Uznesenie – Poistenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322203712
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8322203712.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. Š., narodenej XX. M. XXXX, Z., M. XXXX/XX,
zastúpenej advokátkou JUDr. Vlastou Pastorkovou, Snina, Strojárska 3998, proti žalovanej obchodnej
spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s., Bratislava, Digital Park I, Einsteinova 21, IČO: 31 383 408,
zastúpenej spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853
186, o zaplatenie 2.408,28 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.

10Csp/1/2022, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. augusta 2023 sp.
zn. 8CoCsp/11/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 01. marca 2023 č. k.
10Csp/1/2022-423 žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 161,44 eura s prísl. do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalovanému náhradu trov konania
voči žalobkyni v rozsahu 86,60 % s tým, že o výške náhrady trov konania sa rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
1.1. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že podanou žalobou sa žalobkyňa vo

vzťahu k žalovanému domáhala náhrady škody z poistnej udalosti zo dňa 15. 06. 2018, nárok žalobkyne
odôvodnil ust. § 788 ods. 1, § 791 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ a poukázal na obsah všeobecných
poistných podmienok spoločnosti žalovaného pre poistenie motorových vozidiel, pre prípad havárie,
krádeže a živelnej udalosti. Zistil, že auto žalobkyne bolo poistené u žalovaného na základe poistnej
zmluvy z 30. 06. 2017. Dňa 16. 08. 2017 došlo v zahraničí k odcudzeniu predmetného motorového
vozidla a dňa 04. 09. 2017 bolo vozidlo vypátrané a nájdené v poškodenom stave a žalobkyni vrátené.

Nespornou bola skutočnosť, že auto bolo opravené v neautorizovanom servise na Slovensku. Za
sporné skutočnosti súd prvej inštancie ustálil to, či žalovaný splnil svoju informačnú povinnosť poskytnúť
poistenej žalobkyni kvalifikované informácie pre uplatnenie jej práv z poistenia a či si žalobkyňa skutočne
uplatnila poistné vo forme rozpočtu. Čo sa týka informačnej povinnosti, súd prvej inštancie zistil, že táto
zo strany žalovaného splnená bola, nakoľko z e-mailovej komunikácie vyplynulo, že ohľadom poistnej
udalosti táto prebiehala najprv kvôli odcudzeniu vozidla a neskôr po jeho vypátraní z dôvodu vzniknutej

škody na vozidle. Z e-mailovej správy zo strany poisťovne zo dňa 25. 09. 2017 zistil, že poisťovňa
ešte pred tým, ako žalobkyňa požiadala o zálohu, zvažovala aj posúdenie poistnej udalosti ako škody
totálnej na tomto motorovom vozidle. Následne zástupca žalovaného telefonicky komunikoval so synom
žalobkyneohľadompoistnejudalosti,naktoréhomudalkontaktfinančnýporadcaaexmanželžalobkyne.
Žalobkyňa teda vedela o možnosti riešenia poistnej udalosti tak vo forme rozpočtu (na opravu vozidla)
alebo vyplatenia všeobecnej hodnoty vozidla v čase vzniku poistnej udalosti v prípade vzniku totálnej

škody, ak by preto boli splnené podmienky. Čo sa týka uplatnenia poistného formou rozpočtu, aj v
prípade, že e-mail adresovaný poisťovni, resp. jeho pracovníkovi zo strany manžela žalobkyne zo dňa04. 10. 2017, v ktorom je výslovne uvedené - „Chceli by sme opraviť na základe rozpočtu“ - by nebol
zo strany súdu považovaný za písomnú žiadosť na plnenie formou rozpočtu podľa čl. 8 bod 12 VPP,
písomnú žiadosť žalobkyne o vydanie preddavku na opravu motorového vozidla z toho istého dňa

