Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010568
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424010568.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv 27/23/4404
z 08.10.2024, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 11.06.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku

sa obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. E. XXXX/XX, F. – C. G.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv 27/23/4404 z 08.10.2024
pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a ktorého sa mal dopustiť na

tom skutkovom základe, že

dňa 11.01.2023 v čase približne 07:45 h v Meste Šurany, časť Nitriansky Hrádok, na Ulici Na pažiti
pred rodinným domom č. 2494/42, v rozpore s § 7 odsek 1 písmeno f), odsek 2 písmeno b) zákona č.
282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, nezabránil voľnému pohybu psa
mimo priestorov na to určeným a útoku psa na človeka, keď bez toho, aby ako držiteľ psa zabezpečil
dospelého psa plemena kaukazský ovčiak, ktorého je majiteľom a ktorého chová na adrese F. – C. G.,
C. E. H. XXXX/XX, proti jeho úteku na voľné priestranstvo, pričom uvedený pes vybehol na ulicu tak,

že preskočil plot, kde následne napadol okoloidúcu poškodenú I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.,
F. H. XXX/X, ktorej sa zahryzol do vetrovky, ktorú jej roztrhal a odtrhol jej kapucňu, následne ju zhodil
na zem a zahryzol sa jej do nohy a ťahal ju po ulici, čím jej spôsobil zlomeninu krčka ľavej stehnovej
kosti s posunom kostných úlomkov (subkapitálnu zlomeninu krčka stehnovej kosti vľavo) s extrarotáciou
a skrátením poranenej končatiny a takisto krvný výron v oblasti pravého bedra poškodenej, pričom podľa
znaleckého posudku došlo ku vzniku k ťažkej ujmy na zdraví poškodenej s dobou liečenia od 11.01.2023
do 09.03.2023, teda viac ako 42 dní, počas ktorej doby bola poškodená odkázaná na pomoc druhej

osoby pri vykonávaní základných životných potrieb,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodené fyzické a právnické osoby:

1. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., F. H. XXX/X,
2. B. D. E., I., K., L. H. XX, M. : XXXXXXXXs nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 08.10.2024 pod sp.zn. 2Pv/27/23/4404

obžalobu na obvineného A. B. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h)
Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a súd
následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: N. O., P. G., A. B., Q. B., P. B., P.

O. R., I. G., P. K. S., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka I. J. a P. P. T. a oboznámením listinných
dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Súd preto na návrh
prokurátora podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného

z prípravného konania zo dňa 15.03.2024, kedy vypovedal, že už tri roky nebýva na adrese trvalého
bydliska, mal tam evidovaných dvoch nemeckých ovčiakov, ktorí zomreli na chorobu a iných psov tam
nemal. K týmto psom uviedol, že obaja zdochli na chorobu, mal ich riadne zaevidovaných, začipovaných
a veterinár bol pri nich, keď boli mŕtvi. O skutku sa dozvedel od svojej matky, ktorá na uvedenej adrese
býva, ktorá mu telefonovala, že nejaký pes mal pohryznúť susedu na ulici, pričom túto pani nepozná

a ani nevie, kto to je.

Svedkyňa N. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň ju ohlásil sused P. G. a keď vyšli na ulicu,
jej matka ležala na zemi a volali na linku 112. Matka jej povedala, že ju napadol pes, že ju bolí noha
a že si necíti nohy. Svedkyňa búchala na bránu pani B., táto po dlhšom čase vyšla von a svedkyňa jej

povedala, že pes napadol jej matku. Svedkyňa vypovedala, že jej matka jej opísala priebeh útoku psa
tak, že tento na ňu skočil zozadu na chrbát, ona sa mu snažila brániť, preto dvíhala ramená ku krku,
aby ju nezahryzol na krk, vybrala z tašky kúpené klobásky a podhodila ich psovi, ten pes ju ale potom
zahryzol do nohy, ťahal ju, kričala o pomoc a sused G. potom toho psa odohnal. Podľa svedkyne pes
patril pani B. s tým, že ten pes bol u nich. Podľa svedkyne pes – fena utekala pravidelne a keď na ňu pani

B. zavolala, tak sa vrátila. Podľa svedkyne išlo o fenu kaukazského ovčiaka. Svedkyňa nevedela uviesť,
aké osoby bývajú v dome s pani B., obžalovaného na ulici nestretáva a ani ho tam veľmi nevída a preto
si myslí, že tam nebýva. Svedkyňa tiež uviedla, že prišla po incidente na miesto, toho psa videla, ale už
bol vo dvore Danielových, videla ho z ulice. Tiež uviedla, že pani B. reagovala po incidente tak, že ju to
mrzí. Svedkyňa toho psa vo dvore rodinného domu, kde býva rodina B., registrovala už od roku 2019,

pretože v tom čase kúpili dom a ten pes tam podľa nej v tom čase už bol. Svedkyňa obžalovaného pozná,
pretože keď dom na tej ulici kúpili, obžalovaný tam býval, ale potom po nejakom čase ho prestali vídať
tak intenzívne a preto si myslí, že tam už nebýval zhruba po roku alebo dvoch, odkedy sa nasťahovali.
Svedkyňa potvrdila, že bola prítomná aj pri riešení priestupkového konania na Mestskom úrade Šurany
v súvislosti s tým, že toho psa nemali prihláseného, bola tam prítomná aj pani B., ktorá vtedy povedala,

že toho psa tam priniesol obžalovaný a že ju to mrzí. Podľa svedkyne v čase, keď sa prisťahovali,
registrovali vo dvore rodiny B. aj vlčiaka, ale keď sa stal tento incident a ani v roku 2022 ho tam už
neregistrovali. Svedkyňa tiež uviedla, že aktuálne tam ten kaukazský ovčiak nie je, ale keď sa stala táto
vec, vyvstala otázka, či matku je potrebné očkovať proti besnote, preto v ten večer búchala B. na bránu,
aby zistila, či ten pes bol očkovaný proti besnote, myslí si, že ten pes tam vtedy bol. Vtedy jej pani B.

