Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121210066
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5121210066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne: A. B., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F., zastúpená: Advokátska kancelária BURIK s.r.o., so sídlom
Námestie S. H. Vajanského 2, Martin, IČO: 52 804 364, proti žalovanej: G. B., C. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX/XX, F., zastúpená advokátkou: JUDr. Katarína Pialová, so sídlom Hollého 7, 010 01
Žilina, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
45C/82/2021-138 z 03.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., III. p o t v r d z u j e .

Vo výroku II. odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 217 ods. 1, § 229 CSP,
§ 116, § 117, § 140, § 603 ods. 1 až 3, § 605 OZ, § 16 ods. 1 až 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 71 ods. 1, 2 katastrálneho zákona vo výroku I.
nahradil prejav vôle žalovanej, že ako predávajúca uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu

v znení uvedenom v tomto výroku. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. žiadnej
zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Vychádzal z toho, že dňa 26.05.2020 uzatvorila pôvodná spoluvlastníčka I. J. so žalovanou kúpnu
zmluvuzavkladovanúpodV4316/2020dňa06.07.2020,ktorounaňupreviedlapodielknehnuteľnostiam
v k.ú. E., vedených na LV č. XXXX, a to 127/320-ín z parcely KNE č. 838 a na LV č. XXXX, a to 127/320-ín
z parcely KNE č. 870, č. 875, č. 897, č. 901, všetko orná pôda v uvedených výmerách. Ďalej nesporným
bolo, že zo strany predávajúcej nedošlo k realizácii ponuky na odkúpenie spoluvlastníckych podielov

pred ich predajom právnemu predchodcovi žalobkyne J. D., resp. Slovenskému pozemkovému fondu
ako zástupcovi neznámych vlastníkov, ako aj to, že žalobkyňa výzvou obsiahnutou v žalobe vyzvala
žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy za tých istých podmienok ako v kúpnej zmluve z 26.05.2020 a aj
to, že žiadna zo strán netvrdila, že by išlo o prevod blízkej osobe. Sporné medzi stranami sporu bolo,
či došlo k porušeniu predkupného práva podľa § 140 OZ alebo nie (či mala byť ponuka na odkúpenie),
či žalobkyňa je právnym nástupcom podielového spoluvlastníka J. D. ako neznámeho spoluvlastníka a
či jej prináleží právo uplatňovať nárok z titulu porušenia predkupného práva. Preukázané bolo, že od J.

D. nadobudol podiel v predmetných nehnuteľnostiach na základe osvedčenia o dedičstve z 13.10.2020
otec žalobkyne K. D., ktoré na ňu previedol darovacou zmluvou z 01.12.2020, zavkladovanou pod
V 10880/2020 dňa 18.01.2021. Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. E. mal preukázané, že podielovými
spoluvlastníkmi parcely KNE č. 838 je žalobkyňa o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 36/320-ína žalovaná o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 127/320-ín, ako aj ďalší podieloví spoluvlastníci I. L., K.
D., C. M., M. J. a J. J., za ktorých správu ako neznámych vlastníkov vykonáva Slovenský pozemkový
fondBratislava.Ďalejzlistuvlastníctvač.XXXXk.ú.E.malpreukázané,že podielovýmspoluvlastníkom

KNE parcely č. 870, č. 895, č. 897, č. 901 je žalobkyňa o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 36/320-ín
a žalovaná o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 127/320-ín, ako aj ďalší podieloví spoluvlastníci I. L., K.
D., C. M., M. J. a J. J., za ktorých správu ako neznámych vlastníkov vykonáva Slovenský pozemkový
fond Bratislava.
3. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z toho, že každý zo spoluvlastníkov má

dispozičné oprávnenie k svojmu spoluvlastníckemu podielu, ktoré je však obmedzené predkupným
právom ostatných spoluvlastníkov, ktoré ho trvalo obmedzuje pri prevode spoluvlastníckeho podielu
na iného. Ide o právny vzťah, v ktorom povinnosti každého spoluvlastníka (aj jeho právneho
nástupcu) prevádzajúceho spoluvlastnícky podiel prednostne ho ponúknuť na kúpu všetkým ostatným
spoluvlastníkom zodpovedá právo všetkých ostatných spoluvlastníkov na prednostnú ponuku na kúpu
a možnosť jej využitia. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov vyplýva priamo zo zákona, a to §