podpísanú žalobkyňou už nepochybne možno považovať za žiadosť o plnenie formou rozpočtu podľa
čl. 8 bod 12 VPP, čo vyvodil zo slovného spojenia - na nákup náhradných dielov k oprave motorového
vozidla typu Renault Clio - spojenú so žiadosťou o preddavok v zmysle článku 8 bod 1 VPP.
1.2. Zo spisu nevyplynulo, že žalobkyňa chcela zo strany žalovaného ukončiť poistnú udalosť tak, aby
jej žalovaný vyplatil sumu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote vozidla v čase vzniku poistnej udalosti

zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov celého poisteného vozidla a zmluvne dohodnutej spoluúčasti.
Na základe toho, preto súd prvej inštancie neakceptoval závery posudku predloženého žalobkyňou č.
7/2018, ktorého predmetom bol výpočet hodnoty vozidla ku dňu 16. 08. 2017 a vyčíslenie hypotetických
nákladov na vykonanie opravy a to v autorizovanom servise na území Slovenska. Zdôraznil, že podľa
čl. 8 bod 12 poisťovňa hradí primerané náklady na opravu vozidla, preto bolo potrebné vyčísliť skutočne
vynaložené náklady na opravu. Avšak aj znalec L.. Z. v znaleckom posudku č. 7/2018 uviedol, že

výška nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla môže predstavovať sumu 4.723 eur za
predpokladu, že by vozidlo bolo opravené v autorizovanom servise a pri použití výmeny poškodených
dielov originálnymi novými dielmi. K takejto situácii však nedošlo. Poisťovňou pred skončením vybavenia
poistnej udalosti boli náklady na opravu vyčíslené sumou 2.137,90 eura na základe doobhliadky
motorového vozidla po vykonaní opravy. V znaleckom posudku č. 8/2019, ktorý bol znalcom L.. A.

vypracovaný pre účely tohto konania, boli náklady na opravu vyčíslené sumou 2.299,34 eura, keď rozdiel
v sume predstavoval sumu 161,44 eura. V prospech znaleckého posudku L.. A. svedčí podľa súdu prvej
inštancie aj skutočnosť, že tento náklady na opravu poškodeného vozidla vyčíslil spomínanou sumou na
základeohliadkyvozidla,ktorábolavykonanádňa06.08.2019užpojehooprave.Naprotitomuznalecký
posudok L.. Z. nebol vypracovaný na základe obhliadky a znalec určil len predpokladanú výšku nákladov

na opravu. Súd teda vychádzal zo znaleckého posudku L.. A.Á., ktorý ustálil skutočné náklady na opravu
motorového vozidla v sume 2.299,34 eura. Bolo pritom zistené, že žalovaný uhradil žalobkyni sumu
1.500 eur ako zálohu, 150 eur predstavuje spoluúčasť žalobkyne, ktorú nikto nespochybnil, suma 487,90
eura bola žalobkyni doplatená. Celkovo bola teda žalobkyni zo strany žalovaného vyplatená suma
1.987,90 eura, čo potvrdili obe strany sporu. Pokiaľ znalec vyčíslil náklady na opravu na sumu 2.299,34

eura, je žalovaný povinný ešte uhradiť žalobkyni sumu 161,44 eura z tejto poistnej udalosti. Žalobe
preto v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie
na doplnenie relevantnosti predložených e-mailových správ dodal, že ak by sa mali úplne neuznať
predložené e-mailové správy z dôvodu, ktorý uvádza žalobkyňa a teda že písomne nesplnomocnila
svojho manžela, ani syna na riešenie poistnej udalosti, mohlo by dôjsť aj k záveru, že žalobkyňa

nenahlásila poistnú udalosť podľa článku 6 písm. i) a to bez zbytočného odkladu písomne najneskôr do
15 dní od zistenia poistnej udalosti, nakoľko zo spisu vyplynulo, že jej prvý kontakt priamo z jej strany
voči poisťovni bol až 04. 10. 2017, kedy požiadala o vyplatenie zálohy na opravu auta. Príslušenstvo
prisúdenej pohľadávky súd prvej inštancie odôvodnil § 517 ods. 2 OZ a o trovách konania strán sporu
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 23. augusta
2023 sp. zn. 8CoCsp/11/2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., zmenil tento rozsudok
vo výrokoch III. a IV a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.
2.1. V súlade so závermi, ktoré vyjadril dovolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí sp.

