Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/103/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123211451
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3123211451.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu v 1. rade: TatraCom-Ferro

s.r.o., so sídlom Centrum II. 70/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 31 595 014, zastúpený: JUDr.
Juraj Pandi, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. B. C. XXXX/X, XXX XX D. E. F., žalobcu v 2. rade:
INFINITY TRUST, s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 4260/33, 018 41 Dubnica na Váhom,
IČO: 45 347 824, proti žalovanému: MTO KOVOSPOL, s.r.o., so sídlom Kúty č. 1, 911 01 Trenčín, IČO:
34 119 345, zastúpený: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., advokátska kancelária
so sídlom Palackého 6403, Trenčín 911 01, IČO: 52 418 219, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, ktorí sú povinní tento nárok nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1. rade sa žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného
na svoje náklady uviesť prenajaté pozemky do pôvodného stavu, pričom sa mu ukladá povinnosť všetok
plastový odpad na svoje náklady zlikvidovať a to v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v roku 2020 žalobca
podal žalobu spolu h nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zákazu nakladania s

majetkomžalovaného.TotopodaniebolonaVašomsúdevedenépodspisovouznačkou22Cb/122/2020.
Zároveň sa žalobca domáhal aby súd vydal rozhodnutie vo veci samej a to : Žalovaný je povinný na
svoje náklady uviesť prenajaté pozemky do pôvodného stavu, pričom sa mu ukladá povinnosť všetok
plastový odpad na svoje náklady zlikvidovať a to v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v planom rozsahu do troch dni od právoplatnosti
rozsudku. Žalobca a žalovaný po rokovaní dospeli k záveru, že nechajú pojednávanie nariadené Vaším
súdom odročiť, aby mohlo dôjsť k náprave vo veci samej. Súd následne pre nečinnosť strán sporu

celé konanie zastavil a nepojednával. Do dnešného dňa však zo strany žalovaného nedošlo k uvedeniu
pozemkov do pôvodného stavu, preto je žalobca nútený podať túto Žalobu, nakoľko nemá inú možnosť
ako ochrániť svoje záujmy. V čase podania prvej žaloby v roku 2020 bol Žalobca výlučným, vlastníkom
nehnuteľností vo veľkosti podielu X/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
G., obec D. E. F., H. I. ako: Pozemok reg.,.C". parcela č. XXX/XXX o výmere 4174 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, Pozemok reg. C. . parcela č. XXX/XXX o výmere 7397 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, Pozemok reg. „C“ parcela č. XXX/XXX o výmere 234 m2 druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie, Pozemok reg. „C". parcela č. XXX/XXX o výmere 344 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie. Žalobca bol je zároveň podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vo
veľkosti podielu 1/2ina zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX č. pre katastrálne územie G., obec D. E.
F., H. I. ako: Pozemok reg. „C“ parcela č. XXX/XXX o výmere 938 m2, druh pozemku zastavaná plochaa nádvorie. Žalobca so žalovaným v roku 2014 ukončil nájomný vzťah na pozemky z dôvodu neplatenia
nájomnéhozostranyžalovaného.Vzhľadomnaskutočnosťžepodľatejtonájomnejzmluvymalžalovaný
na pozemku uskladniť cca 5000 ton plastového odpadu. ktorý mal byť následne recyklovaný vyzval

žalobca žalovaného na odstránenie tohto odpadu a uvedenie pozemkov do pôvodného stavu. Keďže
však za celé roky nedošlo k realizácii tohto ustanovenia zmluvy koncom roka 2019 sa žalobcovia a
žalovaní dohodli. že uzatvoria novú nájomnú zmluvu, pretože žalovaný chcel pokračovať vo svojej
podnikateľskej činnosti. Preto bola 01.01.2020 podpísaná žalobcom a žalovaným nová nájomná zmluva
ktorá stanovila pravidlá pre výšku nájmu a aj ustanovenia o uvedení pozemkov do pôvodného stavu.

Keďže bola uzatvorená nová nájomná zmluva. Žalobca zaslal aj výzvu, v k ktorej žalovanému ponúkol
alternatívu na riešenie ich sporu ohľadom pohľadávky, ale hlavne odpratania plastového odpadu. Počas
trvania novej nájomnej zmluvy došlo k postupnému odvážaniu platového dopadu z pozemkov žalobcu,
pričom recykláciu v plnom rozsahu platil žalovaný. Avšak v období leta sa reciklácia a odvážanie odpadu
zastavilo a došlo k tomu. že na pozemkoch žalobcu sa stále nachádza cca 1700-2000 ton podľa odhadu
experta na likvidáciu takéhoto odpadu) Čo pri súčasnej cene recyklácie z jednu tonu predstavuje sumu

približne 150-180 000.-€ bez DPH. Počas posledných 3 rokov teda od podania žaloby v roku 2020
do dnešného dňa nedošlo k náprave a pozemky neboli uvedené do pôvodného stavu. Aj keď došlo k
odstráneniu nejakej časti odpadu stále je na pozemkoch približne 1000 ton plastov. Navyše žalovaný
so žalobcom vo veci nápravy nijakým spôsobom nekomunikuje. V roku 2023 žalobca pozemky spolu
s odpadom previedol na nového majiteľa. a to na spoločnosť INFINITY TRUST s.r.o., ktorá mala za

ne podľa zmluvy uhradiť celkovo 1.730.000,- € bez DPH. K dnešnému dňu nedošlo ani k uhradeniu
celej časti kúpnej ceny, pričom nový vlastník rovnako od žalobcu požaduje odpratanie celého plastového
odpadu, ktorý je nepoužiteľný na ďalšie komerčné spracovanie či využitie. Žalobcovi bolo oznámené
zo strany nového vlastníka, že dôjde k poníženiu ceny za pozemky a to o cenu recyklácie, ktorá sa
v dnešných cenách môže pohybovať okolo 150 až 180.000,- eur, nakoľko ceny recyklácie sa za tri roky

takmer zdvojnásobili.
2.Žalobcav1.radenávrhomzodňa27.03.2024navrholpripusteniedosporužalobcuv2.rade,oktorom
návrhu rozhodol súd tak, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/103/2023-31 zo dňa
25.07.2024 pripúštil, aby do konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37Cb/103/2023
pristúpil ďalší subjekt a to: INFINITY TRUST, s.r.o.,so sídlom Námestie Matice slovenskej 4260/33,

Dubnica nad Váhom 018 41, IČO: 45 347 824, ktorý pristúpi do konania na strane žalobcu.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.08.2024. Žalovaný je presvedčený, že
žaloba žalobcov voči žalovanému je zjavne nedôvodná, v plnom rozsahu odmieta nárok, ktorého
sa predmetnou žalobou žalobcovia domáhajú. V prvom rade si dovoľuje namietať vôbec aktívnu
legitimáciu žalobcu 1/, ako aj žalobcu 2/. Žalobca 1/ v podanej žalobe odvodzuje svoj uplatnený

nárok od nájomnej zmluvy, ktorá v minulosti existovala medzi ním ako vlastníkom a prenajímateľom
pozemkov a žalovaným ako nájomcom. Žalobca 1/ si uplatňuje nárok voči žalovanému žalobou, ktorá
bola doručená súdu dňa 04.12.2023. V tom čase však žalobca 1/ nebol vlastníkom predmetných
pozemkov, ktorých vypratania sa žalobca 1/ domáha voči žalovanému, nakoľko tieto previedol kúpnou
zmluvou uzatvorenou dňa 21.09.2022 na žalobcu 2/ (ďalej aj ako „Kúpna zmluva“). Už zo samotného

výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Ilava pre k. ú. G. vyplýva, že k dátumu
tohto predloženého výpisu, teda k 01.12.2023, bol vlastníkom predmetných pozemkov žalobca 2/. S
ohľadom na tento fakt, nie je nám zrejmé, na základe akého právneho titulu si žalobca 1/ uplatňuje
nárok na vypratanie nehnuteľností voči žalovanému, keď on sám nie je nositeľom vlastníckych práv
k predmetným pozemkom. Z tohto dôvodu žalobca 1/ nemôže mať aktívnu vecnú legitimáciu a je

nevyhnutné, aby bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá. Súčasne, dávame do pozornosti, že medzi
žalobcom 2/ ako novým vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa údajne odpad nachádza, a ktorých
vypratania sa domáha, a žalovaným neexistuje a nikdy neexistoval žiadny právny vzťah, a teda v
tomto kontexte, bez ďalšieho musí byť žaloba žalobcu 2/ voči žalovanému rovnako zamietnutá v plnom
rozsahu. Bez ohľadu na vyššie uvedené, dovoľujeme si ku skutkovým okolnostiam uviesť nasledovné.

Žalobca 1/ ani žalobca 2/ žiadnym spôsobom nepreukázali, že žalovaný je subjekt, ktorý je vlastníkom
odpadu, ktorého odstránenia sa z pozemkov domáhajú. Z celej žaloby súčasne nevyplýva, na akých
pozemkoch sa má odpad nachádzať a o aký konkrétny odpad sa jedná a tieto skutočnosti nie sú zo
strany žalobcov ani špecifikované ani preukázané. V tejto súvislosti upriamujeme pozornosť súdu na
správne konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom úrade Ilava, odbor starostlivosti o životné prostredie,

č. OU-IL-OSZP-2024/000214. Toto správne konanie bolo vedené za účelom určenia osoby povinnej
zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu na pozemkoch parcely
registra „C“, parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX J. XXX/XXX v k. ú. G. (ďalej aj ako „Pozemky“).
V tomto správnom konaní bolo dňa 12.03.2024 vydané rozhodnutie, ktorým bolo určené, že žalobca2/ je povinný zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu, ktorý je
umiestnený na Pozemkoch na vlastné náklady v lehote do 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia za podmienok bližšie špecifikovaných v rozhodnutí. Podotýkame, že Okresný úrad Ilava

rozhodol tak potom, ako žalobca 2/ ako vlastník Pozemkov pri ústnom pojednávaní prejavil záujem o
zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu, pričom sa zaviazal,
že tak urobí v lehote do 2 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Napriek tomuto vyhláseniu žalobcu
2/ následne voči tomuto správnemu rozhodnutiu podal odvolanie, avšak Okresný úrad Trenčín, ako
odvolací orgán, rozhodnutie Okresného úradu Ilava potvrdil, a to rozhodnutím zo dňa 12.08.2024, č. OU

– TN- OOP3-2024/029003-007. Súčasne poukazujeme na viacero nezrovnalostí v tvrdeniach žalobcu
1/, ktoré sú uvádzané v žalobe. Žalobca 1/ v žalobe tvrdí, že sa údajne na nejakých pozemkoch stále
nachádza 1700 – 2000 ton odpadu (v bode 6. žaloby), na inom mieste (v bode 7. žaloby) uvádza, že
sa tam údajne nachádza približne 1000 ton odpadu. Oba tieto údaje však nekorešpondujú s výsledkami
znaleckej expertízy, ktorá bola robená pre účely trestného konania vedeného pod ČVS: PPZ – 228/NCK-
ENV-TN-2022. Z odôvodnenia Rozhodnutia Okresného úradu Ilava jednoznačne vyplýva, že súdna

znalkyňa, I. K., určila, že na Pozemkoch sa nachádza odpad v množstve 668,952 ton. Ďalej dáva
do pozornosti súdu, že sám žalobca 1/ uvádza v žalobe (bod 8. žaloby), že v roku 2023 previedol
pozemky spolu s odpadom na nového majiteľa, teda na žalobcu 2. Nie je nám teda zrejmé, z akého
právneho titulu je požadovaná povinnosť vypratať pozemky od žalovaného, keď žalobca sám uvádza,
že odpad previedol na žalobcu 2/. Aké právne postavenie má v tomto vzťahu žalovaný? Žalobca 1/

