Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718201271
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8718201271.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B. C., narodeného XX. M.Á. XXXX, O. - Z., Z.P.
XXXX/XX, 2/ V. C., narodenej XX. B. XXXX, O. - Z., Z. XXXX/XX, oboch zastúpených advokátom Mgr.
Petrom Lindemanom, Poprad, Murgašova 86/1, proti žalovaným 1/ M. R., narodenej XX. V. XXXX, O. - A.
A.,Z.XXXX/XX,2/M..N.J.,narodenejXX.V.XXXX,O.-Z.,G.L.XXXX/XX,3/T..B.M.,narodenejXX.G.
XXXX,K.,A.XX,všetkýchzastúpenýchadvokátomMgr.MarcelomLesňákom,Poprad,Murgašova87/6,

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad
pod sp. zn. 8C/11/2018, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.
septembra 2022 sp. zn. 9Co/41/2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2022 sp. zn. 9Co/41/2022 a rozsudok Okresného
súdu Poprad z 28. januára 2022 č. k. 8C/11/2018-272 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu
Poprad na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 28.
januára 2022 č. k. 8C/11/2018-272 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú
bezpodieloví spoluvlastníci parcely registra C-KN č. XXX/X o výmere 109 m2 - záhrada v k. ú. Z., obec
O., okres Poprad, vedeného v evidencii Okresného úradu v Poprade, katastrálny odbor (ďalej aj „sporná
nehnuteľnosť“) a žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcom povinným spoločne a nerozdielne nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Z vykonaného dokazovania zistil, že dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku zo
dňa 27. novembra 1967, evidovanou pod R II 358/1967, bolo zriadené právo osobného užívania k
pozemku EN parc. č. XXX/XX o výmere 600 m2 v katastrálnom území Z. pre Š. A. a manželku Ž., rod.
C., na základe právoplatného rozhodnutia finančného odboru ONV v Poprade dňa 02. novembra 1967.

Manželia A. začali užívať okrem prideleného pozemku aj ďalší pozemok - spornú nehnuteľnosť, a to so
súhlasom mesta Poprad. Nebolo však preukázané, že tento „súhlas“ má charakter dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku, ani to, že by tomuto predchádzalo konanie ONV v Poprade, t. j. že by
„súhlas“ mal zákonný charakter. Na základe neformálneho súhlasu Mesta Poprad manželia A. pozemok
pridelený do osobného užívania a tiež spornú nehnuteľnosť oplotili a spolu parcely užívali. Ďalej súd
prvej inštancie uviedol, že na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice registrovanej

pod R I 517/1991 z 30. decembra 1981 Š. A. a Ž.U. A. predali žalobcom rodinný dom na parcele č.
XXX, k. ú. Z. a na kupujúcich bolo prevedené aj právo osobného užívania k parcelám č. XXX a XXX,
pričom v zmluve presné výmery pozemkov, ktoré prechádzali do osobného užívania žalobcov, uvedené
neboli. V roku 1998 bola v k. ú. Z. vykonaná obnova katastrálneho operátu, pričom pri námietkovom
konaní bol dodatočne zapracovaný geometrický plán, ktorý oddelil časti parciel, ktoré neboli pôvodne
majetkoprávne vysporiadané. Vtedy sa z parcely č. C-KN XXX - záhrada o výmere 398 m2 oddelila

parcela č. C-KN XXX/X - záhrada o výmere 289 m2 a sporná nehnuteľnosť o výmere 109 m2, evidovanápôvodne bez listu vlastníctva vo vlastníctve pôvodných pozemkovoknižných vlastníkov ako mpč. XXX
a XXX.

1.2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že spornou nebola skutočnosť, že k parcele C-KN č. XXX/
X v k. ú. Z. nebolo žalobcom a ani ich právnym predchodcom zriadené právo osobného užívania
pozemku. Tvrdenie žalobcov, že pozemok vydržali, bolo podľa jeho názoru bez relevancie; pokiaľ by
žalobcovia odvodzovali svoje vlastnícke právo od úpravy Občianskeho zákonníka platnej a účinnej od
01. apríla 1983, museli by preukázať, že parcelu č. XXX/X držali v inom režime než v režime dohody o

osobnom užívaní pozemku. Rovnako k vydržaniu nedošlo ani podľa Občianskeho zákonníka platného
od 01. januára 1992, keďže najskôr od 01. januára 1992 mohli žalobcovia nadobudnúť presvedčenie
o transformácii práva osobného užívania pozemku na vlastnícke právo, odkedy by im začala plynúť
vydržacia doba, ktorá by uplynula 01. januára 2002. Upozornil na to, že žalobcovia sa najneskôr v roku
1998, keď bola obnova katastrálneho operátu dozvedeli, že vlastníctvo k parcele č. XXX/X - záhrada o
výmere109m2jesporné,čovyplývazlistínOkresnéhoúraduPoprad,katastrálnehoodboruaKrajského

