Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/137/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123203865
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123203865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX
XX C., 3/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., 4/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., 5/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., žalobcovia 1/ - 5/
právne zastúpení Samec & partners, s.r.o., so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, IČO: 54 518 563, proti
žalovaným: 1/ TORATRANS s.r.o., so sídlom Nesluša 410, 023 41 Nesluša, IČO: 50 063 570, zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 64638/L, právne zastúpený Mgr.

Rastislav Otruba, advokát, so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava III, oddiel: Sa, vložka č.: 79/B, právne zast.: JUDr.
Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 49C/35/2023-222 zo dňa
25.1.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/ - 5/ m a j ú n á r o k voči žalovaným 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1/ sumu 15 000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Výrokom II. uložil žalovaným 1/, 2/
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 13.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Výrokom III. uložil
žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 10.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

Výrokom IV. uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 16 000,- eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy. Výrokom V. uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 5/ sumu 10.000,-
Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Výrokom VI. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom VII.
žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1
Súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav. Dňa XX.XX.XXXX pri dopravnej nehode v čase o

5,19 hod na ceste 1/11, km 431,7 v katastri obce G., okres F. zomrela matka žalobcov 1/ - 5/, p. H. B.,
nar. v r. XXXX, keď vodič taxislužby a zamestnanec žalovaného 1/, D. F. v tiahlej pravotočivej zákrute
v smere I. – J. viedol osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra ev. č. F. s riadnym označením TAXI, kde
v uvedenom kilometri prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu J. – I., kde sa čelne zrazil sjazdnousúpravoutvorenounákladnýmmotorovýmvozidlomzn.VolvoFH460snávesom,ktorúviedlaK.
L. F., čím porušil ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Osobné motorové vozidlo zn. Opel
Astra bolo po čelnej zrážke pretočené a odhodené späť do jazdného pruhu I. – J., kde ostalo v konečnej

polohe, došlo k rozsiahlemu poraneniu vodiča taxislužby a spolujazdkyne sediacej na zadnom sedadle
vozidlataxislužbyH.B.,ktorézraneniaboliuobochnezlučiteľnésoživotom(podľauzneseniaOkresného
riaditeľstvaPolicajnéhozboruvČadcizXX.XX.XXXX,sp.zn.ORP-602/2-VYS-CA-2022nač.l.20spisu).
Prevádzkovateľom motorového vozidla OPEL Astra ev. č. F. je žalovaný 1/. Poisťovňou prevádzkovateľa
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

je žalovaný 2/. Z uznesenia ORPZ v Čadci sp. zn. ORP-602/2-VYS-CA-2022 zo dňa 07. 08. 2023 zistil,
že trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia vedeného voči D. F. bolo zastavené, nakoľko trestné
stíhanie nie je prípustné voči tomu, kto zomrel.

1.2
Súd predmetnú vec posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený aj ako „OZ“), ďalej podľa § 4 ods. 2, § 15 ods. 1
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZoPZP“) a podľa § 9 ods.
1, § 137 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej označený ako „zákon č. 8/2009 Z.z.“).

1.3
Súd prvej inštancie posúdil pasívnu vecnú legitimáciou žalovaných 1/, 2/. Žalovaný 1/ bol
prevádzkovateľom motorového vozidla, ktoré počas svojej jazdy dňa XX.XX.XXXX prešlo do
protismerného jazdného pruhu a čelne sa zrazilo s jazdnou súpravou tvorenou nákladným motorovým
vozidlom zn. Volvo FH 460, v dôsledku ktorej skutočnosti zomrel vodič tohto motorového vozidla,

zamestnanec žalovaného 1/, ako aj H. B.. Vodič motorového vozidla zn. Opel Astra ev. č. F., D.
F. dňa XX.XX.XXXX pri vedení motorového vozidla porušil svoje povinnosti, ktoré mu ako vodičovi
ukladal zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej sám zomrel,
zároveň zomrela aj matka žalobcov 1/ - 5/, p. H. B.. Žalovaný 1/ zodpovedá za škodu ako prevádzateľ
motorového vozidla zn. Opel Astra, keďže podľa ustanovenia § 427 OZ má objektívnu zodpovednosť za

škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, ktorým prevádzkoval taxislužbu.
Usmrtením matky žalobcov 1/ - 5/ v dôsledku prevádzky motorového vozidla zn. Opel Astra došlo k
zásahu do ich osobnostných práv spočívajúcich v zásahu do práva na osobný a súkromný život. V
nadväznosti na ustanovenie § 427 OZ je potom daná zodpovednosť žalovaného 1/ za nemajetkovú
ujmu spôsobenú žalobcom 1/ - 5/. Pri otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ v spore o

náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, pričom poukázal na
závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6 MCdo 1/2016 zo dňa 31. 07.
2017 (uvedené rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 61/2018), ktorý konštatoval, že pod pojmom škoda

(použitým v zákone č. 381/2001 Z. z.) treba pre účely tohto zákona pojem škoda vykladať extenzívne
v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po
blízkej osobe usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z titulu
občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich práva
na súkromný a rodinný život. Poukázal na to, že Najvyšší súd uvedeným rozhodnutím nadviazal pri

posúdení právnej otázky pasívnej legitimácie žalovanej na rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie
C-22/12 vo veci Haasová z 24.10.2013, v ktorom Súdny dvor vyslovil záver, že príslušné ustanovenia
smerníc (Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972, Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 zmenenej a
doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005 a Rady 90/232/
EHS zo 14. mája 1990) o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle,
že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať
aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za ujmu (hmotnú i nehmotnú) upravuje vnútroštátne
právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR z 05.12.2018, sp.

zn. II. ÚS 695/2017, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „keďže Občiansky zákonník nie je konzistentný pri
používaní pojmov škoda a ujma, nemožno z tejto skutočnosti robiť ďalekosiahle závery v tom smere, že
škodoujevzmysleobčianskoprávnejúpravylenhmotná(materiálna)ujma.Zuvedenéhopotomvyplýva,
že Občiansky zákonník významovo s pojmom škoda nespája iba materiálnu škodu, čo v okolnostiachdanej veci znamená, že z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 381/2001 Z. z. nevyplýva nič, čo by
bránilo takej interpretácii pojmu „škoda“, ktorý by v rámci svojho obsahu zahŕňal škodu majetkovú, ako
aj škodu nemajetkovú.“ Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, a to sp. zn. 2 Cdo 33/2017,

2 Cdo 41/2018, 6 Cdo 143/2017, 6 Cdo 206/2017, 6 Cdo 80/2018, 8 Cdo 6/2018, 8 Cdo 177/2018 či
7 Cdo 154/2018.

1.4.
V nadväznosti na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že aj nemajetková ujma za zásah do

osobnostných práv pozostalých je predmetom povinného zmluvného poistenia v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., a že v spore o náhradu takejto ujmy je daná pasívna legitimácia
poisťovne (teda žalovaného 2/), ktorá zabezpečuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody
spôsobené prevádzkou motorových vozidiel. Vzhľadom na skutočnosť, že každý zo žalovaných je
povinný v zmysle tohto rozsudku plniť uloženú povinnosť na základe iného právneho titulu, súd uložil
vo výrokoch I. – V. tohto rozsudku povinnosť žalovaným 1/, 2/ plniť žalobcom 1/ - 5/ tak, že v rozsahu,

v ktorom bude plniť jeden z nich, zanikne povinnosť druhého žalovaného, pričom takýto spôsob
uloženia povinnosti na plnenie je v obdobných prípadoch v súdnej praxi vnútroštátnych súdov na území
Slovenskej republiky ustálený.

