Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120280727
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6120280727.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, právne zastúpenej Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom Klinec
II. 215/29, Zubrohlava, proti žalovaným: 1/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. XXX/XXX, 2/ B. B., nar.
X.X.XXXX,bytomC.XXX/XXX,obajaprávnezastúpeníJUDr.MartinomBenickým,advokátomsosídlom
Oravská Polhora 71, o zaplatenie 1.743,1 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaných 1/, 2/
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4Csp/60/2020-304 zo dňa 26. októbra 2023 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 4Csp/60/2020-329 zo dňa 1. decembra 2023,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“)
uložil povinnosť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.055 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.055 eur od 31.7.2018 do zaplatenia v lehote

30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.).

2. Východiskovo súd prvej inštancie ozrejmil, že sporným ostal nárok žalobkyne o náhradu za
poškodenie motorového vozidla Opel, EČV: G. vo výške 1.096 eur, podľa určenia znalca Ing. H..
Táto suma predstavuje výpočet poškodenej zadnej nápravy, lakovanie predného nárazníka a ľavého
predného blatníka. Pri posúdení predmetného nároku dospel záveru, že je potrebné vychádzať jednak
zo zákazkového listu č. 2018000621, ako i z faktúry č. 18000140, z ktorých je zrejmá skutočne vzniknutá

škoda na vozidle, ako aj žalobkyňou vynaložené náklady. Zo zákazkového listu č. 2018000621 v danej
spojitosti vyplýva rozpis požadovaných prác a z faktúry č. 18000140 bolo zrejmé, že žalobkyni bola
vyúčtovaná suma 1.055 eur. Zo svedeckej výpovede F. E. mal okresný súd preukázané, že poškodenie
motorového vozidla vzniklo v dôsledku násilného konania – ťahania, dôsledkom ktorého bola vytrhnutá
poloos, prasknutá prevodovka a vytečený olej.
3. Nadväzne okresný súd s poukazom na aplikáciu § 415, § 420 ods. 1 , 424, § 438 a § 442 Občianskeho
zákonník (ďalej len OZ, ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) vyhodnotil nárok žalobkyne ako

dôvodný. Z trestného konania bolo preukázané konanie žalovaných 1/ a 2/, v dôsledku ktorého došlo ku
škode,pričommedzikonanímžalovanýchavznikomškodybolapreukázanápríčinnásúvislosť.Stotožnil
sapritomsosumou 1.055eur,ktorábolažalobkynifakturovanáavozvyškužalobkyňoužalobuzamietol.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP
tak, že priznal žalobkyni voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu
žalobkyne - 20 % (úspech žalobkyne 60 %, úspech žalovaných

40 %).

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí sa domáhali jeho zmeny, a to tak, že
žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá.
6. Primárne argumentovali, že im vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd rozhodol uvedeným

spôsobom. Rozhodnutie podľa nich vykazuje také závažné nedostatky, že z neho vôbec nie je možné
zistiť, prečo súd zvolil takýto postup. Aj napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu okresný súd reálne
vysvetľuje svoje rozhodnutie len v bodoch 34. až 37. Zvyšok tvoria len podania strán a výsluchy svedkov.
Za zásadný nedostatok napadnutého rozsudku preto považovali fakt, že neobsahuje žiadne „vlastné
odôvodnenie“ rozhodnutia. S argumentáciou žalovaných sa okresný súd vôbec nevysporiadal.
7. Osobitne odvolatelia namietali, že na pojednávaní dňa 15.6.2023 okresný súd vyhlásil dokazovanie

za ukončené a termín odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na 14.7.2023. Zo zápisnice z uvedeného
pojednávania nevyplýva (ani PZ žalovaných si na to nespomína), žeby niektorá zo strán na pojednávaní
navrhla pri výzve súdu na dokazovanie vypočuť svedka – F. E.. Následne považovali za prekvapujúce,
že súd 14.7.2023 od vyhlásenia rozsudku upustil a vo veci navrhol ďalšie dokazovanie. Zároveň
v zápisniciach nenašli žiadne uznesenie, ktorým by okresný súd zrušil rozhodnutie zo dňa 16.6.2023