ďalej uvádza, že žalobca 2/ po ňom údajne požaduje odpratanie celého plastového odpadu, ktorý je
nevyužiteľný na ďalšie komerčné spracovanie, či využitie, a že mu bolo oznámené, že v dôsledku
toho dôjde k poníženiu ceny za pozemky o cenu recyklácie odpadu. K uvedenému uvádzame, že tieto
tvrdenia žalobcu 1/ sú jednak ničím nepodložené a jednak poukazujeme na samotnú Kúpnu zmluvu,
ktorú žalobca 1/ spolu so žalobou predložil súdu. V tejto Kúpnej zmluve sa jednoznačne uvádza, že

žalobca 2/ ako kupujúci vyhlasuje, že sa pred uzavretím Kúpnej zmluvy oboznámil so stavom predmetu
kúpy; tento stav mu je dobre známy a predmet kúpy v tomto stave nadobúda (čl. II Kúpnej zmluvy).
Je nepochybné, že v čase podpisu Kúpnej zmluvy sa musel odpad na prevádzaných pozemkoch
nachádzať, nakoľko táto skutočnosť vyplýva zo samotných tvrdení žalobcu 1/, ktorý v žalobe uvádza,
že sa voči žalovanému domáhal uvedenia pozemkov do pôvodného stavu už v roku 2020, teda ešte

pred uzatvorením Kúpnej zmluvy. Je potom zrejmé, že v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy musel byť
žalobca 2/ ako záujemca a budúci vlastník (kupujúci) byť celkom zrejme oboznámený so skutkovým
stavom pozemkov, ktoré plánoval nadobudnúť do svojho vlastníctva, bol uzrozumený s tým, že sa na
nich plastový odpad nachádza. O tomto žalobca 2/ celkom zrejme vedel, nakoľko už v tom čase bol
vlastníkom susedných pozemkov a súčasne vôľou oboch žalobcom bolo, aby žalobca 2/ nadobudol

vlastníctvo pozemkov spoločne s na nich uloženom odpade. V tom čase totiž už zároveň prebiehalo aj
vyššie označené správne konanie o určení osoby povinnej odpad zhodnotiť, resp. zneškodniť. Je len
ťažko predstaviteľné, že by žalobca 2/ inak vyhlásil pred správnym orgánom, že tento odpad zhodnotí
prípadne odstráni v lehote 2 rokov a že by vôbec pozemky s týmto odpadom kúpil, ak by nebolo v jeho
záujme tento odpad nadobudnúť do svojho vlastníctva. Podľa našich vedomostí bolo skutočne v záujme

žalobcu 2/ pozemky nadobudnúť spoločne s uloženým odpadom, nakoľko mal v zámere tento odpad
ďalej recyklovať. Možno nad rámec prejednávanej veci a pre dotvorenie celkového obrazu, dovoľujeme
si uviesť, že nikdy nebolo preukázané, že by vlastníkom predmetného odpadu bol žalovaný a že by
teda mal povinnosť tento odpad odstrániť. Uvedený spor o odpad začal bezprostredne po tom, čo
zomrel jediný konateľ a spoločník žalovaného. Žalovaný bol jedným zo spoločníkov spoločnosti WP

DUBNICA s. r. o., pričom táto spoločnosť bola nositeľom projektu a navrhovateľom činnosti spočívajúcej
v zhodnocovaní plastového odpadu formou dvojstupňovej katalytickej depolymerizácie, tzv. „Stredisko
recyklácie plastov“. Keďže zrejme nastali rôzne zmeny v zamýšľanom projekte, a súčasne zomrel jediný
konateľ a spoločník žalovaného, došlo k ukončeniu zamýšľaného projektu. Opakované nátlaky zo strany
žalobcu 1/ smerom k žalovanému, aby odpad, ktorý bol uložený na pozemkoch odstránil, vnímame ako

zneužitie situácie smrti p. G. A. a robenie nátlaku na jeho právnych nástupcov, aby odpad, ktorý sa
mu už v projekte „nehodí“ odstránil. Záverom si dovoľujeme uviesť, že žalobcami definovaný žalobný
petit je absolútne nevykonateľný, pričom ani len neodzrkadľuje údajný skutkový stav, na ktorý poukazuje
žalobca 1/ v podanej žalobe.
4. Žalobca v 2. rade sa k podanému vyjadreniu vyjadril podaním zo dňa 03.10.2024 v rámci ktorého

uviedol, že na základe dohody žalobcov pri prevode vlastníctva týchto pozemkov, sa žalobca v 1.
rade zaviazal, že tento „starý hriech z minulosti” (vypratanie nehnuteľnosti odpadov jeho nájomcu)
dorieši. Preto pokračuje v činnosti - v žalobe voči žalovanému. Bod 5 vo vyjadrení žalovaného nie je
dôležitý. K bodu 6 uviedol, že je to čistá špekulácia a klamstvo zo strany žalovaného, pretože za tentoodpad v minulosti zinkasoval peniaze za jeho likvidáciu, tie minul a teraz sa vyhovára. Po druhé, ešte
prednedávnom,cca.asivrokoch2020-2022jehofirmaužodpratalaznačnúčasťtohotoodpaduztýchto
parciel. Jedná sa o parcely KNC XXX/XXX, KNC XXX/XXX, a KNC XXX/XXX, k.ú. G.. Prečo by odpratal

značnú časť, keď nie je jeho? K bodu 7 vyjadrenia žalovaného uviedol, že vedie sa konanie na OU o
odpratanie uvedeného odpadu, pretože je v súčasnosti vlastník. Ale na tomto konaní oboznámil OÚ Ilava
Odbor starostlivosti o ŽP o prebiehajúcom súdnom procese pôvodného vlastníka (ŽI) so žalobcom, na
základe ktorého sa vzájomne dohodli na termíne odpratania do 2 rokov. Háda, dúfa to dovtedy vyriešime.
K bodu 8 vyjadrenia žalovaného uviedol, že to je taká kopa, ktorá sa nevie presne zmerať. Jednoducho

povedané, 3 merači - 3 výsledky. Odhad je ale medzi 1000-2000 tonami. Ono to bude ovplyvnené aj
počasím, nakoľko materiál je nasiakavý,... V podstate je jedno koľko tam je materiálu. Jemu ide o to,
aby mi to z dvora odišlo. A nech to ZAPLATÍ ten, kto za to od producenta tohoto odpadu už dostal
zaplatené. K bodom 9 a 10 vyjadrenia žalovaného uviedol, že na základe dohody žalobcov pri prevode
vlastníctva týchto pozemkov, sa žalobca v 1. rade zaviazal, že tento „starý hriech z minulosti” (vypratanie
nehnuteľnosti odpadov jeho nájomcu) dorieši. Preto pokračuje v činnosti - v žalobe voči žalovanému.

Predmetom prevodu nebola odplata za vypratanie. K bodu 11 vyjadrenia uviedol, že to ale nemení nič
na veci, že ten odpad má odpratať ten, kto ho tam umiestnil a dostal za to už zaplatené, t.j. žalovaný. K
bodu 12 vyjadrenia uviedol, že o odpad nemal záujem pri kúpe pozemkov. Preto vznikla dohoda medzi
žalobcami, že bude pokračovať „v donútení” žalovaného si „upratať svoj bordel v cudzej kuchyni.” K
bodu 13 vyjadrenia uviedol, že ak toto tvrdia, tak potom sú úplne mimo. K bodu 14 vyjadrenia uviedol,

že opakuje, ešte prednedávnom, cca. asi v rokoch 2020 - 2022 žalovaný už odpratal značnú časť tohoto
odpadu z uvedených parciel. Prečo by odpratal túto značnú časť, keď odpad nebol jeho? Po druhé:
je najmenší problém pozrieť do účtovníctva žalovaného, či mu firma producenta odpadu zaplatila za
likvidáciu tohoto odpadu....Nerád sa háda, ale neznesie keď niekto takto špekuluje a klame. Uvedený
problém sa ťahá už roky rokúce. Uvediem ešte „malý zážitok” z minulosti: vlastní tam vedľajšie objekty a

raz v nedeľu asi tak 6-8 rokov dozadu, mali posedenie na firme na dvore vedľa, keď si všimli pri odpade
nejakého človeka (to by nebolo nič neobvyklé, lebo tam chodil cez plot všelikto všeličo...), ale za 10
min začal Stúpať dym z tej kopy. Hneď volali hasičov a tí to stihli zneškodniť. Zhoda náhod? Nedeľa,
dlho to tam už stálo, peniaze minuté, prenajímateľ ich naháňal, plánovaná linka firmy žalovaného v
nedohľadne, eurofondy nedostali,... ???? Má za to, že keď firma žalovaného za likvidáciu (spracovanie

alebo recykláciu) uvedeného odpadu už dostala zaplatené, nech prácu dokončí, alebo aspoň zaplatí.
Nech prídu, a dohodnú sa. Možností je veľa ako to legislatívne správne upratať. Len nech sa z toho
nevyhovárajú. Určite má pani A. veľa starostí, ale toto klamanie alebo vyhováranie nie je cesta.
5. Na rozhodnutie sporu súd nariadil termín pojednávania, ktoré uskutočnil za prítomnosti žalobcu v 1.
rade, zástupcu žalobcu v 1. rade, žalobcu v 2. rade a právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávaní

súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.
6.1 Zástupca žalobcu v 1. rade na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením.
Ďalej uviedol, že aktuálne dochádza k odvozu plastového odpadu. Za december 2024 a január 2025
došlo k vyvezeniu cca 500 ton v celkovej hodnote približne okolo 80.000,- eur plus DPH samozrejme.
Vzhľadom na povahu odpadu nie je možné až do samotného vyvezenia určiť celkovú hmotnosť a teda

ani cenu, nakoľko sa odpad váži až pri samotnom nakladaní. Preto žiada o odvoz celého odpadu ktorý
na pozemkoch zostal a zároveň po vyčíslení preplatenie nákladov spojení s odvozom už odvezeného
odpadu. V prvom rade osobne bol so žalobcom v 1. rade s p. A. pri tom keď telefonoval p. A. ako PZ
žalovaného ktorá mu do telefónu povedala, že majú dokumenty ktoré preukazujú nevlastníctvo tohto
odpadu. Do dnešnej doby nevie alebo netuší o aké doklady ide, nakoľko tak ako je v žalobe uvedené,

je to proces ktorý trvá k dnešnému dňu cca 16 rokov. G. A. v roku 2009 zobral do prenájmu predmetné
parcely, na ktoré začal navážať plastový odpad v dobrej viere, nikto netvrdí, že vytváral skládku. V dobrej
viere nasledujúceho spracovania týchto odpadov na druhotné suroviny ktoré sa budú dať opätovne
využiť. Tak ako podotkol žalobca v 2. rade, v roku 2012 získal, volá sa to tzv. Veľká EJA, to znamená
povolenie na recykláciu daného odpadu. Či už formou pyrolýzy, degradácia alebo akéhokoľvek iného

spôsobu, tieto detaily nevie. Avšak následne sa celý proces na niekoľko rokov zastavil pravdepodobne
pre nedostatok finančných prostriedkov. K vyjadrenia žalovaného, resp. PZ žalovaného, že p A. sa
odmlčal, dodá jednu vec. Od roku 2020 p. A. aktívne sa snažil riešiť likvidáciu, resp. odvoz tohto odpadu
a to z dôvodu toho, že vzhľadom na skutočnosť, že bol už v tom čase v dôchodkovom veku sa chcel toho
areálu zbaviť jeho predajom tak, aby mu v podstate odbudli starosti. Avšak tento predaj chcel realizovať

až po uvedení do pôvodného stavu. Preto bola v 2020 podaná žaloba o ktorej podaní, tak ako uviedla
PZ žalovaného sa zmenili majetkové štruktúry u žalovaného na základe úmrtia. Nevie o akej analýze
účtovných dokladov žalovaný hovorí a nepreukázal nijako to, že ten odpad nevlastní. Tým, že ho začal
vyvážať má za to, že priznal vlastníctvo odpadu.6.2 Zástupca žalobcu v 1. rade v rámci záverečného návrhu uviedol, že záverečný návrh prednesie sám
žalobca v 1. rade.