1.5

Súd prvej inštancie konštatoval, že boli splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v konaní, ktorými sú existencia ujmy (spočívajúcej v pretrhnutí väzieb medzi najbližšími osobami),
neoprávnený zásah (spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za narušenie osobnostných práv
žalobcov) a príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym zásahom. V dôsledku uvedenej
dopravnej nehody spôsobenej motorovým vozidlom, ktorého prevádzateľom bol žalovaný 1/ a ktoré bolo

povinne zmluvne poistené u žalovaného 2/, došlo k zásahu do osobnostného práva žalobcov 1/ - 5/ tak,
že bola narušená celistvosť ich rodiny a bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života, pričom
následky sú trvalé a neodstrániteľné, keď ochudobnenie žalobcov v citovej oblasti je nenapraviteľné. V
predmetnom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov chráneného ustanovením
§ 11 Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou je aj ochrana rodinného života. Podľa názoru súdu

prvej inštancie je primeraným zadosťučinením v tejto veci náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v
zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak totiž medzi fyzickými osobami existujú
sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života,
môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie
druhej z týchto osôb. Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný

život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne
bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru
osobnosti, sféru osobnostnú, ktorej súčasťou je aj emocionálna sféra. Pri rozhodovaní o výškach náhrad
nemajetkovej ujmy pri jednotlivých žalobcoch zohľadnil judikatúru vnútroštátnych súdov v obdobných
prípadoch, ako bol súdený prípad, pričom vychádzal najmä z aktuálnejších rozhodnutí súdov, a to z

dôvodu, aby stanovenie výšky jednotlivých náhrad zodpovedalo aktuálnej rozhodovacej praxi ostatných
vnútroštátnychsúdovaabyrozhodnutieourčenínáhradprežalobcov1/-5/boloprienikomrozhodovacej
činnosti súdov, nakoľko v súlade s princípom právnej istoty je žiadané, aby súdy v obdobných prípadoch
priznávali porovnateľné sumy. Súd prvej inštancie v tomto smere príkladmo poukázal na rozsudok
Okresného súdu v Prešove zo dňa 28.03.2017, sp. zn. 16C/18/2016, potvrdený Krajským súdom v

Prešove v konaní sp. zn. 17Co/149/2017, na základe ktorého súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy,
ktorá vznikla v dôsledku spoločnej smrti otca a plnoletého syna, ktorí zomreli v dôsledku zrážky autobusu
s oproti idúcim nákladným vozidlom, ktoré prešlo do protismeru manželke a zároveň matke sumu 25 000
eur, plnoletým synom a zároveň bratom sumu po 15 000 eur. Ďalej súd zohľadnil aj rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 22.04.2016, sp. zn. 16C/627/2015, potvrdené Krajským súdom v Trnave

v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/627/2015, na základe ktorého bola v dôsledku smrti pri náraze
autobusu do mikrobusu pozostalej manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 12 500 eur,
a plnoletým synom vo výške 9 000 eur (synovi, ktorý v čase smrti otca s ním žil v spoločnej domácnosti),
5 000 eur a 4 000 eur; rozsudok Okresného súdu Svidník v právnej veci sp. zn. 7C/3/2018, na základe
ktorého bola pozostalému manželovi vo veku 66 rokov v dôsledku smrti manželky zrazenej na priechode

pre chodcov priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur, a trom plnoletým deťom po 10
000 eur; rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.05.2017, sp. zn. 9 Co 267/2016, na základe ktorého
bola plnoletej dcére zomretej obete dopravnej nehody priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške
10 000 eur a vnukovi náhrada vo výške 3 000 eur; rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.03.2023,sp. zn. 11Co/22/2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 6C/95/2019-282 zo
dňa 10.09.2021, na základe ktorého bola manželke po obeti dopravnej nehody priznaná ako náhrada
nemajetkovej ujmy suma 20 000 eur a plnoletým deťom po 10 000 eur, 15 000 eur a 12 000 eur.

1.6
Súd prvej inštancie uviedol, že peňažné prostriedky v akejkoľvek výške nie sú spôsobilé zhojiť nezvratný
následok, ktorý nastal v dôsledku smrti blízkeho príbuzného žalobcov 1/ - 5/. Súd zohľadnil pri
rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy skutočnosť, že zomretá H. B. bol pre žalobcov 1/

- 5/ osobou, ktorá spájala ich rodinu, bola pre všetkých oporou, a to tak v emocionálnej oblasti, ako
aj v oblasti materiálnej, čo mal súd preukázané na základe vykonaného dokazovania, a to najmä z
výsluchov žalobcov 1/ - 5/ na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 24.10.2023, ako aj dňa
05.12.2023. Strata člena rodina, ktorej členovia mali medzi sebou harmonické vzťahy, boli súdržní
predstavuje nenávratnú deštrukciu medziľudských väzieb vytvárajúcich základ rodinného života. Výšku
priznanejnáhradynemajetkovejujmyposudzovalsprihliadnutímnajednotlivéokolnostipredmetnejveci.

Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ - 5/ ako synovia a dcéra obete nehody boli so zomretou v
druhom najbližšom vzťahu, a to vo vzťahu medzi deťmi a rodičom. Súd na základe výpovede žalobkyne
1/napojednávanímalpreukázané,žežalobkyňa1/pracovalasmatkou,zomretouH.B.vjednejpredajni,
v čase tragickej udalosti mala 23 rokov. Bývala síce už sama, ale s matkou sa denno-denne stretávala,
keďže robili v jednej predajni, častokrát u žalobkyne 1/ matka prespávala. Žalobkyňa 1/ v čase tragickej

udalosti nemala vlastnú rodinu, matka pre ňu predstavovala jej najbližšieho človeka. Žalobkyňa 1/ bude
matku postrádať aj v čase zakladania si svojej vlastnej rodiny. Žalobkyňu 1/ smrť matky zasiahla v
relatívne nízkom veku, v čase, kedy pre ňu matka predstavovala oporu, bola jej spolupracovníčkou
a kamarátkou, žalobkyňa 1/ v čase smrti matky nemala založenú vlastnú rodinu. Vzhľadom na tieto
skutočnosti prežívanie tejto straty zo strany žalobkyne 1/ bolo o to smutnejšie a bolestivejšie. Súd preto

žalobkyni 1/ oproti ostatným žalobcom 2/, 3/, 5/ priznal o niečo vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy.
Žalobca 2/ sa krátko pred smrťou svojej matky sám stal otcom, tešil sa, že jeho mama uvidí vyrastať jeho
dcéru. Býval blízko od domu svojej mamy, do práce ju častokrát vozieval on. S mamou mali spoločné
koníčky, pestovanie zeleniny, v súvislosti s tým mali aj plány do budúcnosti ohľadne pestovania. Žalobca
2/ sa so smrťou matky vyrovnával ťažko, skoro začal piť, jedinou útechou mu bola jeho dcéra. Smrť

mamy je pre neho citlivá téma, musí sa držať, aby pre tej téme nezačal plakať, vytáčajú ho maličkosti,
musí vynakladať veľa energie, aby predtým bežné situácie ustál. Vzhľadom na intenzitu zásahy do
emocionálnej sféry žalobcu 2/ mu súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 13 000 eur. Žalobca
3/ v rámci svojej výpovede uvádzal, že s matkou mal blízky vzťah, nebola to len jeho mama, ale aj
jeho kamarátka. Po jej smrti sa nevie sústrediť. Pomáhala aj jeho manželke s receptami, poradila im, s

mamou sa vedel o všetkom porozprávať. Jeho deti za svojou babkou strádajú. Svojej mame sa snažil
za jej života pomáhať, na oplátku žalobcu strihávala jeho mama, a následne strihávala aj jeho syna.
Pomery po smrti matky sú smutné, aj návštevy jeho starej matky sú bolestivé. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca 3/ v čase smrti mal založenú svoju vlastnú rodinu, má tri deti, čo aspoň sčasti zmiernilo jeho
prežívanie smrti jeho matky, súd mu priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10 000 eur, teda o niečo

menej ako žalobcom 1/, 2/, 4/. Podľa názoru súdu bol v dôsledku smrti matky spomedzi súrodencov
najviac dotknutý žalobca 4/, keďže na rozdiel od žalobcov 2/, 3/, 5/, ktorí v čase smrti matky mali svoje
vlastné rodiny, nemal manželku ani partnerku, žalobca 4/ znáša stratu matky ťažko, začal piť, zároveň
žije v dome s otcom, ktorý sa nevie vyrovnať so smrťou svojej manželky a pije. Žalobca 5/ uviedol, že
má obavu, aby si žalobca 4/ niečo neurobil (podľa zápisnice o pojednávaní na č. l. 206 spisu). Žalobca

