Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200035
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200035.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, A., zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny, odbor sociálnych vecí Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov :
matka D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, A., právne zastúpená JUDr. Katarínou

Filipovičovou, advokátkou, Vajanského 2786/2, Žilina, a otec D. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XXX, A., právne zastúpený Mgr. Pavlom Dudíkom, advokátom, Jilemnického 2, Trenčín, o návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok
zo dňa 12. februára 2025, č. k. 44P/14/2025-52, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie v znení:

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 10.00
hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý štvrtok v čase od 17.00 hod. do
18.30 hod. s tým, že otec si maloletú v sobotu a v nedeľu v určenom čase prevezme a po skončení styku
odovzdá matke v mieste bydliska matky a vo štvrtok si maloletú prevezme v mieste konania krúžku, ak
sa krúžok nebude konať tak v mieste bydliska matky a po skončení styku ju odovzdá matke v mieste jej

bydliska. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v určenom čase odovzdať.
Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode manželstva vedenej na Okresnom súde
Pezinok pod sp. zn. 44P/4/2025.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. každý párny týždeň v roku v sobotu od 09.00
hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý utorok a štvrtok v čase od 16.00
hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a v určenom čase ju
na tom istom mieste vráti matke. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť (výrok I.). O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok (výrok II.). Z odôvodnenia

uznesenia vyplynulo, že návrhom postúpeným súdu prvej inštancie dňa 14.01.2025 sa otec domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode upravil jeho styk s maloletou tak,
že je oprávnený sa s ňou stretávať každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00
hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod.
Návrh odôvodnil tým, že matka s maloletou opustila spoločnú domácnosť dňa 16.12.2024, kedy odišla

do podnájmu v A.. Doposiaľ otec nevie, kde s dcérou manželka býva. Od uvedeného dňa dcéru videl
prvýkrát dňa 18.12.2024 na 10 minút. S matkou sa dohodli, že bude hradiť všetky adekvátne nákladyspojené s dcérou pod podmienkou, že bude stanovený pevný harmonogram stretávania sa s dcérou. Ani
po 3 týždňoch však stretnutia neboli pravidelné, prebiehali len vtedy, keď to matke vyhovovalo. Matka
otcovi neumožňuje pravidelné stretávanie sa s dcérou. Ďalšie jej požiadavky ohľadom požadovaných

platiebsaotecrozhodolnezaplatiť.Odvtedysastretnutiaešteviacobmedziliazmenilasaajkomunikácia
zo strany matky, ktorá sa postavila do pozície, že styk s maloletou sa môže realizovať len za jej
prítomnosti a iba v čase, ktorý určí ona. Otec sa od 16.12.2024 do 30.12.2024 videl s dcérou približne
iba 12 hodín napriek tomu, že sa jednalo o sviatočné obdobie. Stretnutia sa uskutočnili za prítomnosti
matky. A okrem dvoch stretnutí vždy na verejnom mieste. Od 30.12.2024 videl dcéru ešte menej, a

to do 07.01.2025 asi len 3 hodiny. S matkou nie je možné hovoriť, bráni mu v styku s dcérou a aj
styk, ktorý mu umožní trvá len niekoľko desiatok minút a za jej prítomnosti. Často sa stáva, že matka
niekoľko minút pred dohodnutým časom stretnutia toto zruší alebo iba niekoľko minút vopred napíše,
že ide s dcérou na prechádzku a môže sa k nim pridať. Svoju prítomnosť na stretnutiach žiadnym
logickým a objektívnym spôsobom odôvodniť nevie. Otec má za to, že matka nerešpektuje jeho práva
ako otca dieťaťa, rovnocenného rodiča. O dcéru sa dokáže postarať, chce sa o ňu starať, má o ňu

prirodzený záujem, chce sa s ňou stretávať a tváriť s ňou čas. Právne súd prvej inštancie vec posúdil
podľa § 2 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1
veta prvá, ods. 2, § 331 ods. 1 CSP, podľa čl. 5 Zákona o rodine. Súd lustráciou v registri zistil, že na
súde prvej inštancie bol matkou podaný návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode, ktoré je vedené pod sp. zn. 44P/4/2025. Matka

