že údajný úmysel dlžníka v rámci konania žalobcovia nekonštatovali.

Ďalšou podmienkou je vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka žalobcu ukrátiť. Pokiaľ teda veriteľ
odporuje právnemu úkonu dlžníka a tretej osoby, je povinný v rámci konania o určenie odporovateľnosti
právneho úkonu tvrdiť a zároveň preukázať zámer dlžníka a vedomosť tretej strany o tomto zámere.
Tieto skutočnosti musí veriteľ preukazovať kumulatívne. Mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno ani pri preukazovaní tejto podmienky úspešného uplatnenia odporovacej žaloby. Uviedol, že

žalobcovia túto podmienku v žalobe ani v konaní netvrdili a nenavrhli žiadne dôkazy na preukázanie
týchto skutočností. Poukázal na to, že súd v napadnutom rozsudku uviedol, že posudzoval úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovaného o takomto úmysle v kontexte okolností. Vychádzal z
neprimeranej kúpnej ceny, čo však žalovaný odmietol, pretože predmetom kúpy bola iba výrobná hala
a pozemok, čo výške kúpnej ceny zodpovedá. Ďalej išlo o kľúče od nehnuteľnosti, ktorými konateľ

žalovaného nedisponuje, pretože ich má stále k dispozícii dlžník ako predávajúci. Dôvodil, že kľúče
sa nachádzajú v dispozícii dlžníka práve kvôli speňaženiu technológií a strojov nachádzajúcich sa v
nehnuteľnosti za účelom vyplatenia veriteľov dlžníka. Dlhoročná známosť dlžníka a žalovaného je v
tomtoprípadeirelevantná,atozdôvodu,žeišločistooobchodnýstykafinančnúsituáciudlžníkanatoľko
nepoznal.

Ďalej žalovaný namietal, že k ukráteniu veriteľov v žiadnom prípade nedošlo a uviedol, že je síce
pravdou, že žalobcovia majú voči dlžníkovi pohľadávky vymáhané v exekučnom konaní, avšak ich
pohľadávky môžu byť uspokojené z ďalšieho majetku dlžníka v jeho vlastníctve. Žalovaný uviedol,
že predmetom kúpnej zmluvy bola len výrobná hala a pozemok, čo znamená, že dlžník má stále vo

vlastníctve technológie nachádzajúce sa v predmetnej nehnuteľnosti, ktoré majú hodnotu približne 600
000 eur, čo je viac ako dostatočné na úhradu splatných pohľadávok žalobcov. Takisto uviedol, že
žalobcovia sú v rámci konania povinní preukázať, že k ich ukráteniu došlo, čo opätovne nepreukázali
a preto ani pri tejto podmienke odporovateľnosti právnemu úkonu dôkazné bremeno neuniesli.
Argumentoval, že v rámci konania uvádzal majetok, ktorý aktuálne stále vlastní dlžník a z tohto

majetku by mohli byť žalobcovia uspokojení. Na základe týchto dôkazov je teda zrejmé, že k ukráteniu
vymáhateľnosti pohľadávky žalobcov nedošlo. Zároveň žalovaný namietal, že súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov
konania.

5. Žalobcom bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené odvolanie žalovaného dňa 03.09.2023,
ktorí sa k nemu nevyjadrili. Ďalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.

8. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré vzťahy nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.9. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné.

Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

10. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu

úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
aosobamijemublízkymi(§116a117),aleboktorédlžníkurobilvuvedenomčasevprospechtýchtoosôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

11. Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

12. Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

13. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval je právne neúčinný

a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 22.06.2015 bola do Notárskeho centrálneho
registra záložných práv vykonaná registrácia záložného práva záložcu: spoločnosť Mäsovýroba -
Bitúnok Tomášov, s. r. o. ako záložného dlžníka voči veriteľovi: Pôdohospodárska platobná agentúra, so

sídlom Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava 1 (ďalej len ako ,,Pôdohospodárska platobná agentúra“), na
základezmluvyozriadenízáložnéhoprávač.4916/15zodňa15.06.2015khnuteľnýmveciamvsúhrnnej
nadobúdacej hodnote 499 102 eur (viď úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv
na č.l. 25 s. sp.).

Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp.zn. 26Up/220/2018 zo dňa 29.03.2018,
právoplatným dňa 02.05.2018, uložil žalovanému: Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o., so sídlom
Hlavná 109B, 900 44 Tomášov, IČO: 46 170 286, povinnosť zaplatiť žalobcovi: TECHNOLIM, s. r. o.,
so sídlom Blagoevova 9, 851 04 Bratislava, IČO: 36 518 999, istinu 3 110,37 eura s príslušenstvom a
náhradu trov konania (viď č.l. 22 až 24 s. sp.).

Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp.zn. 11Up/215/2018 zo dňa 10.04.2018,
právoplatným dňa 15.05.2018, uložil žalovanému: Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o., so sídlom
Hlavná109B,90044Tomášov,IČO:46170286,povinnosťzaplatiťžalobcovi:Infernums.r.o.,sosídlom
Sereďská 4496/12, 903 01 Senec, IČO: 50 482 645, istinu 10 000 eur s príslušenstvom a náhradu trov

konania (viď č.l. 19 až 21 s. sp.).

Dlžník/spoločnosť Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. ako predávajúci uzatvorila so žalovaným/
spoločnosť Golem - správa bytov s. r. o. ako kupujúcim dňa 05.06.2018 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol predaj nehnuteľností bližšie špecifikovaných v bode 1. tohto rozsudku za kúpnu cenu 440 000 eur

vrátaneDPHstým,že,,kúpnacenabudeuhradenáformouzápočtusplatnýchpohľadávokk01.06.2018,
ktoré kupujúci má u predávajúceho“ (viď čl. IV. bod 4.2 kúpnej zmluvy, č.l. 12 s. sp.).

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. zo dňa 08.06.2021 odvolací súd zistil,
že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností (bližšie špecifikovaných v bode 1.

tohto rozsudku) na základe kúpnej zmluvy V-4606/2018 zo dňa 08.06.2018. Zároveň poznámkou v
časti B bolo zapísané upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva v
prospech spoločnosti MARKET CENTRUM, s.r.o., so sídlom Gessayova 10, 851 03 Bratislava, IČO: 46
448 438 (ďalej len ako ,,spoločnosť MARKET CENTRUM, s.r.o.“) na predmetné nehnuteľnosti podľa414EX128/18 zo dňa 05.06.2018 (P-287/2018), ako aj zákaz nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami
podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/264/2018-34 zo dňa 09.08.2018 (P-406/2018)
(viď č.l. 14 s. sp.).

Z výpisu z obchodného registra odvolací súd zistil, že jediným konateľom dlžníka/spoločnosti
Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. bol od 20.01.2016 O. T., bytom D. XX, XXX XX D. (viď č.l. 15
s. sp.).

Ďalej z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III č.k. 46T/76/2021-1039 zo dňa 12.07.2021,
právoplatného dňa 22.10.2021 (viď č.l. 77 s. sp.) vyplýva, že súd uznal konateľa dlžníka O. T., bytom
D. XX, D. za vinného zo spáchania úmyselného trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239
ods. 1 písm. a/ a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon z dôvodu, že ako štatutárny orgán
spoločnosti Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s.r.o. kúpnou zmluvou previedol vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam na žalovaného/spoločnosť Golem - správa bytov s.r.o., a to napriek tomu, že bol

viazaný platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 20Up/4/2018 zo dňa 17.01.2018,
právoplatným dňa 03.03.2018, zaplatiť spoločnosti MARKET CENTRUM s.r.o. sumu 45 661,64 eura
s príslušenstvom, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 11Up/215/2018 zo
dňa 10.04.2018, právoplatným dňa 15.05.2018, zaplatiť spoločnosti Infernum s.r.o. sumu 10 000 eur s
príslušenstvom a platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 26Up/220/2018 zo dňa

29.03.2018, právoplatným dňa 02.05.2018, zaplatiť spoločnosti TECHNOLIM s.r.o. sumu 3 110,37 eura
s príslušenstvom, čím zbavil spoločnosť Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s.r.o. jediného majetku a tým
zmaril uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov (viď č.l. 75 s. sp.).