7.1Žalobcav1.radenapojednávaníuviedol,žeasinerozumiezmluvám.Keďmátenájomnúzmluvukde
je povinnosťou nájomcu po skončení nájmu dať pozemok do pôvodného stavu. Tá zmluva je. Nájomca
to neurobil. A skoršiu zmluvu, dám 2 krát žalobu na súd, aby urobil neodkladné opatrenie do doby dokiaľ
nájomca tento pozemok dá do pôvodného stavu, to znamená svoj odpad odprace. 2 krát dá žalobu na

súd a 2 krát žalobu súd zamietne. Samozrejme čas beží. Nájomca je tu na to, aby preukázal svoj vzťah.
To čo tu p. právnička hovorí, žasne. Začal v 2021 ten odpad odvážať, má fotky, dôkazy, odviezol 3 alebo
4 kamióny, tak jasne preukázal vzťah k tomu jeho odpadu. Odviezol 4 kamióny myslí, len žiaľ bolo to tak
robené cez nejakú skupinu, oni to podrvili a vyviezli niekam v Sládkovičove do poľa. OTČK to zastavili,
chodil po vyšetrovačkách, kde, ako, čo kde. On s tým nemal nič spoločné. Čiže MTO KOVOSPOL s.r.o.,
ako žalovaný, ako nájomca jednoznačne súhlasil s tým. Tam ani nebolo s čím súhlasiť. Ten odpad bol

jeho, vždy bol jeho a aj dnes je ešte jeho. Viac krát bolo rokovanie, bohužiaľ potom konateľ zomrel, tak
s manželkou, ktorá povedala, že je ochotná zaplatiť, že nemá peniaze, ale je ochotná zaplatiť 50.000,-
eur, resp. prispieť. Bolo jasné, že aj vzhľadom k úcte k starému pánovi, bol to kamarát predsa, jej chcel
tiež ponúknuť, že dám tiež 50.000,- eur a, že nejak to spoločnými silami ten odpad odtiaľ odvezú.
Žiaľ nič sa nestalo nikdy. A hovorí súdu ešte raz, 2 krát súd zamietol neodkladné opatrenie, aby do

doby dokiaľ sa ten odpad odtiaľ zlikviduje, aby sa založil nejaký majetok firmy MTO KOVOSPOL, s.r.o..
Prečo tu teraz rozpráva p. právnička, že oni nemajú ku nemu právny vzťah. To čo ste vymysleli že MTO
KOVOSPOL, s.r.o. nemá právny vzťah? 100 krát môže dokladovať čím bude len chcieť, faktúrami v
účtovníctve MTO KOVOSPOL, s.r.o.. Aj napriek všetkému, samozrejme, že areál nebude nechávať 3,
4, 5 rokov zaprataný odpadom a nehýbať. Žalobcovia tam čosi chceli robiť, by sme aj robili. Stavali

tam halu, robili tam spevnené plochy a teraz to prevzal nový majiteľ. Ten odpad vždycky bol firmy MTO
KOVOSPOL, s.r.o. oni len hľadali riešenie ako ho odtiaľ dostať, a to veľa razy. Samozrejme do hry
vstúpilo životné prostredie. On areál predal firme INFINITY TRUST, s.r.o. a životné prostredie tlačilo na
nového majiteľa, aby s tým čosi robil. Urobili šetrenie, jednanie, pozvali ho na koberček poviem. On
sa im tam zaviazal, že sa prispeje alebo pomôže ten odpad odtiaľ dostať. To neznamená, že bude na

jeho úhradu platiť za jeho likvidáciu. Likvidáciu ktorú viac krát, veľa krát p. A. prisľúbila. Momentálne už
50.000,- eur, má tu faktúry ktoré zaplatil za likvidáciu toho odpadu. Zaplatila aj firma INFINITY TRUST,
s.r.o.. Od nového roku zase šialene išli hore ceny. A tam nie je iné východisko, veď, aby do hry vstúpil aj
žalovaný. A sa čuduje, že sa naraz tvária, že to nie je ich odpad. Tu je nájomná zmluva, po skončení sú
povinní dať do pôvodného stavu. Že nemá žalovaný vzťah k tomuto odpadu. A kto má? Že areál predal,

že kúpil areál, pozemky nový majiteľ, ktorý sa oboznámil so stavom. No samozrejme, že vedel aký je
tam stav, že je tam stav toho odpadu, že sa rieši a ktorý musí majiteľ jeho odpadu, tento zlikvidovať.
To, že on sa zaviazal na životnom, že to dá dokopy, do poriadku, tak samozrejme. A opakuje ešte raz.
hnevá sa na súd, že 2 krát zamietol jednoznačnú žalobu, návrh na neodkladné opatrenie. On tie dôvody
ktoré tam súd dal, že ju zamietol tú žalobu neuznáva. Jasnú žalobu ktorú dal na neodkladné do doby

dokedy ten odpad odpracú, keby to bol vtedy súd zobral, tak MTO KOVOSPOL, s.r.o. má založenú halu
alebo areál do doby dokiaľ neodprace. Nerozumie prečo súd toto zamietol.
7.2 Žalobca v 1. rade v záverečnom návrhu uviedol, že z úcty k starému konateľovi p. A. povedal aj p.
A., že bude sa tretinou podieľať na likvidácii tohto odpadu. V podobných veciach je ochotný sa podieľať
druhý žalobca, to znamená firma INFINITY TRUST s.r.o.. Len chcel a to p. A. sľúbila a tvrdila, že ona sa

bude tiež tretinovať. Potom povedala jeden krát, že 50.000,- eur. Je ochotný žalobu stiahnuť. Bude to
stáť ďaleko viac ako 150.000,- eur, čiže na tretiny. Ale dobre nech sa MTO KOVOSPOL, s.r.o. podieľa
aspoň čiastkou 50.000,- eur a on a firma INFINITY TRUST s.r.o. zabezpečia doplatok. Ono to bude stáť
dobre cez 200.000,-, 250.000,- eur. Ale nechce p. A. ďalej trápiť a preto navrhuje tento kompromis, že
nech sa podieľa čiastkou 50.000,- eur. To ona povedala. A stiahne žalobu. Je samozrejmé, že preukážu

tie veci, čo si tu p. A. navymýšľala. Je ochotný za kompromis.
8.1 Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že je nutné to čo najskôr odviesť, pretože tie ceny skládky
medziročneanielenmedziročneneuveriteľnestúpajú.E.L.išielmedziročneo100%hore.Bralipoplatok
85 plus nejakých ten, no nech 90,- eur za tonu plus doprava. A dnes je to na úrovni niekedy na nejakých
160,- eur za tonu u L. M.. A. G. išiel o 8,- eur na tonu hore k 1.1.. Takže ono to lacnejšie nebude. Takže

snažíme sa to a nehovorím o tom, že to nasiaka tam tú vlhkosť každým dňom, každým napršaním,
každým nasnežením to zvyšuje váhu, lebo je to vonku v exteriéry. Takže treba to riešiť. Čo sa týka prvého
bodu zmluvy. V každej kúpnej zmluve nikto nekupuje nehnuteľnosť bez toho, aby sa s tým neoboznámil,
iba hlupák. On vedel, že ten odpad tam je, lebo už je 18 rokov sused parcely ktorú kúpili od p. A. a vieo tom stave. Tam sa diali veci ako, raz to chceli zhorieť. V nedeľu, zrazu tam prišil pán ktorý to zapálil a
takéto veci sa diali. Volali hasičov, je o tom záznam, pretože hasiči tam boli. Asi takým spôsobom sa
toho chceli zbaviť. To keby zhorelo nevie, je medzinárodný škandál, lebo vtedy tam bolo možno aj 3.000

ton, 2.000 nevie koľko. Druhá vec, kúpili ten areál preto, lebo chceli pokračovali v nejakej myšlienke tuto
čo p. A. začal s tým, že neznamená to keď kúpim areál, je síce v zmluve napísané aj s príslušenstvom.
Ale koľko parciel je takých, že parcelu vlastní jeden a dom rodinný druhý? To je normálne bežná vec,
že na mu na parcele sa niečo nachádza čo nie je vaše. Ďalšia vec tretia je, že Okresný úrad životného
prostredia Ilava samozrejme vie o tom odpade už 20 rokov a tým, že som to kúpil, tak však poznáme

sa všetci okres Ilava je malý a subjekty sa poznajú, tak mali konanie kde bol na koberčeku, že čo s tým
plánuje a boli zvedaví, že konečne to rozhýbať. Hovorí, že na ten projekt ktorý chce robiť k pyrolýze
sa ten odpad nehodí, tak sa musí sa zlikvidovať tak, že sa spáli v cementárke, alebo L. alebo niekto
ho spracuje úplne inak, ale oficiálne, nie na hulváta. Nechce robiť nič tak, ako začali, že to sypali do, v
roli mali vykopanú jamu a chceli vysypať tam, zasypať to rolou, ale prišli na to. Fotky z tej akcie kde sú
policajti, kriminálka, všetko zapáskované, má. Lebo to bolo vedľa nich, boli zvedaví čo sa deje. To bolo

ešte pred kúpou, takže takto sa to začalo likvidovať. K ďalšiemu bodu by rád podotkol, že firma MTO
KOVOSPOL, s.r.o. už dostala zaplatené za likvidáciu toho odpadu od firmy ktorá ho vyprodukovala.
Myslí, že to bol Hedin vedľa v areály ZŤS-ky je firma ktorá vyrába tapacír pre Kiu Automotíve a z toho
sú vlastne odrezky z toho čo oni vylisujú, tak odrezky sú tento odpad. Tie odviezli v rámci areálu p.
A., firme MTO KOVOSPOL, s.r.o. ktorá sa zaviazala, že to spracuje na to sú zmluvy, faktúry. Hedin

keby ho vyzvali tak dokážu, že 20 rokov dozadu za to zaplatili. Koľko? To ja už nevie. Ale oni dostali
za tú likvidáciu zaplatené. A dnes sa tvária, že nie sú vlastníci a hodíme to na iných. Čo sa ešte týka
životného prostredia dopovie. Zákon o životnom prostredí hovorí: za odpady na určitom pozemku je
zodpovedný majiteľ. Zodpovedný, ale nič nepíše o tom, že je vlastník. Ale ja ako vlastník pozemku,
že nie som vlastníkom odpadu, ja som zaviazaný ho vyriešiť. Buď tým, že dám trestné oznámenie na

neznámeho páchateľa a rieši to kriminálka, nájde páchateľa ktorý to tam uložil. Je bežná vec, že pri
potoky sa hádžu odpady, ľudia to tam vozia. Ale vlastník je zodpovedný. To je zodpovedný zo zákona.
On jednoducho nemohol ísť proti životnému prostrediu a tvrdiť im, že im nepristúpi na to konanie, alebo
nepodpíše, pretože naozaj je zodpovedný ako vlastník pozemku. Preto je tu, preto to rieši, preto hľadá
riešenie. Odpratáva ten odpad, ale tu nejde o to, že kto ho odprace. Hoci kto môže keď je ochotný, ide

po lese a zbiera fľašky a nič mu to nerobí. Ale kto to zaplatí, tu ide o to, že to stojí strašne veľa peňazí a
dnes sa tu bavíme o tom, p. A. naznačil dohodu. Ten odpad, likvidácia je odhadom tak 150.000,- eur bez
DPH. 170.000,- eur aj s dopravou to bude. A p. A. dal p. A. dohodu, že zaplatia tretinku, tretinku on a
tretinku ja. Nič nikto nemal problém, ale s p. N. sa nestretli akože so súhlasom. Tu nejde o to zruinovať
p. A.. Ide o to nájsť konsenzus a to sa snaží, ale tretia strana. Však aj 50.000,- eur nenájdete na ulici.