neotvorila, ale svedkyňa kontaktovala obžalovaného, ktorý jej vtedy povedal, že pripraví ten očkovací
preukaz a nechá ho u pani B., čo sa ale nestalo.
Keďže svedkyňa uviedla, že toho psa iba videla na ulici, ale nikdy nevidela, akým spôsobom zvykol
z dvora utekať, súd prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi svedkyne z prípravného konania, kedy
rozdielne vypovedala, že ten pes bol agresívny, utekal im stále, preskakoval bránu a aj zadný dvor,

ušiel buď z predzáhradky alebo iným spôsobom, bola to fenka, utekávala pravidelne a volali ju Lili.
Svedkyňa k tomuto rozporu vysvetlila, že je pravodu, že raz videla, ako táto fenka preskočila plot v časti
predzáhradky.

Svedok P. G. pred súdom vypovedal, že v ten deň bol doma, počul volanie o pomoc, pozrel von oknom

a videl na ulici ležať ženu na zemi, tvárou v kaluži a nad ňou psa. Vyšiel preto rýchlo von, pričom tenušiel, preskočil plot. Podľa svedka ten pes býval u susedov B., takže predpokladá, že ten pes patril
im. Vysvetlil, že je susedom rodiny B. z ľavej strany. Podľa svedka pani B. tam bola až po incidente,
keď už bola na mieste sanitka a polícia, obžalovaný tam v čase incidentu nebol. Svedok sa vyjadril tak,

že v dome rodiny B. býva pani B. a jej dvaja synovia, obžalovaný tam nebýva. Svedok tiež uviedol,
že keď prišiel na ulicu, pes sa zľakol a preskočil do predzáhradky, potom tam prišiel nejaký pán, ktorý
tam tiež býva a ten toho psa vypustil z predzáhradky otvorením dverí do dvora. Svedok toho psa vo
dvore domu B. vnímal ešte pár dní po incidente a potom zmizol, pričom podľa toho čo, hovoria, to bol
kaukazský ovčiak. Svedok uvádzal, že toho psa vnímal vo dvore B. dlho, niekoľko rokov, pričom tento aj

v minulosti vybehol z dvora, susedia tam mali nejaké zábrany. Podľa svedka v minulosti vo dvore B. boli
dvaja vlčiaci, ale keď sa stal tento incident, myslí si, že iný pes tam nebol, možno nejaký malý kríženec.
Svedok nevedel uviesť, akú dlhú dobu obžalovaný v tom dome nebýva, ale podľa neho určite už pol roka
pred udalosťou tam nebýval. Svedok potvrdil, že polícii poskytol fotografie toho psa, pričom ich vyhotovil
z okna svojho domu, keďže z časti vidí do dvora B. pri bráne.

Súd na hlavnom pojednávaní pristúpil k výsluchu svedkov A. B., Q. B. a P. B., ktorí však rovnako ako
v prípravnom konaní vzhľadom na príbuzenský pomer k obžalovanému odmietli vypovedať podľa § 130
odsek 1 Trestného poriadku.

SvedokP.O.R.,bývalýveterinárnylekár,vypovedal,ženiekoľkodnípotom,akosamalstaťtentoprípad,

prišielzanímobžalovanýstým,žemuniekoľkodnípredtýmuhynulnemeckýovčiakatiežmuvminulosti
nahlásil úhyn iného nemeckého ovčiaka, ktorého mal tiež registrovaného na seba. Keď obžalovaný
vtedy za ním prišiel, v registri vyznačil úhyn oboch týchto psov, ktorí boli riadne registrovaní a čipovaní
a ako dátum úhynu uviedol ten, ktorý mu povedal obžalovaný. Vypovedal tiež, že na polícii mu boli
ukazovanéfotografienejaképsasotázkou,čiideonemeckéhoovčiaka,kedysavyjadriljednoznačne,že

onemeckéhoovčiakanešlo.Napadnutieosobymalspôsobiťpesplemenakaukazskýovčiak,oexistencii
ktorého v rodine obžalovaného ako veterinárny lekár nemal vedomosť, takého psa u nich nečipoval
ani nevakcinoval, pokiaľ by v rodine obžalovaného bol chovaný iný pes okrem spomínaných dvoch
nemeckých ovčiakov a on by ho ošetroval, musel by byť o takom psovi záznam v registri, pričom pani
B. mala registrovanú nejakú čivavu. Pokiaľ sa mal svedok vyjadriť k plemenu psa, ukazovanému mu na

fotografiách, uviedol, že nie je odborník na psie plemená, ale išlo podľa neho pravdepodobne o kríženca,
ktorý vykazoval znaky typické pre ázijské pastierske plemená z hľadiska typu osrstenia a aj veľkosti.

Súd na hlavnom pojednávaní ako svedkov vypočul aj príslušníkov hliadky OO PZ F. I. G. a P. K. S., ktorí
boli privolaní na miesto bezprostredne po oznámení.