140 OZ a vzniká spolu so vznikom spoluvlastníctva, t. j. voči každému spoluvlastníkovi trvá tak dlho, kým
trvá jeho spoluvlastnícky vzťah k veci. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov má vecnú povahu,
čo znamená, že zaťažuje nielen súčasného podielového spoluvlastníka, ale i každého jeho právneho
nástupcu/dediča a ako vecné právo má absolútnu povahu a pôsobí voči tretím osobám, keď oprávnenie
spoluvlastníka na prevod spoluvlastníckeho podielu nemá, na rozdiel od zmluvného predkupného práva,

osobnú povahu. To znamená, že nový spoluvlastník, ktorý nadobudol podiel k veci od svojho právneho
predchodcu (pôvodného spoluvlastníka), stáva sa ex lege osobou oprávnenou z predkupného práva,
ktoré je viazané na spoluvlastnícky podiel. Zákonné predkupné právo tak v dôsledku prevodu, resp.
prechodu spoluvlastníckeho podielu fakticky nezaniká, v závislosti na zmene vlastníctva podielu sa mení
iba osoba oprávnená z predkupného práva. Z hľadiska obsahu, účinku a výkonu treba aj na predkupné

právo vyplývajúce z ust. § 140 OZ aplikovať uplatnením analógie legis - § 853 OZ všeobecnú úpravu
o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého dielu OZ (§ 602 až § 606 OZ).
4. Vychádzajúc z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že námietka žalovanej, že žalobkyňa
nie je dedičkou J. D., nie je dôvodná. J. D. bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2020
nezistený vlastník podielu v predmetných nehnuteľnostiach, ktoré spravuje Slovenský pozemkový

fond, ktorý v zmysle uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 9D/2011/2019, Dnot 123/2019 zo dňa
13.10.2020, sa narodil XX.XX.XXXX, bol naposledy bytom E. XX a zomrel XX.XX.XXXX. Po ňom
predmetné nehnuteľnosti zdedil na základe uvedeného uznesenia jeho syn K. D., nar. XX.XX.XXXX
(otec žalobkyne), ktorý ich darovacou zmluvou zo dňa 01.12.2020 previedol na žalobkyňu. Námietka
žalovanej, že žalobkyňa nie je dedičkou J. D., preto nie je dôvodná, keďže táto je právnym nástupcom

pôvodného podielového spoluvlastníka, a tak ex lege oprávnenou osobou na uplatnenie nároku z titulu
porušenia predkupného práva. Za irelevantnú považoval aj námietku žalovanej, pokiaľ tvrdila, že na
liste vlastníctva malo byť vyznačené prebiehajúce dedičské konanie, keďže v čase uzavretia kúpnej
zmluvy nebolo ešte právoplatne skončené a notárovi, resp. okruhu dedičov, zákon neukladá povinnosť
vyznačiť ho na LV. Vzhľadom na uvedené je nepodstatná aj námietka žalovanej, že J. D., resp. K. D., si

nárok z porušenia predkupného práva neuplatnili. V prejednávanej veci sa nesporne jedná o porušenie
zákonného predkupného práva podľa ust. § 140 OZ a keďže toto ustanovenie neobsahuje osobitnú
úpravu, nič nebráni tomu, aby sa aj na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve,
nachádzajúca sa v ust. § 602 a nasl. OZ, domáhať sa oprávneným spoluvlastníkom práva vyplývajúceho
mu z ust. § 603 OZ voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za

rovnakých podmienok, za ktorý ho kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka. Žalobkyňa výzvou
na uzavretie kúpnej zmluvy podľa § 603 ods. 3 OZ uvedenej priamo v žalobe z dôvodu porušenia
predkupného práva, vyzvala žalovanú na uzavretie kúpy za rovnakých podmienok ako v kúpnej zmluve
zo dňa 26.05.2020, predmetom ktorej sú spoluvlastnícke podiely v špecifikovaných nehnuteľnostiach
o veľkosti 4572/61760-ín za kúpnu cenu 58,69 eur, na ktorú žalovaná nereagovala. Keďže žalovaná