o ukončení dokazovania. V odôvodnení rozhodnutia sa pritom okresný súd takmer výlučne odvoláva na
výsluch svedka E., ktorého de facto v sporovom konaní nik nenavrhol vypočuť a jeho výsluch bol súdom
nariadený potom, ako uznesením dokazovanie ukončil.
8. Ďalej žalovaní poukázali na skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 15.6.2023 vyzvali
žalobkyňu, aby uviedla, či si svoj nárok na náhradu škody uplatňuje zo znaleckého posudku alebo

z faktúry. Právny zástupca žalobkyne jasne uviedol, že škodu si uplatňujú na základe predloženého
znaleckého posudku. V dôsledku uvedeného nemali za zrejmé, prečo súd pri jej priznaní odkazoval
výlučne len na faktúru č. 18000140, ktorá predstavuje nie škodu, ale rozsah opráv, ktoré 20 ročné vozidlo
potrebovalo v súvislosti s jeho užívaním. Ide teda podľa nich o špekulatívny nárok žalobkyne, ktorá chce
prispieť na opravu auta, ktoré bolo dlhodobo v zlom technickom stave.

9. Nie je podľa odvolateľov zrejmé, prečo súd priznal žalobkyni sumu 1.055 eur, keď predmetom
fakturácie boli okrem iného aj položky spočívajúce vo výmene prevodovky v sume 240 eur, na čo treba
započítať ešte aj mechanické práce s ňou spojené. V závere znaleckého posudku I. J. H., je pritom
uvedené, že poškodenie prevodovky a prednej nápravy nevzniklo ťahaním zabrzdeného vozidla; toto
poškodenie bolo už na vozidle predtým. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že „znalec sa nevie vyjadriť

ku škode“, zdôraznili, že práve za tým účelom znalec predmetný posudok v trestnom konaní vypracoval,
t. j. aby mohla byť vyčíslená škoda.
10. Za dôležitý argument žalovaní taktiež považovali údaj uvedený v znaleckom posudku, a to: „majiteľka
vozidla uviedla, že s vozidlom zašla s problémami z obce C. do obce G., kde vozidlo prestalo byť
pojazdné“. Za zrejmé preto považovali, že po danom incidente žalobkyňa ešte na vozidle jazdilo.

Z uvedeného dôvodu tam žalovaným chýbal kauzálny nexus medzi konaním žalovaných a spôsobenou
„údajnou“ škodou aj s poukazom na § 415 Obč. zák. Nepovažovali preto za preukázané, že auto sa
poškodilo práve v dôsledku ich konania.
11. Vo vzťahu k s svedkovi F. E. odvolatelia pripomenuli, že on sám sa vyjadril, že nie je súdny znalec
a preto sa nevie presne vyjadriť k vzniku poškodenia. V tejto súvislosti im potom nebolo zrejmé, že súd

prvej inštancie nebral v úvahu záver znaleckého posudku, ale sa opieral o tvrdenia menovaného svedka.
Zablokovanie kolies v dôsledku ťahania nepovažovali za preukázané. Zo znaleckého posudku je zrejmé,
že ak by k zablokovaniu kolies došlo pri ťahaní, auto by bolo nepojazdné a zanechalo by za sebou
ryhy. Pokiaľ na ňom žalobkyňa ešte jazdila, kolesá zablokované byť nemohli. Taktiež zo znaleckého
posudku je zrejmé, že hlavným poškodením na motorovom vozidle bola prevodovka a predná náprava,

kde však znalec konštatoval, že dané poškodenia neboli spôsobené ťahaním. Okresný súd však svojím
rozhodnutím dal žalovaným uhradiť okrem iného najmä opravu prevodovky, nápravy, či mechanických
prác súvisiacich s výmenou prevodovky, spojky, či prednej nápravy, teda tým, za čo podľa názoru
žalovaných títo nemôžu.
12. Záverom poukázali na bod 33. a 36. odôvodnenia, ktoré sa im javili ako navzájom rozporné, keď