Svedok I. G. uviedol priebeh útoku psa na poškodenú tak, ako im ho táto opísala s tým, že podľa
poškodenej pes preskočil naspäť cez bránu do dvora obžalovanému. Následne zistili, že v tom dome
býva pani B., pričom v tom čase ten pes už bol na dvore, pretože ho tam videli ležať. S pani B. spísali
vysvetlenie podľa § 17 Zákona o policajnom zbore v súvislosti s chovom a držaním psov, čo bolo

odstúpené na mesto Šurany. Svedok toho psa opisoval ako veľkého, salašníckeho psa. Podľa svedka
sa vlastníčka nehnuteľnosti vyjadrovala tak, že to nie je jej pes, ale že jej ho tam doniesol jej syn a ona
sa o neho stará, pričom hovorila, že syn býva v Komjaticiach, ale svedok nevedel uviesť, či myslela
obžalovaného.
Súd na návrh prokurátora prečítal tú časť výpovede svedka z prípravného konania, kedy rozdielne

vypovedal, že mu pani B. pri vyťažovaní uviedla, že ten pes je jej syna, svedok si myslel, že povedala,
že syna A., ktorý býva v S..
Svedoksakprečítanejčastizápisnicevyjadriltak,ževprípravnomkonanísivecilepšie pamätal,pretože
veľa zákrokov so psami nemajú. Následne tiež na otázky uviedol aj to, že pani B. povedala, že pes je jej
syna a tiež to, že sa o psa stará tri mesiace, tak dlhšie. Pokiaľ bol následne svedkovi predložený úradný

záznam zo zákroku tejto hliadky OO PZ Šurany, obsiahnutý v spise, kde je rozdielne zaznamenané, že
pani B. hliadke uviedla, že psa jej mal priniesť syn, svedok uviedol, že psa mal pani B. primiesť syn
s tým, aby sa o neho starala.

Svedkyňa P. K. S. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že poškodená im po príchode na miesto opísala

útok psa ako aj to, že tento pes sa mal po útoku vrátiť naspäť do domu rodiny B.. Hliadka potom
vyťažovala pani B., ktorá im uviedla, že ten pes patrí jednému z jej synov, ktorý tam už nebýva a že
zrejme musel nejakým spôsobom preskočiť plot v predzáhradke. Podľa svedkyne v čase ich príchodu na
miesto sa pes už na ulici nenachádzal, videli ho vo dvore toho rodinného domu, kde pobehoval a štekal,pričom v priebehu riešenia tejto záležitosti niekto toho psa už zavrel do voliéry, ktorá bola vzadu vo dvore
a iný pes v tom dvore nebol.
Súd na návrh prokurátora prečítal časť zápisnice o výsluchu svedkyne z prípravného konania, kedy táto

vypovedala že pani B. im pri vyťažovaní uviedla, že ten pes je jej syna A. B., ktorý ho tam do domu
doniesol, ten pes jej jeho ale na uvedenej adrese už nebýva a býva niekde v S..
Svedkyňa sa vyjadrila, že si už pre odstup času na takéto detaily nepamätá, ale vtedy určite vypovedala
tak, ako to bolo. Pokiaľ bol svedkyni následne predložený k nahliadnutiu úradný záznam ich hliadky
k tomuto zákroku, kde bolo uvedené, že pani B. povedala, že pes je ich a priniesol jej ho jej syn A. B.

a nie to, že je to jeho pes, svedkyňa vysvetlila, že záznam spisovali hneď na mieste, takže do neho
zachytili to, čo zistili a pre odstup času si už preto nemusí pamätať, kto čo povedal.

Súd podľa§263odsek3písmenoa)Trestnéhoporiadkuprečítalzápisnicuovýpovedinebohéhosvedka
A. R. z prípravného konania, z ktorej zistil, že tento svedok v prípravnom konaní odmietol vypovedať.

Súd so súhlasom obžalovaného aj prokurátora podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal
zápisnicu o výpovedi svedkyne I. J. z prípravného konania, kedy táto vypovedala, že dňa 11.01.2023
bola u svojej dcéry v F. U. C. G., pričom v čas okolo 08.00. hod. išla do obchodu. Svedkyňa uviedla, že
chodí vždy po chodníku po ulici, aj okolo B., pričom títo tam toho psa vždy mali, videla ho v ich dvore,
jednalo sa o kaukazského ovčiaka, ktorý sa volal Lili. Keď sa vracala z obchodu, išla po ceste, pretože

toho psa videla vo dvore, preto prešla na cestu, tento pes strašne štekal. Ten pes preskočil predzáhradku
a rozbehol sa k nej, zozadu na ňu skočil, poškodená ležala na zemi na bruchu a potom jej skočil na
chrbát,trhaljejkabát,vyhodilamuztaškyšpekačkyabyjupustilakričalaopomoc,pričomtenpesprešiel
na druhú stranu a zahryzol jej do topánky a začal tam ťahať. Poškodená uviedla, že k nim bežal sused P.
G.,tenpsaodohnalapomáhaljej,pričomtenpespreskočilnaspäťdopredzáhradky.Svedkyňanásledne

opisovala detailne priebeh samotného útoku psa a spôsobené jej zranenia. Svedkyňa vypovedala, že
od toho incidentu uvedeného psa u B. nevidela, nevedela uviesť, komu ten pes patril, ale mali ho B.
vo dvore a všetci hovorili, že ten pes je ich a vždy tam ten pes bol. Poškodená potvrdila, že toho psa
vídavala vonku aj predtým, a to viackrát a uviedla tiež, že bola prítomná na Mestskom úrade v F., kde
sa pani B. vyjadrovala, že pes bol ich, že je to kaukazský ovčiak a nemali zaplatené dane za psa.

