Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622201442
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622201442.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., C. D. X, B., IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, so sídlom Floriánska 16, Košice, proti
žalovanému E. F., G. XXXX/XX, B., H.: XX XXX XXX, zastúpenému advokátom Mgr. Pavlom Kissom,
so sídlom Štúrova 20, Košice, o zriadenie práva vecného bremena za finančnú náhradu, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 9C/16/2022-647 zo dňa 6. februára
2024

r o z h o d o l :

M e n í výrok II., III., rozsudku v časti identifikácie nehnuteľnosti podľa aktuálneho stavu ich evidencie

v katastri nehnuteľnosti tak, že :

II. Z r i a ď u j e vecné bremeno in rem spočívajúce v práve nerušeného vstupu na nehnuteľností v
katastrálnom území B., a to parcelu KN ,,C" č. 6011 (pôvodne č. 2805/1), druh: zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 19.465 m2 a parcelu KN ,,C" č. 5997 (pôvodne č. 2805/14), druh: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 103 m2, evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., za účelom
prác spojených s pravidelnou prevádzkou, údržbou, opravami, rekonštrukciou a kontrolnou činnosťou na

stavbe v katastrálnom území B. súpisné č. 1902 - prevádzková budova - ČOV, v prospech vlastníka tejto
stavby a tretích osôb, oprávnených vykonávať' tieto práce na základe poverenia vlastníka tejto stavby a
to v rozsahu podľa geometrického plánu č. 34605045-42/2024 zo dňa 22.03.2024, úradne overeného I.
J. B., katastrálnym odborom dňa 11.04.2024 pod č.j. 62/2024, ktorý bol vypracovaný K. F. - geodetom,
ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

III. Žalobca je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku uhradiť žalovanému jednorazovú
finančnú náhradu v sume 1 040,- Eur (slovom tisícštyridsat' eur) titulom odplaty za zriadenie vecného

bremena in rem, spočívajúceho v práve nerušeného vstupu na nehnuteľností - parcelu KN ,,C" č. 6011
(pôvodne č. 2805/1), druh: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 19.465 m2 a parcelu KN ,,C" č.
5997 (pôvodne č. 2805/14), druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, evidované na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., za účelom prác spojených s pravidelnou prevádzkou,
údržbou, opravami, rekonštrukciou a kontrolnou činnosťou na stavbe v katastrálnom území B. súpisné
č. 1902 - prevádzková budova - ČOV, v prospech vlastníka tejto stavby a tretích osôb, oprávnených
vykonávať tieto práce na základe poverenia vlastníka tejto stavby.

V zostávajúcom rozsahu rozsudok potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :1. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu podľa § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka (OZ), podľa ktorého ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka

stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok. V prospech žalobcu zriadil vecné bremeno in rem spočívajúce v práve nerušeného vstupu na
nehnuteľností v katastrálnom území B., a to parcelu KN ,,C" č. 2805/1 (aktuálne č.6011) druh: zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 19.465 m2 a parcelu KN ,,C" č. 2805/14 (aktuálne č. 5997), druh: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 103 m2, evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B.,

za účelom prác spojených s pravidelnou prevádzkou, údržbou, opravami, rekonštrukciou a kontrolnou
činnosťou na stavbe v katastrálnom území B. súpisné č. 1902 - prevádzková budova - ČOV, v prospech
vlastníka tejto stavby a tretích osôb, oprávnených vykonávať' tieto práce na základe poverenia vlastníka
tejto stavby a to v rozsahu podľa geometrického plánu č. 34605045-121/2021 zo dňa 4.11.2021, úradne
overeného I. J. B., katastrálnym odborom dňa 3.12.2021 pod č.j. 211/2021, ktorý bol vypracovaný
geodetom K. F. a stal sa súčasťou tohto rozsudku (II). Rozhodol o nároku žalovaného na náhradu za

zariadené vecné bremeno tak, že uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému túto v sume 1.040
eur (III), zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej
Okresným súdom Spišská Nová Ves 14Cb/8/2022 (I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalovanému v plnom rozsahu (IV).