4/ mal s mamou podľa vyjadrenia ostatných žalobcov intenzívny vzťah, matka ho mala každý deň čakať
s večerou, kým neprišiel z práce. Po smrti matky prestal chodiť do roboty, prestal si plniť niektoré svoje
povinnosti, v noci má ostatným súrodencom písať sms správy, v ktorých sa ich pýta, či je to pravda,
čo sa stalo. Podľa predloženého lekárskeho poukazu na č. l. 199 spisu od 03/2023 žalobca 4/ užíva
antidepresíva a anxiqlytiká. Podľa vyjadrenia žalobkyne 1/ sa žalobca 4/ po smrti matky začal izolovať,

dlho nechodil do práce, v súčasnosti to nemá byť o moc lepšie. Žalobca 2/ uviedol, že žalobca 4/ je z tej
udalosti hotový, otec mu nemá pomáhať, žalobca 4/ musí celý rodičovský dom ťahať sám, po udalosti sa
spustil tak, že pije až nad mieru (podľa zápisnice o pojednávaní na č. l. 192 spisu). Smrť matky mala na
žalobcu 4/ najzávažnejší dopad, kedy ovplyvnila celkovú kvalitu jeho života, ktorý po jej smrti nemožno
hodnotiť ako stabilizovaný. Tieto okolnosti viedli súd k tomu, že spomedzi všetkých súrodencov bola

žalobcovi 4/ priznaná najvyššia náhrada nemajetkovej ujmy v sume 16 000 eur. Žalobca 5/ uviedol, že
doma často nebýval, ale s mamou bol v neustálom kontakte, telefonicky alebo na messengeri. Po smrti
matky má stavy zúfania, ktoré nechce aby videla jeho manželka, odreagovanie nachádza v práci. Rád
by sa podelil s mamou o radosti, ktoré prežívajú jeho deti, ale nie je to už možné. Jeho mladší syn svojubabku nikdy neuvidí, babka chýba aj jeho starším deťom. Do práce chodiť neprestal, keďže potreboval
príjem aj nejakú aktivitu, aby sa kvôli tej udalosti nezožieral. Vzhľadom na tieto okolnosti súd žalobcovi
5/ priznal ako náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 10 000 eur.

1.7
Súdprvejinštanciesanestotožnilsnámietkamižalovaných1/,2/,ževsporenebolapreukázanáintenzita
narušenia citových väzieb žalobcov 1/ - 5/ v dôsledku úmrtia ich matky. To, že žalobcovia nevymedzili
presný chorobopis H. B. a neuviedli presný dátum jej menín predsa neznamená, že medzi ňou a

žalobcami neboli harmonické vzťahy. O harmonických a dobrých vzťahoch medzi H. B. a žalobcami
vypovedali aj samotné emotívne výpovede žalobcov, pričom žalovaní 1/, 2/ účinne nepopreli nimi
vymedzené skutkové tvrdenia ohľadne ich citových väzieb so svojou matkou. Súd v ďalšom zobral do
úvahy skutočnosť, že v znaleckom posudku č. 45/2022 D. M. K., D. E. M. zo dňa 06. 03. 2023, na č. l. 31
spisu bolo uvedené, že bezprostrednou príčinou smrti H. B. bola polytrauma, t.j. mnohopočetné drvivé
poranenia tela s poranením životne dôležitých orgánov a zlomeninami kostí skeletu, na č. l. 32 spisu

z tohto istého znaleckého posudku vyplýva, že z charakteru, lokalizácie a rozsahu zranení zistených
vonkajšou obhliadkou a pitvou tela H. B. môžeme povedať, že všetky zistené zranenia je možné dobre
vysvetliť ako následok tejto dopravnej nehody, a to kontaktom jej tela s deformovanými časťami interiéru
a karosérie osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, ev. č. F., pri prudkej decelerácii tohto vozidla
následkom čelnej zrážky s oproti idúcou jazdnou súpravou tvorenou nákladným motorovým vozidlom zn.

Volvo FH 460, ev. č. N. a návesom zn. Schmitz Cargobull, ev. č. N.. V znaleckom posudku na č.l. 32 rub
spisu je zároveň uvedené, že z nálezov typických poranení na trupe H. B. môžeme povedať, že v čase
dopravnej nehody bola pripútaná bezpečnostným pásom. Z uvedených záverov vyplýva, že zomretá H.
B.zomrelavdôsledkuzraneníutrpenýchpripredmetnejdopravnejnehode,pričomzomretáH.B.nemala
podiel na zavinení dopravnej nehody. Na základe uvedeného nemožno v žiadnom prípade uvažovať o

tom, že príčinou smrti zomretej H. B. by bol jej predchádzajúci zdravotný stav. Navyše, všetci žalobcovia
opisovali zomretú matku ako životaschopnú a vitálnu ženu aktívne zaradenú do pracovného života. Súd
prvej inštancie nepokladal za smerodajné pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzať zo
stropu náhrady určenej v zákone o odškodňovaní obetí násilných trestných činov, a to z dôvodu, že sa v
predmetnom prípade jedná o inú situáciu, a to a nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým v dôsledku

dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a to povinne zmluvne poisteného, a
zároveň to súdu neumožňovala ani súčasná rozsiahla rozhodovacia prax vnútroštátnych súdov, ktorá
v obdobných prípadoch ako je súdený prípad nezohľadňuje pri priznávaní nemajetkovej ujmy strop
určený v označenom zákone. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených jednotlivých okolností
predmetného prípadu rozhodol tak, že žalobcom 1/ - 5/ priznal náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšnej časti uplatňovaných nárokov bola žaloba
výrokom VI. tohto rozsudku zamietnutá. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaných 1/ a 2/ zaviazal
k náhrade trov konania žalobcom 1/ až 5/ podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobcov nemožno zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, ktorý má byť rozhodnutý aj na základe
úvahy súdu.

2.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný 1/ a 2/, ako aj žalobcovia 1/ až 5/.

2.1
Žalovaný 2/ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobu zamietne

a prizná mu náhradu trov konania, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Žalovaný 2/ mal za to, že odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé, kedy sa v

ňom konajúci súd nedokázal vyporiadať so všetkými námietkami žalovaných. Konajúci súd akceptoval
vyjadrenia a predložené dôkazy Žalobcov, bez toho aby ich konfrontoval s argumentmi žalovaných a
zároveň máme za to, že súd nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Podľa
žalovaného žalobcovia nedokázali osvedčiť riadne všetky skutočnosti odôvodňujúce nimi uplatňovaný

nárok. Žalobcovia nedokázali preukázať taký zásah do práva na súkromie, ktorý by odôvodňoval
poskytnutie satisfakcie vo forme peňažnej náhrady. Súd prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom
neodôvodnil, ako žalobcovia výpoveďou preukázali tak intenzívny zásah do ich osobnostných práv,
ktorý by odôvodňoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vpeniazoch za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, patrí stále iba tej, ktorej konkrétnej fyzickej
osobe, ktorá je povinná tento zásah preukázať. Mal zato, že v konkrétnych prípadoch nie je úlohou
súdu „predvídať“ zásah do osobnostných práv žalobcov na základe príbuzenského vzťahu, naopak, je

povinnosťou žalobcov tento zásah a jeho intenzitu preukázať. Žalobcovia sa snažili vzťah s nebohou
vykresliť ako veľmi intenzívny, spočívajúci v pravidelnom navštevovaní a každodennej pomoci. Avšak
Žalobcovia v konaní nevedeli uviesť kedy mala nebohá meniny, akými ochoreniami trpela, či bol nebohej
priznaný invalidný dôchodok, v akej výške a v súvislosti s akými ochoreniami. Žalobcovia na podporu
svojich tvrdení v rámci konania nepredložili žiadne relevantné listinné dôkazy. Žalobcovia v konaní

na jednej strane tvrdili, že mali s nebohou veľmi intenzívny vzťah, vo všetkom jej pomáhali, vozili
ju k lekárovi a zúčastňovali sa spoločných osláv. Na druhú stranu však neboli schopní zodpovedať
doplňujúceotázky,ktorévyplývaliznimitvrdenýchskutočnostítak,abybolomožnéoznačiťichvýpovede
za vierohodné. Podľa žalovaného 2/ sa súd v odôvodnení rozsudku nevyporiadal s argumentáciou
žalovaných, nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Ďalej mal
za to, že poukázali na rozhodnutia, v ktorých boli priznané nižšie sumy. Ďalej nesúhlasil s tým, že nebol

aplikovaný zákon č. 274/2017 Z.z. Záverom uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje, že
pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá
je priznávaná za telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada
za porušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov
prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy. Mal za to, že

súd prvej inštancie neprihliadol na zákonné kritéria vyplývajúce z predmetného zákona a neboli súdom
prvej inštancie riadne skúmané.

