Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122204829
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3122204829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 45
407 657, právne zastúpeného Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt.
Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanej Ing. Kataríne Roderovej, značka
správcu S1369, so sídlom kancelárie I. Olbrachta 900/6, 911 01 Trenčín, správkyňa úpadcu Progressive
Homes, s. r. o. v konkurze, so sídlom Považská 1709/59, 911 01 Trenčín, IČO: 46 269 291, právne
zastúpenej JUDr. Renátou Burgerovou, advokátkou, so sídlom Vazovova 6838/9A, 811 07 Bratislava

– mestská časť Staré Mesto, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/9/2022-115 zo dňa 10. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/9/2022-115 zo dňa 10. januára 2024 p
o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou určil, že žalobca je v konkurze
vyhlásenom Okresným súdom Trenčín na majetok úpadcu: Progressive Homes, s. r. o., Považská

1709/59, 911 01 Trenčín, IČO: 46 269 291, vedenom pod sp.zn. 38K/7/2021, veriteľom pohľadávky
prihlásenej prihláškou pod poradovým číslom 1 zo dňa 12.04.2022, priznanej rozhodcovským
rozsudkom rozhodcu A. B. C., D., E. E. A. XX, XXX XX B. F. E.. G. X/XXXX zo dňa 24.01.2022,
právoplatným dňa 27.01.2022 a vykonateľným dňa 31.01.2022, v celkovej výške 21.438,90 Eur, poradie
uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty je „iná pohľadávka“ a pohľadávka je vymáhateľná.
Druhou výrokovo vetou žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou proti žalovanej domáhal
určenia popretej pohľadávky. Navrhol, aby súd určil, že žalobca je v konkurze vyhlásenom Okresným
súdom Trenčín na majetok úpadcu: Progressive Homes, s. r. o., Považská 1709/59, 911 01 Trenčín,
IČO: 46 269 291, vedenom pod sp.zn. 38K/7/2021, veriteľom pohľadávky prihlásenej prihláškou pod
poradovýmčíslom1zodňa12.04.2022,priznanejrozhodcovskýmrozsudkomrozhodcuA.B.C.,E.E.A.
XX, XXX XX B. F. E.. G. X/XXXX zo dňa 24.01.2022, právoplatným dňa 27.01.2022 a vykonateľným dňa

31.01.2022, v celkovej výške 21.438,90 Eur, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty
je „iná pohľadávka“ a pohľadávka je vymáhateľná.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.
38K/7/2021-413 zo dňa 01.04.2022 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Progressive Homes, s.r.o
v konkurze, IČO: 46 269 291, s účinkami zverejnenia ku dňu 08.04.2022 a do funkcie správcu bola

ustanovenáIng.KatarínaRoderová,značkasprávcuS1369(žalovanásprávkyňa).Žalobcasivkonkurze
uplatnil pohľadávku prihláškou zo dňa 12.04.2022 v celkovej sume 21.438,90 Eur v uplatnenom poradí
„iná pohľadávka“. Správkyňa prihlásenú pohľadávku žalobcu poprela dňa 22.06.2022 čo do právneho
dôvodu v celom rozsahu; čo do výšky istiny v popretej sume 17.874,41 Eur; čo do výšky úrokov z
omeškania v popretej sume 1.335,93 Eur; čo do nákladov z uplatnenia v popretej sume 1.228,56 Eur;

čo do výšky celkovej sumy v popretej sume 21.438,90 Eur; čo do vymáhateľnosti v celom rozsahu.

4.Súdprvejinštancieďalejzistil,žerozhodcovskýmrozsudkomsp.zn.G.X/XXXX, vydanýmrozhodcom
A. B. C. dňa 24.01.2022 bola obchodnej spoločnosti Progressive Homes, s.r.o v konkurze, IČO: 46
269 291 (úpadcovi) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.874,41 Eur, úroky z omeškania
vo výške 8 % ročne od 01.05.2021 zo sumy 17.874,41 Eur do zaplatenia a trovy konania, a to

spoločne a nerozdielne s p. B. F.. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2022 a
vykonateľnosť dňa 31.01.2022.

