Rozsudok – Výchovné opatrenia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207962
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124207962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XXX/XX,
E. – F., zastúpená: JUDr. Slavomíra Vaněk Kochová, advokátka so sídlom Kolárova 656/31, Bytča a otec
G. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, so sídlom Moyzesova
20, 011 04 Žilina, v konaní o návrhu kolízneho opatrovníka na uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/119/2024-277 zo dňa 20. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/119/2024-277 zo dňa 20. novembra 2024 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) nariadil maloletej výchovné opatrenie formou pobytu
v Centre pre deti a rodiny F., H. XXX/XX, F. za účelom odbornej pomoci maloletej a zabezpečenia
nápravy rodinných a sociálnych pomerov najdlhšie na 6 mesiacov; obmedzil styk matky s maloletou
tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou výlučne v priestoroch zariadenia Centra pre deti
a rodiny F. po predchádzajúcej dohode s povereným zamestnancom zariadenia; rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 28 ods. 1, 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“), § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine, § 25 ods. 3 Zákona o rodine, mal na
základe vykonaného dokazovania preukázané, že návrh navrhovateľa na začatie konania je dôvodný.
Okresný súd poukázal na to, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina č.k. 0PPom/4/2024-8 zo dňa
27.04.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoPom/2/2024-82 zo dňa 28.05.2024
bola maloletá zverená do starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. najdlhšie na dobu 6 mesiacov a H.

I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXX/XX, B., bol povinný povoliť vstup do ubytovne na adrese
B. D. XXX/XX L. E. – F. a takisto aj sprístupniť priestory ubytovne osobám, ktoré vykonávajú výkon
tohto rozhodnutia. Predmetné uznesenie bolo okrem iného odôvodnené aj tým, že faktickú kontrolu nad
výchovou maloletej prevzal menovaný, hoci ide o osobu, ktorá nemá žiaden faktický ani rodinný vzťah k
maloletej a ani k jej matke. Menovaný zároveň nedisponoval žiadnym rozhodnutím súdu, ktorým by bol
oprávnený sa o maloletú starať, hoci sa toho sám alebo sprostredkovane na súde opakovane dožadoval.
Zo správy ÚPSVaR je zrejmé, že menovaný zastupuje maloletú dokonca na pôde školského zariadenia,

pričom matka sa na tomto procese nepodieľa. Menovaný má dokonca s maloletou a ďalšou maloletou
osobou M. N. opakovane cestovať bez sprievodu ďalšej oprávnenej osoby do zahraničia, pričom
okolnosti týchto „ciest“ sú prinajmenšom zvláštne. Podľa tvrdení maloletého M. je ďalšia plánovaná
zahraničná cesta do Dubaja, opäť len v trojici. Tieto školopovinné deti majú s menovaným cestovaťnapriek tomu, že nie je ich zákonným zástupcom, a teda nemá ani oprávnenie vykonávať za tieto deti
akékoľvek právne úkony. Matka má síce maloletú zverenú do osobnej starostlivosti, avšak faktický
výkon je realizovaný osobou s pochybnou trestnou minulosťou, ktorá nie je zárukou pre riadny zdravý

osobný, fyzický a duševný vývoj maloletej. Okresný súd rovnako poukázal na závery posledných
šetrení, z ktorých vyplýva, že maloletá má značnú absenciu v školskej dochádzke, ktorá je de facto
neopodstatnená, nakoľko podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky je zdravotný stav maloletej dobrý, čo
koliduje s tvrdením maloletej, že býva často chorá. Matka preukázateľne umožňuje maloletej styk
bez doprovodu s osobou, ktorá sa v minulosti okrem iného dopustila aj trestného činu sexuálneho

zneužívania a ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Od zverenia maloletej do osobnej starostlivosti
matky súdnym rozhodnutím nebolo fakticky možné vykonať žiadnu kontrolu zo strany SPODaSK, matka
nespolupracujeaotázneostáva,čiajvsúčasnostimatkavozvýšenejmierenepožívaalkoholickénápoje,
tak ako tomu bolo v minulosti.

3. Pri svojom rozhodovaní o návrhu navrhovateľa mal okresný súd na zreteli ako prvoradé hľadisko

záujem maloletej, jej zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin. Mal preukázané, že naďalej prebieha
trestné konanie, v ktorom je podozrivou matka a mal rovnako preukázané, že v záujme maloletej je
pokračovať naďalej v odbornej pomoci, a to formou terapií, ktoré sa realizujú v DAC O.. Okresný súd
sa stotožnil s názorom Okresnej prokuratúry Žilina ohľadom rodičovskej spôsobilosti matky. Matka síce
zmenila bývanie, avšak vzhľadom na krátkosť času, odkedy má zabezpečené bývanie, je otázne, či

