Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/182/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622201924
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4622201924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr. Janka
Benkovičová a JUDr. Táňa Šefčíková, v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. A., narodená XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu D., E. F. XXXX/X, zastúpená splnomocnencom: Peter Janík, advokát, adresa
sídla Prievidza, Košovská cesta 1, proti manželovi: G. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého
pobytu D., E. F. XXXX/X, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o.,

IČO: 36 663 051, adresa sídla Bratislava, Gogoľova 18, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom: H. B., narodená XX.XX.XXXX, I. B., narodený XX.XX.XXXX a G.
B.,narodenýXX.XX.XXXX,všetkymaloletédetibytomumatky,zastúpenékolíznymopatrovníkom:Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, o odvolaní manžela a otca
maloletých proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. TO-11P/86/2022-462 zo 6. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. a VII. p o t
v r d z u j e , vo výroku VI. v časti úpravy styku otca s maloletým G. počas jarných a zimných prázdni

m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. počas jarných prázdnin od pondelka
párneho kalendárneho roka od 8:00 hod. do stredy do 18:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku
od štvrtku od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a počas zimných prázdnin v čase od 22.12. párneho
kalendárneho roka od 8:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a od 01.01. nepárneho kalendárneho roka od
18:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod a v nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 8:00 hod. do 01.01.
párneho kalendárneho roka do 18:00 hod. a od 01.01. párneho kalendárneho roka od 18:00 hod. do

06.01. do 18:00 hod. a vo výrokoch IV., V. a IX. r u š í a v zrušenej časti vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd manželstvo účastníkov A. B., nar. XX.XX.XXXX, rodenej A. a G. B., nar.
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 26.02.2000 v Prašiciach, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Prašice vo zväzku 10, ročník 2000, na str. 86, pod. por. číslom 4 rozviedol (výrok I.), na čas po rozvode
zveril maloleté deti H. B., narodenú XX.XX.XXXX, I. B., narodeného XX.XX.XXXX a G. B., narodeného
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté

deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok III.), otca zaviazal prispievať na výživu:
- maloletej H. sumou 650 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, a to tak, že bežné
výživné v sume 550 eur zaplatí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a sumu 100 eur
na tvorbu úspor zaplatí vždy do 15-teho dňa v mesiaci na osobitný účet maloletej zriadený matkou,
- maloletého I. sumou 650 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, a to tak, že
bežné výživné v sume 550 eur zaplatí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a sumu 100

eur na tvorbu úspor zaplatí vždy do 15-teho dňa v mesiaci na osobitný účet maloletého zriadený matkou,
- maloletého G. sumou 500 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, a to tak, že
bežné výživné v sume 400 eur zaplatí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a sumu100 eur na tvorbu úspor zaplatí vždy do 15-teho dňa v mesiaci na osobitný účet maloletého zriadený
matkou (výrok IV.), matke uložil povinnosť zriadiť do 6 kalendárnych dní od právoplatnosti tohto rozsudku
osobitné účty v prospech maloletých detí, a to H., I. a G. v peňažnom ústave a otcovi oznámiť názov

týchto peňažných ústavov a čísiel účtov kam má posielať peniaze na tvorbu úspor (výrok V.), upravil
styk otca s maloletým G., a to tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať počas bežného roka:
každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec je oprávnený si
maloletého prevziať v školskom zariadení, ktoré navštevuje a v prípade, ak sa v príslušný deň v tomto
zariadení nebude nachádzať, otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku je

povinný maloletého odovzdať matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletého na styk s otcom
riadne pripraviť a tento mu umožniť. Počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým
od pondelka párneho kalendárneho roka od 8:00 hod. do stredy do 18:00 hod. Počas Veľkonočných
prázdnin od Veľkonočnej soboty od 18:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod. Počas letných
prázdnin v intervaloch od 15.07. od 18:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod., od 15.08. od 18:00 hod. do
31.08. do 18:00 hod. Počas zimných prázdnin v čase od 22.12. párneho kalendárneho roka od 8:00 hod.

do 26.12. do 18:00 hod. a od 01.01. nepárneho kalendárneho roka od 18:00 hod. do 06.01. do 18:00
hod. (výrok VI.), rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi H. a I. neupravuje (výrok VII.) a napokon obom
rodičom uložil výchovné opatrenie – podrobiť sa inému odbornému poradenstvu na obdobie jedného
kalendárneho roka a od právoplatnosti rozsudku, ktoré sa bude realizovať v ambulancií certifikovanej
psychoterapeutky a rodinnej terapeutky, psychoterapia pre dospelých, párová terapia, hravá terapia

pre deti, rodinná terapia, špeciálnopedagogické poradenstvo, terapia detí s ADHD. J. K. J. G. J. J.,
Kalinčiakova 15, 949 01 Nitra (výrok VIII.).

1.1 Rozhodnutie vo výrokoch I., II., IV., V., VI., VII. odôvodnil tým, že navrhovateľka – manželka podala
na súd dňa 12.09.2022 návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom na čas po rozvode dôvodiac, že manželstvo neplní svoju biologickú funkciu
približne od marca 2022 a manžel sa k nej správa manipulatívnym spôsobom, panovačne, že ju nikdy
nerešpektoval, chce mať nad ňou neustále kontrolu, požaduje od nej ako aj od ostatných ľudí neustále
vďačnosť, nepáčilo sa mu, keď chcela s deťmi navštevovať svoju rodinu, ako aj udržiavať kontakt s
kamarátkami. Manželka sa cíti izolovaná a ponižovaná, ich manželstvo nikdy nebolo partnerstvom.

Napriek tomu, že v manželovej firme pracovala ako účtovníčka ešte pred uzatvorením manželstva,
výplatu začala dostávať až v roku 2017, dovtedy si musela všetky peniaze pýtať. Odkedy manželovi
povedala, že chce podať návrh na rozvod, tak ju citovo vydiera, aby vo vzťahu zostala a jej pocity
neakceptuje. Navrhla manželstvo rozviesť, maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich
bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazať povinnosťou platiť výživné na mal. H. vo výške

750 eur mesačne, na mal. I. vo výške 700 eur mesačne a na mal. G. vo výške 700 eur mesačne. Styk
otca s maloletými deťmi navrhla neupraviť, nakoľko maloleté deti sú vo veku, v ktorom vedia vyjadriť svoj
postoj a tieto si želajú styk s otcom neupravovať. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil,
manželstvo nehodnotil ako trvale a vážne rozvrátené. Uviedol, že posledný intímny styk mali niekedy
na konci februára 2022. Po tom ako sa manželka odsťahovala, nezdieľajú spoločnú domácnosť. Do

jej odsťahovania ako manželia spolu hospodárili a vychovávali deti. Poprel manipulatívnosť a slovnú
agresivitu voči manželke. Mal záujem podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom záchrany
manželstva. Nesúhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, čo by bolo v rozpore
s najlepším záujmom maloletých detí. Ten zohľadňuje jedine forma striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa otca deti majú záujem na stretávaní s ním, vedia si predstaviť aj striedavú starostlivosť, no matka

je tá, ktorá im stretávanie musí najskôr odsúhlasiť. Otec dlhodobo upozorňuje, že reálne problémy detí či
otázky týkajúce sa ich výchovy nedokáže s deťmi komunikovať bez toho, aby nebol matkou automaticky
z týchto problémov pred deťmi obviňovaný. Práve odsťahovanie sa matky spôsobilo rozpad manželstva
a tým aj rozvrat dobre fungujúcej rodiny. Deti sa otec snaží kontaktovať čo možno najčastejšie, avšak
stretávania sa dejú veľmi sporadicky cestou „vynucovania“ pod zámienkou rôznych aktivít v podobe

výletov a pod., aby otec deti vôbec videl. Matka výrazne zhoršuje otcove rodičovské postavenie u detí,
ktoré voči nemu zbytočne prejavujú antipatie. Takýto prístup matky výrazne ohromuje citové puto detí k
otcovi, čím má otec odôvodnené vážne obavy o svoj vzťah s nimi. Deti boli od narodenia zvyknuté na
starostlivosť oboch rodičov žijúcich v spoločnej domácnosti, trávili rovnocenný čas s matkou aj s otcom,
chodievali na rôzne výlety, dovolenky k moru a lyžovačky. Uviedol, že matka sa k otázke stretávania detí

s otcom striedavo každý druhý týždeň v rozsahu štyroch dní vyjadrila, že s tým nemá problém, pokiaľ
budú deti súhlasiť. Pre prípad rozvodu manželstva navrhol, aby súd zveril maloleté deti do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch od piatku od 18:00 hod. do nasledujúceho
piatku do 18:00 hod. so špecifickou úpravou počas jarných, veľkonočných, letných a zimných prázdnin.Zároveň navrhol, aby maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok obaja rodičia. Navrhol platiť
výživné na maloletú H. vo výške 200 eur mesačne, na maloletého I. vo výške 200 eur mesačne a na
maloletého G. vo výške 200 eur mesačne, čo považuje vzhľadom na navrhovanú striedavú osobnú