zároveň podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol vedený na súde prvej inštancie
pod sp. zn. 44P/3/2025, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 05.02.2025 tak, že návrh zamietol.
Matka sa predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zverenia maloletej
do svojej osobnej starostlivosti a úpravy styku otca s maloletou na každý párny kalendárny týždeň
v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v jej prítomnosti. Súd

prvej inštancie mal za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z návrhu
mal preukázané, že jeho právo na styk s maloletou nie je realizované tak, aby bolo možné hovoriť
o zákonnom naplnení tohto práva či už na strane otca alebo dieťaťa. Styk otca s dcérou sa aktuálne
realizuje veľmi nepravidelne podľa vlastného uváženia matky výlučne za jej prítomnosti, podľa tvrdení
otca len na pár minút. Takto nastavený styk otec nepovažuje za dostatočný na rozvíjanie jeho vzťahu

s dcérou. Súd dospel k záveru, že ak by sa maloletá aj naďalej nestýkala so svojim otcom, resp. styk
by mal závisieť od toho, či tento umožní alebo neumožní matka, tak by došlo k citovému strádaniu
a postupnému pretrhnutiu všetkých citových väzieb medzi otcom a dieťaťom, čo je proti záujmu dieťaťa.
Pokiaľ ide o matkou navrhovanú úpravu styku je potrebné uviesť, že je v záujme maloletej a povinnosťou
rodiča rešpektovať úlohu druhého rodiča v živote dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja

rodičia v rovnakom rozsahu. Skutočnosti uvedené matkou v jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd nevyhodnotil ako dôvodné na okamžitý zásah do rodičovských práv a povinností otca
takým spôsobom, akým by bolo nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd upravil styk
s maloletou za prítomnosti matky. Súd je názoru, že otcom navrhnutý styk je dôvodný, preto tento
neodkladnýmopatrenímnariadil.Taktourčenýrozsahstykusmaloletouzamedzínegatívnymnásledkom

absencie, resp. sporadického kontaktu s otcom, keďže pre ďalší psychický vývoj dieťaťa je vzájomná
väzba s otcom dôležitá.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka
maloletej.Uviedla,žesanestotožňujesprávnouargumentáciousúduprvejinštancieajehorozhodnutím.

Uviedla, že v konaní 44P/3/2025 o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ustanovil za
kolízneho opatrovníka súd navrhnutú matkou blízku osobu maloletého dieťaťa, a to D. G. H.. S ohľadom
na posilnenie participačných práv maloletých detí na súdnych konaniach považuje rozhodne za súladné
s najlepším záujmom dieťaťa, aby ho v konaní zastupovala blízka osoba, ktorej dôveruje. Konajúcemu
súdu existencia tejto blízkej osoby maloletého dieťaťa bola v čase ustanovenia za kolízneho opatrovníka

ÚPSVaR Senec známa. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu súd uprednostnil ÚPSVaR Senec pred
blízkou osobou maloletého dieťaťa. Z hľadiska posudzovania návrhu otca na úpravu styku s maloletou
podľa matky nebola priamo ohrozená výživa maloletej ani nenastala situácia, kedy by maloletá
pokračovaním v režime stretávania provizórne nastavenom rodičmi do tej doby bola ohrozená na zdraví
či živote, resp. by dochádzalo k porušovaniu jej práva a oprávnených záujmov alebo zásahom do práv

otca. Samotný otec v návrhu deklaroval, že stretávanie prebieha, teda zásah súdu nebol potrebný. Za
ostatný týždeň, kedy je matka nútená umožniť realizáciu styku otca s maloletou v zmysle napadnutého
uznesenia, maloletá styk výrazným spôsobom odmieta. Po návrate od otca dostáva záchvaty hnevu,
kope nohami, kričí a hádže sa o zem, pričom na tieto neprimerané reakcie maloletej, ktorá nedokážespracovať frustráciou s odlúčenia od matky a núteného trávenia času s otcom sa sťažovali aj susedia
bytového domu, ktorí matke zanechali pred dverami list. Do tej doby maloletá takéto prejavy nikdy
nemala. Napriek skutočnosti, že súd v napadnutom uznesení uviedol, že rozhodnutie prijal po zvážení

