Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivan Antal
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Rodina a mládež
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/20/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010072
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6923010072.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného A.
B., nar. XX.X.XXXX v C. D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 204 ods. 1 Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. februára 2025, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný: A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom E. XX, F. C. D., bez pracovného pomeru,
s a uznáva za vinného, že
v dobe od 01.01.2022 do súčasnosti v Jesenskom, okres Rimavská Sobota a všade inde, kde
sa zdržiaval, si neplnil riadne a včas svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči jeho dcére A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorá mu bola uložená
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6C/26/2010 zo dňa 16.03.2010, právoplatným
a vykonateľným dňa 29.03.2010 prispievať na svoju dcéru A. B. výživným vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré sumy sú splatné vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred matke A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, H., F. C. D., počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku, čím mu vznikol dlh na výživnom ku dňu 10.02.2025 vo výške 945,85 Eur.
teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Za to mu u k l a d á
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona samosudca obvinenému výkon trestu podmienečne
odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona samosudca určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 Trestného zákona samosudca obvinenému
ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností pre matku maloletého
dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., G. XXX, zameškané výživné.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota prejednal súd trestnú vec
obžalovaného A. B., pričom realizoval dokazovanie výsluchom poškodenej A. B., ako i prečítaním
listinných dôkazov.
Podľa § 252 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie
v neprítomnosti obžalovaného A. B., ktorý si predvolania na hlavné pojednávanie prevzal do vlastných
rúk dňa 20.1.2025.
Poškodená A. B. po zákonnom poučení na pojednávaní uviedla, že obžalovaný A. B. zaplatil výživné len
v mesiacoch október, november a december v roku 2024. Či platil v roku 2023 si už nepamätá, nakoľko
obžalovaný platieval výživné striedavo hlavne len vtedy, keď ho šla udať na políciu. Ich spoločná dcéra
už dovŕšila 18 rok života, avšak študuje na konzervatóriu v 3. ročníku, kedy ešte bude študovať ďalšie
3 roky, nakoľko sa jedná o 6 ročné štúdium.
Poškodená krátkou cestou na pojednávaní predložila súdu šekové poukážky, z ktorých vyplýva, že
obžalovaný A. B. zaplatil výživné v sume 2 x 37,50 Eur a 1 x 38 Eur.
Z dôvodu, že obžalovaný A. B. sa nedostavil na hlavné pojednávanie, súd pristúpil k čítaniu jeho
výpovede z prípravného konania zo dňa 9.12.2022 z čl. 11 až 20, z ktorej vyplýva, že obžalovaný si je
plne vedomý toho, že má vyživovaciu povinnosti voči svojej dcére a tiež si je plne vedomý, že predmetnú
povinnosť si neplní. Ako dôvod pred vyšetrovateľom uviedol jeho zlú finančnú situáciu spôsobenú jeho
onkologickým ochorením. Záverom svoj skutok oľutoval.
Ďalej súd pristúpil k prečítaniu listinných dôkazov a to rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,
sp. zn. 6C/26/2010 zo dňa 16.3.2010, rodného listu dieťaťa, ústrižkov poštových poukážok o platení
výživného, správy o povesti, správy o priestupkoch, aktuálneho odpisu z registra trestov.
Po vykonaní dokazovaní súd, v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, vyhodnotil dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá
zo strán.
Obžalovanému sa v kladie za vinu spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona. Tento trestný čin môže byť spáchaný, pokiaľ ide o subjektívnu stránku,
úmyselne aj z nedbanlivosti. V tomto prípade súd považuje konanie obžalovaného A. B. za úmyselné,
nakoľko z jeho výpovedi z prípravného konania vyplýva, že si bol vedomý takejto povinnosti, avšak si ju
z rôznych dôvodov neplnil. Tiež je potrebné uviesť aj skutočnosť, že poškodená vo svojej výpovedi na
pojednávaní uviedla, že obžalovaný si svoju povinnosť plnil sporadicky len v tých mesiacoch, kedy vedel,
že poškodená v prípade nezaplatenia výživného bude daný stav nahlasovať na políciu, čím má súd za
dokázané, že výživné v daných prípadoch neplatil z povinnosti nariadenej súdom alebo z postavenia
rodiča dieťaťa, ale len zo strachu o svoju osobu pre prípadné trestné stíhanie.
Pri posudzovaní splnenia zákonnej vyživovacej povinnosti je taktiež veľmi dôležité hľadisko formy jej
plnenia. Judikatúra slovenských súdov zastáva konštantný názor, že zákonná povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného v zmysle § 207 TZ nespočíva len v peňažnom plnení, ale aj v povinnosti vyživovať a
zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t. j. vo faktickej starostlivosti o jej bývanie, ošatenie,
hygienu, zdravie vrátane starostlivosti o výchovu a všestranný rozvoj (napr. R 112/1999, R 44/1966).
Zo súdnej judikatúry taktiež vyplýva, že bežné darčeky či iné podobné plnenie, ktoré nesmerovalo k
uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletých detí, nie je možné považovať za plnenie vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu (napr. R 44/1966), takže tvrdenia obžalovaného, ktoré vyplývajú z výpovedi
z prípravného konania, že svojej dcére často krát dával peniaze aj mimo výživného nie sú dôvodom na
konštatovanie, že si plnil svoju vyživovaciu povinnosť tak ako mu to bolo súdom nariadené.Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za preukázané, že obžalovaný A. B. v dobe od
01.01.2022 do súčasnosti v Jesenskom, okres Rimavská Sobota a všade inde, kde sa zdržiaval, si
neplnil riadne a včas svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči jeho dcére A. B., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 6C/26/2010 zo dňa 16.03.2010, právoplatným a vykonateľným dňa 29.03.2010 prispievať
na svoju dcéru A. B. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa, ktoré sumy sú splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXX, H., F. C. D., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, čím mu vznikol dlh na výživnom ku
dňu 10.02.2025 vo výške 945,85 Eur.
Vo vzťahu k výroku o treste a určení jeho druhu je potrebné uviesť, že súd použil ustanovenie § 38
ods. 2 Trestného zákona, kedy prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný A. B. počas celého konania
spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, k spáchaniu skutku sa priznal a svoje konanie tiež
oľutoval, na druhej strane je však potrebné konštatovať, že sa jedná o osobu, ktorá bola v minulosti nie
menej ako 9 x súdne trestaná za rôznu protiprávnu činnosť.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona považoval súd za postačujúce uloženie
podmienečného trestu na dolnej hranici trestnej sadzby, preto mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 50 ods. 1 Tr. zákona
podmienečne odložený, a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.
Súd ďalej obžalovanému uložil povinnosť uhradiť zameškané výživne vo výške 945,85 Eur popri plneniu
riadnej vyživovacej povinnosti k rukám matky ich spoločného dieťaťa A. B. počas plynutia skúšobnej
doby.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.