Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Tos/103/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622010614
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622010614.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.,
sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Petry Pavlisovej, na neverejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 27. januára 2025, v trestnej veci proti odsúdenému ml. A. B., pre prečin poškodzovania
a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zák., o sťažnosti
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6T/91/2022 zo dňa 24.09.2024
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a ukladá súdu prvého stupňa, aby vo
veci znovu konal a rozhodol.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 6T/91/2022 zo dňa 24. septembra 2024
podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia uloženého rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
6T/91/2022 zo dňa 22.02.2023, právoplatným dňa 22.02.2023 osvedčil.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor, ktorý v písomných dôvodoch sťažnosti uvádza, že
samosudkyňa okresného súdu svoje rozhodnutie odôvodnila predovšetkým tým, že z vyjadrenia otca
mladistvého, ako aj zástupkyne sociálnej kurately je zrejmé, že správanie mladistvého sa zlepšilo,
brigádnicky pracuje so svojím otcom a finančne vypomáha svojej rodine. Tým, že v júni 2024 ukončil
povinnú školskú dochádzku, skončil u neho aj problém záškoláctva. Okrem skutku zo dňa 18.03.2023,
ktorého sa dopustil v skúšobnej dobe, sa už žiadneho iného protiprávneho konania nedopustil, práve
naopak jeho správanie sa zlepšilo, a preto by podľa názoru súdu bolo pristúpenie k premene trestu
v rozpore s účelom uloženia trestu u mladistvého v zmysle § 97 ods. 1 Tr. zákona. Súd považuje za
kontraproduktívne nariadiť u neho nepodmienečný trest odňatia slobody a umiestniť ho do prostredia,
ktoré by naňho mohlo mať negatívny vplyv, nakoľko by si tam mohol vytvoriť sociálne väzby s osobami
zaťaženými kriminalitou, čo by mohlo sťažiť jeho opätovné zaradenie do riadneho života.
V súvislosti s vyššie uvedeným odôvodnením poukazuje na znenie uznesenia Ústavného súdu SR,
podľa ktorého pri rozhodovaní všeobecného súdu o tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže
súd vychádzať iba z okolností, ktoré nastali počas skúšobnej doby. Dôvodom na rozhodnutie, že trest,
ktorého výkon bol podmienečne odložený sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený
spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin, ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom alebo
nevyhoveluloženýmpodmienkam.Riadnyživotnemožnostotožňovaťlensbezúhonnosťou.(Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 407/2019 z 15. októbra 2019).
Vedením riadneho života treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných,
rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť. Dôvodom na
rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený sa vykoná, je nielen skutočnosť, žepodmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin, ale aj skutočnosť, že inak nežil
riadnym životom alebo nevyhovel uloženým podmienkam.
V kontexte vyššie uvedeného odsúdený ml. A. B. spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
pre nedbanlivostný prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia
podľa § 288 Tr. zákona ďalší trestný čin, dokonca závažnejšieho charakteru, nakoľko sa dopustil
úmyselného prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorým spôsobil škodu v sume 3.094,50,- eur, čo aj po
novelizácii Trestného zákona napĺňa znaky malej škody v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona. Uvedeného
trestného činu sa dopustil už dňa 18.03.2023, teda v dobe kratšej, ako mesiac od začiatku plynutia
skúšobnej doby.
Okrem tej skutočnosti, že odsúdený ml. A. B. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchal
ďalší trestný čin, má prokurátor za to, že ani inak nežil riadnym životom. Podľa správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 05.04.2024 bol odsúdený ml. A. B. v školskom roku
2023/2024 žiakom deviateho ročníka Spojenej školy v C., mal 168 neospravedlnených vyučovacích
hodín, a teda bolo zistené, že zanedbáva povinnú školskú dochádzku. Na verejnom zasadnutí, konanom
dňa 24.09.2024, zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves doplnila správu o
informáciu, že k 30.06.2024 mladistvý ukončil povinnú školskú dochádzku, čím odpadol problém týkajúci
sa jeho neúčasti v škole, pretože mladistvý už v tom čase chodil s otcom na brigády a z tohto dôvodu
bolo náročné zabezpečiť jeho účasť v škole.
