Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524200233
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524200233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa:Š.J.,B..XX.XX.XXXX,O.X.T.XXX/XX,XXXXXU.Ľ.,zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradom
práce, sociálnych vecí rodiny U. Ľ., K. XX, XXX XX U. Ľ., dieťa rodičov: otec Ľ. J., B.. XX.XX.XXXX,
O. X. T. XXXX/XX, XXX XX U. Ľ., zastúpený: JUDr. Dávid Hoffman, advokát, Advokátska kancelária so
sídlom Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok, matka L.. Q. J., B.. XX.XX.XXXX, O. X. T. XXX/XX, XXX
XX U. Ľ., zastúpená: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom
Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, o návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností

- zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 2P/21/2024-132 zo dňa 26.09.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., v bodoch 1., 2., 3., 5., 6.

II. Mení rozsudok vo výroku I. v bode 4. tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. Š. sumou 60 eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. Š. titulom tvorby úspor sumou 90 eur mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred, na osobitný účet maloletého, ktorý zriadi v prospech dieťaťa a číslo účtu oznámi
matke maloletého, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Otec žiadal, aby súd zveril maloletého Š. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným
intervalom striedania od piatka od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod. a aby obaja rodičia dieťa
zastupovali, spravovali jeho majetok, aby počas striedavej osobnej starostlivosti nebolo určené výživné
a nebol upravený styk.

2. Matka s návrhom otca nesúhlasila. Má za to, že v súčasnosti nedošlo k zásadnej a podstatnej zmene
pomerov, nevie si predstaviť reálne fungovanie v striedavej starostlivosti. Myslí si, že v tomto prípade

ide o peniaze, pretože v prípade striedavej starostlivosti by otec výživné neplatil. Otec neberie ohľad na
synov zdravotný stav, nerešpektuje lekárske správy, v prípade choroby maloletého ju neinformuje.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia3. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í s a rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/220/2019 zo dňa 08.09.2020
v II. a III. výroku a rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/19/2022 zo dňa 28.02.2023 v
I. výroku tak, že:

1. Maloletý Š. J.H., B.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
s týždenným intervalom striedania.
Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletému dieťaťu od piatka párneho týždňa od 17.00
hod. do nasledujúceho piatka do 17.00 hod.
Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletému dieťaťu od piatka nepárneho týždňa od
17.00 hod. do nasledujúceho piatka do 17.00 hod.

2. Rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa prevziať a odovzdať v mieste bydliska
toho rodiča, ktorému vykonávanie osobnej starostlivosti dieťaťu končí.

3. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho

majetok v bežných veciach.

4. Otec Ľ. J.H., B.. XX.XX.XXXX počas trvania striedavej osobnej starostlivosti je p o v
i n n ý titulom tvorby úspor prispievať na výživu mal. Š. J. sumou 150 eur mesačne vždy do 15-tého
dňa toho ktorého mesiaca vopred na osobitný účet mal. dieťaťa, ktorý zriadi v prospech dieťaťa a číslo

účtu oznámi matke do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

5. Rodič ktorý dieťaťu zabezpečuje osobnú starostlivosť je p o v i n n ý informovať druhého rodiča o
podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa vždy v pondelok.

6. Rodič, ktorý dieťaťu nezabezpečuje osobnú starostlivosť je o p r á v n e n ý stretnúť sa s maloletým
dieťaťomvstredu včaseod15.00hod.do18.00hod.stým,žemaloletédieťavyzdvihnevpredškolskom
zariadení, resp. v mieste bydliska rodiča, ktorý dieťaťu zabezpečuje osobnú starostlivosť kde dieťa po
ukončení stretnutia druhému rodičovi aj odovzdá.

II. Súd konanie o poberaní prídavku na dieťa a daňového bonusu z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

4. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 5, § 26, § 28 ods.

2, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej
len „Zákon o rodine“), § 217 ods. 1 prvá veta, § 230, § 3, § 4, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 121, § 2 ods. 1, § 52, § 57, § 58 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov, § 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac
rešpektujúcim záujmom maloletého dieťaťa, nie jeho rodičov, je zmena zverenia dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným intervalom striedania. Sú splnené hmotnoprávne
podmienky pre zverenie maloletého, obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, majú zabezpečené

vhodné bytové podmienky, obaja rodičia sú zamestnaní, majú stály príjem; maloletý má kladný vzťah
k obom rodičom, táto forma starostlivosti je primeraná jeho veku - v C. bude mať maloletý X rokov,
nepredstavuje to pre neho neprimeranú záťaž. Rodičia bývajú v jednom meste, v relatívnej blízkosti.
Súd vzhľadom na vyjadrenie dieťaťa, že celý týždeň u otca bude pre neho dlho, upravil počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti stretávanie sa s rodičom, ktorý v daný týždeň nemá dieťa v osobnej

starostlivosti. Vychádzajúc zo zistených pomerov oboch rodičov, čistého mesačného príjmu matky v
sume 1.015,86 eur a čistého mesačného príjmu otca v sume 1.711,30 eur, súd zistil, že príjem otca
prevyšuje príjem matky o cca 700 eur mesačne. Obaja rodičia budú zabezpečovať osobnú starostlivosť
v rovnakom intervale, teda týždeň a pri skutočnosti, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovnirodiča a majetkové pomery otca to dovoľujú, zaviazal súd otca povinnosťou prispievať na výživu
maloletého tvorbou úspor v sume 150 eur mesačne, čo predstavuje 8,76 % z jeho príjmu. Uvedenú
sumu bude poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý zriadi v prospech dieťaťa a číslo účtu

