Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121264199
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6121264199.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr.JozefMačejaMgr.MatúšStaríčekvprávnejvecižalobcu:IntrumSlovakias.r.o.,IČO35831154,so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti
žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zastúpený: JUDr. Peter Vachan,
advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 19.995,59 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 11Csp/31/2021-122 zo dňa 9.
septembra 2021 vo výrokoch II., IV., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., IV. r u š í a vec mu v r a c i
a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy

278,52 eura a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 202,56 eura od
28.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 75,96 eura od 29.07.2021 do zaplatenia zastavil, výrokom II.
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.241,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 30,48 eura od 21.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.05.2018
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.07.2018
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.09.2018

do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.11.2018
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.01.2019
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.03.2019
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.05.2019
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.07.2019
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.09.2019

do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.11.2019
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.01.2020
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.03.2020
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.05.2020
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.07.2020
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.09.2020

do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.11.2020
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.01.2021
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.03.2021
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.05.2021
do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 359,64 eura od 21.07.2021
do zaplatenia, zo sumy 184,84 eura od 21.08.2021 do zaplatenia, a to všetko do 60 dní od právoplatnosti

rozsudku, výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom IV. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 %.2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 144, §
145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 290 Civilného sporového poriadku, § 488, § 489, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods.

9, § 565, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 499, § 502 ods. 1, ods. 2 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 7 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku
dňu postúpenia pohľadávky, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1,
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 19.10.2015 uzavretá Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi

spotrebiteľský úver za účelom splatenia spotrebiteľských úverov vo výške 25.000 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v 107-ich mesačných splátkach vrátane poistného vo výške 359,64 eur. Ročná úroková
sadzba bola dojednaná vo výške 8,90 %, RPMN vo výške 9,85 %, priemerná hodnota RPMN bola
uvedená vo výške 10,07 %. Výška poplatku za poskytnutie úveru bola dojednaná vo výške 500 eur.
Celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené vo výške 11.815,35 eur a celková čiastka, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vo výške 36.815,35 eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol dojednaný na 20.11.2015
a poslednej na 20.9.2024. Treťou upomienkou zo dňa 2.7.2018 vyzval právny predchodca žalobcu
žalovaného k úhrade dlžnej sumy, s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Výzvou na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 10.08.2018 právny predchodca žalobcu žalovanému
oznámil, že bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa

21.8.2018. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka dňa 8.7.2020 postúpená zo spoločnosti
Všeobecná úverová banka, a.s. na spoločnosť žalobcu. Žalovaný na uvedenú zmluvu zaplatil celkom
sumu 10.758,72 eur, z toho sumu 10.429,56 eur (359,64 eur x 29) do vyhlásenia predčasnej splatnosti a
následne dňa 21.8.2020 sumu 50,64 eur, dňa 27.4.2021 sumu 202,56 eur a dňa 28.7.2021 sumu 75,96
eur.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zmluva o úvere má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom, a preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy. Zmluva
o úvere neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch
správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Tento je uvedený vo výške 36.815,35

eur, avšak správne mal byť vo výške 38.981,48 eur (359,64 eur x 107 + 500 eur). Súd prvej inštancie
mal za to, že pri výpočte bolo potrebné vychádzať z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie,
pretože poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom žalovaný nemal možnosť uzavrieť zmluvu
bez poistenia, pričom zároveň odkázal na čl. 8. zmluvy o úvere, v zmysle ktorého dlžník podpisom
zmluvy zároveň automaticky súhlasí s poistením schopnosti splácať úver. Zmluva o úvere taktiež

neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch RPMN,
keď tento údaj je uvedený vo výške 9,85 %, ktorý však nebol určený správne. Súd prvej inštancie pre
výpočet použil vzorec podľa prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom správny údaj o
výške RPMN je podľa tohto výpočtu 11,50 %, pričom pri výpočte bolo potrebné vychádzať z výšky
splátky vrátane poplatku za poistenie, ako aj z poplatku za poskytnutie úveru. Ďalej zmluva o úvere

neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch dobu
trvania zmluvy o úvere, je uvedená spôsobom „do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto
zmluvy“, čo nie je naplnením zákonného ustanovenia, nakoľko uvedené ustanovenie vyžaduje presnú
špecifikáciu, teda či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Spotrebiteľský úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods.

1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu,
že v zmluve o úvere nie sú uvedené niektoré údaje vyžadované zákonom a je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že
žalobca nepreukázal, že by veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, pričom bol
pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov. Nie sú postačujúce údaje o refinancovaných úveroch a príjme žalovaného, pretožežalobca v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nepreukázal, že by
veriteľ zisťoval ďalšiu úverovú zaťaženosť žalovaného prostredníctvom príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch. Veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nepostupoval

s odbornou starostlivosťou, keď od žalovaného nevyžiadal dostatočné doklady preukazujúce jeho príjmy
a výdavky, keď podľa žiadosti vyžadoval od žalovaného iba doklad totožnosti, druhý doklad totožnosti
a doklad o priznaní sociálnej dávky dlhodobého charakteru, nezisťoval relevantné výdavky žalovaného,
keď okrem výšky splátok refinancovaných úverov sa iné, a to ani nevyhnutné (bývanie, strava, atď.)
mesačné výdavky neuvádzajú. V zmysle uvedeného žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úroku