starostlivosť za primeranú sumu, plne pokrývajúcu potreby maloletých detí, nakoľko vo zvyšku sa otec
bude podieľať na výžive detí aj svojou osobnou starostlivosťou. Maloletý I. na pojednávaní konanom
dňa 21.05.2024 uviedol, že s otcom sa stretávali väčšinou cez víkend, niekedy aj s prespatím. Od marca
2024 nie je s otcom v kontakte z dôvodu, že otca nezaujíma, čo chce on, pričom on chce, aby stretávanie
nebolo upravené, aby to bolo voľné. Predstavuje si to tak, že by sa stretával s otcom cez víkend, nechce

to mať stanovené. S otcom vôbec nekomunikuje, ani nevoláva. Vie, že sestra to chce rovnako, aby to
bolo ponechané na ich vôli, tak isto mal. G.. Myslí si, že rodičia medzi sebou vôbec nekomunikujú a jeho
vyjadrenie, že sa chce stretávať s otcom tak, ako sám chce, by nezmenilo stanovisko medzi rodičmi.
Pokiaľ by rodičia spolu začali komunikovať a matka by mu povedala, aby sa s otcom stretával, tak by to
akceptoval. Maloletá H. na pojednávaní konanom dňa 21.05.2024 uviedla, že odkedy bola vypočutá sa
sosúrodencamisotcomstretávali,boliajnalyžovačke,chodilinavýletyajuotcaprespali.Po27.03.2024

sa s otcom nestretli, pričom ona je s ním v kontakte cez messenger, avšak si netelefonujú. K stretnutiu
nedošlo aj preto, lebo mala veľa povinností, začala chodiť do ZUŠ-ky a robila si vodičský preukaz.
Uviedla, že by chcela byť zverená do starostlivosti matky a styk s otcom by nebol upravený. Chce, aby
to bolo ponechané na jej vôli ako sa bude s otcom stretávať. So striedavou osobnou starostlivosťou
nesúhlasí, nevie si predstaviť moment striedania sa u rodičov. Chcela by byť s maminou a bratmi a s

otcom sa občas stretávať. Myslí si, že keby rodičia spolu začali komunikovať, jej vzťah k otcovi by to
nezmenilo. Medzi súrodencami a otcom sú naštrbené vzťahy, lebo sa medzi nimi stratila dôvera, keď
otec pri poslednom pojednávaní trval na striedavej osobnej starostlivosti. Maloletý G. na pojednávaní
konanom dňa 21.05.2024 uviedol, že od posledného pojednávania sa s otcom stretáva jeden až dvakrát
do týždňa. Tento víkend boli spoločne na chate, kde prespali dve noci. U otca doma nikdy neprespal,

vždy boli niekde na výlete. Otec ho k nemu prespať nikdy nevolal. U otca majú každý svoj priestor na
spanie a svoju izbu. Takéto stretávanie s otcom mu vyhovuje a nevidí dôvod na tom niečo meniť. Vie si
predstaviť, že by bol v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale pokiaľ im to takto vyhovuje,
nie je dôvod to meniť. Vedel by si predstaviť úpravu styku s otcom každý druhý víkend, nevie prečo
sa starší súrodenci s otcom nestretávajú. S otcom si telefonuje 5-6 x do týždňa. Na mamine má rád

všetko, na otcovi má rád, že vie zorganizovať voľný čas a výlety. Vedel by si predstaviť byť u otca, aj
keby na výlet nešli. Vedel by si predstaviť byť s otcom a súrodencami aj 2-3 dni alebo dlhší čas, napr.
pri mori. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva rodičov maloletých detí odporučil maloleté
deti I. a H. zveriť do osobnej starostlivosti matky a styk neupravovať a určiť výživné vo výške 500
eur na každé maloleté dieťa. Maloletého G. navrhol zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov, maloletý by bol u matky každý párny týždeň a u otca každý nepárny týždeň, odovzdávanie
aj preberanie maloletého by prebiehalo v školskom zariadení, ktoré navštevuje a v prípade, ak sa v
príslušný deň v tomto zariadení nebude nachádzať, otec alebo matka si dieťa prevezme v mieste ich
bydliska. Preberanie a odovzdávanie by sa realizovalo vždy v piatok o 15:00 hod. do nasledujúceho
piatku do 15:00 hod. Otcovi navrhol určiť výživné v sume 250 eur mesačne, matku výživným na mal.

G. nezaväzovať.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 26.02.2000
v Prašiciach. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti: H. B., nar.
XX.XX.XXXX, I. B., nar. XX.XX.XXXX, a G. B., nar. XX.XX.XXXX. V marci 2022 manželia úplne prerušili

manželské spolužitie potom, čo sa navrhovateľka spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti
zdieľanejsmanželomdoprenajatéhobytu aodtejtodobymanželiaspolunežijúanehospodária,intímne
sa nestýkajú a spoločne nevychovávajú maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva.

1.2.1 Navrhovateľka-manželka dňa 11.07.2022 podala na súd návrh na rozvod manželstva a úpravu

práv a povinností k maloletým deťom. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp.
zn. 11P/64/2022. Uznesením č. k. 11P/64/2022-20 zo dňa 12.07.2022 súd konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia návrhu navrhovateľky v celom rozsahu.

1.2.2 Neodkladným opatrením Okresného súdu Topoľčany č. k. 11P/42/2023-11 zo dňa 20.04.2023
bola do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletú H. v sume 200 eurmesačne, na maloletého I. v sume 200 eur mesačne a na maloletého G. v sume 200 eur mesačne s
účinnosťou od vykonateľnosti uznesenia.

1.2.3 Neodkladným opatrením Okresného súdu Nitra č. k. 55P/93/2024-25 zo dňa 24.06.2024 súd do
právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom súd v prvom výroku upravil styk otca s maloletým G. tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým,
že otec je oprávnený si maloletého prevziať v školskom zariadení, ktoré navštevuje a v prípade, ak sa

v príslušný deň v tomto zariadení nebude nachádzať, otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky
a po ukončení styku je povinný maloletého odovzdať matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná
maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť.

1.2.4 Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24Pc/50/2023-158 zo dňa 18.04.2024 súd zaviazal
manžela povinnosťou prispievať na výživu manželky sumou vo výške 700 eur mesačne počnúc dňom

13.12.2023. Zročné výživné za čas od 13.12.2023 do 30.04.2024 v sume 3.229,02 eur bol manžel
povinný uhradiť manželke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2.5 Navrhovateľka žije so svojimi troma maloletými deťmi v prenajatom byte. V čase odsťahovania sa
zo spoločnej domácnosti bola nezamestnaná, konkrétne od 28.07.2022 do 31.12.2023. Zamestnala sa

ako opatrovateľka pre Občianske združenie A., u ktorého získala dňa 27.10.2023 osvedčenie z kurzu
opatrovania. V období od 18.12.2023 do 18.01.2024 pracovala ako opatrovateľka na základe dohody o
vykonaní práce, pričom hodinová mzda predstavovala 4,449 eur. Dňa 19.01.2024 sa v tomto združení
zamestnala na základe pracovnej zmluvy s ustanoveným pracovným časom 20 hodín týždenne, s
dohodnutou odmenou 4,449 eur/hod. (20 hod. x 4,449 eur = 88,98 eur týždenne x 4 = 355,92 eur

mesačne brutto). Za mesiac február 2024 dosiahla čistý príjem 323,67 eur, za mesiac marec iba 156,54
eur, nakoľko bola 10 dní práceneschopná. V období od 03.04.2023 do 27.07.2023 pracovala na základe
Zmluvy o poskytovaní pomoci ako pracovná asistentka u I. L. (masér), kde dosahovala čistý príjem 859
eur mesačne. V súvislosti s uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené výdavky vo výške cca
1.050 eur mesačne (nájomné za byt 150 eur - alikvotná časť zo sumy 600 eur, 300 eur potraviny, 50

eur drogéria a kozmetika, 50 eur lieky a vitamíny, 200 eur PHM na cestu do práce a s deťmi na krúžky
a 300 eur výživné na plnoletého syna M.).