Však aj to je obrovský peniaz v dnešnej dobe. A to aké máme my dohody s p. A. v kúpnej zmluve, to
je medzi kupujúcim a predávajúcim. To nemá s odpadom nič spoločné. To, že mali areál ktorý si dal
na splátky? Súhlasil predávajúci, súhlasil kupujúci. To nemá s odpadom ani so žalobou nič spoločné,
s platením odpadu absolútne ani spôsob platenie nemá s odpadom nič spoločné. Je to tak? Je. Takže
hľadá riešenie. Preto sú tu, aby ho našli. Snažili sa mimosúdne, nejde to, tak chcú dotlačiť p. A., aby

aspoň na niečo prispela. Lebo dnes súna úrovni asi tak 120.000,- eur, 100.000,- eur určite bez DPH,
120.000,- eur s DPH čo už to zaplatili. Odviezlo sa tak tri pätiny, polovica od momentu podania žaloby,
500 tam ešte je ešte , hrubý odhad. Má fotky ako to odváža, keby bolo treba, nemá problém. Radšej si
to všetko dokumentuje. Vozia to oficiálne, nikde to neukladá, lebo by boli sami proti sebe aj prírode.
8.2 Ďalej uviedol, že v roku 2012 firma MTO KOVOSPOL, s.r.o. dostala za základe niekoľko ročného

vybavovania rozhodnutie z Ministerstva životného prostredia SR rozhodnutie o udelení súhlasu na
spracovávanie odpadov na parcelách týchto a týchto, na základe čoho ich tam už aj v tej dobe začínal
skladovať. Rozhodnutie o spracovaní a zhodnocovaní týchto odpadov, resp. recykláciu a navrátenie do
systému ako produktu, tzv. recyklácia alebo pyrolýza, to sa už nazýva hocijako. Firma MTO KOVOSPOL,
s.r.o. , je to aj na enviroportály SR, je to tam doteraz, to bolo v 2012. Podotýkam keby sme pozreli

mapky Google aj historické, tak už od 2012 sa tam ten odpad nachádza. Zarastal, to znamená, že toto
považuje za dôkaz toho, že p. A. si tam už chystal zásobu schovanú na toto spracovanie kedy vyrobí
a postaví tú linku.
8.3 V záverečnom návrhu žalobca v 2. rade uviedol, že tiež súhlasí s tým čo povedal žalobca v 1. rade.
9.1 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava vyjadrení

k žalobe zo dňa 19.08.2024. Žalobu považuje za nedôvodnú, žalobný petit je neurčitý, nevykonateľný
a nárok ktorého sa žalobcovia domáhajú sa nám javí ako nezmyselný. Podotýka, že žalobcovia svoj
nárok nijako nepreukázali a je len v rovine ich tvrdení. Tak ako už uviedli je toho názoru, že v prvom
rade nie je daná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu v 1. rade, nakoľko tento nie je vlastníkompozemkov a nebol ním ani v čase podania žaloby. Nie je tu teda daný žiaden právny vzťah a neexistuje
žiadna norma hmotného práva na základe ktorej by si mohol čo i len hypoteticky uplatniť právo ktoré
si žalobou uplatňuje. Čo sa týka žalobcu v 2. rade ten síce vlastníkom nejakých pozemkov je, avšak

nebolo preukázané o aké pozemky sa má jednať a k žalovanému tento nikdy nemal a ani nemá žiaden
právny vzťah. A teda ani tu nie je daná aktívna vecná legitimácia. Opakujeme, že žalobcovia doposiaľ
nepreukázali nimi žalovaný nárok. Tvrdia, že nejaký odpad sa nachádza na nejakých pozemkoch, ale ani
odpad ani pozemky neboli bližšie špecifikované. Z tohto pohľadu je žaloba navyše zmätočná. Žalobca
v 2. rade ako kupujúci pozemkov na ktorých sa údajne má nachádzať odpad v kúpnej zmluve vyhlásil,

že sa oboznámil s ich stavom, že mu je stav dobre známy a v tomto stave pozemky nadobúda do
svojho vlastníctva. Na inom mieste zase vyhlásil, že nadobúda predmet kúpy so všetkými súčasťami
a príslušenstvom. Súčasne upriamuje pozornosť, že žalobca v 1. rade v podanej žalobe vyhlásil, že
pozemky spolu s odpadom previedol na žalobcu v 2. rade. Ďalej by sme sa radi vyjadrili k argumentu, že
žalobca v 1. rade tvrdil, že ku dňu podania žaloby ani nebola zaplatená celá kúpna cena. To považuje
za zavádzanie, nakoľko z ním predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena, resp. jej posledná

splátka mala byť uhradená až 30.06.2024, teda až po podaní žaloby. Ďalej upozorňuje, že nikde v kúpnej
zmluve sa ani neuvádza, resp. nie je podmienené zaplatenie kúpnej ceny odprataním odpadu. Žalobca
v 2. rade vedel, že je tam umiestnený odpad, nakoľko je vlastníkom susedných pozemkov, vedel v akom
rozsahu v čase kúpy bolo už aj vedené správne konanie na Okresnom úrade Ilava, odbor starostlivosti
o životné prostredie. A koniec koncov v tomto konaní sa zaviazal, že odpad sám odprace v lehote 2

rokov od právoplatnosti rozhodnutia príslušného Okresného úradu. Je len ťažko uveriteľné, že pri tak
objemnej transakcii v hodnote viac ako 1,7 mil. eur by si strany neupravili vzájomné práva a povinnosti
vo vzťahu k odpadu ktorý sa má na pozemkoch nachádzať. Ak by súčasne nebolo úmyslom zmluvných
strán previesť vlastníctvo aj tejto súčasti, resp. ak nebola kúpna cena určená s prihliadnutím k právnym
skutočnostiam. Bez ohľadu na toto čo uvádza, považuje za najdôležitejšie, že žalobca v 2. rade bol

právoplatným rozhodnutím správneho orgánu zaviazaný na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu,
k čomu sa žalobca v 2. rade súhlasom na pojednávaní správneho orgánu zaviazal. Nie je teda v tomto
štádiu ani potrebné poznať vlastníka odpadu, pretože bola jednoznačne určená osoba ktorá tento odpad
má odstrániť. A touto osobou nie je žalovaný. Vo svetle vyššie uvedeného teda žaloba nie je dôvodná.
Jej podanie vníma ako účelové, navyše je žalobný petit nevykonateľný. Žiada súd, aby žalobu v plnom

rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9.2 Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že sa vyjadrí k tej poslednej veci, že ako je možné, že
žalovaný na prelome roku 20/21 začal odpratávať určitú časť odpadu. Na to je jednoduchá odpoveď.
Dňa XX.XX.XXXX zomrel p. G. A., jediný konateľ a jediný spoločník spoločnosti žalovaného. V tejto
spoločnosti ani majetkovo, ale ani inak menežmentsky, organizačne neboli zainteresované iné osoby.

Má na mysli dedičov p. A.. Opakuje dňa 05.10.2020 bolo úmrtie p. A.. Vzápätí na to dňa 19.11.2020
žalobca v 1. rade, čiže niečo viac ako mesiac po smrti p. A. podal žalobu voči žalovanému na odpratanie
odpadu z pozemkov spolu s návrhom na nariadenie na neodkladné opatrenie sp. zn. 22Cb/122/2020.
Bezbližšejznalosticelejzáležitostip.A.akojednazdedičiekpop.A.vdobrejvierezačalazabezpečovať
odpratanie odpadu. Až neskôr pri dôkladnej lustrácii dokladov spoločnosti zistila, že nemusí byť plnou

pravdou, že celý odpad ktorý sa tam nachádza by mal byť vlastníctvo spoločnosti žalovaného. Súčasne
podotýka, že napriek všetkému bola to práve p. A. ktorá iniciovala aj prostredníctvom PZ mimosúdne
rokovania, avšak p. A. ako konateľ žalobcu v 1. rade bol ten ktorý sa odmlčal a neriešil nič. Následne na
to z dôvodu nečinnosti bolo konanie o pôvodnej žalobe zastavené. Podotýka, že žalovaný sa zúčastnil
aj obhliadky, resp. miesta šetrenia v rámci správneho konania, kde otvorene aj do zápisnice uviedol, že

má záujem na riešenie. G. A. prisľúbil, že bude kontaktovať p. A., resp. PZ, aby sa veci začali riešiť.
Nič sa nedialo až následne sme v správnom konaní zistili, že pozemky s odpadom boli prevedené. K
vlastníctvu odpadu je toho názoru a trvá na tom, že žalobcovia si tí ktorí nesú dôkazné bremeno a
nepreukázali, že žalovaný je vlastníkom odpadu a akého odpadu. Čo sa týka nájomnej zmluvy zo dňa
01.01.2020 na ktorú sa žalobca v 1. rade odvoláva opakovane na tomto pojednávaní. V zmluve sa nikde

neuvádza, že nájomca ukladá odpad a o aký odpad by sa malo jednať na prenajatých pozemkoch a zo
zmluvy nie je celkom zrejmý ani účel na nich. O odpade je uvedená jediná zmienka a to, že plastový
odpad sa pripravuje na ďalšie zhodnocovanie v rámci projektu strediska recyklácie plastov. A podotýka,
že tento projekt v tom čase nepatril spoločnosti žalovaného, ale spoločnosti WP Dubnica s.r.o.. Žalobca
opakovane argumentuje, že bolo povinnosťou žalovaného uviesť pozemok do pôvodného stavu, avšak

nie je zrejmé čo týmto pôvodným stavom je a domnievam sa, že z toho čo aj vyplynulo z tvrdení žalobcu
v 1. rade, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy bol plastový odpad a možno nejaký ďalší odpad už
uložený na pozemku žalobcu v 1. rade. V tomto okamihu považuje žalobu za nedôvodnú a žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno ich tvrdení.9.3 Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na
vyjadrenia ktoré odzneli na pojednávaní na strane žalovaného. Zároveň uvádza, že žalobu považuje v
plnom rozsahu za nedôvodnú. Žalobný petit, tak ako bol naformulovaný, je zmätočný, nevykonateľný.