2.2
Žalovaný 1/ v odvolaní žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že súd prvej inštancie
postupnosť nárokov daných v 13 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka bez náležitého odôvodnenia

odignoroval, čo je neprípustné. Bez toho, aby súd náležite zdôvodnil z akého dôvodu dospel k záveru,
že primerané zadosťučinenie opísané v § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v prejednávanej veci
nedostačujúce, pristúpil k záveru, že v tejto veci je potrebné priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo
forme peňazí. Nesúhlasil so záverom súdu, že zomretá bola osobou, ktorá rodinu spájala a bola im
oporou či už v emočnej alebo materiálnej oblasti. Uvedené označil za náležite nepreukázané. Súd na

zistené okolnosti iba stroho odkázal na obsah zápisníc z pojednávaní, čo je nedostačujúce. Tvrdenia
súdu neboli podporené napríklad výňatkami z výsluchov jednotlivých žalobcov resp. inými dôkaznými
prostriedkami. Mal za to, že z odôvodnenia rozhodnutia nemožno vyvodiť existenciu harmonických
vzťahov. Vo vzťahu k žalobkyni 1/ poukázal na jej výpoveď, keď nevedela uviesť správne slová. Ďalej
žalobkyňa 1/ nevedela uviesť aký mala matka priznaný invalidný dôchodok, ani z akého dôvodu. Ďalej

poukázal na prezentované nezhody medzi žalobkyňou 1/ a jej otcom. To, že sa žalobkyňa v rade 1/
vysporiadala s tragickou udalosťou potvrdzuje i to, že žalobkyňa v rade 1/ hneď po udalosti pokračovala
vo výkone pracovnej činnosti, nevyhľadala žiadnu odbornú pomoc a súčasne nepredložila žiadny dôkaz
o údajne užívaní antidepresív. Vo vzťahu k žalobcovi 2/ namietal, že tento nevedel kedy mala matka
meniny, prípadne, že mala priznaný invalidný dôchodok. Vyslovil názor, že žalobca 2/ si neuplatnil nárok

v trestnom konaní, ale až pod tlakom médií a záujmových skupín. Vo vzťahu k priznanému nároku
voči žalobcovi 4/ namietal, že žalovaní nemali možnosť účinne poprieť tvrdenia žalobcov o údajnom
stave žalobcu v rade 4/ po smrti matky z dôvodu, že jeho výsluch nebolo možné na nariadených
pojednávaniach vykonať v dôsledku neustáleho ospravedlňovania sa. Neprítomnosť žalobcu v rade
4/ nebola zároveň riadne a včas ospravedlnená. V prípade žalobcu v rade 4/ nebola zachovaná

kontradiktórnosť konania. Vo vzťahu k žalobcovi 5/ poukázal na to, že nevedel uviesť kedy mala
matka meniny, ani len netušil, že jeho matka je invalidnou dôchodkyňou, aký mala matka priznaný
invalidný dôchodok a ani to z akého dôvodu. Zároveň žalobca 5/ rovnako ako ostatní žalobcovi nevedel
uviesť akú čiastku si v tomto konaní uplatňuje. Skutočnosť, že návrh bol zo strany žalobcov podaný
účelovo v úmysle získať od žalovaných nemalé finančné prostriedky potvrdzuje i výpoveď žalobcu 5/,

ktorý uviedol, že jeho súrodencov (žalobcov) kontaktovali s rôznymi návrhmi. Žalovaný 1/ mal za to,
že nebola preukázaná existencia silného puta medzi zosnulou a žalobcami. Podľa žalovaného súd
prvej inštancie odignoroval skutočnosť, že pri nehode zomrel aj vinník nehody a nezohľadnil taktiež
vek usmrtenej, ktorá mala v čase dopravnej nehody 59 rokov a súčasne nezohľadnil ani to, že zosnulátrpela viacerými ochoreniami, ktoré mohli výrazne ovplyvniť dĺžku a kvalitu jej života ako napr.: výrazná
obezita, antrakóza pľúc — tzv. zaprášenie pľúc, zväčšené a stukovatené srdce, stukovatenie pečene,
stukovatenie podžalúdkovej žľazy.

2.3
Žalobcovia 1/ až 5/ žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd ich návrhu
v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne
posúdil. Nesprávne právne posúdenie veci žalobcovia 1/ až 5/ namietali vo vzťahu k primeranosti
jednotlivých priznaných náhrad nemajetkovej ujmy. Žalobcovia namietali, že v prejednávanej veci bola

preukázaná vyššia intenzita vzťahu žalobcov so zomrelou a to predovšetkým ich priamymi, emotívnymi
výpoveďami pred súdom. Zomrelá mohla byť významnou súčasťou života žalobcov ešte aspoň 20
rokov. Bolo preukázané, že niektorých zo žalobcov i finančne, či materiálne podporovala. Žalobcom
nebola poskytnutá žiadna satisfakcia vo forme ospravedlnenia, náhrady vynaložených nákladov, príp.
odsúdeniapáchateľa.Vprejednávanejveciniktozodpovednýneprejavilľútosťnadstratoupoškodených,
nikto nenahradil náklady, ktoré poškodeným vznikli v súvislosti s úmrtím ich matky, nikto sa poškodeným

neospravedlnil. Nemožno hovoriť o žiadnom dopade udalosti do duševnej sféry zodpovednej osoby.
Nie je dané žiadne spoluzavinenie usmrtenej osoby. Žalobcovia uviedli, že súd akcentoval aktuálnejšie
rozhodnutia súdov, t.j. prihliadal na aktuálnu rozhodovaciu prax ostatných vnútroštátnych súdov a
to v záujme naplnenia princípu právnej istoty, ktorý vyžaduje, aby súdy v obdobných prípadoch
priznávali porovnateľné sumy. Uvádzané rozsudky (s výnimkou rozsudku Krajského súdu v Žiline zo

dňa 28.3.2023, sp. zn. 11Co/22/2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
6C/95/2019-282 zo dňa 10.9.2021), však boli vydávané v období cca 5 až 8 rokov pred vydaním
napadnutého rozsudku, preto výšku priznaných nemajetkových náhrad v týchto rozsudkoch nemožno
s poukazom na zmenu spoločenských pomerov považovať za aktuálnu rozhodovaciu prax súdov. Za
zmenu spoločenských pomerov žalobcovia považujú rozsiahle zmeny vyvolané epidémiou COVID-19 a

vojnovým konfliktom na Ukrajine, s ktorými bola v ekonomickej oblasti spojená i masívna inflácia (len
za obdobie rokov 2022 a 2023 dosiahla miera inflácie podľa Štatistického úradu SR 23,3 %). Nakoľko
je náhrada nemajetkovej ujmy priznávaná v peniazoch, súdy by mali takúto zmenu zohľadňovať i vo
svojich aktuálnych rozhodnutiach pri určovaní výšky priznávanej nemajetkovej ujmy odkazujúcich na
rozhodnutia všeobecných súdov vydané pred zmenou, v opačnom prípade by priznávali v obdobných

prípadoch reálne takmer o štvrtinu nižšie náhrady, ako pred rokom 2021. V roku 2021, v ktorom došlo
k usmrteniu matky žalobcov, bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR
vo výške 1.211 €, teda ak by sa obdobné kritériá použili na prejednávanú vec, základná suma náhrady
pre každého zo žalobcov by predstavovala čiastku 24.220,- €. Žalobcovia poukázali na znenie zákona č.
274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom podľa § 12

ods. 2, v prípade, ak bola trestným činom (úmyselný násilný trestný čin) spôsobená smrť, poškodený má
nárok na vyplatenie odškodnenia v sume 25-násobku minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho
roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. V roku 2022 bola minimálna mzda v SR vo výške
646,-€, teda ak by sa ustanovenie § 12 ods. 2 citovaného zákona analogicky použilo v prejednávanej
veci, minimálna suma náhrady pre každého zo žalobcov (bez ohľadu na závažnosť vzniknutej ujmy

a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo), by predstavovala čiastku 16.150,-€. Podľa žalobcov
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje jasná a zrozumiteľná odpoveď na otázku, z akého
dôvodu je priznaná výška nemajetkovej ujmy žalobcom za nečakanú a náhlu smrť matky pri dopravnej
nehode vzniknutej v dôsledku spáchania trestného činu (za ktorý nebol páchateľ odsúdený, nakoľko sám
pri nehode zomrel) je nižšia, ako sú minimálne sumy odškodnenia obetí násilných trestných činov, resp.