oznámi matke do 15-tich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Na disponovanie s prostriedkami
na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Súd výrokmi I. 5. a I. 6. upravil vzájomnú
informačnú povinnosť a styk s rodičom, ktorý v danom týždni nemá dieťa v osobnej starostlivosti.
Spôsob vzájomného informovania sa rodičov súd ponechal na samotných rodičov, akú formu zvolia, či
už osobne, telefónom alebo cez sociálne siete. Otec navrhol, aby počas striedania striedavej osobnej

starostlivosti, súd poberanie daňového bonusu priznal matke a poberanie prídavku na dieťa priznal
otcovi. S poukazom na zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že o vyplácaní daňového bonusu a
prídavku na dieťa sa majú v prvom rade dohodnúť rodičia a ak k dohode nedôjde, je v Zákone o prídavku
na dieťa a v Zákone o dani z príjmov jasne uvedené, kto bude, v akom poradí a pomere daňový bonus a
prídavok na dieťa, poberať. Súd má za to, že mu nie je daná právomoc rozhodovať o tom, kto z rodičov
bude poberateľom daňového bonusu a prídavku na dieťa, preto výrokom II. konanie v tejto časti zastavil.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania

7. V zákonom stanovej lehote podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie matka, a to proti
výroku I. Zastáva názor, že súd nesprávne, neúplne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka maloletého nesúhlasí so zverením maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti. Má za to, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na zmenu
rozhodnutia o osobnej starostlivosti o dieťa, nakoľko nie je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

Od posledného rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky prešiel veľmi
krátky čas, nedošlo k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu výchovného prostredia. Zdôraznila,
že pre zmenu rozhodnutia sa vyžaduje zmena podstatná a závažná, ktorá by vykazovala trvalejší
charakter. Striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého, vzhľadom na jeho nízky vek,
naviazanie a citovú väzbu na matku, na skutočnosť, že u otca neprespal viac ako jednu noc, aj to

len od leta; nikdy u otca nebol bez matky dlhšie ako 48 hodín. Dieťa vo veku maloletého potrebuje
stabilitu, istotu, pravidelný režim, neopakované vytrhávanie zo sociálneho prostredia. Ďalším dôvodom,
pre ktorý matka nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, je neschopnosť rodičov vzájomne
komunikovať a vzájomnú averziu. Priebeh odovzdávania informácií o dieťati je obmedzený na dve vety
pred vchodovou bránou do rodinného domu. Otec sa takmer trištvrte roka nezaujímal o dieťa a začal

ho navštevovať až pár týždňov pred prvým súdnym pojednávaním vo veci. Dokonca si neplnil niekoľko
mesiacov vyživovaciu povinnosť, nekúpil mu ani darček pri príležitosti narodenín či Vianoc. Pravidelný
styk maloletého s otcom sa začal realizovať až na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 21CoP/12/2021 zo dňa 29.07.2021, ktorým bol zmenený styk otca s maloletým. Matka niekoľkokrát
počas letných prázdnin navrhla otcovi, aby maloletý mohol prespať u otca aj počas pracovného týždňa,

s čím otec nesúhlasil. Navyše maloletému klamal, že matka mu nedovolila u otca prespať. Matka v
žiadnom prípade neblokuje snahy druhého rodiča o uzavretie dohody, keďže samotná niekoľkokrát
navrhla, aby maloletý cez prázdniny alebo počas týždňa s otcom trávil viac času. Žiadala, aby súd
rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby sa prihliadlo na jeho vek, zdravotný stav, plnenie
budúcich školských a mimoškolských povinností a taktiež, aby sa súd vysporiadal s príčinou jestvujúcich

problémov v správaní maloletého. U maloletého zmeny v správaní pretrvávajú dodnes, je to plač, krik,
nepokoj, záchvaty zúrivosti, hnevu, budenie sa v noci s plačom, škrabanie sa po tvári, odvrávanie, zlé
správanie v škôlke. Zmeny v správaní maloletého si všimli učiteľky od vtedy, čo začal chodievať na
noc k otcovi aj počas týždňa. Už v apríli 2024 sa učiteľky v materskej škole sťažovali na správanie
maloletého. Informáciu od učiteľky, ktorú získala dňa 10.10.2024 matka písomne podala otcovi, ktorý

sa vyjadril, že na synovi si vôbec nevšimol žiadne negatívne prvky v správaní. Matka to vníma, pretože
aj doma sa syn správa podobne ako v škôlke. Rodičia dieťaťa spolu navštívili materskú školu, kde
im učiteľka povedala o všetkých problémoch. Tieto problémy matka v októbri konzultovala so synovou
pediatričkou, kolíznou opatrovníčkou a psychologičkou ÚPSVaR. Taktiež v škôlke oslovila CPP U. Ľ.
a klinickú psychologičku. Matka chce vzniknuté problémy riešiť, pretože vidí, že syn citlivo reaguje na

každú zmenu a trpí. Je nielen matkou, ale aj U.I. L., preto ju mrzí, že ani kolegyňa či ďalší zainteresovaní
nevidia žiadne problémy. Na základe odporúčania materskej školy a po vzájomnej dohode s otcom
dieťaťa matka objednala maloletého na vyšetrenie ku klinickej psychologičke pre deti. Termín návštevy
maloletého u T.. U. W. je stanovený na deň 20.11.2024. Matka uviedla, že syn v poslednom obdobíkreslí len čiernou farbou, kresby s machuľami a preškrtnutými osobami, ktoré majú otvorené ústa, akoby
kričali, pričom také kresby doteraz nemaľoval. Matka zdôraznila, že krajské súdy sa pri zverení dieťaťa
do striedavej starostlivosti odvolávajú na prvoradý záujem dieťaťa, pričom nevyhnutným predpokladom