si ho udrží aj naďalej. Rovnako vznikli v rámci konania pochybnosti o schopnosti matky si udržať
jej aktuálny pracovný pomer. Okresný súd zvýraznil, že od roku 2013 po súčasnosť mala matka 18
zamestnávateľov a má naďalej problém s alkoholom, o čom svedčí aj vykonaná dychová skúška počas
posledného šetrenia. Okresný súd vykonal pohovor s maloletou na ÚPSVaR Žilina za prítomnosti
kolízneho opatrovníka, v ktorom maloletá uviedla, že nechce zostať v zariadení a chce sa vrátiť k matke,

avšak vo veci, súvisiacej s osobou H. I. bola zdržanlivá, k týmto okolnostiam, čo sa týka trestného
konania, kde je jej matka podozrivou, sa vyjadriť nechcela. V čase vyhlásenia rozsudku sa maloletá
nachádza v Centre pre deti a rodiny F., k tomuto zariadeniu nemala žiadne sťažnosti ani pripomienky.
Nerozumela, prečo sa nemôže vrátiť k matke, keďže matka si upravila pomery, má byt, prácu. Okresný
súd ďalej konštatoval, že počas doby výchovného opatrenia bude sledovať situáciu na strane maloletej

v spolupráci s kolíznym opatrovníkom, psychológom zariadenia DAC O. v súvislosti s poskytovaným
odborným poradenstvom. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, podľa okresného súdu, že návrat
maloletej do rodinného prostredia k matke nie je v jej záujme. Matka okresný súd nepresvedčila o svojej
rodičovskej spôsobilosti, o trvalej zmene pomerov na jej strane a v čase rozhodovania okresný súd
nepovažoval prostredie u matky pre maloletú za vhodné pre jej riadny duševný, fyzický a mravný vývoj.

4. Okresný súd zároveň rozhodol o obmedzení styku matky s maloletou v zariadení tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku, pričom mal preukázané, že pokiaľ nebol obmedzený styk maloletej s matkou,
dochádzalo k stretnutiam maloletej s H. I., pričom práve z dôvodu týchto stretnutí došlo aj k odňatiu
maloletej z rodinného prostredia a k jej umiestneniu. Podľa okresného súdu nie je v záujme maloletej,

aby sa s menovaným stýkala a okresný súd mal pochybnosti, či by matka týmto stretnutiam zabránila.
Okresný súd obmedzil stretávanie matky s maloletou v rozsahu zodpovedajúcom rozsahu uvedenom
v neodkladnom opatrení, pričom matka uviedla, že s maloletou sa stretáva v sobotu a takéto stretávanie
vyhovuje jej aj maloletej. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 Zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).

5.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalaodvolaniematkazdôvodovuvedenýchv§365ods.1písm.
b), d), h), f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh

na uloženie výchovného opatrenia a návrh okresnej prokuratúry na uloženie neodkladného opatrenia zo
dňa11.09.2024zamietne.Vodvolaníuviedla,žesúdprvejinštancievodseku17.napadnutéhorozsudku
konštatoval, že mal preukázané, že naďalej prebieha trestné konanie, kde podozrivou osobou je ona
a súčasne sa stotožnil s názorom Okresnej prokuratúry Žilina ohľadom jej rodičovskej spôsobilosti, ktorá
bola okresnou prokuratúrou spochybnená. Rovnako okresný súd v jej neprospech vyhodnotil vyjadrenia

ohľadom zamestnania, účtu, častým zmenám zamestnania a jej údajným pretrvávajúcim problémom
s alkoholom. S takýmto prijatým záverom súdu prvej inštancie s ohľadom na charakter uloženého
výchovného opatrenia sa nemôže stotožniť, pri ukladaní jednotlivých druhov výchovných opatrení by
mal súd dbať na princípy subsidiarity a proporcionality. Jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré sanavrhovateľ domáhal nariadenia výchovného opatrenia vo vzťahu k maloletej, boli jej nezmenené bytové
pomery, teda jej zotrvanie v ubytovni, patriacej do vlastníctva H. I.. Toto prostredie bolo vyhodnotené
ako patologické pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletej. S uvedeným sa stotožnila a bezodkladne

zjednala nápravu. Nakoľko jej predchádzajúci príjem by nebol dostačujúci na úhradu nájomného
a súčasne pracovná doba bola nepriaznivá, bola nútená nájsť si nové zamestnanie. Uvedená snaha
a jej konanie bolo zo strany okresného súdu vyhodnotené ako nedostatočné, nakoľko nebolo možné
vzhľadom na krátke časové obdobie posúdiť, či k zmene skutočne došlo a pre prípad, že k tejto zmene
skutočne došlo, nebolo možné posúdiť dobu ďalšieho trvania. Podľa matky, je už v tomto prípade

badateľný nezáujem konajúceho súdu o to, aby maloletá sa prinavrátila do domáceho prostredia k nej,
pretože v tomto prípade malo byť podľa nej aplikované výchovné opatrenie, ktoré by určilo nad výchovou
maloletej dohľad.