z úveru, poplatku za poskytnutie úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len
na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného, pričom všetky platby
žalovaného bolo potrebné započítať výlučne na istinu úveru. K poplatku za poistenie súd prvej inštancie
dodal, že zo zmluvy o úvere a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená
konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle ustanovenia § 788 ods. 2
Občianskehozákonníka.Žalobcanepreukázal,žebybolažalovanémudoručenálistinaupozorňujúcaho

na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
a to Tretia upomienka z 2. júna 2018, ktorá je predpokladom pre záver o platnosti predčasného
zosplatnenia úveru. Súd prvej inštancie dodal, že predčasné zosplatnenie úveru je však vylúčené s
prihliadnutím na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru

po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Nakoľko žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 25.000 eur
uhradil celkom sumu 10.758,72 eur, nevrátená zostáva istina vo výške 14.241,28 eur. Vychádzajúc zo
skutočnosti, že poskytnutý úver vo výške 25.000 eur je bezúročný a bez poplatkov, z výšky splátky
359,64 eur, zo splatnosti splátok 20. deň v mesiaci s prvou splátkou splatnou 20. novembra 2015,
žalovaný mal povinnosť vrátiť sumu úveru v 70 splátkach splatných vždy 20. dňa v mesiaci počínajúc 20.

novembrom 2015 a končiac 20. augusta 2021, z toho 69 splátok vo výške 359,64 eur a poslednú splátku
dňa 20. augusta 2021 vo výške 184,84 eur. Splatnosť celého úveru ešte nenastala, a preto súd prvej
inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zostávajúcu nevrátenú splatnú istinu úveru vo výške
14.241,28 eur. Žalobcovi vznikol nárok požadovať od žalovaného popri plnení istiny vo výške 14.241,28
euriúrokzomeškania,pretožeideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,vovýškeo5percentuálnych

bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej priznanej splátky do
zaplatenia. Súd prvej inštancie mal za to, že k platnému postúpeniu pohľadávky došlo, nakoľko výzvu
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z 10. augusta 2018, doručenú žalovanému 21.
augusta 2018, možno nepochybne považovať za výzvu banky vyžadovanú ustanovením § 92 ods. 8

zákona o bankách. Taktiež došlo ku zachovaniu lehoty 90 dní, keďže k postúpeniu pohľadávky došlo
k 8. júlu 2020, a teda až po uplynutí 90 dní od doručenia výzvy žalovanému 17. augusta 2018. Súd
prvej inštancie na záver skonštatoval, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z úverového vzťahu
a žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaným.

5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 %, nakoľko žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania v časti istiny 278,52 eur, pričom zo zvyšnej časti bola žalobcovi
priznaná suma 14.241,28 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 73 % a hrubý
úspech žalovaného 27 %, teda konečný čistý úspech žalobcu 46%.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výrokoch II., IV. podal odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní
uviedol, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti, čo má za následok, že žalobca nemá nárok na splátky zročné po vyhlásení rozsudku.
Pre nedodržanie postupu v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a tiež

vzhľadom na to, že žalobca nebol oprávnený úver mimoriadne zosplatniť (§ 11 ods. 2 veta prvá zákona
o spotrebiteľských úveroch), je potrebné s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka
považovať dokument označený ako „Tretia upomienka - Pokus o zmier z 2. júla 2018“ a tiež dokument
označený ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z 10. augusta 2018“
za neplatné právne úkony. Keďže „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z

10. augusta 2018“ je neplatný právny úkon, nemožno ňou preukazovať splnenie podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. V ďalšom poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2017z 24. apríla 2018, rozsudok Najvyššieho súdu
sp. zn. 7Cdo 26/2017 z 28. marca 2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo92/2018 z20. novembra 2020. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho
zakladá aktívnu legitimáciu postupníka za predpokladu, že postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade
so zákonom. Vzhľadom na to, že „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z

10. augusta 2018“ je neplatná, žalobca nepreukázal doručenie výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách, teda ani uplynutie lehoty 90 dní. Pre nepreukázanie týchto podmienok žalobca nemá
v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Právny predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť len úver
splatný a keďže však vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné a ešte nenastala konečná splatnosť
úveru, postúpenie pohľadávky prebehlo v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto

je zmluva o postúpení s poukazom na ustanovenie § 39 Občiansky zákonník neplatný právny úkon.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že aj vo zvyšnej časti zamietne
žalobný návrh a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje v celom rozsahu za vecne správne. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania žalobcovi.