Aj keď podľa vyjadrenia zástupkyne sociálnej kurately sa správanie odsúdeného mladistvého zlepšilo
a zlepšila sa aj jeho dochádzka do školy, jedná sa o zlepšenie, deklarované predovšetkým v čase po
uplynutí skúšobnej doby, súvisiace s ukončením povinnej školskej dochádzky odsúdeného mladistvého.
V čase plynutia skúšobnej doby, však aj podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská
NováVeszodňa05.04.2024,odsúdenýmladistvýzanedbávalpovinnúškolskúdochádzku,očomsvedčí
aj počet vymeškaných neospravedlnených vyučovacích hodín.
Je síce možné pozitívne hodnotiť, že odsúdený mladistvý brigádnicky pracuje a finančne vypomáha
svojej rodine, ale treba podotknúť, že na brigády chodil počas toho, ako si mal plniť povinnú školskú
dochádzku, čo vyplýva aj z vyjadrenia zástupkyne sociálnej kurately, ktorá uviedla, že práve z dôvodu
vykonávania brigádnickej práce odsúdeným, bolo náročné zabezpečiť jeho účasť v škole. Uvedené
neplnenie povinnej školskej dochádzky tak podľa názoru prokuratúry nespĺňa iné podmienky vedenia
riadneho života v zmysle citovaného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Aj podľa názoru ústavného súdu skúšobná doba slúži jednak na výchovný vplyv na páchateľa, ako
aj na to, aby sa preukázalo, že účel trestu možno dosiahnuť i bez nariadenia výkonu trestu odňatia
slobody, a to z dôvodu, že odsúdený vyhovel uloženým podmienkam. Pokiaľ nie sú splnené podmienky
na osvedčenie sa v skúšobnej dobe a je potrebné vykonať trest odňatia slobody, také rozhodnutie
nemožno vnímať ako duplicitný trest, ale ako následok nedodržania podmienky, za ktorej došlo k
uloženiupodmienečnéhoodsúdenia,apretosaniejemožnéstotožniťsnázoromsamosudcuOkresného
súdu Spišská Nová Ves, že premena trestu by bola v rozpore s účelom trestu v zmysle § 97 ods. 1 Tr.
zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Spišská
Nová Ves pod sp.zn. 6T/91/2022-476 z 24.09.2024 za dôvodnú.
K dôvodom sťažnosti prokurátora sa vyjadril obhajca odsúdeného, ktorý nesúhlasí s argumentáciou
prokuratúryaskonštatovaním,žeods.A.B.savskúšobnejbodepodmienečnéhoodsúdenianeosvedčil.
Okresná prokuratúra používa pri svojej argumentácií len časť vyjadrení sociálnej kurately. Prokuratúra
opomína vyjadrenia triedneho učiteľa, že sa odsúdený do výchovno- vzdelávacieho procesu zapájal
a dosahoval dobré výsledky. Škola ho charakterizovala ako žiaka, ktorý sa na vyučovanie síce
nepripravoval, ale vyučujúcich rešpektoval a v kolektíve rovesníkov bol obľúbený. Ako môže okresná
prokuratúra hodnotiť vymeškávanie školskej dochádzky ako skutočnosť porušovania povinnosti viesť
počas skúšobnej doby riadny život, ak v správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Veszo dňa 24.03.2024, úrad konštatuje, že správanie mladistvého sa zlepšilo a zlepšila sa aj dochádzka
do školy.
Zároveňnesúhlasístvrdením,ženaporušovanieškolskejdochádzkysamánazeraťakonaporušovanie
viesť počas skúšobnej doby riadny život, ak tomu na druhej strane zodpovedá výpomoc odsúdeného
jeho otcovi a rodine, s ktorým vykonával rôzne brigády za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov.