pozostalých pri úmrtí blízkej osoby pri dopravnej nehode, ku ktorej dôjde o 30 km smerom na západ (v
Českej republike), resp. z akého dôvodu nie je možné použiť pri dotváraní práva v otázke primeranosti
náhrady nemajetkovej ujmy analógiu s citovaným právnym predpisom.
3.
Žalobcovia 1/ až 5/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedli, že toto odvolanie

považujú za nedôvodné. Súd vo veci vykonal na zistenie dôvodnosti nároku žalobcov dokazovanie v
dostatočnom rozsahu. Každý zo žalobcov v podanej žalobe opísal následky, ktoré mu vznikli v súvislosti
s tragickou smrťou matky a tieto bezprostrednými a emotívnymi výpoveďami na pojednávaní ešte bližšie
špecifikoval, s výnimkou žalobcu 4/. Žalobca 4/ bol v tak psychicky zlom stave, že sa pojednávaní ani
s odstupom času nemohol zúčastniť, následky tragédie vo vzťahu k jeho osobe však ozrejmili ostatní

žalobcoviavosvojichvýpovediach.Výrokžalobkyne1/napojednávanídňa24.10.2023vznení,ženevie,
čo má povedať po tom, čo si na pojednávaní vypočula, je potrebné interpretovať vo svetle reakcie na
predchádzajúce vyjadrenia právnych zástupcov žalovaných. Obyčajné mladé dievča, ktorému zomrie
matka ešte v produktívnom veku, za ktorej náhlu a nečakanú smrť môže porušenie právnych predpisovzo strany tretej osoby, si na súde od právnych zástupcov žalovaných vypočuje, že jej nárok nie je
legitímny, že jej vzťah s matkou nebol intenzívny, že mala chodiť ku psychiatrovi, psychológovi, resp.
inému odborníkovi, aby preukázala, ako ju smrť matky zasiahla a pod. (viď zápisnica z pojednávania

zo dňa 24.10.2023). Ako má takýto nevinný mladý človek reagovať na uvádzané tvrdenia? Snaha
žalovaného 1/ spochybňovať emocionálny dopad tragédie na žalobkyňu 1/ vo svetle prezentovaných
okolností tak stráca akúkoľvek relevanciu. Ľudia si bežne nepamätajú dátum menín blízkych ľudí,
ani nie sú oboznámení so skutočnosťou, či blízka osoba poberá invalidný dôchodok a v akej výške
(podstatná časť ľudí túto skutočnosť navyše nepotrebuje zverejňovať). Nezhody žalobcov s otcom nie

sú pre toto konanie relevantné a nič nevypovedajú o kvalite ich vzťahov s matkou. Žalobcovia vo svojich
skutkových tvrdeniach nikdy neuvádzali, že súčasťou harmonickej rodiny bol aj ich otec. Posudzovanie
emocionálneho vzťahu žalobcov a ich otca ani nie je predmetom tohto konania. Žalovaný 1/ záhadne
opomenul spomenúť podstatnú časť výpovede žalobkyne 1/, v ktorej napriek pretrvávajúcemu žiaľu
spontánne opisovala jej vzťah s matkou a ktorá korešponduje zo zisteniami súdu. Výška čiastky, ktorú
si žalobcovia uplatnili, bola určená po konzultácii s vlastným právnym zástupcom (tak ako to býva vo

všetkých obdobných prípadoch) a skutočnosť, že jej konkrétnu výšku neboli schopní na pojednávaní
presne uviesť, nemá vo vzťahu k uplatnenému nároku žiadnu relevanciu. Nárok žalobcov je legitímny;
je nemiestne ich odsudzovať za to, že si ho dovolili uplatniť. Nekonali pod tlakom žiadnych médií,
ani záujmových skupín. Naopak, ponúka so otázka, pod akým tlakom konal žalovaný 1/, keď najskôr
nárok žalobcov uznal : „Súhlasím s uplatnením nároku čo do právneho základu a výšky z povinného

zmluvného poistenia vozidla poisťovňou Kooperativa.“ (e-mail žalovaného 1/ zo dňa 24.4.2023), a
následne dôvodnosť i výšku uplatneného nároku v celom konaní intenzívne spochybňuje. Nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v trestnom konaní vedenom na OR PZ Čadca, odbor kriminálnej polície,
pod ČVS : ORP-602/2-VYS-CA-2022 neuplatnili z dôvodu, že páchateľ zomrel a trestné stíhanie bolo
z tohto dôvodu zastavené. Táto skutočnosť však nebránila v uplatnení nároku v civilnom sporovom

konaní. Žalobca 4/ bol spolu so žalobkyňou 1/ tragickou smrťou matky najviac zasiahnutý (obaja nemali
založené vlastné rodiny a matka bola ich najbližším človekom, žalobca 4/ s ňou žil aj v spoločnej
domácnosti), čomu zodpovedajú i najvyššie uplatnené nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré sú
prejavom individualizácie nárokov jednotlivých žalobcov odrážajúce intenzitu ich ujmy, ktorých absenciu
žalovaní v konaní opakovane a bezdôvodne namietali. K tvrdeniu, že žalobcovia podali návrh účelovo v

úmysle získať od žalovaných nemalé finančné prostriedky sa ani nedá slušne vyjadriť. Žalovaný 1/ týmto
tvrdením nielenže spochybňuje legitímny nárok žalobcov, ale priam ich ostrakizuje za jeho uplatnenie.
Je pravdou, že na Slovensku existujú rôzne skupinky, ktoré kontaktujú poškodených s ponukou na
uplatňovanie nárokov po smrti ich blízkych osôb, za čo požadujú neprimerané percentá z vysúdených
súm. Takéto zoskupenia atakovali žalobcov už niekoľko dní po tragickej udalosti (otázkou je aj to, ako

sa dokážu s pozostalými po celom Slovensku tak rýchlo spojiť), na čo poukázal vo svojej výpovedi aj
žalobca5/.Žalobcoviavšaktakétoponukyodmietliazvolilisicestuuplatneniasvojholegitímnehonároku
prostredníctvom advokáta. Žalobcovia si v spore splnili svoju povinnosť tvrdení a taktiež uniesli dôkazné
bremeno na ich preukázanie (dôkazný prostriedok - výsluch žalobcov - § 187 ods.2 CSP). Naopak
žalovaný 1/ nedokázal účinne poprieť žiadne zo skutkových tvrdení žalobcov a už vôbec nie navrhnúť

dôkazy, na preukázanie prípadných vlastných skutkových tvrdení. Skutočnosť, že pri dopravnej nehode
zomrelisamotnývinník,niejepreposúdenielegitímnostiavýškynárokužalobcovurčujúca.Súdjumôže
vyhodnotiť jedine v tom smere, že žalobcom sa nedostalo inej formy satisfakcie od vinníka dopravnej
nehody (úprimné ospravedlnenie, prípadná úhrada nákladov spojených s pohrebom matky), alebo že
vinník dopravnej nehody nebol za svoj skutok potrestaný. Teda, ak zohľadniť, jedine v prospech výšky

uplatnených nárokov žalobcov. Vek tragicky zosnulej matky žalobcov (59 rokov) a uvádzané choroby,
ktoré boli zistené pri jej pitve, nič nemenia na skutočnosti, že príčinou jej smrti boli devastačné zranenia
nezlučiteľné so životom, ktoré utrpela pri dopravnej nehode. Špekulácie, či mohlo napr. stukovatenie
pečene alebo zaprášenie pľúc, ovplyvniť dĺžku života matky žalobcov, sú irelevantné. Matka žalobcov
predsa aj napriek týmto zdravotným obmedzeniam mohla pokojne vnášať svetlo a radosť do života

žalobcov ďalších 20 – 30 rokov, čo jej bolo vinníkom dopravnej nehody znemožnené.
3.1
Žalobcovia 1/ až 5/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedli, že toto odvolanie považujú
za nedôvodné. Mali za to, že žalovaný 2/ v konaní účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcov a
nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by nárok žalobcov spochybňovali. To, že niektorí zo žalobcov

nevedeli bezprostredne uviesť dátum menín matky, akými ochoreniami trpela, či bol nebohej priznaný
invalidný dôchodok, v akej výške a v súvislosti s akými ochoreniami, nie sú skutočnosti, ktoré by mohli
spochybňovať kvalitu vzťahu žalobcov s vlastnou matkou. Žalobcovia si v spore splnili svoju povinnosť
tvrdeníataktiežunieslidôkaznébremenonaichpreukázanie(dôkaznýprostriedok-výsluchžalobcov-§187ods.2CSP).Výpovedežalobcovbolibezprostredné,emotívneažalovanínebolischopníspochybniť
intenzitu vzťahov žalobcov s matkou ničím, len nevedomosťou o invalidnom dôchodku, jeho výške a
neznalosťou dátumu jej menín. Ďalej uviedli, že vo vzťahu k priznanej sume nemajetkovej ujmy sú

opačnéhonázoruamajúzato,žetátomalabyť sohľadomnačasovývývojaďalšieskutočnostipriznaná
vo vyššej výške. Zopakovali argumentáciu uvedenú vo svojom odvolaní vo vzťahu k výške priznanej
nemajetkovej ujmy.
3.2
Žalovaný2/vpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcovzotrvalnaskutočnostiachuvedenýchvodvolaní.