6. V rámci konania o uložení výchovného opatrenia sa jej bytové pomery nezmenili a naďalej bývala a aj
v súčasnosti býva v prenajatom byte, čo predstavuje takmer 4 mesiace. V rámci týchto 4 mesiacov bola

neprestajne zo strany ÚPSVaR Žilina šetrená, a to v mieste jej bydliska. Počas letných mesiacov bola
šetrená aj v prítomnosti maloletej, kedy bola zo strany ÚPSVaR Žilina vykonaná neohlásená návšteva.
V tomto čase mala byť podľa tvrdení okresnej prokuratúry maloletá v prítomnosti H. I., čo mala umožniť,
samozrejme sa však maloleté dieťa nachádzalo doma s ňou. Aj napriek uvedenému, súd prvej inštancie
vyhodnotil, že „matka síce zmenila bývanie, avšak vzhľadom na krátkosť času, odkedy má matka

zabezpečené bývanie, je otázne, či si ho udrží aj naďalej“. Podľa matky, je nevyhnutné poukázať aj na to,
že maloletá bude mať čoskoro 16 rokov, pričom prezentuje svoj záujem vrátiť sa domov za ňou. Okresný
súd sa žiaľ ďalej nezaoberal tým, aká je vhodná dĺžka zotrvania v novom bydlisku na to, aby mohol
posúdiť, či skutočne došlo k zmene jej bytových pomerov. Podľa jej názoru, má byť touto lehotou lehota
stanovená § 365 ods. 1 CMP, nakoľko práve s touto lehotou počíta samotný zákon ako s dostatočnou

pre možnú zmenu pomerov, pričom ich následné sledovanie má byť dosiahnuté práve prvou, miernejšou
kategóriou výchovných opatrení.
7. Matka ďalej v odvolaní uviedla, že ďalším dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľ domáhal uloženia
výchovného opatrenia, bola existencia trestného konania voči jej osobe, toto trestné konanie voči
jej osobe je vedené takmer už 9 mesiacov s tým, že voči nej ku dnešnému dňu nebolo vznesené

žiadne obvinenie. V celom rozsahu poprela možné spáchanie tohto trestného činu s tým, že nikdy
nezverila maloletú do moci iného za žiadnym účelom. Aj pre prípad, že by voči nej bolo vznesené
obvinenie, bude svoju vinu popierať, nakoľko tento a ani žiaden iný trestný čin nespáchala. V žiadnom
prípade nezľahčuje situáciu vo vzťahu k trestnému konaniu, vedenému voči jej osobe, resp. týkajúce
sa maloletej a H. I.. Nemá však vedomosť o tom, k čomu sa má vyjadriť, žiadne vyjadrenie učiniť

nemôže, a preto mlčať nemôže byť na škodu jej ani maloletej. O maloletú sa starala výlučne sama.
Pokiaľ okresný súd spochybňoval jej rodičovskú spôsobilosť z dôvodu častých zmien zamestnania
a údajných pretrvávajúcich problémov s alkoholom uviedla, že 5 vykonaných dychových skúšok z 5
vykonaných dychových skúšok boli 3 s negatívnym výsledkom a 2 s pozitívnym výsledkom. Popiera, že
by mala problémy s alkoholom, o čom svedčia aj samotné namerané hodnoty, v rámci prvej dychovej

skúšky nafúkala 0,28 mg/l, čo zodpovedá dvom veľkým pivám a v rámci poslednej dychovej skúšky bola
nameraná ešte nižšia hodnota. Uviedla, že aktuálne chodí do zamestnania, privyrába si v pekárni, kam
chodí výlučne na nočné zmeny. Pre prípad, že by obvinenia boli voči nej pravdivé, nebola by schopná
chodiť do zamestnania, a to tak počas dňa, ako aj počas noci. Má za to, že častá zmena v zamestnaní
nemôže byť dôvodom pre prijatie záveru o jej rodičovskej nespôsobilosti, pretože prácu si často

zabezpečovala prostredníctvom pracovnej agentúry. Pri tejto spolupráci je častá zmena zamestnania
bežná, priam nevyhnutná.

8. Matka ďalej v odvolaní uviedla, že sa od času, kedy jej bola maloletá odobratá, snažila o to,
aby jej vytvorila vhodné prostredie a aby s ňou mohla tráviť všetok svoj čas a aj napriek tomu bol

výsledok jej snahy vyhodnotený ako krátkodobý, prípadne málo pravdepodobný, a to bez zohľadnenia
ďalších možností. Pri každom ďalšom rozhodnutí súdu sú jej ukladané ďalšie a ďalšie povinnosti, ktoré
by mala splniť, resp. boli jej vytýkané ďalšie nedostatky, ktoré by mala odstrániť. Voči jej bytovým
pomerom ÚPSVaR nemal absolútne žiadne výhrady, čo bolo prezentované kolíznym opatrovníkom
aj na pojednávaniach. Rovnako kolízny opatrovník nenamietal jej nedostatočnú súčinnosť, zároveň