Podľa vyjadrenia otca, odsúdený ak zarobil 600,- €, 200,- € si nechal a väčšiu časť 400,- € poskytol
rodine. Tak okresná prokuratúra ako aj Okresný súd Spišská Nová Ves zo svojej činnosti má vedomosť,
z akého sociálneho prostredia pochádza odsúdený a jeho rodina. Spôsobom života tunajších občanov
rómskeho pôvodu, je najmä finančne zabezpečiť chod rodiny a podieľať sa na starostlivosti všetkých
jej členov. Ak sa jedná o zdravého člena rodiny, tento v okamihu, ako mu to jeho fyzické predpoklady
dovolia, začína manuálne pracovať a zabezpečovať rodine finančné prostriedky. Ináč tomu tak nie je
ani v rodine odsúdeného A. B..
Je potrebné sa na prípad A. B. pozerať individuálne a nie stroho cez paragrafy, resp. štatistiky. Je nutné
a žiadúce prihliadať na spôsob života odsúdeného, jeho zázemie, sociálne prostredie a okolie, z ktorého
pochádza. Celá spoločnosť negatívne vníma osoby rómskeho pôvodu, ktorí sa nepodieľajú na rozvoji
spoločnosti, nič spoločnosti neprispievajú, len sa na nej priživujú. Prejednávaný prípad sa týka mladého
človeka, ktorý potom, ako v mladosti urobil niekoľko hlúpych rozhodnutí, začal pomáhať rodine, pracovať
a svojou troškou prispievať tejto spoločnosti.
Zároveň považujú za zarážajúce, ak okresná prokuratúra poukazuje na páchanie trestnej činnosti
odsúdeného z roku 2022. Na jednej strane sa drží riadne striktného a úzkeho výkladu zákona a na druhej
strane poukazuje na prípad z roku 2022, na ktorý sa pri rozhodovaní o osvedčení sa v skúšobnej dobe
nemôže prihliadať.
Ak je účelom trestu u mladistvého vychovať ho na riadneho občana, viesť ho k obnoveniu sociálnych
vzťahov a k začleneniu do rodinného a sociálneho prostredia, otázka potom znie, ako sa to podarí jeho
umiestnením do výkonu trestu, pri zohľadnení jeho spôsobu života v poslednom roku pred rozhodnutím
súdu, a to skoro po 2 rokoch od spáchania trestného činu. Zaradzovanie odsúdených do spoločnosti je
celospoločenským problémom a existuje v našej spoločnosti dlhé roky. Potom ako sa niekomu podarí
začať vnímať skutočné hodnoty, ho uvrhneme do prostredia kriminálnikov, aby opätovne skĺzol a uchýlil
sa k ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.
Na základe vyššie uvedeného považujú sťažnosť Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves za
nedôvodnú.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 a/, b/ Tr. por.
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť je dôvodná.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že aj keď menovaný bol odsúdený za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, bol mu uložený trest povinnej práce, ktorý vykonal, a teda sa na neho hľadá akoby
nebol odsúdený. Inej protiprávnej činnosti sa nedopustil. Obec ho hodnotí kladne a ani zo školy,
okrem neospravedlnených hodín neboli hlásené žiadne problémy so správaním mladistvého. Podľa
vyjadrenia jeho otca a zástupkyne sociálnej kurately je zrejmé, že správanie sa zlepšilo. Uvedené
svedčí o tom, že podmienečné odsúdenie, vykonaný trest povinnej práce a pohovory dosiali požadovaný
účel a správanie mladistvého sa napokon zlepšilo, čím sa dosiahlo jeho polepšenie a začlenenie
do spoločnosti. Nariadenie nepodmienečného trestu za tejto situácie by mohlo znegovať dosiahnutý
výsledok.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd vysloví, že sa odsúdený osvedčil, ak viedol v skúšobnej dobe
riadny život. Vedením riadneho života treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie
pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť.