2. V konaní mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby – prevádzková budova čistička
odpadových vôd (ČOV) súpisné číslo XXXX zapísanej na LV č. X katastrálneho územia B. a postavenej
na parcele 2542/3 a žalovaný je vlastníkom parciel slúžiacich ako prístup k nehnuteľnosti žalobcu
(ďalej aj sporné nehnuteľnosti) a to parcely reg. C č. 2805/1 (aktuálne č.6011) zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 20.199 m2 a parcely reg. C č. 2805/14 (aktuálne č. 5997), zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 103 m2 zapísaných na LV č. XXXX kat. územie B.. Sporné nehnuteľnosti žalovaný
kúpil v roku 2018 od fyzickej osoby – L. E., ktorý bol súčasne jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti žalovaného, a L. E. nadobudol sporné nehnuteľnosti udelením príklepu na dražbe 28.6.2016
v konkurznom konaní proti majetku úpadcu M. F.. Gelnica v konkurze. Žalobca mal s právnym
predchodcom žalovaného M. F.. Gelnica uzatvorenú nájomnú zmluvu o užívaní sporných pozemkov

zo dňa 9.8.2010 na dobu určitú do 31.12.2021 za ročný nájom 165 eur, keď predmetom zmluvy bolo
prenechanie časti nehnuteľnosti do užívania za účelom zabezpečenia prístup k ČOV. Pred uvedeným
obdobím mal žalobca pozemky na uvedený účel v nájme od 13.9.2006 od právneho predchodcu M.
F. F. H. F.. E.. Umiestnenie vodovodných, či kanalizačných prípojok cez pozemky vo vlastníctve štátu
resp. pozemky neznámych vlastníkov bolo usporiadané dohodou zo dňa 10.12.2006 č. 4B027006

o zriadení vecného bremena medzi povinným F. N. O. M. A. B., ktorým bolo zriadené právo vybudovania
vodovodnej a kanalizačnej prípojky ako súčasti stavby ČOV, a jej opráv, úprav a údržby v rozsahu
vymedzenom v článku II. dohody podľa územného rozhodnutia vydaného F. J. I. N. z 22.8.2006. Potom,
čo sa vlastníkom sporných nehnuteľností stal L. E., ktorý tieto následne previedol na žalovaného,
žalovaný začal brániť žalobcovi v užívaní predmetu nájmu, do ktorého nájomného vzťahu po M.- A.

F.K.,I., B. vstúpil, na návrhy žalobcu na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, predĺženie nájomného
vzťahu, žalovaný reagoval neprimeranou požiadavkou nájomného v sume 50 až 60 eur/m2 ročne
vrátane DPH, aj keď obvyklá výška nájmu v obdobnej lokalite a pri obdobnom druhu pozemku
predstavuje 2 €/m2 ročne, preto nedošlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy. Žalovaný následne
uplatnil nárok na vypratanie predmetných nehnuteľností. Aj keď využívanie pozemku ako prístupovej

cesty k ČOV rieši verejný záujem všetkých obyvateľov mesta, na výstavbu ČOV boli vynaložené
finančné prostriedky z verejných zdrojov, žalovaný neprejavil záujem o uzatvorenie dohody o zriadenie
práva vecného bremena za žalobcom navrhovanú odplatu 333 eur za vecné bremeno na sporných
nehnuteľnostiach o výmere cca 300 m2, ako bolo toto vymedzené znaleckým posudkom H. K. F. č.
34605045-121/2021 zo dňa 4.11.2021 predloženým žalobcom.