Súd za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Rastislava Rozborila, ktorý v záveroch
svojho posudku skonštatoval, že poškodená I. J. dňa 11.01.2023 utrpela poranenia - zlomeninu krčka
ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov s extrarotáciou a skrátením poranenej končatiny

a krvný výron v oblasti pravého rebra. Podľa znalca zlomenina krčka ľavej stehnovej kosti vznikla
najpravdepodobnejšiepopádepoškodenejnapevnúpodložku–zempoútokupsanapoškodenú,pokiaľ
ide o pomliaždenie v oblasti pravého bedra, toto mohlo vzniknúť po páde na pevnú podložku, ale podľa
vyjadrenia poškodenej si táto nebola istá, či to bolo od psa alebo nie. Podľa znalca sú zistené zranenia
poškodenej v priamej príčinnej súvislosti s útokom psa na poškodenú dňa 11.01.2023. Znalec zistenú

zlomeninu vyhodnotil ako poranenie ťažké, ktoré si obvykle vyžaduje dĺžku liečby viac ako 42 dní, pričom
dĺžka doby liečby poškodenej bola od 11.01.2023 do 09.03.2023. Zistené zranenia poškodenej znalec
ohodnotil na celkom 195 bodov.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu z 11.01.2023 mal súd preukázané, že v tejto bolo ako miesto činu

zadokumentované miesto U. F., H. C. G., C. V. C. E. H. XX pred rodinným domom s tým, že pozemok
rodinného domu je po celej jeho šírke z prednej strany od ulice oplotený. Toto oplotenie sa skladá z veľkej
dvojkrídlovej brány zelenej farby, výšky cca 1,8 m, vedľa sa nachádza malá vstupná brána s tvrdeným
pletivom,obrastenábrečtanom,vovýške1,5m.Naulicitiežbolfotografickyajopisomzadokumentovaný
odtlačok zvieracej laby. Podľa opisu sa na pozemku rodinného domu č. XX nachádza pes sivastej farby,

kaukazský ovčiak, ktorý sa v čase ohliadky nachádza v zadnej časti pozemku vo voliére. Bližší opis
zabezpečenia chovného priestoru uvedeného psa zápisnica neobsahuje, ani samotný pes v nej nie je
fotograficky zadokumentovaný rovnako a zjavne neboli vykonané žiadne úkony k prípadnej kontrole
čipovania uvedeného psa.

Súčasťouspisusúčiernobielefotografiepsavodvorerodinnéhodomu,ktorémalvyhotoviť svedokP.G.,
pričom na týchto fotografiách, ktorých dátum vyhotovenia absentuje, je rozoznateľné aj zabezpečenie
oplotenia medzi dvorom a predzáhradkou navýšením plota z tvrdeného pletiva prostredníctvom tzv.
lesníckeho uzlového pletiva, ktoré v mieste nad dvermi do predzáhradky nie je úplné.Z oznámenia mesta Šurany z 03.05.2023 súd zistil, že osoby A. B., P. B., A. B. a Q. B., všetci trvale bytom
na adrese F., C. E. H. XXXX/XX, sa nenachádzajú v evidencii daňovníkov z titulu miestnej dane za psa

chovaného na území mesta F., nakoľko nemajú prihláseného žiadneho psa, ktorý je predmetom dane.

Súčasťou spisu je tiež ručne vypísané potvrdenie o úhyne psa „NO, sučka, nar. XX.XX.XXXX, čip č.
XXXXXXXXXXXXXXXX - úhyn - 16.01.2023“ s tým, že bolo vystavené na žiadosť majiteľa a je opatrené
dátumom 16.01.2023, podpisom a nečitateľnou pečiatkou.

Z úradného záznamu OO PZ Šurany sp.zn. ORPZ-NZ-OPP5-P-7/2023 z 11.01.2023 vyplýva, že tento
spísali npráp. I. G. a nstržm. P. K. S., pričom v tomto je okrem iného uvedené, že na adrese C. E. H.
XX v meste F. býva rodina B., odkiaľ v čase incidentu vyšla osoba A. B., ktorá potvrdila, že pes, ktorý
napadol pani J., je ich a priniesol jej ho jej syn A. B. asi pred dvomi rokmi a jedná sa o rasu kaukazský
ovčiak a uviedla tiež, že pes je očkovaný, ale nevie, kde je očkovací prekaz.

Z výpisu z Centrálneho registra spoločenských zvierat, predloženého v prípravnom konaní P. O.
R., súd zistil, že tento sa týka údajov zvieraťa – samice nemeckého ovčiaka, nar. XX.XX.XXXX,
uhynutej dňa 16.01.2023, ktorého úhyn bol zaregistrovaný týmto veterinárnym lekárom dňa 31.01.2023.
Súčasťou výpisu je aj číslo čipu zvieraťa - 900182000573600, jeho umiestnenie na tele zvieraťa a údaje

o vlastníkovi s tým, že týmto je A. B. s adresou trvalého bydliska a uvedením aj telefónneho čísla, údaje
o mieste držby psa vyplnené nie sú.

Z oznámenia mesta F. mal súd preukázané, že mesto v období od 01.01.2018 do 11.01.2023 neeviduje
žiadne sťažnosti ani podnety občanov na agresívne správanie psa, útok alebo voľný pohyb psa rodiny

B. na adrese F., H. C. G. , V. C. E. H. XXXX/XX, rovnaký záver vyplýva aj z oznámenia OO PZ Šurany
k tejto otázke.

Regionálna a veterinárna správa Nové Zámky na žiadosť súdu oznámila informácie z Centrálneho
registra spoločenských zvierat s tým, že osoby A. B. a A. B. súd v tomto evidovaní obaja ako vlastníci

zhodných psov – samice nemeckého ovčiaka, nar. XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX, číslo čipu
XXXXXXXXXXXXXXX a samice nemeckého ovčiaka, dátum narodenia XX.XX.XXXX, dátum úmrtia
XX.XX.XXXX, číslo čipu XXXXXXXXXXXXXXX, k osobám P. B. a Q. B. nie sú evidované žiadne údaje.