na jednej strane súd uviedol, že škoda vyčíslená znalcom vo výške 1.096 eur predstavuje výpočet
poškodenej zadnej nápravy a lakovanie nárazníkov a na strane druhej súd uviedol, že škoda je iná
a vyplýva z faktúry č. 18000140 (kde je však vyúčtovaná oprava úplne iných dielov, a to tých ktoré podľa
znaleckého posudku nevznikli konaním žalovaných).13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že uznesenia,
ktorými sa upravuje vedenie konania, zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu

privodiťvážnejšiuujmunaprávachstránsporu.Domnievalasa,žesúdtýmitouzneseniaminiejeviazaný
a môže ich zmeniť, prípadne vydať nové uznesenie, ktorým bude otázka vedenia konania upravená inak.
14. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie správne prihliadol na závery znalca v znaleckom
posudku a výpoveď svedka F. E. len preukazovala podstatne vyšší rozsah škody, oproti tým
poškodeniam, ktoré v znaleckom posudku ustálil znalec, ktorý nemal k dispozícii na odborné posúdenie

všetky vymieňané náhradné diely opravovaného vozidla. Záver znalca žalovaní kvalifikovane iným
dôkazom nespochybnili. Sám znalec pritom potvrdil, že poškodenie vozidla pri jeho ťahaní spôsobili
žalovaní 1/ a 2/ a bolo nevyhnutné ho dať opraviť, pričom nie je dôležité, či sa na tom vozidle jazdilo
alebo nie.
15. Tvrdenie žalovaných o tom, že vozidlom vyšla mimo cestu nebolo podložené dôkazom. Zdôraznila,
že jej vozidlo malo platnú STK, bolo spôsobilé na premávku, bolo pravidelne servisované, pričom ho

bežne využívala pre potrebu svoju a svojej rodiny. Žalovaní taktiež neprodukovali dôkaz o tom, že
vozidlo malo poškodené súčasti, ktoré pri jeho ohliadke konštatoval znalec pred dňom jeho násilného
odtiahnutia.

16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne

legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal vec v rozsahu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým
ostáva odvolaním nenapadnutý výrok II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku) a po vykonaní pojednávania
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

17. Na nariadenom pojednávaní sporové strany opakovane predostreli podstatné body svojej doterajšej
argumentácie.
18. Žalujúca strana akcentovala, že žalobný nárok uplatnila v zmysle znaleckého posudku, pričom
faktúru považuje za pomocný dôkaz. Žalovaná strana naopak zdôrazňovala, že žaloba vychádza
z faktúry obsahujúcej úplne iné poškodenia, než sú zadefinované v znaleckom posudku.

19. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že na tie skutkové tvrdenia (skoršie odmietnutie opravy
v iných servisoch, zákaz manipulácie s vozidlom), ktoré žalobkyňa prezentovala prvýkrát až na tomto
pojednávaní, krajský súd neprihliadol (§ 366 CSP).

20. Predmetom sporu po prvom, čiastočne potvrdzujúcom rozsudku (10CoCsp/34/2022 z 27.10.2022)

odvolacieho súdu ostal (posledný/tretí) nárok na náhradu škody a to na osobnom motorovom vozidle zn.
Opel, patriacom do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktoré vozidlo v zabrzdenom stave potiahli žalovaní
1/ a 2/, nakoľko im bránilo vo výjazde traktora (s vlečkou), ktorý (taktor) žalovaní odviezli z dvora
rodinného domu (v ktorom býva žalobkyňa po odchode žalovaných - bývalého manžela a syna - zo
spoločnej domácnosti) bez vedomia žalobkyne.

21. Primárne je nevyhnutné z určujúceho hľadiska konštatovať, že odvolací súd považuje skutkový
a právny základ uplatneného nároku vyplývajúceho zo zodpovednostného vzťahu za ustálený. Práve a
len (vyššie) opísaným konaním žalovaných 1/ a 2/ došlo k poškodeniu vozidla (vo výlučnom vlastníctve)
žalobkyne, spornou ostala výška/rozsah vzniknutej škody (ako to formuloval odvolací súd už v bode 38
svojho skoršieho kasačného rozhodnutia).