Nesúhlasil s názorom žalobcov, že matka žalobcov mohla byť súčasťou ich života ďalších 20 rokov,
nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy nie je náhradou neprítomnosti nebohej smerom do budúcna.
Namietal tvrdenie, že súd prvej inštancie mal zohľadniť infláciu a aktuálnu ekonomickú situáciu,
nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy je osobnostné právo. Zopakoval argumentáciu z odvolania ohľadne
finančnej motivácie žalobcov. Súhlasil s tým, že ustanovenia zákona č. 247/2017 Z.z. mali byť použité
podporne, pričom celkovo by nemala byť priznaná suma vyššia ako 32.300,- eur. Vyjadril presvedčenie,

že to, či žalobcovia požadujú plnenie priamo od vinníka nehody alebo od tretích subjektov, ktoré škodlivý
následok priamo nespôsobili, je zásadnou skutočnosťou, podľa ktorej by mal súd moderovať žalobcami
uplatnené sumy.
3.3
Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné.

Poukázal na potrebu skúmania intenzity vzťahu medzi pozostalými a zomretým, skúmanie veku
zomrelého a pozostalých, ako aj skúmať otázku hmotnej závislosti. Zdôraznil, že žalovaný 1/ a 2/
svojim konaním neprispeli ku vzniku dopravnej nehody, zároveň v rámci prebiehajúceho policajného
vyšetrovania neboli zistené žiadne závady na vyššie uvedenom motorovom vozidle, a teda nie sú
primárne zodpovední za tragickú udalosť. Namietal akékoľvek zohľadňovanie aktuálnej ekonomickej

situácie ako i miery inflácie pri určovaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch - takto prezentovaný
názor nemá absolútne žiadnu oporu v aktuálnych právnych predpisoch. V súvislosti s uplatňovaným
nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcov je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že návrh bol zo
strany žalobcov podaný účelovo, v úmysle získať od žalovaných nemalé finančné prostriedky. Uvedený
záver podporuje okrem iného i výpoveď žalobcu v 2/, ktorý si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

neuplatnil v rámci trestného konania vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Čadci pod spis. zn.:
ČVS: ORP - 602/2 -VYS - CA - 2022, čo bolo bezprostredne po tragickej udalosti, ale až dodatočne
pod tlakom médií a rôznych záujmových skupín, ktoré vnukli žalobcom nápad obrátiť sa s nárokom na
náhradu nemajetkovej ujmy na súd. Účelovosť podaného návrh podporuje i tá skutočnosť, že ani jeden
zo žalobcov nedokázal popísať na základe čoho si uplatňujú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v

požadovanej Výške a túto určil ich právny zástupca.
4.
Žalobcovia 1/ až 5/ v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného 2/ zotrvali na skutočnostiach uvedených
v odvolaní. Poukázali na to, že vek usmrtenej osoby je jedným z kritérií, na ktoré súdy prihliadajú pri
určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Zotrvali na svojej argumentácii ohľadne potreby zvýšenia

priznanej sumy o sumu inflácie tak, aby táto zodpovedala aktuálnym pomerom. Mali za to, že nie je
možné, aby žalovaní 1/ a 2/ obviňovali žalobcov zo špekulácie. Uviedli, že sa nedomáhajú priamej
aplikácie ustanovení zákona č. 274/2017 Z.z., ale o podpornom použití uvedeného predpisu. Záverom
poukázali na najnovšie rozhodnutia o priznaní nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch, v ktorých
dosahovala priznaná suma od 20.000,- eur do 30.000,- eur.

4.1
Žalobcovia 1/ až 5/ v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného 1/ zotrvali na skutočnostiach uvedených
v odvolaní. Podľa názoru žalobcov mal ďalej súd pri rozhodovaní zohľadniť skutočnosť, že žalobcom
nebola poskytnutá žiadna morálna satisfakcia vo forme ospravedlnenia, náhrady vynaložených

nákladov, príp. odsúdenia páchateľa. Nikto zo zodpovedných neprejavil ľútosť nad stratou poškodených,
nikto nenahradil náklady, ktoré poškodeným vznikli v súvislosti s úmrtím ich matky. Nemožno hovoriť
o žiadnom dopade udalosti do duševnej sféry zodpovednej osoby. Nie je dané žiadne spoluzavinenie
usmrtenej osoby. Okrem toho súd nezohľadňoval aktuálnu judikatúru súdov, zmenu spoločenských
pomerov oproti stavu v čase vydania rozsudkov, na ktoré súd poukazoval, nezohľadnil porovnateľnú

súdnu prax v susednej ČR a odmietol pripustiť analógiu so zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach
trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobcovia mali za to, že vykonaným
dokazovaním,najmävýpoveďamižalobcovboladostatočnepreukázanámieraintenzityvzťahužalobcov
a ich usmrtenej matky. Žalobcovia opakovane uvádzajú, že námietky žalobcu 1/ sú len v rovine tvrdenía žalobca 1/ nedokázal účinne poprieť ani jedno zo skutkových tvrdení žalobcov podporené dôkazmi –
ich vlastnými výpoveďami.
4.2

Žalovaný 2/ v písomnej replike k vyjadreniu žalobcov mal za to, že vyjadrenie žalobcov nie je spôsobilé
vyvrátiť argumenty, ktoré prezentoval vo svojom odvolaní. Uviedol, že intenzitu zásahu do citovej väzby
medzi žalobcom 4/ a nebohou bolo možné zistiť len na základe výsluchu žalobcu 4/. Tento dôkaz
však v konaní vôbec vykonaný nebol a tak treba konštatovať, že v prípade žalobcu 4/ je nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázaný. Nesúhlasil so záverom žalobcov, že ustanovenia zákona č.

274/2017 Z.z. majú predstavovať minimálny štandard pri priznávaní nemajetkovej ujmy. Poukázal na
znenie § 14 zákona 274/2017 Z.z. a potreby primeraného zníženia náhrady, ak táto nebola uplatnená
voči páchateľovi.
5.
Žalobcovia 1/ až 5/ v písomnej duplike k replike žalovaného 2/ zotrvali na svojej doterajšej argumentácii.
Mali za to, že zásah do osobnostných práv žalobcu 4/ bol jednoznačne preukázaný. Intenzita zásahu vo

vzťahu k žalobcovi 4/ bola ďalej preukázaná aj lekárskym potvrdením - výmenným listom – poukazom
D. M. O., všeobecného lekára pre dospelých, ktorý bol súdu predložený na pojednávaní konanom dňa
5.12.2023 a z ktorého vyplýva, že žalobca 4/ od 3/2023 užíva antidepresíva a anxiolytiká.
5.1
Žalobcovia 1/ až 5/ v písomnej duplike k replike žalovaného 1/ zotrvali na svojej doterajšej argumentácii

s tým, že žalovaný 1/ neuviedol novú argumentáciu, na ktorú by mohli reagovať.

5.2
Žalovaný 1/ v písomnom podaní zo dňa 14.06.2024 zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.
6.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j žalobcami 1/ až 5/, žalovanými 1/ a 2/, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté, keďže súd prvej
inštancie žalobe čiastočne vyhovel a čiastočne ju zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP),

preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný
odvolacímidôvodmipodľaustanovenia§380CSPabeznariadeniapojednávaniapostupompodľa§385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak

mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.
8.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia – žalobcovia a žalovaní,
konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre
právne posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého

rozsudkuvyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejedneja
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z
akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.

Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnúprávnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normunesprávneaplikoval.Vprejednávanejvecimáodvolacísúdzato,žesúdprvejinštancienazistený

skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou, a preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za
pravduodvolateľom,ktorívodvolaníneuviedlitaképrávnerelevantnéskutočnosti,ktorébybolispôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná nespokojnosť

sporovej strany (v tomto prípade oboch) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP nie je daný.
9.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná

v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na

skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220

ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Odvolateľmi uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne

k odvolacím námietkam sporových strán a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
10.
Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými zisteniami aj právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie. Odvolací súd k námietke žalovaného 2/, že súd prvej inštancie prevzal vyjadrenia žalobcov

bez toho, aby sa vysporiadal s argumentáciou žalovaných nie je dôvodná. Súd prvej inštancie sa
v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami, uviedol, ktoré
považoval za preukázané a aj z čoho vychádzal. Nie je úlohou súdu prvej inštancie prepísať obsahy
výpovedí žalobcov na súdnych pojednávaniach, ktoré sami o sebe mali niekoľko strán (č.l. 178-193
a č.l. 200-207). Pokiaľ súd prvej inštancie na tieto zápisnice v rozsudku odkázal s prihliadnutím už

na vykonané skutkové tvrdenia a súčasne abstrahoval podstatné okolnosti vyplývajúce z výpovedí
žalobcov, tak postupoval v súlade so zákonom. Takémuto postupu a odôvodneniu nemožno vytknúť
jeho nezákonnosť, resp. neudržateľnosť. Ďalej odvolací súd má za to, že pri matke žalobcov, išlo o
osobu vo veku 59 rokov, pri ktorej bolo možné predpokladať ďalšie žitie bez ohľadu na zdravotné
problémy. Bez ohľadu na uvedené má odvolací súd za to, že hodnota života človeka sa nedá merať jeho

vekom. V každom prípade išlo o stratu blízkej osoby - otca a neoprávnený zásah do práva žalobcov
na ochranu ich osobnosti, je zásahom, ktorý je nereparovateľný, následky ktorého už nie je možné
akýmkoľvek spôsobom zmierniť alebo odstrániť. V každom prípade zavinená smrť fyzickej osoby, v
dôsledku zavineného protiprávneho konania, vo všeobecnosti predstavuje nereparovateľnú citovú ujmua zásah do života najbližších, do ich práva na ochranu osobnosti, ich súkromného a rodinného života.
Pre žalobcov mal život ich matky rovnakú cenu a hodnotu, bez ohľadu na to, či bol v produktívnom
alebo v dôchodkovom veku a bez ohľadu na jej zdravotný stav. Z výpovedí žalobcov 1/ až 3/ a 5/

jednoznačne vyplynulo, že v čase dopravnej nehody bola zosnulá matka plne aktívna (pracujúca),
bez ohľadu na invaliditu vo fyzickej kondícii, v ktorej mala svoje pestrý osobný život, a ktorá aktívne
pomáhalasvojímdeťom.Zobsahuvýpovedížalobcovbolopreukázanézásahdoichosobnostnýchpráv,
čo následne aj súd prvej inštancie správne vyhodnotil. Odvolací súd má za to, že z obsahu autentických
výpovedí žalobcov je zrejmé, že ich nikto na výpoveď nepripravoval, sú bežnými občanmi bez právneho

vzdelania a širšieho povedomia o náhradách nemajetkových ujmy, ktorí odpovedali na otázky tak,
ako to cítili a bezprostredne vnímali bez snahy o prikrášlenie stavu veci. Pre posúdenie dôvodnosti
nároku žalobcov nemusí ísť o hereckú etídu v ich podaní, aby bola posúdená dôvodnosť ich nároku.
Skutočnosť, že nevedeli o invalidite matky, prípadne dátume menín, nediskvalifikuje hlbší osobný vzťah
medzi osobami žalobcov a zosnulou matkou. Vlastný zdravotný stav matky žalobcov bol jej osobným
stavom, o ktorom nebola povinná deti informovať, čo bolo aj v konaní zistené, čo však nespôsobuje

nedôvodnosť nároku, resp. malo by spochybniť blízkosť vzťahu žalobcov a ich matky. Je potrebné si
uvedomiť, že v čase smrti matky boli dospelými osobami so svojím osobným životom, ktorý prirodzene
žili zväčša už oddelene od rodičov. Uvedené však nespôsobuje menší zásah do ich osobnostných práv,
zvlášť ak bolo preukázané, že žalobkyňa 1/, žalobca 4/ s matkou trávili čas prakticky každý deň, resp.
ostatní žalobcovia boli s matkou v pravidelnom kontakte. O matku prišli náhle v dôsledku protiprávneho

konania vodiča žalovaného 1/, pričom nemali možnosť sa na jej odchod pripraviť, akceptovať uvedenú
skutočnosť, preto je potrebné jej smrť posudzovať ako okamžitý nezákonný zásah do osobnostných práv
žalobcov. Odvolací súd je toho názoru, že takáto smrť blízkej osoby v zásade vždy predstavuje zásah
do osobnostných práv, ktorý sa výrazne dotkne. Nedôvodná je aj námietka žalovaného 2/ o neaplikácii
zákona č. 274/2017 Z.z. V zmysle ustálenej právnej praxe uvedený predpis sa neaplikuje priamo, ale

predstavuje len akési vodítko pre posúdenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto ak súd prvej
inštancie posúdil nárok žalobcov ako dôvodný a v súlade s existujúcimi rozhodnutiami súdov posúdil
aj finančné nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom sa držal v rozmedzí jednotlivých
súdmipriznávanýchnárokov,postupovalsprávneaosobitnenebolpovinnýsavysporiadavaťsvodítkami
podľa zákona č. 274/2017 Z.z. Vo vzťahu k poukázanému rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn.

11Co/32/2022 odvolací súd uvádza, že týmto rozhodnutím odvolací súd viazaný nie je, a má za to,
že súd prvej inštancie pri aplikovaní právnych predpisov a priznaní náhrady postupoval správne. Ak
žalovaný 2/ poukazoval na iné rozhodnutia, tu je potrebné konštatovať, že v odvolaní ich neuviedol,
odhliadnuc od uvedeného, súd prvej inštancie nebol povinný tieto aplikovať, keď bol názoru, že skutkový
stav veci odôvodňuje aplikáciu iných rozhodnutí. Ďalej k odvolacej námietke uplatnenej po odvolacej

lehote (aplikácia § 14 zákona č.274/2017 Z.z.) má odvolací súd za to, že uvedené ustanovenie nemožno
aplikovať na prejednávanú vec.
11.
K odvolacím námietkam žalovaného 1/ odvolací súd konštatuje, že ani tieto nie sú dôvodné. Ak namietal,
že súd sa nevysporiadal s tým, že prečo nepostačovala aplikácia § 13 ods. 1 OZ podľa, ktorého

fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na
ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.). Uvedenú námietku odvolací súd vyhodnotil ako námietku ad absurdum, s ktorou sa ani
súd prvej inštancie nemohol zaoberať. Ako chce žalovaný 1/ odstrániť neoprávnený zásah? Tento nastal
(smrťou matky žalobcov) a nedá sa už zvrátiť, ani od neho upustiť, do úvahy prichádza už len prípadná

náhrada nemajetkovej ujmy, pre ktorej priznanie boli splnené podmienky, s čím sa súd prvej inštancie
riadne vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Stručné odôvodnenie existencie zásahu v podobe smrti
nemožno posúdiť ako nedostatočné, ale jasné, vystížné a dostačujúce. Skutkové tvrdenia a výpovede
žalobcovvtomtosmerebolipreukazujúcimdôkazomprepriznanienárokuzostranysúduprvejinštancie.
Vo vzťahu k námietkam k výpovediam žalobcov 1/ až 3/ a 5/ (nevedomosť o meninách, invalidite..)