úradu v Prešove, katastrálneho odboru, ktorý konal a rozhodoval o podobných pozemkoch z celej ulice a
sporný pozemok bol evidovaný ako vlastníctvo žalovaných. Dospel tak k záveru, že žalobcovia nesplnili
zákonom stanovenú podmienku 10-ročnej oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti.

1.3. Podľa názoru prvoinštančného súdu nedošlo ani k tvrdenej transformácii práva osobného užívania

na vlastnícke právo v zmysle § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka od 01. januára 1992. V tejto súvislosti
poukázal na kúpnu zmluvu, ktorú žalobcovia uzatvorili s manželmi A., z ktorej nebolo možné zistiť v
akom rozsahu, resp. v akej výmere je predmetom prevodu parcela č. C-KN č. XXX. Keďže právny úkon
nie je v tejto časti určitý a zrozumiteľný, najmä vo vzťahu k predmetu sporu, časti parcely č. XXX, ktorá
netvorila pozemok pridelený do osobného užívania manželom A. (t. č. parcela č. XXX/X o výmere 109

m2), je predmetná kúpna zmluva v tejto časti neplatná. Dodal, že v časti vyčlenenej parcely C-KN č.
XXX/X ani manželom A. nesvedčilo právo osobného užívania pozemku a toto nemohli platne previesť
na žalobcov. Ďalej skonštatoval, že v rozsahu predmetu tohto sporu išlo o absolútne neplatný právny
úkon nespôsobujúci právne následky ani v prípade, že notárska zápisnica bola registrovaná, v dôsledku
čoho sa neexistujúce právo osobného užívania pozemku nemohlo transformovať na vlastníctvo fyzickej

osoby k spornej nehnuteľnosti podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ rozsudkom z 27.

septembra 2022 sp. zn. 9Co/41/2022 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal voči
žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia sa
stotožnil s právnou analýzou zákonných predpokladov pre vydržanie v kontexte so zistenými skutkovými
okolnosťami a poukázal - vzhľadom na žalobcami zdôraznený argument o tom, že ustanovenie §
872 ods. 6 Občianskeho zákonníka umožňuje pre účely vydržania započítať aj držbu práva osobného

užívania - na názory Najvyššieho súdu Českej republiky, súdnej autority posudzujúcej totožné právne
normy upravujúce vydržanie. Vedomie užívania nehnuteľností z titulu práva osobného užívania, ktoré
je nezameniteľné s právom vlastníckym, vylučuje dobrú vieru užívateľa, že mu vec ako vlastníkovi
patrí (sp. zn. 22Cdo/1261/2002), držba opierajúca sa o iný právny titul než o vlastnícke právo nie
je pre nadobudnutie vlastníckeho práva podstatná (sp. zn. 22Cdo/262/2005). Mal za to, že právnym

predchodcom žalobcov nevzniklo právo osobného užívania k pozemku k parcele č. XXX/X, nemohli ho
preto previesť na žalobcov, keďže nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, v dôsledku
čohonemohlodôjsťktransformáciiprávaosobnéhoužívanianavlastníckeprávožalobcov.Odvolacísúd
dodal, že k vydržaniu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť aj preto, že žalobcovia držbu sporného pozemku
neopierali o vlastnícky právny titul, ale užívací a ak by ju aj opierali o titul svedčiaci pre vlastnícke

právo, informácia, ktorá sa do ich sféry dostala v roku 1998, resp. najneskôr v roku 1999 z konania o
obnove katastrálneho operátu, resp. prešetrovania zmien údajov katastra, bola informáciou spôsobilou
vyvolať u nich ako u držiteľov pochybnosti o tom, že im sporný pozemok patrí. Vzhľadom na uvedené
uzavrel, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vlastných tvrdení o tom,
že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, a preto pokiaľ súd prvej inštancie ich žalobu zamietol, je jeho