1.2.6 Manžel žije sám v rodinnom dome, je spoločníkom a konateľom v B. D. A. v podiele 50 %
(druhú polovicu vlastní jeho brat), a v novozaloženej B. A. A., rovnako má príjem zo živnosti, ktorej

hlavná činnosť predstavuje maloobchod s elektrickými zariadeniami pre domácnosť v špecializovaných
predajniach. Podľa daňového priznania za rok 2023 dosiahol zo živnosti príjem 1.073.017 eur, výdavky
predstavovali 1.057.500 eur, rozdiel predstavuje zisk 15.517 eur, čo predstavuje mesačne 1.293 eur.
Obraty a tržby spoločnosti B. D. A. za rok 2023 sa pohybujú v miliónoch eur. Manžel ostal bývať v
rodinnom dome, ktorý majú s manželkou v BSM, celkové náklady na bývanie predstavujú 215 eur

mesačne(preddavkynaplyn77eur,vodu37eur,elektrinu74eur,daňznehnuteľnosti7,42eurmesačne,
odpad 20 eur mesačne).

1.2.7 Maloletý I. má 17 rokov a je žiakom SOŠ techniky a služieb v Topoľčanoch. Matka má naňho
mesačné výdavky: potraviny 300 eur, oblečenie 100 eur, drogéria 40 eur, lieky + vitamíny 40 eur, fitness

centrum 30 eur, vreckové 100 eur, výlety + dovolenky 100 eur, iné 50 eur. Ďalšie výdavky sú zubná
hygiena 40 eur polročne a ZRPŠ 15 eur ročne.

1.2.8 Maloletá H. má 17 rokov, študuje na Gymnáziu v Topoľčanoch. Matka má na ňu mesačné výdavky:
potraviny 300 eur, oblečenie 100 eur, drogéria 40 eur, lieky + vitamíny 40 eur, šošovky 30 eur, klavír 100

eur (ZUŠ), vreckové 50 eur, výlety a dovolenky 100 eur, iné 50 eur. Ďalšie výdavky sú zubná hygiena
40 eur polročne, ZRPŠ 20 eur ročne, ZRPŠ (ZUŠ) 15 eur, okuliare 120 eur ročne.

1.2.9 Maloletý G. má 13 rokov a je žiakom Základnej školy N. O. D.. Matka má naňho mesačné výdavky:
potraviny 300 eur, oblečenie 100 eur, drogéria 40 eur, lieky + vitamíny 40 eur, fotografický krúžok (ZUŠ)

12 eur, vreckové 50 eur, výlety a dovolenky 100 eur, iné 50 eur. Ďalšie výdavky sú zubná hygiena 40
eur polročne, ZRPŠ 20 eur, ZRPŠ (ZUŠ) 15 eur.1.2.10 Zo znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Mgr. Alenou Bednárovou, znalkyňou z odboru
psychológia, doručeného súdu dňa 27.07.2023, okrem iného vyplýva, že aktuálne by striedavá osobná
starostlivosť rodičov zintenzívnila nežiadúci odpor maloletých detí voči otcovi, najmä, ak by bola

realizovaná s okamžitou platnosťou a bez náležitej prípravy maloletých detí. Po úprave vzájomných
vzťahov medzi maloletými deťmi a ich otcom navrhuje týždenný interval striedania, pokiaľ znalec –
psychiaternebudemaťvýhradyzdôvodunepriaznivéhoduševnéhostavumatky.Dočasukedybudúdeti
zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a nie sú k dispozícii závery znalca psychiatra,
znalkyňa ponecháva na zvážení súdu, ktorému z rodičov budú maloleté deti zverené do osobnej

starostlivosti. Znalkyňa na pojednávaní konanom dňa 12.06.2024 uviedla, že v čase vypracovania
znaleckého posudku v júli 2023 deti prezentovali vyhranené postoje voči otcovi, čo bolo spôsobené
dlhodobým výchovným pôsobením matky. V tom čase znalkyňa navrhovala, aby sa deti opätovne začali
stretávať s otcom a rekonštruovali narušené vzťahy. Maloleté deti boli v pevnej koalícii s matkou a
prebrali jej hodnotový systém, názory a postoje voči otcovi. Na druhej strane uvádzali aj zdravé bežné
skúsenosti vo vzťahu k otcovi, následne došlo k prerušeniu ich kontaktu, keď sa matka rozhodla odísť

od otca. Mal. H. a mal. I. majú primeraný vek, aby vyjadrili autonómne svoj názor, hoci sa znalkyňa
domnieva,žetentojeformovanýdlhodobouprítomnosťoumatkyakoichnajdôležitejšejvzťahovejosoby.
Pokiaľ by sme sa v aktuálnej situácii pokúšali autoritatívne vynútiť ich stretávanie s otcom pod vedením
odborného tímu, mohlo by dôjsť k tomu, že by maloletí toto vynútenie chápali ako negatívny aspekt
otcovhosprávaniaaibabytozvýrazniloichaverziuvočiosobeotca.Mal.G.,rovnakoakojehosúrodenci,

sa s otcom nechce stretávať pod vedením psychológa. Tiež od neho nemožno očakávať, že on jediný
zo súrodencov bude preberať rolu dieťaťa, u ktorého bude styk vynútený v zmysle, čo najširšieho
možného stretávania, pretože by to mohol považovať za nefér vo vzťahu voči svojim súrodencom. V
súčasnej situácii sú deti plne na strane matky a všetky kroky k podpore vzťahu s otcom sa ukazujú
ako neefektívne. Postoj matky k odbornému poradenstvu bol už na znaleckom vyšetrení negatívny až

averzívny a znalkyňa nevylučuje, že to matka preniesla aj na maloletých. Znalkyňa má za to, že by mal
byť upravený styk otca k maloletým deťom, najmä k mal. G. čo najširšie, nie však inštitucionalizovane.
Navrhovala by bez psychologickej intervencie, ktorú si maloleté deti neprajú a mohla by ešte viac narušiť
vzťah maloletých detí k otcovi. Odporúčala by aj u starších súrodencov určiť pevný čas stretávania sa
s otcom, aby mohlo prísť k rekonštrukcii vzťahov.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok každého z manželov na rozvod manželstva rozhodnutím súdu a
nárok rodičov maloletých detí, ako aj maloletých detí na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva podľa článku 5, § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1, 2 a
ods. 3, § 24 ods. 1, ods. 3, ods. 5 a ods. 6, § 25 ods. 2, § 37 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5, § 75

ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a §
100 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“ a dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky na rozvod ich manželstva s manželom je plne dôvodný, že je v záujme maloletých
detí, aby tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej H.

sumou 650 eur mesačne, na výživu maloletého I. sumou 650 eur mesačne a na výživu maloletého G.
sumou 500 eur mesačne, bude upravený styk otca len s maloletým G. a napokon, že je potrebné rodičom
uložiťvýchovnéopatreniepodrobiťsainémuodbornémuporadenstvunaobdobiejednéhokalendárneho
roka od právoplatnosti rozsudku.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že na podklade výsledkov vykonaného
dokazovania, po ich zhodnotení tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím na
všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, dospel k záveru, že
vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod manželstva.
Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo účastníkov konania

neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje ZR a tento stav je dlhodobý. Manželia
dlhodobo (2 roky) nezdieľajú spoločnú domácnosť, fakticky od 10.09.2022, kedy manželka opustila
spoločnú domácnosť a odišla bývať na adresu D., P. XXXX/XX a od tohto momentu manželia nežijú
ako rodina, nemajú vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Zároveň od tejto doby manželia
spoločne nehospodária, spolu intímne nežijú, ani spoločne nevychovávajú deti. Ako hlavnú príčinu

rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé nezhody manželov, narušenú povinnosť manželov vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, taktiež odlišné povahové vlastnosti, odlišné hodnoty, ktoré vyznávajú,
čo vyústilo do citového odcudzenia medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia,
na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia.Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery,
náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá
prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie,

v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Na základe uvedených okolností dospel súd k záveru, že
manželstvo už nemôže plniť svoj základný účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného
spoločenstva. Súd má za to, že rozvod takéhoto formálneho manželstva účastníkov konania nie je
ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sú splnené
všetky hmotnoprávne predpoklady pre kvalifikovaný rozvrat manželstva, a preto manželstvo účastníkov

konania rozviedol.