potrieb dieťaťa, rešpektujúc jeho denný režim, matke nie je zrejmé, na základe akého presvedčenia
súd dospel k tomuto záveru, keďže matke neposkytol priestor na vyjadrenie sa k predmetnému návrhu
a súčasne napriek výzve zaslanej opatrovníkovi na prešetrenie pomerov v domácnosti matky a správe
opatrovníka doručenej súdu túto nezohľadnil, ale iba mechanicky prevzal tvrdenia otca za osvedčené
a skopíroval ním podaný návrh bez bližšieho skúmania skutočného stavu. Odkedy sa maloletá narodila,

mávali rodičia pravidelné konflikty, pretože otec umožňoval plnú realizáciu nápadov svokry. Práve otec
so svojou matkou sústavne obmedzovali matkine rodičovské práva. S dcérou si na návštevách robia
čo chcú, aj keď je to nebezpečné alebo proti jej vôli. Vzájomný rodičovský vzťah narúšala otcova upätá
vzťahová väzba na svoju matku a uprednostňovanie jej želaní. Maloletá je v predškolskom zariadení,
ktoré navštevuje hodnotená ako nadpriemerne inteligentná. S jej aktivitou je nadmieru spokojná aj
lektorkatancavškôlke.Maloletáviedostatočneazrozumiteľnevyjadriťsvojepriania,pričommimoriadne

vnímavá je aj vo vzťahu k osobám. Otca nepovažuje za bezpečnú osobu. Mnohokrát bola svedkom
jeho fyzických a verbálnych útokov na matku, kedy sa prejavila jej zjavná tendencia ochrany matky.
Otec párovú terapiu odmietal, lebo podľa neho ju nepotreboval. Nakoniec na spoločnom stretnutí so
psychologičkou si priznal chybu a sľúbil zlepšenie jeho správania, k čomu však nedošlo. Svoje nevhodné
správanie začal stupňovať aj vo vzťahu k dcére, ktorú napriek jej výrazným prejavom často provokoval

a zasahoval do psychickej integrity, čím sám vytváral priepasť medzi nimi. Dcéra bola častokrát počas
prvého roka v škôlke chorá. So starostlivosťou o chorú dcéru otec nepomáhal. Maloletú kašľajúcu
počas víkendu bral na jazerá, hoci bola počas jari výstraha kvôli zlej kvalite ovzdušia, kvôli piesku zo
Sahary, privodil jej zápal priedušiek s bakteriálnou infekciou. Liečila sa doma 2 mesiace. Pediatrička
bola nahnevaná, že kašľajúce dieťa bolo vystavené v tomto čase pobytu vonku. Ani počas týchto 2

mesiacov liečenia matke nepomáhal a dcéru odmietal postrážiť. Súd napriek vyjadreniu otca, že dieťa
máva krúžky do 17.00 hod., ktoré navštevuje dlhodobo a veľmi sa na ne teší, na tieto skutočnosti
nereflektoval, hoci v uznesení uviedol, že zohľadnil denný režim dieťaťa. Otec v návrhu potvrdil, že
matka s maloletou odišla zo spoločnej domácnosti 16.12.2024. S maloletou sa stretol až 18.12.2024.
Otec teda potvrdil, že matka mu v kontakte s dieťaťom nebránila. Otec zavádzal súd, že stretnutia

s dcérou neboli pravidelné z dôvodu na strane matky. Zámerne však zatajil, že sa stretnutí dožadoval
každý jeden deň, ignorujúc dennú rutinu a krúžkovú činnosť maloletej, ktorá mu je známa. Na návrh
matky, že môže dcéru na krúžky brávať, ak s ňou chce tráviť viac času reagoval, že mu to nevyhovuje,
lebo je v práci do 17.00 hod. a taxikára robiť nebude. Sústavne si vynucoval pevný harmonogram
stretávania sa, ale nebol schopný dohody. Harmonogram má byť len taký, aký si predstavuje on. Styk