Žalobcovianijakonepreukázalisvojetvrdenia,listinnýmianiinýmidôkazmi.Súčasneopakuje,ženiejetu
ani daná aktívna vecná legitimácia minimálne na strane žalobcu v 1. rade. Odkazuje na správne konanie
a na jeho výsledky, teda na právoplatné rozhodnutie Okres úradu Ilava, odbor životného prostredia
spojený s rozhodnutím Odvolacieho orgánu. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd v plnom rozsahu
žalobu zamietol, žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

10. Súd vykonal dokazovanie listinami: výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres O., obec O., katastrálne
územie P.; výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres I., obec D. E. F., katastrálne územie G.; kúpna
zmluva č. 21/92022; Rozhodnutie Okresného úradu Ilava, odbor starostlivosti o životné prostredie
č. OU-IL-OSZP-2024/000214-010; Rozhodnutie Okresného úradu Ilava, odbor starostlivosti o životné
prostredie č. OU-IL-OSZP-2024/000214-010; Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č.
107/2020-1.7; stredisko recyklácie plastov Dubnica nad Váhom – základné informácie; oznámenie o

zmene navrhovanej činnosti; údaje o zmene navrhovanej činnosti; Rozhodnutie Okresný úrad Trenčín,
odbor opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP3-2024/029003-007; výpis z obchodného registra na
žalobcu v 1. rade zo dňa 22.01.2025; výpis z obchodného registra na žalobcu v 2. rade zo dňa
22.01.2025;výpiszobchodnéregistranažalovanéhozodňa22.01.2025,nájomnázmluvač.0201/2020.
11.1 Na základe vykonaného dokazovanie súd zistil na rozhodnutie o podanej žalobe nasledovný

skutkový stav: Žalobca v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX,
okres I., obec D. E. F., katastrálne územie G., a to pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 4174
m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 7397
m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 1142
m2 druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 957

m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 58 m2,
druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 234 m2,
druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 344 m2,
druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 4117 m2,
druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie. Žalobca v 2. rade nadobudol nehnuteľnosti vedené na

liste vlastníctva č. XXXX, okres I., obec D. E. F., katastrálne územie G. na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 21.09.2022, ktorú uzatvoril so žalobcom v 1. rade.
11.2 Kúpna zmluva medzi žalobcom v 1. rade a žalobcom v 2. rade zo dňa 21.09.2022 obsahuje
v článku I. predmet zmluvy, medzi ktorým sa nachádzajú aj nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva
č. XXXX. Obsahuje v článku II. kúpnu cenu, v článku III. stav predmetu kúpy. V rámci článku III je

výslovne uvedené, že žalobca v 2. rade ako kupujúci sa pred uzatvorením kúpnej zmluvy oboznámil
so stavom predmetu kúpy, tento stav mu je dobre známy a predmet kúpy v tomto stave nadobúda.
Zároveň obsahoval uvedený článok prehlásenie žalobcu v 1. rade v znení, že tento ako predávajúci
prehlasuje, že neexistujú žiadne zmluvy alebo dohody v dôsledku ktorých by bolo alebo mohlo byť
vlastnícke právo predávajúceho k predmetu kúpy akýmkoľvek spôsobom obmedzené alebo ohrozené

alebo by obmedzovali alebo by mohli obmedzovať jeho právo nakladať s predmetom kúpy podľa kúpnej
zmluvy. Predávajúci prehlasuje, že nemá vedomosť o tom, že by si tretia osoba (osoby) uplatňovala
akékoľvek právo z akéhokoľvek titulu k predmetu kúpy. Predávajúci zároveň výslovne vyhlásil, že na
predmete kúpy neviazne žiadne nájomné právo. Žalobca v 2. rade nadobudol vlastnícke právo vkladom
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V-3192/2022 – 232/2022.

11.3 Žalobca v 1. rade a žalovaný uzatvorili dňa 01.01.2020 nájomnú zmluvu č. 0201/2020 na základe
ktorej žalobca v 1. rade ako prenajímateľ a vlastník pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,
okres I., obec D. E. F., katastrálne územie G., a to pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere
4174 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere
7397 m2, pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 58 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a

nádvorie, pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 234 m2, druh pozemku – zastavaná plocha
a nádvorie, pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 344 m2, nehnuteľnosť DU 36 – sklady
SBS a spoluvlastník v 1 pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres I., obec D. E. F.,
katastrálne územie G., a to pozemku parcelné číslo XXX/XXX vo výmere 938 m2, druh pozemku –
zastavaná plocha a nádvorie prenechal uvedené pozemky do užívania žalovanému ako nájomcovi. Účel

nájmu bol špecifikovaný odkazom na rozsah predmetu podnikania žalovaného a to podnikanie v oblasti
nakladania s iným ako nebezpečným odpadom v rámci ktorého žalovaný zabezpečuje zber, triedenie
a separovanie ostatného plastového odpadu. Ďalej bolo v nájomnej zmluve uvedené, že tento plastový
odpad sa pripravuje na ďalšie zhodnocovanie resp. sa bude využívať v súvislosti s pripravovanýmprojektom Stredisko recyklácie platov Dubnica nad Váhom, pričom na uvedený projekt je spracovaná
veľká EIA, vydané stavebné povolenie a je aj zahájená výstavba, pričom realizáciu stavby aj technológiu
zabezpečuje spoločnosť WP Dubnica. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Zmluvné

strany si v rámci nájomnej zmluvy ďalej dohodli, že nájomca je povinný užívať predmet nájmu v súlade
s právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na predmet nájmu. Nájomca prehlásil, že je oprávnenou osobou
pre preberanie odpadov, nakladanie s nimi v rámci platných zákonov SR a nájomca sa zaviazal po
skončení nájmu odovzdať predmet nájmu v pôvodnom stave a ak to nie je možné vzhľadom na povahu
vykonaných prác, v stave zodpovedajúcom využívaniu predmetu nájmu s prihliadnutím na nevyhnutné

zmeny. Zároveň bolo v zmluve uvedené, že nájomca pozná technický a fyzický stav prenajatých
nehnuteľností, v takom stave ich preberá a zaväzuje sa ich udržovať a opravovať.
11.4 Rozhodnutím Okresného úradu Ilava č. k. OU-IL-OZP-2024/000214-010 bolo určené, že
žalobca v 2. rade je povinná osoba pre zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne
umiestneného odpadu zaradeného podľa prílohy č. 1 k vyhláške MZP SR č. 365/2015, ktorou sa
stanovuje katalóg odpadov, a to katalógové číslo 07 02 13 – odpadový plast v množstve 668,952 ton,

ktorýjeumiestnenýnapozemkochparcelyKN–CparcelnéčísloXXX/XXX,XXX/XXX,XXX/XXXJ.XXX/
XXX v katastrálnom území G. na vlastné náklady v lehote 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia a za nasledovných podmienok: Vlastník nehnuteľnosti ako osoba povinná zabezpečiť
zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu z predmetných pozemkov v súlade s ustanovením § 15 ods.
14 písm. c) zákona o odpadoch zabezpečí zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného

odpadu na vlastné náklady, výlučne prostredníctvom osoby, ktorá má na túto činnosť oprávnenie podľa
tohto zákona. Doklady o zhodnotení alebo zneškodnení odpadov v súlade so zákonom o odpadoch
bude určená osoba Okresnému úradu Ilava, odboru starostlivosti o životné prostredie predkladať
priebežne pri odstraňovaní nezákonne uložené ho odpadu z predmetných nehnuteľností. Určená osoba
do 15 dní po odstránení nezákonne uloženého odpadu predloží Okresnému úradu Ilava, odboru

starostlivosti o životné prostredie fotodokumentáciu stavu pozemku. Z uvedeného rozhodnutia zároveň
vyplýva, že Okresnému úradu Ilava, odboru starostlivosti o životné prostredie bolo dňa 13. 04. 2022
doručené Uznesenie spis. č. ČVS: G./NCK-ENV-TN-2022 zo dňa 04. 04. 2022 od Prezídia Policajného
Zboru, Národná centrála osobitných druhov kriminality, Odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a
environmentálnej kriminality, Oddelenie Trenčín, Jilemnického 1, 911 05 Trenčín o zastavení trestného

stíhania vo veci prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi osoby G. A. (1954) podľa § 302 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona na pozemkoch KNC parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX J. XXX/XXX
katastrálneúzemieG.sinformáciou,žeodpadumiestnenýnauvádzanýchpozemkochužniejepreúčely
trestného konania potrebný. Trestné stíhanie podľa Uznesenia spis. č. ČVS: G./NCK-ENV-TN-2022 zo
dňa 04. 04. 2022 bolo zastavené, z dôvodu, že je neprípustné, pretože v ňom nemožno pokračovať

a musí byť zastavené proti tomu, kto zomrel. Podľa odôvodnenia Uznesenia spis. č. ČVS: G./NCK-
ENV-TN-2022 zo dňa 04. 04. 2022 od Prezídia Policajného Zboru, Národná centrála osobitných druhov
kriminality, Odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality, Oddelenie
Trenčín, Jilemnického 1, 911 05 Trenčín bola vykonaná dňa 21. 10. 2021 ohliadka miesta činu a
vypracovaný Znalecký posudok č. 60/2021 o určení rozsahu neoprávneného nakladania s odpadmi od

súdnej znalkyne I. K. v odbore Ochrana životného prostredia, odvetvie Odhad škôd v životnom prostredí
a Priemyselný a komunálny odpad. V Technickej správe z geodetického zamerania, ktorú vypracoval I.
A. M. a ktorá tvorí podklad Znaleckého posudku č. 60/2021 sa uvádza polohopisné zameranie uložených
navážok na pozemkoch parc. č. KN-C p. č. 761/524, 761/194, 761/113 evidovaných na LV č. XXXX a
parc. č. XXX/XXX evidovanej na LV č. XXXX a celková kubatúra uloženej navážky v množstve 8802 m3.