preukázala svoju schopnosť materiálne zabezpečiť rodinu. Jediné, čo nedokáže ovplyvniť, je trvanie
trestného konania. Matka sa nestotožnila s konštatovaním okresného súdu, že bolo v konaní
preukázané, že pokiaľ by nebol obmedzený jej styk s maloletou v zariadení, dochádzalo by k stretnutiam
maloletej s osobou H. I.. Súd prvej inštancie, i napriek tej skutočnosti, že v celom rozsahu poprela to, žeby maloletá mala tráviť čas s osobou H. I., svoje tvrdenia podložila riadnymi dôkazmi v spojení s tým, že
opaknebolžiadnymspôsobomaanidôkazompreukázaný,mázato,ženebolomožnéprijaťzáverotom,
žebysavčase,kedybymalamaloletátráviťčassňou,stretávalasH.I..Počasceléhokonaniatvrdila,že

maloletá trávila čas s ňou, chodili po kúpaliskách, spolu na prechádzky, varili si. Nakoľko maloletú čakali
komisionálne skúšky, spoločne sa učili a aspoň tých pár hodín mohli tráviť spoločne. Dokonca v rámci
konania predložila aj čestné prehlásenia osôb, ktoré ju pre maloletú do CDR F. vozili a vo večerných
hodinách ich vozili späť. Okresný súd v tomto smere svoj napadnutý rozsudok dostatočne neodôvodnil
a neuviedol, na základe čoho a z akých dôvodov vychádzal, pokiaľ mal preukázané, že by sa maloletá

mala stretávať s osobou H. I.. Matka v odvolaní poukázala na to, že akceptáciou napadnutého rozsudku
by nepochybne došlo k nerešpektovaniu práva dieťaťa na kontakt s rodinou a na prítomnosť blízkej
osoby, ktorá je pre dieťa nenahraditeľná. Pre maloletú je jedinou blízkou osobou, nakoľko nikoho iného
nemá. Skutočnosť, že jej bola odobratá a navyše môže byť v jej prítomnosti výlučne v priestoroch CDR
F., a to aj napriek preukázateľnej snahe o zjednanie nápravy na jej strane sa prinajmenšom javí byť
porušením ústavného práva v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a súčasne Čl. 8 Európskeho dohovoru

o ľudských právach. Okresný súd absolútne nevzal do úvahy potrebu zachovania citových väzieb s ňou
a hoci si názor maloletej vypočul, tento i napriek veku maloletej, ani okrajovo nezohľadnil. Nepripustil
možnosť návratu maloletej do rodinného prostredia, so zavedením miernejších opatrení, práve naopak,
priklonil sa k názorom Okresnej prokuratúry Žilina.

9. Kolízny opatrovník vyjadril súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Z jeho správy o účinkoch opatrení, ktoré boli prijaté na odstránenie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené
výchovné opatrenie zo dňa 16.01.2025 vyplýva, že dňa 16.01.2025 bola vykonaná návšteva maloletej
v zariadení, sociálna pracovníčka zariadenia uviedla, že u maloletej žiadne výrazné zmeny nenastali, je
slušná, nevyvoláva konflikty, má dobré vzťahy s ostatnými deťmi aj vychovávateľkami, zdravotný stav

maloletej je dobrý, navštevuje 8. ročník, v škole neprospieva z geografie a telesnej výchovy. Ostatné
známky z predmetov sú priemerné až dostačujúce. Matka maloletú navštevuje pravidelne každú sobotu
v dohodnutý čas v priestoroch zariadenia. V zariadení bol vykonaný pohovor s maloletou, ktorá pôsobila
pokojne, komunikovala smelo na rôzne témy, uviedla, že sa má dobre, v zariadení nie sú konflikty, cíti sa
oveľa lepšie (pozn. ako v P. B.), matka ju navštevuje pravidelne, väčšinou sú v knižnici, rozprávajú sa.

V škole sa jej darí, pričom školu zhodnotila ako lepšiu ako tú predchádzajúcu. Pozitívne sa vyjadrila ku
spolužiačke z triedy, s ktorou má blízky kamarátsky vzťah. Veľmi si praje, aby súd, ktorý rozhoduje o jej
pobytevzariadení,bolčonajskôraprajesi,abymohlaísťnasúdnepojednávaniepovedať,akotovšetko
cíti. Chcela, aby jej názor počuli všetci účastníci konania, stále si najviac zo všetkého praje ísť domov.
10. Okresná prokuratúra Žilina k odvolaniu matky uviedla, že ide o námietky, ktoré prezentovala

už v rámci konania pred súdom prvej inštancie, pričom okresný súd sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami riadne vysporiadal a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutý rozsudok plne
rešpektuje a háji najlepší záujem maloletého dieťaťa. Okresná prokuratúra Žilina navrhla napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