maloletej A. s otcom sa od odsťahovania zo spoločnej domácnosti realizoval. Rozhodne za dôvod
nariadenia neodkladného opatrenia nemožno považovať len to, že otec bol s rozsahom nespokojný.
Dcéra je ochotná sa stretnúť s otcom maximálne len na 1 hodinu, aj to za prítomnosti matky. Matka
otcovi svoju prítomnosť pri stretávaniach odôvodňovala viackrát. Otec to nie je ochotný akceptovať.
S ohľadom na vysokú mieru agresivity otca, ako aj hazardovanie so zdravím dcéry, keď jej spolu

s jeho matkou dávali do rúk nebezpečné predmety (aromatické guličky z osviežovača vzduchu a detskú
zábavnú pyrotechniku), prekračovanie osobných hraníc matky, keď odmietal odísť z kúpeľne a nútenie
matky sa opakovane pred ním prezliekať, hraníc maloletého dieťaťa (nasilu vynútené pusinky, aj keď to
príde dcére nepríjemné), nerešpektovanie súkromia, schválne stupňovanie nervozity maloletej. Matka
má dôvodné obavy o psychické ako aj fyzické zdravie maloletej A., pokiaľ táto zostane s otcom

osamote. Nie je pravdou, že by otec trávil s maloletou plnohodnotný čas. Nebol ani aktívne zapojený do
rodinného života, pred ktorým uprednostňoval svoju prácu. Maloletá A. nie je bez ujmy na jej psychickom
prežívaní schopná stráviť s otcom viac ako 1 max. 2 hodiny, aj to výlučne za prítomnosti matky. Svoj
nesúhlas demonštruje výrazným až afektívnym plačom. Pociťuje silnú bolesť tela. Matka tieto fyzické
prejavy pripisuje prežívaniu silného stretu z prítomnosti otca. Počas ostatného týždňa, kedy bola matka

nútená rešpektovať vykonateľné súdne rozhodnutie, otec odmieta pokračovať v zabehnutom vzdelávaní
a rozvoji dcérky. Odmieta ju voziť na krúžky, narúša jej denný režim, ruší jej aktivity, na ktoré je dieťa
zvyknuté a na ktoré sa teší, ktoré jej pomáhajú v napredovaní. Odmieta s ňou večer robiť lekárkou
nariadené očné cvičenia. Prestal sa akokoľvek informovať o dcéru, preto má matka za to, že jeho záujem
bollenpredstieranýpreúčelysúdnehokonaniaapotrebnéhopredkladaniadôkazov.Predložilae-mailod

pediatričky maloletej, ktorá bolesti nožičiek, na ktoré sa zvykla maloletá sťažovať už aj počas spoločného
spolužitia s otcom, najmä v období, kedy bola vystavená jeho agresívnym a autoritatívnym prejavom
a sťažuje sa na to opäť od doby, kedy je nútená tráviť čas s otcom bez matky, pripisuje zvýšenému stretu
a odporúča pre dieťa zabezpečiť čo najmenej stresové prostredie. V nedeľu 23.02.2025, kedy sa malopätovne realizovať styk otca so A. sa na naliehanie dieťaťa, ktoré si zvykne cez víkendy pospať, začal
styk po predchádzajúcej dohode s otcom o 10.00 hod. Dcéra je zvyknutá na poobedný spánok, ktorý
stále pre svoj zdravý psychický a fyzický vývin nevyhnutne potrebuje. Otec ju mal v nedeľu od 10.00

hod. do 17.00 hod., priestor na oddych jej nedal, chodila z jednej návštevy do druhej. Maloletú priviezol
o 17.00 hod., pretože sa mu sťažovala na bolesť bruška, nevedel čo s ňou má robiť. Navrhla napadnuté
uznesenie zmeniť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že toto neobsahuje obligatórne zákonné

