Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/201/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123203349
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4123203349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov:
matka-C.D.E.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomF.,G.XXX/XX,zastúpenáJUDr.HelenouMarkovičovou,
advokátkou, so sídlom Bratislava, Grösslingova 45 a otec - H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. J.
F.,F.XX/XX,t.č.bytomF.,K.D.L.XX,zastúpenýJUDr.IvetouLenčéšovou,advokátkou,sosídlomNitra,
Farská 50, o návrhu matky a o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 24. septembra

2024 č. k. 26P/78/2023-242, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. mal. A. zveril do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú od pondelka
od 08:00 hod. nepárneho týždňa do pondelka do 08:00 hod. párneho týždňa a otec bude vykonávať
osobnú starostlivosť o maloletú od pondelka od 08:00 hod. párneho týždňa do pondelka do 08:00 hod.

nepárneho týždňa. Odovzdávanie maloletej bude prebiehať tak, že rodič, ktorý mal maloletú vo svojej
osobnejstarostlivostiodovzdámaloletúdoškolskéhozariadeniaadruhýrodičsimaloletúprevezmevten
istý deň po skončení školského vyučovania; výrokom II., III., IV. a V. upravil starostlivosť o maloletú počas
prázdnin; výrokom VI. rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné na maloleté
dieťa neurčuje; výrokom VII. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 13P/52/2020-96 zo
dňa 25.6.2020 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/295/2020-209 zo dňa 01.04.2021
a výrokom VIII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 24 ods. 2 a 4, § 25 ods. 3 a 4, § 26, § 36
ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 63 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby bola zverená do striedavej
osobnej starostlivosti. Súd zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti aj v záujme toho, aby obaja
rodičia mali možnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletú rovnovážnej miere a taktiež, aby sa znížila
frekvencia intervalov odovzdávania maloletej. Otec má riadne zabezpečené podmienky pre výchovu
maloletej, starostlivosť a vzdelávanie rovnako ako matka. V otcovej starostlivosti súd nezistil žiadne

nedostatky brániace v striedavej osobnej starostlivosti. Súd považoval zníženie počtu odovzdávaní
maloletej na týždňové intervaly za prijateľnejšie a vhodnejšie aj s poukazom na pribúdajúci vek maloletej.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že starostlivosť otca o maloletú prebieha v dvoch
intervaloch, pričom v jeden týždeň je v jeho starostlivosti tri dni a nasledujúci týždeň štyri dni. Súd prirozhodnutí prihliadal aj na názor maloletej, ktorá má vybudovaný silný citový vzťah k obom rodičom,
avšak vzhľadom na jej vek a nedostatočné chápanie plynutia času nevedela presne určiť, aké časové
rozpätie trávi u jedného z nich. Súd mal za to, že týždňový interval v starostlivosti jedného rodiča nie

je v žiadnom smere na ujmu maloletej, nakoľko aj počas toho, ako je v starostlivosti jedného z rodičov,
má zabezpečený kontakt s druhým rodičom formou telefonického hovoru, prípadne videohovoru. Súd
aj na základe vzájomnej komunikácie rodičov, i keď nedošlo k dohode mal za to, že striedavá osobná
starostlivosť bude pre maloletú najvhodnejšia a súlade s jej najlepším záujmom. Úprava styku rodičov
počas jarných a veľkonočných prázdnin nebola medzi rodičmi sporná. Spornou bola úprava styku počas

vianočných a letných školských prázdnin, aj tu súd postupoval tak, aby sa čo najviac znížila frekvencia
odovzdávania maloletej. Letné školské prázdniny súd upravil formou dvojtýždňových intervalov s tým,
že v mesiaci júl bude maloletá u otca od 01.07 do 15.07 a mesiaci august od 01.08 do 16.08, a
to vzhľadom k tomu, aby bola maloletá v priebehu letných prázdnin zhodný čas s otcom aj matkou.
Čo sa týka vianočných prázdnin, tie súd upravil formou párneho a nepárneho kalendárneho roku tak,
aby bol styk medzi rodičmi upravený rovnomerne. Od 23.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 09:00 hod.