zn. 9Cdo/367/2021, súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní správnym spôsobom zaoberal tým, či
žalovaný vo vzťahu k žalobkyni splnil svoju informačnú povinnosť poskytnúť jej kvalifikované informácie
pre uplatnenie práv z poistenia a či žalobkyňa skutočne uplatnila nárok na náhradu škody vzniknutý z
danej poistenej udalosti vo forme rozpočtu. Je zrejmé, že nebolo sporné, že motorové vozidlo žalobkyne
bolo opravené v neautorizovanom servise na území Slovenskej republiky. Z predloženej elektronickej

komunikácie medzi účastníkmi konania vyplynulo, že dňa 05. 09. 2017 oznámil A. Š. žalovanému, že
dňa 16. 08. 2017 bola nahlásená škodová udalosť vo veci odcudzenia sporného motorového vozidla,
holandská polícia ich informovala, že motorové vozidlo bolo nájdené a žiada o informáciu ako ďalej
postupovať pri riešení tejto poistnej udalosti. Žalovaný v odpovedi na tento e-mail dňa 06. 09. 2017
uviedol, že vzhľadom k danej skutočnosti bude potrebovať oficiálne vyjadrenie, resp. správu polície

o nájdení vozidla, keďže motorové vozidlo je nájdené, v zmysle VPP nie je možné riešiť škodu ako
odcudzenie s tým, že ak pri odcudzení vozidla došlo k jeho poškodeniu, klient si môže v zmysle VPP
tieto poškodenia uplatniť v rámci poistnej udalosti. Z e-mailu zo dňa 04. 10. 2017 odosielaného od A.
Š. vyplynulo, že pracovníka žalovaného žiada o kontakt ohľadom likvidácie tejto poistnej udalosti s tým,že v Holandsku je obtiažne vykonať opravu motorového vozidla do sumy 4.600 eur, na území SR je
možné vykonať túto opravu subjektom, ktorý však nevie vystaviť faktúru, preto chce vykonať opravu na
základe rozpočtu. Žalovaný na tento dotaz reagoval odpoveďou zo 04. 10. 2017 v zmysle tom, že podľa

Všeobecných poistných podmienok článok 8 bod 12, pri poistnom plnení formou rozpočtu, môže byť
úhrada poistného plnenia podmienená vykonaním dodatočnej obhliadky opraveného vozidla zo strany
poisťovne za účelom zistenia skutočne vynaložených nákladov na opravu. Z toho dôvodu žiada po
vykonaní opravy o kontaktovanie poisťovne z dôvodu vykonania obhliadky vozidla po oprave. Z podania
žalobkyne zo 04. 10. 2017, ktoré je ňou podpísané, vyplynulo, že táto požiadala žalovanú poisťovňu o

zálohu vo výške 2.000 eur na nákup náhradných dielov k oprave motorového vozidla typu Renault Clio.
2.2.Súdprvejinštancie,vnadväznostinazáveryvyjadrenédovolacímsúdomvjehorozhodnutí,správne
akcentovalskutočnosť,žezelektronickejkomunikáciemedziúčastníkmikonaniavyplynulo,žežalovaný,
ešte v čase predtým ako žalobkyňa požiadala o vyplatenie zálohy na opravu motorového vozidla,
zvažoval možnosť v súvislosti s výpočtom orientačných nákladov na opravu, či v tejto súvislosti nejde o
tzv. zničené vozidlo (vozidlo, ktorého primerané náklady na opravu prevyšujú 90 % všeobecnej hodnoty