5. Z výpovede svedkyne p. B. F. súd prvej inštancie zistil, že táto vo svojej výpovedi uviedla, že so
žalobcom bola v obchodnom spore v rámci rozhodcovského konania. Uviedla, že žalobca ju kontaktoval

z dôvodu dlžnej pohľadávky voči obchodnej spoločnosti PEMAL a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy, ktorej
výšku však rozporovala. Dohodu, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podpísala až
po dlhšom naliehaní zo strany žalobcu, ktoré považovala až za nátlakové. Zo strany žalobcu ju stále
naháňali, tlačili na ňu, aby dvojstranovú Dohodu podpísala, pričom nemala možnosť riadne sa s ňou
oboznámiť. Stále za ňou chodili do firmy, ku klientom. Napokon ju podpísala, keď bola na vykládke

nábytku a nemala možnosť si ju preštudovať. Po podpise dohody nemala možnosť si túto ani vziať,
nemohla do nej nič doplniť, len dátum a miesto, kde bola podpísaná. Trvala však na tom, aby opravili
sumu, ktorá bola v skutočnosti o 10.000,-- Eur nižšia, než tam mali uvedené. Sumu 10.000,-- Eur, o ktorú
bola suma v Dohode navýšená, opravili tí páni, ktorí ju tam priniesli. Zmluvu jej nedali ani do rúk, oba
rovnopisy si vzali s tým, že jej ju potom doručia, keď to podpíše konateľ. V dohode bola uvedená suma

30.000,-- Eur, s čím nesúhlasila, nakoľko suma 10.000,-- Eur bola uhradená. Reálne bola pohľadávka
v sume 21.000,-- Eur, do sumy 9.000,-- Eur ju uhradili splátkami. Progressive Homes šiel potom do
konkurzu a nemohli splátky splácať, šlo by o uprednostnenie veriteľa.

6. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci uviedol, že predmetom prejednávanej veci bola žaloba

o určenie popretej pohľadávky (incidenčná žaloba). Vo vzťahu k dodržaniu prekluzívnych lehôt
stanovaných zákonom konštatoval, že prihláška žalobcu bola podaná včas a správca prihlásené
pohľadávky poprel v zákonom stanovenej lehote na popieranie pohľadávok; rovnako konštatoval, že
žalobca podal určovaciu žalobu na príslušnom súde v zákonom stanovenej lehote.

7. Po preskúmaní aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie žalobcu a žalovanej súd prvej inštancie zistil,
že aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovanej je daná, nakoľko žalobca je
veriteľom popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu a žalovaná je správcom úpadcu v konkurze, v
ktorom boli popreté pohľadávky žalobcu, určenia ktorých sa v prejednávanom spore domáha.

8.Súdprvejinštanciepovažovalzapotrebnézdôrazniť,žeúčelomincidenčnéhokonanianiejeopätovné
preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom. Jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu
bol dôvodný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. decembra 2016, sp. zn. X H. XX/XXXX).

9. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že pre úspech v spore bolo potrebné preukázať, že nie sú dané

dôvody na popretie prihlásenej pohľadávky, pričom s poukazom na kontradiktórnosť civilného sporového
konania bolo na sporových stranách, aby v konaní uvádzali skutkové tvrdenia a na ich preukázanie
predložili, navrhli alebo označili dôkazy, ktoré má súd vykonať.

10. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení medzi stranami súd prvej inštancie uviedol, že medzi sporovými

stranami bola sporná otázka, či je nárok žalobcu uplatnený prihláškou v konkurze preukázaný z príloh
k uvedenej prihláške, predovšetkým z rozsudku sp.zn. G. X/XXXX, vydaného rozhodcom A. B. C.,
D.. dňa 24.01.2022 ; otázka, či správca môže účinne poprieť pohľadávku uplatnenú na podklade
rozhodcovského rozsudku; otázka, či bola v prihláške správne a dôvodne vyčíslená istina, zmluvnápokuta a príslušenstvo istiny; otázka namietanej absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého
pohľadávka vznikla (a to Dohody č. 2003/2021 zo dňa 12.03.2021); a napokon otázka uplatnenia nároku
z prihlásenej pohľadávky vo vzťahu k § 265 Obchodného zákonníka z hľadiska posúdenia, či výkon

práva neodporuje zásade poctivému obchodnému styku.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že dôvodom popretia žalobcom uplatnenej pohľadávky
správcom v konkurze bola správcom konštatovaná spornosť prihlásenej pohľadávky z dôvodu jej
nepreskúmateľnosti a neurčitosti a z absolútnej neplatnosti právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Po

preskúmaní žalobcom prihlásenej pohľadávky v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom
súde Trenčín pod sp.zn. 38K/7/2021 súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná prihláška spĺňa
všetky potrebné formálne i obsahové náležitosti. Z jej obsahu a príloh bolo zrejmé, že žalobca si v
konkurzom konaní prihláškou č. 1 zo dňa 12.04.2022 uplatnil pohľadávku priznanú rozhodcovským
rozsudkom, a to rozsudkom vydaným rozhodcom A. B. C., D., E. E. A. XX, XXX XX B. F. E.. G. X/XXXX
zo dňa 24.01.2022, právoplatným dňa 27.01.2022 a vykonateľným dňa 31.01.2022.