Zo správy súdnej exekútorky JUDr. Jany Plškovej o stave exekúcie pod sp.zn. 414EX/220/2018, o

zistenom majetku povinného a vymožených plneniach zo dňa 17.02.2023 odvolací súd zistil, že dlžník/
spoločnosť Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
vymáhanú pohľadávku žalobcu v 1. rade v sume 3 110,37 eura, nakoľko nemá vedený účet v banke,
nevlastní nehnuteľnosť, na dopravnom inšpektoráte má vedené jedno staršie vozidlo, je proti nemu
vedených niekoľko desiatok exekučných konaní. Podľa § 61n ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len ako ,,Exekučný poriadok“), bolo vydané exekútorom upovedomenie o zastavení exekúcie,
nakoľko sa pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby do 30 mesiacov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Vymáhané pohľadávky a trovy

exekúcie neboli vymožené ani čiastočne (viď č.l. 82 s. sp.).

Zo správy súdnej exekútorky JUDr. Jany Plškovej o stave exekúcie pod sp.zn. 414EX/181/2018, o
zistenom majetku povinného a vymožených plneniach zo dňa 17.02.2023 odvolací súd zistil, že dlžník/
spoločnosť Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť

vymáhanú pohľadávku žalobcu v 2. rade v sume 10 000 eur, nakoľko nemá vedený účet v banke,
nevlastní nehnuteľnosť, na dopravnom inšpektoráte má vedené jedno staršie vozidlo, je proti nemu
vedených niekoľko desiatok exekučných konaní. Podľa § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, bolo
vydané exekútorom upovedomenie o zastavení exekúcie, nakoľko sa pri exekúcii vedenej na majetok
právnickej osoby do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku

nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora. Vymáhané pohľadávky a trovy exekúcie neboli vymožené ani čiastočne (viď
č.l. 83 s. sp.).

Z výpisu z obchodného registra odvolací súd zistil, že dlžník/spoločnosť Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov,

s. r. o. zanikla ex offo výmazom z obchodného registra dňa 18.07.2024 z dôvodu podľa § 61n ods. 6
Exekučného poriadku (viď č.l. 182 s. sp.).

Ďalej mal odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistené, že Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k.
26Cb/263/2018-310 zo dňa 20.05.2020 (ďalej len ako ,,rozsudok OS BA III sp. zn. 26Cb/263/2018“,

viď č.l. 85 s. sp.) v právnej veci žalobcu: MARKET CENTRUM, s.r.o. proti žalovanému v 1. rade:
Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. a žalovanému v 2. rade: Golem - správa bytov s. r. o., v
konaní o určenie vlastníckeho práva eventuálne o určenie neúčinnosti totožnej kúpnej zmluvy, zamietol
žalobu v časti o určenie, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je spoločnosť Mäsovýroba - BitúnokTomášov, s. r. o. (výrok I.) a určil, že kúpna zmluva, ktorou nadobudla spoločnosť Golem - správa bytov
s. r. o. nehnuteľnosti od spoločnosti Mäsovýroba-Bitúnok Tomášov, s.r.o. je voči žalobcovi/ spoločnosti
MARKET CENTRUM, s.r.o. právne neúčinná (výrok II.).

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4Cob/136/2021-399 zo dňa 26.01.2023 rozsudok Okresného
súdu Bratislava III č.k. 26Cb/263/2018-310 zo dňa 20.05.2020 v napadnutej časti II. a IV. výroku potvrdil.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že dlžník previedol predmetné nehnuteľnosti v čase, keď
mal vedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní. K tvrdeniu žalovaného v 2. rade, že žalobcova

pohľadávka môže byť uspokojená z ďalšieho majetku dlžníka, odvolací súd uviedol, že v odporovacom
konaní zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti, teda o dostatočnej solventnosti dlžníka,
žalovaného v 2. rade/osobu ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech. V konaní však
nebolo preukázané, že majetok, ktorý dlžníkovi zostal postačuje na uspokojenie pohľadávky veriteľa,
nakoľko žalovaný v 2. rade žiadny relevantný dôkaz o existencii takéhoto majetku v konaní nepredložil.
Odvolací súd skonštatoval na základe vykonaného dokazovania, že možno dovodiť, že dlžník mal reálnu

vedomosť o tom, čo svojím úkonom môže spôsobiť a to svojím úkonom aj dosiahnuť chcel, teda mal
vôľu veriteľa ukrátiť, pričom žalovaný v 2. rade mal vedomosť o tomto úmysle (viď č.l. 96 s. sp.).