11. Matka k vyjadreniu okresnej prokuratúry uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní. V
rámci konania nedostala možnosť preukázať zmenu svojich pomerov, pričom ďalšie predlžovanie pobytu
maloletej v zariadení v zásade túto možnosť iba odďaľuje. Poukázala na skutočnosť, že maloletá, ktorá
sa aktuálne nachádza v zariadení, nemá zo strany zariadenia povoľované absolútne žiadne vychádzky,
preto je v areáli zariadenia zatvorená už tri mesiace. Nemôže chodiť von ani so svojimi spolužiačkami či

ostatnýmideťmizozariadenia,čoobmedzujejejmožnostinadviazaťakékoľvekpriateľstváčiinésociálne
väzby. Maloletá sa nesťažuje na samotné zariadenie, avšak v tomto si pripadá ako vo väzení. Maloletá
môže opustiť zariadenie výlučne iba za účelom podrobenia sa odbornému poradenstvu v zariadení
O. – detské advokačné centrum, kam dochádza v sprievode vychovávateľky. Takéto zaobchádzanie
s maloletou považuje matka za nevhodné a neprijateľné, pretože sociálna izolácia vždy vedie k vzniku

úzkostných porúch či depresií. V mesiaci apríl 2025 to bude rok, kedy maloletá nie je s ňou. Počas tohto
obdobia si maloletá prešla šikanou, fyzickým napadnutím zo strany spolubývajúcich v predchádzajúcom
zariadení, výsmechom a vyhrážaním sa zo strany predchádzajúcej kolíznej opatrovníčky, ktorá bola na
jej apel a na základe predložených dôkazov bezodkladne vymenená. Maloletá stráca absolútne záujem
o školu, zvieratá, knihy a dokonca nemá záujem sa už ani s nikým rozprávať.

12. Kolízny opatrovník predložil záznam o vykonanej dychovej skúške matky maloletej s negatívnym
výsledkom. Z podania informácií kolíznym opatrovníkom zo dňa 06.02.2025 vyplýva, že matke ponúkli
možnosťzúčastniťsaporadenstvaaprípadnejpomocivzariadenídetskéhoadvokačnéhocentraO.,kdesa maloletá podrobuje odbornému poradenstvu, matke vysvetlili dôležitosť poradenstva, ktorú matka
však odmietla so slovami, že nikde nebude chodiť. Zároveň telefonovali právnej zástupkyni matky, aby
apelovala na matku a vysvetlila dôležitosť jej spolupráce v čase umiestnenia maloletej v zariadení, avšak

napriek tomu matka so spoluprácou nesúhlasila.

13. Podaním zo dňa 22.01.2025 Krajská prokuratúra Žilina oznámila, že preberá vstup do konania, ktorý
vykonala a doposiaľ realizovala Okresná prokuratúra Žilina.

14. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania
vo svojej správe o stave konania zo dňa 20.02.2025 vo vzťahu k trestnej veci zločinu zverenia dieťaťa
do moci iného podľa § 181 ods. 1 Trestného zákona uviedol, že od poslednej správy zo dňa 13.11.2024
bol zabezpečený znalecký posudok z opätovného skúmania zaistenia mobilného telefónu maloletej,
bez ďalších relevantných zistení znalca. Vo veci bol 07.02.2025 vypočutý svedok H. L.. Správcovi
systému ascAgenda (Edupage a iné) bol zaslaný príkaz prokurátora na vydanie uchovaných informácií z

počítačových systémov. Dňa 20.02.2025 bol vykonaný výsluch maloletej v procesnom postavení osoby
mladšejako18rokov,vovecitrestnéhočinuzvereniadieťaťadomociinéhopodľa§181ods.1Trestného
zákona ako aj vo veci trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.
V trestnej veci vedenej pre trestný čin zverené dieťa do moci iného maloletá odmietla vypovedať z
dôvodu, že je v príbuzenskom vzťahu k podozrivej, ktorá je jej matka. V trestnej veci, v ktorej predmetom

vyšetrovania je podozrenie zo spáchania skutku sexuálneho zneužívania podozrivým H. I. voči maloletej
maloletá odmietla vypovedať, aby neprivodila trestné stíhanie svojej matke. K tomu bola upozornená,
že jej matka s týmto konaním nemá nič spoločné. Na to uviedla, že odmieta vypovedať z dôvodu, aby
neprivodilatrestnéstíhaniesebe.Ktomutobolaupozornená,žeonajevtrestnomkonanípoškodenáajej
trestné stíhanie nehrozí. Opakovane bola poučená o zákonných dôvodoch odopretia výpovede. K tomu

uviedla, že nechce v tejto veci vypovedať. Na otázku vyšetrovateľa, či chce zdôvodniť, prečo nechce
vypovedať odpovedala, že to nechce zdôvodniť. Vyšetrovateľom bola opätovne poučená o všeobecnej
povinnostivypovedaťakosvedokvtrestnomkonaníabolavyzvaná,čitrvánatom,ženechcevypovedať.
Maloletá odpovedala, že áno. Maloletá pre uvedené dôvody nebola ani k jednej trestnej veci vypočutá.
Vyšetrovanie naďalej pokračuje. V obidvoch veciach budú ešte vypočuté ďalšie osoby, dátum vydania

rozhodnutia v daných trestných veciach nie je možné odhadnúť, predpoklad rozhodnutia je v horizonte
niekoľkých týždňov.