ako nadobúdateľ ponuku ku kúpe neučinila dobrovoľne, mohla sa žalobkyňa domáhať nahradenia
tohto prejavu vôle rozhodnutím súdu. Zákonné predkupné právo mali pritom všetci spoluvlastníci,
ktorí sa môžu dohodnúť na výkone predkupného práva. Takáto dohoda však nebola žalobkyňou
preukázaná, keďže nepredložila dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi, resp. Slovenským pozemkovým
fondom o odkúpení podielu, resp. ich súhlas s prevodom celého podielu, ani vzdanie sa ich nároku

z porušenia predkupného práva. Preto mala nárok na vykúpenie iba pomerne podľa veľkostí podielov.
Pritom v I. navrhovanom petite na nahradenie a prejavenie prejavu vôle žiadala spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 4572/52160-ín za kúpnu cenu 69,48 eur a II. navrhovanom petite žiadala spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 4572/61760-ín za kúpnu cenu 58,69 eur. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené má nárokiba na pomernú časť podielu, podľa veľkosti jej podielu vo vzťahu k podielom ostatných podielových
spoluvlastníkov (aj neznámych), t. j. na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4572/61760-ín v predmetných
nehnuteľnostiach, súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne, čo sa týka druhého navrhovaného

žalobného petitu, uvedúc spôsob jeho výpočtu, ktorý aj odvolací súd považuje za správny a ktorý
žalovanáaninenamietala.Čosatýkasplatnostikúpnejcenyzavykúpeniepriznanéhospoluvlastníckeho
podielu 58,69 eur, táto bude predávajúcej zaplatená v hotovosti v deň právoplatnosti rozsudku, ktorým
sa nahrádza prejav vôle žalovanej (čl. IV. kúpnej zmluvy). Kúpna zmluva sa považuje za uzavretú
právoplatnosťou rozsudku, preto takýto spôsob zaplatenia kúpnej ceny považoval za možný, správny

a zodpovedajúci danej žalobe. Pokiaľ žalovaná namietala, že kúpna cena nebola dohodnutá jednou
sumou, keďže za 1 m2 pozemky neboli rovnakej kvality a že žalobkyňa jej ponúkla v rámci jej
predkupného práva kúpnu cenu 80,- eur v parcele KNE č. 838, uvedené tvrdenia považoval za
irelevantné a za nepreukázané. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2020 nevyplýva, že išlo o pozemky rôznej
kvality, že sa zohľadňovalo nejaké umiestnenie pozemkov pri dojednávaní kúpnej ceny. Kúpna cena
bola určená jednou sumou za všetky pozemky (za prevod spoluvlastníckych podielov v pozemkoch).

S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne, čo sa týka druhého
navrhovaného žalobného petitu, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku (I.)
a v prvom navrhovanom petite žalobu zamietol (II.).
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vo veci mala čiastočný úspech žalobkyňa a čiastočný
úspech žalovaná (úspech žalobkyne 50 % a úspech žalovanej 50 %), preto rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadala ho zmeniť tak, že žaloba aj vo výroku I. bude zamietnutá
a priznaný jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mala za to, že nie je možné, aby sa
žalobkyňa domáhala alternatívneho výroku o nahradení jej vôle ako žalovanej a nechávala na súd, ktorý
zjejnavrhovanýchprejavovvôlesivyberie.Zpetitumusíbyťjasnéaurčité,akýprejavvôlemábyťsúdom
nahradený, preto žaloba mala byť zamietnutá. Súd nepostupoval správne, keď alternatívne petity, ktoré

obsahovali iné prejavy jej vôle, posudzoval ako samostatné a takto o nich rozhodoval. Nesúhlasila s tým,
žepredpredajommalasvojspoluvlastníckypodielponúknuťnakúpuSlovenskémupozemkovémufondu
(SPF), keďže z jeho vyjadrenia predloženého žalobkyňou vyplýva, že s podielmi nezistených vlastníkov
nakladá v rozsahu, ktorý stanovuje zákon a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie
nadobúdať spoluvlastnícke podiely nezisteného spoluvlastníka na základe predkupného práva. Keďže

