Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6CdoGp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203703
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1223203703.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu W. L., narodeného XX. A. XXXX, I. - Z. I., proti
žalovaným 1/ D. B., narodenej X. O. XXXX, I., Y. XX a 2/ maloletej K. B., narodenej XX. B. XXXX,
zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok ako opatrovníkom, o určenie otcovstva,
vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9Pc/17/203, o dovolaní generálneho prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok z 24. apríla 2024 č. k. 9Pc/17/2023-98, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Pezinok z 24. apríla 2024 č. k. 9Pc/17/2023-98 z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. apríla 2024 č. k.
9Pc/17/2023-98 určil, že žalobca je otcom maloletej žalovanej 2/ (s označením aj vo výroku rozsudku
oboch takýchto účastníkov menami, priezviskami a dátumami narodení) a vyslovil, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil právne ustanoveniami §§ 84
a 94 Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
a vecne preukázaním, že žalobca je otcom maloletej žalovanej 2/, zverenej uznesením Mestského
súdu Bratislava II zo 6. júna 2023 č. k. 11P/43/2023-31 do náhradnej osobnej starostlivosti manželov
v odôvodnení rozsudku bližšie neidentifikovaných (ktorá inak podľa inej časti odôvodnenia má byť
v pestúnskej starostlivosti); čo podľa neho (súdu prvej inštancie) vyplynulo z nesporných tvrdení

účastníkov, nakoľko tvrdenia žalobcu zo žaloby (o tom, že je otcom maloletej žalovanej 2/ a že bol
jediným partnerom matky dieťaťa - žalovanej 1/ a deväť mesiacov po pôrode /?/ mali sexuálny styk)
potvrdila okrem čestného vyhlásenia žalobcu i žalovaná 1/ kolíznemu opatrovníkovi v telefonickom
rozhovore.

2. Generálny prokurátor podaním zn. VI/1 Pz 67/24/1000-5 zo 16. októbra 2024, došlým Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) 22. deň rovnakého mesiaca
i roka, podal proti vyššie označenému rozsudku dovolanie, ktorým navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa neho došlo (i s poukazmi na ustanovenia §§ 35
a 36 a § 108 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a
doplnení, ďalej tiež len „CMP“ a § 56 ods. 1 a §§ 84 a 94 Zákona o rodine) vydaním rozsudku k porušeniu
zákona jednak tým, že mu nepredchádzalo riadne zistenie skutočného stavu veci, ako aj tým, že konajúci

súd svojim postupom porušil právo maloletej na spravodlivý proces. Otcovstvo žalobcu totiž nebolo
riadne preukázané dostupnými prostriedkami, nakoľko toto dnes štandardne prebieha prostredníctvom
analýzy DNA, spôsobilej s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote vyhodnotiť biologický príbuzenský
vzťah medzi dvoma osobami a to bez ohľadu na návrhy účastníkov; porušenie práva maloletej na
spravodlivý proces potom tkvelo v nekonaní s jej poručníkom (Mestskou časťou Bratislava - Petržalka),
hoci sa s ním konať malo; dôvodil dovolateľ, v ďalšom s poukazmi na § 13 ods. 1, § 78, § 80 ods. 2 a

§ 83 CMP a časť judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva argumentujúci v prospech prípustnosti
jeho dovolania, danej dodržaním princípu proporcionality.3. Účastníci konania dovolacie návrhy nepodali.

4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“), po zistení, že generálny prokurátor podal dovolanie
včas (§ 81 CMP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 86 CMP v spojení s § 464 CSP a §
443, časťou vety pred bodkočiarkou CSP) a dospel k záveru, že mimoriadny opravný prostriedok treba
považovať za dôvodný.

5. Podľa § 78 CMP proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné
dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“), ak to
vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania
generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (odsek 1). Dovolanie generálneho
prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad

záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (odsek 2).

6. Podľa Čl. 6 Základných princípov CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil
skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné
dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

7. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci; podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať
aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci a podľa § 37
CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti,
len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

8. Podľa Čl. 13 Základných princípov CMP účastníci konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon
neustanovuje inak. Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu
môže súd účastníka konania vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.

9. Podľa § 94 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd (odsek 1) a za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (odsek 2).

10. Podľa § 188 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní (odsek 1). Súd vykonáva dôkaz mimo
pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom
dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred.
Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní
(odsek 2).