je posúdenie zo strany odborníkov, a to znalca z odboru detskej psychológie a psychológie dospelých,
teda je podľa jej názoru potrebné pristúpiť k vykonaniu znaleckého dokazovania, čo však v tomto prípade
súd neurobil, rozhodol o zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bez akéhokoľvek
názoru odborníka z oblasti detskej psychológie. Matka nepopiera, že styk otca s maloletým synom je
potrebné postupne rozšíriť, nemôže však súhlasiť s tak podstatnou zmenou za súčasného stavu, keď

sa u maloletého prejavuje nevhodné správanie sa nielen doma, ale aj v predškolskom zariadení. Je
potrebné najprv poznať príčiny nevhodného správania sa maloletého, postupne rozširovať styk s otcom
aj počas týždňa tak, aby si na túto zmenu privykol. Matka zdôraznila, že maloletý bude mať len X rokov,
je potrebné prihliadnuť na jeho citové väzby, potreby, je ľahko ovplyvniteľný. Počas toho, keď je u otca,
nemôže matke sám zavolať, ani napísať a otec mu to počas pobytu u neho neumožní. Dieťa potrebuje
stabilitu, istotu, pravidelný režim, lásku, nehu, neopakované vytrhávanie od najdôležitejšej osoby matky

a z prostredia, na ktoré je zvyknuté. Syn je zmätený, nevie, kde je jeho domov, kam patrí. Nerozumie
tomu, prečo si do svojho ruksaka musí zbaliť najnutnejšie osobné veci a presúvať sa raz k otcovi a raz
k mame. Matka je stále pre neho najdôležitejšou osobou. Matke vo veku jej syna zomrela mama, a aj
keď sa o ňu starali starí rodičia a otec, nikdy jej tú najdôležitejšiu osobu nenahradili, preto sa veľmi o
syna bojí, má s ním blízky vzťah. Poukazuje, že úzkostný rodič nie je zlý rodič. To, že matka prežíva

úzkosť, keď je bez dieťaťa, je prirodzené. Maloletý má vytvorenú primárnu vzťahovú väzbu s matkou a
ak je matka v psychickom diskomforte, tak to ovplyvňuje aj dieťa. Súd ďalej nesprávne posúdil vec, keď
zhodnotil, že komunikácia rodičov je na podstatne vyššej úrovni ako to bolo v minulosti, no v skutočnosti
rodine nepomohli ani konzultácie s viacerými psychologičkami, ani zapojenie akreditovaného subjektu
na výkon opatrení SPODaSK pre prácu s rodinou na zlepšenie komunikácie a vzťahov medzi rodičmi

prostredníctvom C. B. L. v roku 2020. Komunikácia matky s jej bývalým manželom je naďalej takmer
žiadna, problematická a nekonštruktívna, v minulosti na ňu niekoľkokrát privolal policajnú hliadku a
podal trestné oznámenia. Koniec koncov psychické a fyzické týranie zo strany bývalého manžela bolo
dôvodom odchodu matky s maloletým dieťaťom z ich spoločnej domácnosti a neskôr aj rozvodu. Matka
často dostáva od otca SMS správy alebo e-mailové správy s vyhrážkami a negatívnym obsahom.

Stáva sa, že jej bývalý manžel nadáva, osočuje ju a vulgárne sa vyjadruje na jej adresu na verejnosti.
Neschopnosť vzájomnej komunikácie, nemožnosť dohody a takmer žiadna osobná komunikácia nie je
vhodná pre striedavú starostlivosť o dieťa. Komunikačné problémy medzi rodičmi majú negatívny vplyv
na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. Niekedy otec neodpovedá na e-mailovú správu týždeň,
nedvíha telefón, neodpisuje matke na SMS správy. Cez víkend, keď je maloletý u otca, matka nevie o

synovi nič, neinformuje ju ani o jeho zdravotnom stave, ak ho o to požiada. Informácie o dieťati po pobyte
udruhéhorodičasistálerodičiaodovzdávajúpredvchodovoubránkoudorodinnéhodomu,kdeprebieha
aj odovzdanie maloletého. Navyše rodičia sa osobne takmer nevídajú, keďže si dieťa vyzdvihujú v
predškolskom zariadení. Vzhľadom na zlú komunikáciu a nevyriešený konflikt medzi rodičmi navštevujú
spoločne klinickú psychologičku L.. T. Y., a to z dôvodu, že im bolo uložené výchovné opatrenie, ktoré

však nenaplnilo svoj účel. Od apríla 2024 bolo rodičom opätovne uložené výchovné opatrenie. V prípade
rodičov maloletého absentuje schopnosť vôľa rodičov spolupracovať a komunikovať, dohodnúť sa na
podstatných otázkach výchovy a starostlivosti o maloletého. Matka ďalej namietala, že súd nesprávne
ustálil príjmy otca. Skutočný príjem otca vrátane odmien a mimoriadnych prémií je podstatne vyšší, ako
ten, ktorý vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Povinnosťou súdu bolo vyžiadať od otca predloženie

relevantných dokladov - mzdových listov, kde by boli uvedené aj tieto príjmy. Prvoinštančný súd uviedol,
že priemerný čistý mesačný príjem matky je v sume 1.015,86 eur mesačne, čistý mesačný príjem otca
1.711,30eur.Matkanesúhlasístým,abyotecprispievalnavýživumaloletéholenprostredníctvomtvorby
úspor, pretože má za to, že okrem tvorby úspor je v schopnostiach a možnostiach otca podieľať sa
na výžive syna aj prostredníctvom uhrádzania bežného výživného vo výške 150 eur mesačne k rukám

matky tak, aby bola dorovnaná životná úroveň maloletého počas intervalu striedavej starostlivosti u
matky, keďže jej príjem je o cca 700 eur nižší ako príjem otca, pričom výdavky matky súvisiace so
starostlivosťouodieťasúniekoľkonásobnevyššieakovýdavkydeklarovanéotcom.Matkapoukázala,že
v rozvodovom rozsudku v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu bol otec zaviazaný platením výživného
vo výške 300 eur mesačne pri jeho mesačnom príjme vo výške cca 1.170 eur. Výdavky matky spojené s

výchovou a výživou maloletého dieťaťa sa pohybujú vo výške cca 515 eur mesačne, otec uviedol sumu
150 eur mesačne, tzn., že oprávnené výdavky na dieťa sú spolu vo výške 665 eur mesačne. Táto výška
výdavkov nebola žiadnym z rodičov maloletého dieťaťa spochybnená. Matka navrhla, aby odvolací súdrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