kataster neeviduje údaje nezistených vlastníkov a SPF nemôže uplatňovať nároky vzniknuté porušením
predkupného práva za nezistených spoluvlastníkov, absentuje subjekt, ktorému by mala ponúknuť svoj
spoluvlastnícky podiel na kúpu, a preto nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby splnila svoju
ponukovú povinnosť vyplývajúcu jej z ust. § ust. 140 OZ. Súd neprihliadol na zásadu, že práva patria
bdelým, t. j. ak niekto svoje práva nebráni a nestará sa o ne, potom ich môže strácať napríklad tým, že

nebol ako známy vlastník svojej nehnuteľnosti evidovaný v katastri a spoluvlastník mu z tohto dôvodu
nemohol ponúknuť na kúpu svoj spoluvlastnícky podiel, keď ho chcel predať. Na jej návrh bol do konania
pripojený dedičský spis, z ktorého zistila, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy s I. J. už prebiehalo dedičské
konanie po J. D. a jeho dedičia nepožiadali o zápis údajov o ňom na liste vlastníctva, aby prestal by
neznámy a ani nepožiadali o zápis poznámky o prebiehajúcom dedičskom konaní. Súd navyše pochybil,

keď predkupné právo považoval za vecné, ktoré prechádza na dedičov, prípadne právnych nástupcov,
keďže toto právo má osobný charakter, a preto na dedičov neprechádza a nie je ho možné previesť
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/91/2008). Podľa § 40a OZ je možnosť dovolania relatívnej
neplatnosti právneho úkonu daná len tzv. dotknutej osobe a právny nástupca pôvodného vlastníka
dotknutou osobou z porušenia predkupného práva nie je, a preto ponuková povinnosť ostatných

spoluvlastníkov voči nemu pôsobí až od momentu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu. V ust. § 40a
OZ je premietnutá i zásada iudex sineactore, t. j. preferencia platnosti právnych úkonov a tolerovanie
existencie reálne neplatných úkonov, na ktoré sa hľadí ako na platné, až kým sa oprávnený subjekt
neplatnosti nedovolá. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/91/2008 v časti o práve spoluvlastníka na pomerné vykúpenie prevedených spoluvlastníckych

podielov, avšak jeho časť, že predkupné právo, vrátane zákonného, je osobným právom oprávneného,
do úvahy pri svojom rozhodovaní nezobral. Ďalej mala za to, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala kúpy
spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, za akých ich kúpila od pôvodnej spoluvlastníčky
ona, tak kúpna cena bola v pôvodnej zmluve dohodnutá aj za pozemky, ku ktorým si žalobkyňapredkupné právo neuplatnila a pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy, nie sú rovnakej kvality, keďže
parcela EKN č. 838, č. 953, č. 901 sú v zastavanom území obce, čo bolo v pôvodnej kúpnej zmluve
zohľadnené. Cena vydelená výmerou bez ohľadu na umiestnenie pozemkov nie je cena, ktorú za

pozemky, ktoré sú predmetom zmluvy, z ktorej jej prejav vôle nahradil súd, zaplatila.
7. V podaní doručenom súdu 17.10.2023 vzniesla žalovaná námietku premlčania nároku na nahradenie
prejavu jej vôle, o ktorom rozhodol súd vo výroku I. Kúpnu zmluvu s predávajúcou I. J. uzatvorila 26. mája
2020 a jej vklad bol povolený pod V 4316/2020 dňa 06.07.2020. Súd rozhodoval o nároku na nahradenie
prejavu vôle tak, ako ho nahradil vo výroku I. rozsudku na základe podania žalobkyne z 27.07.2023,

ktorý posúdil ako návrh na zmenu žaloby, ktorú na pojednávaní pripustil. Premlčacia doba práva na
uplatnenie nároku žalobkyne preto uplynula 07.07.2023, pričom žalobkyňa si nárok uplatnila podaním
z 27.07.2023.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Pôvodne podala