náležitosti odvolania aj napriek tomu, že matka je právne zastúpená advokátom, a to uvedenie
toho, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne. Odvolacie dôvody sú v odvolaní iba
vymenované bez toho, aby mali reálny základ v obsahovej stránke odvolania. Matka odvolacie dôvody
nekonkretizovala. Celý obsah je opakovanie jej ničím nepodložených tvrdení, jej pohľadu na vec
a sťažovanie sa na to, že vo veci vystupuje ako kolízny opatrovník ÚPSVaR Senec a nie jej sestra.
Odvolanie matky je v mnohých častiach zmätočné. To, že nie je vhodné ustanoviť sestru matky za

kolízneho opatrovníka je vidieť presne aj v tomto prípade. Údajný kolízny opatrovník (sestra matky)
používa totožný slovník ako matka, rovnakým spôsobom sa vyjadruje na jeho adresu a snaží sa vytvoriť
rovnaký dojem o jeho osobe. Neustále tvrdí, že dcéra odmieta kontakt s otcom, má z neho strach,
vykazuje negatívne správanie po stretnutiach s otcom a matka má obavy o jej psychické zdravie. Takéto
tvrdenia sa opakujú bez predloženia akýchkoľvek konkrétnych dôkazov. Doteraz ani na jednom stretnutí

s dcérou nevznikol žiadny problém, pre ktorý by ju mal okamžite vrátiť matke. Dcéra si čas strávený s ním
a so širšou rodinou užíva. Vzťah matky k jeho matke je z jej vyjadrení zrejmý. Napriek tomu, že s matkou
ohľadom jej názorov na jeho rodinu zásadne nesúhlasil, v záujme zachovania vzťahu prijal viaceré
zásadné opatrenia. Od 18. apríla 2022 svojim rodičom zakázal návštevy v ich domácnosti. Matka od
tohto momentu prestala navštevovať jeho rodičov, zakázala aj videohovory medzi A. a starými rodičmi.

S matkou sa dohodli aspoň na hodinových návštevách raz týždenne iba on a A.. Dĺžku týchto návštev
prísne dodržiaval. V praxi sa však tieto stretnutia uskutočňovali len zriedka, keďže matka ich často
rušila. Obvinenia z ohrozovania zdravia dcéry považuje za úplne absurdné a nepodložené. Bezpečnosť
maloletej bola uňho vždy na prvom mieste. Vždy na ňu dohliadal, chránil ju a priviedol ju domov zdravú,
spokojnú a v poriadku. Matka uvádza, že jej bolo neskôr diagnostikované autoimunitné ochorenie, ktoré

ako tvrdí, vzniklo následkom stresu zo života s ním. Aj túto zdravotnú skutočnosť sa snaží pripísať
výhradne jemu, hoci išlo pravdepodobne o dôsledok hormonálnych zmien. Tvrdenie, že by odmietal
párovú terapiu alebo odbornú pomoc jednoznačne odmieta. Práve naopak pomoc aktívne vyhľadával.
Matka opakovane tvrdí, že koná proti dennému režimu dcéry, avšak nikdy neuviedla, aký režim by bol
podľa nej konkrétne vhodnejší. Veľmi rád by dcéru vozil na krúžky, pokiaľ by to nebolo na úkor toho

obmedzeného času, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím súdu. Zdôrazňuje, že počas priebehu krúžkov
nemôže byť prítomný, teda reálne netrávi s dcérou čas. Je presvedčený, že pre udržanie ich vzťahu
je oveľa dôležitejšie, aby mohli byť spolu, než aby bola dcéra každý deň na organizovanej aktivite.
Dcéra má okrem aktivít v škôlke naplánované krúžky takmer každý deň v týždni a často aj v soboru.
Opätovne zdôrazňuje, že s takto preplneným harmonogramom nesúhlasí, pretože dieťa v predškolskom