8. K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec. S obsahom odvolania matky sa nestotožňuje,
tvrdenia matky a ňou dokladované nové listinné dôkazy považuje otec za účelové. Zdôraznil, že všetky
hmotnoprávne podmienky striedavej osobnej starostlivosti v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine sú
splnené. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že od posledného konania o úprave rodičovských práv
a povinností k maloletému došlo k zásadnej zmene pomerov. Od posledného rozhodovania o predmete

konania uplynuli takmer dva roky. Za uvedený čas rodičia navštevovali psychologičku L.. Y., kde za jej
pomoci sa podstatným spôsobom zlepšila komunikácia medzi rodičmi, maloletý začal od posledného
rozhodnutia u otca pravidelne prespávať, a to aj v dlhších intervaloch. Maloletý dnes vyžaduje pravidelný
a rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, nemá svojho preferenčného rodiča a jeho emočná naviazanosť
je rovnaká k obom rodičom. U otca si maloletý vytvoril zázemie rovnako ako u matky, je spokojný v
jeho domácnosti, čo potvrdili aj správy kolíznej opatrovníčky. Maloletý má toho času X rokov, čoskoro

nastúpi do Z. školy, u otca dieťa pravidelne prespáva a má zabezpečené všetky potreby. Až podnety
zo strany súdu prinútili matku viac rešpektovať otca ako rodiča, ktorý má rovnaké rodičovské práva.
Matka v minulosti nikdy z vlastnej vôle neprejavila záujem o rozširovanie práva styku otca s maloletým.
Ak sa matka opakovane odvoláva na problémy v správaní maloletého (plač, krik, nepokoj a pod.), otec
poukázal, že takéto správanie, keď je u otca, u maloletého nenastáva. Nie je vylúčené, že problémy na

strane maloletého môžu byť ovplyvnené práve prístupom matky a jej hľadaním akýchkoľvek problémov
len preto, aby zamedzila striedavej osobnej starostlivosti. Matka by si mala uvedomiť, že nie je v záujme
maloletého, aby vyhľadávala stále nových lekárov a špecialistov len s tým úmyslom, aby dokázala,
že vyfabulované problémy na strane dieťaťa by mali byť spôsobené starostlivosťou otca. Maloletý je
fyzicky a psychicky zdravé dieťa, ktoré vyžaduje rozumnú mieru lásky a starostlivosti zo strany oboch

rodičov. Z vyjadrenia triednej učiteľky tiež nevyplývajú skutočnosti, že maloletý má problémy spojené
so správaním. Naopak, podľa jej vyjadrenia je maloletý obľúbený, rešpektuje autority, rád spolupracuje,
je aktívny a zapája sa do vzdelávacích aktivít. Je faktom, že aj prípadná bežná emočná roztržitosť
dieťaťa môže byť spojená s jeho vekom a vývojom ako prirodzená. Otec sa nestotožňuje s prístupom
matky, ktorá opakovane objednáva maloletého na vyšetrenia k rôznym psychologičkám. Takýto prístup

matky neprimerane zaťažuje dieťa. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie na to, aby
mohol rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti. Nie je dôvodné, aby súd v konaní nariaďoval
znalecké dokazovanie. Súd si zabezpečil správy od psychologičky, ktorá dlhodobo s oboma rodičmi
spolupracuje. Predložené správy v konaní psychologičkou L.. Y. potvrdili, že je vhodné nariadiť striedavú
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Maloletý je zvyknutý na domácnosť otca, čo potvrdilo aj vykonané

dokazovanie, dieťa má k otcovi pozitívny vzťah, preto neexistuje dôvodný predpoklad, aby dieťa mohlo
trpieť separačnými úzkosťami. Maloletý má dvoch rodičov a rozpad ich partnerského vzťahu nemôže
byť na úkor toho, aby s oboma rodičmi mohol tráviť rovnaký čas. Prístup matky v konaní sa javí skôr
ako úzkostlivý so strachom neprísť o vlastné dieťa. Treba si však uvedomiť, že dieťa nie je majetok a
obaja rodičia majú rovnaké právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého, aj samotné dieťa

má právo byť v rovnocennom kontakte s oboma rodičmi. Medzi rodičmi je komunikácia na dostatočnej
úrovni, aby striedavá osobná starostlivosť fungovala. Otec si stojí za tvrdením, že od posledného
rozhodnutia súdu došlo k výraznému zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, kedy matka dieťa pravidelne
otcovi odovzdávala a nevznikali žiadne podstatnejšie nezhody medzi rodičmi. V momente, kedy otec
podal návrh na zmenu osobnej starostlivosti, matka účelovo zaujala prístup vytvárať konfliktné situácie.