V tomto smere je potrebné súhlasiť so sťažovateľom, že dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého
výkon bol podmienečne odložený sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal
v skúšobnej dobe ďalší trestný čin, ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom pokiaľ neplnil
takú obligatŕonu povinnosť ako je plnenie povinnej školskej dochádzky alebo nevyhovel uloženým
podmienkam.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že odsúdený nielen že spáchal v skúšobnej dobe
úmyselný trestný čin ale neplnil ani svoju povinnú školskú dochádzku, pričom mal vymeškaných168 neospravedlnených vyučovacích hodín. Uvedené by teda logicky zakladalo dostatočný dôvod
pre neosvedčenie odsúdeného a nariadenie podmienečne uloženého trestu odňatia slobody. Z tohto
pohľadu sa teda javí byť namietané rozhodnutie ako vecne nesprávne.
So závermi, ku ktorým okresný súd dospel na základe svojich úvah, sa nadriadený súd nestotožnil a
má za to, že objektívne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe úmyselný trestný čin, podstatne závažnejší
ako bol ten, za ktorý bol podmienečne odsúdený a spôsobil pomerne vysokú škodu, čo je samo o sebe
dostatočným dôvodom pre záver, že neviedol v skúšobnej dobe riadny život. Záškoláctvo mladistvého je
ďalšou negatívnou skutočnosťou, i keď ako vyplynulo zo správy ÚPSVaR, plnenie školskej dochádzky
sa zlepšilo, nie je celkom nepochybne preukázané, či to nebolo až po uplynutí skúšobnej doby. Je nutné
súhlasiť s prokuratúrou, že podstatným pre rozhodnutie o osvedčení je správanie sa odsúdeného v
prvom rade v priebehu skúšobnej doby. Zlepšenie dochádzky v období po uplynutí skúšobnej doby,
môže podporiť rozhodnutie súdu o osvedčení odsúdeného, avšak v prípade, keď máme preukázané
spáchanie pomerne závažného trestného činu v priebehu skúšobnej doby, malo by to zlepšenie byť
zrejmé minimálne z posledných mesiacoch skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Na druhej strane nadriadený súd prihliadol na špecifiká danej veci a súhlasí s okresným súdom v tom,
že pokiaľ po uplynutí skúšobnej doby vedie odsúdený riadny život, začleňuje sa do spoločnosti, pracuje
a pomáha svojej rodine ďalším príjmom, výkon nepodmienečného trestu by mohol negatívne ovplyvniť
jeho ďalší vývoj.
Krajský súd má za to, že v záujme spravodlivého posúdenia správania odsúdeného v skúšobnej
dobe a zákonného rozhodnutia by bolo žiaduce doplniť dokazovanie v tom, koľko vyučovacích hodín
vymeškával odsúdený v školskom roku 2023/2024 v jednotlivých mesiacoch, aby bolo možné posúdiť
kedy ako dochádzalo k zlepšeniu jeho školskej dochádzky. Uvedené by mohlo podporiť úvahy súdu
o dosiahnutí účelu trestu. Doposiaľ vykonané dokazovanie nám totiž neposkytuje dostatočný skutkový
podklad pre zodpovedanie týchto otázok, v dôsledku čoho sa napadnuté rozhodnutie javí byť ako
predčasné a predložená sťažnosť v tomto smere ako dôvodná.
Krajský súd z tohto dôvodu zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie. V ďalšom postupe bude potrebné doplniť vykonané dokazovanie o správu školy,
ktorú navštevoval odsúdený s uvedením počtu vymeškaných hodín konkrétne za jednotlivé mesiace
školského roka a na základe takto získaných skutočnosti ešte raz vyhodnotiť celkovú dôkaznú situáciu.
V závere nadriadený súd upriamuje pozornosť konajúceho súdu aj na § 51 ods. 2 a ods. 3 Tr.
zák., nakoľko nerozhodnutie o osvedčení v zákonnom stanovených lehotách, v dôsledku zrušenia
napadnutého rozhodnutia nadriadeným súdom nemožno pripisovať v neprospech odsúdeného, teda že
mal vinu na tom, že nebolo rozhodnuté v poukázaných lehotách, nakoľko fikcia osvedčenia nastupuje
priamo zo zákona a súd na ňu reaguje len úradným záznamom.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.