12. Z obsahu rozhodcovského spisu súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovské konanie prebehlo v
súlade so zákonom; rozhodcovský rozsudok bol riadne doručený úpadcovi, ktorý následne ostal pasívny
a neuplatnil žiadne procesné prostriedky, ktoré by umožnili jeho preskúmanie či zrušenie.

13. V kontexte na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 20.11.2018,
publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 5/2019 a
od neho sa odvíjajúcu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky súd prvej inštancie rozhodovanie
v tomto incidenčnom spore primárne zameral na otázku, či v danom prípade nastali po vydaní
rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom A. B. C., D., F. E.. G. X/XXXX dňa 24.01.2022 také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali popierací prejav správkyne. Za uvedeným účelom súd prvej inštancie
vykonaldokazovanie,atovsúladesozásadoukontradiktórnosticivilnéhosporovéhokonanianazáklade
procesnej iniciatívy sporových strán.

14. Z výsledkov vykonaného dokazovania získaných oboznámením predložených listinných dôkazov,

oboznámením obsahu konkurzného spisu, oboznámením vyžiadaného rozhodcovského spisu, ani z
výsluchu svedkyne - konateľky úpadcu však súdom prvej inštancie neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by bolo možné označiť ako skutočnosti, ktoré vznikli po vydaní rozhodcovského rozsudku a ktoré
by tak popierací prejav správkyne odôvodňovali.

15. Skutkové tvrdenia žalovanej zamerané na rozpor rozhodcovským rozsudkom priznaného nároku
so zásadami poctivého obchodného styku, ako i skutkové tvrdenia namietajúce výšku uplatnených
sankčných úrokov priznaných rozhodcovským rozsudkom sú skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu prvej
inštancie už v zmysle uvedenej judikatúry, nemôžu byť predmetom prieskumu.

16. V súvislosti s posudzovanou otázkou prípustnosti preskúmania správnosti popieracieho prejavu
správkyne za situácie, kedy konkurznou prihláškou bol veriteľom uplatnený nárok priznaný
rozhodcovským rozsudok súd prvej inštancie považoval za potrebné poukázať i na zachovanie zásady
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Súd prvej inštancie tak v tejto súvislosti poukázal na právoplatné
rozhodnutia odvolacích súdov, ktorými bolo rozhodnuté v skutkovo a právne obdobných veciach

(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. XXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 28.11.2023;
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 26.5.2022). Vychádzajúc z
uvedených záverov súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba je dôvodná, preto jej súd prvej inštancie
v celom rozsahu vyhovel.

17. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.
1660/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Nakoľko žalobca mal plný úspech v tomto
konaní, súd prvej inštancie žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo aj právne vyhodnotil, keďrozhodol,žejejpopieracíúkonneboldôvodný,keďžepohľadávkažalobcubolapriznanározhodcovským
rozsudkom v rozhodcovskom konaní, teda bola judikovaná a následne po rozhodnutí nevznikli nové
skutočnosti, ktoré by mali vplyv na popretie tejto pohľadávky tak, ako to predpokladá uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 20.11.2018. Žalovaná v úvode
poukázala na to, že žalobcom je spoločnosť, ktorá vymáhala pohľadávky pre spoločnosť F. E., I.: XX
XXX XXX (J. D. „F.“), veriteľa úpadcu. Z dôvodu poskytovania služby žalobcom pre spoločnosť F. E.
a existencie dlhu úpadcu proti veriteľovi PEMAL ako tretej osobe, si žalobca uplatnil proti úpadcovi v
konkurzepohľadávkuvovýške21.438,90Eur,ktorámalavzniknúťzDohodyozaplatenídlhuvsplátkach

č. 2003/2021 zo dňa 12.03.2021 (ďalej len „Dohoda“) uzatvorenej medzi F., E. ako veriteľom, za ktorého
konal žalobca a úpadcom ako dlžníkom, za ktorého konala p. B. F., konateľka. V Dohode zároveň bola
dohodnutá rozhodcovská doložka a dohodnutá právomoc rozhodcu A. B. C., D., ktorý je podľa ním
do konania predložených súdnych rozhodnutí „dvorným“ rozhodcom žalobcu a rozhoduje výlučne v
prospech žalobcu. Zároveň žalobca v bode 1.4 a 2.4 Dohody dohodol pristúpenie konateľky úpadcu k
záväzku úpadcu z Dohody, pričom o uvedenom nemala konateľka úpadcu žiadnu vedomosť. Žalovaná