Otec podotýka, že občasné nezhody medzi rodičmi nikdy nezasiahli do výchovy dieťaťa a neohrozili
jeho zdravý psychický vývin. V konaní bola riešená situácia, kedy matka vyžadovala, aby otec každý
deň matku informoval o maloletom. Je namieste, aby aj matka nechala otcovi priestor na to, aby v čase,
keď je maloletý v jeho opatere, mohol zabezpečovať starostlivosť o maloletého bez inštrukcií a príkazov
matky. Otec venuje maloletému všetok svoj čas a matka nemusí mať žiadne obavy, že o maloletého

nebolo patrične postarané. Otec vždy matku informuje o dôležitých veciach, ktoré sa maloletého týkajú.
Otec nesúhlasí s vyjadrením matky, že jeho príjem je podstatne vyšší ako určil konajúci súd. Príjem
rodičov nie je zásadne odlišný, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že výživné nie je potrebné určiť.
Na strane otca sú podstatne vyššie náklady ako na strane matky, ktorá žije v rodinnom dome vlastného
otca. Matkou tvrdené výdavky na dieťa vo výške 515 eur pri X-ročnom dieťati boli matkou nadhodnotené.

Fakt, že medzi rodičmi je nejaký príjmový rozdiel, súd prvej inštancie zohľadnil vytváraním úspor pre
maloletého v sume 150 eur mesačne, čo adekvátne zabezpečí aj jednoduchší štart do života v prípade
osamostatnenia sa dieťaťa. Otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny.9. K odvolaniu matky zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník. Uviedol, že trvá na svojich písomných a
ústnych vyjadreniach v predmetnej veci. Obaja rodičia majú právo podieľať sa rovnakou mierou na

starostlivosti a výchove svojho dieťaťa. Otec je schopný sa o syna plnohodnotne postarať. Maloleté dieťa
má pozitívny vzťah k obom rodičom. Maloletý otca neodmieta, rád s ním trávi čas, dieťa sa u neho cíti
komfortne, otec sa mu dostatočne venuje. Kolízny opatrovník sa domnieva, že striedavá starostlivosť je
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, nakoľko obaja rodičia túžia byť prítomní v živote svojho dieťaťa
a je to dôležité pre zdravý psychický a emocionálny vývin dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiebeznariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na

úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP okrem výroku I. bod 4., ktorý odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,

presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom
vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia
a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo

dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby

sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby
prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

14. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky matky
vyjadrujúcej nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stala
rozhodnou otázka posúdenia predpokladov pre zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia o zverení
maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s
týždenným intervalom striedania a určenia výživného zo strany otca len titulom tvorby úspor.

15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu zmeny pomerov pre zmenu pôvodného súdneho
rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletého v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Zákona o
rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišnýskutkovýzáver.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavvecianenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

16. Matka v odvolacích námietkach nesúhlasila so zverením maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, nakoľko to nie je v záujme maloletého dieťaťa. S danou námietkou sa súd
prvej inštancie vyrovnal, a to dostatočným spôsobom. Súd pri rozhodovaní o tom, či sú dané podmienky
pre zmenu súdneho rozhodnutia pri forme starostlivosti o maloletého skúmal existenciu predpokladov
pre prijatie záveru o zmene z osobnej starostlivosti matky o maloletého na striedavú osobnú starostlivosť

oboch rodičov a posúdil dôsledne všetky rozhodné kritéria pre prijatie záveru o vhodnosti danej formy
starostlivosti o maloletého vrátane rodičovských predpokladov na strane otca.

17. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.

18.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

20. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä

možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

21. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

23. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

24. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii
svojho výchovného pôsobenia. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom každého dieťaťa, aby
vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu
poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po
všetkých stránkach. Nepochybuje o tom, že obaja rodičia svoje dieťa milujú. Pri zisťovaní najlepšieho

záujmu maloletého boli zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre prijatie záveru, čo
je v jeho najlepšom záujme.25. Pri rozhodovaní o zverení do striedavej výchovy rodičov je treba vychádzať z premisy, ako to
správne argumentoval súd prvej inštancie, že záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené predovšetkým do
starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim

dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Na druhej strane striedavá starostlivosť nie je len
právom rodičov, ale aj ich povinnosťou (porovnaj napríklad Nález ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 238/05 zo dňa
17.01.2006, uznesenie sp.zn. II. ÚS 278/08 zo dňa 12.06.2008). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu, že v najlepšom záujme maloletého je, aby vyrastal u oboch rodičov, u ktorých sa cíti bezpečne a
milovaný. Maloletý neodmieta ani jedného zo svojich rodičov, a nikoho nevylučuje zo svojej prítomnosti.

Maloletý má vzťahy k obom rodičom vybudované pozitívne, dostáva sa do veku, kedy sa otec stáva
primárne emočne dôležitý, dožaduje sa ho. Dieťa vyjadrilo svoj názor, že má rado oboch rodičov, chce
byť s oboma rodičmi na rovnako.

26. Odvolací súd má za to, že súd zohľadnil kritéria, ktoré musia súdy z hľadiska nutnosti rozhodovať v
najlepšom záujme dieťaťa v konaniach o úprave výchovných pomerov, vziať na zreteľ. Sú nimi najmä:

1./ existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie usilujúcu osobu, 2./ mieru zachovania
identity maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej
osoby, 3./ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti zaistiť jeho
vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a napokon 4./ prianie maloletého
dieťaťa (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp. zn. I. ÚS 2482/13).

27. V konaní, v ktorom má byť rozhodnuté, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je za
účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u všetkých osôb, ktoré o zverenie
dieťaťa prejavia úprimný záujem všetky relevantné kritéria posúdiť samostatne, a ak sú u všetkých týchto
osôb naplnené rovnakou mierou, je žiaduce dieťa zveriť do výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb

alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti umožňujú. (Nález Ústavného súdu ČR sp.zn.
I.ÚS 2482/13).