odvolací súd odkazuje na predchádzajúci odsek odôvodnenia, nakoľko išlo o totožné námietky ako pri
žalovanom 2/. Odvolací súd dodáva, že žalovaný 1/ vykonal len výňatky z výpovede žalobcov tak, ako
mu to vyhovovalo, pričom však obsah výpovedí žalobcov bol vyčerpávajúci a preukazujúci existenciu
ich nároku. Odvolací súd má za to, že je bez právneho významu pre posúdenie nároku žalobcov, či
si svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy prihlásili v trestnom konaní, alebo nie, podstatné je, či

podali včas žalobu v civilnom konaní. Ak žalovaný 1/ namietal, že pri žalobcovi 4/ nebola dodržaná
kontradiktórnosť,nakoľkožalobca4/nebolvypočutýnapojednávaní.Uvedená námietkaniejedôvodná.
Pre úspech v sporovom konaní nie je nevyhnutné vykonať výsluch žalobcu, ak je možné preukázať jeho
nárok inak. V tomto prípade bol zásah do osobnostných práv žalobcu 4/ preukázaný tak jeho skutkovýmitvrdeniami, ako aj výpoveďami ostatných žalobcov ako aj listinnými dôkazmi, a to lekárskym poukazom
na č. l. 199 spisu, z ktorého bolo jasne preukázané, že od 03/2023 žalobca 4/ užíva antidepresíva
a anxiqlytiká, čo jasne preukazuje výrazný zásah do jeho osobnostných práv. Nedôvodnou námietkou

je aj námietka že súd prvej inštancie odignoroval skutočnosť, že pri nehode zomrel aj vinník nehody.
Uvedenáokolnosťnemalanaposúdenienárokužalobcovvplyv.Každástrataľudskéhoživotavdôsledku
autonehody je nešťastnou udalosťou, avšak smrť vodiča (vinníka nehody), nemôže viesť k zníženiu
náhrady nemajetkovej ujmy, tak ako to prezentoval žalovaný 1/. Ako námietku ad absurdum posúdil
odvolací súd aj námietku zdravotného stavu matky žalobcov. Je potrebné si uvedomiť, že príčinou

smrtí matky žalobcov bola nehoda tak, ako to ustálil súd prvej inštancie v ods. 10 a 36 odôvodnenia.
Špekulácie žalovaného 1/ nemôžu zvrátiť zistený skutkový stav. Ak by mala byť preukázaná súvislosť
medzi zdravotným stavom matky žalobcov a jej smrťou, táto by s ohľadom na predloženého dôkazy
(ods. 10 a 36 napadnutého rozsudku) musela byť preukázaná znaleckým posudkom. Takýto však v
konanípredloženýnebol,apretouvedenánámietkapredstavujelenšpekuláciu.Akžalovaný1/namietal,
že súd prvej inštancie mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (pre nevysvetlenie podstatných dôvodov rozhodnutia,
nepresvedčivosť), tak uvedená námietka nie je dôvodná, nakoľko súd prvej inštancie sa jasne a
jednoznačne vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami prejednávanej veci. Bližšie
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k tvrdenému účelovému
uplatneniu nárokov odvolací súd konštatuje, že ani táto námietka nie je dôvodná. Žalobcovia nemusia

presne vedieť sumu svojho nároku, na to majú právneho zástupcu, aby ich usmernil v akom rozsahu
si tento uplatňujú. Ak aj žalobcovia uviedli, že ich kontaktovali osoby s cieľom uplatnenia nároku na
nemajetkovú ujmu, uvedené nemožno vyhodnotiť ako dôvod na zamietnutie žaloby. Ako odvolací súd
už uviedol, žalobcovia súd bežní občania bez právneho vzdelania a širšieho právneho povedomia.
Skutočnosť, že ich niekto upozornil na ich práva, ktoré títo následne uplatnili, neznamená, že zneužívajú

svoje práva. Tu je dôležité si uvedomiť, že žalobcovia vykonali skutkové tvrdenia ohľadne vzniku
právneho zastúpenia, pričom výslovne popreli žalovaným tvrdené skutočnosti o účelovosti uplatnenia
nároku. Žalovaný nepreukázal okrem popretých tvrdení žiadne dôkazy, ktoré by svedčili jeho záverom,
a preto táto námietka nemôže byť vyhodnotená ako dôvodná.
12.

Podstatou odvolacích námietok žalobcov bola tá skutočnosť, že nesúhlasili so zamietnutím náhrady
nemajetkovej ujmy v časti a žiadali ju priznať v celom uplatnenom rozsahu. Odvolací súd má za to, že
súd prvej inštancie priznal nemajetkovú ujmu v správnej výške, vychádzal z aktuálnej judikatúry pričom
nárok žalobcov určil v správnom rozsahu zohľadniac jednotlivé osobitosti existujúce pri jednotlivých
žalobcoch. V bližšom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak

žalobcovia namietali, že v Českej republike by dosiahli vyššie odškodné, tak odvolací súd konštatuje,
že medzi rozhodovacou praxou v Českej a Slovenskej republike sú odlišnosti a nároky z obdobných
vzťahov sú priznávané v rozdielnej výške, pričom súd prvej inštancie postupoval správne, keď náhradu
nemajetkovej ujmy priznal v súlade so tunajšou rozhodovacou praxou. Čo sa týka námietky, že mal
byť aplikovaný zákon č. 274/2017 Z.z. odvolací súd opätovne uvádza, že pri náhrade nemajetkovej

ujmy sa uvedený právny predpis priamo neaplikuje a predstavuje len vodítko pri priznávaní náhrady
nemajetkovej ujmy. Odvolací súd má za to, že s prihliadnutím na všetky okolnosti rozhodol súd prvej
inštancieovýškepriznanejnemajetkovejujmysprávne.Odvolacísúdjetohonázoru,žebolonevyhnutné
zohľadniť osobné prežívanie, čo súd prvej inštancie riadne zohľadnil a v odôvodnení aj uviedol, pričom je
potrebnéuviesť,žezohľadňujesaajokolnosť,žežalobcoviazostaliako5súrodenci,zktorýchužniektorí

majú svoju vlastnú rodinu, čo s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, skutkové zdôvodnenie žaloby,
výpovede žalobcov viedlo súd prvej inštancie k správnemu záveru o určení správnej výšky priznanej
nemajetkovej ujmy. Ak žalobcovia poukazovali na iné súdne spory, tak je potrebné uviesť, že v týchto boli
čiastočné iné skutkové okolnosti (menší počet súrodencov/pozostalých, resp. boli prítomné aj maloleté
osoby viď spis tunajšieho súdu sp.zn. 9Co/125/2023), resp. prežívanie straty blízkej osoby boli čiastočne

intenzívnejšie. Odvolací súd je toho názoru, že väčší počet súrodencov (v tomto prípade žalobcov)
pomáha lepšiemu vstrebaniu a vyrovnaniu sa so stratou blízkeho človeka, akým bezpochyby bola matka
žalobcov a teda aj lepšiemu prežívaniu straty matky z dôvodu opory blízkych. Odvolací súd má ďalej za
to, že nemožno automaticky aplikovať infláciu a zvyšovať náhrady nemajetkovej ujmy podľa vývoja na
trhu tovarov a služieb, nakoľko nejde o náhradu škody, ale náhradu nemajetkovej ujmy. Nemajetková

ujma nie je tovar, ani služba, čo však nevylučuje priznanie aj vyššej sumy nemajetkovej ujmy, ak sú pre
takéto priznanie splnené individuálne okolnosti. S ohľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že suma
priznanej nemajetkovej ujmy v tomto prípade bola určená správne.
13.Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalovaní 1/ a 2/ v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie na tom, že súd prvej inštancie nerozhodol
správne v merite veci, a preto napadli odvolaním aj na ňom závislý výrok o práve na náhradu

trov konania. Inak žalovaní neprodukovali žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom
prieskumu v odvolacom konaní. S ohľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej
inštancie o trovách priznanej nemajetkovej ujmy rozhodol vecne správne, keď ich plnú náhradu priznal
úspešnému žalobcovi.

14.
Nakoľko odvolacie námietky vymedzené sporovými stranami, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15.
Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
16.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/ až 5/, preto im odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovaným 1/ a 2/. Odvolací súd konštatuje, že
predmetom odvolacieho konania bol tak ako pred súdom prvej inštancie celý predmet konania, pričom

aj v potvrdenej zamietanej časti závisel rozsah plnenia od úvahy súdu, a preto v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou v tejto časti nemožno neúspech (potvrdenie zamietnutia) pripočítať žalobcom.
18.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).