vyslovila názor, že Dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Na podporu svojich tvrdení navrhla v konaní vypočuť svedkyňu p. F., konateľku úpadcu.
Navrhovaná svedkyňa pred súdom dvakrát vypovedala, uviedla všetky okolnosti, za akých k uzatvoreniu
Dohody došlo a z ktorých je zrejmé, že Dohoda bola uzatvorená za neštandardných podmienok pod
nátlakom, v časovej tiesni bez možnosti posúdiť a vyhodnotiť jednotlivé ustanovenia Dohody a za

prítomnosti ozbrojených mužov konajúcich za žalobcu, z ktorých svedkyňa mala strach a Dohodu
podpísala. Opakovane uviedla, že konateľka úpadcu nemala žiadnu vedomosť, ani nebola uzrozumená
s tým, že podpisom zakladá dlh úpadcu a seba osobne proti žalobcovi. Žalovaná uviedla, že konateľka
úpadcu v Dohode spochybnila výšku dlhu v časti dlhu vo výške 10.535,-- Eur. Teda výška dlhu 31.249,87
Eur, ako vyplýva z Prílohy 1, nebola správne vyčíslená, a preto mala za to, že práve žalobca odvíjal

svoje nároky proti úpadcovi v konkurze z nesprávnej výšky dlhu, ktoré ako správkyňa poprela. Pre
úplnosť žalovaná uviedla, že veriteľ PEMAL si ako priamy veriteľ úpadcu tiež uplatnil do konkurzu
úpadcu pohľadávku vo výške 44.525,58 Eur, z toho istinu vo výške 11.714,87 Eur (titulom nezaplatených
faktúr), úroky z omeškania vo výške 6.156,63 Eur, poplatok z omeškania (v skutočnosti ide o zmluvnú
pokutu) vo výške 22.968,87 Eur a náklady z uplatnenia vo výške 3.687,21 Eur, pričom časť príslušenstva

bola vypočítaná pri úrokovej sadzbe z omeškania 17,6 % p.a. a zmluvnej pokute 0,2 % za každý deň
omeškania, ako to dohodol žalobca pre veriteľa PEMAL podľa jej názoru v absolútne neplatnej Dohode.
Žalovaná poukázala na to, že poprela výšku pohľadávky žalobcu nielen z dôvodu neplatnosti právneho
dôvodu vzniku pohľadávky, a to Dohody, ale aj z dôvodu neprimeranosti výšky, ktorú vyhodnotila ako
úžernícku a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Uviedla, že v konaní poukázala tiež na to, že ak

výška dlhu úpadcu proti PEMAL predstavovala ku dňu uzatvorenia Dohody na istine dlh 20.714,87 Eur
a výška dlhu úpadcu proti PEMAL uplatnená v konkurze ako istina bola vo výške 11.714,87 Eur, potom
istina žalobcu vo výške 17.874,41 Eur (ako „odmena“ za vymáhanie pohľadávok PEMAL) uplatnená v
konkurze úpadcu je vyššia ako samotná uplatnená istina priameho veriteľa PEMAL.

19. Žalovaná ďalej v odvolaní poukázala na to, že z konkurzného spisu úpadcu vyplýva, že z Dohody si
do konkurzu uplatnil proti úpadcovi priamy veriteľ PEMAL pohľadávku v celkovej výške 44.525,58 Eur
(z toho nezaplatená istina je vo výške 11.714,87 Eur) a žalobca pohľadávku v celkovej výške 21.438,90
Eur (z toho istina: 17.874,41 Eur, v súvislosti s vymáhaním pohľadávok pre PEMAL, ktorých zostatok
bol ku dňu uzatvorenia Dohody vo výške 20.714,87 Eur), úpadcovi len z dôvodu existencie dlhu voči

PEMAL vo výške 20.714,87 Eur k 12.03.2021, tak vznikol dlh vo výške 21.438,90 Eur proti žalobcovi,
pričom žalobca vo vzťahu k úpadcovi nevykonal žiaden úkon, z ktorého by na strane úpadcu mala
vzniknúť, resp. vznikla protihodnota. Žalobca vykonával ako splnomocnenec úkony vymáhania výlučne
pre PEMAL, a teda akýkoľvek nárok za vykonané služby si mal žalobca uplatniť u spoločnosti F.. Už
samotný obsah Dohody a ňou založené práva a povinnosti proti žalobcovi sú podľa názoru žalovanej

absolútne neplatné, a mala za samozrejmé, že čo do platnosti Dohody žalobcom určený rozhodca už
nevykonal preskúmanie. Žalovaná poukázala aj na to, že v Dohode, ktorá je právnym dôvodom vzniku
pohľadávok žalobcu proti úpadcovi, nie je žalobca v záhlaví Dohody označený ako veriteľ, ale je uvedený
ako „splnomocnenec veriteľa“ (PEMAL), pričom z Dohody si žalobca uplatňuje práva veriteľa. Obdobne v
Dohode nie je označená ani p. F. ako pristupujúca dlžníčka, ale ako „konateľ (zástupca) dlžníka“, pričom