rozhodnutie správne. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie,
ktoré odôvodnili poukazom na ustanovenia § 420 písm. e) CSP, § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1
písm. a) CSP. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP namietali, že

posudzovanú vec na súde prvej inštancie prejednával a rozhodol sudca JUDr. Richard Bureš, pričom na
Krajskom súde v Prešove napadla vec do senátu, ktorého členkou je JUDr. Jana Burešová (manželka
sudcu JUDr. Richarda Bureša), čo má v danom prípade za následok jej vylúčenie z prejednávania
predmetnej veci. Keďže zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že
prítomná ako členka senátu mala byť na verejnom vyhlásení rozsudku aj sudkyňa JUDr. Jana Burešová,

žalobcovia mali za to, že táto vada konania má za následok nezákonnosť rozhodnutia.

3.1. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP dovolatelia uviedli, že odvolací súd
nerešpektovalustanovenie§220ods.2CSP,ktoréurčujenáležitostiriadnehoazákonnéhoodôvodnenia
rozsudku. Konštatovali, že odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s ich právnymi argumentmi (najmä
ohľadom vzniku vlastníckeho práva jeho transformáciou z práva osobného užívania podľa § 872 ods. 1

Občianskeho zákonníka, resp. posúdením otázky stretu vlastníckeho práva a práva na ochranu dobrej
viery), v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepresvedčivé a nedostatočné. Mali
za to, že tento nedostatok má za následok porušenie ich práva na spravodlivý proces v zmysle § 420
písm. f) CSP.

3.2. Žalobcovia napokon namietali nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, v súvislosti s čím sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu (sp. zn. 7MCdo/7/2012, 3Cdo/80/2001), čo zakladá dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
a) CSP. Poukázali na to, že v rozhodnom čase (01. januára 1992) boli u nich splnené aj podmienky
stanovené vtedy platným Občianskym zákonníkom pre vznik vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti

vydržaním. Uviedli, že pokiaľ užívali spornú nehnuteľnosť pred 01. januárom 1992, domnievajúc sa,
že im k tomuto pozemku vzniklo právo osobného užívania, potom treba toto obdobie oprávnenej držby
započítať do 10-ročnej vydržacej doby. Vydržacia doba žalobcom v danom prípade uplynula 10. januára
1992 a týmto dňom splnili všetky vtedy platné zákonné podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k
spornej nehnuteľnosti. Navrhli, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie, alternatívne ho zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

4. Žalovaní 1/ až 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že obsah dovolania nenapĺňa žiadny žalobcami
uplatnený dovolací dôvod. Odvolací súd sa vyjadril vyčerpávajúco, nedošlo k porušeniu § 220 ods.
2 CSP. Ďalej poukázali na rozhodnú právnu úpravu Občianskeho zákonníka a poznamenali, že

oprávneným držiteľom, ktorého držba mohla vyústiť do nadobudnutia pozemku štátom a vzniku práva
na pridelenie pozemku do osobného užívania, bol len držiteľ vlastníckeho práva, nie teda ten, kto držal
vec na základe práva osobného užívania. Vo vzťahu k možnému vydržaniu vlastníckeho práva uviedli,
že žalobcovia neboli oprávnenými držiteľmi, keďže si boli vedomí toho, že k spornej nehnuteľnosti majú
len právo osobného užívania a aj to nie k celej výmere. Vzhľadom na uvedené navrhli podané dovolanie

zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424

CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva

dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. Žalobcovia 1/ a 2/ prípustnosť dovolania okrem iného vyvodzovali z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
a) CSP.

12.1. Ustanovenie § 432 ods. 2 CSP je nutné vykladať v spojitosti s § 421 ods. 1 písm. a) CSP
zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že
dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky,
od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Tento dôvod prípustnosti sa teda viaže na ustálenú

judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany odvolacieho súdu, a to konkrétne v
tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal najvyšší súd
vo svojich rozhodnutiach.

13. Dovolatelia v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP namietali

nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorou sa nižšie súdy odklonili
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (sp. zn. 7MCdo/7/2012, 3Cdo/80/2001).

14. Pretože dovolateľmi uplatnený dovolací dôvod bol vymedzený v zákonných mantineloch § 432 ods.
2 CSP, bol splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a na

tomto základe dovolací súd podrobil rozsudok odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu;
pristúpil k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t.
j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.

15. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

16. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

17. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.
januára 1992) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základedoterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní
pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

18. V posudzovanej veci bolo na základe vykonaného dokazovania súdmi nižších inštancií zistené, že
dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 27. novembra 1967, evidovanou pod
R II 358/1967, bolo právoplatne zriadené právo osobného užívania k pozemku EN parc. č. XXX/XX o
výmere 600 m2 v katastrálnom území Z.C. pre Š. A. a manželku Ž., rod. C., pričom manželia A. začali

užívať okrem prideleného pozemku aj ďalší pozemok - spornú nehnuteľnosť, a to so súhlasom mesta
Poprad. Nebolo však preukázané, že tento „súhlas“ Mesta Poprad mal charakter dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku, ani to, že by tomuto predchádzalo konanie ONV v Poprade, t. j.
že by „súhlas“ mal zákonný charakter. Rovnako bolo zistené, že manželia A. pozemok pridelený do
osobného užívania vrátane spornej nehnuteľnosti oplotili a spolu parcely užívali. Na základe kúpnej
zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice registrovanej pod R I 517/1991 z 30. decembra 1981 Š.

A. a Ž. A. predali žalobcom rodinný dom na parcele č. XXX, k. ú. Z. a na kupujúcich bolo prevedené
aj právo osobného užívania k parcelám č. XXX a XXX, pričom v zmluve presné výmery pozemkov,
ktoré prechádzali do osobného užívania žalobcov, neboli uvedené. V roku 1998 bola v k. ú. Z. vykonaná
obnova katastrálneho operátu, pričom pri námietkovom konaní bol dodatočne zapracovaný geometrický
plán, ktorý oddelil časti parciel, ktoré neboli pôvodne majetkovoprávne vysporiadané. Vtedy sa z parcely

č. C-KN XXX - záhrada o výmere 398 m2 oddelila parcela č. C-KN XXX/X - záhrada o výmere 289
m2 a sporná nehnuteľnosť o výmere 109 m2, evidovaná pôvodne bez listu vlastníctva vo vlastníctve
pôvodných pozemkovoknižných vlastníkov ako mpč. XXX a XXX.

19. Pokiaľ išlo o dovolateľmi vymedzenú právnu otázku, súdy nižších inštancií dospeli k totožnému

záveru, že k vydržaniu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť preto, lebo žalobcovia nepreukázali držbu v
inom režime než v režime dohody o osobnom užívaní pozemku, resp. držbu neopierali o vlastnícky
právny titul, ale užívací. Zhodne tiež boli názoru, že ak by ju aj opierali o titul svedčiaci pre vlastnícke
právo, informácia, ktorá sa do ich sféry dostala v roku 1998, resp. najneskôr v roku 1999 z konania o
obnove katastrálneho operátu, resp. prešetrovania zmien údajov katastra, bola informáciou spôsobilou

vyvolať u nich ako u držiteľov pochybnosti o tom, že im sporný pozemok patrí.

20. Podľa dovolacieho súdu uvedená požiadavka z hľadiska možného vydržania vlastníckeho práva,
spočívajúca v preukázaní držby spornej nehnuteľnosti v inom režime než v režime dohody o osobnom
užívaní pozemku, na ktorej založili nižšie súdy právne posúdenie predmetnej veci, nemá oporu v zákone

a je v rozpore s rozhodnutiami uvedenými dovolateľmi v podanom dovolaní, ktoré možno v súčasnosti
považovať za ustálenú (dosiaľ neprekonanú) rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

21. V uznesení z 29. januára 2014 sp. zn. 7MCdo/7/2012 najvyšší súd uviedol, že „ak držiteľ pozemku
tento užíval pred 1. januárom 1992 domnievajúc sa, že mu patrí právo osobného užívania pozemku a

ak užíval tento pozemok od 1. januára 1992 domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku (transformácia
práva ex lege), potom sa držba pozemku pred 1. januárom 1992 započíta do doby potrebnej na
vydržanie. To z dôvodu, že držba pozemku pred 1. januárom 1992 napĺňa pojem „oprávnená držba“
definovaný v citovanom § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu
„právo patrí“. Ak je totiž držba pozemku podľa tohto ustanovenia oprávnená, nemožno ju charakterizovať

ako „neoprávnenú“ pre účely vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Tiež preto, že ustanovenie
citovaného § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje započítať na účely vydržania
aj oprávnenú držbu právnych predchodcov práva osobného užívania. Je pritom irelevantné, že toto
ustanovenie upravuje oprávnenú držbu právneho predchodcu súčasného oprávneného držiteľa. Ak si
totiž oprávnený držiteľ môže započítať oprávnenú držbu práva osobného užívania svojho právneho

predchodcu, potom o to viac si môže započítať vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania
pozemku, ktorý držal pred 1. januárom 1992.“.

22. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu z 30. októbra 2001 sp. zn. 3Cdo/80/01 publikovaného ako
R 83/2002 „vlastníkom nehnuteľností sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má

nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným
držiteľom pred 1. januárom 1992, do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu
pred týmto dňom“. V odôvodnení tohto rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že podľa platnej právnej
úpravy (od novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od01. januára 1992), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu

troch, resp. desať rokov, žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie
vlastníctva) nestanovuje. Preto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním
dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka splnené predpoklady
stanovené v hypotéze citovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe,
trebazapočítaťajdržbu,vykonávanúpred01.januárom1992.Vtomtosmeretotižnemožnoprehliadnuť,

že už držba na základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1981 Zb. bola všeobecne prípustná
bez akéhokoľvek obmedzenia, súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene
(nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve).
Nová právna úprava (zákon č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje
odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho
zákonníka). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t. j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k

vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januárom 1992.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené vec prejednávajúci senát uzatvára, že do doby potrebnej na vydržanie
podľa Občianskeho zákonníka novelizovaného s účinnosťou od 01. januára 1992 sa započítava aj
oprávnená držba pozemku v režime práva osobného užívania pozemku, pričom oprávnený držiteľ si

môže započítať aj vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 01.
januárom 1992. Pokiaľ súdy nižších inštancií založili svoje rozhodnutia na odlišnom právnom názore,
treba mať za to, že ich rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci.

24. Úlohou nižších súdov v ďalšom konaní bude, rešpektujúc právne závery dovolacieho súdu v tomto

uznesení zistiť, či boli žalobcovia ako držitelia práva osobného užívania pozemku so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere (dobromyseľní), že im toto právo náleží, a v nadväznosti na to posúdiť, či v
danom prípade došlo k vydržaniu spornej nehnuteľnosti žalobcami s ohľadom na § 872 ods. 6 v spojení
s § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky dovolateľov, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcov 1/
a 2/ je nielen prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ale aj dôvodné (§ 432 ods. 2 CSP). Keďže súd
prvej inštancie vychádzal pri právnom posúdení veci z rovnakého nesprávneho právneho názoru ako
odvolací súd a vec bude potrebné opätovne prejednať so zohľadnením právneho názoru vysloveného

najvyšším súdom (§ 455 CSP), najvyšší súd je toho názoru, že pre zabezpečenie efektívneho a
dôkladného posúdenia veci je potrebné zrušiť aj rozsudok súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec
vrátiť podľa § 450 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26.Dovolacísúdnadôvažokuvádza,žedovolateľmiuplatnenýdovolacídôvodpodľa§420písm.e)CSP

nebol v danom prípade naplnený, nakoľko súd prvej inštancie v rámci procesnej prípravy predloženia
spisudovolaciemusúdunarozhodnutieodovolaníustálilzloženieodvolaciehosenátu,keďvpredmetnej
veci na Krajskom súde v Prešove rozhodoval senát v zložení predsedníčky JUDr. Moniky Juskovej a
členov senátu JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Gabriely Világiovej (viď č. l. 405-408 spisu). Na základe
uvedeného argumentácia dovolateľov vychádzajúca zo skutočnosti, že na rozhodovaní odvolacieho

súdu sa podieľala JUDr. Burešovej, a s tým spojená danosť vady zmätočnosti podľa § 420 písm. e) CSP
nebola opodstatnená.

27. Napokon, vo vzťahu k uplatnenej vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd
pre úplnosť konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa náležitosti odôvodnenia

rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP) a nevykazuje vady nepreskúmateľnosti či
arbitrárnosti. Dovolací súd preto nepovažoval za opodstatnené ani dovolacie námietky vzťahujúce sa k
dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.

28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd

prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.