1.5 Čo sa týka rozhodovania súdu o úprave práv a povinností k maloletým deťom a rozhodovania komu
budú maloleté deti zverené, resp. ako v prípade zverenia jednému z rodičov súd upraví styk druhému
rodičovi, súd v tomto prípade vychádzal z názoru maloletých detí, ktorý prejavili počas konania. Názor
maloletých detí bol počas konania zisťovaný bez prítomnosti iných osôb spôsobom zodpovedajúcim

ich veku a vyspelosti, a to na pojednávaniach dňa 01.02.2024 a 12.06.2024. Na týchto pojednávaniach
maloletý I. a H. sa jednoznačne vyjadrili, že chcú byť zverené matke s tým, že nechceli, aby bol ich
styk s otcom upravovaný. Maloletý G. prejavil vôľu byť takisto zverený do osobnej starostlivosti matke a
chcel upraviť styk s otcom každý druhý týždeň. Aj vzhľadom na vyjadrenie znalkyne PhDr. Bednárovej
na pojednávaní dňa 12.06.2024 má súd za to, že maloletá H. a maloletý I. majú primeraný vek a

vyspelosť, aby vyjadrili autonómne svoj názor a tento názor maloletých bol pri rozhodovaní o zverení
maloletých deti vzatý do úvahy, resp. súd na ich názor s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 CMP
prihliadol, pričom rešpektoval aj najlepší záujem maloletých detí tak, ako je definovaný v č.l. 5 ZR. Podľa
názoru súdu aj maloletý G. prejavil svoj názor jednoznačne, počas dvoch výsluchov na pojednávaní,
pričom pri prvom výsluchu bola prítomná aj znalkyňa PhDr. Bednárová, ktorá aj v čase vypracovania

znaleckého posudku nezistila, že by zo strany matky dochádzalo k priamemu ovplyvňovaniu maloletých
detí. Súd pri rozhodovaní o tom ako rozhodnúť o zverení maloletých detí prihliadol aj na znalecký záver
PhDr. Bednárovej, ktorá sa v čase vypracovania znaleckého posudku a aj na pojednávaní jednoznačne
vyjadrila, že aktuálne by striedavá starostlivosť rodičov zintenzívnila nežiadúci odpor maloletých detí k
otcovi. Pri rozhodovaní súdu o intervaloch striedania sa maloletého G. u otca na styk súd vychádzal

zo skutočnosti, že aktuálne sa realizuje styk otca s maloletým v tomto rozsahu, ako aj prejavenej vôli
maloletéhoG.napojednávanídňa21.05.2024,kedyuviedol,žemuvyhovujetaktoupravenýstyk,pričom
aj znalkyňa PhDr. Bednárová sa takisto vyjadrila na pojednávaní dňa 12.06.2024 za najširší styk otca s
maloletým G.. Súd sumarizuje, že v čase rozhodovania súdu o zverení maloletých detí do starostlivosti,
boli maloletí I., H., G. natoľko vyspelí, že mohli autonómne vyjadriť svoj názor na spôsob usporiadania

vzťahov medzi nimi a rodičmi a tento prejavený názor bol zo strany súdu rešpektovaný a súd naň pri
rozhodovaní o zverení maloletých detí a úprave styku prihliadol.

1.6 Pokiaľ súd rozhodoval o výživnom na maloleté deti, konštatuje, že vyčíslené výdavky na maloleté
deti (I. 760 eur, H. 715 eur, G. 692 eur) matkou na č.l. 380 a 415 neboli zo strany otca v rámci procesnej

obrany napadnuté, a teda súd tieto skutkové tvrdenia navrhovateľky, keďže nemal pochybnosti o ich
pravdivosti, si osvojil (§37 CMP). Súd len dodáva, že sa jedná o pravidelné mesačné, ako aj občasné
ročné, resp. polročné výdavky. Čo sa týka možností a schopností druhého rodiča – otca prispievať
na výživu maloletých detí, samotný účastník konania – otec na pojednávaní dňa 10.07.2024 uviedol,
že platil od mesiaca máj 2023 do mesiaca december 2023 výživné na maloleté deti v úhrnnej výške

1.600 eur, čo preukazuje, že bolo a je v jeho finančných možnostiach plniť vyživovaciu povinnosť určenú
súdom. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka mala a
má maloleté deti zverené a sú v jej priamej starostlivosti, t.j. vyvažuje osobnou starostlivosťou náklady
na výživu (varenie, pranie, žehlenie), pričom sama má väčšie náklady ako manžel, najmä čo sa týka
nákladov na bývanie, kde má náklady na nájom 600 eur, pričom manžel má náklady 215 eur, a zároveň

prispievanavýživnéajplnoletémusynoviM.vovýške300eur.Príjmovépomerynastranenavrhovateľky
sú jej mesačná mzda vo výške 346,28 eur a rodinné prídavky vo výške 240 eur. Príjmové pomery
manžela zistené v tomto konaní s odkazom na zistený skutkový stav v konaní vedenom na Okresnom
súde Nitre sp. zn. 24Pc/50/2023 (na ktoré sa účastník odvolal), predstavujú úspory na jeho účte vo
výške 350.000 eur, zisky zo živnosti mesačne vo výške 1.293 eur, jeho investície – založenej novej

spoločnosti B. A. A., nedávny nákup klampiarskej dielne v sume 510.000 eur, plánovaná investícia do
redizajnu v odhadovanej sume 300.000 eur, vlastnícke právo k zdedenej nehnuteľnosti, sú také možnosti
a schopnosti účastníka – manžela, aby súd ustálil, že je schopný prispievať na výživu maloletých detí
sumami 400 eur na maloletého G., 550 eur na maloletého I. a H.. Majetkové pomery účastníka sú takéhocharakteru, že dovoľujú, aby za odôvodnené potreby maloletých detí bola považovaná aj tvorba úspor,
a preto súd rozhodol o výživnom aj tak, že zaviazal účastníka konania – manžela, prispievať na výživu
maloletých detí sumou 100 eur mesačne na každého z nich formou tvorby úspor. Súd už len dodáva,

že sám manžel na pojednávaní sa vyjadril, že šetrí peňažné úspory pre maloletých, pričom po dovŕšení
plnoletosti, im chce odovzdať sumu 100.000 eur každému z nich, takže pokiaľ otec sporí pre maloleté
deti, je vhodné, aby to vykonal aj formou tvorby úspor, nakoľko to jednoznačne dovoľujú jeho majetkové
pomery.

1.7 O zastupovaní a spravovaní majetku maloletých detí súd rozhodol tak, že obaja rodičia ich budú
zastupovať a spravovať ich majetok. Obaja rodičia sú plne spôsobilí na právne úkony, obaja sú nositeľmi
rodičovských práv a povinností v plnom rozsahu. Preto nie je dôvod niektorého z rodičov vylučovať zo
zastupovania detí a spravovania ich majetku.

1.8 Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletých detí majú dlhodobo problémovú komunikáciu, resp.

medzi sebou vôbec nekomunikujú, čo prináša problémy aj napríklad o informovaní rodiča o maloletých
deťoch, alebo aj pri praktickom vykonaní realizácie styku, súd aj v súlade s odporučením znalkyne
PhDr. Bednárovej uložil obom rodičom podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine výchovné
opatrenie podrobiť sa inému odbornému poradenstvu na obdobie jedného kalendárneho roka od
právoplatnosti rozsudku, ktoré sa bude realizovať v ambulancií certifikovanej psychoterapeutky a

rodinnej terapeutky, psychoterapia pre dospelých, párová terapia, hravá terapia pre deti, rodinná terapia,
špeciálnopedagogické poradenstvo, terapia detí s ADHD. J. K. J. G. J. J., Kalinčiakova 15, 949 01 Nitra.

1.9 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok IX.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP.

2. Rozsudok vo výrokoch I., II., IV., V., VI. a VII. napadol riadnym a včasným odvolaním manžel a otec
maloletých detí, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, prípadne v prípade potvrdenia výroku I. rozsudku odvolacím súdom s návrhom
na jeho zmenu zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a uložením

povinnosti otcovi platiť výživné na maloletú H. v sume 200 eur mesačne, na maloletého I. v sume 200 eur
mesačne a na maloletého G. v sume 200 eur mesačne, viniac súd prvej inštancie, že tento z vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,

keď na prejednávanú vec nesprávne aplikoval § 23 ZR napriek tomu, že z vykonaného dokazovania
neboli preukázané predpoklady, za splnenia ktorých môže súd manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, nakoľko manžel počas celého konania pred súdom prvej inštancie prejavoval vôľu
obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou, s rozvodom nesúhlasil z dôvodu, že k navrhovateľke
prechovávasilnýemočnývzťahaodpočiatkubolsúčinnýaochotnýpodrobiťsaodbornémuporadenstvu

za účelom dosiahnutia zmieru s navrhovateľkou, že navrhovateľku miluje a súčasnú situáciu vníma
ako prechodný nesúlad medzi manželmi, ktorý by spoločne dokázali prekonať s pomocou odborníkov,
prípadnemediácie,ateda,žemanželstvonespĺňaatribútytrvaléhoavážnerozvrátenéhomanželstva,že
zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že v prejednávanej veci by bolo v najlepšom záujme maloletých
detí ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a že aj samotné deti sa pred súdom

vyjadrili tak, že majú záujem na tom, aby boli vychovávané oboma rodičmi formou striedavej osobnej
starostlivosti, že súd nedôvodne prihliadol na vyjadrenia maloletých detí ohľadom starostlivosti o ne,
keď z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že matka priamo manipuluje s maloletými deťmi v snahe
vyvolať u nich nepriateľský postoj k otcovi, že matka nepripravuje maloletého G. na styk s otcom napriek
povinnosti uloženej jej neodkladným opatrením, čo zakladá dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej

starostlivosti o maloletého zmysle § 25 ods. 4 ZR, že maloleté deti si v dôsledku prílišnej zaujatosti k
svojej matke nemôžu uvedomovať skutočnosť, že v ich najlepšom záujme je to, aby sa aj otec podieľal
na ich výchove, a to v rovnakom rozsahu ako sa podieľa matka, že pri rozhodovaní o zverení maloletých
detí do starostlivosti rodičov prihliadol výlučne iba na názor detí, že styk s maloletými deťmi neupravil
napriek tomu, že podľa § 25 ods. 2 ZR bol povinný styk otca s maloletými deťmi upraviť vždy, ak z

okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť
realizáciu stretávania sa, ak má byť ponechané na dohodu rodičov, že súd nesprávne rozhodol aj o
styku otca s maloletým G. počas jarných a zimných prázdnin, kedy otcovi neupravil styk s maloletým
rovnomerne s matkou, že aj súdom určené výživné nezodpovedá výdavkom matky na maloleté deti,že matka deklarované výdavky žiadnym spôsobom nepreukázala a že pokiaľ by aj výdavky maloletých
detí aj korešpondovali so skutočným stavom, súd rozhodol tak, že všetky výdavky maloletých detí bude
uhrádzať v celom rozsahu iba otec, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že matka v

návrhužiadalanižšievýživnéakosúdnapokonvýživnéurčil,žesúdnezohľadnilprirozhodovanízistenie,
že jeho jediným príjmom je príjem zo živnosti vo výške 1.293 eur mesačne a za žiadnych okolností
nemožno za jeho príjem považovať investície do spoločnosti B. A. A., na ktoré v bode 50 odôvodnenia
rozsudku súd poukazuje, nakoľko uvedené investície sú výlučne majetkom spoločnosti a nepatria do
majetku otca, že súdom určené výživné prekračuje priemerné mesačné netto príjmy otca o cca 500 eur

a napokon, že neobstojí záver súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť
výživné 1.800 eur z dôvodu, že pred rokom platil dobrovoľne výživné v úhrnnej výške 1.600 eur, nakoľko
na jednej strane v sume 1.600 eur bolo zahrnuté výživné nielen na deti, ale aj na manželku a na druhej
stranesúdzaviazalotcaplatiťvýživnévúhrnnejvýške1.800eur,čojeo200eurviac,akobolovminulosti
otcom platené výživné.

3. Navrhovateľka a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu manžela navrhla odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že
pokiaľ aj manžel prezentuje svoju vôľu obnoviť manželské spolužitie, tak ona sama zotrváva na svojich

doterajších vyjadreniach, že manželské spolužitie s manželom nemieni obnoviť, a to najmä pre
egoizmus manžela, ako aj nerešpektovanie a zámernej ignorácie dôvodov rozvratu ich manželstva z
jeho strany a že aj z jeho postojov počas konania je zrejmé, že v skutočnosti nikdy nemal skutočný
záujem obnoviť spolužitie s navrhovateľkou a prehlásenia, ktoré v konaní urobil, urobil s vedomím,
že navrhovateľka za žiadnych okolností nezmení svoj odmietavý postoj k obnoveniu ich manželského

spolužitia. O jeho postoji v rodine svedčí aj to, že nateraz odmieta uhrádzať súdom určené výživné, v
dôsledku čoho bola nútená podať návrh na exekučné vymoženie výživného, ktoré konanie je vedené na
Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 49Ek 2259/2004.

4.1 Vo vzťahu ku všetkým trom deťom v časti zverenia maloletých detí súd rozhodol zákonne a správne,

zhodne s názorom každého z detí, ako aj v súlade s vyjadrením znalkyne a podľa ustálenej súdnej praxe
správne zhodnotil všetky okolnosti prípadu, pričom neopomenul ani najlepší záujem maloletých detí.

4.2 Navrhovateľka nemá výhrady voči rozsudku ani v časti o zverení maloletého G. do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, avšak považuje za dôležité zdôrazniť, že styk maloletého s otcom prebieha

intenzívnejšie ako je určené rozhodnutím súdu, čo by navrhovateľke neprekážalo, avšak začína sa
stávať pravidlom, že syn sa vracia od otca v neskorých večerných hodinách a už mu neostáva čas na
prípravu do školy.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – manželom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie manžela a otca maloletých
detí voči výrokom I., II., III. a VII. nemožno považovať za dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je
v odvolaním napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP), čo však neplatilo o odvolaní voči výroku IV., V. a VI. rozsudku,
kde bolo potrebné považovať odvolanie otca za dôvodné.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľky na rozvod manželstva
a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas

po rozvode manželstva.

6.1 Vzhľadom na napadnutie rozsudku v časti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie nielen výroku o rozvode manželstva účastníkov konania (výrokI.), ale aj výrokov závislých na takomto rozhodnutí, a to výrokov, ktorými súd na čas po rozvode
manželstva upravil práva a povinnosti rodičov maloletých detí k ich maloletým deťom pochádzajúcim
zichmanželskéhospolužitiaavýrokotrováchkonania(výrokyII.ažVII.avýrokIX.).VýrokVIII.rozsudku

inak odvolaním nenapadnutý preto nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom.

7. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky, rozhodnutie o práve rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok na čas po rozvode a napokon o neupravení styku otca s maloletou H. a maloletým I. (výrok I,

II., III. a VII.), odvolací súd uvádza:

7.1 Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie ohľadom
vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, majúceho za následok nemožnosť
manželstva plniť svoj účel, ako aj ohľadom nemožnosti očakávať obnovenie manželského spolužitia

manželov, a to najmä v dôsledku jednoznačnej neochoty navrhovateľky na obnovení manželského
spolužitia s manželom v dôsledku absencie jej rešpektu k manželovi, straty jej dôvery k manželovi
a v neposlednom rade aj v dôsledku jej citového ochladnutia k manželovi. Zároveň odvolací súd v
tejto veci nemal dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej
inštancie ohľadom záujmu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva na ich zverení do osobnej

starostlivosti matky a úprave výkonu práv a povinností rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok, a o potrebe styk otca s maloletou H. a maloletým I. neupraviť. Práve pre správnosť a
objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas manžela a otca maloletých

detí s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami
a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými
sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací
súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku manžela o nesprávnom právnom posúdení veci v súvislosti s rozhodnutím
súdu prvej inštancie o rozvode manželstva účastníkov konania, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu

hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

9.1 Súd prvej inštancie právne posúdil nárok uplatnený navrhovateľkou v tomto konaní ako nárok
jedného z manželov na jeho návrh manželstvo súdnym rozhodnutím rozviesť, ak sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia s tým, že pokiaľ spolužitie manželov nevytvára

harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 ZR, manželstvo
od septembra 2022 neplní svoj spoločenský účel, pre ktorý bolo uzavreté (manželia nežijú v spoločnej
domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú a nevychovávajú spoločne svoje maloleté deti,
manželstvo je len formálnym zväzkom a je nefunkčné), sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod
manželstva v zmysle § 23 ods. 1 ZR. Takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd

považuje za správne a námietky manžela o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie
za plne nedôvodné.9.2 Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

9.3 Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

9.4 Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9.5 Podľa § 23 ods. 1, 2 a ods. 3 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia ( 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd

pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2.). Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).

9.6. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ako už bolo uvedené vyššie, medzi základné manželské
povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov žiť spolu, čo znamená teda pre

manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie
predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude
schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické,
sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria
aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne

rozvrátené sú hľadiská objektívne - hľadiská morálky celej spoločnosti. Závažnosť rozvratu manželstva
spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pre zistenie relevantných skutočností súd
skúma, či manželia spolu žijú ako rodina (či majú vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas, či sú
medzi nimi vážne rozpory, aký je ich postoj k plneniu manželských povinností a podobne), či manželia
spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a

majetkových pomerov, či si riadne plnia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť, či spoločne spravujú
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či vyživujú dobrovoľne svoje deti a podobne, či
spolu intímne žijú a napokon, či spoločne vychovávajú deti, ktoré s nimi v rodine žijú. V prípade, že si
manželia manželské povinnosti neplnia, je opodstatnený záver o tom, že v manželstve nastal rozvrat.
Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak teda

manželstvo neplní už žiadnu z funkcií manželstva stanovených ZR a tento stav trvá dostatočne dlhý čas,
pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom možno rozvrat považovať za trvalý.