28. K prvému kritériu, ktorým je existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou
osobou, treba podotknúť, že obaja rodičia spĺňajú dané kritérium. Nemožno spochybniť, že väzba medzi

matkou a maloletým dieťaťom a otcom a maloletým dieťaťom je jedným z prvoradých predpokladov
vývoja ľudského jedinca a porušenie tejto prirodzenej ľudskej väzby je prípustné iba za situácie, ak pre
takýto zásah existujú závažné dôvody (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.07.2010 sp.
zn. IV. ÚS 2244/09).

29. Druhým kritériom je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho
zverenia do starostlivosti tej, ktorej osobe. Pri tomto kritériu súdy sú vždy povinné usilovať o to, aby
zásah do rodinného života bol zásah minimálny. Zdôrazňuje sa dôležitosť toho, aby dieťa bolo zverené
do starostlivosti osoby, ktorá uznáva dôležitosť iných blízkych osôb v živote dieťaťa, a ktorá kontaktu
dieťaťa s takýmito osobami nebude brániť. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o maloletom dieťati po

rozpade rodiny rodičov je snažiť sa vytvoriť čo najlepšie podmienky pre nasledujúci život detí po rozpade
rodiny a snažiť sa, aby ten zásah bol do rodinného života maloletých detí minimálny. Vzájomné puto
otec a syn je vybudované a neboli zistené žiadne emočne patologické kvality.

30. Ďalším kritériom je schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti zaistiť vývoj,

fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, takže pri týchto kritériách sa zohľadňuje
vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálna integrita
danejosobyajejsprávaniekdieťaťu(porovnajESLPvoveciLiubenovac/aBulharskuzodňa18.10.2011
č. 13786/04 bod 73).

31. Pri posudzovaní predmetného kritéria súd prvej inštancie zisťoval schopnosti obidvoch rodičov,
správne konštatoval, že na strane oboch rodičov sú vytvorené vhodné výchovné podmienky. Je treba
podotknúť, že v dôsledku vytvorenia rovnakých možnosti obidvaja rodičia sa budú podieľať rovnocenne
na výchove, dieťa nestratí mužský, ani ženský vzor. Pre chlapca je veľmi dôležité, aby mal mužský vzor,
aby sa mohol naučiť, ako sa správať k ženám, k rodičom, k partnerke. Otec musí byť príkladom pre

svojho syna a nastaviť svoje správanie a postoje k matke tak, aby syn vnímal správanie otca k matke
ako správanie plné rešpektu k dôležitej úlohe matky v živote syna. Rovnako je dôležité, aby dieťa malo
vzor ženský, aby vnímalo matku ako milujúcu osobnosť, aby bola pre neho dôležitým človekom v živote.32. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajú závery, že nie je spochybnená schopnosť rodičov sa
o maloletého osobne sa starať. Táto schopnosť vyplýva zo zistení, že maloletý má u matky, ako aj u otca,
zabezpečené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a emocionálny vývoj. Výchovné prostredie u oboch

rodičov je rovnocenné. V predmetnej právnej veci je rozhodnou predovšetkým skutočnosť stabilného
výchovného prostredia, v momentálnom výchovnom prostredí u matky aj otca sa maloletý cíti dobre,
obaja rodičia mu zabezpečujú pocit istoty a bezpečia. Tretie kritérium schopnosti rodičov zabezpečiť
vývoj maloletého fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby sú na strane oboch rodičov
rovnaké.

33. Z vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o zisťovanie pomerov na strane
oboch rodičov zo strany kolízneho opatrovníka, nevyplývajú žiadne zistenia, ktoré by spochybňovali
spôsobilosť otca vykonávať starostlivosť o syna a zvládnuť zabezpečiť mu nielen materiálny, ale aj
zdravý psychický a sociálny vývin. Zo strany matky ani neboli predložené návrhy na vykonanie dôkazov,
ktoré by predmetné zistenia boli spôsobilé vyvrátiť.

34. Posledné kritérium, prianie maloletého dieťa, nepochybne svedčí v prospech striedavej osobnej
starostlivosti. V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu. Jeho názor
nemôže ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť odrážajúce schopnosť
samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku právom posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Prianie

dieťaťa je dôležité, musí byť zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu, u mladších
detí najmä v predškolskom veku, súdy hodnotia názor s prihliadnutím na ich vek a rozumovú vyspelosť.
Maloletý napriek svojmu veku vyjadril pred kolíznym opatrovníkom názor, že má rád oboch rodičov,
neodmieta ani jedného z nich, chcel by byť raz u „tatika“ a raz u mamky tak, ako povedia rodičia.
Citovú väzbu smerujúcu v prospech oboch rodičov je potrebné vnímať a správne považovať za výrazný

ukazovateľ rozhodný pre zvolenú formu osobnej starostlivosti. Citové väzby maloletého dieťa v rámci
posúdenia jednotlivých ďalších komponentov postulátu najlepšieho záujmu dieťaťa stoja pred ostatnými
komponentmi tak, ako sú vymedzené v čl. 5 Zákona o rodine.