bude maloletá v starostlivosti otca a v rovnakom čase v párnom kalendárnom roku v starostlivosti
matky. Každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 09:00 hod. do 06.01. do 09:00 hod. nasledujúceho
kalendárneho roku bude maloletá v starostlivosti matky. Každý párny kalendárny rok od 30.12. od 09:00
hod. do 06.01. do 09:00 hod. nasledujúceho kalendárneho roku bude maloletá v starostlivosti otca.
Pri rozhodovaní o výživnom súd postupoval v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine, podľa ktorého

výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil, nakoľko styk sa realizuje v rovnakom
časovom rozsahu v bežnom kalendárnom roku, ale aj počas prázdnin a sviatkov. Súd zohľadnil aj príjmy
a výdavky oboch rodičov, ktoré dosahujú porovnateľnú úroveň, pričom otec má mierne vyšší príjem ako
matka. Taktiež súd poukázal na to, že otec si vyživovaciu povinnosť plnil riadne a súčasne prispieval aj
nad rámec určeného výživného, prípadne sa podieľal na úhrade mimoriadnych výdavkov, pričom otec

opakovane deklaroval ochotu podieľať sa na úrade týchto výdavkov bezpodmienečne aj do budúcna.
Súd s poukazom na uvedené meritórne nerozhodol o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca za obdobie od podania návrhu, keďže otec si za predmetné obdobie plnil vyživovaciu povinnosť
aj nad rámec súdom určenej výšky výživného. Súd mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov na
strane maloletej v súvislosti s pribúdajúcim vekom, nástupom na základnú školu, ale taktiež sa zmenili

pomery na strane matky, kde od posledného rozhodnutia sa podstatným spôsobom zvýšil jej príjem na
úroveň 1400 až 1500 eur mesačne z pôvodných 800 eur mesačne. Taktiež súd vychádzal z toho, že
otec sa za rozhodné obdobie od podania návrhu podieľal zvýšenými výdavkami na maloletú. Na základe
uvedeného súd nevzhliadol potrebu zvýšenia výživného za rozhodné obdobie od podania návrhu do
rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa súd rozhodol tak, ako

uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia. Je nepochybné, že týmto súdnym rozhodnutím dochádza k
zmene režimu starostlivosti rodičov o maloletú, čo zároveň predstavuje zmenu fungovania tak rodičov,
ako aj maloletej. Je preto nevyhnutné, aby rodičia túto zmenu maloletej komunikovali otvorene, aby
maloletá mala všetky potrebné informácie primerané jej veku a rozumovej vyspelosti a zároveň aby
počas obdobia starostlivosti jedného rodiča mala maloletá zabezpečený dostatočný kontakt s druhým

rodičom. A zároveň je nevyhnutné, aby rodičia komunikovali medzi sebou ohľadom zabezpečovania
starostlivosti o maloletú na takej úrovni, aby to nemalo na maloletú žiadny negatívny vplyv, nakoľko
aj vzťah rodičov a ich vzájomná komunikácia má vplyv na maloletú, a to jednak na jej vzťah k obom
rodičom, ako aj na preberanie vzorov správania od každého z rodičov. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedla, že otec maloletej opakovane v priebehu roka 2024 porušoval právoplatný rozsudok, čo matku
prinútilo podať trestné oznámenie na polícii a následne na Okresnej prokuratúre v Nitre. Pred samotným
podaním trestného oznámenia sa matka snažila opakované porušenie povinností otca riešiť na ÚPSVaR

v Nitre. Porušovanie právoplatného súdneho rozhodnutia spočívajúce v nerešpektovaní stanovených
časov odovzdávania maloletej má negatívny dopad na režim dieťaťa, nepochybne na jeho psychickú
pohodu a bolo spojené s agresívnymi reakciami otca vo vzťahu k matke za prítomnosti maloletej. Vo
vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti sa matka viackrát vyjadrila na pojednávaní, že táto nie je
v záujme maloletej, nakoľko maloletá si síce „neuvedomuje“ presné chápanie plynutia času, avšak si

veľmi dobre uvedomuje, čo je pre ňu dlhý čas strávený mimo domu, za ktorý považuje bydlisko matky.
Na režim striedania v zmysle rozsudku z roku 2020 si už maloletá zvykla napriek tomu, že viackrát
prichádza domov k matke mrzutá. Maloletá sa pred otcom nesťažuje z obavy jeho reakcie. Maloletá
netrávi v skutočnosti čas, kedy je v jeho osobnej starostlivosti, s otcom, ale s jeho mamou, čo jepravdepodobne spôsobené pracovnou vyťaženosťou otca. V prípade, keď je maloletá v starostlivosti
otca, čas po vyučovaní trávia u starej mamy a do vlastnej domácnosti sa otec s maloletou premiestňuje
vo večerných hodinách. Matka poukázala na to, že súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že otec