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Z práve odcitovaných ustanovení vyplýva, že mimosporové konania (prebiehajúce primárne na

základe úpravy v CMP) sú na rozdiel od konaní sporových (riadiacich sa výlučne úpravou v CSP)
ovládané vyšetrovacou zásadou, ktorej súčasťou je povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci. V záujme
učinenia zadosť takej povinnosti má súd povinnosť vykonať všetky potrebné dôkazy bez ohľadu na
návrhyúčastníkovaopäťnarozdielodsporovéhoprocesuajmožnosťsúduprevziaťzavlastnéskutkové
zistenia zhodné tvrdenia účastníkov je tu podmienená na jednej strane nedostatkom pochybností

súdu o pravdivosti takýchto tvrdení, na druhej strane potom nedostatkom ich rozporu s vykonaným
dokazovaním (pričom obe takéto podmienky musia byť splnené kumulatívne, čiže súčasne).13. Hoci v posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplývalo, že tu nutne nemuselo ísť o prípad vzniku
pochybností o pravdivosti tvrdení uvedených v žalobe a v jej prílohe tvorenej čestným prehlásením
žalobcu a vyššie reprodukované tvrdenie o sexuálnom styku žalobcu a žalovanej 1/ v čase z

pohľadu možnosti úvah o rodičovstve celkom bezvýznamnom bolo len ďalším svedectvom „pozornosti“
venovanej súdom prvej inštancie odôvodneniu jeho rozsudku (v dôsledku čoho do odôvodnenia
zanesený údaj v čestnom vyhlásení sa vôbec nenachádzajúci, a preto ani ním, resp. ničím iným v spise
nepodložený), generálnemu prokurátorovi bolo treba prisvedčiť v tom, že ak podmienkou praktického
osvojenia si zhodných skutkových tvrdení účastníkov súdom je aj nedostatok ich rozporu s vykonaným

dokazovaním, logicky tu musí byť to, s čím môžu zhodné tvrdenia prísť do rozporu, teda vykonané
dokazovanie. Toho tu ale nebolo, resp. spis pre opačný záver neobsahuje dostatok podkladov a hoci
súd prvej inštancie do svojej dispozičnej sféry dostal niektoré listiny, na ktorých obsah v odôvodnení
napadnutého rozsudku poukazoval, z obsahu zápisnice o pojednávaní vykonanom ním 24. apríla 2024,
na ktorom došlo tiež k vyhláseniu napadnutého rozsudku, vykonanie tam akéhokoľvek dôkazu (vrátane
možného výsluchu na pojednávaní prítomného žalobcu) a ani oboznámenie dôkazov vykonaných mimo

pojednávania vyvodiť nejde.

14. Nielenže sa tak dovolaním dôvodne namietalo nesplnenie si povinnosti súdu riadne zistiť skutočný
stav veci a tiež arbitrárnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozsudku, daná zvoleným spôsobom
jeho odôvodnenia, ale v prejednávanej veci v skutočnosti k porušeniu práv všetkých účastníkov na

spravodlivý proces (v prvom rade maloletej žalovanej 2/) došlo pre rozhodnutie vo veci samej bez
vykonania dokazovania (zákonom ustanoveným spôsobom).

15.Generálnemuprokurátorovinavyšebolotrebadaťzapravduajvtom,žeakužrozsudkomMestského
súdu Bratislava II z 8. februára 2024 (nie „2023“) č. k. 11P/132/2023-56 (teda viac než dva a pol mesiaca

pred rozhodnutím napadnutým rozsudkom v prejednávanej veci) došlo k pozbaveniu matky dieťaťa,
ku ktorému sa malo určiť otcovstvo, rodičovských práv a k ustanoveniu dieťaťu poručníka v osobe
Mestskej časti Bratislava - Petržalka, maloletú žalovanú 2/ mal už aj v čase rozhodovania napadnutým
rozsudkom zastupovať (reprezentovať) ustanovený poručník a nie kolízny opatrovník. Ani nedostatok
vedomosti súdu prvej inštancie o existencii takéhoto skoršieho rozhodnutia nemohol nič zmeniť na tom,

že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo.

16. Dovolaciemu súdu za opísaného stavu vecí tak neostávalo iné, než konštatovať, že dovolateľ
opodstatnene namietal, že konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozsudku aj jeho výsledok
trpí vadami uvedenými v ustanovení § 83 písm. f) aj h) CMP (teda, že došlo k zásahu do práva na

spravodlivý proces a súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci).

17. Preto podľa § 86 CMP v spojení s § 464, § 449 ods. 1 a § 450 CSP bolo rozhodnuté spôsobom
uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.