veku potrebuje aj voľný čas, oddych a najmä prirodzený kontakt s rodičmi. Matka na jednej strane tvrdí,
že mu v kontakte s dcérou nebránila, no zároveň uvádza, že nebol ochotný akceptovať čas, ktorý si
údajne žiadala na adaptáciu dcéry na nové prostredie. Ako otec, ktorý zrazu nemal žiadnu informáciu
o mieste pobytu ani zdravotnom stave svojej dcéry mal prirodzenú potrebu okamžite sa s ňou stretnúť.
Považuje za absurdné, že matka je schopná zo všetkého viniť výlučne jeho. Samozrejme nie je lekár,

no ak sa dcéra opakovane sťažovala na bolesti nôh bolo by logické najskôr zvážiť aj fyzickú záťaž, ktorú
predstavujú jej aktivity, 2x týždenne plávanie, tanečný krúžok, gymnastika. Rovnako je možné, že bolesti
nôh súvisia s rastovým obdobím, čo je u detí v predškolskom veku bežné. Namiesto toho, aby sa zvážila
vhodnosť takto intenzívneho režimu matka automaticky pripisuje príčinu stresovému prostrediu a jeho
osobe, pričom pri svojom náhlom odchode zo spoločnej domácnosti na stres a pocity dcéry absolútne

nemyslela. Matka mu však z jednej stany vyčíta, že údajne nerešpektoval dcérinu únavu, zároveň
mu vyčíta, že ju odovzdal skôr, keď túto únavu spozoroval. Poukazuje, že matka všetko podriaďuje
svojmu subjektívnemu vnímaniu toho, čo je pre dcéru najlepšie. Matka neustále najmä od nariadenia
neodkladného opatrenia komplikuje jeho čas strávený s dcérou. Neustále uvádza, že sa dcéra necíti
dobre, pritom lekára nevyhľadá, dcéra do škôlky ide, prípadne že je unavená alebo sa jej nechce, sú

to všetko subjektívne veci interpretované z pohľadu matky. Matka ako preferenčný rodič by si mala byť
vedomá toho, že je do určitej miery zodpovedná za to, aby dcéra mala pozitívny vzťah s otcom. Matka
je povinná dcéru riadne na stretnutie pripraviť, čo neznamená z pohľadu práva a súdnej praxe to, žeju iba oblečie. Matka zlyháva a robí všetko preto, aby jeho vzťah s dcérou čo najviac utrpel. Navrhol
uznesenie potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravený
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné

čiastočne zmeniť.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 44P/14/2025 je nariadenie
neodkladného opatrenia na základe návrhu otca, ktorým sa domáhal jeho úpravy styku s maloletou A.
tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý párny týždeň v roku v sobotu od 09.00 do 18.00 hod.,
v nedeľu od 09.00 do 18.00 hod. a každý utorok a štvrtok od 16.00 do 18.00 hod. s tým, že maloletú

si prevezme v mieste bydliska matky a v určenom čase ju na tom istom mieste matke vráti a matka je
povinná maloletú na styk riadne pripraviť, a to do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode manželstva.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie v súlade s návrhom otca.

7.Podľa§28ods.1písm.a)aods.2Zákonaorodine,súčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa.

8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťaťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú

primerane.

10.UvedenécitovanéhoustanoveniaZákonaorodinepredstavujúhmotnoprávnypodklad rozhodovania
súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú
a ustanovenia § 324 a nasl. CSP v spojení s § 360 a nasl. CMP predstavujú podklad procesnoprávny

vtedy,aktovyžadujeúpravapomerovúčastníkovkonaniapredzačatímkonania,počaskonania,aleskôr
ako súd rozhodne vo veci samej, prípadne aj po skončení konania vo veci samej. Nedostatok dohody
rodičov o podmienkach výkonu ktoréhokoľvek z práv a povinností týkajúcich sa maloletého dieťaťa môže
byť dôvodom pre úpravu príslušnej otázky súdom, poprípade formou neodkladného opatrenia, a to
dokonca aj bez návrhu zo strany účastníka.

11. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok, prípadne právo, ktorému sa
má poskytnúť dočasne ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd pri rozhodovaní

o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, obmedzí sa len na osvedčenie podstatných skutočností, z ktorých
možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou
úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov na nevyhnutnú
mieru, a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenie z dôvodu potrebydočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,
keď je potrebné na čas (spravidla do rozhodnutia vo veci samej) upraviť starostlivosť o maloleté dieťa,
vyživovaciupovinnosť,stykrodičasdieťaťomapod..Priúpravestykujeúčelomneodkladnéhoopatrenia

zabránenie odcudzeniu dieťaťa od rodiča, v ktorého starostlivosti sa dieťa nenachádza, keď následky
takejto ujmy sa neskôr len ťažko naprávajú a vytvorenie nevyhnutného rámca potrebného pre zaistenie
možnosti pravidelného styku s týmto rodičom.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil

potrebu neodkladnej úpravy, ktorou by otec mal upravený do skončenia konania vo veci samej (rozvod
manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode) styk s maloletou
dcérou, pričom odvolací súd, berúc do úvahy aj tvrdenia a dôkazy predložené účastníkmi po vydaní
odvolaním napadnutého uznesenia dospel k záveru o potrebe čiastočne korigovať podmienky styku
určené v napadnutom rozhodnutí.

13. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletej sú manželia, od 16.12.2024
nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa matka spolu s maloletou dcérou odsťahovala. Na súde
prvej inštancie prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej A. na čas po rozvode manželstva, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 44P/4/2025. V tomto
konaní podala matka zároveň aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vedený na súde prvej

inštancie pod sp. zn. 44P/3/2025, ktorým žiadala dočasne maloletú zveriť do svojej starostlivosti, otcovi
upraviť styk s maloletou na každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod.
a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.:00 hod. v prítomnosti matky. Návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia bol zamietnutý. Otec v návrhu uvádza, že matka mu určuje, kedy sa môže s maloletou
stretnúť, stretnutia sú krátke, väčšinou na verejnom mieste a vždy za jej prítomnosti. Matka naopak

tvrdí, že otcovi styk umožňuje, maloletá sa však s ním stretávať nechce, keď tak, len v trvaní jednej
maximálne dvoch hodín a za jej prítomnosti. Po stretnutiach má maloletá neprimerané reakcie a to
záchvaty hnevu, kopanie nohami, krik, hádzanie sa o zem. Maloletá otca nepovažuje za bezpečnú
osobu, keďže mnohokrát bola svedkom jeho fyzických a verbálnych útokov na matku, kedy sa prejavila
jej zjavná tendencia ochrany matky. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 12.02.2025 vyplýva, že

zo šetrenia pomerov u matky vyplynulo, že matka býva v dvojizbovom prenajatom byte v A., otec
zostal bývať v pôvodnej domácnosti. Uviedla, že súhlasí so stretávaním sa maloletej s otcom v jej
prítomnosti, z dôvodu, že otec sa v spoločnej domácnosti prejavoval agresívne, správa sa voči nej
arogantne, komunikácia medzi nimi je napätá. Uviedla tiež, že otec na maloletú kričal a jeho správanie
je manipulatívne. Otec uviedol, že má od odchodu matky zo spoločnej domácnosti výrazne obmedzený

kontakt s dcérou, tým pádom dcéra aj so širšou rodinou na strane otca. Maloletá navštevuje A. I. J.
K. A., navštevuje matematický krúžok (streda 16.30 až 17.30 hod.), plavecký krúžok (utorok a štvrtok
od 16.00 do 17.00 hod.) a gymnastiku (v pondelok 15.30 až 16.30 a v sobotu). Matka uviedla, že
režim maloletej je nastavený tak, že okolo 18.00 hod. večeria a o 20.00 hod. je uložená na spánok,
nosí okuliare a pravidelne navštevuje stomatológa. Opatrovník uviedol, že návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia je opodstatnený, stretávanie sa otca s maloletou v prítomnosti matky na krátky
čas nie je dostatočný pre budovanie vzťahu maloletej s otcom, takéto fungovanie spôsobuje eskaláciu
konfliktov medzi rodičmi, čo nie je v záujme dieťaťa. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky
pre zabezpečenie fyzického, psychického a sociálneho vývinu maloletej, v starostlivosti nezistili žiadne
nedostatky. Doporučujú návrhu otca v plnom rozsahu vyhovieť s možnosťou vyzdvihnúť maloletú otcom

aj v predškolskom zariadení.