22. Je v danej spojitosti potrebné „dať za pravdu“ žalovanej strane o do istej miery „zneisťujúcom“
charaktere spôsobu vymedzenia dotknutého nároku v žalobe, predovšetkým v dôsledku formulácie
vety: „Suma 1.096 eur za poškodenie motorového vozidla podľa určenia súdneho znalca I. H., pričom
náklady za opravu vozidla zaplatila žalobkyňa“. Zároveň k tomuto stavu prispel aj súd prvej inštancie,
keď k odstraňovaniu/objasneniu tejto nejasnosti mal/mohol pristúpiť už v skoršom štádiu konania.

23. Bez ohľadu na uvedené však nie je správny názor žalovanej strany, že sa v tomto prípade jedná
o viac nárokov. Po celý čas ide o jeden jediný nárok na náhradu škody za poškodené vozidlo, ktorý
(nárok) sa zakladá na znaleckom posudku I. H.. Tento znalecký posudok je primárnym dôkazom
preukazujúcim príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných a poškodením vozidla – „Ťahaním vozidla
došlo k poškodeniu zadnej nápravy, ďalej traktorom resp. jeho prípojným vozidlom došlo k poškodeniu

predného nárazníka vľavo a ľavého predného blatníka pri jeho obchádzaní“. A práve vo vzťahu k tomuto
zásadnému znaleckému posudku žalovaná strana nenavrhla žiadny dôkaz spôsobilý (akokoľvek, tobôž
kvalifikovane) vyvrátiť jeho závery.24. Citovaný záver znalca súčasne zbavuje právneho významu polemiku sporových strán o tom, či ešte
vozidlo bolo po konaní žalovaných (nejaký čas) pojazdné. Sám znalec pripustil, že „vozidlo bolo po
ťahaní pojazdné, ale neviem sa vyjadriť, aký dlhý čas...to poškodenie vozidla ,ktoré vzniklo v dôsledku

ťahania bolo treba dať opraviť a je jedno, či sa na ňom jazdilo alebo vozidlo stálo“.
25. Významnou z pohľadu hypotézy aplikovanej normy (o zodpovednosti za škodu) je totiž (práve a
len) znalcom takto zadefinovaná (a účinne nepopretá) existencia kauzálneho nexu medzi konaním
žalovaných (spočívajúcom v ťahaní zabrzdeného vozidla cca 1 až 3 metre traktorom) a škodou.

26. Následne, pokiaľ už ide o samotnú výšku škody, tá (opäť) vyplýva zo znaleckého posudku (materiál
a opravárenské práce). V tejto spojitosti odvolací súd poukazuje na explicitné znenie žaloby – „Pri
odťahovaní došlo k vzniku škody na vyššie uvedenom vozidle žalobkyne, ktorú znalec v trestnom konaní
I. J. H. vyčíslil v znaleckom posudku 29/2019 zo dňa 23.3.2019. na sumu 1.096 eur“, resp. vyjadrenie
žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 6.4.2023, že „Východiskovým bodom pre určenie výšky škody
jeznaleckýposudokč.29/2019,kdevbode2.10ZPjeuvedenávýškaškodyvsume1.096eur“. Nakoľko

žalobkyňa neučinila rozdiel medzi (okresným súdom) priznanou sumou 1.055 eur a žalovanou čiastkou
1.096 eur predmetom odvolacieho prieskumu, je v tomto štádiu konania významnou „len“ suma priznaná
súdom prvej inštancie, vo vzťahu ku ktorej výške je pritom potrebné vychádzať z dotknutého znaleckého
posudku.
27. Ak teda odvolatelia tvrdia, že žalobkyňa mala „využiť situáciu“ tak, že si dala opraviť auto a

chce si „prefinancovať“ opravu/hodnotu aj tých položiek, ktoré so zásahom žalovaných nesúvisia,
uvedené je v plnom rozsahu vyvrátené relevantne nespochybnenými závermi znaleckého posudku –
„bod 2.10. Výpočet nákladov na opravu poškodenia vozidla,“ - v zmysle ktorých nie sú predmetom
(znaleckého) nacenenia žalovanými namietané ďalšie položky (prevodovka, predná náprava...), ktoré
vyplývajú z faktúry (týkajúcej sa opravy v autoservise) zo dňa 30.7.2018. Inými slovami, pokiaľ