35. Dieťa má právo vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Z dikcie ustanovenia § 38

CMP vyplýva, že súd pri výbere konkrétneho spôsobu zisťovania názoru dieťaťa bude vyberať spôsob
predovšetkým s prihliadnutím na kritériá veku a vyspelosti maloletého dieťaťa. Právna úprava nemá
stanovenú konkrétnu vekovú hranicu, od ktorej by závisela procesná aktivita dieťaťa v konaní. Odvolací
súd po preskúmaní obsahu vykonaného pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletým dieťaťom, ktorý
bol vedený opakovane, vníma dané zistenia ako nepriame zisťovanie názoru dieťaťa, ktoré je v súlade

s účinnou právnou normou /§ 38 CMP/. Súd vychádzal zo záverov vykonaného pohovoru, tieto závery
si osvojil a vyhodnotil v súlade s ďalšími dôkazmi, ktoré vo veci vykonal. Ustanovenie § 38 ods. 2
CMP umožňuje nepriame zisťovanie názoru maloletého bez prítomnosti iných osôb. Podľa okolností
konkrétneho prípadu je v zásade oprávnenou osobou osoba, ktorá je zástupcom maloletého, či orgán
sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, alebo iné subjekty. Správa kolízneho opatrovníka je

výsledkom sprostredkovaného názoru dieťaťa, čo bolo použité aj v danom prípade. Z uvedeného
vyplýva, že súd výpoveď dieťaťa ako účastníka konania v mimosporovom konaní nehodnotí ako každý
iný vykonaný dôkaz, ale naň „prihliadne“, t.j. neznamená to, že ho do rozhodnutia nekriticky preberie.
Súd je vždy povinný rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý nie vždy musí korešpondovať so
zisteným názorom alebo prianím dieťaťa, dokonca s ním v niektorých prípadoch môže byť aj v rozpore

(rozhodnutie ESĽP vo veci Mandet a Francúzsko zo 14. januára 2016). ESĽP v tejto veci zdôraznil,
že vnútroštátne súdy postupovali správne, keď za stredobod svojich úvah považovali najlepší záujem
dieťaťa, i keď ten bol v danom prípade v rozpore s názorom a prianím dieťaťa.

36.Pokiaľideonámietkumatkyvovzťahuknevykonaniuznaleckéhoposudku,ktorýnavrhovalavykonať

matka, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie
pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd má za to, že nevykonaním tohto dôkazu nedošlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces na strane matky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny
názor vyslovený Ústavným súdom SR v nálezoch I.ÚS 75/96, I.ÚS 64/97, I.ÚS 98/97, z ktorých
vyplýva: „Princíp rovnosti účastníkov v civilnom mimosporovom konaní všeobecný súd zabezpečuje

rovnakou aplikáciou a interpretáciou dotknutých práv prislúchajúcim účastníkom tak, aby tento smeroval
k spravodlivému výsledku. V širšom zmysle slova za jeho naplnenie treba považovať aj možnosť
účastníkov rozvíjať svoju procesnú aktivitu a vyjadrovať sa ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo
(princíp rovnosti zbraní). Špecifickosť vzťahov tvoriacich predmet tohto konania je poznamenanýúčasťou maloletých detí, keď okrem všeobecného princípu rovnosti derivatívne sa prihliada na osobitnú
procesnú ochranu poskytovanú súdmi slabšiemu účastníkovi (čl. 4 základných princípov Civilného
mimosporového poriadku). Za súčasť tohto základného práva tzv. slabšej strany však nemožno

považovaťajpovinnosťsúduvykonaťdôkazyoznačené(aleboinavrhnuté)účastníkomkonania,pretože
princíp voľného hodnotenia dôkazov aj v mimosporovom konaní pred súdmi v spojení so zásadou
spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k
takémuto rozhodnutiu vedú. Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo takéhoto účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu ním navrhnutých dôkazov“.

37. Dôvodom nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti podľa názoru matky má byť najmä
komplikovaná komunikácia medzi rodičmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že schopnosť rodičov vzájomne
zlepšiť si komunikáciu je možné pomocou odbornej pomoci, a tento nedostatok nie je možné vyhodnotiť
v neprospech niektorého z rodičov, pretože na nevhodnej komunikácii sa podieľajú obidvaja rodičia. Je
potrebné zdôrazniť, že absencia vhodnej komunikácie medzi rodičmi nemôže byť dôvodom obmedzenia

práv jedného z rodičov tým, že dieťa bude zverené do starostlivosti iba jednému z nich.

38. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na aktuálnu judikatúru, podľa ktorej narušená komunikácia
medzi rodičmi nie je prekážkou pre striedavú starostlivosť. „Rodičia by totiž podľa Ústavného súdu
nemali riešiť svoje nezhody bojom o dieťa či jeho prostredníctvom, ale naopak hľadieť predovšetkým

na jeho záujem byť v starostlivosti oboch rodičov a hľadať najvhodnejší spôsob, ako dieťaťu vytvoriť
harmonické a láskyplné prostredie, umožňujúce mu bez negatívnych vplyvov jeho záujem realizovať.
Je však nesporné, že zlá či priam konfliktná komunikácia medzi rodičmi môže mať negatívny vplyv na
osobnostný rozvoj dieťaťa. Preto vo výnimočných prípadoch, kedy ani pokusy o nápravu zo strany súdov
nemali na zlepšenie komunikácie vplyv, môžu súdy striedavú starostlivosť vylúčiť. Musia pritom zistiť,

na strane ktorého z rodičov leží príčina nevhodnej komunikácie, a zohľadniť toto zistenie pri zverovaní
dieťaťa do starostlivosti iba jedného z rodičov. Dieťa by tak malo byť zverené do starostlivosti práve
toho z rodičov, ktorý je ochotný s druhým z rodičov komunikovať a nebrániť mu v styku s dieťaťom“.
(Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I.ÚS 1554/14 zo dňa 30.12.2014).