3. Z Územného rozhodnutia č. 17/2006/ÚRO/-Ďr, z 22.08.2006, súd zistil, že stavebný úrad I. N. vydal
rozhodnutie o umiestnení stavby „ČOV a dostavba kanalizácie v meste B.“ na pozemkoch parcely KN-
C č. XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX M. XXXX/X v katastrálnom území B., ktorá stavba je v
územnom rozhodnutí členená na stavebné objekty, okrem iných aj objekt SO 01 Prevádzková budova

ČOV. Na zriadenie tejto vodnej stavby bolo vydané povolenie dňa 29.09.2006 pod č. 2006/00513/Tu
Obvodným úradom životného prostredia F. D. P., N. B..4. Z Územného plánu - Zmeny a doplnky č. 1 schváleného 22.12.1999 a popisu funkčného využitia
zistil, že ČOV plocha 152 je postavená na parcele č. 2542/1 - funkčná plocha 152 a 94, okolo ktorej sa
nachádza parcela č. 2542/2, ktorá plní ochrannú funkciu so súčasťou situovania navrhovanej prístupovej

komunikácie pre plochy 152 a 94. Parcela č. 2542/2 bezprostredne susedí s parcelami : č. 2545/1, č.
2545/3 - pozemok tvorí plochu vodného toku; č. 2805/14 - pozemok vytvára komunikačné prepojenie
medzi jestvujúcou prístupovou komunikáciou pre plochu 126 a súčasne navrhovanou prístupovou
komunikáciou pre plochy 152 - ČOV, 150 - STK a plochy občianskej vybavenosti 94; č. 2805/1 -
pozemok so súčasťou situovania jestvujúcej prístupovej komunikácie pre plochu č. XXX a súčasne

navrhovanú plochu občianskej vybavenosti č. 150 – STK; č. 2546 - pozemok tvorí plochu č. 94
- veľkoplošné predajne so súčasťou situovania navrhovanej prístupovej komunikácie pre plochy č.
152 a č. 94; č. 2541 - pozemok bez možnosti zástavby v zábere ochranného pásma Z Územného
plánu schváleného dňa 29.09.2008 a identifikácie funkčných plôch podľa parcelného členenia, vyplynul
charakter pozemkov dotknutých stavbou, parcela EKN č. 2541 - pozemok obsahujúci plochy zelene a
je tvorený prírodným odtokom povrchových vôd; 2542/1 - pozemok obsahuje funkčné plochy technickej

vybavenosti (areál ČOV s prístupovou komunikáciou); č. 2805/14 - pozemok obsahuje dopravné
napojenie plochy 152 - ČOV, 150 - STK a plochy občianskej vybavenosti 94; č. 2805/1 - pozemok
obsahuje funkčné plochy priemyslu a skladové plochy, plochu zelene a plochy komunikačné ako
dopravné napojenie jednotlivých funkčných plôch; č. 2546 - pozemok zasahuje do funkčnej plochy
občianskej vybavenosti a je tvorený prírodným odtokom povrchových vôd, č. 2547 - pozemok obsahuje

funkčné plochy poľnohospodárskej výroby, technickej vybavenosti a zároveň obsahuje plochu pre
prístupovú komunikáciu do funkčnej plochy č. 155 - odpadový areál. Na účely majetkovoprávneho
vysporiadania parcely č. 2542/2 a oddelenie parcely č. 2805/14, 2545/2 bol vyhotovený GP č. 69/2013
z 12.08.2013, podľa ktorého diely 1, 2, 3, 4 tvoria parcelu č. 2542/2, ktorá je prístupovou komunikáciou k
ČOV a ktorá bezprostredne nadväzuje na parcelu č. 2805/14. Kolaudačným rozhodnutím č. 2014/00091/

KROD-Kázodňa14.03.2014bolopovolenéužívaniestavebnéhoobjektuSO04Prístupovákomunikácia
a spevnené plochy na pozemkoch CKN 2542/4, 2545/2 a 2805/14 v katastrálnom území B., ktoré sú
súčasťou stavby „ČOV a dostavba kanalizácie v meste B.“.