žalobu o nahradenie prejavu vôle, v ktorej som nežiadala aj podiely za neznámych spoluvlastníkov,
ale iba podiel, na ktorý mám nárok pomerne, podľa veľkosti podielov (§ 140 OZ). Po obdržaní listu
od Slovenského pozemkového fondu o neuplatňovaní nárokov z porušovania predkupného práva za
neznámych spoluvlastníkov, zmenou žaloby (pred jej doručením žalovanej) uplatnila aj tieto podiely
(žalobu rozšírila). Dňa 27.07.2023 doručila súdu podanie označené ako alternatívne petity, v ktorom

som 1/ korigovala spôsob zaplatenia kúpnej ceny z formulácie „ku dňu podpísania zmluvy“ na formuláciu
„v deň právoplatnosti rozsudku“, a 2/ predniesla aj ďalší petit navrhujúc, aby súd rozhodol o nahradení
prejavu vôle pomerne, podľa veľkosti podielov, nakoľko sa v oboch prípadoch snažila predísť prílišnému
formalizmu pri posudzovaní súdom, ktorý uvedené neposúdil ako alternatívny (eventuálny) petit, ale
podľa obsahu posúdil, že sa jedná o dva samostatné petity, z ktorého dôvodu jej pri zamietnutí

jedného z nich nepriznal nárok na náhradu trov konania, v ktorom smere svoje rozhodnutie dostatočne
a správne odôvodnil. Pokiaľ žalovaná namietala, že neexistovala osoba, ktorej by predávajúca mohla
ponúknuť spoluvlastnícky podiel na kúpu, pretože jej právny predchodca bol napriek prebiehajúcemu
dodatočnému dedičskému konaniu vedený na liste vlastníctva ako neznámy vlastník zastúpený SPF,
súd dostatočne odôvodnil, že pokiaľ bolo na liste vlastníctva uvedené, že neznámi spoluvlastníci sú

zastúpení (aj zo zákona) SPF, je nevyhnutné ponuku adresovať jemu ako ich zákonnému zástupcovi.
Pritom Slovenský pozemkový fond sa vyjadril, že žiadna ponuka zo strany predávajúcej mu učinená
nebola a nesporne zo strany predávajúcej nebola učinená žiadna ponuka voči žiadnej osobe, preto súd
uzavrel, že bolo porušené predkupné právo jej právneho predchodcu. Práve žalovaná mala byť „bdelá“,
taktoakouvádzasamavosvojomodvolaní,pokiaľpodstúpilariziko,žeprevodmôžebyťvlehote3rokov

napadnutý a dôsledky tohto rizika musí znášať. Pokiaľ žalovaná trvala na tom, že predkupné právo podľa
§ 140 OZ má charakter osobného práva a nie práva majetkového/vecného, poukazujúc na 40a OZ, ktorý
vykladala tak, že dotknutou osobou je iba spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo priamo porušené,
a to vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008, tak toto rozhodnutie bolo
prekonané rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/239/2012 z 13.08.2015, ktorom Najvyšší súd

SR vysvetlil, že sa jedná o vecné právo prechádzajúce na právnych nástupcov spoluvlastníka a ktoré
bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
R 7/2016, a teda sa jedná o ustálenú prax dovolacieho súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/6/2017). Pokiaľ žalovaná uviedla, že cena prevádzaných pozemkov nebola rovnaká, pretože
ich umiestnenie malo byť iné, neprodukovala konkrétne tvrdenia, podľa ktorých by bolo možné dospieť

k inej konkrétnej cene pozemkov, a preto jej argumenty zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení tak,
ako to správne konštatoval aj súd.
9. Vo svojom vyjadrení k žalobkyňou vznesenej námietke premlčania poukázala na ust.
§ 149, § 152, § 365 ods. 3, § 366 CSP, v zmysle ktorých medzi novoty v odvolacom konaní, na ktoré
nemôže súd prihliadnuť, patrí aj hmotnoprávna námietka, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania.

Žalovanej nič nebránilo vzniesť ju už v prvoinštančnom konaní, avšak nie, že ju len vtedy nevzniesla,
ale vzniesla ju až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a preto na ňu nie je možné prihliadnuť.