užíva sertralin, má pocity úzkosti, naučil sa oddychovať, keď si ľahne, vypne telefón a nič nerieši, pričom
väčšinou býva pokojný, hoci občas vybuchne. Nie je potom zrejmé, ako bude zabezpečená starostlivosť
o maloletú, keď si otec ľahne, vypne telefón a nebude nič riešiť. Právna zástupkyňa matky požiadala
návrhom zo dňa 27.11.2023 o vypracovanie znaleckého posudku za účelom posúdenia vhodnosti
striedavej osobnej starostlivosti pre mal. A., ktorý návrh nebol zo strany súdu akceptovaný, pričom súd

nevykonal ani výsluch dieťaťa a uspokojil s pohovorom s dieťaťom, ktorý vykonal ÚPSVaR v Nitre. Otec
na pojednávaní doložil daňové priznanie, ktorým deklaroval čistý mesačný príjem 550 eur, pričom v čase
posledného rozhodovania bol jeho čistý mesačný príjem 2000 eur. Súčasne uviedol, že jeho mesačné
náklady predstavujú sumu cca 1802,50 eur. Matka namietla otcom deklarovaný príjem, ktorý nedosahuje
ani výšku minimálnej mzdy a otec je advokát s 20 ročnou praxou. Matka uviedla, že nevie, ako chce
potom zabezpečiť starostlivosť o maloletú a zabezpečiť všetky jej nevyhnutné potreby. Otec deklaroval

uvedenú výšku príjmov výlučne z dôvodu, aby mu nebolo určené výživné.
4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť. Rozsudok považoval za vecne správny, dostatočne zrozumiteľne odôvodnený,
založený na výsledkoch vykonaného dokazovania, a taktiež za presvedčivý. Uviedol, že vyhodnotenie
potenciálnej relevancie potreby vykonania navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania

je úlohou a doménou súdu. Otec zhrnul všetky dôkazy, ktoré súd vykonal, a z ktorých bez
akýchkoľvekpochybnostívyplýva,žestriedaváosobnástarostlivosťobochrodičovjevzáujmemaloletej.
Vystavovanie dieťaťa znaleckému dokazovaniu alebo dokonca výsluchu na súde považoval za necitlivé
a zjavne nadbytočné. Otec ako advokát predložil daňové priznanie s deklarovaným mesačným príjmom
550eur,pričomniejezrejmé,zakýchdôvodovtentolistinnýdôkazmatkaspochybňuje,resp.akénavrhla

vykonať dôkazy na vyvrátenie tohto listinného dôkazu.
5. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá zotrvala na dôvodoch svojho odvolania.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania,
či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7.Predmetomkonanianasúdeprvejinštanciejezmenavýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmal.A..

8. Rozsudkom súdu prvej inštancie bola mal. A. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov, pričom starostlivosť rodičov o dieťa sa bude meniť v týždňových intervaloch a osobitne bola
upravená osobná starostlivosť počas prázdnin. Súd rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti sa výživné na maloleté dieťa neurčuje (výroky I. až VI.).

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v napadnutých výrokoch I. až VI., ako aj v závislom výroku o zmene rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
13P/52/2020-96 zo dňa 25.6.2020 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/295/2020-209
zo dňa 01.04.2021 a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

10. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie

skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonalv celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v
súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení

dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými
závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá
ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, keď súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil.

12. Z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine (súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku
nedopatrením označený ako § 24 ods. 2) vyplýva, že za predpokladu, že obaja rodičia sú spôsobilí
vychovávať maloleté dieťa a majú záujem o jeho osobnú starostlivosť, môže súd zveriť maloleté dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov len v tom prípade, ak zistí, že takáto forma osobnej

starostlivosti je v záujme dieťaťa a zároveň že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Pri posudzovaní, čo je najlepším záujmom maloletého dieťaťa, súd musí zohľadniť všetky relevantné
skutočnosti a okolnosti tak, aby bolo zabezpečené morálne a materiálne blaho (dobro) dieťaťa a
chránené jeho práva a oprávnené záujmy (porov. čl. 5 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že pojem

najlepší záujem dieťaťa je veľmi pružný a musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácii,
musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby sa v plnej miere rešpektovali všetky
ústavou a medzinárodnými dokumentmi zakotvené práva maloletého dieťaťa.

13. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa
treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a

sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj
v iných právnych predpisoch.

15. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle vyššie uvedených hľadísk, pričom svoje rozhodnutie
i náležite odôvodnil (bod 26. odôvodnenia), na ktoré odôvodnenie odvolací súd v podrobnostiach

odkazuje bez potreby opakovania dôvodov použitých súdom prvej inštancie.

16. Námietka odvolateľky, že návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov bol reakciou na ňou podaný návrh na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, je bez
právneho významu, pretože v zmysle ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine môže súd rozhodnúť

o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za splnenia zákonných podmienok
aj bez výslovného návrhu.