Na základe prepočtov súdnej znalkyne sa uvádza vyčíslenie množstva odpadu katalógové číslo 07 02
13 – odpadový plast (kategória odpadu „O“ – ostatný odpad) na 668,952 t. Vyššie uvedené pozemky
KN-C parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX J. XXX/XXX katastrálne územie G. boli podľa výpisov z
listov vlastníctva č. XXXX J. XXXX (údaje z výpisov z katastra nehnuteľností platné ku dňu 20. 07. 2022)
vo vlastníctve spoločnosti TatraCom - Ferro s.r.o., Centrum II 70/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO

31 595 014. Na základe verejne dostupných zdrojov novým vlastníkom pozemkov je INFINITY TRUST
s.r.o., Námestie Matice slovenskej 4260/33, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 45 347 824. Okresný
úrad Ilava, odbor starostlivosti o životné prostredie na základe vyššie uvádzaného zistil, že odpadol
dôvod prerušenia konania do doby vyriešenia predbežnej otázky, nakoľko bolo konanie vo veci uvedenia
pozemku do pôvodného stavu zastavené a predmetné pozemky majú nového vlastníka spoločnosť

INFINITY TRUST s.r.o., Námestie Matice slovenskej 4260/33, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 45
347 824 podľa výpisov z listov vlastníctva č. XXXX J. XXXX – údaje z výpisov z katastra nehnuteľností
platné ku dňu 29. 11. 2023 a preto Okresný úrad Ilava, odbor starostlivosti o životné prostredie listom
číslo OU-IL-OSZP-2023/000142-008 zo dňa 07. 12. 2023 oznámil účastníkom konania v súlade sosprávnym poriadkom pokračovanie konania vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie
alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu katalógové číslo 07 02 13 – odpadový plast
(kategória odpadu „O“ – ostatný odpad) na pozemkoch KN-C parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX

J. XXX/XXX katastrálne územie G. podľa § 15 ods. 14 zákona o odpadoch a súčasne zvolal ústne
pojednávanie na deň 21.12.2023 (štvrtok) o 10.00 h. Doručenie oznámenia účastníkom konania je
preukázané. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica č. OU-IL-OSZP-2023/000142-009. Dňa
22.12.2023 (piatok) vykonal na základe dohody s vlastníkom pozemkov Okresný úrad Ilava, odbor
starostlivosti o životné prostredie aj miestnu ohliadku predmetnej lokality, pričom bola vyhotovená

fotodokumentácia, ktorá tvorí Prílohu zápisnice zo dňa 21. 12. 2023. Vzhľadom na to, že vlastník
nehnuteľnosti – pozemkov KN-C parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX J. XXX/XXX katastrálne
územie G. pri ústnom pojednávaní prejavil záujem o zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia
nezákonne umiestneného odpadu, Okresný úrad Ilava, odbor starostlivosti o životné prostredie v súlade
s ustanovením § 15 ods. 14 písm. c) zákona o odpadoch určil za osobu povinnú zabezpečiť zhodnotenie
alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu na pozemkoch KN-C parc. č. XXX/XXX, XXX/

XXX, XXX/XXX J. XXX/XXX katastrálne územie G. vlastníka predmetných nehnuteľností spoločnosť
INFINITY TRUST s.r.o., Námestie Matice slovenskej 4260/33, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 45
347 824, ktorý je povinný na vlastné náklady zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie predmetného
odpadu katalógové číslo 07 02 13 – odpadový plast (kategória odpadu „O“ – ostatný odpad) v množstve
668,952 t a to výlučne prostredníctvom osoby, ktorá má na túto činnosť oprávnenie podľa zákona o

odpadoch.
11.5 O podanom odvolaní proti rozhodnutiu Okresného úradu Ilava, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. OU-ILOSZP-2024/000214-010 zo dňa 12. 03. 2024 Okresný úrad Trenčín pod č. k.
OU-TN-OOP3-2024/029003-007 zo dňa 12.088.2024 rozhodol tak, že podľa ustanovení § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie

zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Ilava, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. OU-ILOSZP-2024/000214-010 zo dňa 12. 03. 2024, v ktorom rozhodol, že podľa § 15
ods. 14 písm. c) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov je odvolateľ osobou povinnou zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie
nezákonne umiestneného odpadu zaradeného podľa Prílohy č. 1 k vyhláške MŽP SR č. 365/2015 Z.

z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov (ďalej len „katalóg odpadov“)
ako 07 02 13 – odpadový plast umiestnený na pozemkoch KN-C parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX v k. ú. G. v odhadovanom množstve 668,952 ton v lehote do 2 rokov od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia potvrdil. V rámci odôvodnenia poukázal na to že zrejmé, že
ak prejaví vlastník nehnuteľnosti záujem na zabezpečení zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne

umiestneného odpadu, správny orgán v súlade so zákonom určí v rozhodnutí vlastníka ako osobu
povinnú zabezpečiť jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie. Odvolateľ ako vlastník nehnuteľností, na
ktorých sa nachádza nezákonne umiestnený odpad písomne súhlasilv zápisnici z ústneho pojednávania
č. OU-IL-OSZP-2023/000142-009 so zabezpečením zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne
umiestneného odpadu v zmysle uznesenia č. ČVS: G./NCK-ENV-TN-2022 zo dňa 04. 04. 2022 teda

odpadu katalógové číslo 07 02 13 odpadový plast, kategória ostatný odpad v množstve 668,952 t
v lehote maximálne 2 roky od právoplatnosti rozhodnutia o určení osoby povinnej zhodnotiť alebo
zneškodniť nezákonne umiestnený odpad a za podmienok uvedených v prílohe č. 2 zápisnice. Na
základe písomného súhlasu odvolateľa rozhodol prvostupňový správny orgán, že osobou povinnou
zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu je podľa § 15 ods.

14 písm. c) zákona o odpadoch odvolateľ. Prvostupňový správny orgán oboznámil odvolateľa aj s
podmienkami rozhodnutia, čo odvolateľ písomne potvrdil do zápisnice. Tieto podmienky následne
prvostupňový správny orgán určil vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Na základe
vyššie uvedeného má odvolací orgán za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo
zákonné a správne.

12.1 Súd na rozhodnutie o uplatnenom nároku na vyššie uvedený skutkový stav použil nasledovné
právne predpisy: Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako
aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
12.2 Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.12.3 Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

12.4 Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch la
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.
12.5 Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
12.6 Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie,
a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
12.7 Podľa § 665 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v
zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať

prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
12.8 Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
12.9 Podľa § 153 odsek 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
12.10 Podľa § 153 odsek 1 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

12.11 Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12.12 Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

13. Na základe zisteného skutkového stavu, súd vec právne posúdil nasledovne: Žalobcovia sa
domáhajú podanou žalobou vychádzajúc z obsahu podanej žaloby ochrany vlastníckeho práva, tvrdiac
že na pozemkoch vo vlastníctve jedného z nich sa nachádzajú hnuteľné veci, a to plastový odpad, ktorý
je vlastníctvom žalovaného, a ktorý znemožňuje žalobcovi v 2. rade ako vlastníkovi predmet vlastníctva
riadne užívať. Okrem toho ide o odpad, ktorý je potrebný vzhľadom aj na jeho negatívny vplyv na životné

prostriedky neodkladne odstrániť z pozemku a spracovať.
14. Žalovaný v rámci svojej obrany namietol vôbec v prvom rade aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 1.
rade z dôvodu, že žaloba v 1. rade nie je vlastníkom nehnuteľnosti, preto ako nevlastník nehnuteľnosti
sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva, ku ktorej predmetná žaloba vychádzajúc z jej obsahu
jednoznačne smeruje. Žalovaný poukázal v tomto smere aj na nejednoznačný a nevykonateľný petit

žaloby. A vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade ako vlastníkovi pozemku poprel právny vzťah k umiestnenému
odpadu na jeho pozemku. K petitu žaloby súd uvádza, že jeho znenie samé o sebe je izolovane
bez ďalšieho skutočne nevykonateľné, nakoľko ak by súd žalobe vyhovel a rozhodol by o povinnosti
vypratanie prenajatých nehnuteľností bez špecifikácie nehnuteľností, taký výrok by bol nevykonateľný.
Súd ale musí vychádzať z obsahu žalobu a nezaťažovať strany sporu zbytočným formalizmom.

Z podanej žaloby je zrejmé, z bodu 4, ktorých vlastníkom resp. spoluvlastníkom nehnuteľností bol
žalobca v 1. rade, a ktoré následne kúpnou zmluvou previedol na žalobcu v 2. rade a vo vzťahu ku
ktorým (bod 5, 6) žaloby uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu. Ide zároveň o jediné nehnuteľnosti,
ktoré žalobca v 1. rade špecifikoval v rámci podanej žaloby teda ide o nehnuteľnosti, ktorých vypratania
sa domáha. Preto súd žalobcu v 1. rade na opravu petitu žaloby v tomto smere ani nevyzýval. Súd však

poukazuje na skutočnosť, na čo poukazoval aj žalovaný v rámci svojej obrany, že žalobca v 1. rade nie
je v žiadnom právnom vzťahu so žalovaným, na základe ktorého by sa mohol ako žalobca vo vzťahu
k nemu sa domáhať ochrany formou žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Žaloba o určenie vlastníckeho
práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na
ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie

vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj
preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 Cdo 179/2010 zo dňa 28.09.2010). Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/172/2013 z 30.09.2024 v zmysle ktorého, návrh na vydanie veci (v prípade nehnuteľnosti návrhna jej vypratanie), slúžiaci na ochranu najtypickejšieho absolútneho práva, je priamym vecnoprávnym
prostriedkom ochrany vlastníckeho práva so všetkými z toho vyplývajúcimi sprievodnými znakmi.
Hmotnoprávnym základom reivindikačného návrhu na začatie konania je skutočnosť, že určitá vec sa

nachádza vo faktickej moci inej osoby, než jej vlastníka, pričom táto osoba zadržiava vec bez právneho
dôvodu. Vychádzajúc z uvedeného, základným predpokladom pre úspešnosť žaloby o vypratanie veci,
je preukázanie vlastníckeho práva (resp. iného práva) k predmetnej veci, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca
domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, nakoľko ide o žalobu, ktorá slúži práve na ochranu vecného
práva. V uvedenom prípade však od začiatku sporu je nesporné a tvrdil, to už aj v rámci podanej

žaloby sám žalobca v 1. rade, že tento nie je vlastníkom nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým sa ochrany
vlastníckeho práva domáha. Preto ako bolo žalobcovi v 1. rade či už vo výzve súdu z 13.03.2024,
či v rámci predbežného právneho posúdenia oznámené na pojednávaní dňa 22.01.2025 že jeho
postavenie v spore, jeho aktívna vecná legitimácia ako žalobcu je nanajvýš sporná. Vychádzajúc preto
z medzi stranami nespornej skutočnosti, že žalobca v 1. rade nie je vlastníkom nehnuteľností vo vzťahu
ku ktorým sa ochrany vlastníckeho práva domáha, súd konštatuje z uvedeného dôvodu nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu v 1. rade čo zároveň predstavuje dôvod na zamietnutie
žaloby vo vzťahu k nemu.
15. Žalobca v 1. rade ďalej poukazoval na uzatvorenie dohody medzi žalobcami ohľadom pomoci pri
odstránení zaprataných nehnuteľností. Uvedená dohoda však nezakladá vecnú legitimáciu žalobcu v 1.
rade t. j. nedochádza ňou k zmene vzťahu žalobcu v 1. rade k dotknutým nehnuteľnostiach, a tým aj

k získaniu oprávnenia domáhať sa súdnou cestou akýchkoľvek nárokov dotýkajúcich sa a viažucich
sa k predmetným nehnuteľnostiam. Teda dohoda o akejsi pomoci žalobcovi v 2. rade nemení žiaden
status žalobcu v 1. rade k nehnuteľnostiam žalobcu v 2. rade, o pomeru ku ktorým sa nárok uplatnený
v tomto konaní odvíja. Žalobca v 1. rade nie je vlastník nehnuteľností, držiteľ, užívateľ, preto aktívnu
vecnú legitimáciu na ich vypratanie v spore nemá.

16. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade súd uvádza, že v spore nemal preukázaný žiadny vzťah žalobcu
v 2. rade a žalovaného. Súd sa v tomto smere stotožňuje s tvrdením žalovaného, ktoré vyplýva aj
z vykonaného dokazovania, že žalobca v 2. rade si bol vedomý stavu v akom nehnuteľnosti nadobudol
t. j. aj s odpadom, ktorý na nej sa v tom čase nachádzal. Uvedené jednoznačne z uzatvorenej zmluvy
vyplýva. Po nadobudnutí nehnuteľnosti žalobcom v 2. rade žalovaný nebol vo vzťahu k uvedenej

nehnuteľnosti nijak aktívny t. zn. nebol činný vo vzťahu k umiestňovaniu naň ďalšieho odpadu, ktorý by
sa tam dovtedy nenachádzal. Postavenie žalovaného ako umiestniteľa odpadu je otázne, a to aj v čase
pred nadobudnutím nehnuteľností žalobcom v 2. rade. Žalovaný popiera právny vzťah k uvedenému
odpadu, výslovne popiera, že tento je jeho vlastníctvom. Poukázal práve na to, že iná spoločnosť, WP
Dubnica s.r.o. bola nositeľom projektu zhodnocovania plastov, ktorý na pozemkoch teraz žalobcu v 2.

rade mal byť realizovaný, ako aj na skutočnosti, že žalovaný je len spoločníkom spoločnosti WP Dubnica
s.r.o. a že žalobca v 2. rade vychádzajúc z tvrdenia priamo v podanej žalobe, nadobudol predmet kúpy t.
j. dotknuté nehnuteľnosti aj s odpadom na nich. Akýkoľvek zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom
v 2. rade nikdy neexistoval. Čo považuje súd za relevantné vo vzťahu k uplatnenému typu nároku je to,
či existuje nejaký právny vzťah žalovaného k umiestnenému odpadu, čím by došlo k prepojeniu medzi

žalobcom v 2. rade a žalovaným. Či je žalovaný vlastníkom odpadu, alebo ide o odpad prípadne, ktorý
tam žalovaný sám umiestnil, čím by sa zakladala dôvodnosť nároku žalobcu v 2. rade voči žalovanému,
bolo potrebné v spore preukázať. Žalovaný sa bránil tým že nie je vlastníkom odpadu umiestneného
na pozemkoch žalobcu v 2. rade a že ani predložená nájomná zmluva zo strany žalobcu neobsahuje
ustanovenia o tom, že žalovaný ukladá odpad a o aký odpad ide. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný

poprel svoj právny vzťah k umiestnenému odpadu na pozemkoch žalobcu v 2. rade, čo súd považoval
vychádzajúc aj z vymedzenia sporných skutočností za základnú podstatnú otázku, ktorej preukázanie
resp. nepreukázanie má význam pre rozhodnutie v spore vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade a potreby
ochrany jeho vlastníckeho práva, nakoľko tento tvrdil, že na pozemkoch sa nachádza odpad, ktorý nebol
súčasťou kúpnej zmluvy a chce sa ho zbaviť a k tomuto odpadu má právny vzťah žalovaný, ktorý by ho

z uvedeného dôvodu mal odstrániť a to vyprataním jeho nehnuteľností.
17. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka ods. 1, odsek 2 vlastník resp. oprávnený držiteľ má právo na
ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Táto ochrana sa poskytuje v občianskom sporovom
konaní buď žalobou vindikačnou (actio reivindicatio), t. j. žalobou na vydanie veci, alebo žalobou

negatórnou (actio negatoria), t. j. zapieracou žalobou. U nehnuteľností plní funkciu vindikačnej žaloby
žaloba na vypratanie. Vlastnícka žaloba na vypratanie nehnuteľnosti môže byť úspešná len vtedy, ak
žalobca preukáže svoje vlastnícke právo, resp. v prípade oprávneného držiteľa, ak preukáže právo
oprávnenej držby, a ak zároveň preukáže, že žalovaný do jeho vlastníckeho práva, resp. do právaoprávnenej držby neoprávnene zasahuje, napr. tým, že na pozemok, ktorý je vo vlastníctve, resp.
oprávnenej držbe žalobcu umiestnil bez právneho dôvodu, resp. na základe právneho dôvodu, ktorý
neskôr odpadol, veci, ktoré má (žalovaný) vo vlastníctve, alebo v oprávnenej držbe.

18. Súd poukazuje na to, že z podstaty sporového konania vyplýva, že pánom sporu je žalobca, t. j.
ten, kto podal žalobu. V tomto smere ho zaťažuje aj povinnosť označiť toho proti komu návrh na začatie
konania smeruje, t. j. žalovaného a teda definovať, kto bude v spore pasívne legitimovaný. Na druhej
strane sa samotná skutočnosť, že žalobca označí v žalobe nejakú osobu ako pasívne legitimovanú
ešte neznamená, že táto osoba pasívne legitimovaná skutočne bude. Pasívna legitimácia tohto subjektu

bude závisieť od naplnenia hmotnoprávnych predpokladov, t. j. v prípade ak sa žalobca domáha ochrany
vlastníckehopráva,tých,ktorésúvymedzenévustanovení§126ods.1Občianskehozákonníka.Žalobu
o vypratanie nehnuteľnosti je preto potrebné považovať za vlastnícku žalobu podľa § 126 Občianskeho
zákonníka. Obdobný postup potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v Českej republike,
ktorá vychádza z totožného právneho názoru (R 53/1973). Je potrebné poukázať, napr. na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 396/2003, v súlade s ktorým žaloba na vypratanie

pozemku poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má neoprávnene na tomto pozemku
umiestnené veci hnuteľné, prípadne tento pozemok užíva. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 1089/2015 vyplýva, že žaloba na vydanie (vypratanie) predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.
j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať (vypratať).
Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pasívna legitimácia osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak

nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.
19. Predmetom sporu je v uvedenom prípade v zmysle § 126 OZ ods. 1, resp. 2 ochrana vlastníka,
žalobcu v 2. rade, vlastníka nehnuteľnosti proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje, a to tým, že ako tvrdí žalobca má na jeho nehnuteľnostiach umiestnené veci, plastový odpad,
ktorý je jeho vlastníctvom resp. ho na tieto nehnuteľnosti umiestnil v rámci výkonu svojej podnikateľskej

činnosti. Ide o reivindikačnú žalobu chrániacu obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať,
užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou, ktorá v prípade nehnuteľnosti
má podobu žaloby na vypratanie.
20. Pri žalobe o vypratanie nehnuteľnosti je pasívne vecne legitimovaný ten subjekt, ktorý nehnuteľnosť
neoprávnene užíva. Pri žalobe o vypratanie stačí, ak sa dostatočne identifikuje nehnuteľnosť, ktorá je

neoprávnene užívaná, pričom nie je nutné špecifikovať každú vec, ktorá sa na pozemku nachádza. Pri
neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti a povinnosti jej vypratania neoprávneným užívateľom je potrebné
pristupovať k právu užívania komplexne, čo v danom prípade znamená nielen neumožnenie faktického
prístupu, resp. vstupu na pozemok, ale aj jeho prípadné nezapratávanie vecami žalovaného. Žalovaný
má pri povinnosti vypratania nehnuteľnosti túto vypratať, čo znamená buď odtiaľ odísť ak sa na nej

fakticky zdržuje a zároveň si aj odniesť alebo odstrániť svoje veci z pozemku, čo predstavuje komplexný
obsah práva užívania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 1089/2015 bod 12. a 24.). Vlastník
pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho vyprataním bez
ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe proti ktorej žaloba
smeruje“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 105/2008).

21. V predmetnom spore však bolo sporné, či hnuteľné veci, plastový odpad, nachádzajúci sa na
pozemkoch, nehnuteľnostiach žalobcu v 2. rade, boli na pozemok uložené žalovaným resp. rovnako
bolo sporné, či tieto hnuteľné veci, sú vlastníctvom žalovaného. Právny vzťah k hnuteľným veciam
umiestneným na pozemkoch žalobcu v 2. rade žalovaný poprel, poukázal na skutočnosť, že tieto veci
– plastový odpad sa nachádzal na pozemkoch už dlhodobo, už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy

z roku 2020, na ktorú žalobcovia v spore poukazovali a súvisel s činnosťou iného subjektu, spoločnosti
WP Dubnica, s.r.o. Za uvedenej situácie bolo na žalobcoch, predovšetkým žalobcovi v 2. rade ako
vlastníkovi nehnuteľností preukázať právny vzťah žalovaného k umiestneným veciam, nakoľko tento
sa domáhal rozhodnutia súdu o ochrane svojho vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom zo
strany žalovaného v podobe odstránenia odpadu, teda žalovaný mal mať k uvedenému odpadu nejaký

právny vzťah a toto bolo v spore potrebné preukázať. Žalobca v 1. rade tvrdil že ide o odpad žalovaného,
žalobca v 2. rade k vlastníkovi odpadu uviedol, že ide o odpad, ktorý vyprodukovala firma Hedin, ktorá
má výrobný závod na susediacom pozemku a ide o odrezky, ktoré ostali z toho, čo vylisovali pri výrobe
tapacír. Tento odpad uvedená firma odviezla do areálu t. č. žalobcu v 2. rade a žalovaný sa mal zaviazať
že tento odpad spracuje. Z uvedených tvrdení je preto vôbec rozporné, v akom právnom vzťahu by

mal byť žalovaný k predmetnému právnemu vzťahu, a kto ho na pozemky žalobcu v 2. rade umiestnil.
Bol to žalovaný, tretí subjekt, prípadne spoločnosť WP Dubnica, s.r.o., ktorá mala zastrešovať jeho
zhodnocovanie. Ide o tvrdenia, ale ani ako súd uvedenia ďalej, žiadne tvrdenie vo vzťahu k právnemu
vzťahu žalovaného k umiestnenému odpadu v spore preukázané nebolo.22. Žalobca v 2. rade ako vlastník nehnuteľnosti sa môže domáhať ochrany proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje postupom podľa § 126 OZ. V danej veci však bolo sporné,
aký je právny vzťah žalovaného k predmetným hnuteľných veciam na nehnuteľnosti žalobcu v 2.

