Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122236385
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6122236385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu

JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XX,
zastúpeného Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, Dukelských hrdinov 34, Zvolen, IČO: 45 022 429, proti
žalovanému: 1/ E. A., nar. XX. XX. XXXX, F. G. XXXX/XX, H. I., zastúpený: Advokátska kancelária
Timoranská&Štofkovás.r.o.,Pribinova9,NovéZámky,IČO:36813401a 2/J.A.,nar.XX.XX.XXXX,K.
XXXX/XX, H. I., o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 4C/32/2023 - 167 zo dňa 21. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu voči žalovanému 1/ a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po právnej
stránkeodôvodnilsvojerozhodnutiespoukazomnaust.§451ods.1,2,§457,§558,§588Občianskeho
zákonníka.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 12. 02. 2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal

žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 5.000,- eur s 5 % úrokom z omeškania
zo sumy 1.000,- eur od 30. 09. 2021 do zaplatenia a zo sumy 4.000,- eur od 05. 10. 2021 do zaplatenia
titulom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26. 07. 2021, na základe ktorej žalobca kúpil osobné motorové
vozidla značky Škoda Superb, EVČ: H., rok výroby 2015, červenej farby, VIN: F., za kúpnu cenu 10.500,-
eur, ktorého vlastníkom bol žalovaný 1/. Kúpnu cenu žalobca uhradil v hotovosti pri prevzatí vozidla. Po
prevzatí vozidla zistil, že deklarovaný stav najazdených kilometrov nezodpovedá skutočnosti, pretože
takýto stav malo vozidlo niekedy v roku 2017 a dňa 28. 04. 2021 bol pri vykonaní TK a EK zaevidovaný

stav najazdených kilometrov 368963 km. Pri uzatváraní zmluvy bol žalobca ubezpečený, že vozidlo
nemá žiadne skryté vady. Žalobca však zistil, že vozidlo bolo niekoľkokrát havarované, preto dňa 30.
07. 2021 od kúpnej zmluvy odstúpil. Žalovaný akceptoval odstúpenie od zmluvy a tak sa dohodli na
vrátení vzájomných plnení. Dňa 13. 09. 2021 došlo zo strany žalobcu k vráteniu vozidla žalovanému 1/
a súčasne došlo zo strany žalovaného 1/ k čiastočnému vráteniu kúpnej ceny v sume 5.500,- eur, o
čom bol spísaný odovzdávací protokol. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že zvyšná časť kúpnej
ceny vo výške 5.000,- eur bude vrátená žalobcovi najneskôr do 29. 12. 2021, v pravidelných mesačných

splátkach v sume 1.000,- eur, najneskôr k 29. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom september
2021, posledná splátka v mesiaci december 2021 bude uhradená v sume 2.000,- eur pod stratou výhody
splátok. Žalovaný 2/ pristúpil písomne k dlhu a k dohode ako pristupujúci dlžník. Žalovaní však svoj
záväzok vrátiť zvyšok kúpnej ceny nesplnili, preto sa žalobca obrátil na súd.3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 5Up/125/2022 vydal dňa 28. 02.
2022 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podali

obaja žalovaní odpor. Žalovaný 2/ svoj odpor odôvodnil tým, že je ochotný splácať dlžnú sumu v
splátkach, pretože je nezamestnaný a nedisponuje ani žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom.
V predmetnom odpore uznal, že je jediným dlžníkom tak, ako je to uvedené v dohode o splácaní dlžnej
sumy zo dňa 13. 09. 2021 medzi ním a veriteľom A. B.. Motorové vozidlo Škoda Superb nadobudol
kúpnou zmluvou zo dňa 09. 07. 2021, ale poprosil E. A., či by nemohol byť papierovo vlastníkom tohto

vozidla z dôvodu exekúcií, ktoré voči nemu prebiehali. Neskôr sa rozhodol vozidlo predať, dohodol sa
so žalobcom, s ktorým uzavrel kúpnu zmluvu a ten mu vyplatil dňa 26. 07. 2021 sumu 10.500,- eur.
Dňa 30. 07. 2021 žalobca odstúpil od zmluvy, žalovaný 2/ s odstúpením súhlasil, ale už nemal dostatok
finančných prostriedkov na vyplatenie celej sumy, tak mu vrátil 5.500,- eur a zvyšok sa dohodli, že bude
splácať v splátkach, o čom dňa 13. 09. 2021 spísali dohodu o splácaní dlžnej sumy. Toho istého dňa
odovzdal E. A. (žalovanému 1/) sumu 5.500,- eur s tým, že žalovaný 1/ osobne žalobcovi odovzdal

peniaze a prebral od neho vozidlo, pretože on sám sa nemohol dostaviť kvôli zdravotným ťažkostiam.

4. Upomínací súd uznesením zo dňa 27. 01. 2023 odpor žalovaného 2/ proti platobnému rozkazu
odmietol z dôvodu, že považoval odpor za nedostatočne odôvodnený vo veci samej. Platobný rozkaz
voči žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 18. 02. 2023.

5. Proti platobnému rozkazu podal odpor aj žalovaný 1/, ktorý uviedol, že dlh, ktorý vznikol medzi
žalobcom a žalovaným 2/ sa ho nijako netýka. Žalobca vyplatil žalovanému 2/ dňa 26. 07. 2021 v
hotovostisumu10.500,-eur,zavozidloŠkodaSuperbaďalejtýmitofinančnýmiprostriedkamidisponoval
výlučne žalovaný 2/. Vlastníkom vozidla bol síce žalovaný 1/, ale len kvôli tomu, že ho o to žalovaný 2/

poprosil. Žalovaný 2/ si vozidlo kúpil sám, o čom svedčí aj kúpna zmluva medzi nim a J. L.. Žalobca celý
čas komunikoval len so žalovaným 2/ - J. A.. Keď sa žalobca dohodol so žalovaným 2/ o odstúpení od
zmluvy, tak dňa 13. 09. 2021 išiel za žalobcom do Krupiny a odovzdal mu 5.500,- eur, ktoré finančné
prostriedky mu odovzdal žalovaný 2/ spolu s dohodou o splácaní dlžnej sumy podpísanou J. A. a od
žalobcu prevzal motorové vozidlo.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaním ustálil skutkový stav nasledovne: Na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. 2021 sa J. A. ako predávajúci zaviazal previesť na žalobcu ako
kupujúceho vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Superb, EVČ: H., rok
výroby 2015, červenej farby, VIN: F. a žalobca sa zaviazal zaplatiť J. A., ako predávajúcemu kúpnu cenu

10.500,- eur v hotovosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal záujem o kúpu predmetného
motorového vozidla, nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný 1/ žalobcovi motorové vozidlo odovzdal,
žalobca vyplatil kúpnu cenu v hotovosti v sume 10.500,- eur. Spornými medzi stranami zostala otázka
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ako aj otázka, komu bola vyplatená kúpna cena za motorové
vozidlo.Žalobcatvrdil,žemotorovévozidlokupovalodJ.A.(žalovaného2/),následnetvrdil,žemotorové

vozidlo kupoval od žalovaného 1/ (E. A.) a kúpnu zmluvu s J. A. podpísal len preto, lebo nemal
vedomosť o skutočnosti, že ako vlastník motorového vozidla je zapísaný žalovaný 1/. Túto skutočnosť
sa dozvedel, podľa svojho tvrdenia, až vtedy, keď mu boli zo strany polície zaslané doklady o zmene
v evidencii motorových vozidiel. Keďže nebol spokojný s motorovým vozidlom, odstúpil písomným
podaním z 30. 07. 2021 od kúpnej zmluvy, odstúpenie zaslal žalovanému 1/ a vyzval ho na vrátenie