vozidla v čase vzniku poistnej udalosti). Následne z e-mailovej správy zo dňa 28. 09. 2017 (č.l. 9) je
zrejmé,žepracovníkžalovanéhokomunikovalsosynomžalobkyneohľadomtejtopoistnejudalostistým,
že tento telefonický kontakt poskytol finančný poradca a manžel žalobkyne. V závislosti od uvedeného
správne uzavrel, že žalobkyňa mala vedomosť o možnosti riešiť danú poistnú udalosť formou rozpočtu
(na opravu motorového vozidla) alebo vyplatenia všeobecnej zostatkovej hodnoty vozidla v čase vzniku

poistnej udalosti v prípade, ak by v dôsledku existujúceho poškodenia išlo o zničené vozidlo. Nemožno
preto bez ďalšieho za tejto situácie spochybniť, že by žalovaný nesplnil svoju informačnú povinnosť
poskytnúť poistenému kvalifikované informácie ohľadom uplatnenia jeho práv z poistenia. Napokon
písomnú žiadosť žalobkyne zo 04. 10. 2017 ňou podpísanú s označením - vydanie preddavku na opravu
motorového vozidla - možno považovať za žiadosť o plnenie formou rozpočtu, tak ako to určuje článok 8

bod 12 VPP v spojení so žiadosťou o poskytnutie predddavku podľa článku 8 bod 1 vo výške 2.000 eur.
Po oznámení žalovaného o poistnom plnení k poistnej udalosti zo 16. 08. 2017, ktoré vykonal žalovaný
listom z 12. 12. 2017 (č.l. 5), žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s takýmto spôsobom ukončenia likvidácie
poistnej udalosti a vyzvala žalovaného, aby túto poistnú udalosť zlikvidoval v zmysle Všeobecných
poistných podmienok ako tzv. totálnu škodu a v tejto súvislosti predložila aj znalecký posudok č. 7/2018

znalca L.. Z., ktorý ako už bolo vyššie spomínané, určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla čiastkou
5.060 eur a výšku nákladov na opravu sumou 4.723 eur. Súd prvej inštancie sa následne správne
vyporiadal aj s obsahom oboch znaleckých posudkov. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal zo
záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom z príslušného odboru pre účely tohto konania,
ktorý nepochybne ustálil skutočné náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobkyne

rozsahom 2.299,34 eura s tým, že po zohľadnení čiastočného plnenia, ktoré žalovaný už žalobkyni z
titulu poistnej udalosti poukázal, bol dôvodný nárok žalobkyne v sume 161,44 eura. So zreteľom na
uvedené súd prvej inštancie opodstatnene žalobu zamietol v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú.
2.3.Skutočnosť,žebyvsúvislostisoznámenímpoistnejudalostizostranyžalobkyne,resp.jejrodinných
príslušníkov a ich ďalšiu elektronickú komunikáciu so žalovaným, išlo o úkony neplatné, či neexistujúce

pre nezachovanie písomnej formy, nespochybnil vo svojom rozhodnutí ani dovolací súd a v tomto smere
súd prvej inštancie správne zdôraznil, že táto argumentácia žalobkyne by mohla mať za následok aj to,
že z jej strany nebola nahlásená poistná udalosť spôsobom predpokladaným článkom 6 písm. i) VPP,
keď priamo jej prvá výzva bola žalovanému adresovaná až 04. 10. 2017, kedy požiadala o vyplatenie
zálohy na opravu poškodeného motorového vozidla. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,
prípustnosť ktorého vyvodzovala z ust. § 420 písm. f) CSP. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Porušenia práva žalobkyne na spravodlivý

proces sa odvolací súd dopustil tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil adekvátnym a zákonným
spôsobom a nevysporiadal sa s relevantnými odvolacími dôvodmi. V celom rozhodnutí absentuje
zmienka, ako sa odvolací súd vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne. Tak ako súd prvej
inštancie, rovnako aj súd druhej inštancie sa dostatočne nevysporiadali s námietkou žalobkyne, či
si žalovaný splnil svoju informačnú povinnosť poskytnúť poistenému kvalifikované informácie pre