8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd na základe odvolania žalovaného rozsudkom sp. zn.
26CoCsp/53/2021 zo dňa 26. októbra 2022 výrokom I. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie označený v záhlaví vo výrokoch II. a IV. potvrdil
a výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd na základe dovolania žalovaného uznesením sp.

zn. 9Cdo/24/2023 zo dňa 29. januára 2025 v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 Civilného sporového
poriadku rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoCsp/53/2021 zo dňa 26. októbra 2022 zrušil
a vec mu v zmysle ustanovenia § 450 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie vzhľadom
na to, že odvolací súd sa pri riešení právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom

prípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmalrozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť (§ 389
ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 19.995,59 eur s príslušenstvom titulom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví už právoplatnými
výrokmi (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) I. konanie v časti o zaplatenie sumy
278,52 eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 202,56 eur
od 28.4.2021 do zaplatenia a zo sumy 75,96 eur od 29.7.2021 do zaplatenia zastavil z dôvodu

čiastočného späťvzatia žaloby a III. vo zvyšku žalobu zamietol, keď dospel k záveru o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. vo veci samej, ktorým súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.241,28 eur s príslušenstvom
a v napadnutom výroku IV. o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 %. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania
žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie
trpí skutkovými vadami a či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.12. Spornou a odvolaním nastolenou otázkou bolo, či boli splnené podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky z banky na žalobcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky. Súd prvej

inštancie mal zato, že podmienky platného postúpenia boli v prejednávanom prípade splnené. Žalovaný
zastávalnázor,žeprávnypredchodcažalobcuboloprávnenýpostúpiťlenúverpovyhlásenímimoriadnej
splatnosti, resp. po konečnej splatnosti úveru a keďže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné
a ešte nenastala konečná splatnosť úveru, postúpenie pohľadávky prebehlo v rozpore s ustanovením
§ 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, a preto je zmluva o postúpení s poukazom na ustanovenie §
39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon.

13. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku konštatoval, že veriteľ nebol oprávnený vyžadovať
od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ods. 38. rozsudku súdu prvej inštancie) a pre
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru neboli splnené ani podmienky v zmysle ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca nepreukázal, že by bola žalovanému doručená listina
upozorňujúca ho na možnosť predčasného zosplatnenia (ods. 40. rozsudku súdu prvej inštancie).

14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu postúpenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient

ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená

pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia práva
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

16. Podľa citovaného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu postúpenia zásadne práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže
veriteľ previesť na tretiu osobu. Z toto zákazu sú dané výnimky v prípade naplnenia ďalších tam
uvedených predpokladov, ktorými sú, že dochádza k postúpeniu z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa, ktorý má oprávnenie

na poskytovanie úverov vydané Národnou bankou Slovenska, resp. na banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky a zároveň pohľadávka, ktorá sa postupuje musí byť po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo musí byť splatná pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.17.Vsúdenomsporesúdprvejinštanciedospelzáveru,ževdôsledkuneplatnostivyhláseniapredčasnej
splatnosti úveru, nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu.

Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia v ustanovení § 17 ods. 1
obsahuje obmedzenie, ktoré umožňuje postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver (v prejednávanom prípade banka) na veriteľa, ktorý nemá obmedzený rozsah
poskytovania spotrebiteľských, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (teda

nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému zosplatneniu).

18. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o
zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

19. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Rozhodovanie v súlade s ustálenou judikatúrou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu
a princípu právnej istoty, vyjadreného v Čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku.
Ustálená rozhodovacia prax má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami. Sporové strany legitímne
očakávajú, že ich spor bude rozhodnutý za obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom,

a to najmä za situácie, ak v podobnej veci existujú publikované rozhodnutia. Pokiaľ sa chce súd odkloniť
od ustálenej rozhodovacej praxe, je jeho zákonnou povinnosťou dôkladne vysvetliť, z akých dôvodov
nekaceptoval súdnu prax. Odôvodnenie odklonu musí byť dôkladné a presvedčivé.

21. Súd prvej inštancie vec neprávne právne posúdil, keď v súdenom spore úplne opomenul aplikovať

príslušnú právnu normu, nakoľko neposúdil splnenie podmienky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá
zákona o bankách, vrátane odkazovacej vety za bodkočiarkou (§ 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
v znení neskorších predpisov, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.
1Cdo147/22017z24.apríla2019(R60/2018)uviedol:„Ustanovenie§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.
o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením

pohľadávky.Postúpeniepohľadávkybanky,kuktorémudošlovrozporestýmtoustanovením,jeneplatný
právny úkon.“ a v rozsudku sp. zn. 4Cdo 162/2020 z 27. októbra 2021 uviedol: „V sporoch s ochranou
slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania
splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky
zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“

Súdprvejinštanciesatakpririešeníprávnejotázky,odktorejzáviselorozhodnutievovecisamej,odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a tento svoj odklon žiadnym spôsobom nevysvetlil,
v dôsledku čoho je rozsudok súdu prvej inštancie v posúdení tejto otázky nepreskúmateľný.

22. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II.,

IV. zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).23. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať v zrušenom rozsahu, následne
znova posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je

nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku, a to najmä so
sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska
všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2, ods. 3 Civilného sporého poriadku
odôvodniť.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie, odvolacieho konania i dovolacieho konania (§ 396 ods. 3, § 453 ods. 3 Civilného sporového
poriadku), pričom pri rozhodovaní o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vezme súd prvej
inštancie dôsledne na zreteľ zásadu úspechu vo veci i zásadu zodpovednosti za zavinenie.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).