kúpnej ceny, a zaviazal sa vrátiť žalovanému 1/ motorové vozidlo. Právny zástupca žalobcu listom z 10.
08. 2021 adresovaným žalovanému 1/ ho vyzval na prevzatie vozidla a na vrátenie kúpnej ceny. Medzi
stranami nebolo sporné, že žalobca odovzdal motorové vozidlo žalovanému 1/ dňa 13. 09. 2021, a nie
žalovanému 2/. Bol spísaný odovzdávací a preberací protokol, v ktorom bolo uvedené, že preberajúci
vrátil odovzdávajúcemu časť kúpnej ceny vo výške 5.500,- eur. Nebolo sporné ani to, že medzi žalobcom

a žalovaným 2/ bola dňa 13. 09. 2021 spísaná dohoda o splácaní dlžnej sumy, na základe ktorej mal
žalovaný 2/ ako pristupujúci dlžník vyplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur, najneskôr do 29. 12. 2021 v
mesačných splátkach vo výške 1.000,- eur. Táto dohoda bola podpísaná J. A. s osvedčeným podpisom
zo dňa 13. 09. 2021. Spornou medzi stranami zostala skutočnosť, kto je povinný vrátiť žalobcovi zvyšok
kúpnej ceny.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si svoj nárok odvodzoval
od kúpnej zmluvy, keď tvrdil, že kúpnu cenu za motorové vozidlo vyplatil nie J. A., ktorý bol uvedený
v kúpnej zmluve ako predávajúci, ale E. A. ako žalovanému 1/. Ak mal súd takémuto tvrdeniu žalobcuuveriť,potompostrádalogikužalobažalobcu,ktoroužalovaltakJ.A.(žalovaný2/),akoajE.A.(žalovaný
1/) na zaplatenie kúpnej ceny spoločne a nerozdielne. Žalobca tvrdil, že kúpna cena bola vyplatená E.
A., ktorý bol vlastníkom motorového vozidla, že kúpnu cenu mu vyplatil v hotovosti pri podpise kúpnej

zmluvy a na druhej strane tvrdil, že sa dozvedel, že vlastníkom motorového vozidla je E. A. až potom, čo
mu boli zaslané doklady z polície. Z osvedčenia o evidencii motorového vozidla jednoznačne vyplýva,
že motorové vozidlo bolo odhlásené z E. A. na dopravnom inšpektoráte v Nových Zámkoch dňa 28.
07. 2021, ale žalobca si motorové vozidlo prevzal pri podpise kúpnej zmluvy, ktorú spisoval s J. A.
dňa 26. 07. 2021, preto v čase podpisu kúpnej zmluvy žalobca nemohol mať vedomosť o tom, kto

je vlastníkom motorového vozidla. Žalobca síce tvrdil, že vedel, že vlastníkom motorového vozidla je
žalovaný 1/ (E. A.), ktorý bol s ním s vozidlom na skúšobnej jazde, ale potom nie je zrejmé, prečo
žalobca podpisoval kúpnu zmluvu s J. A.. Celá žaloba je formulovaná tak, že „bola podpísaná kúpna
zmluva, že bola vyplatená kúpna cena, že bola vrátená časť kúpnej ceny“, t. j. v tretej osobe, nie
konkrétne. Žalobca v žalobe uvádzal komu vyplatil kúpnu cenu a s kým podpisoval kúpnu zmluvu, pričom
žalobca sa svojho nároku domáhal voči obom žalovaným, tak voči žalovanému 1/, ktorý podal odpor proti

platobnému rozkazu, ako aj voči žalovanému 2/, ktorý tiež podal odpor proti platobnému rozkazu, ale
jeho odpor bol zamietnutý a voči žalovanému 2/ (J. A.) má žalobca právoplatný exekučný titul. Žalobca
nejasne a nekonkrétne v konaní tvrdil, že sa vyplatila kúpna cena a bola podpísaná kúpna zmluva, ale
nekonkretizovali subjekt, komu žalobca kúpnu cenu vyplatil a s kým podpísal kúpnu zmluvu, pretože
žalobca zrejme po poučení svojim právnym zástupcom zistil, že podpísal kúpnu zmluvu a vyplatil kúpnu

cenu nevlastníkovi, čo malo preňho ten význam, že sa nemohol stať vlastníkom motorového vozidla,
pretože ho odkúpil od nevlastníka.

8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kúpna zmluva bola spísaná medzi J. A. a žalobcom,
žalobca na základe kúpnej zmluvy mal vyplatiť J. A. kúpnu cenu 10.500,- eur v hotovosti. Bez pochyby

bolo preukázané, že kúpna cena vyplatená bola, spornou otázkou zostalo, komu v skutočnosti žalobca
kúpnu cenu vyplatil. Podľa názoru súdu bola kúpna cena vyplatená J. A., ktorý túto skutočnosť ani
nenamietal, aj z obsahu jeho podaného odporu vyplýva, že on bol osobou, ktorý predával žalobcovi
motorové vozidlo, nepopieral, že žalobca mu vyplatil sumu 10.500,- eur, aj súhlasil s odstúpením od
kúpnej zmluvy, ale nemal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie celej sumy, preto po E. A.

zaslal žalobcovi sumu 5.500,- eur. Z Dohody o splácaní dlžnej sumy je zrejmé, že tento dokument bol
zaslaný J. A. už predtým, ako malo dôjsť k vráteniu motorového vozidla a zároveň k vráteniu kúpnej
ceny, pretože bol dohodnutý termín vrátenia motorového vozidla na 13. 09. 2021, takýmto istým dátum
je datovaný tento dokument, avšak z výpovedí strán, ako aj svedkov bolo preukázané, že v tento deň
J. A. nebol osobne prítomný pri prevzatí motorového vozidla, ale doklad musel podpísať ešte predtým,

ako došlo k prevzatiu motorového vozidla žalovaným 1/, pretože v deň prevzatia si J. A. dal na tomto
dokumente osvedčiť, že listinu vlastnoručne podpísal. V tomto dokumente sa zároveň J. A. zaviazal
vrátiť zvyšok kúpnej ceny, síce bol v dohode uvedený ako pristupujúci dlžník, ale J. A. nepoprel, že kúpnu
cenu od žalobcu prevzal osobne on. Pri vrátení motorového vozidla E. A., E. A. žalobcovi odovzdal sumu
5.500,- eur, ktoré peniaze mu dal J. A., z čoho vyplýva, že kúpna cena pri podpise kúpnej zmluvy bola

vyplatená J. A..

9. Za takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že uzavretie kúpnej zmluvy
bolo medzi J. A. a žalobcom, pričom žalobca vyplatil pri podpise kúpnej zmluvy J. A. sumu 10.500,-
eur, čo samotný J. A. nepopieral a po odstúpení od kúpnej zmluvy žalobcom mu vrátil sumu 5.500,-

eur. Následne žalobca podal žalobu voči J. A. a voči žalovanému 1/ na zaplatenie sumy 5.000,- eur,
t. j. zvyšku kúpnej ceny za motorové vozidlo, spoločne a nerozdielne, voči J. A. bol vydaný platobný
rozkaz, ktorým bol zaviazaný vyplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur. Napriek tejto skutočnosti žalobca
trval na žalobe voči žalovanému 1/ ako vlastníkovi motorového vozidla, pričom ako už bolo uvedené,
žalovaný 1/ bol síce vlastníkom motorového vozidla, ale kúpnu zmluvu so žalobcom neuzavrel a žalobca

preukázateľne žalovanému 1/ kúpnu cenu nevyplatil. Po odstúpení od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu
(súd podotkol, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo 4 dni po jej uzavretí), žalobca vrátil motorové
vozidlo potom, čo od J. A. obdržal dohodu o splácaní dlžnej sumy, ktorá bola vopred vypracovaná
právnym zástupcom žalobcu a v čase odovzdania motorového vozidla bola už J. A. podpísaná, aj keď
zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že J. A. nebol prítomný pri odovzdaní motorového vozidla, čo