15. Kolízny opatrovník vo svojom podaní uviedol, že pod sp.zn. Pc 13/2025 sa na prokuratúre vedie
konanie o prešetrenie zákonnosti postupu Centra pre deti a rodiny F., nakoľko matka vzniesla námietky

k zákonnosti postupu zariadenia. Dňa 25.02.2025 bol zisťovaný názor maloletej v priestoroch centra
pre deti a rodiny za účelom zistenia aktuálneho stanoviska maloletej. Maloletej bol vysvetlený dôvod jej
zistenia názoru k danej veci. Vyjadrila sa, že sa má v zariadení dobre, lepšie ako v P. B.. Zúčastňuje
sa skupinových vychádzok a taktiež výletov. Individuálne vychádzky nemá umožnené, ale prijala by si
ich. Chcela by ísť na zmrzlinu, do parku. Uviedla: „Necítim sa byť obmedzovaná, ale priala by som si

individuálne vychádzky a väčší styk s mamou“. Maloletá neavizuje úzkostné stavy, ani depresie. Priala
by si víkendové pobyty u matky, chýba jej rodinné prostredie.
16. Okresná prokuratúra Žilina vo Vyrozumení zo dňa 13.03.2025 uviedla, že v priebehu vykonávania
pobytového opatrenia súdu v zariadení a v priebehu odvolacieho konania doručila matka vyjadrenie
zo dňa 29.01.2025 okresnému súdu, ktorého obsahom boli okrem iného jej námietky voči postupu

zariadenia najmä v tom smere, že maloletá nemá zo strany zariadenia povoľované absolútne žiadne
vychádzky, je tam zatvorená už tri mesiace s tým, že nemôže chodiť von. Maloletá si v zariadení
pripadá ako vo väzení, nemôže chodiť na žiadne vychádzky, preto, keď príde zo školy sedí do večera
na posteli a pozerá sa do steny, čím dochádza k jej deprivácii. Maloletá má povolené opustiť priestory
zariadenia výlučne za účelom podrobenia sa odbornému poradenstvu v zariadení O. - detské advokačné

centrum. Podľa názoru matky je takéto zaobchádzanie s maloletou nevhodné a neprijateľné, vždy vedie
k vzniku úzkostných porúch a depresií. Okresná prokuratúra Žilina vyhodnotila uvedené ako žiadosť o
preskúmanie zákonnosti postupu dotknutého zariadenia. Na tom základe požiadala o stanovisko k veci
Centrum pre deti a rodiny F., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, detské advokačné centrum O..
Centrum pre deti a rodiny F. sa k vzneseným námietkam matky vyjadrilo najmä tak, že maloletá počas

týždňa po škole trávi čas spolu s ostatnými deťmi zo skupiny vonku v areáli centra alebo spolu chodia na
vychádzky v okolí, na nákupy. Stáva sa, že sa maloletá odmietne zúčastniť. V priebehu víkendov, soboty
anedelesamaloletázúčastňujenavoľnočasovomprogrameavýletochvrámcicentra,spolusostatnými
deťmi zo skupiny. Maloletá nie nadšencom športových, ani iných pohybových aktivít. Pri pobyte vonkunie vždy súhlasí s účasťou a ostáva vo svojej izbe, pri službukonajúcej vychovávateľke. V rámci pobytu
vonku sa maloletá od ostatných drží v úzadí, najväčšiu radosť má maloletá pri návšteve obchodov.
Počas jej pobytu v centre vychovávateľky neevidujú žiadnu žiadosť o stretnutie so spolužiakmi, tiež

ju do centra neprišli spolužiaci zatiaľ navštíviť. Maloletá nie je uvoľňovaná na samostatné individuálne
vychádzky vzhľadom k tomu, že má obmedzený styk s matkou a zakázaný styk s osobou pána H. I.. V
prípade uvoľnenia maloletej na samostatnú vychádzku by centrum nedokázalo zaručiť, že neporušuje
výkon rozhodnutia súdu. Centrum má za to, že nedochádza k žiadnemu porušovaniu práv maloletej v
jeho zariadení. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina sa vyjadril tak, že zisťoval názor maloletej s

tým záverom, že táto sa má v zariadení dobre, zúčastňuje sa skupinových vychádzok a taktiež výletov,
individuálne vychádzky nemá umožnené, ale priala by si ich. Maloletá sa podľa svojich slov necíti byť
obmedzovaná, ale prijala by si individuálne vychádzky a väčší styk s mamou. Neavizuje úzkostné stavy,
ani depresie. Priala by si víkendové pobyty u matky, chýba jej rodinné prostredie. Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny Žilina nezistil skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o ohrození priaznivého psychického, či
sociálneho vývinu maloletej. Detské advokačné centrum O. sa k veci vyjadrilo tak, že s maloletou začali

spolupracovať dňa 25.10.2024 na základe rozhodnutia súdu a doposiaľ zrealizovalo s maloletou 14
individuálnych psychologických konzultácií. Z psychologických stretnutí z ich pohľadu nevyplynulo, že by
bola maloletá v zariadení nútene izolovaná, čo by viedlo k jej deprivácii, hoci si praje čo najskôr sa vrátiť
domov. Opakovane u maloletej zaznamenali vyjadrenia svedčiace o jej vlastnej tendencii sa izolovať od
druhých, že nemá chuť vychádzať zo svojej izby, je rada, že má izbu pre seba a „nikto“ ju neotravuje.