16. V konaní bolo nesporné, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 05.06.2018, ktorej vecno-právne
účinky nastali povolením vkladu do katastra nehnuteľností dňa 08.06.2018. Odporovacia žaloba bola

podaná dňa 08.06.2021 v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 42a ods. 2 OZ, a ktorá uplynula
dňom 08.06.2021 (viď doručenka č.l. 26, 84 s. sp.).

17. V konaní bolo sporné, či boli v danom prípade splnené zákonné podmienky na podanie odporovacej
žaloby.

18. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

19. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali v konaní úmysel dlžníka/

spoločnosti Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov s.r.o. ukrátiť ich ako veriteľov, a to že žalovaný o úmysle
dlžníka vedel, pričom k ukráteniu veriteľov ani nedošlo, nakoľko ich pohľadávky môžu byť uspokojené
z ďalšieho majetku dlžníka, a to technológie v hodnote približne 600 000 eur nachádzajúcej sa v
predmetných nehnuteľnostiach odvolací súd uvádza, že preukazovanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa
ako aj vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka súd posudzoval v celom kontexte okolností, za ktorých

došlo k právnemu úkonu. V danom prípade úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť žalovaného
o úmysle dlžníka vyplývali z okolností, za ktorých bol prevod nehnuteľností uskutočnený. K prevodu
nehnuteľností zo strany dlžníka na kupujúceho došlo v čase existencie vymáhateľných pohľadávok
veriteľov 1 a 2 voči dlžníkovi na základe právoplatných platobných rozkazov, teda v čase existencie
exekučných titulov voči dlžníkovi, pričom dlžník dobrovoľne svoje záväzky nesplnil, ale previedol jediné

nehnuteľnosti,ktorémalvtomčasevosvojomvlastníctvekúpnouzmluvounažalovanéhozakúpnucenu
440 000 eur, ktorá cena bola s poukazom na všeobecnú cenu predmetných nehnuteľností stanovenú
znaleckým posudkom vo výške 1 380 000 eur (viď bod 21. rozsudku OS BA III sp. zn. 26Cb/263/2018
na č.l. 92 s. sp.) neprimeraná. Nešlo by o ukracujúci právny úkon v zmysle § 42a ods. 1 OZ, ak by dostal
dlžník za prevedené nehnuteľnosti od nadobúdateľa ich obvyklú cenu alebo by mu bola za ne poskytnutá

primeraná náhrada. Avšak s poukazom na znalecký posudok bola dohodnutá kúpna cena neprimerane
nízkym protiplnením. Zároveň kúpna cena mala byť v zmysle kúpnej zmluvy uhradená formou zápočtu s
pohľadávkami kupujúceho voči dlžníkovi, ktorých existencia však v konaní nebola preukázaná. Žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal, že mal voči dlžníkovi vzájomné na započítanie spôsobilé pohľadávky,
a ani že došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok. Teda žalovaný nepreukázal poskytnutie

akéhokoľvek protiplnenia za prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa predmetnou kúpnou zmluvou ako aj vedomosť žalovaného/druhej strany o tomto úmysle ako aj,
že v dôsledku uzatvorenej kúpnej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku dlžníka na uspokojenie veriteľov,

už boli vyslovené v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/263/2018-310 zo
dňa 20.05.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/136/2021-399 zo dňa
26.01.2023, v ktorom bolo rovnako predmetom sporu vyslovenie neúčinnosti totožnej kúpnej zmluvy ako
v tomto spore (bližšie viď bod 15. tohto rozsudku).Odvolací súd mal v konaní preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť žalobcov v uspokojení ich pohľadávok
voči nemu ako aj jeho nemajetnosť, a to aj z právoplatného trestného rozkazu č.k. 46T/76/2021-1039

zo dňa 12.07.2021, ktorým Okresný súd Bratislava III uznal obžalovaného O. T., konateľa dlžníka
za vinného z úmyselného trestného činu poškodzovania veriteľa, z dôvodu, že ako štatutárny orgán
spoločnosti Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s.r.o. kúpnou zmluvou previedol vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam na žalovaného/ spoločnosť Golem - správa bytov s.r.o., hoci bol viazaný právoplatnými
rozhodnutiami súdu zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 3 110,37 eura s príslušenstvom, žalobcovi v 2.