žalovaní spochybňovali akceptovateľnosť vyjadrení svedka E. (resp. servisu vykonávajúceho opravu)
o rozsahu škody, tieto vyjadrenia/tvrdenia nie sú základom žalobkyni priznaného nároku. Samotná
faktúra za opravu auta, z existencie ktorej (faktúry) chcú žalovaní fakticky dosiahnuť zbavenie sa svoje
zodpovednosti za nepochybné poškodenie majetku žalobkyne, je podľa žalobkyne podporný dôkaz
potvrdzujúci, že vozidlo malo ešte aj ďalšie vady, nad rámec záverov znaleckého posudku (ktoré však nie

sú predmetom žaloby/konania). V rámci zvolených prostriedkov procesnej obrany sa žalovaní sústredili
na spochybnenie jednotlivých tvrdení a dôkazov žalobkyne (pojazdnosť po ťahaní, kúpa diskov, rozsah
potrebnej opravy tvrdený svedkom E.), nie však (na spochybnenie) znaleckého posudku I. H.. Naopak,
výslovne (napr. bod 5/ textu odvolania žalovaných) sa domáhali akceptovania záverom predmetného
znaleckého posudku.

28. Nič preto na určujúcom závere nie je spôsobilá zmeniť odvolacia námietka o nesprávnom
postupe okresného súdu, ktorý upustil od nariadeného vyhlásenia rozsudku, pričom nezrušil uznesenie
o ukončení dokazovania a bez návrhu niektorej zo strán pristúpil
k výsluchu svedka E..
29. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobkyňa výsluch označeného svedka navrhla vo vyjadrení k odporu

žalovaných (č. l. 69 spisu), resp. vo vyjadrení z 2.3.2021 (č. l. 120 spisu), sa totiž (ako bolo uvedené
už v predchádzajúcom bode) podstata tohto rozhodnutia nezakladá na tvrdeniach (žiadnom z nich)
menovaného svedka, ale (tak ako to vlastne žalovaní žiadali) na záveroch znaleckého posudku I. H..

30. Odvolací súd zároveň zamietol návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania v podobe opakovaného

výsluchu svedkov E., H. a pripojenia vyšetrovacieho spisu.
31. Z pohľadu rozhodujúcich záverov (vyššie) vyslovených odvolacím súdom, v podstate na podporu
ktorých mali (navrhnuté dôkazy) aj slúžiť, nie sú uvedené dôkazné návrhy osobitne významné.
Predovšetkým takým nie je zistenie presného dátumu (z ktorého dôvodu mal byť zabezpečený
vyšetrovací spis a vypočutý I. H.) vykonania ohliadky auta. Uvedené sa opäť týka otázky prípadnej

(dočasnej) pojazdnosti vozidla, ktorá nemá vplyv na zásadné konštatovanie znalca o príčinnej súvislosti
medzi konaním a škodou. Opakovaný výsluch svedka E. je bezpredmetný z dôvodov opísaných v bode
27. tohto odôvodnenia.

32. Možnopretouzavrieť,žesúnaplnenévšetkypojmovéznakydotknutéhozodpovednostnéhovzťahu,

t. j., že v príčinnej súvislosti (práve a len) s konaním žalovaných (ťahanie auta reťazou za zadnú nápravu)
vznikla na majetku (vozidle) žalobkyne škoda (spočívajúca v nákladoch na odstránenie poškodenia
vozidla). Takéto zmenšenie majetku (škodu), sú žalovaní povinní nahradiť v rozsahu vyplývajúcom zoznaleckéhoposudku,definujúcehotakpríčinnúsúvislosť,akoikonkrétnuvýškunákladovnaodstránenie
škody.
33. Konštatované vo svojom súhrne viedlo k potvrdeniu napadnutého meritórneho výroku.

34. Žalovaní vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzili žiadnu konkrétnu
námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok
o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného
výroku o trovách prvoinštančného konania.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
Žalovaní 1/ a 2/ neboli v štádiu konania o podanom odvolaní úspešní, čo zakladá nárok protistrany/
žalobkyne na náhradu trov v (plnom) rozsahu – 100%. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

36. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.