10. Žalobkyňa sa k vyjadreniam žalobkyne nevyjadrila.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v odvolaním napadnutej
časti, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok I. a III.), rozsudok súduprvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V časti odvolaním nenapadnutej
(výrok II.) ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

12. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu
a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalovaná, konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
za tým účelom potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,

napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods.
2 CSP), keďže ani odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by
sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej krajský
súd dopĺňa, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že
pôvodná spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností ich pred predajom žalovanej neponúkla na predaj
ostatným spoluvlastníkom, vrátane právneho predchodcu žalobkyne J. D.. Pokiaľ žalovaná uviedla, že

Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení, ktoré predložila žalobkyňa ako dôkaz k žalobe (t. j.
v priebehu sporu), uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu mu nevyplýva oprávnenie nadobúdať
spoluvlastnícke podiely do vlastníctva nezisteného vlastníka na základe predkupného práva, ani
len netvrdila, nieto preukazovala, že túto vedomosť mala predávajúca už v čase uzavretia kúpnej
zmluvy, ktorou na ňu predmetné spoluvlastnícke podiely previedla 26.05.2020. Napriek uvedenému

zo strany predávajúcej nedošlo k realizácii ponuky na odkúpenie spoluvlastníckych podielov pred ich
predajom ostatným nezisteným spoluvlastníkom, vrátane právneho predchodcu žalobkyne J. D., resp.
Slovenskému pozemkovému fondu ako správcovi, ako to bolo správne konštatované aj súdom prvej
inštancie.Žalovanápritomanilennetvrdila,nietopreukazovala,žejejprávnapredchodkyňaI.J.,ktorájej
predmetné spoluvlastnícke podiely predala, by vyvinula akékoľvek úsilie, ktoré možno od nej spravodlivo

požadovať na zistenie ich ďalších identifikačných znakov u príslušných orgánov (kataster, štátny
archív, obec, farský úrad,...) na základe titulov nadobudnutia uvedených na LV, keďže práve právna
predchodkyňa žalovanej a nie žalobkyňa mala byť „bdelá“, aby v súvislosti so splnením jej ponukovej
povinnosti neboli ostatní podieloví spoluvlastníci ukrátení na svojich právach.

14.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaakďalšejodvolacejnámietkežalovanejkrajský
súd dopĺňa, že prostriedky procesnej obrany, t. j. aj hmotnoprávne námietky, medzi ktoré patrí námietka
premlčania, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 149, §
152, § 154 CSP). Keďže žalovaná námietku premlčania nároku, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie
vo výroku I. svojho rozsudku, uplatnila až v rámci odvolacieho konania, nemohol na ňu odvolací súd

podľa ust. § 366 CSP prihliadnuť, pretože ani len netvrdila, nieto preukazovala, že ju bez svojej viny
nemohla uplatniť už pred súdom prvej inštancie.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a námietke žalovanej, že súd mal vychádzať pri
posúdení veci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008, krajský súd dopĺňa, že súd

prvej inštancie na vec aplikoval neskoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/239/2012
z 13.08.2015, keďže toto bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 7/2016, a teda s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017 predstavuje ustálenú prax dovolacieho súdu, pričom nevylučuje závery
súdu o práve spoluvlastníka na pomerné vykúpenie predmetných spoluvlastníckych podielov podľa

2Cdo 91/2018.

16. Pokiaľ žalovaná namietala, že žaloba s alternatívnymi petitmi mala byť súdom prvej inštancie
zamietnutá a tento ich nemal posúdiť ako petity samostatné, krajský súd uvádza, že výrok II. rozsudku,
ktorýmbolažalobaodruhompetitezamietnutá,nadobudolprávoplatnosť,apretotátoskutočnosťstratila

význam, keďže krajský súd rozhodoval už iba o odvolaním napadnutom výroku I.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04),ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 Ústavy a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov
(II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).

18. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami strán sporu, či
už v priebehu prvoinštančného alebo odvolacieho konania, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie

vo výroku I. ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý vzhľadom na
polovičný úspech každej strán v spore im nebol priznaný.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolaním napadnutej časti priznal žalobkyni proti žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom v rozsahu.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3
(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).