Z podkladov, predložených mestom F. súd zistil, že mesto viedlo pod sp.zn. Q.-XXXXX/XXXX

priestupkové konanie vo veci priestupku podľa § 7 odsek 1 písmeno b) a písmeno f) Zákona č. 282/2002
Z.z., v ktorom konaní Mesto Šurany vydalo dňa 18.08.2023 rozhodnutie, ktorým A. B. uznalo vinnou
zo spáchania priestupku podľa § 7 odsek 1 písmeno f) Zákona č. 282/2002 Z.z. , ktorého sa dopustila
tým, že ako držiteľka psa dňa 11.01.2023 o 08.00. hod. v meste F. – C. G., C. E. H. XX, nezabránila
voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených a súčasne bola uznaná vinnou aj z priestupku

podľa § 7 odsek 1 písmeno b) Zákona č. 282/2002 Z.z., pretože šetrením bolo zistené, že sa nenachádza
v evidencii daňovníkov za rok 2022 ani 2023 z titulu miestnej dane za psa chovaného na území mesta
F.. Za to jej bola uložená pokuta v sume 40,- Eur.
Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že účastníčka konania A. B. pri ústnom pojednávaní
dňa 13.07.2023 uviedla, že si je vedomá toho, že ten pes, ktorý napadol pani J., je jej, pričom hneď po

tomto napadnutí psa zavrela do voliéry a v deň napadnutia dala psa aj utratiť. Tiež vtedy uviedla, že
psa jej priniesol asi pred dvoma rokmi jej syn a prihláseného na Mestskom úrade Šurany ho nemá. Toto
vyjadrenie A. B. je obsiahnuté v zápisnici o ústnom pojednávaní č. Q.-XXXXX/XXXX D. XX.XX.XXXX.
Proti vyššie citovanému rozhodnutiu mesta Šurany podala obvinená z priestupku A. B. odvolanie,
ku ktorému priložila potvrdenie o úhyne psa „Pes –NO, sučka, nar. XX.XX.XXXX, čip č.

XXXXXXXXXXXXXXX, uhynutá dňa 15.03.2021“ s tým, že toto bolo vydané na žiadosť majiteľa
a úhyn bol nahlásený dňa 16.01.2023. Na tomto potvrdení, datovanom 16.01.2023 sú dva nečitateľné
podpisy. Z obsahu tohto potvrdenia vyplýva, že toto je rozdielne od potvrdenia, predloženého obvineným
v prípravnom konaní a týkajúceho sa úhynu psa opatreného čipom toho istého čísla.
Na základe uvedeného odvolania účastníčky konania Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov,

referát vnútorných vecí, rozhodnutím sp.zn, W./XXXXXX-XXX D. XX.XX.XXXX odvolaním napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil Mestu F. na nové prejednanie a rozhodnutie.
Následne Mesto Šurany pod sp.zn. Q.-XXXX/XXXX B. XX.XX.XXXX rozhodlo tak, predmetnú vec
priestupku podľa § 7 odsek 1 písmeno f) zákona č. 282/2002 Z.z., ktorého sa mala dopustiť A. B., odložilpodľa § 66 odsek 2 písmeno b) zákona o priestupkoch, t.j. pretože o skutku sa vedie trestné stíhanie
alebo konanie na inom príslušnom správnom orgáne.
Vo veci priestupku podľa § 7 odsek 1 písmeno b) Zákona č. 282/2002 Z.z. mesto F. vykonalo ústne

pojednávanie, na ktoré sa účastníčka konania A. B. nedostavila, dostavil sa iba jej právny zástupca,
ktorý jediný sa na ústnom pojednávaní vyjadroval a následne Mesto Šurany pod sp.zn. Q.-XXXXX/XXXX
vydalo dňa 18.11.2024 rozhodnutie, ktorým konanie vo veci uvedeného priestupku voči obvinenej A.
B. zastavil podľa § 76 odsek 1 písmeno c) zákona o priestupkoch, pretože spáchanie skutku nebolo
obvinenej preukázané. Citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2024.

Mesto F. C. žiadosť súdu predložilo všeobecné záväzné nariadenia mesta č. X/XXXX o niektorých
podmienkachdržaniapsovnaúzemímestaŠurany,ktoréboloplatnédňa11.01.2023.Ztohtovšeobecne
záväzného nariadenia vyplýva, že toto upravuje iba podmienky o vodení psa, osobitné podmienky
o voľnom pohybe psa neobsahuje.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na lekárske správy k zraneniam poškodenej a ich fotodokumentáciu
a ostatné listiny.

Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol ako listinný dôkaz prečítať zápisnicu o výsluchu svedka A.
B. zo dňa 27.01.2023 s odôvodnením, že ide o zápisnicu o výsluchu svedka pred vznesením obvinenia.

Súd tento návrh prokurátora odmietol, pretože dôkaz výsluchom svedka v konaní pred súdom možno
vykonať jedine jeho osobným výsluchom na hlavnom pojednávaní, alebo prečítaním zápisnice o jeho
skoršej výpovedi, avšak nie ako listinného dôkazu, ale postupom podľa § 263 alebo § 264 Trestného
poriadku za splnenia podmienok v týchto ustanoveniach Trestného poriadku uvedených. Pokiaľ preto
svedok na hlavnom pojednávaní oprávnene odoprel vypovedať a aj v prípravnom konaní po vznesení

obvinenia využil oprávnene toto svoje právo, nie sú splnené podmienky pre čítanie zápisnice o jeho
výsluchu zo štádia konania pred vznesením obvinenia podľa žiadneho z ustanovení Trestného poriadku.
Zápisnica o výsluchu svedka v tomto prípade nie je listinným dôkazom, pretože nejde o listinu v zmysle
§ 153 Trestného poriadku, nakoľko svojim obsahom nedokazuje ani nevyvracia skutočnosť vzťahujúcu
sa na objasňovaný skutok, na obvineného ani osoby, ktoré majú k veci vzťah. Zápisnica o výsluchu

svedka preto môže byť listinným dôkazom jedine v prípade, ak spĺňa kritériá listiny, a to s týmto obsahom
podľa § 153 Trestného poriadku, t.j. môže byť listinným dôkazom v inej trestnej veci, ako v tej, v ktorej
svedok vypovedal (a to v ktoromkoľvek štádiu trestného stíhania), napr. vo veci trestného činu krivého
obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346
Trestného zákona, trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona, trestného činu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a pod.