rade. Aj samotní žalobcovia boli rozporní vo svojich tvrdeniach, keď žalobca v 1. rade tvrdil, že ide
o veci vo vlastníctve žalovaného, žalobca v 2. rade tvrdil, medzi inými, že ide o veci iného subjektu,
susediacej obchodnej spoločnosti, s tým, že táto ich umiestnila na pozemok žalobcu v 2. rade, s tým,
že žalovanému zaplatila odplatu za ich spracovanie. Z listinných dôkazov predložených do spisu, zase
vyplýva, že spracovanie plastového odpadu mal realizovať ďalší subjekt, a to spoločnosť WP Dubnica,

s.r.o.. Z rozhodnutia Okresného úradu Ilava č. k. OU-IL-OSZO-2024/000214-010, konkrétne z jeho
odôvodnenia, prvý odsek, vyplýva, že vo vzťahu k predmetnému odpadu bolo vedené trestné stíhanie
voči osobe G. A. pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi, pričom to, že išlo totožný odpad
je zrejmé z špecifikácie pozemkov, na ktorých bol uložený teda katastrálne územie G. parcela C č.
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX J. XXX/XXX teda ide o totožné nehnuteľnosti, z ktorých sa aktuálne
žalobcovia domáhajú voči žalovanému vypratania nehnuteľností a to odstránením na nich uloženého

odpadu. Vlastníckemu právu ako právu absolútnemu zodpovedá absolútna povinnosť všetkých nerušiť
vlastníka vo výkone jeho práva. V súvislosti s narušením vlastníckeho práva vzniká celý rad práv
relatívnych, napr. vlastníkovi vzniká právo domáhať sa voči rušiteľovi vydania veci či žiadať, aby
rušiteľ od zásahu do vlastníckeho práva upustil (porovnaj KNAPP VIKTOR, teórie práva Praha C.
H. Beck, 1995 str. 196 či Q. R. a kolektív občianske právo hmotné tretie vydanie Bratislava, Iura

edition, 2006 diel I. str. 186). Ak poruší niekto povinnosť nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva tým,
že do jeho práva zasiahne, vznikne medzi ním a vlastníkom relatívny právny vzťah, ktorého subjekty
sú individualizované a ktorého obsah je iný než obsah absolútneho vlastníckeho práva (obsahom je
napr. povinnosť individualizovaného rušiteľa upustiť od konkrétneho zásahu do vlastníckeho práva).
Rušenému vlastníkovi je na základe ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka priznaná len bližšie

neurčená ochrana „vlastníckeho práva“, avšak toto ustanovenie nevylučuje, aby ďalšie ustanovenie
Občianskeho zákonníka obsahovalo konkrétne formy tejto ochrany. V prípade trvajúceho zásahu do
vlastníckeho práva (o ktorý v konkrétnom prípade ide) vzniká medzi vlastníkom a rušiteľom relatívny
právny vzťah, ktorého obsahom je napr. povinnosť individualizovaného rušiteľa upustiť od konkrétneho
zásahu do vlastníckeho práva a vlastník má po dobu trvajúceho zásahu (po ktorú rovnako trvá relatívny

vzťah vzniknutý v dôsledku tohto zásahu medzi vlastníkom a rušiteľom) právo domáhať sa po rušiteľovi,
aby sa tohto rušenia zdržal podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Napr. ak umiestni rušiteľ na pozemku
vlastníka svoju vec je vlastník oprávnený domáhať sa vypratania predmetného pozemku. Ak umiestni
rušiteľ na pozemok vlastníka vec cudziu, môže vlastník pozemku žalovať rušiteľa i vlastníka tejto veci,
lebo vlastník veci nemá právo mať svoje veci na cudzom pozemku a rušenie trvá, dokiaľ nebude

odstránené (rovnako pozri aj uznesenie NS ČR 22 Cdo 2886/2014). V uvedenom prípade však je
postavenie žalovaného vo vzťahu k umiestnenému odpadu na pozemkoch žalobcu v 2. rade sporné
a žalobcom v 2. rade ako vlastníkom nehnuteľnosti v spore podľa názoru súdu nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že ide o subjekt, ktorý do vlastníckeho práva žalobcu v 2. rade zasahuje.
23. Samotná skutočnosť, že žalovaný bol nájomcom nehnuteľností na základe nájomnej zmluvy č.

0201/2020 uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným nie je dostatočným dôkazom o tom,
že odpad, ktorého sa žalobca v 2. rade domáha odstránenia umiestnil na tento pozemok žalovaný, je
jeho vlastníctvom resp. má k nemu akýkoľvek vzťah. K predmetnej nájomnej zmluve súd uvádza, že
v čase prevodu vlastníckeho práva táto už zanikla, vychádzajúc aj zo samotnej kúpnej zmluvy medzi
žalobcami. Žalobca v 1. rade ako predávajúci v rámci uvedenej kúpnej zmluvy výslovne v článku IV

odsek 5 vyhlásil, že na predmete kúpy neviaznu žiadne nájomné práva, teda z uvedeného vyplýva
ukončenie nájomného vzťahu. V spore nebolo uvedené akým spôsobom, ale pre výsledok sporu je
uvedené irelevantné. K spornosti postavenia žalovaného súd ďalej uvádza, že v bode III. nájomnej
zmluvy je síce opis činností, ktoré má žalovaný v predmete činnosti, ale zároveň je v uvedenom bode
vymedzené, že realizáciu stavby aj s technológiou na spracovanie odpadu zabezpečuje spoločnosť WP

Dubnica. Ďalej zmluva v súvislosti s odpadom obsahuje údaj v článku VI odsek 2, v zmysle ktorého,
je konštatované, že žalovaný prehlásil, že je oprávnenou osobou pre preberanie odpadov, nakladanie
s nimi v rámci platných zákonov SR. V bode bod uvedeného článku VI je zároveň uvedené, že nájomca
je po skončení nájmu povinný odovzdať predmet nájmu v pôvodnom stave. Na toto ustanovenie zmluvy
opakovane poukazoval žalobca v 1. rade a z tohto ustanovenia chcel vyvodiť zodpovednosť žalovaného

a dôvodnosť nároku na vypratanie nehnuteľnosti. K tomuto dojednaniu však súd musí uviesť, že z celej
zmluvy nie je zrejmé, v akom stave bol predmet nájmu v čase, keď bol odovzdaný žalovanému do nájmu
a v akom stave ho má žalovaný teda zanechať a to najmä za situácie, že z vykonaného dokazovania je
možné ustáliť, že na uvedených nehnuteľnostiach sa v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nejaký odpaduž nachádzal. Preto ak nebol špecifikovaný stav, samotné konštatovanie uvedenia do pôvodného stavu,
môže znamenať zanechať stav nehnuteľností iba v rozsahu odpadu, ktorý sa na ňom v čase prevzatia
nehnuteľností do nájmu nachádzal, pričom skutočne rozsah tohto nie je zrejmý. Nie je zrejmé, čo a či to

bol práve žalovaný, ktorý počas realizácie nájomnej zmluvy na tieto pozemky niečo umiestnil, naopak,
obaja žalobcovia sa zhodli v tom, že z týchto pozemkov bol žalovaným nejaký odpad odvezený.
24. V zmysle § 150 odsek 1 CSP sú strany povinné pravdivo a úplne uvádzať rozhodujúce skutočnosti.
Uvedené ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť
niečo relevantné v spore tvrdiť. Povinnosť tvrdenia, teda bremeno tvrdenia zaťažuje v prvom rade

žalobcu. S bremenom tvrdenia je úzko spätá aj dôkazná povinnosť, pričom ak ich žalobca ustojí, teda
v prvom rade tvrdí podstatné a rozhodné skutočnosti, následne na preukázanie pravdivosti svojich
tvrdení označí dôkazy, následne sa uvedená povinnosť tvrdenia s dôkaznou povinnosťou presúva na
protistranu, žalovaného. K princípom sporového konania súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že
v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi
princípom formálnej pravdy a následne rozsudok v spore v zásade zodpovedá tomu, čo strany zhodne

tvrdili. V sporovom konaní súd len výnimočne môže nahrádzať aktivitu strán sporu. Sporové konanie sa
neriadi „vyšetrovacou“ zásadou, kedy by súd zisťoval z vlastnej iniciatívy skutočnú pravdu. Žalobcovia
tvrdili určité skutočnosti vo vzťahu k žalovanému a to právny vzťah žalovaného k umiestnenému
odpadu, ktoré žalovaný poprel. Ak žalovaný poprie žalobcom tvrdené skutočnosti, musí žalobca
tvrdenú skutočnosť preukázať. Ak preto bol v spore tvrdený nejaký právny vzťah (vlastnícky, držiteľa,

umiestniteľa, spracovateľa) žalovaného k odpadu (k veciam) na pozemkoch žalobcu v 2. rade, žalovaný
akýkoľvekprávnyvzťahkumiestnenémuodpadupoprel,muselžalobcapreprípadúspechutentoprávny
vzťah preukázať. Žalobca predložil do spisu iba kúpnu zmluvu vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam
a nájomnú zmluvu, ktoré listiny právny vzťah žalovaného k odpadu na nehnuteľnostiach žalobcu v 2.
rade nepreukazujú.

25. Žalobca v 2. rade navrhol dokazovanie rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR, z ktorého
malo vyplynúť, že žalovaný plánoval zhodnocovať odpad. K uvedenému dôkazu súd jeho vykonanie
a vyžiadanie, nakoľko tento nebol do spisu predložený považuje jednak v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania a jednak v rozpore s koncentráciou konania. Ak by aj uvedený listinných dôkaz
potvrdil, že žalovaný plánoval zhodnocovať odpad, neznamená to, že k realizácii plánu aj skutočne

došlo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že realizovať zhodnocovanie mala spoločnosť WP Dubnica,
s.r.o., ktorá na uvedené mala vydané aj povolenie. Rovnako zmluva o zhodnocovaní odpadu, ktorú mal
mať žalovaný uzatvorenú so spoločnosťou Hanil, ktorú navrhol žalobca v 2. rade vykonať v spore na
pojednávaníakodôkaz,nespĺňapožiadavkuhospodárnostiakoncentráciekonania.Aniuvedenázmluva
aj keby bola do spisu predložená by len deklarovala opäť niečo, čo sa strany v nej dohodli, či k realizácii

došlo, na uvedené tento dôkaz by nebol dostatočný. Zároveň oba návrhy na doplnenie dokazovania
boli prednesené až na pojednávaní bez odôvodnenia uvedeného postupu a viedli by v rozpore so
zásadou koncentrácie k odročeniu pojednávania. Vychádzajúc z uvedených dôvodov tieto dva dôkazy
súd nevykonal. Ostatné dôkazy stranami navrhnutými v spore boli vykonané.
26. Na záver súd uvádza, že aj keď sú žalobcovia o tom vnútorne presvedčení, že žalovaný nedôvodne

popiera im úplne jasnú skutočnosť, a to že predmetný odpad „je jeho“, musia vychádzať z pravidiel
sporového konania. Vnútorné presvedčenie žalobcov, bez ďalších dôkazov uplatnených v súdnom
konaní v súlade s pravidlami súdneho konania, o ktorých boli žalobcovi riadne poučení (medzi inými
aj vo výzve z 09.09.2024, kde boli poučení aj o tom, že na prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania a opakovane aj s predvolaním na pojednávanie) nie je dostatočné na úspech v spore
o podanej žalobe. Samotná skutočnosť, že žalovaný po vzájomnej dohode určité obdobie dobrovoľne
začal vypratávať plastový odpad samé o sebe nie je preukázaním dôvodnosti žaloby a teda akéhokoľvek
právneho vzťahu k umiestnenému odpadu. Žalovaný bol jedným zo spoločníkov spoločnosti WP
Dubnica s.r.o., čo zároveň odôvodnil aj ako dôvod prečo začal uvedený odpad odpratávať. Určitá

zainteresovanosť spoločnosti WP Dubnica s.r.o. na umiestnení predmetného odpadu na pozemku
žalobcu v 2. rade je zrejmá, uvedená spoločnosť sa opakovane objavuje v listinných dôkazoch, ktoré
s predmetným odpadom súvisia. A aj keď sa aj súdu javí, že žalovaný mohol byť na uvedenom odpade
umiestnenom na pozemkoch žalobcu v 2. rade nejako zainteresovaný, vychádzajúc už len z predmetu
jeho činnosti uvedenom v Obchodnom registri, v spore tvrdené skutočnosti preukázané bez akýchkoľvek

pochybností neboli, preto súd žalobu aj vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal proti žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konaniarozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie.Odvolaniejemožnépodaťdo15dníododňadoručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Banskej Bystrici v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.