14. V súčasnosti teda neexistuje žiadne rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletou a rovnako
v tejto otázke neexistuje dohoda rodičov. Otec sa od decembra 2024 s maloletou síce stretáva, ale
pokiaľ ide o rozsah a podmienky realizácie jeho styku s dcérou, tieto určuje matka. Otec má o dcéru

záujem, chce sa s ňou v čo najširšom rozsahu stretávať a podieľať sa na jej starostlivosti a výchove.
Matka však bráni rozvoju ich vzájomného vzťahu a otcove snahy o častejšie stretávanie na strane matky
nenachádzajú pochopenie, tiež odmieta ponechať maloletú s otcom bez jej prítomnosti. Odvolací súd
mal za to, že je dôvodné za danej situácie dočasne upraviť pomery účastníkov ohľadne styku otca
s maloletou. Maloletá otca pozná, pozná aj byt otca, keďže v ňom až do decembra 2024 vyrastala.

Negatívne relácie na otca neboli ani osvedčené, ani preukázané, maloletá má 5 rokov, môže tak bez
matky tráviť čas a môže sa tak s otcom stretávať aj bez prítomnosti matky. Odvolací súd mal za to, že
prítomnosť matky na styku otca s maloletou je kontraproduktívna a to najmä vzhľadom na vyjadrenie
matky ohľadne nevhodného správania sa otca voči nej. Rodičovské zručnosti otca neboli žiadnymúčinným spôsobom spochybnené a tak odvolací súd mal za to, že maloletá môže s otcom tráviť čas bez
prítomnosti matky. Neodkladné opatrenie o úprave styku slúži na zachovanie vzťahu a kontaktovanie
dieťaťasrodičom,ktorémuniejezverené,resp.vktoréhostarostlivostisanenachádza,abysanavzájom

doriadnejúpravyvovecisamejneodcudzili,aabymaloteczachovanéprávopodieľaťsanastarostlivosti
a výchove svojho dieťaťa a dieťa právo na výchovu od oboch rodičov. Vzhľadom na charakter a účel
neodkladného opatrenia považoval odvolací súd za primeranú úpravu styku na každý párny týždeň
sobotu od 10.00 do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 do 18.00 hod., keď zmenil čas preberania maloletej
z 09.00 hod. na 10.00 hod., keď zohľadnil režim maloletej tvrdený matkou a to, že počas víkendu si rada

maloletá dlhšie pospí. Pokiaľ sa týka pracovného týždňa odvolací súd zobral do úvahy takisto doposiaľ
zabehnutý režim maloletej(otcom namietaná frekvencia krúžkov, ich vhodnosť a vplyv na maloletú budú
predmetom dokazovania vo veci samej) a to, že táto navštevuje rôzne krúžky, v podstate každý pracovný
deň. Odvolací súd tak mal za to, že bude postačujúce účelu neodkladného opatrenia, ak sa bude otec
s maloletou stretávať každý týždeň počas pracovných dní jeden deň, určil štvrtok a to od 17.00 do 18.30
hod., teda po skončení krúžku plávania, ktorý máva maloletá do 17.00 hod. s tým, že maloletú vráti

o 18.30 hod. matke. Maloletá podľa tvrdenia matky zvykne večerať okolo 18.00 hod. a spať chodí okolo
20.00 hod., takže týmto stykom nebude režim maloletej žiadnym podstatným spôsobom narušený a otec
tak bude mať možnosť stretnúť sa s maloletou aj počas pracovného týždňa.

15.Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiach,pretoodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancienapadnuté

odvolaním podľa § 388 CSP zmenil a upravil styk otca s maloletou tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia s tým, že uvedené uznesenie bude platiť do právoplatného skončenia konania o rozvod
manželstvaaoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejnačasporozvodemanželstva.

16. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení

s § 52 CMP.

17. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).