Súd na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že obžaloba na obžalovaného nebola podaná dôvodne,
pretože síce bolo dokázané, že žalovaný skutok sa stal a tento aj vykazuje znaky trestného činu, ale

nebolo dokázané, že tento skutok spáchal práve obžalovaný.

Z vykonaného dokazovania mal totiž súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že poškodená I. J.
dňa 11.01.2023 C. V. C. E. E. B. H. XX U. F., časť C. G., utrpela zranenia, ktoré sú opísané v obžalobe,
tietomajúcharakterťažkejujmynazdravívzmysleusr.§123odsek3písmenoi)Trestnéhozákona,tieto

zranenia u nej vznikli pádom na zem tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku, a to potom, ako
ju napadol pes, voľne a bez akéhokoľvek dohľadu a vodiacej osoby sa pohybujúci po ulici. Súd nemal
tiež žiadne pochybnosti o tom, že pes, ktorý poškodenú takto napadol, sa na predmetné miesto na ulici
dostal z dvora rodinného domu č. XX preskočením jeho uličného oplotenia a po útoku na poškodenú
opätovne do dvora tohto rodinného domu preskočil cez toto oplotenie v predzáhradke. Uvedený záver

pre súd vyplynul nielen z výpovede samotnej poškodenej, ale aj z výpovede svedka P. G., ktorý prišiel
poškodenej na pomoc a tohto psa odohnal a nepriamo aj z výpovedí členov hliadky OO PZ Šurany, ktorý
udalosť následne bezprostredne riešili a ako aj z ich úradného záznamu, ktorý obsahuje informácie,
uvedené im poškodenou a ktorí vtedy takého psa i videli vo dvore tohto rodinného domu.

V tejto súvislosti ale súd považuje za potrebné uviesť, že orgány polície, ktoré oznámenie napadnutia
týmto psom riešili, útočiaceho psa dostatočným spôsobom nezadokumentovali, keď tento je iba slovne
opísanývzápisnicioohliadkemiestačinuakopozorovanýzulicesuvedenímfarbyalaickýmposúdením
jeho plemena, fotograficky nezadokumentovaný vôbec, pričom vo vzťahu k zisteniu, či tento je vôbecpovinne v súlade s právnym poriadkom čipovaný a teda k jeho presnej identifikácii, nevykonali
vôbec žiadne úkony. Obžaloba pritom psa označuje ako psa plemena kaukazský ovčiak, keďže však
v prípravnom konaní nebolo zabezpečené ani len odborné vyjadrenie kynológa k určeniu plemena tohto

psa, zrejme obžaloba vychádzala iba z laických vyjadrení vo veci vypočutých osôb a zakročujúcich
policajtov. Rovnako nebol dostatočne zadokumentovaný ani samotný chovný priestor uvedeného psa,
keďže v zápisnici o ohliadke miesta činu je opísané iba uličné oplotenie rodinného domu č. XX na
predmetnej ulici s uvedením jeho orientačnej výšky (bez riadneho merania), ktoré i bolo odfotografované
a skutočnosť, že vo dvore bola voliéra. V zápisnici o ohliadke miesta absentuje akýkoľvek opis tej časti

oplotenia pozemku rodinného domu, ktorý oddeľuje dvor rodinného domu od predzáhradky, významné
z hľadiska jeho dostatočnosti na zabránenie úniku tohto psa z jeho chovného priestoru, keďže práve
z priestoru predzáhradky tento pes preskočil na ulicu tak, ako vyplýva z výpovede poškodenej. Túto
skutočnosť je toho času zistiteľná jedine z fotografii, predložených svedkom P. G., ktorý však predmetné
fotografie psa, ktoré ho zachytávajú v jeho chovnom priestore vo dvore rodinného domu č. XX, vyhotovil
síce z vlastného rodinného domu, s možnosťou pohľadu do dvora tohto susedného rodinného domu,

ale zjavne dokumentujúc časť obydlia inej osoby bez jej súhlasu.

Napriek vyššie uvedeným nedostatkom prvotných, svojim charakterom neodkladných
a neopakovateľných úkonov, ktoré toho času nie je možné odstrániť vzhľadom na odstup času od
spáchania skutku a fakt, že útočiaci pes mal byť utratený, je neidentifikovanie psa z hľadiska určenia

plemena a očipovania v prejednávanej veci právne irelevantná. Z vykonaného dokazovania mal totiž
súd bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že uvedený pes mal chovný priestor práve
vo dvore tohto rodinného domu č. XX čo zhodne opisovala nielen poškodená, ale aj jej dcéra svedkyňa
N. O. a svedok P. G., bývajúci na rovnakej ulici, svedok P. G. dokonca ako bývajúci v bezprostrednom
susedstve predmetného rodinného domu. Týmto svedkom bol totiž predmetný pes známy práve preto,