uplatnenie jeho práv z poistenia a či si žalobkyňa skutočne uplatnila poistné vo forme rozpočtu, a s tým
súvisiacou námietkou, či email zaslaný od exmanžela žalobkyne A. Š. je možné považovať za platný
právnyúkon.Odvolacísúdknámietkamžalobkyne,podrobnépopísanýmvodvolanízodňa29.03.2023,
absolútnenezaujalžiadennázoražiadnymspôsobomichnevyhodnotil.Žalobkyňamázato,žesúdprvejinštancie nebral do úvahy, že v danej veci ide o spor s ochranou slabšej strany a nepostupoval v súlade
§ 290 a nasl. CSP a vôbec sa nezaoberal aj ďalšími ustanoveniami Všeobecných poistných podmienok,
týkajúcimi sa predmetného sporu, zvýrazneným textom v prílohe - Všeobecné poistné podmienky a

žiadnym spôsobom sa nimi nezaoberal a nepostupoval tak ani súd druhej inštancie. Vzhľadom na
opísanú nesprávnosť, prekvapivosť a nezákonnosť procesného postupu odvolacieho a prvoinštančného
súdu sa žalobkyňa legitímne domnieva, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou zmätočnosti v zmysle §
420 písm. f) CSP, keďže došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. S prihliadnutím na
vyššie uvedené považuje žalobca odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu ako aj samotné rozhodnutie

za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, nepredvídateľné, nezrozumiteľné a predovšetkým
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol
ako neprípustné a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania. Z obsahu dovolania vyplýva, že
žalobkyňa je len naďalej subjektívne nespokojná so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného

súdu a napokon aj odvolacieho súdu, ktorý sa s nimi v celom rozsahu stotožnil. Nesúhlas so závermi
súdov dovolateľka neprípustne subsumuje pod údajnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP a v
tejto súvislosti považuje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za nezákonné a nepresvedčivé, s
odkazom na domnelé porušenie § 387 ods. 3 CSP. S identifikovanými výhradami žalovaný nesúhlasí,
keďže napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje namietané vady a žalobkyňa celkom zjavne

opomína skoršie rozhodnutie dovolacieho súdu v tejto veci. Predmetom skúmania dovolacieho súdu
pri uplatnenom dôvode prípustnosti dovolania nie je posudzovanie skutkových zistení, či spôsobu
hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Do práva na spravodlivý súdny
proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,

aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi. Dovolateľka poukazuje na údajnú jedinú vadu rozsudku odvolacieho
súdu, ktorou má byť nedostatočné vysporiadanie sa s jej argumentáciou podľa § 387 ods. 3 CSP, čo má
mať za následok zároveň nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Pri riadnom odôvodnení
rozhodnutia však nie je nutné, aby dal súd podrobnú odpoveď na každú námietku, ale len na podstatnú

pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa náležite vysporiadal s podstatnými námietkami žalobkyne,
vznesenými v odvolacom konaní, a kvalifikovane odôvodnil svoj potvrdzujúci rozsudok. To, že žalobkyňa
sa s odôvodnením rozhodnutia nestotožňuje a považuje ho za „nedostatočné“, nezakladá prípustnosť
jej dovolania a je nutné vyhodnotiť to ako neopodstatnenú procesnú obranu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť
dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako
neprípustné odmietnuť.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným

spôsobom vymedzovať prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade
je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných
prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a
slobôd.

8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými
podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môžebyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;
namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.

10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho

konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (porov. napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08,
IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je

procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene
uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je
prípustné.

12. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421

CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú
opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene
uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428
CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada
zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné

podľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).

13. Dovolateľka prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v
zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

14. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu
konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny

procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej
patriaceprocesnéoprávnenia,atovtakejintenzite,žedošloažkporušeniuprávanaspravodlivýproces.

15. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva

na spravodlivý proces.
15.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie.