Skôr sa jedná o vedomú snahu maloletej držať si odstup od svojho okolia. Z vyjadrení maloletej evidujú,
že zariadenie pripravuje pre chovancov rôzne programy a možnosť zapojiť sa má aj maloletá. Okresná
prokuratúra Žilina konštatovala, že vzhľadom na obsah námietok matky ako aj vyjadrenie relevantných
subjektov dospela k záveru, že námietky matky nie sú dôvodné. Tvrdenia matky o údajne nútenej
sociálnejizoláciimaloletejnepodporiližiadnezdotknutýchnezávislýchsubjektovavkonečnomdôsledku

ani maloletá, ktorá sa k veci vyjadrila priamo pred kolíznym opatrovníkom a v neposlednom rade aj v
rámci psychologických stretnutí. Je samozrejmosťou, že vzhľadom k existujúcim súdnym rozhodnutiam
centrum nepovoľuje maloletej individuálne vychádzky, uvedené však v žiadnom prípade nie je možné
vyhodnotiť ako nútenú izoláciu, a to aj v kontexte mnohých spoločenských, záujmových a športových
aktivít, ktoré centrum organizuje pre svojich chovancov, ktorých má možnosť zúčastniť sa aj maloletá,

ktorá to sama potvrdila. Postup Centra pre deti a rodiny F. bol vyhodnotený Okresnou prokuratúrou ako
zákonný, pričom v činnosti a postupe zariadenia pri výkone pobytového opatrenia súdu neboli zistené
žiadne také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o porušovaní práv a právom chránených záujmov
maloletej.
17. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, odbor poriadkovej polície vo vzťahu k žiadosti

o súčinnosť - vykonanie dychovej skúšky na alkohol vo svojom podaní zo dňa 19.03.2025 uviedlo,
že dychovú skúšku sa u matky nepodarilo vykonať ani po opakovaných pokusoch, či už v denných
alebo večerných hodinách. Matku sa im nepodarilo zastihnúť na uvedenej adrese, ani prostredníctvom
telefónneho kontaktu. Matka nedvíhala telefón ani po opakovaných pokusoch.

18. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 07.04.2025 uviedol, že spolupráca s detským
advokačným centrom O. stále prebieha. K 31.03.2025 ostáva nedočerpaných 8,30 hodiny priamej práce.
Maloletá odmieta možnosť ísť do iného zariadenia, jej najväčším želaním je ísť domov, chýba jej rodinné
prostredie. Vzhľadom na stále prebiehajúce trestné konanie odporučil kolízny opatrovník zvážiť širší styk
maloletej s matkou, prípadne víkendové pobyty maloletej v domácom prostredí.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba – matka maloletej (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel
k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné.

20. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre

zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Zodôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,

odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom
matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2
CSP).
22. Podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho

rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí
nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého

obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

23. Podľa § 37 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné
opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej

starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti
podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa
§ 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému
dieťaťu na účely: a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú
diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo

zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie
na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré
vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
24. Podľa § 37 ods. 5 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie

podľa odseku 2.

25. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

26. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti
o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi
do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby,

ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh
dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky
na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

27. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že právna úprava výchovných opatrení (§ 37 zákona o
rodine) slúži k plneniu ochrannej funkcie a to napomáhaním navrátenia riadneho výchovného prostredia,
ktoré zabezpečí, že sa bude dieťa vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami
spoločnosti. Systém výchovných opatrení je systematicky budovaný od miernejších zásahov (§ 37ods. 2 zákona o rodine) k zásahom vážnejším (§ 37 ods. 3 zákon o rodine). Intenzívnejšie výchovné
opatrenia v ods. 3 možno použiť len vtedy, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak miernejšie
výchovné opatrenia neviedli k náprave, čo však môže byť prelomené výnimkou obsiahnutou v § 37 ods.

5 zákona o rodine a to, že takýto postup vyžaduje záujem dieťaťa. Pri uložení výchovných opatrení
väčšej intenzity môže súd dočasne odňať maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osôb,
ktoré sa o dieťa osobne starajú aj napriek ich nesúhlasu a môže maloletému nariadiť pobyt v niektorom
zo špecializovaných zariadení podľa sledovaného cieľa.
28. Krajský súd sa stotožňuje a považuje za odôvodnený postup súdu prvej inštancie, ktorý pristúpil

k uloženiu výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o rodine za
účelom odbornej pomoci maloletej, ktorý je uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, aj keď jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa ods. 2, pretože bolo
potrebné primárne prihliadnuť na záujem maloletej. V prvom rade je potrebné uviesť, že účelom
uloženia výchovného opatrenia nie je sankcionovanie rodiča, ale ochrana dieťaťa a zabezpečenie
riadneho výkonu rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o