že tohto vnímali niekoľko rokov vo dvore uvedeného rodinného domu, svedkyňa N. O. dokonca uvádzala
aj jeho pohlavie a meno a tiež to, že sa zvykol bez dohľadu po ulici pohybovať aj v minulosti a z dvora
rodinného domu utekať.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že v rodinnom dome č. XX C. V. C. E. U. F. sú k trvalému pobytu

prihlásené 4 osoby – A. B., A. B., P. B. a Q. B., pričom podľa výpisu z Centrálneho registra spoločenských
zvierat boli v tomto ako vlastníci psa evidovaní jedine A. B. a A. B., a to obaja ako vlastníci tých istých
samíc nemeckých ovčiakov, ktorí mali uhynúť dňa 15.03.2021 a 16.01.2023, pričom ako vyplynulo
z výpovede svedka P. O. R., tento ako veterinárny lekár ich úhyn zaregistroval až s odstupom času a bez
fyzického ohliadnutia uhynutých psov. Vzájomné rozpory v potvrdeniach o úhyne samíc nemeckých

ovčiakov ako aj ich rozpor s údajmi v Centrálnom registri spoločenských zvierat, sú v prejednávanej
veci bez významu rovnako ako pochybnosti o správnosti a včasnosti oznámenia tohto úhynu, keďže
z výsledkov dokazovania vyplýva bez akýchkoľvek dôvodných pochybností, že na poškodenú I. J. dňa
11.01.2023 nezaútočil pes, zodpovedajúci podľa opisu svedkov vzhľadu psa plemena nemecký ovčiak
a taký vo dvore rodinného domu č. XX na uvedenej ulici v tomto čase ani nebol chovaný. Súčasne

mal súd zo správy mesta F. preukázané, že ani jedna z osôb s trvalým pobytom na tejto adrese,
nebola daňovníkom dane za žiadneho psa, t.j. ani za psa, ktorý útočil na poškodenú I. J., hoci tak,
ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, uvedený pes mal byť držaný na tejto adrese nepretržite
niekoľko rokov a súčasne tento pes nebol jeho držiteľom prihlásený do evidencie podľa § 3 Zákona
č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (ďalej len Zákon č. 282/2002

Z.z.). Absencia podania daňového priznania k dani za tohto psa je však v prejednávanej veci z hľadiska
trestnoprávnej zodpovednosti právne irelevantná rovnako ako aj absencia evidencie vlastníka tohto psa
vCentrálnomregistrispoločenskýchzvierat,atojednakzdôvodu,ževlastníctvospoločenskéhozvieraťa
sa nenadobúda zápisom do tohto ani do iného registra, ale predovšetkým z dôvodu, že vlastníctvo
psa je z hľadiska zodpovednosti za dodržiavanie podmienok držania psov podľa Zákona č. 282/2002

Z.z, prípadne všeobecne záväzného nariadenia tej-ktorej obce, na jeho základe vydaného, tiež právne
irelevantná.

Zákon č. 282/2002 Z.z. totiž zodpovednosť za psa ukladá držiteľovi psa, alternatívne osobe, ktorá
psa vedie alebo ktorá nad psom vykonáva dohľad, t.j. túto zodpovednosť neviaže na vlastníctvo psa,

pričom aj sankcie za spáchanie priestupkov upravuje v § 7 odsek 1 a odsek 2 osobitne priestupcovi –
držiteľovi psa a priestupcovi – osobe, ktorá psa vedie. Naproti tomu výlučne vlastníkovi psa, a to prvému
vlastníkovi, je podľa 19 odsek 8 Zákona č. 39/2006 Z.z. o veterinárnej starostlivosti (ďalej len „Zákon
č. 39/2006 Z.z.) uložená povinnosť zabezpečiť trvalé označenie psa chovaného na území Slovenskejrepubliky transpondérom Osoba vlastníka a držiteľa psa tak môže, ale nemusí byť totožná a právny
poriadok Slovenskej republiky s takými prípadmi priamo počíta aj v iných súvislostiach chovu alebo
nakladania so psom ako spoločenským zvieraťom (napr. § 23 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych

daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, § 19 odsek 6, § 22
odsek 1 písmeno j) Zákona č. 39/2006 Z.z. a pod.

Napriek vyššie uvedenej právnej irelevantnosti vlastníctva psa, ktorý spôsobil v prejednávanej veci
pád poškodenej I. J. vo vzťahu k zodpovednosti za jeho voľný pohyb v zmysle § 2 odsek 1 písmeno

c) Zákona č. 282/2002 Z.z. súd dospel k záveru, že tvrdenie obžaloby o tom, že práve obžalovaný
bol dňa 11.01.2023 vlastníkom tohto psa, nemožno z vykonaného dokazovania vyvodiť. Tak, ako bolo
už vyššie uvedené, obžalovaný nebol v čase skutku evidovaný v žiadnej evidencii ako vlastník psa,
ktorý by zodpovedal opisu útočiaceho psa v prejednávanej veci a ani faktické, t.j. neevidované jeho
vlastníctvo takého psa podľa názoru súdu nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Za vlastníka psa
totiž obžalovaného neoznačil žiadny z vypočutých svedkov a takýto záver nevyplýva ani z výpovede

členov zakročujúcej hliadky OO PZ Šurany ako ani z nimi spísaného úradného záznamu a listinných
podkladov z Mesta Šurany z priestupkového konania, keďže z týchto vo vzájomných súvislostiach vplýva
jedine to, že obžalovaný psa do chovného priestoru – rodinného domu č. XX C. V. C. E. U. F. priniesol
a nie aj to, že by bol on jeho vlastníkom, resp. bol jeho vlastníkom aj 11.01.2023 vzhľadom na to, že
vlastníctvo psa ako veci v zmysle Občianskeho zákonníka nie je nemenné (môže dôjsť k jeho prevodu

tak, ako v prípade akejkoľvek inej veci) a osobitne za stavu, že obžalovaný podľa výsledkov vykonaného
dokazovania na adrese svojho trvalého bydliska reálne nebýval už v čase skutku niekoľko rokov.