17.Rovnakobezprávnehovýznamujenámietkaodvolateľky,žeotecnemaldodržiavaťčasyodovzdania
maloletej. Uvedené by mohlo čiastočne vypovedať o istých problémoch v komunikácii. Otázka kvality

vzájomnej komunikácie medzi rodičmi je síce otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie súdu, či maloleté
dieťa zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do výlučnej osobnej starostlivosti
jednéhoznich,pretožezvereniemaloletéhodieťaťadostriedavejosobnejstarostlivostiobidvochrodičov
predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovaťa spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do vzájomných problémov, avšak ide len o jednu z množstva
ďalších relevantných otázok, ktoré pri tomto posúdení súd musí zvažovať. Omeškanie s odovzdaním
dieťaťa, keď v ďalších veciach týkajúcich sa školopovinného dieťaťa sú rodičia schopní sa dohodnúť,

nevylučuje zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

18. Ani odvolateľkou tvrdená okolnosť, že pokiaľ je dieťa v osobnej starostlivosti otca, tak po škole
starostlivosť zabezpečuje stará matka a až vo večerných hodinách sa otec s maloletou presunie domov,
nie je takou okolnosťou, ktorá by vylučovala striedavú osobnú starostlivosť. Jednak takýto stav tu

bol po ostatnej úprave rodičovských práv a povinností (rozsudok Okresného súdu Nitra z 1.4.2021
č. k. 13P/295/2020-209) a matke to neprekážalo, a jednak je na otcovi, akým spôsobom zabezpečí
starostlivosť o dieťa, navyše ak sa jedná príbuzného maloletej, s ktorým má maloletá vytvorený citový
vzťah.

19. Námietku matky voči zdravotnému stavu otca, ktorý by mal mať vplyv schopnosť zabezpečiť

starostlivosť o maloletú, odvolací súd považoval za nedôvodnú s prihliadnutím na závery znaleckého
posudku č. 12/2023 znalca Mgr. Karola Zabáka. Skutočnosť, že otec si potrebuje niekedy ľahnúť
a oddýchnuť nespochybňuje jeho schopnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa, keď bolo potrebné
prihliadnuť na vek maloletej, ktorá už nepotrebuje neustály dozor.

20. Námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ na návrh jej právnej zástupkyne
nenariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru klinickej psychológie detí, ktorý by posúdil vhodnosť
striedavej osobnej starostlivosti pre maloletú a nevykonal ani výsluch maloletej, odvolací súd považoval
za nedôvodnú. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho
vykonania je úlohou a doménou súdu (§ 185 ods. 1 CSP). Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne

návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého
vykonanie je prípustné. Vo veciach upravených Civilným mimosporovým poriadkom je podstatným,
aby bol náležite zistený skutočný stav. Podľa názoru odvolacieho súd prvej inštancie na základe
vykonanýchdôkazovzistilskutkový(skutočný)stavvecivrozsahupotrebnomprerozhodnutie.Vočitakto
zistenému skutkovému stavu nenamietala ani matka, a ani jej právna zástupkyňa, keď na pojednávaní

dňa 24.9.2024 uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú (č. l. 237).

21. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho
veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Podľa

ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

22. V zmysle citovaných ustanovení Zákon o rodine ukladá všetkým orgánom verejnej správy
venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť primeranú jeho veku a vyspelosti. Ustanovenie Civilného
mimosporového poriadku ukladá súdu ešte širšiu povinnosť, a to povinnosť prihliadnuť na názor
dieťaťa pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú
vyspelosť svoj názor samostatne vyjadriť. V zmysle § 38 CMP súd môže názor zistiť priamo sám alebo

prostredníctvom ustanoveného opatrovníka, a to s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Súd
prvej inštancie preto nepochybil, pokiaľ názor maloletej zisťoval prostredníctvom opatrovníka.

23. Za správne možno považovať rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku VI. (neurčení výživného
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti).

24. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

25. V prejednávanej veci je dĺžka striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča rovnaká, a teda
i s prihliadnutím na dôvody obsiahnuté v napadnutom rozsudku (bod 27.) bolo dôvodným počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčiť.26. Výrokom VII. súd prvej inštancie správne rozhodol, že napadnutým rozsudkom sa mení rozsudok
Okresného súdu Nitra č. k. 13P/52/2020-96 zo dňa 25.6.2020 v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Nitra č. k. 13P/295/2020-209 zo dňa 01.04.2021.

27.VýrokomVIII.prvoinštančnýsúdrozhodolsprávnepodľa§52CMPonárokunanáhradutrovkonania
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

29. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).