5. Súd mal preukázané, že Stavba ČOV je postavená na parcele registra „C“ č. 2542/3. Uvedená parcela

nie je evidovaná na liste vlastníctva. Parcela registra „E“ č. 2542 je rozčlenená na parcelu registra „E“ č.
2542/1 trvalý trávny porast, na ktorej bola stavba ČOV postavená a je výlučným vlastníctvom Slovenskej
republiky a parcelu registra „E“ č. 2542/2 trvalý trávny porast, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve
neznámych vlastníkov zastúpených SPF a Slovenskej republiky. Verejná komunikácia sa nachádza na
parcele registra „C“ č. 2260/1 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B.. Uvádzané

parcely t.j. parcela, na ktorej bola postavená stavba ČOV a parcela, na ktorej sa nachádza verejná
komunikácia nie sú priľahlými pozemkami. Medzi parcelou č. 2542/1 a verejnou komunikáciou sa
nachádza parcela registra „C“ č. 2546 orná pôda, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Rímskokatolíckej
cirkvi, farnosť Gelnica. Priľahlým pozemkom parcely registra „E“ č. 2542/1 je parcela 2545 rozčlenená
na parcely registra „C“ 2545/1 vodná plocha, č. 2545/2 zastavaná plocha a nádvorie a č. 2545/3

vodná plocha, vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky. Parcela registra „C“ č. 2545/3 susedí
s parcelou registra „C“ 2260/1. Vedľa parcely registra „C“ 2545 sú parcely registra „C“ č. 2805/1 a č.
2805/14vovýlučnomvlastníctvežalovaného.Parcelaregistra„C“č.2805/1zastavanáplochaanádvorie
je zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B. a je priľahlým pozemkom k verejnej
komunikácii na parcele registra „C“ č. 2260/1. Na parcelu registra „C“ č. 2805/1 nadväzuje parcela

registra „C“ č. 1805/14 zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej bola postavená stavba - prístupová cesta
k ČOV na Hnileckej ulici v Gelnici. Priľahlým pozemkom parcely registra „E“ č. 2542/1 a č. 2542/2 je
parcela registra „E“ 2541 vodná plocha vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorá parcela nie je priľahlým
pozemkom k verejnej komunikácií. Susediacou parcelou s parcelou registra „E“ č. 2541 a parcelou
registra„C“č.2546jeparcelaregistra„E“č.2547trvalýtrávnyporastvovýlučnomvlastníctveSlovenskej

republiky, ktorá je parcelou priľahlou k verejnej komunikácii.

6. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností o charaktere a vlastníckych vzťahoch k pozemkom, súd
považoval za nepochybné, že žalobca nemá zabezpečený prístup k stavbe ČOV z verejnej komunikácie
po nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve, preto ako prístupová cesta k stavbe ČOV sú využívané sporné

nehnuteľnosti parcela CKN 2805/1 (aktuálne č. 6011), ktorá nadväzuje na verejnú komunikáciu a z
ktorej bola odčlenená aj parcela CKN 2805/14 (aktuálne č. 5997), ktorá priamo nadväzuje na prístupovú
komunikáciu k ČOV vedúcu po parcele registra „E“ č. 2542/2, ktoré sporné nehnuteľnosti žalobcavyužíval v rozsahu 500 m2 ako prístupovú komunikáciu k ČOV od roku 2006 do 31.12.2021 na základe
nájomných zmlúv (H. F.. E., M. F.. B.), v ďalšom období k dohode so žalovaným nedošlo.

7. Zistený skutkový stav súd posudzoval podľa § 151n, 151o Občianskeho zákonníka (OZ) dôvodiac,
že v danom prípade sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena in rem spojeného s vlastníctvom
nehnuteľností, kedy aj prípadná zmena osoby vlastníka nemení nič na obsahu zriadeného vecného
bremena. Vecné bremeno v danom prípade spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok, spojené je
s vlastníctvom stavby a zanikne, ak zanikne stavba. Právo nevyhnutnej cesty je núdzovým riešením,

keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka k verejnej komunikácii. Pre takéto zriadenie
sa vyžaduje splnenie troch podmienok, a to ad 1) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého
pozemku, ad 2) prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, ad 3) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie
práva cesty vylučujú.