rade sumu 10 000 eur s príslušenstvom a spoločnosti MARKET CENTRUM s.r.o. sumu 45 661,64
eura s príslušenstvom, pričom týmto konaním zbavil spoločnosť dlžníka jediného majetku a tým zmaril
uspokojenie pohľadávok veriteľov (viď č.l. 75 s. sp.).

Odvolací súd dodáva, že v danom prípade bol podľa § 193 CSP viazaný vyššie uvedeným rozhodnutím
trestného súdu. Súdna prax, ako aj doktrína sa pri výklade ustanovenia § 193 CSP ustálili na názore,

podľa ktorého ak je v čase rozhodovania civilného súdu právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté,
že bol spáchaný trestný čin, je súd viazaný výrokom, že bol trestný čin spáchaný a výrokom, kto ho
spáchal; súd je pritom viazaný výrokom, nie odôvodnením trestného rozhodnutia. Z výroku o vine však
treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie
znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa (R 22/1979). Rozsah tejto

viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými
okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/101/2012 zo dňa 27.07.2015, prípadne nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/2011 zo dňa 23.11.2011).

K tvrdeniu žalovaného, že pohľadávky žalobcov môžu byť uspokojené z ďalšieho majetku dlžníka
odvolací súd zdôrazňuje, že v odporovacom konaní zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu
o dostatočnej solventnosti dlžníka žalovaného/osobu ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu
prospech. V konaní však nebolo preukázané, že majetok ktorý dlžníkovi zostal, postačoval na
uspokojenie pohľadávok žalobcov, nakoľko žalovaný žiadny relevantný dôkaz o existencii takéhoto

majetku v konaní nepredložil. Zároveň k tvrdeniu žalovaného, že dlžník má stále vo vlastníctve
technológie nachádzajúce sa v predmetných nehnuteľnostiach odvolací súd uvádza, že v konaní bolo
preukázané, že k uvedeným hnuteľným veciam dlžníka v súhrnnej nadobúdacej hodnote 499 102 eur
bolo zriadené a dňa 22.06.2015 registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv záložné
právo v prospech Pôdohospodárskej platobnej agentúry (viď č.l. 25 s. sp.).

Ďalej v súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na vyjadrenie súdnej exekútorky JUDr.
Jany Plškovej v správach o zistenom majetku dlžníka/povinného zo dňa 17.02.2023, z ktorých mal
preukázané, že dlžník nevlastnil majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhané pohľadávky
žalobcov ako veriteľov, nakoľko v danom čase nemal vedený účet v banke, nevlastnil nehnuteľnosť, na

dopravnom inšpektoráte mal vedené jedno staršie vozidlo a bolo proti nemu vedených niekoľko desiatok
exekučných konaní. Následne bolo vydané upovedomenie o zastavení exekúcie, nakoľko sa nepodarilo
zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu
trov exekútora (viď č.l. 82, 83 s. sp.) s tým, že spoločnosť Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o./dlžník
zanikla ex offo výmazom z obchodného registra dňa 18.07.2024 (viď č.l. 182 s. sp.).

Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdmázato,žedlžníkvčaseuskutočneniaprevoduvlastníckehopráva
k nehnuteľnostiam vedel, že má neuhradené judikované pohľadávky voči žalobcom v 1. a 2. rade, a
že k jeho hnuteľným veciam bolo zriadené a registrované záložné právo v prospech Pôdohospodárskej
platobnej agentúry a napriek tomu previedol svoj jediný nehnuteľný majetok na žalovaného bez

primeraného protiplnenia, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku a zmareniu uspokojenia pohľadávok
veriteľov 1 a 2, nakoľko bolo preukázané, že dlžník nevlastnil žiaden iný majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojiť vymáhané pohľadávky veriteľov 1 a 2.

Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

20. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené odvolací
súd uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonnéhorozhodnutia, pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/202/2017 zo dňa 13.12.2017). Po
dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej

inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie a súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2
CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie
vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Súd prvej inštancie sa zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami

podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so
zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,
ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto považuje uvedenú
odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

21. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,

ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov, teda zabrániť ukráteniu
veriteľa pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej pohľadávky. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť
právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/101/2017 zo dňa 27.02.2020).

Odporovateľnosť znamená nastolenie tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu; relatívne neúčinný
právny úkon je platný, nastávajú podľa neho všetky účinky právom spojované s platným právnym
úkonom, len vo vzťahu medzi účastníkmi (teda vo vzťahu medzi veriteľom a treťou osobou, ktorá od
dlžníka nadobudla majetok odporovaným právnym úkonom) sa na tento právny vzťah hľadí ako keby
k právnemu úkonu nedošlo.

Odporovacia žaloba je nástrojom na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom
konaní a to buď postihnutím vecí, či iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom
ušli z majetku dlžníka alebo vymožením peňažnej náhrady zodpovedajúcej prospechu získanému z
odporovaného právneho úkonu. Právo odporovať právnemu úkonu a teda aktívnu legitimáciu má veriteľ,

ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorej uspokojenie bolo ukrátené právnym úkonom
dlžníka. Dlžník nie je účastníkom konania o odporovateľnosti, ale podmienkou pre podanie žaloby je, aby
dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon, ktorým sa zbavil majetku s úmyslom ukrátiť
uspokojenievymáhateľnejpohľadávkysvojhoveriteľa.Pasívnulegitimáciuvkonaní,predmetomktorého
je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Podmienky, za ktorých môže veriteľ napadnúť právny úkon dlžníka odporovacou žalobou sú
v zmysle § 42a ods. 2 OZ: právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, a ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa
(objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka

odporovateľnosti) a vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Dlžníkov právny
úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zákonnému pojmu ,,vymáhateľná
pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom
konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré
je vykonateľné (R 44/2001). Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany

o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napríklad dobrá viera).
To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu
byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu
(jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či
vedomosť o ňom dôvodiť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/224/2017).

Odporovateľným právnym úkonom je každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky
veriteľa a to tým, že dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, tak by sa z majetku
dlžníkauspokojil.Ukrátenieuspokojeniaveriteľovejpohľadávkypredpokladátakéskrátenie(zmenšenie)

majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo sčasti. Ten, kto odporuje musí
dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa
preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň z časti uspokojenie veriteľovho nároku.
Všeobecnou podmienkou však pri všetkých týchto úkonoch je, že sa nimi ukrátilo uspokojenie veriteľovejpohľadávky. Prevod práva k nehnuteľnosti dlžníka, ktorý sa zapisuje do katastra nehnuteľností možno
považovať za odporovateľný právny úkon len vtedy, ak na jeho základe došlo k vkladu práva do katastra
nehnuteľností.

Nejde o ukracujúci právny úkon v zmysle § 42a ods.1 OZ, ak dostal dlžník za prevedené nehnuteľnosti
od nadobúdateľa ich obvyklú cenu alebo mu bola za ne poskytnutá primeraná náhrada. Každé
zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu,
ak aj takto zmenšený majetok dlžníka stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky.

Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To,
či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vecou zisťovania a dokazovania v konaní.
Zisťuje sa, či sa právnym úkonom majetok dlžníka zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane
na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Samotný predaj nehnuteľného majetku za ekvivalentnú cenu nie
je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník namiesto hmotného
majetku získa majetok finančný. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti

uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude
pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo bude uspokojená len čiastočne.
V prípade právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je táto podmienka splnená predovšetkým pri
právnych úkonoch, kde osoba, s ktorou dlžník uzatvorí napadnutý právny úkon, neposkytuje dlžníkovi
žiadne protiplnenie alebo poskytuje plnenie neprimerane nízke.

Právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy.
Preukazovanie úmyslu ukrátiť veriteľa sa posudzuje v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k
právnemu úkonu. Úmysel môže vyplývať z okolností, za ktorých bol právny úkon urobený. Druhou
stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Preukazovanie toho,

či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá sa tiež posudzuje
v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu.

22. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v 1. rade a žalobcovi 2. rade náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).