15.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej
ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

16. Dovolateľka prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý
proces oprela o tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, súdy nižších inštancií
sa dostatočne nevysporiadali s námietkou žalobkyne, či si žalovaný splnil svoju informačnú povinnosť
poskytnúť poistenému kvalifikované informácie pre uplatnenie jeho práv z poistenia a či si žalobkyňaskutočne uplatnila poistné vo forme rozpočtu, a s tým súvisiacou námietkou, či email zaslaný od
exmanžela žalobkyne Petra Šimona je možné považovať za platný právny úkon.

17. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,
3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených
dovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľkou namietaným procesným vadám.

18. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,
ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Len náležite odôvodnené súdne rozhodnutie sa stáva interpretačným

nástrojom súdnej autority k zabezpečeniu spravodlivosti.

19. Podľa ústavného súdu, zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je
najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných
prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia
dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv
uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).

20. Dovolací súd, dbajúc na to, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke
úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, konštatuje, že v
posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
náležite neodôvodnil.

21. V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožniac sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Treba mať na pamäti, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu
jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle
ustanovenia § 393 CSP.

22. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o taký prípad vybočenia z medzí ustanovenia §
393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces. Odvolací súd

v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania
žalobkyne, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, jasne a zrozumiteľne
vysvetľuje, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k čomu na zdôraznenie
jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými
odvolacími námietkami žalobkyne. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne)
náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Argumentácia
odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom
zvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.

23. Dovolací súd preskúmal obsah odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu,
ako aj obsah odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Už súd prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia
dostatočne jasne, výstižne a podrobne špecifikoval vyčerpávajúcu odpoveď na relevantnú argumentáciu
žalobkyne,týkajúcusaokolnostísplneniainformačnejpovinnostižalovanej,akoajtýkajúcusauplatnenia
poistného formou rozpočtu, poukazujúc na priebeh mailovej komunikácie. Odvolací súd v odôvodnení

svojho potvrdzujúceho rozsudku rovnako dostatočne jasne, výstižne a podrobne reagoval na podstatné
odvolacie námietky žalobkyne, v bode 22. sa vysporiadal s námietkami týkajúcimi sa okolností splnenia
informačnej povinnosti žalovanej a v bodoch 23. až 27. sa vysporiadal s námietkami týkajúcimi
uplatnenia poistného formou rozpočtu. Z odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancií považujedovolacísúdzaprijateľnýzáver,žežalovanápoisťovňapooznámenípoistnejudalostižalobkyniposkytla
všetky relevantné informácie potrebné pre uplatnenie poistného plnenia, pričom z priebehu komunikácie
je tiež jednoznačne zrejmé, že žalobkyňa si výslovne uplatnila poistné plnenie formou rozpočtu.

24. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv dovolateľky
nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho závery by
boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nelogické, odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
dostatočne jasne a vyčerpávajúco reagoval na všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Za
procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP v tomto smere nemožno považovať to, že odvolací
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.

25. Skutočnosť, že dovolateľka sa s názormi súdov oboch inštancií nestotožňuje, sama osebe

nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti a/alebo arbitrárnosti súdnych rozhodnutí. Aj
stabilnározhodovaciačinnosťústavnéhosúdu(II.ÚS4/94,II.ÚS3/97,I.ÚS204/2010)rešpektujenázor,
podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,
že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán
vrátane ich dôvodov a námietok. Je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné

úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).

26. Pokiaľ dovolateľka svojou dovolacou argumentáciou mienila namietať aj správnosť skutkových
záverov súdov oboch inštancií, dovolací súd dopĺňa, že nedostatočné zistenie skutkového stavu,

nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (v
tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993
a R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky
posudzoval už ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017).

Rovnako prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom právnom
posúdení veci (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017).

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd odmietol podané dovolanie podľa § 447 písm. c) a písm.

f) CSP, v zmysle ktorých dovolací súd odmietne dovolanie, ak nedošlo k porušenia procesných práv
dovolateľa a ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú
vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

28. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.