9.7 V konaní bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že manželia už viac ako
dva roky nezdieľajú spoločnú domácnosť, fakticky od 10.09.2022, kedy manželka opustila spoločnú

domácnosť a odišla bývať na adresu D., P. XXXX/XX, že od tohto momentu manželia nežijú ako rodina,
spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, vzájomne si nepomáhajú, spoločne neprispievajú na
úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, vzájomne si neplnia
svoju vyživovaciu povinnosť, spoločne nespravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
spoločne nevychovávajú maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva, že manžel porušuje svoju

povinnosť rešpektovať dôstojnosť navrhovateľky ako svojej manželky, keďže voči nej si dobrovoľne
neplní svoju vyživovaciu povinnosť a napokon aj to, že navrhovateľka za žiadnych okolností nie je
ochotná obnoviť s manželom manželské spolužitie.

9.8 Pokiaľ teda za preukázania takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že

manželia si dlhodobo neplnia svoje zákonné povinnosti vyplývajúce im z ich manželského spolužitia
(upravené v § 18 ZR), v dôsledku čoho je možné konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od navrhovateľky nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia, neobstojí námietka manžela o nesprávnej aplikácii § 18 a § 23
ods. 1 ZR. Na takomto správnom závere súdu prvej inštancie nemení nič ani námietka manžela, že

v konaní od počiatku uvádzal, že s rozvodom nesúhlasí, že k navrhovateľke stále prechováva silný
emočný vzťah, miluje ju a má záujem zachrániť manželský vzťah a ochrániť spoločnú rodinu s deťmi,
ako aj, že od počiatku bol súčinný a ochotný podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom dosiahnutia
zmieru s navrhovateľkou, že nastalú situáciu vníma len ako prechodný nesúlad medzi manželmi, ktorýby spoločne dokázali prekonať s pomocou odborníkov, prípadne mediácie. Manželstvo je totiž v prvom
rade dobrovoľným zväzkom muža a ženy, a teda pokiaľ jeden z manželov sa rozhodne manželské
spolužitie s druhým manželom pre závažné výhrady voči jeho správaniu sa prerušiť a po jeho prerušení

ho už neobnoviť, nemožno už následne hovoriť o dobrovoľnosti takéhoto zväzku a na druhej strane
pokiaľ k obnoveniu manželského spolužitia účastníkov konania nedošlo počas uplynulých dvoch rokov
vzhľadom na nemenný postoj navrhovateľky k jeho obnoveniu, reálne ani nemožno predpokladať, že by
k obnoveniu manželského spolužitia skutočne došlo len z dôvodu, že si to želá len manžel, nehovoriac
o tom, že ani z jeho postojov k rozvrátenej rodine (dobrovoľné neplatenie výživného na manželku a

maloleté deti pochádzajúce z ich manželského spolužitia) nemožno usudzovať o jeho skutočnej vôli plniť
si povinnosti vyplývajúce z manželstva, medzi ktoré bez akýchkoľvek pochybností patrí aj prejavovanie
úcty k manželke a deťom pochádzajúcim z manželstva za súčasného plnenia si vyživovacej povinnosti,
či už k manželke, alebo maloletým deťom. Pokiaľ teda manžel na jednej strane pred súdom prezentuje
svojuúdajnúvôľunaobnoveniemanželskéhospolužitiasnavrhovateľkouanadruhejstraneneprejavuje
náležitú úctu k nej a k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželského spolužitia, jeho vyjadrenia o

údajnej vôli obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou, ako aj o prechovávaní jeho údajného silného
emočného vzťahu k nej a k rodine odvolací súd považuje len za účelové, zamerané na neopodstatnené
spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o rozvode manželstva.

10. Neobstoja ani námietky otca maloletých detí, že aj zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že v

prejednávanej veci by bolo v najlepšom záujme maloletých detí ich zverenie do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a že aj samotné deti sa pred súdom vyjadrili tak, že majú záujem na tom, aby
boli vychovávané oboma rodičmi formou striedavej osobnej starostlivosti, a to pre ich nepravdivosť. Zo
znaleckéhoposudkuPhDr.Mgr.AlenyBednárovejtotižjednoznačnevyplýva(tak,akotosprávneuzavrel
aj súd prvej inštancie), že podľa názoru súdnej znalkyne aktuálne striedavá osobná starostlivosť nie je

vzhľadomnavzťahavyhranenépostojedetíkotcovipraktickyrealizovateľná,nakoľkobysabeználežitej
prípravy maloletých detí a rekonštruovania ich vzájomných vzťahov s otcom pod vedením odborného
tímu zintenzívnil nežiaduci odpor maloletých detí voči otcovi, ako aj z dôvodu, že otec rezignoval na
snahu pôsobiť výchovne na maloleté deti rozdielnym štýlom ako matka, pretože jeho snaženia boli zo
strany matky a neskôr aj detí vnímané ako priveľmi obmedzujúce (tu pozri čl. 75 a 76 ZP). Okrem

toho znalkyňa aj na pojednávaní súdu konanom dňa 12.06.2024 konštatovala, že maloletá H. a I. majú
primeraný vek a vyspelosť na to, aby vyjadrili autonómne svoj názor a pokiaľ by sa v aktuálnej situácii
súd pokúšal autoritatívne vynútiť ich stretávanie s otcom, hoc aj pod vedením odborného tímu, mohlo
by dôjsť k tomu, že by maloleté deti toto vynútenie chápali ako negatívny aspekt otcovho správania
sa a iba by to zvýraznilo ich averziu voči osobe otca. Obdobne pokiaľ ide o maloletého G. znalkyňa

uviedla, že ani od neho nemožno očakávať, že on ako jediný zo súrodencov bude na seba preberať
rolu dieťaťa, u ktorého bude styk vynútený v zmysle čo najširšieho možného stretávania, pretože by
to mohol maloletý považovať za nefér vo vzťahu voči svojim súrodencom. Z výpovede maloletého I.,
ale aj maloletej H. na pojednávaní súdu konanom dňa 21.05.2024, jednoznačne vyplýva, že obaja sú
stotožnení s ich zverením do osobnej starostlivosti matky s tým, aby ich stretávanie sa s otcom nebolo

upravené rozhodnutím súdu, ale aby to bolo ponechané na ich vzájomnej vôli, kedy sa stretnú. Obdobne
z výpovede maloletého G. na tom istom pojednávaní súdu je možné uzavrieť, že jeho zverenie do
osobnej starostlivosti matky a stretávanie sa s otcom 1 až 2 krát do týždňa mu vyhovuje a nateraz
nevidí dôvod na tom niečo meniť. Samotné konštatovanie maloletého, že by si vedel predstaviť úpravu
styku s otcom každý druhý víkend, prípadne jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov nemožno bez ďalšieho vnímať ako prejav jeho vôle aktuálne byť zverený do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, ako sa to snaží podsúvať odvolaciemu súdu otec. Neobstojí potom ani
námietka otca, že maloleté deti mali byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
z dôvodu, že podľa záverov znalkyne jeho charakterové a osobnostné predpoklady mu v žiadnom
prípade nebránia prevziať starostlivosť o deti. Ako už správne uzavrel aj súd prvej inštancie, samotná

spôsobilosť rodiča sa o maloleté deti starať a vychovávať ich bez ďalšieho nezakladá povinnosť súdu
tieto zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale pri takomto rozhodovaní je potrebné
zohľadniť aj autonómne vyjadrený názor detí na spôsob usporiadania vzťahov medzi nimi a rodičmi
(najmä ak ide o deti, ktoré vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť sú schopné vyhodnotiť závery
o možných rozhodnutiach súdu a ich dôsledkoch, ako to bolo aj v práve prejednávanej veci). V tejto

súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa ako plnohodnotný nositeľ práv a povinností musí byť v
právnych vzťahoch plne rešpektované, a to nielen ako objekt právnych vzťahov, ale aj ako ich subjekt,
s garantovaním všetkých práv a právom chránených záujmov.11. Neobstojí ani námietka otca, že z dokazovania (výsluchu znalkyne na pojednávaní súdu konanom
dňa 12.06.2024) jednoznačne vyplynulo, že matka priamo manipuluje s maloletými deťmi v snahe
vyvolať u nich nepriateľský postoj k otcovi, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, z výsluchu znalkyne je

možno uzavrieť, že maloletá H. a I. majú primeraný vek a vyspelosť na to, aby vyjadrili autonómne svoj
názor a že znalkyňa sa len domnieva, že tento ich názor je formovaný dlhodobou prítomnosťou matky,
ako ich najdôležitejšej vzťahovej osoby. V tejto súvislosti znalkyňa ďalej len konštatuje, že v súčasnosti
sú deti plne na strane matky a všetky kroky smerujúce k podpore ich vzťahu s otcom ako druhej najbližšej
vzťahovej osobe sa ukazujú ako neefektívne.