uložení výchovného opatrenia je súd povinný prihliadať najmä na najlepší záujem dieťaťa, pričom
nie je viazaný iba aktuálnym stavom, ale aj jeho dlhodobou perspektívou a stabilitou prostredia, v
ktorom sa dieťa nachádza alebo by sa nachádzať mohlo. V konaní nebolo preukázané, že by matka
maloletej dokázala v súčasnosti zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú v plnohodnotnom rozsahu,
a to najmä s poukazom na skutočnosť, že matka maloletej má problémy so stabilitou pracovného

pomeru, ako aj bytovou situáciou. Najväčšia pochybnosť o rodičovskej spôsobilosti matky vyplýva
z umožnenia nevhodného vzťahu maloletej s osobou H. I., ktorú matka vo svojom odvolaní popiera.
Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že matka nedokáže ovplyvniť dĺžku trestného konania, avšak dodáva,
že matka v trestnom konaní vedenom pre trestný čin zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 181
ods. 1 Trestného zákona, má procesné postavenie podozrivej osoby. Okresný súd správne poukázal

na uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 0PPOm/4/2024-8 zo dňa 27.04.2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoPom/2/2024-82 zo dňa 28.05.2024, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie okrem iného aj z dôvodu, že faktickú výchovu nad maloletou prevzal H. I., hoci ide o osobu,
ktorá nemá žiadny faktický ani rodinný vzťah k maloletej, menovaný zastupuje maloletú na pôde
školského zariadenia, pričom matka sa na tomto procese nepodieľa, matka preukázateľne umožňuje

maloletej styk bez sprievodu s osobou, ktorá sa v minulosti dopustila, okrem iného, aj trestného činu
sexuálneho zneužívania a ohrozovania mravnej výchovy mládeže (ods. 16 napadnutého rozsudku
okresného súdu). Vzhľadom na správanie matky, opakované popieranie osvedčených/preukázaných
skutočností v konaniach týkajúcich sa maloletej, potom nie je možné sa z pohľadu odvolacieho súdu
stotožniť ani s odvolacím argumentom matky naznačujúcim neadekvátnosť zásahu okresného súdu

vpodobeobmedzeniajejstykusmaloletou,pretožejejdoterajšiesprávanieakonaniepodľaodvolacieho
súdu objektívne vzbudzuje pochybnosti o miere zodpovednosti matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že
pre účely rodinnoprávneho konania nie je nevyhnutné trestnoprávne preukázanie viny – súd prihliada
na celkovú mieru rizika pre maloleté dieťa a okolnosti, ktoré môžu ohroziť jeho zdravý vývin a
bezpečie. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo preto dôvodné uložiť predmetné výchovné opatrenie nad

maloletou, nakoľko výchovné opatrenia miernejšieho charakteru by s poukazom na zistené skutočnosti
konštatované okresným súdom v odseku 16 a nasl. napadnutého rozsudku neboli postačujúcimi, tieto
by sa minuli účinku, pričom prevážila ochrana záujmu dieťaťa nad striktným dodržaním postupnosti
výchovných opatrení, upravených v § 37 zákona o rodine.
29. Ani matkou uvádzané dôvody v odvolaní o zlom znášaní pobytu a odlúčenia maloletej od matky nie

sú podľa odvolacieho súdu dôvodom pre skončenie pobytu v centre pre deti a rodiny, vzhľadom
na potrebu pokračovania odbornej pomoci. Vzhľadom na skutočný stav veci vyplývajúci z obsahu
spisu okresného súdu a odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že v súčasnosti je nariadenie
výchovného opatrenia formou pobytu v centre pre deti a rodiny dôvodné a zohľadňujúce najlepší záujem
maloletej, ktorej návrat do rodinného prostredia nie je v súlade s jej najlepším záujmom vzhľadom na

nevyhnutnosť zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov, ale zvýrazňuje odvolací súd, že
aj za účelom odbornej pomoci maloletej. Matka, ani s ohľadom na obsah jej odvolania, nepreukázala
trvalosť zmeny pomerov na jej strane a v čase nariadenia výchovného opatrenia rodinné prostredie
u matky pre maloletú nepredstavovalo garanciu jej riadneho duševného, fyzického a mravného
vývoja. Pokiaľ matka poukazovala na čiastočné, niekoľko mesiacov trvajúce zastabilizovanie svojich

pomerov, tieto okolnosti, aj pri zohľadnení jej aktuálnej snahy o nápravu, nevylučujú potrebu nariadenia
výchovného opatrenia. Dodáva však odvolací súd, že okresný súd po uložení výchovného opatrenia
musí sledovať jeho vykonávanie priebežne, a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí,v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Pokiaľ má súd za to,
že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť.

30. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil ako vecne správny cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP

a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v §
387 ods. 2 CSP.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak.
33. Toto rozhodnutie B. súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.