znamená, že tento dokument a uznanie dlhu zo strany J. A. bolo urobené pred vrátením motorového
vozidla, z čoho je zrejmé, že J. A. si bol vedomý svojho záväzku voči žalobcovi a tento svoj záväzok
v plnom rozsahu uznal.10. Z uvedeného vyplýva, že súd mal za to, že žalobca sa svojho nároku mal domáhať voči J. A., čo
aj učinil a voči J. A. má žalobca právoplatné rozhodnutie na vrátenie zvyšku kúpnej ceny 5.000,- eur.
Nie je zrejmé, z akého dôvodu sa domáhal žalobca tejto sumy aj od žalovaného 1/, ktorý preukázateľne

kúpnu cenu za motorové vozidlo od žalobcu neprevzal a peniaze, ktoré doručil žalovaný 1/ pri prevzatí
motorového vozidla žalobcovi pochádzali od J. A.. Z takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že
žalovaný 1/ nebol pasívne legitimovaný v tomto konaní, pretože žiadnu zmluvu so žalobcom neuzavrel
a žalobca hodnoverným spôsobom nevedel preukázať ani skutočnosť, že by bola suma 10.500,- eur
vyplatená žalovanému 1/. Z týchto dôvod súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietol.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie. Uviedol, že rozsudok považuje za
nesprávny a nezákonný. Žalobca mal za to, že v tomto konaní sú splnené dôvody na podanie odvolania
voči napadnutému rozsudku podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

13. V odôvodnení svojho odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie dňa 07. 09. 2023 vykonal

výsluch žalovaného 1/ (E. A.), na ktorom mu súd predložil na podpis odpor voči platobnému rozkazu
a to bez toho, aby o tomto procesnom úkone upovedomil žalobcu alebo jeho právneho zástupcu. O
tomto úkone sa právny zástupca žalobcu dozvedel až oveľa neskôr po jeho vykonaní, pri nahliadnutí do
elektronického súdneho spisu. Žalobca má za to, že týmto konaním došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý súdny proces a mohla byť porušená zásada nestrannosti konania na súde.

14. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci na základe týchto skutočností. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy boli zúčastnení obaja žalovaní. Práve
spoločné konanie oboch žalovaných, ktorí sa v tom čase prezentovali ako otec a syn, navodilo u

žalobcu pocit, že kupuje auto od jedného z vzájomne blízkych osôb. Síce to bol žalovaný 2/, ktorý
pri vypĺňaní údajov do písomnej kúpnej zmluvy, ktoré tlačivo mali žalovaní pripravené, predložil svoj
občiansky preukaz, ale žalovaný 1/ auto predvádzal žalobcovi, prevzal od manželky žalobcu a prepočítal
kúpnu cenu, ktorú mu odovzdala, on bol následne so žalobcom na matrike overiť žalobcov podpis na
splnomocnení pre neho na odhlásenie auta na ODI, on mu odovzdal auto, bol so žalobcom v garáži,

kde im naložil aj zimné pneumatiky a on sa na otázku manželky žalobcu, či mu nebude ľúto za takým
pekným autom vyjadril, že nie, lebo už má iné. Žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nezasiahol pri vypĺňaní
písomnej kúpnej zmluvy, že tam má byť uvedený on, a nie žalovaný 2/. Týmto vzájomným konaním
(možno aj účelovým) oboch žalovaných došlo k tomu, že žalobca uzatvoril písomnú kúpnu zmluvu so
žalovaným 2/ v omyle.

15. Žalobca svoju žalobu nikdy nezakladal na základe písomnej kúpnej zmluvy uzatvorenej so
žalovaným 2/ a od tejto ani nikdy neodstupoval. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon, nie je
potrebné od neho odstupovať, nakoľko sa na taký úkon hľadí ako keby nikdy nebol urobený. Nakoľko
však žalovaný 1/ pri ohliadke auta deklaroval záujem toto predať, vozidlo žalobcovi predviedol, bol

s ním na skúšobnej jazde, prevzal a prerátal kúpnu cenu, bol s ním na matrike, v garáži kde mu
odovzdal aj zimné pneumatiky, došlo podľa názoru žalobcu ku konkludentnému uzatvoreniu kúpnej
zmluvy so žalovaným 1/. Práve na základe tejto skutočnosti bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy zaslané
ako adresátovi - žalovanému 1/ a na žalovaného 1/ sa v tejto veci obracal aj právny zástupca žalobcu
s výzvou na prevzatie vozidla a vrátenie kúpnej ceny. A bol to práve žalovaný 1/, ktorý sms správou

zo dňa 05. 08. 2021 (je obsahom spisu), zaslanou zo svojho mobilného telefónu, potvrdil pri svojom
výsluchu na pojednávaní vo veci, oznámil žalobcovi, že je „ochotný motorové vozidlo prevziať naspäť
a vyplatiť mu plnú kúpnu cenu 10.500,-€..., dávam Vám plný súhlas na vedenie môjho motorového
vozidla.., plnom rozsahu súhlasím s Vašim návrhom odstúpenia od kúpnej zmluvy o kúpe motorového
vozidla a očakávam Vás kedykoľvek v Nových Zámkoch, kde Vám vyplatím kúpnu cenu vozidla.“

16. Keďže na uzatvorenie kúpnej zmluvy na auto ako hnuteľnú vec nie je potrebná písomná forma
zmluvy, tieto skutočnosti právny zástupca objasnil žalobcovi, a tiež žalovaným 1/ a 2/ pri najbližšej
telefonickej komunikácii s nimi, čo oni akceptovali. So žalovaným 2/ bola uzatvorená dohoda o pristúpeník dlhu ako s pristupujúcim dlžníkom z dôvodu, že tento uviedol, že jeho syn nateraz nemá dostatok
finančných prostriedkov na vrátenie celej kúpnej ceny a že on mu s tým pomôže, kým sa to auto nepodarí
opäť predať tretej osobe, kedy by sa z utŕženej kúpnej ceny vrátil zvyšok nevrátenej časti kúpnej ceny.

Žalovaný1/saviackrátpísomneakoajústnevyjadril,žebolvlastníkomvozidla,totonenamietal.Zároveň
bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy, deklaroval záujem predať vozidlo, predvádzal ho, prevzal v hotovosti
kúpnu cenu, ktorú aj prerátal, čo nepoprel, a uskutočňoval úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho
práva na žalobcu, z ktorých dôvodov máme za to, že názor prvostupňového súdu, že žalovaný 1/ nebol
vo veci pasívne legitimovaný je nesprávny.

17. Žalobca mal za to, že to, ako žalovaný 1/ následne naložil s prevzatou kúpnou cenou, je pre tento
prípad irelevantné. Či sa podelil so žalovaným 2/, alebo nie, resp. či tomuto odovzdal celú kúpnu cenu je
ich vzájomný vzťah, ktorý by nemal mať vplyv na žalobcu. Nakoľko sa žalobca na základe vzájomného
(možno úmyselného) konania žalovaných 1/ a 2/ dostal do situácie, že je poškodeným, mal za to, že
konanie ani jedného zo žalovaných 1/ a 2/ by nemalo požívať súdnu ochranu, a teda z tohto dôvodu

žaloval oboch na vrátenie zvyšku uhradenej kúpnej ceny spoločne a nerozdielne, žalovaného 1/ ako
vlastníka vozidla, ktorý akceptoval odstúpenie od kúpnej zmluvy a zaviazal sa vrátiť zaplatenú kúpnu
cenu a žalovaného 2/ ako pristupujúceho dlžníka, ktorý prejavil ochotu pomôcť žalovanému 1/ s vrátením
kúpnej ceny.

18. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že počas celého konania zo strany žalobcu nebol
produkovaný dôkaz, že kúpna cena bola vyplatená žalovanému 1/. Žalobca aj jeho manželka E. B.,
ktorej výpoveď súd bezdôvodne len pre jej pomer k žalobcovi nepovažoval za vierohodnú, vypovedali,
že ich práve ona vytiahla z kabelky a podala žalovanému 1/, ktorý si ich prepočítal, čo rovnako potvrdil aj
svedok M. J. L., ktorý uviedol „peniaze podala sestra, žalovaný si ich prerátal, predpokladám, že peniaze

podala žalovanému, s istotou tvrdím, že ich prepočítal žalovaný". Žalovaný 1/ prevzatie kúpnej ceny a
jej prepočítanie nepoprel. Vo vyššie uvedenej sms zo dňa 05. 08. 2021 uviedol, že žalobcovi po vrátení
vozidla vyplatí kúpnu cenu. Ak by túto nebol prevzal on, prečo by sa na jej vrátenie zaväzoval ? Ak
kúpnu cenu neprevzal, mal v sms uviesť, že nakoľko kúpna cena bola vyplatená žalovanému 2/, vráti ju
žalobcovi tento. Súd prvej inštancie nepovažoval výpoveď svedkyne E. B. za vierohodnú kvôli jej pomeru

k žalobcovi, avšak nemal problém v plnom rozsahu akceptovať výpoveď M. N. G., priateľky žalovaného
1/ ohľadom udalostí predchádzajúcich vráteniu vozidla a taktiež nemal problém akceptovať výpovede
žalovaného 1/, napriek tomu, že na pojednávaní dňa 30. 10. 2023 uviedol: „V deň podpisu KZ, ja som
nekomunikoval so žalobcom ...., čo sa neskôr ukázalo ako nepravdivé tvrdenie“.

19. Taktiež nesúhlasil s tvrdením súdu, že žalobca nejasne a nekonkrétne uviedol, s kým podpísal
zmluvu, komu vyplatil kúpnu cenu a nekonkretizovali subjekt, komu žalobca kúpnu cenu vyplatil a s
kým podpísal kúpnu zmluvu, pretože žalobca zrejme po poučení svojim právnym zástupcom zistil, že
podpísal kúpnu zmluvu a vyplatil kúpnu cenu nevlastníkovi, čo malo preňho ten význam, že sa nemohol
stať vlastníkom motorového vozidla, pretože ho odkúpil od nevlastníka. Právny zástupca žalobcu už na

prvom pojednávaní dňa 30. 10. 2023 uviedol, že kúpnu zmluvu uzavrel žalobca so žalovaným a v kúpnej
zmluve bol ako predávajúci označený otec žalovaného, avšak neskôr, keď sa išlo prepisovať vozidlo
žalobca zistil, že vlastníkom je žalovaný, ktorý aj prezval kúpnu cenu, ktorá bola vyplatená v hotovosti.
Nakoľko na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie bol z logického dôvodu prítomný už len žalovaný
1/, tento bol vo vyjadreniach na pojednávaniach označovaný ako žalovaný.

20. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, zaoberal sa písomnou
kúpnou zmluvou, napriek tomu, že táto je od samého začiatku neplatným právnym úkonom a nezameral
sa na kúpnu zmluvu medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorá vznikla konkludentným spôsobom. Žalobca
žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil v celom rozsahu tak, že žalobe vyhovie v celom

rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
resp. ak odvolací súd tento nezmení z dôvodu potreby vykonania ďalších úkonov, žalobca navrhuje, aby
napadnutý rozsudok odvolací súd zrušil v celom rozsahu a vrátil ho na súd prvej inštancie na ďalšie
konanie.

21. K podanému odvolaniu sa žalovaný 1/ vyjadril tak, že považoval rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku (CSP), na ktorý žalobca poukazoval vo svojom odvolaní, žalovaný uviedol, že v procesnom
postupesúduvovzťahukvýsluchužalovanéhozodňa07.09.2023postupovalprvoinštančnýsúdriadnev súlade s Civilným sporovým poriadkom. V tomto smere poukázal žalovaný na to, že jeho výsluch bol
vykonaný výlučne za účelom odstránenia vád, a to podaného odporu proti platobnému rozkazu, podľa
§ 130 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pri postupe podľa uvedeného zákonného ustanovenia

súd predvolá na výsluch len toho, kto podanie urobil. Z uvedeného dôvodu to, že žalobca nebol na
tento výsluch predvolaný, respektíve o tomto úkone vyrozumený, nezakladá odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko postup súdu bol v plnom rozsahu v súlade s § 130 Civilného sporového
poriadku, a teda nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech žalobcu.

22. Žalovaný s J. A. nikdy nevystupovali ako otec a syn, pričom pokiaľ aj žalobca nadobudol tento
dojem, tak mohlo ísť zo strany žalobcu k chybnému úsudku, ktorý však žiadnym spôsobom žalovaný
nezapríčinil. Žalobca sa počas celého súdneho, a to už počnúc podaním žaloby, pokúšal žalovaného
neoprávnene zaviazať na zaplatenie sumy 5.000,- eur, ktorej zaplatenia sa od žalovaného domáhal
titulom vrátenie kúpnej ceny za motorové vozidlo ŠKODA SUPERB. Z vykonaného dokazovania však
bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ohľadom predmetného motorového vozidla uzavrel len jednu

kúpnu zmluvu, a to kúpnu zmluvu zo dňa 26. 07. 2021, ktorá bola uzatvorená s predávajúcim J. A..
Žalovaný od počiatku popieral, že by so žalobcom uzatvoril akúkoľvek kúpnu zmluvu, pričom toto
tvrdenie žalovaného potvrdil aj svedok E. B. a žalobca. V tomto smere poukazuje žalovaný na výpoveď
žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22. 01. 2024, z ktorej vyplýva, že žalobca kontaktoval J. A. na
základe ním zverejneného inzerátu na predaj vozidla ŠKODA SUPERB, s ktorým si dohodol obhliadku

vozidla a následne s ním kúpnu zmluvu dňa 26. 07. 2021 uzavrel, pričom z jeho výpovede vyplýva, že sa
uzatvárala len jedna zmluva. Rovnako na pojednávaní konanom dňa 22. 01. 2024 uviedol svedok E. B.,
že sa uzatvárala len jedna kúpna zmluva, a to zmluva s J. A.. Z uvedeného je zrejmé, že ani žalobca, ani
jehomanželkaprítomnápriuzatváraníkúpnejzmluvy(svedokE.B.)netvrdili,žemalodôjsťkuzatvoreniu
inej kúpnej zmluvy, ako zmluvy s J. A.. Napriek tomu, že žiadna zo strán sporu a prítomných svedkov

nemala vedomosť o uzatvorení inej zmluvy, tak sa právny zástupca žalobcu, ktorý v čase predaja vozidla
nebol prítomný na mieste samom, v rozpore s tvrdením žalobcu, opakovane pokúšal vykonštruovať
existenciu ústnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ku ktorej uzavretiu nikdy nedošlo.