Podľa názoru súdu nebolo vykonaným dokazovaním preukázané nielen to, že by obžalovaný bol dňa
11.01.2023 vlastníkom uvedeného psa, ale ani tvrdenie obžaloby, že by ho v tomto čase práve on choval

v jeho chovnom priestore alebo že by bol jeho držiteľom, t.j. osobou, ktorá v tomto čase fakticky psa
ako vec ovládala a nakladala s ním ako s vlastným (§ 129 Občianskeho zákonníka). Tak, ako už bolo
uvedené, z vykonaného dokazovania, vyššie opísaného, vyplynulo jedine to, že obžalovaný je tým, ktorý
uvedeného psa do uvedeného rodinného domu (v ktorom mali a majú trvalého bydlisko okrem neho aj
tri ďalšie osoby), priniesol a nie je pritom z vykonaného dokazovania vylúčené to, že v nejakom čase

po zabezpečení psa mohol byť jeho držiteľom a chovať ho, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva,
že pes bol v tomto chovnom priestore chovaný už v roku 2019, kedy aj obžalovaný mal v predmetnom
dome bývať. Aj v tejto súvislosti však súd považuje za potrebné uviesť, že nielen vlastníctvo veci
(t.j. aj psa), ale ani držba veci nemusí byť trvalá, ale môže dôjsť k zmene držiteľa odovzdaním veci
inej osobe alebo prevzatím veci inou osobou. Zo žiadneho vykonaného dôkazu tak v tomto kontexte

nevyplýva, že by držiteľom psa obžalovaný bol, alebo čo i len mohol byť aj dňa 11.01.2023, alebo že
by psa choval v zmysle poskytovania starostlivosti on, keďže nielen z výpovede obžalovaného, ale
aj z výpovedí svedkov vyplýva, že obžalovaný už v čase skutku na uvedenej adrese nebýval, a to
nielen nejakú krátku, prechodnú dobu, ale dlhší čas, s poukazom na jeho výpoveď z 15.03.2024 asi
2 roky, keďže vtedy uvádzal, že už asi 3 roky býva v Komjaticiach. Táto obrana obžalovaného pritom

nebola vyvrátená žiadnym dôkazom, naopak, aj svedkovia N. O. a P. G. potvrdili, že obžalovaného ako
obyvateľa uvedeného domu neregistrujú už dlhšiu dobu, svedkyňa N. O. dokonca vypovedala aj to, že
pokiaľ uvedený pes aj v minulosti ušiel z dvora, volala na neho A. B., ktorá sa podľa nej o uvedeného
psa starala. Tvrdenie uvedenej svedkyne pritom korešponduje aj s vyjadrením A. B. pred hliadkou OO
PZ Šurany (kedy dokonca mala potvrdiť, že pes je jej a ona sa o neho stará tak, ako vyplýva z úradného

záznamu hliadky OO PZ Šurany z tohto služobného zákroku) ako aj s jej vyjadrením v priestupkovom
konaní, vedenom na Meste Šurany.

Súčasne súd dospel k záveru, že obžalovaný dňa 11.01.2023, kedy došlo k útoku tohto psa na
poškodenúI.J.,nebolaaninemoholbyťosobou,ktorápsaviedla(keďžepessapoulicipohybovalvoľne,

bez vôdzky, bez dozoru človeka a teda nebol nikým vedený v zmysle § 4 odsek 1 Zákona č. 282/2002
Z.z.) a súčasne ani osobou, ktorá by nad psom vykonávala dohľad (keďže obžalovaný sa v čase skutku
podľa výsledkov vykonaného dokazovania v mieste chovného priestoru uvedeného psa, ktoré je miesto
evidovaného trvalého pobytu obžalovaného, ale nezhodujúcim sa s jeho faktickým bydliskom, fyzicky
ani nenachádzal).

Podľa názoru súdu tak vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiadny právny vzťah (ani evidovaný
ani faktický bez povinnej evidencie) obžalovaného k uvedenému psovi, s ktorým Zákon č. 282/2002 Z.z.
spája podľa § 4 odsek 3 právnu zodpovednosť za psa, t.j. aj za nezabránenie voľnému pohybu psa podľa§ 7 odsek 1 písmeno f) a aj za nezabránenie útoku psa na človeka alebo inému jeho ohrozenia psom
podľa § 7 odsek 2 písmeno b) a súčasne ani taký vzťah, z ktorého by podľa akéhokoľvek právneho
predpisu obžalovanému vyplývali také povinnosti, so zavineným porušením alebo opomenutím ktorých

by bol v priamej príčinnej súvislosti následok v prejednávanej veci – spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví
poškodenej I. J. dňa 11.01.2023 v čase okolo 08.00. hod v dôsledku útoku tohto psa na ňu.

Skutková veta obžaloby pritom trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného v prejednávanej veci
odvodzuje výlučne zo statusu obžalovaného ako vlastníka a držiteľa tohto psa a osoby, ktorá ho

mala chovať ako podľa obžaloby zodpovednej za nezabránenie voľného pohybu psa, ktorý záver
vykonaným dokazovaním nebol preukázaný tak, ako je vyššie uvedené. Obžaloba súčasne neobsahuje
opis žiadneho iného konania obžalovaného, ktoré by odôvodňovalo záver, že práve obžalovaný bol tou
osobu, ktorá by čo i len nevediac o možnom porušení alebo ohrození chráneného záujmu (ochrana
života a zdravia ľudí) vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery o takom vedieť mala a mohla (§
16 písmeno b) Trestného zákona).

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že žalovaný skutok
v prejednávanej veci, ktorý sa stal a ktorý aj vykazuje znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
Trestného zákona, spáchal obžalovaný A. B. a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa §
285 písmeno c) Trestného poriadku.

V prípravnom konaní uplatnili do skončenia vyšetrovania včas a riadne nárok na náhradu škody jednak
Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. v súvislosti s nákladmi, vynaloženými na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti ich poistenkyni I. J. a tiež aj samotná poškodená I. J., ktorá uplatnila nárok na náhradu
škody s odkazom na bodové ohodnotenie jej zranení podľa znaleckého posudku. Keďže však súd

obžalovaného spod obžaloby oslobodil, obligatórne podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku oba
poškodené subjekty s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní
od oznámenia rozsudku.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek
l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).