39. Akákoľvek striedavá výchova (pravidelná alebo nepravidelná) predpokladá zo strany rodičov určitú
toleranciu a schopnosť spolu komunikovať a nezapájať dieťa do vzájomných sporov, avšak súd nesmie
na spôsob tejto výchovy rezignovať a vyhodnocovať nesúhlasné stanovisko jedného z rodičov. Nesúhlas
rodiča so striedavou starostlivosťou môže byť pritom relevantný iba vtedy, ak je založený na dôvodoch,
ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom zasiahnuť negatívne do záujmu dieťaťa. Súd je tak vždy

povinný vyhodnocovať nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, vyhodnocovať či takýto
nesúhlas je alebo nie je v záujme maloletého dieťaťa. Je proti záujmu maloletého, keď rodičia spolu nie
sú schopní korektne komunikovať a tak neberú ohľad na maloletého, ktorého takáto situácia zaťažuje.
Rodičia, ktorí spolu nekomunikujú oberajú deti o emocionálne istoty, robia z detí rukojemníka pri
riešení svojich konfliktov. Rodičia sú povinní v záujme maloletého dieťaťa komunikovať aspoň na úrovni

elementárnej slušnosti, nezaťahovať dieťa do svojich konfliktov a neprenášať na dieťa zodpovednosť
za výsledok ich nezhôd.

40. Správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ nesúhlas matky so striedavou osobnou
starostlivosťou vyhodnotil spôsobom, že nesúhlas rodičia nemá byť dôvodom pre nerozhodnutie o

striedavej osobnej starostlivosti a dôvody, ktoré uviedla matka vyhodnotil a nepovažoval ich za tak
intenzívne a negatívne zasahujúce do záujmov maloletého dieťaťa.

41. Ústavný súd aj ESĽP rovnako opakovane konštatovali, že všeobecné súdy nemôžu striedavú
starostlivosť vylúčiť z dôvodu, že s týmto spôsobom výchovy jeden z rodičov nesúhlasí, pretože chce

mať dieťa vo výlučnej starostlivosti [viď nález sp. zn. III. ÚS 1206/09 zo dňa 23.02.2010 (N 32/56 SbNU
363), bod 23.; nález sp. zn. I. ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010 (N 165/58 SbNU 421), body 24.-29.; či
rozsudok ESĽP vo veci Zaunegger proti I. ÚS 2482/13 9 Nemecku zo dňa 03.12.2009 č. 22028/04, bod
60. a nasl.]. (viď Nález ÚS ČR zo dňa 25.06.2014, sp.zn. I. ÚS 2482/13).

42. Súd prvej inštancie správne akceptoval aj názor kolízneho opatrovníka v danej veci, ktorý s rodinou
spolupracuje dlhšiu dobu. Za predpokladu, že striedavá starostlivosť je vykonávaná riadne v súlade
so záujmom dieťaťa, prispieva k posilneniu vzťahu dieťaťa ku každému z rodičov a zároveň rozvíja
rodičovské zručnosti každého rodiča. V prípade, ak sú naplnené predpoklady striedavej starostlivostia nebráni jej žiadne neprekonateľné prekážky, mala byť práve táto forma starostlivosti preferovaná,
pretože dieťa si tak dokáže lepšie zachovať fungujúci vzťah s oboma rodičmi a zostáva súčasťou
ich každodenného života (Čipková, T. Striedavá osobná starostlivosť vo svetle rozhodovacej praxe

Ústavného súdu SR. I in Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie bratislavské právnické fórum
2018 Bratislava : Univerzita Komenského Právnická fakulta, 2018 strana 34 - 35).

43. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie zaviazal otca počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa titulom tvorby úspor sumou 150 eur mesačne na

osobitný účet maloletého dieťaťa.

44. Odvolací súd poukazuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotnýchpotrieb,akojejedlo,ošatenie,obuvapodobne,aleajďalšíchodôvodnenýchpotriebdôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti
oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,

ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z
charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať,
keďže budú vznikať až v budúcnosti.

45. Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,

jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami
relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na
riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj
č.k. 5Cdo/87/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného
postupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných

hraniciach (porovnaj č.k. 8Cdo/50/2017).

46. Súd prvej inštancie ustálil, že čistý mesačný príjem za rok 2024 u matky je v sume
1.015,86 eur mesačne a u otca je v sume 1.711,30 eur, t.j. rozdiel medzi príjmom matky a otca
je 695 eur. Pri určovaní výšky výživného pre maloleté deti odvolací súd podporne poukazuje

na materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri
určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-
postup-pri-urceni-vyzivneho/). Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca (ktorý má len jednu
vyživovaciu povinnosť), pre mal. Š., ktorý je žiakom N.. U. Z. školy; podľa tabuľkového výživného tejto
etape života dieťaťa prislúcha percentuálny podiel 20 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča,

(17,11 x 20), t.j. v sume 342 eur mesačne. Z čistého mesačného príjmu matky vo výške 1.015,86 eur
percentuálny podiel 20 % tvorí suma 203 eur.

47. Keďže maloletý je zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných
intervaloch striedania, obaja rodičia v tomto intervale rovnakou mierou plnia výživné osobnou

starostlivosťou o maloletého, t.j. otec by mal prispievať na výživu maloletého sumou 171 eur mesačne
(342:2) a matka sumou 102 eur mesačne (203:2 po zaokrúhlení). Rozdiel medzi sumou, ktorou by
mal prispievať na výživu maloletého otec a matka (171-102) je cca suma 69 eur. Odvolací súd mal
za spravodlivé sumu 150 eur, ktorú požadovala matka ako výživné na maloletého, rozdeliť na bežné
výživné v sume 60 eur mesačne, ktorú je otec povinný poukazovať k rukám matky a na sumu 90 eur

mesačne, ktorou je otec povinný prispievať na výživu maloletého titulom tvorby úspor. Preto podľa § 388
CMP zmenil výrok I. v bode 4. rozsudku súdu prvej inštancie.

48. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto

prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli
mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe
spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz
potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa

25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo/218/2009,
3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).49. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP s použitím
ustanovenia § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania

niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

50. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).