8. Konštatoval, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku podľa § 151o

ods. 3 OZ, keď je výlučným vlastníkom stavby súp. č. 1902 – prevádzková budova Čistička odpadových
vôd, a nie je zároveň vlastníkom priľahlých pozemkov, keď za priľahlý pozemok sa považuje pozemok,
cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii, pričom nemusí ísť len o bezprostredne
priľahlý, teda priamo susediaci pozemok k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba, ale za priľahlý
sa považuje aj pozemok, cez ktorý vedie, či môže viesť prístupová cesta, teda každý pozemok tvoriaci

prekážku medzi pozemkami vo vlastníctve vlastníka stavby na jednej a verejnou komunikáciou na strane
druhej. K námietke žalovaného, že prístup žalobcu k verejnej komunikácii je zabezpečený po parcele
registra č. 2546, resp. parcele č. 2547, súd konštatoval, že ide o parcely susediace s parc. č. 2542, na
ktorej sa stavba nachádza, avšak v rámci územného konania, ktoré sa končilo „Územným rozhodnutím
o umiestnení stavby „ČOV a dostavba kanalizácie v meste Gelnica“, č. 17/2006/ÚRO/-Ďr z 22.08.2006

vlastníkparcelyč.2546namietalumiestneniestavebnýchobjektovnapozemku,prístupovákomunikácia
bola vylúčená z tejto parcely, a podľa územného plánu schváleného 29.9.2008 a identifikácie funkčných
plôch pozemok parc. č. 2546 predstavuje pozemok zasahujúci do plochy občianskej vybavenosti a je
tvorený prírodným odtokom povrchových vôd, na ktorom nie je umiestnená prístupová komunikácia
a ani takýmto spôsobom parcela nebola nikdy užívaná. Zmena užívania pozemku vyplývala z územného

plánu schváleného dňa 29.9.2008. Vo vzťahu k pozemku parc. č. 2547 súd konštatoval, že bolo
zriadené vecné bremeno na účely vybudovania vodovodnej a kanalizačnej prípojky ako súčasti stavby
ČOV, z ktorého vecného bremena žalobcovi vyplýva tiež oprávnenie na úpravu a údržbu, avšak nešlo
o zriadenie prístupu k samotnej stavbe, keď podľa fotodokumentácie, jedná sa o nespevnenú plochu,
táto nebola využívaná ako prístupová komunikácia a zo snímku predloženého samotným žalobcom

vyplýva, že táto komunikácia nevedie až k areálu stavbu ČOV, keďže medzi ňou a stavbou sa nachádza
potok, resp. premočená plocha, čo je zrejmé aj z listu vlastníctva č. X parcely č. 2541, kde je vedená
ako vodná plocha. Zohľadňujúc charakter týchto priľahlých pozemkov k pozemku, na ktorom stojí
stavba vo vlastníctve žalobcu uzavrel, že vybudovanie komunikácie po parcelách č. 2546, 2547 je
vylúčené z dôvodu nehospodárnostj a neúčelnosti, keď platí, že prístup nemožno zabezpečiť inak,

ak zabezpečenie prístupu je síce technicky možné, ale náklady na jeho zriadenie sú tak vysoké, že
prevyšujú ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku, na ktorom je zriadené právo cesty.