12. Obdobne neobstojí ani námietka otca, že pokiaľ si matka neplní svoje povinnosti vyplývajúce jej z
rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým G., keď maloletého G. na styk s otcom psychicky
nepripravuje, tak takéto jej správanie zakladá dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti
v zmysle § 25 ods. 4 ZR, nakoľko pokiaľ v zmysle § 25 ods. 4 ZR súd môže na návrh niektorého
z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a

zámerneneumožňujedruhémurodičovistyksmaloletýmdieťaťomupravenýpodľaodseku1alebo2,tak
v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že matka bezdôvodne
zámerne znemožňuje otcovi styk s maloletým G., takže pre takýto prípadný postup neboli splnené
zákonné podmienky vymedzené v práve citovanom ustanovení, nehovoriac o tom, že doposiaľ maloletý
G.aninebolprávoplatnýmrozhodnutímsúduvovecisamejzverenýdoosobnejstarostlivostimatky(jeho

zverenie do osobnej starostlivosti matky neodkladným opatrením má len dočasný charakter, nakoľko
upravuje výkon osobnej starostlivosti o maloletého len do rozhodnutia súdu vo veci samej). V konaní
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý G. sa s otcom stretáva 1 až 2 krát do týždňa, teda
v rozsahu, ktorý mu podľa jeho samotného vyjadrenia na pojednávaní súdu konanom dňa 21.05.2024
vyhovuje (a nevidí dôvod na tom niečo meniť), pričom u otca nikdy neprespal, keďže otec ho k nemu

prespať nikdy nevolal.

13. Pokiaľ otec namieta, že maloleté deti si v dôsledku prílišnej zaujatosti k svojej matke nemôžu
uvedomovať skutočnosť, že v ich najlepšom záujme je to, aby sa aj otec podieľal na ich výchove, a to
v rovnakom rozsahu ako sa podieľa matka, odvolací súd uvádza, že zo znaleckého posudku znalkyne

PhDr. Mgr Aleny Bednárovej jednoznačne vyplynulo, že maloletá H., maloletý I., ako aj maloletý G. sú
schopní vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť autonómne svoj názor na to, ktorému z
rodičov by mali byť na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti, respektíve aká
forma osobnej starostlivosti o ne by bola pre ne najvhodnejšia, ale aj názor na úpravu spôsobu a rozsahu
ich stretávania sa s otcom. Preto ani takáto námietka otca maloletých detí nemohla obstáť z dôvodu, že

vykonaným dokazovaním nebola preukázaná pravdivosť takýchto tvrdení otca.

14. Neobstojí ani námietka otca, že nebolo správnym, pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o starostlivosti rodičov o maloleté deti prihliadol výlučne iba na názor detí, ale tento mal vyhodnotiť
komplexne s prihliadnutím na závery a výsluch psychologičky Dr. Bednárovej a v neposlednom rade mal

zohľadniť aj správanie matky, ktorá nielen otcovi zámerne bráni v stretávaní sa s deťmi, ale dlhodobo
formuje ich názory v snahe posilniť ich nenávisť a antipatiu k otcovi. Zo samotného rozhodnutia súdu
prvej inštancie je totiž bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že pri rozhodovaní o tom, či na čas
po rozvode maloleté deti zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alebo do osobnej
starostlivosti len jedného z nich vychádzal nielen z názorov maloletých detí zistených na pojednávaniach

súdu, ale aj zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej, ktorá vo
svojom znaleckom posudku jednoznačne skonštatovala, že aktuálne striedavá osobná starostlivosť
navrhovateľky a manžela o maloleté deti pre čas po rozvode manželstva je prakticky nerealizovateľná,
vzhľadom na vyhranené postoje maloletých detí k otcovi s tým, že aj stretávanie maloletých detí s otcom
by sa malo realizovať pod vedením odborného tímu, ktorý bude s rodinou pracovať s tým, že aktuálne

by striedavá osobná starostlivosť rodičov len zintenzívnila nežiaduci odpor maloletých detí voči otcovi,
najmä, ak by bola realizovaná s okamžitou platnosťou a bez náležitej prípravy maloletých detí (tu pozri
číslo listu 75 ZP). Okrem toho z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru o tom, že
matka zámerne bráni otcovi v stretávaní sa s deťmi, alebo dlhodobo formuje ich názory v snahe posilniť
ich nenávisť a antipatiu k otcovi.

15. Pokiaľ otec namietal, že pokiaľ obaja rodičia žiadali upraviť styk otca s maloletými deťmi, tak súd
prvej inštancie nemohol postupom podľa § 25 ods. 2 ZR rozhodnúť o tom, že styk s deťmi neupraví,
že súd musí upraviť styk autoritatívne vždy, ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stáletrvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania, ak má byť ponechané
na dohodu rodičov, odvolací súd uvádza, že takáto námietka neobstojí, nakoľko aj podľa otcom
práve citovaného článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým

hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi a záujem dieťaťa
ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí reflektuje na skutočnosť, že akokoľvek
je možné považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno
odhliadnuť od toho, že aj dieťa samé je bytosťou jedinečnou, majúcou nezanedbateľné, nescudziteľné,

nepremlčateľné a nezrušiteľné základné práva a slobody, teda bytosťou, ktorej by sa pri jej vývine malo
dostať to najlepšie, teda aj to, aby vyššie uvedené atribúty nezostali len prázdnymi slovami. Pokiaľ
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá H. a maloletý I. od marca 2024 nie sú s otcom v
osobnom kontakte najmä pre ich vzájomné nezhody ohľadom úpravy rozsahu stretávania sa otca s nimi,
kedy každý z nich prejavil jednoznačnú vôľu, aby súd styk otca s maloletými deťmi neupravil, pričom otec
trval na striktnej úprave styku a autoritatívnu úpravu styku s nimi neodporúčala ani súdna znalkyňa PhDr.

Mgr. Alena Bednárová za účelom predchádzania prehlbovaniu ich averzie voči osobe otca, tak súd prvej
inštancie správne, zohľadniac názor maloletej H. a maloletého I., ako aj názor súdnej znalkyne, styk
otca s maloletou H. a maloletým I. neupravil. Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd takýto postup
považuje za vecne správny, zohľadňujúci najlepší záujem maloletého I. a maloletej H.. Za predpokladu,
že dieťa je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé (ako to bolo aj v prípade práve prejednávanej

veci, pokiaľ ide o maloletého I. a maloletú H.), je potrebné jeho prianie považovať za zásadné vodítko
pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu (tu pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu ČR, I. ÚS 1708/14).

16. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., II., III a VII.
postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnosti rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým G.
počas jarných a zimných prázdnin, kedy manžel nemá upravený styk s maloletým rovnomerne s matkou,
odvolací súd uvádza, že takúto námietku otca odvolací súd považuje za opodstatnenú. Z rozhodnutia
súdu prvej inštancie skutočne vyplýva, že, otec je oprávnený počas jarných prázdnin sa stretávať s

maloletým od pondelka párneho kalendárneho roka od 8:00 hod. do stredy do 18:00 hod a počas
zimných prázdnin v čase od 22.12. párneho kalendárneho roka od 8:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., od
01.01.nepárnehokalendárnehorokaod18:00hod.do06.01.do18:00hod.Nakoľkovnajlepšomzáujme
maloletého G. je udržiavanie rovnomerného vzťahu k obom rodičom, odvolací súd odstránil otcom
namietanú nerovnomernosť úpravy styku s maloletým tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia, a to

postupom podľa § 388 CSP zmenou rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku VI., vyhovením návrhu
otca maloletého na úpravu jeho styku s maloletým aj počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom
roku a aj počas zimných prázdnin tak, aby aj v týchto obdobiach maloletý trávil čas s oboma rodičmi
rovnomerne. Odvolací súd totiž nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby úprava styku otca s maloletým vo
vyššie citovaných obdobiach bola nerovnomerne rozložená v prospech matky maloletého.

18. Pokiaľ ide o námietku otca, že súdom určené výživné je premrštené a nezodpovedá výdavkom
matky na maloleté deti, že matka deklarované výdavky žiadnym spôsobom nepreukázala, že pokiaľ by
aj výdavky matky korešpondovali so skutočným stavom, súd rozhodol tak, že všetky výdavky maloletých
detí bude uhrádzať v celom rozsahu iba otec, ktorý sa iba z dôvodov na strane matky s maloletou H. a

maloletý I. nestretáva, odvolací súd uvádza:

18.1 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18.2 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18.3 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.18.4 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

18.5 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18.6 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

18.7 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

18.8 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

18.9 Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18.10 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného

ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v
zásadevyživovaciupovinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplneníaosobnoustarostlivosťou.Rodič,
ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky
vyživovacejpovinnostijesmerodajnáživotnáúroveňkaždéhozrodičov,nakoľkodieťamáprávopodieľať
sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška

mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty
za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne).
Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že
peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť

splácať ho v určenej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič
jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné alebo
nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a
majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia
než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých

preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý
rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb
dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako

je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti
v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce
jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom,
nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.