z Dohody pre ňu osobne vyplývajú povinnosti, o ktorých ako vypovedala, nemala žiadnu vedomosť a
ani nikdy predtým nebola uzrozumená s tým, že by mala osobne zabezpečiť dlh proti PEMAL a už
vôbec nie voči žalobcovi, ktorý sa prezentoval že len koná za PEMAL. Celé znenie Dohody pripravené
žalobcom a za zvláštnych, pochybných a nátlakových okolností uzatvorenia Dohody, zakladajú jejabsolútnu neplatnosť. O týchto okolnostiach sa súd dozvedel priamo z výsluchu svedkyne, vyšli najavo
až po vydaní rozhodcovského rozsudku, a teda majú rozhodujúci vplyv na posúdenie (ne)existencie
pohľadávky žalobcu proti úpadcovi.

20. Žalovaná v odvolaní tiež zdôraznila, že úpadca nemal žiaden dlh proti žalobcovi a jeho nárok je v
celomrozsahunedôvodný,atoajnapriektomu,žebolpriznanýRozhodcovskýmrozsudkom.Namietala,
že súd prvej inštancie aj napriek vykonanému dokazovaniu výsluchom svedkyne nijako nevyhodnotil
uvedené skutočnosti, nevzal do úvahy tvrdenia, ktorými je založená neplatnosť akéhokoľvek dojednania

žalobcu s úpadcom, súd prvej inštancie neposudzoval ani absurdnú výšku pohľadávky uplatnenej
žalobcom a už vôbec sa nezaoberal platnosťou právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ktorým je Dohoda
a nie rozhodcovský rozsudok. Aj keď absolútna neplatnosť Dohody vznikla už pri jej podpísaní a
absolútna neplatnosť Dohody nevyplýva len z okolností, za ktorých došlo k jej uzatvoreniu, ale aj z jej
samotného obsahu, čo rozhodca v čase vydania rozhodcovského rozsudku nijako nevyhodnocoval, len
bez všetkého priznal nárok, ktorý si žalobca v rozhodcovskom konaní uplatnil. Súd prvej inštancie by

sa mal preto zaoberať platnosťou priameho právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ktorým je Dohoda a
nie rozhodcovský rozsudok. Súd prvej inštancie však bez všetkého odkázal na existenciu judikovanej
pohľadávky, ktorá bola už posúdená v rozhodcovskom konaní. Pohľadávka sa do konkurzu uplatňuje
prihláškou, v ktorej sa podľa ust § 29 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvádza právny dôvod
jej vzniku, ten je relevantný a len samotné vydanie rozhodnutia súdu o pohľadávke nemôže byť

jediným dôvodom na jej zistenie, keďže tu vstupujú aj ďalšie údaje týkajúce sa pohľadávky, ako
je jej výška a poradie uspokojenia. Uviedla, že v danom prípade súd prvej inštancie nezobral do
úvahy ani ňou namietané poradie uplatnenej pohľadávky, keďže istina 17.874,41 Eur predstavuje 30
% pohľadávky PEMAL (ako vyplýva z bodu 1.4 Dohody), pričom pohľadávkou sa pre účely tohto
výpočtu rozumie súčet istiny v bode 1.2 (31.249,87 Eur), vyčísleného úroku z omeškania (17,6 %

p.a.) a zmluvnej pokuty (0,2 % denne), a teda na základe toho, že istina žalobcu je vypočítaná
aj zo zmluvnej pokuty, nemôže byť pohľadávka žalobcu v celom jej zistenom rozsahu zistená pre
uspokojenie v poradí E, ale časť jej pohľadávky by mala sledovať poradie D pre zmluvnú pokutu.
Aj v tomto smere žalovaná poukázala na nepreskúmateľnosť nároku žalobcu, čo v konaní nebolo
súdom prvej inštancie preskúmané a odôvodnené. Žalovaná ďalej uviedla, že súd prvého stupňa síce

vykonal dokazovanie výsluchom svedka, ako to navrhla, avšak na zistené skutočnosti z výsluchu nijako
neprihliadol a ani ich nevyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaná mala za to, že tieto
skutočnosti potvrdzujúce absolútnu neplatnosť Dohody predstavujú práve tie skutočnosti, ktoré bránia
bez všetkého priznať a zistiť pohľadávku uplatnenú v konkurze len z toho dôvodu, že bola judikovaná,
ako to predpokladá judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa

20.11.2018.PodľanázoruŽalovanejidetedaorozhodujúceskutočnosti,ktorénastali,resp.saonichsúd
prvej inštancie dozvedel po vydaní rozhodcovského rozsudku a až v incidenčnom konaní, preto mal súd
prvej inštancie na nich prihliadnuť a posúdiť platnosť Dohody ako právneho dôvodu vzniku pohľadávky
aj v incidenčnom konaní. Nikde v odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie s týmto dôvodom popretia
nevysporiadal, a preto vyslovila názor, že súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil zistené

skutočnosti a nakoniec zvolil najjednoduchší spôsob rozhodnutia v tomto prípade, a to s odkazom na
existenciu judikovanej pohľadávky. Žalovaná nakoniec uviedla, že trvá na tom, že v konkurze úpadcu
pohľadávku žalobcu poprela správne a že jej tvrdenia, ako aj vykonané dokazovanie výsluchom svedka
neboli súdom prvej inštancie riadne preskúmané, vyhodnotené, čo malo za následok nesprávne právne
posúdenie veci a nesprávne rozhodnutie. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná jej náhradu trov konania
vo výške 100 %.

21. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že má za to, že napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a že žalovaná vo svojom odvolaní
neuviedla žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu. Tvrdenie, že
rozhodca A. B. C., D. je jeho dvorným rozhodcom žalovaná nepodložila žiadnym dôkazom a žalobca
mal za to, že takéto tvrdenie na nemožnosť ich podloženia akýmikoľvek dôkazmi sú neprípustné. K
tvrdeniu žalovanej, že konateľka úpadcu nemala žiadnu vedomosť o jej pristúpení k záväzku úpadcu

žalobca uviedol, že toto tvrdenie žiadnym spôsobom nesúvisí s prejednávanou vecou. Nad rámec
však uviedol, že p. F. ako konateľka obchodnej spoločnosti mala disponovať dostatočnými znalosťami
a odbornými schopnosťami na to, aby si bola vedomá, aký právny úkon uzatvára. Rozporoval tvrdenia
o neštandardných podmienkach a ozbrojených mužoch, nakoľko dohoda bola podpísaná dobrovoľne,bez akéhokoľvek nátlaku a poukázal na skutočnosť, že jeho zamestnanci nechodia ozbrojení. Tvrdenia
žalovanej považoval za účelové, s cieľom zhojiť konanie úpadcu. Opätovne uviedol, že výška istiny
záväzku úpadcu proti veriteľovi F., E. nemá žiaden vplyv na jeho nárok vyplývajúci z bodu 1.4 dohody.

K námietke žalovanej, že výšku pohľadávky poprela nielen z dôvodu neplatnosti právneho dôvodu
vzniku pohľadávky, ale aj z dôvodu neprimeranosti jej výšky žalobca uviedol, že ani jeden z uvedených
dôvodov nemôže byť dôvodom popretia pohľadávky judikovanej súdnym rozhodnutím. Ak mal úpadca
za to, že dohoda nie je platným právnym úkonom, mohol svoje tvrdenia uvádzať v rozhodcovskom
konaní, prípadne mohol podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Úpadca však bol od

uzatvorenia dohody pasívny. Rovnako výšku pohľadávky nepovažoval za skutočnosť, ktorá by nastala
povydanírozhodcovskéhorozsudku.Vsúvislostisuvedenýmžalobcamalzato,ževobchodnoprávnych
vzťahoch je zabezpečenie záväzkov, resp. ich splnenia bežným právnym úkonom. Žalobca poukázal
aj na to, že v prípade riadneho plnenia záväzkov úpadcu by nedošlo ani k samotnému uzatvoreniu
dohody, avšak pokiaľ úpadca svoje záväzky neplnil, považoval za logické, že veriteľ F., E. sa tieto
snažil zabezpečiť v čo najväčšom rozsahu. Nad rámec uviedol, že veriteľ F., E. vykonal pre úpadcu

stavebné práce za celkovú cenu vo výške 31.249,87 Eur a nie vo výške 20.714,87 Eur, ako sa snaží
navodiť žalovaná. Žalobca vyslovil názor, že dohoda je platným právnym úkonom, pričom opätovne
poukázal na pasivitu úpadcu v rozhodcovskom konaní. Zo znenia bodu 1.4 dohody žalobca považoval
za zrejmé, že ako splnomocnenec veriteľa pre prípad porušenia dohody bude vystupovať v postavení
veriteľaadisponovaťsamostatnýmnárokomprotidlžníkom.Kpostaveniup.F.akopristupujúcejdlžníčky