9. Pri rozhodnutí o zriadení práva vecného bremena vzal do úvahy aj fakt, že sporné nehnuteľnosti,
ktoré majú byť zaťažené vecným bremenom, nadobudol žalovaný v čase, keď už boli využívané ako

prístupová komunikácia k stavbe, teda mal vedomosť o povahe a spôsobe ich užívania. Z dokazovania
tiež vyplynulo, že žalovaný neakceptoval dohodu o zriadení práva vecného bremena, ani sporné
nehnuteľnosti neponúkol na predaj, k dohode o uzavretí nájomnej zmluvy nedošlo pre neadekvátnu
požiadavku žalovaného na nájomného. V tejto súvislosti súd vzal na zreteľ závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/51/2020, podľa ktorého pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby o zriadenie

vecného bremena spočívajúceho v práce cesty vlastníka stavby cez priľahlý pozemok vo vlastníctve
žalovaného treba mať za to, že o prípad, v ktorom „prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak“, ide aj vtedy, ak žalovaný ponúkol žalobcovi zriadenie práva cesty (len) nájomnou zmluvou.
Súd zdôraznil, že právo prístupu k stavbe sa v danom prípade týka otázky verejného záujmu,
keďže čistička odpadových vôd je verejne prospešným zariadením, ktorého prevádzka musí byť

zabezpečená nepretržite. V konaní mal tiež zistené, že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by zriadenie
práva vecného bremena vylučovali, ako to tvrdil žalovaný, poukazujúc na existujúce plynárenské
zariadenie nachádzajúce sa na sporných parcelách, E. N. N. F. Q. M. potvrdil, že plynárenské
potrubie križujúce sporné nehnuteľnosti spĺňa všetky bezpečnostné a technické normy a je možnépoužívať parcelu ako prístupovú cestu k čističke bez ohrozenia zdravia ľudí a bezpečnosti prevádzky
plynovodu. F. Q. M. uviedol, že plynovod pod komunikáciou sa nachádza v chráničke, z ktorej
vedie čuchačka na monitorovanie kontroly tesnosti plynovodu. Cestné komunikácie, v ktorých sú

uložené čuchačky je možné používať, keďže sú chránené poklopmi. Súd vzhľadom na vyjadrenie
kompetentnej organizácie ako nadbytočný hodnotil návrh žalovaného na doplnenie dokazovania
znalcom z odboru energetiky, odvetvie plynárenstva, odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,
či vyžiadaním opakovaných odpovedí od plynárenského podniku súčasne uvádzajúc, že taký návrh
bol tiež predložený oneskorene po uplatnení sudcovskej koncentrácie konania. S poukazom na

ustálenú rozhodovaciu prax reprezentovanú tiež rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR 5Cdo/147/2007,
3Cdo/12/2016 nepreskúmaval vecnú správnosť právoplatných územných, stavebných a kolaudačných
rozhodnutí ako sa toho dovolával žalobca, týkajúcich sa zriadenia stavby ČOV, vymedzenia prístupovej
cesty k ČOV, keďže všeobecné súdy nie sú oprávnené preskúmavať platnosť, vecnú správnosť, či
zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov mimo rámca správneho súdnictva, ale vychádzal zo zásady
prezumpcie ich správnosti v rámci stavebného a kolaudačného konania v súlade s § 194 ods. 1, 2 CSP.

Sohľadomnauvedenéazdôvodovneúčelnostinevykonalanidokazovanievtejtosúvislostipožadované
žalobcom na pripojenie administratívnych spisov stavebných úradov.

10. Pri zriadení vecného bremena a vymedzení jeho rozsahu súd postupoval v zhode
s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 3Cdo/29/2009 konštatujúceho požiadavku obmedzenia vlastníka

len v nevyhnutnom rozsahu, s presným vymedzením časti nehnuteľnosti, ktorá bude zaťažená
vecným bremenom. Súd rozhodol o zriadení vecného bremena len v rozsahu nevyhnutnom ako
bol určený geometrickým plánom geodeta K. F. zo dňa 4.11.2021 č. 34605045-121/2021. Aj keď
predchádzajúce nájomné zmluvy umožňujúce žalobcovi užívanie pozemkov na totožné účely sa týkali
zásahu do sporných pozemkov až v rozsahu 500 m2, vecné bremeno bolo zriadené len o výmere 333