23. Žalovaný 1/ ďalej vo svojom stanovisku uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca

a jeho manželka – svedok E. B. oslovili J. A. so záujmom kúpiť vozidlo ŠKODA SUPERB, s J. A. si
dohodli stretnutie a s ním aj zmluvu žalobca uzavrel, pričom žalovaný bol na mieste samom prítomný
len ako výpomoc pre J. A., a to takým spôsobom, že vozidlo predviedol a spočítal finančné prostriedky
odovzdané ako kúpnu cenu. Žiadny zo svedkov ani strán sporu nepotvrdili, že by si finančné prostriedky
z kúpnej ceny ponechal žalovaný, alebo, že by tieto boli vyplatené žalovanému ako kúpna cena za predaj

vozidla ŠKODA SUPERB. V tomto smere poukázal žalovaný na výpovede uskutočnené na pojednávaní
konanom dňa 22. 01. 2024, pričom konkrétne na výpoveď žalobcu, ktorý na otázku právneho zástupcu
žalovaného uviedol, že nevie, kto si zobral peniaze. Rovnako ani svedkovia E. B. a M. J. L. nepotvrdili,
že by si finančné prostriedky ponechal žalovaný. Vedeli potvrdiť len toľko, že finančné prostriedky
prepočítal. Pre úplnosť však žalovaný uvádza, že žalobca vyplatil kúpnu cenu 10.500,- eur za účelom

splnenia záväzku z kúpnej zmluvy uzavretej s J. A., a to záväzku zaplatiť kúpnu cenu, ktorý si splnil dňa
26. 07. 2021 v čase uzavretia kúpnej zmluvy s J. A..

24. Ďalej žalovaný poukázal na to, že pokiaľ došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. 2021,
tak sú si účastníci zmluvy povinní navzájom vrátiť to, čo každý podľa zrušenej alebo aj neplatnej zmluvy

dostal. Žalovaný tak poukazuje na § 457 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva: Ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Z uvedenej dikcie § 457 Občianskeho zákonníka tak vyplýva, že pri zrušení alebo neplatnosti
zmluvy majú povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia účastníci zrušenej alebo neplatnej zmluvy, ktoré si
navzájom poskytli. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že kúpna cena 10.500,- eur bola

uhradená v prospech J. A., nakoľko v čase vyplatenia kúpnej ceny neexistoval žiaden právny dôvod,
aby sa plnilo v prospech žalovaného, nakoľko aj údajná ústna kúpna zmluva, ktorej existenciu žalovaný
popiera, mala byť uzatvorená až následne, v inom dni potom, ako už žalobca plnil J. A. na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. 2021.

25. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy, tak má žalovaný za to, že
uzatvorenie akejkoľvek inej zmluvy, ako je písomná kúpna zmluva zo dňa 26. 07. 2021 medzi žalobcom
a J. A., nebolo preukázané a jej existenciu nikto iný, okrem právneho zástupcu žalobcu, dokonca ani
samotný žalobca netvrdí. Z opatrnosti však žalovaný uvádza, že údajné uzatvorenie ústnej kúpnejzmluvy konkludentným spôsobom medzi žalobcom a žalovaným nastať ani nemohlo, nakoľko žalovaný
nemal vôľu previesť motorové vozidlo, nakoľko nebol jeho vlastníkom, pričom vlastníctvo žalovaného
k motorovému vozidlu v konaní preukázané nebolo. Rovnako ani žalobca nemal vôľu kúpiť motorové

vozidlo od žalovaného, nakoľko ako vyplýva z vykonaného dokazovania sa žalobca dozvedel o tom, kto
je na dopravnom inšpektoráte evidovaný ako vlastník až dodatočne po uzavretí kúpnej zmluvy s J. A.,
vyplateníkúpnejcenyJ.A.anáslednomprevzatívozidla,pričomžiadensvedokanistranasporuvkonaní
netvrdila, že by na základe údajnej ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy malo byť žalovanému poskytnuté
akékoľvek plnenie, pričom práve z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca plnil –

zaplatil kúpnu cenu za základe kúpnej zmluvy uzavretej s J. A.. Z uvedeného tak vyplýva, že pokiaľ
by aj došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, ako to prezentuje právny zástupca žalobcu, čo však
žalovaný popiera, tak je nutné spraviť záver, že pokiaľ žalovanému nebolo poskytnuté žiadne plnenie
na základe údajnej ústnej kúpnej zmluvy, tak mu nemôže vzniknúť ani povinnosť toto plnenie vrátiť.
Okrem uvedeného už zo samotného odvolania, respektíve argumentácie právneho zástupcu žalobcu
vyplýva, že žalobca, ani žalovaný si neboli vedomí uzatvorenia akejkoľvek ústnej zmluvy a existenciu

ústnej kúpnej zmluvy im mal objasniť až právny zástupca žalobcu. V tomto smere poukázal žalovaný
na nasledovný text odvolania: Keďže na uzatvorenie kúpnej zmluvy na auto ako hnuteľnú vec nie je
potrebná písomná forma zmluvy, tieto skutočnosti právny zástupca objasnil žalobcovi ako aj žalovanému
pri najbližšej telefonickej komunikácii s nimi. Z uvedeného sa tak javí, že bez toho, aby si žalobca a
žalovaný boli vedomí uzatvorenia ústnej kúpnej zmluvy, ich právny zástupca žalobcu presviedčal, že

takáto ústna kúpna zmluva uzatvorená bola. Zároveň sú v tvrdeniach žalobcu logické rozpory keď na
jednej strane tvrdí, že o tom kto je evidovaný ako vlastník na dopravnom inšpektoráte sa dozvedel až
dodatočne a zároveň tvrdí, že malo dôjsť k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
dňa 26. 07. 2021, a to v čase, kedy žalobca ani nemal vedomosť o tom, že žalovaný je evidenčne vedený
ako vlastník, nakoľko to zistil až následne po odchode z miesta predaja, keď išiel auto prepisovať o pár

dní neskôr na dopravnom inšpektoráte.

26.Žalovanýzároveňpoukázalnato,žežalobcavpodanomodvolanípoukazujenaSMSsprávuzaslanú
žalobcovi z mobilného čísla žalovaného, pričom opomenul poukázať na podstatnú skutočnosť uvedenú
v predmetnej SMS správe, a to skutočnosť, že predmetná správa sa týkala zmluvy uzatvorenej medzi

žalobcom a J. A., čo žalovaný v SMS správy výslovne uviedol. Z obsahu predmetnej SMS správy
žiadnym spôsobom nemožno mať za to, že došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným práve
z dôvodu, že obsah SMS správy sa viaže k zmluve medzi žalobcom a J. A..

27. Žalovaný zároveň poukázal na nesprávne právne závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný

bol vlastníkom motorového vozidla ŠKODA SUPERB. Tak, ako to žalovaný uvádzal už v rámci
prvoinštančného konania, tak evidencia motorových vozidiel nemá vecno-právne účinky vo vzťahu k
nadobudnutiu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, a teda nemožno bez akýchkoľvek dôkazov
tvrdiť, že žalovaný bol vlastníkom predmetného motorového vozidla. V priebehu prvoinštačného konania
nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by vlastnícke právo žalovaného k tomuto vozidlu preukazoval.

Naproti tomu však bola v konaní ako dôkaz predložená kúpna zmluva medzi J. L. ako predávajúcim
a J. A. ako kupujúcim, na ktorej základe sa vlastníkom vozidla stal J. A., v ktorého prospech svedčí
nadobúdací titul, a to kúpna zmluva, ktorá je založená v súdnom spise. Vzhľadom na uvedené
mal žalovaný za to, že súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu ŠKODA SUPERB, avšak napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky vlastníckeho práva

k predmetnému vozidlu rozhodol súd vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a vecnú správnosť výrokov napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu navrhol žalovaný,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

28. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keďmiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a po preskúmaní zákonnosti a vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

29. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 5.000,- eur
s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Nárok si uplatnil titulom kúpnej zmluvy uzavretej dňa
26. 07. 2021. Žalobca v žalobe neuviedol zmluvné strany kúpnej zmluvy, t. j. s kým kúpnu zmluvu

uzavrel, len uviedol, že vlastníkom vozidla, ktoré bolo predmetom kúpy, bol žalovaný 1/. Rovnako tak
v žalobe neuviedol, komu uhradil kúpnu cenu v sume 10.500,- eur, ale uviedol, že ju uhradil v hotovosti
pri prevzatí vozidla. Ďalej popísal vady, ktoré na vozidle zistil, pre ktoré od kúpnej zmluvy odstúpil dňa
30. 07. 2021, pričom uviedol, že žalovaný akceptoval odstúpenie od zmluvy a tiež, že sa dohodli na
vrátení vzájomných plnení. Opäť v žalobe neuviedol, s ktorým zo žalovaných, či žalovaným 1/ alebo 2/
došlo k dohode a ktorý z nich akceptoval odstúpenie od zmluvy. Už zo znenia žaloby, ktorá bola spísaná

jeho právnym zástupcom, je zrejmé, že žalobca jednoznačne nevedel, alebo nechcel uviesť, s ktorým
zo žalovaných uzavrel kúpnu zmluvu, komu odovzdal kúpnu cenu a ktorý z nich akceptoval odstúpenie
od zmluvy, keďže používa „trpný rod“. Uvedenú skutočnosť však možno pripísať predovšetkým tomu,
že si žalobca pri kúpe motorového vozidla neoveril, či osoba uvedená v kúpnej zmluve (žalovaný 2/)
je vlastníkom motorového vozidla. K žalobe ani nepripojil kúpnu zmluvu zo dňa 26. 07. 2021, ale len

kópiu technického preukazu, na ktorom bol odo dňa 22. 07. 2021 uvedený ako držiteľ – vlastník žalovaný
1/, odstúpenie od kúpnej zmluvy adresované žalovanému 1/, výzvu na prevzatie vozidla a vrátenie
kúpnej ceny, vyhotovenú právnym zástupcom žalobcu dňa 10. 08. 2021 adresovanú žalovanému 1/,
odovzdávací protokol uzavretý medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 13. 09. 2021 a dohodu o splácaní
dlžnej sumy zo dňa 13. 09. 2021, na ktorej je uvedený žalovaný 2/ ako pristupujúci dlžník. Samotnú

kúpnu zmluvu však k žalobe, podľa názoru odvolacieho súdu, účelovo nepripojil, napriek tomu, že práve
kúpna zmluva preukazuje záväzkovo právny vzťah, od ktorého sa odvíjali všetky ním predložené listiny.

30. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28. 02. 2022 na základe vyššie uvedených dôkazov platobný
rozkaz č. k. 5Up/125/2022, ktorým zaviazal žalovaného 1/ a 2/ do 15 dní zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,-

eur s úrokom zo meškania 5 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 30. 09. 2021 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.000,- eur od 05. 10. 2021 do zaplatenia v lehote 15
dní, alebo aby v tej istej lehote podali odpor. Obaja žalovaní proti platobnému rozkazu podali odpor,
žalovaný 1/ v znení, ako je uvedené v bode 5 tohto rozsudku, ku ktorému odporu pripojil dôkaz -
kúpnu zmluvu zo dňa 09. 07. 2021 uzavretú medzi predávajúcim J. L. a kupujúcim – žalovaným 2/

(J. A.), predmetom ktorej bolo motorové vozidlo totožné, ako je uvedené v kúpnej zmluve uzavretej
medzi predávajúcim - žalovaným 2/ a kupujúcim – žalobcom. Žalovaný 2/ ako kupujúci sa zaviazal
v lehote 10 dní od podpisu zmluvy (09. 07. 2021) vykonať prepis vlastníctva predmetu kúpnej zmluvy
na dopravnom inšpektoráte, čo žalovaný 2/, podľa dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise, nesplnil.
Uznesením č. k. 5Up/125/2022 zo dňa 27. 01. 2023 Okresný súd Banská Bystrica odpor žalovaného

2/ voči platobnému rozkazu sp. zn. 5Up/125/2022 zo dňa 28. 02. 2022 odmietol z dôvodu, že odpor
proti platobnému rozkazu neobsahuje odôvodnenie vo veci samej, žalovaný 2/ nespochybnil, že má
pohľadávku voči žalobcovi, žiadnym spôsobom nepopiera existenciu žalobcom uplatňovaného práva.
Uznesenie zo dňa 27. 01. 2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 02. 2023, ako to vyplýva z doložky
právoplatnosti založenom na č. l. 36 spisu. Upovedomením zo dňa 22. 03. 2023 Okresný súd Banská

Bystrica oznámil právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému 1/ postúpenie veci Okresnému súdu Nové
Zámky už len voči žalovanému 1/, keďže platobný rozkaz voči žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť
a konanie bolo následne vedené len voči žalovanému 1/, voči ktorému bola napadnutým rozsudkom
žaloba zamietnutá.

31. Odvolacísúdpopreštudovaníspisudospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedostatočnezistilskutkový
stav, vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, vec správne rozhodol, i keď
po právnej stránke nesprávne vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, pričom ale
táto skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, keď žalobu voči žalovanému 1/ zamietol
z dôvodov, že v konaní nebolo preukázané, že kúpnu cenu prevzal od žalobcu žalovaný 1/, s čím je

možné sa stotožniť, avšak odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/
bol vlastníkom motorového vozidla, nakoľko samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ bol uvedený v evidencii
vozidiel, nepreukazuje jeho vlastnícke právo k vozidlu.32. V konaní sa žalobca domáhal proti žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 5.000,- eur s príslušenstvom
titulom uzavretia kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 26. 07. 2021 (bez uvedenia proti povinnosti žalobcu
vrátiť žalovanému vozidlo, ktoré bolo predmetom uzavretej kúpnej zmluvy). Žalobca mal za to, že v

dôsledku včas vytknutých podstatných skrytých vád motorového vozidla mal právo na odstúpenie od
uzavretej kúpnej zmluvy a následne vrátenie zaplatenej kúpnej ceny motorového vozidla s tým, že
dôvodne, podľa jeho názoru, uplatnil nárok zo zodpovednosti za vady veci v spojení s odstúpením od
kúpnej zmluvy podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
skonštatoval, že vlastníkom motorového vozidla bol žalovaný 1/, pričom uviedol, že žalovaný 2/ nebol

vlastníkom motorového vozidla, a preto ani nemohol previesť vlastnícke právo na žalobcu. Považoval
tak kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 2/ za absolútne neplatný právny úkon a teda
na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva. Považoval však za nesporné, že kúpna cena 10.500,- eur bola vyplatená žalovanému 2/, ktorý
v podanom odpore túto skutočnosť nenamietal a súhlasil aj s odstúpením od kúpnej zmluvy, len nemal
dostatok finančných prostriedkov na vrátenie celej kúpnej ceny žalobcov. Súd prvej inštancie tak správne

dospel k záveru, že žaloba mala byť podaná voči žalovanému 2/, čo žalobca aj urobil a má voči nemu
právoplatné rozhodnutie o povinnosti vrátiť žalobcovi zostávajúcu časť kúpnej ceny (5.000,- eur s prísl.).
Malzato,žežalovaný1/nebolpasívnelegitimovanývtomtokonaní,pretožežiadnuzmluvusožalobcom
neuzavrel a žalobca hodnoverným spôsobom nevedel preukázať skutočnosť, že by bola suma 10.500,-
eur vyplatená žalovanému 1/.

33. Za tejto dôkaznej situácie dospel odvolací súd k záveru, že žalobca uzavrel kúpnu zmluvu zo
dňa 26. 07. 2021 ako kupujúci so žalovaným 2/ ako predávajúcim. Vlastníctvo k motorovému vozidlu
žalovanému 2/ bolo preukázané predloženou kúpnou zmluvou zo dňa 09. 07. 2021, ktorú uzavrel
žalovaný 2/ ako kupujúci s J. L., predmetom ktorej bolo totožné vozidlo, ktoré následne predal žalobcovi.

Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že vlastnícke právo k predmetným motorovým vozidlám
prešlo na žalovaného 1/ a takýmto dokladom nie je ani osvedčenie o evidencii. Zápis o osvedčení o
evidencii nie je dôkazom o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, čo potvrdzuje aj ustanovenie §
23 ods. 1 a § 2 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z. z. Odvolací súd preto, na rozdiel do súdu prvej inštancie,
dospel na základe predložených dôkazov k záveru, že záväzkový vzťah založený kúpnou zmluvou

vznikol medzi žalobcom a žalovaným 2/, čo bolo potvrdené samotným žalovaným 2/ v podanom odpore
proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že jediným dlžníkom je on, potvrdil, že motorového vozidlo
nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 09. 07. 2021 a požiadal žalovaného 1/, aby bol zapísaný papierovo
ako vlastník vozidla kvôli exekúcii. Potvrdil že kúpnu zmluvu uzavrel so žalobcom, potvrdil, že od
neho prevzal kúpnu cenu 10.500,- eur a tiež potvrdil, že nemal výhrady voči odstúpeniu od kúpnej

zmluvy z dôvodu vád na vozidle, s odstúpením súhlasil, ale nemal dostatok finančných prostriedkov
na vrátenie celej sumy a preto sa dohodol na zaplatení sumy 5.500,- eur a zvyšnú sumu sa zaviazal
zaplatiť v splátkach, keď podpísal dohodu o splácaní 13. 09. 2021. Tiež potvrdil, že požiadal žalovaného
1/, aby išiel osobne za žalobcom a odovzdal mu sumu 5.500,- eur a prevzal od neho vozidlo a to
z dôvodu jeho zdravotných ťažkostí. Vyjadrenie žalovaného 2/, ktoré tvorí obsah podaného odporu proti

platobnému rozkazu, je plne v súlade s konzistentným vyjadrením žalovaného 1/, ktorý od počiatku tvrdil,
že úkony, ktoré vykonal (skúšobná jazda s vozidlom, prepočítanie kúpnej ceny, vrátenie časti kúpnej
ceny, prevzatie vozidla od žalobcu po odstúpení od kúpnej zmluvy, naloženie pneumatík a ostatné)
vykonal na základe požiadavky žalovaného 2/, keď bol pri uvedených úkonoch súčinný.

34. Po právnej stránke tak odvolací súd posúdil s poukazom na ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Odvolací
súd mal za to, že kúpna zmluva bola platne uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným 2/
ako predávajúcim, nakoľko nadobudnutie prevádzaného vozidla žalovaným 2/ bolo preukázané kúpnou
zmluvou zo dňa 09. 07. 2021. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca účinne od kúpnej zmluvy

odstúpil, žalovaný 2/ s odstúpením súhlasil. Skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy bolo adresované
žalovanému 1/ je irelevantné. Urobil tak zrejme v dôsledku toho, že si po podpise zmluvy všimol, že
vozidlo je v evidencii na dopravnom inšpektoráte zapísané na žalovaného 1/. Podstatná je tá skutočnosť,
že zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným 2/, ktorému sa odstúpenie od zmluvy dostalo dodispozície, čo nepoprel, súhlasil s ním a potvrdil aj skutočnosť, že časť kúpnej zmluvy vrátil žalobcovi
prostredníctvom žalovaného 1/, čo odôvodnil svojimi zdravotnými problémami, ktorý aj vozidlo od
žalobcu prevzal a zaviazal sa vrátiť zostávajúcu časť kúpnej ceny splátkami. V konaní nebolo žiadnym

spôsobom preukázané, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ústne, a to so žalovaným 1/, ako to tvrdil
právny zástupca žalobcu.

35. K námietkam produkovaným žalobcom v podanom odvolaní odvolací súd zaujíma nasledovné
stanovisko:

36. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku,
táto je naplnená vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv,
dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé,
pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Žalobca namietal
v podanom odvolaní porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a porušenie zásady nestrannosti

konania na súde spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie vykonal výsluch žalovaného 1/ dňa 07. 09.
2023, na ktorom mu predložil na podpis odpor voči platobnému rozkazu a to bez toho, aby o tomto
procesnom úkone upovedomil žalobcu alebo jeho právneho zástupcu. Zo spisu č. l. 84 odvolací súd
zistil, že dňa 07. 09. 2023 sa dostavil na výsluch žalovaný 1/, pričom zo spísanej zápisnice vyplýva, že
súd predložil žalovanému 1/ odpor za účelom jeho podpísania, ktorý aj žalovaný 1/ podpísal. Nebolo

v konaní sporné, že žalovaný 1/ podal voči platobnému rozkazu odpor, ktorý nebol ním podpísaný. Išlo
teda o podanie, ktoré vykazovalo vady a v takom prípade má súd pri ich odstraňovaní v zásade dve
možnosti, ako zabezpečiť ich odstránenie. Prvou možnosťou je písomná výzva (§ 128 a § 129 CSP) a
druhou možnosťou je výsluch toho, kto podanie urobil (§ 130 CSP). Ak má súd za to, že možno rýchlejšie
a hospodárnejšie odstrániť vady podania (či už podania vo veci samej, alebo iného podania) pri výsluchu

podávateľa, predvolá ho a pri výsluchu mu uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné,
pričom ho poučí o tom, ako podanie opraviť alebo doplniť. Podávateľ môže svoje podanie opraviť alebo
doplniť priamo pri výsluchu do zápisnice súdu. I keď zákon ponecháva na zvážení súdu prvej inštancie
akým spôsobom bude postupovať pri odstraňovaní vád podania, v danom prípade súd zvolil správny
postup a vzhľadom na okolnosti prípadu zvolil rýchlejší a hospodárnejší postup podľa § 130 CSP. Súd

prvej inštancie tak postupoval v súlade so znením ust. § 130 CSP, z ktorého ale nevyplýva, že by pri
výsluchu strany sporu v súvislosti o odstraňovaním vád podania mali byť prítomné všetky strany sporu.
Žalobca v podanom odvolaní len bez ďalšieho konštatuje, že mohla byť porušená zásada nestrannosti
súdu, ale bližšie túto svoju námietku nekonkretizuje a teda nie je zrejmé, v čom malo spočívať porušenie
práva žalobcu na spravodlivý proces, ak pri výsluchu bol žalovaný len poučený o odstránení vady jeho

podania - odporu proti platobnému rozkazu. Uvedenú námietku súd považoval za nedôvodnú.

37. Ďalším odvolacím dôvodom bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam, s čím sa odvolací súd nestotožnil. S tvrdením žalobcu, že
na základe spoločného konania žalovaných, ktoré popísal, dospel k záveru, že písomnú kúpnu zmluvu

podpísal so žalovaným 2/ v omyle, sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko nebolo sporné, že žalobca si
pri uzatváraní kúpnej zmluvy nepreveril, kto je vlastníkom motorového vozidla, keď nežiadal ani predložiť
osvedčenie o evidencii vozidla, pričom až následne, keď si preveril, že v evidencii je uvedený ako držiteľ
žalovaný 1/ začal tvrdiť, že uzavrel kúpnu zmluvu práve so žalovaným 1/ a teda malo dôjsť na základe
konania žalovaného 1/ (vozidlo predviedol na skúšobnej jazde, prevzal a prerátal kúpnu cenu, bol s ním

na matrike, v garáži mu odovzdal zimné pneumatiky) k uzavretiu kúpnej zmluvy konkludentne. Tak, ako
odvolací súd uviedol vyššie, samotné popísané úkony žalovaného 1/ nemohli viesť k uzavretiu kúpnej
zmluvy konkludentne, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalovaný 1/ bol v čase podpisu kúpnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 2/ vlastníkom motorového vozidla. Nebola tiež preukázaná jeho
vôľa takúto zmluvu podpísať. Samotná skutočnosť, že bol vedený ako držiteľ motorového vozidla nie