18.11 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je
vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu
vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže
súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladovna dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby
bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie
jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná

starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014, v zmysle ktorého „... položky, ktoré
sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu
mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť

v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych
pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada
každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba
suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie
bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške
zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých

rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby
bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia týkajúcu sa jedného dieťaťa (ak by to bolo
potrebné)“. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva
vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo
objektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pokiaľtoživotnáúroveňrodičovdovoľuje,je

potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy
a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní
otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne
rodičov a dieťaťa.

18.12 Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k
určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení
tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho-ktorého rodiča, majetkové pomery,
životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj
osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom
nauvedenéjepretopotrebnéuvedenéfaktoryobochrodičovporovnaťnavzájomazohľadniťtiežosobnú
starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže,
že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd
zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2

preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov súd rozdelí
náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do osobnej
starostlivosti) určí výživné. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Nie je preto prípustná taká

disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len
výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o
zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ustanovením § 62 ods.
2 ZR, ale aj v rozpore s ustanovením článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo
každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny

rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre vývoj
dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia, respektíve iné osoby, ktoré sa
o dieťa starajú. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa
zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa zákona č.

595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetné sumy je potrebné vyčísliť.

18.13 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci v zmysle
vyššie uvedených zásad dôsledne nepostupoval a riadne nezisťoval osobné a majetkové pomery otca
detí, jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči jeho deťom, ako ani odôvodnené

potreby detí. Z rozhodnutia súdu nie je jednoznačne zrejmé, aké sú skutočné odôvodnené potreby toho-
ktorého výživou oprávneného dieťaťa vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské
aktivity, a to či už kultúrne, športové alebo iné voľnočasové aktivity a pod. V bode 19., 20. a 21. rozsudku
súd na jednej strane konštatuje, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že mesačné výdavkymatky na krytie odôvodnených potrieb maloletého I. sú vo výške 781 eur, na maloletú H. vo výške 829,57
eur a na maloletého G. vo výške 701 eur, avšak na druhej strane v bode 50. rozsudku súd uvádza,
že pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti vychádzal v odôvodnených výdavkov maloletého I.

vo výške 760 eur, maloletej H. vo výške 715 eur a maloletého G. vo výške 692 eur (keďže o takto
vyčíslenej výške výdavkov maloletý detí matkou v jej písomných podaniach nemal pochybnosti, a preto
si toto vyčíslenie osvojil postupom podľa § 37 CMP). Okrem toho súd prvej inštancie síce na jednej
strane v rozsudku konštatuje, že maloletý I. študuje na SOŠ techniky a služieb v Topoľčanoch, že
maloletá H. študuje na Gymnáziu v Topoľčanoch a maloletý G. je žiakom Základnej školy N. O. D.,

pričom výdavky spojené s ich štúdiom alebo výučbou nezahŕňa do ich opodstatnených výdavkov (na
zistenie výšky týchto výdavkov nezameral ani svoje dokazovanie, hoci je nepochybné, že v súvislosti so
štúdiom maloletým deťom výdavky vznikajú) a na druhej strane medzi opodstatnené výdavky každého z
detí uvádza výdavky vo výške 50 eur ako iné výdavky bez toho, aby z rozhodnutia bolo možné zistiť, aké
výdavky mal na mysli. Obdobne, pokiaľ za odôvodnené výdavky maloletých detí uznal výdavky súvisiace
s výletmi a dovolenkami vo výške 100 eur, z rozhodnutia nie je zrejmé, akých výletov/dovoleniek sa

maloleté deti zúčastňujú, aké náklady na ne v priebehu kalendárneho roka vynakladajú, a teda z akého
dôvodubolomožnéustáliťtietovýdavkyvovýške100eurmesačnenakaždézdetí.Pokiaľtedasúdprvej
inštancie jednoznačne nestanovil konkrétnu výšku odôvodnených priemerných mesačných nákladov na
každé z detí, nemohol ani pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch
bude podieľať každý z rodičov.

18.14 Pokiaľ ide o príjmy otca, súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje, že otec maloletých detí je
spoločníkom a konateľom spoločnosti B. D. A. M. B. A. A. s tým, že rovnako má príjem zo živnosti,
avšak z rozhodnutia súdu nie je možné zistiť, aké príjmy má otec z týchto spoločností, a to či už za
výkon funkcie konateľa spoločnosti, alebo jeho nárokov ako spoločníka týchto spoločností na podiel na

zisku týchto spoločností, a to napriek tomu, že súd konštatuje, že obraty a tržby spoločnosti B. D. A. za
rok 2023 sa pohybujú v miliónoch eur. Z rozhodnutia taktiež nie je zrejmé, či predmetné spoločnosti za
rok 2023 vykázali zo svojho podnikania zisk, v kladnom prípade v akom rozsahu a ako sa spoločníci
rozhodli s ním naložiť, teda či v súvislosti s podnikaním týchto spoločností nevznikol otcovi nárok na
vyplatenie rozdeleného zisku za rok 2023, prípadne v akom rozsahu mu takýto nárok vznikol. Obdobne

z rozhodnutia nie je zrejmé, aký konkrétny majetok väčšej hodnoty otec maloletých detí vlastní a aké
príjmy mu z neho plynú, ale ani aké mesačné a ročné výdavky okrem nákladov na bývanie vo výške 215
eur otec vynakladá na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb, teda z rozhodnutia nie sú zrejmé,
pre rozhodnutie podstatné skutkové okolnosti a to, aká je životná úroveň otca maloletých detí. Maloleté
deti totiž majú právo podieľať sa na jeho životnej úrovni a súdom stanovené výživné má toto ich právo

zohľadňovať.

18.15 Námietky otca o zmätočnosti a arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení rozsahu
jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom preto bolo potrebné považovať za plne dôvodné.

19. S ostatnými námietkami otca sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v časti určenia

rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej H., maloletému I. a maloletému G. za predčasný,
keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval a vyvodil z nej
nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie pre
vec rozhodujúcich skutkových okolností. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV.
a v závislých výrokoch V. a IX. za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.21. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vyjadreným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP), po vrátení veci sústredí dokazovanie na zisťovanie skutočností
majúcich podstatný význam pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca detí, najmä:

- zistí odôvodnené potreby maloletých detí (bývanie za 1 os., stravovanie, hygiena, zdravotná
starostlivosť, školské výdavky, cestovné, oblečenie/obuv, mimoškolské aktivity a pod.), pritom vyhodnotí
odôvodnenosť jednotlivých potrieb s ohľadom na prípadné námietky otca;
-zistískutočnýpríjemrodičovaichvýdavkyzarozhodnutiupredchádzajúcich12kalendárnychmesiacov
(v členení brutto, netto, príplatky a zrážky, daňový bonus);

- zistí príjem otca u spoločností, ktorých je konateľom a spoločníkom, prípadne či sa otec v týchto
spoločnostiach bezdôvodne nevzdal svojich príjmov a majetkových hodnôt,
- vo vzťahu k podnikateľskej činnosti otca zistí príjmy a výdavky z podnikania, resp. aj z peňažného
denníka s ohľadom na spôsob vedenia účtovníctva;
- pokiaľ zistený príjem nebude zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného - otca, a to najmä
vzhľadom na jeho vek, dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti, uplatní princíp potenciality podľa §

75 ods. 1 ZR s tým, že v takomto prípade takýto potenciálny príjem otca riadne vyčísli a jeho vyčíslenie
ej riadne zdôvodní;
-zistímajetkovépomeryrodičov,výnosyztohtomajetkuapokiaľtentomajetokrodičnevyužíva,zohľadní
potenciálny príjem napríklad z prenájmu takéhoto majetku (po zohľadnení výdavkov na prevádzku
majetku a dane);

- zistí životnú úroveň matky a otca, jeho vzdelanie a pracovné zručnosti, za účelom možnosti posúdenia
jeho možného pracovného zaradenia a z toho plynúcej zárobkovej schopnosti, výdavky rodičov
vynakladané na uspokojovanie ich osobných potrieb, a to či už bežných (náklady na bývanie, dochádzku
do práce a pod.) alebo zvýšených vzhľadom na ich zdravotný stav a pod.,
- určí mieru, ktorou sa na stanovených/súdom ustálených odôvodnených mesačných nákladoch detí

bude podieľať každý z rodičov, pričom pri rozhodovaní o výživnom prihliadne aj na to, ktorý z rodičov
a v akom rozsahu sa o deti osobne stará, a teda v akom rozsahu svojou osobnou starostlivosťou
kompenzuje svoj finančný podiel na výživnom voči tomu-ktorému dieťaťu a zohľadní, že časť výdavkov
detí je hradená prídavkami na dieťa;
Po doplnení dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto

odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby
úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).