m2atov okrajovejčastinehnuteľnostížalovaného, ktorénehnuteľnostižalovanýmôženaďalejvyužívať
na predmet jeho podnikateľskej činnosti, ktorým je prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním
iných, než základných služieb spojených s prenájmom. V zhode s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR,
v zmysle ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere vo verejnom
záujme a za primeranú náhradu rozhodol o povinnosti žalobcu na poskytnutie náhrady za ujmu

vzniknutú žalobcovi ako vlastníkovi obmedzeného pozemku. Výšku náhrady za zriadenie vecného
bremena v rozsahu 333 m2 priznal žalovanému v sume 1.040,- eur podľa záverov znaleckého posudku
č. 10/2023 H. N. Q., ktorý pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti od ktorej sa náhrada
odvíjala vychádzal z metódy polohovej diferenciácie, keďže vzhľadom na nedostatok údajov nebola
aplikovateľná porovnávacia metóda, či metóda kombinovaná. Všeobecná hodnota pozemku parc.č.

2805/1 (aktuálne č. 6011) bola určená v sume 3.127,- eur, parc.č. 2805/14 (aktuálne č. 5997) v sume
802,40 eur, k všeobecným výhradám žalovaného o nesprávnosti určenej hodnoty a nezohľadnení
jeho podnikateľskej činnosti znalec uviedol, že použitá metóda najvhodnejšie vystihuje všeobecnú
hodnotu pozemku a vecného bremena, a do výpočtu nevstupuje posudzovanie činnosti žalovaného
ako obchodnej spoločnosti, či jej podnikateľské aktivity. Pretože žalovaný nenavrhol žiadne dokazovanie

k výške náhrady, súd vychádzal zo záverov uvedeného znaleckého posudku. Návrhu žalovaného na
prerušenie konania z dôvodu iného prebiehajúceho konania 14Cb/8/2022, v ktorom sa domáha proti
žalobcovi vypratania sporných nehnuteľnosti a odstránenia stavby súd nevyhovel s odôvodnením, že
právevprejednávanejvecisaskúmaoprávneniežalobcunaužívaniepozemkovvovýlučnomvlastníctve
žalovaného titulom prístupu k stavbe žalobcu, teda neexistuje dôvod na prerušenie konania, keď naopak

v spore 14Cb/8/2022 predmetom konania nie je posudzovanie otázky zriadenia vecného bremena.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP priznajúc plne procesne úspešnému
žalobcovi nárok na náhradu vzniknutých trov.

11. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/,

d/, e/, f/, g/ a h/ CSP s návrhom na zrušenie rozhodnutia. Uplatnil tiež odvolacie dôvody v zmysle § 365
ods. 2 CSP, že právoplatné rozhodnutie súdu o neprerušení konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
veci samej má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok považoval za nesprávny,
nepreskúmateľný, porušujúci právo žalovaného na spravodlivý proces a súdnu ochranu. Zastával
názor, že žalobca žiadnym spôsobom neopisuje právny vzťah pozemku, na ktorom je postavená ním

označená stavba, ani právny vzťah k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v jeho bezprostrednom okolí,
no domáha sa zriadenia práva vecného bremena voči žalovanému. Žalobca má záujem pravidelne
prevádzkovať budovu čističky odpadových vôd, vykonávať jej údržbu a opravy, je teda zjavné, že
sa nemôže domáhať vecného bremena spočívajúce v práve nerušeného vstupu, ktoré je odlišné odpráva cesty, ktoré konzumuje právo prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti, preto považoval žalobný
návrh za nesprávny, ktorému nemalo byť vyhovené. Tvrdil, že ak sú medzi nehnuteľnosťou žalobcu
a štátnou cestou viaceré nehnuteľnosti, ktoré vlastnia rôzni vlastníci, je povinnosťou žalobcu tvrdiť