je dôkazom o jeho vlastníctve, pokiaľ k tomu neboli doložené ďalšie relevantné dôkazy. Naviac, nie je
pravdivé tvrdenie žalobcu, že svoju žalobu nikdy nezakladal na základe tejto písomnej kúpnej zmluvy
uzavretej so žalovaným 2/ a od tejto nikdy neodstupoval, čomu odporuje samotný obsah žaloby, i keď
sa zjavne žalobca v nej snažil vyhnúť označeniu, s kým zmluvu uzavrel, komu vyplatil kúpnu cenu
a pod. V podanom odvolaní samotný právny zástupca žalobcu sám uviedol, že objasnil pri telefonickej

komunikácii so žalovanými 1/ a 2/, že na uzavretie kúpnej zmluvy na hnuteľnú vec nie je potrebná
písomná forma zmluvy. Z toho jednoznačne vyplýva, že do času, kedy im právny zástupca žalobcu
„objasnil“ uvedené skutočnosti, ani jeden zo žalovaných, ale ani žalobca si neboli vedomí toho, že by
uzavreli kúpnu zmluvu konkludentne.38. Rovnako tak tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že so žalovaným 2/ bola uzatvorená dohoda
o pristúpení k dlhu ako s pristupujúcim dlžníkom z dôvodu, že tento uviedol, že jeho syn nateraz nemá

dostatok finančných prostriedkov na vrátenie kúpnej ceny, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Nebolo v konaní sporné, že uvedená dohoda o splácaní dlžnej sumy bola vypracovaná právnym
zástupcom žalobcu. Samotné tvrdenie žalovaného 2/ uvedenej formulácii odporuje, keď samotný
žalovaný 2/ uviedol, že uvedenú dohodu podpísal, lebo nedokázal splniť splátky, na ktorých sa dohodol
so žalobcom cez jeho advokáta, lebo je v zlej finančnej situácii. Je nelogické, aby žalovaný 2/ podpísal

takúto dohodu v jeho zlej finančnej situácii, ak by si nebol vedomý svojho záväzku voči žalobcovi.

39. K tvrdeniu žalobcu, že v konaní vypočutí svedkovia v konaní potvrdili, že kúpna cena bola
vyplatená žalovanému 1/ neobstojí. Svedkovia potvrdili, že peniaze prevzal žalovaný 1/, ktorý ich
prepočítal, nevedeli však uviesť, ako bolo ďalej naložené s peňažnými prostriedkami. V konečnom
dôsledku však žalovaný 2/ potvrdil v podanom odpore, že kúpna cena za vozidlo mu bola vyplatená

žalobcom v hotovosti a z nej prostredníctvom žalovaného 1/ vrátil sumu 5.500,- eur, pričom tak učinil
prostredníctvom žalovaného 1/ z dôvodu, že mu jeho zdravotný stav neumožňoval vycestovať za
žalobcom. K výpovedi žalovaného 2/, ktoré bolo realizované písomnou formou súd prvej inštancie
správne neprihliadol, nakoľko toto považoval za nevieryhodné. Vyjadrenie žalovaného 2/ je nielen
v rozpore s ním uvádzanými skutočnosťami v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ale je aj

v rozpore so svedeckými výpoveďami produkovanými v konaní. Tvrdenie, že nikdy nebol vlastníkom
motorového vozidla vyvracia aj listinný dôkaz založený v spise, a to kúpna zmluva uzavretá medzi
žalovaným 2/ a J. L..

40. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku sa týka

chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže

byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy správne vyhodnotil a z hodnotenia
dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd konštatuje, že po
preskúmaní veci nezistil skutkové vady preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie a odvolací súd
nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového
poriadku.

41. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci odvolateľ – žalobca v odvolaní síce uviedol,
že uplatňuje odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale neuviedol, v čom vzhliadla
nesprávne právne posúdenie veci súdom.

42. Odvolací súd konštatuje, že sa pri prejednaní veci v odvolacom konaní neodchýlil od skutkových
zistení súdu prvej inštancie na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, preto nepovažoval
za potrebné opakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Vec právne posúdil v súlade
s právnym názorom strán sporu, ktoré tvrdili, že je odvodený od odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom

právny zástupca žalobcu uvádzal vo svojich vyjadreniach, že došlo k odstúpeniu od konkludentne
uzavretej kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným 1/ a právny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že došlo
k odstúpeniu od písomne uzavretej zmluvy so žalovaným 2/. Súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil prejednávanú vec pod ustanovenia týkajúce sa bezdôvodného obohatenia, keď dospel k záveru,že písomná zmluva uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcom a žalovaným 2/ ako predávajúcim je
neplatná, nakoľko za vlastníka predmetu kúpnej zmluvy považoval, podľa názoru odvolacieho súdu
nesprávne, žalovaného 1/, ale keďže považoval za preukázané, že kúpnu cenu prevzal od žalobcu

žalovaný 2/ a žalobca disponuje voči žalovanému 2/ právoplatne priznanou sumou vydaným platobným
rozkazom, považoval žalobu voči žalovanému 1/ podanú nedôvodne, lebo ho nepovažoval za pasívne
legitimovaného, keďže na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

43. Odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci dospel k záveru, že v danom prípade nebol povinný

postupovať podľa § 382 CSP a vyzývať strany na vyjadrenie k možnému použitiu iného ustanovenia
právneho predpisu, pretože odvolací súd žalobou uplatnený procesný nárok právne neposúdil podľa
takého ustanovenia právneho predpisu, ktoré by pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité.
Spornou otázkou, podliehajúcou prieskumu odvolacieho súdu naďalej zostala otázka, či k odstúpeniu
od kúpnej zmluvy došlo vo vzťahu k žalovanému 1/, kedy právny zástupca žalobcu tvrdil, že so
žalovaným 1/ došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy konkludentne a teda žalobca odstúpil účinne od tejto,

konkludentne uzavretej kúpnej zmluvy, odstúpil, alebo či došlo k účinnému odstúpeniu od písomne
uzavretej kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným 2/. Odvolací súd, ako je uvedené vyššie, dospel
k záveru, že kúpna zmluva uzavretá 26. 07. 2021 medzi žalobcom a žalovaným 2/ bola uzavretá platne
a od tejto žalobca účinnej odstúpil, a preto bolo povinnosťou týchto zmluvných strán vrátiť si navzájom
poskytnuté plnenia. Keďže žalobca prostredníctvom žalovaného 1/ vrátil žalovanému 2/ motorové

vozidlo a tento tiež prostredníctvom žalovaného 1/ vrátil žalobcovi časť kúpnej ceny, čo nebolo v konaní
sporné, je povinnosťou žalovaného 2/ vrátiť žalobcovi zostávajúcu časť kúpnej ceny v sume 5.000,- eur
s príslušenstvom, ktorá povinnosť je judikovaná vo vzťahu k žalovanému 2/ právoplatným platobným
rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 5Up/125/2022 zo dňa 28. 02. 2022.
Okrem dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol vyššie, by prípadné vyhovenie žaloby voči žalovanému 1/

viedlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, ktorý by disponoval dvomi exekučnými titulmi na vrátenie
časti kúpnej ceny, ktorú ale zaplatil len raz. Z toho vyplýva, že odvolací súd v danom prípade nepoužil
žiadne „nové“ ustanovenie právneho predpisu, ktoré by doteraz nebolo v konaní použité, resp. ku
ktorému by strany nemali možnosť v doterajšom priebehu konania zaujať svoje stanovisko.

44. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

45. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, i keď z iných právnych dôvodov, ku ktorým sa však strany sporu v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie vyjadrovali.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1,§262ods.1CSPažalovanému1/,ktorýbolvodvolacomkonaníúspešnýpriznalvočižalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

47. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).