žalobca opakovane uviedol, že táto skutočnosť nesúvisí s prejednávanou vecou. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že dohoda je modifikovateľným právnym úkonom a pri jej uzatváraní si zmluvné strany môžu
jej znenie prispôsobiť svojim požiadavkám, pričom poukázal na ním predloženú modifikovanú dohodu.
Mal za to, že tvrdenia žalovanej, ako aj tvrdenia uvádzané p. F. pri výsluchu sú účelové a tieto neboli
preukázané žiadnym relevantným dôkazom. K tvrdeniu žalovanej, že skutočnosti vyšli najavo až po

vydaní rozhodcovského rozsudku žalobca uviedol, že toto tvrdenie žalovanej je právne bezvýznamné.
Poukázal na znenie § 32 ods. 18 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zdôraznil, že jeho nárok je
v celom rozsahu dôvodný a tento bol potvrdený rozhodcovským rozsudkom, pričom opak mohol tvrdiť
úpadca v rozhodcovskom konaní a nie žalovaná ako jeho správkyňa v incidenčnom konaní. K žalovanou
namietanému poradiu uplatnenej pohľadávky žalobca vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalovaná

ako správkyňa pohľadávku poprela len čo do právneho dôvodu, čo do výšky istiny, čo do výšky úrokov
z omeškania, čo do nákladov z uplatnenia, čo do výšky celkovej sumy a čo do vymáhateľnosti, ako
to vyplýva z oznámenia správkyne o popretí pohľadávky zo dňa 22.06.2022. Preto túto argumentáciu
žalovanej považoval za bezvýznamnú. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal
s tvrdeniami p. F., pričom poukázal na body 41. a 60. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že

žalovaná svoje tvrdenia o neplatnosti dohody žiadnym spôsobom nepreukázala. K tvrdeniu žalovanej
o zbytočne vykonanom dokazovaní žalobca uviedol, že v zmysle § 185 CSP bolo na súde, aké dôkazy
budú na pojednávaní vykonané. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v čo
najširšom rozsahu a so zistenými skutočnosťami sa riadne vysporiadal. Skutočnosť, že na základe
vykonaniažalovanounavrhnutýchdôkazovsúdprvejinštancienedospelkzáveromtvrdenýmžalovanou,

podľa vyjadrenia žalobcu túto nemožno považovať za procesný nedostatok konania. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu
a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovanej

v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto podľa
§ 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci domáhal určenia že
v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Trenčín na majetok úpadcu: Progressive Homes, s. r.
o., Považská 1709/59, 911 01 Trenčín, IČO: 46 269 291, vedenom pod sp. zn. 38K/7/2021 je
veriteľom pohľadávky prihlásenej prihláškou pod poradovým číslom 1 zo dňa 12.04.2022, priznanej
rozhodcovským rozsudkom rozhodcu A. B. C., E. E. A. XX, XXX XX B. F. E.. G. X/XXXX zo dňa

24.01.2022, právoplatným dňa 27.01.2022 a vykonateľným dňa 31.01.2022 v celkovej výške 21.438,90
Eur, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty „iná pohľadávka“ a pohľadávka je
vymáhateľná.24. Z prihlášky pohľadávky zo dňa 12.04.2022, ktorou si žalobca v konkurznom konaní úpadcu –
Progressive Homes, s.r.o. v konkurze, vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 38K/7/2021
prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 21.438,90 Eur pod poradovým č. 1 s tým, že nárok na

zaplatenie jeho pohľadávky mu bol priznaný rozhodcovským rozsudkom rozhodcu A. B. C., D. E..
G. X/XXXX zo dňa 24.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2022 a vykonateľnosť dňa
31.01.2022.

25. Z „Oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľa prihlásenej do konkurzu“ odvolací súd zistil, že

správkyňa poprela žalobcom prihlásenú pohľadávku pod poradovým č. 1 čo do právneho dôvodu výšky
pohľadávky v celom rozsahu, čo do výšky istiny v popretej sume 17.874,41 Eur, čo do výšky úrokov
z omeškania v popretej sume 1.335,93 Eur, čo do nákladov z uplatnenia v popretej sume 2.228,56 Eur,
čo do výšky celkovej sumy v popretej sume 21.438,90 Eur a čo do vymáhateľnosti v celom rozsahu.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v časti v ktorej namietala, že súd

prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s ňou namietanými skutočnosťami, týkajúcimi
sa platnosti Dohody, skutočnosťami získanými vykonaným dokazovaním výsluchom svedkyne
a nepreskúmateľnosťou žalobcom uplatneného nároku, nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu
konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom

a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nedošlo ani k
nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaná ako odvolateľ mala znemožnené uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
Odvolací súd uvádza, že žalovanej nebolo odňaté žiadne právo, ani znemožnený výkon žiadneho práva,
ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom.

27. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
pretovychádzalzoskutkovéhozisteniasúdomprvejinštancie.Popreskúmanívecinazákladepodaného
odvolania žalovanou odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu

skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a
svojerozhodnutienáležitýmspôsobomodôvodnilpodľa§220ods.2CSP,pričomsdôvodmirozhodnutia
súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

28. Žalovaná v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočným spôsobom

odôvodnené, nakoľko súd prvej inštancie svoje právne závery a svoje rozhodnutie vo veci samej
nedostatočným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne
odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť
transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne

a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (I. XX/XX, I. XXX/XX).

29. Už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Tu odvolací súd odkazuje

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. K. XX/XX zo dňa 16.03.2005, podľa
ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

30. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny závero tom, že pohľadávka žalobcu prihlásená v konkurznom konaní žalovanej zistená čo do právneho
dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

31. Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, každú prihlásenú pohľadávku správca
s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so
zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu,
v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné
šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú

pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka
je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej
pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia
prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie
dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka,

najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

32.Podľa§32ods.2zákonaokonkurzeareštrukturalizácii,prihlásenúpohľadávkujeoprávnenýpoprieť
správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive,
čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo

poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie,
nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej
únie.

33. Podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ má právo domáhať sa na súde

určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli
pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia
písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej
pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

34. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalovaná ako správkyňa poprela pohľadávku žalobcu
priznanú rozhodcovským rozsudkom, v ktorom rozhodca žalobcovi priznal proti úpadcovi nárok
vyplývajúci z Dohody o zaplatení dlhu v splátkach uzatvorenej medzi veriteľom F. E., so sídlom L. E.
XXXX, L. E., IČO: XX XXX XX, v mene ktorého konala spoločnosť žalobcu a úpadcom Progressive
Homes s.r.o. Žalovaná pohľadávku priznanú týmto rozhodcovským rozsudkom poprela čo do právneho

dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom rozsahu, pričom ako dôvod uviedla, že v prihláške bola
nesprávne a nedôvodne vyčíslená istina, zmluvná pokuta a príslušenstvo istiny, namietala absolútnu
neplatnosť Dohody, na základe ktorej dlžná pohľadávka zo strany žalobcu proti úpadcovi vznikla
a skutočnosť, že uplatnený nárok odporuje zásade poctivého obchodného styku. Odvolací súd mal
tiež z obsahu spisu preukázané, že žalovaná v konaní namietala, že konateľka úpadcu uzavrela

Dohodu so žalobcom pod nátlakom, že nemala vedomosť o jej záväzku voči žalobcovi v zmysle tejto
Dohody, že Dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom a že pohľadávka priznaná rozhodcovským
rozsudkom na základe Dohody je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z uvedeného teda vyplýva,
že žalovaná v konaní namietala skutočnosti, o ktorých úpadca mal vedomosti už v čase pred vydaním
rozhodcovského rozsudku, t.j. nešlo o skutočnosti, ktoré by bolo možné označiť za také, ktoré by

vznikli po vydaní rozhodcovského rozsudku a ktoré by popierací prejav správkyne odôvodňovali, ako to
správne uviedol aj súd prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že z obsahu pripojeného
rozhodcovskéhospisuvyplýva,žeúpadcabolvrozhodcovskomkonanínečinný,nevyužilanisvojeprávo
podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. žiadnym spôsobom nespochybnil žalobcom
uplatnený nárok v rozhodcovskom konaní.

35. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. XXXXX XX/XXXX zo dňa 20.11.2018, publikovaný v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5/2019 pod por.č. 53. Z tohto rozhodnutia
vyplýva, že pohľadávky priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu

podliehať preskúmavaniu zo strany správcu, avšak dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní
rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie
judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.36. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade z vykonaného
dokazovania, t.j. ani z výsluchu svedkyne, konateľky úpadcu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré

by vznikli po vydaní rozhodcovského rozsudku a ktoré by odôvodňovali popierací prejav správkyne.
Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že skutkové tvrdenia žalovanej zamerané
na rozpor rozhodcovským rozsudkom priznaného nároku so zásadami poctivého obchodného styku,
ako i skutkové tvrdenia namietajúce výšku uplatnených sankčných úrokov priznaných rozhodcovským
rozsudkom sú skutočnosti, ktoré už nemôžu byť predmetom prieskumu. Z uvedených dôvodov odvolací

súd považoval námietku žalovanej, že uvedené skutočnosti, ktoré boli dôvodom popretia žalobcom
prihlásenej pohľadávky na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sú
okolnosťami, ktoré vyšli najavo až po vydaní tohto rozhodcovského rozsudku za nedôvodnú.

37. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaná zároveň

v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania.

38. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne
zisteného skutkového stavu veci predmetnú vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

39. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti

na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

40. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).