a preukázať, z akého dôvodu žalobný návrh smeruje iba proti žalovaného a nie aj ostatným vlastníkom,
s ktorými všetkými skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal, čo zakladá nezrozumiteľnosť
jeho odôvodnenia. Považoval za nesprávne, že súd nevyhovel jeho návrhu na prerušenie konania,
čo zakladá inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. Súhlasil so správnou
argumentáciou súdu, majúc za to, že je zjavné, že súd zámerne vytvára výhodu pre žalobcu cez

prizmu akejsi existencie prístupovej komunikácie, a to aj napriek tomu, že v konaní má posudzovať tzv.
nevyhnutnú cestu k stavbe, pričom žalobcom žiadaná prístupová komunikácia označená v územných
rozhodnutiach, či stavebných rozhodnutiach ako SO 04 nespĺňa kategóriu nevyhnutnej cesty podľa §
151o ods. 3 OZ. Mesto B. zastáva aj pozíciu stavebného úradu, je tiež orgánom územnoplánovacej
dokumentácie i dotknutej obce, je stavebníkom a zároveň aj cestným orgánom, súd pri ustaľovaní
skutkovéhostavutietookolnostiopomenulavkonanísanezaoberalnajmäurčitosťounájomnéhovzťahu

medzi mestom B. a obchodnou spoločnosťou H. F. D. M. A. F., keď on zastáva názor, že zmluva je
neplatná, nevzal do úvahy zmeny územnoplánovacej dokumentácie, keď je spracovaný aj návrh zmien
a doplnkov, v ktorom sa rieši dopravné napojenie v tesnej blízkosti stavby žalobcu. Zopakoval, že je
možný prístup k stavbe, cez pozemky parc.č. 2546 resp. č.2541 a č. 2547, že na parc. č. 2547 sa má
nachádzať komunikácia vybudovaná ešte pred rokom 1976 a umožňuje napojenie stavby so štátnou

cestou II.-546, preto podľa jeho názoru žalobca neosvedčil ním uvádzané tvrdenia o jedinej prístupovej
ceste k ČOV. Pokiaľ súd konštatoval neprimerané náklady na vybudovanie prípadnej novej prístupovej
komunikácie, ide o otázku odbornú. Uviedol, že čistička odpadových vôd a prístupová komunikácia ako
dočasná stavba boli postavené z verejných finančných prostriedkov v rámci nenávratného finančného
príspevku, teda A. B. vynaložilo na výstavbu určité náklady, ktorú v rámci určitého porovnávania súd

nezohľadnil, A. B. malo využiť efektívnejšie dopravné napojenia, mesto niekoľkokrát obstarávalo zmenu
územnoplánovacej dokumentácie, projektovú dokumentáciu, súdny spor predmetný prebiehal aj napriek
tomu,žežalobcamalzriadenévecnébremenokparcelereg.Eč.2547anevykonalrelevantnérokovanie
s vlastníkmi okolitých pozemkov, aj keď vedel, že určité nájomné vzťahy sú časovo limitované. Vnímal aj
určitú diskrepanciu v pomere k rozsahu informácií, ktorými disponuje žalobca z titulu svojho postavenia

a žalovaný, z tohto dôvodu zastával názor, že pokiaľ sa žaloba v konaní dovolával koncentrácie konania,
sám vytváral prekážky, ktoré žalovanému sťažovali možnosť oboznámiť sa s informáciami, nemôže toto
konanie žalobcu požívať ochranu. Zopakoval svoju obranu o existencii plynárenského zariadenia, ktorá
je prítomná na sporných nehnuteľnostiach, tvrdil, že súd jeho návrh na dokazovanie o vyžiadane si
stanoviska prevádzkovateľa plynárenského zariadenia nevykonal v celom rozsahu, pričom on na účely

posudzovania bezpečnosti plynárenského zariadenia navrhol aj znalecké dokazovanie, nevyhovenie
ktorému návrhu súd riadne nezdôvodnil. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu vo vzťahu k výške sumy
náhrady za zriadenie vecného bremena majúc za to, že prezentovali presnú a jasnú argumentáciu, ku
ktorej nezaujal súd žiadne stanovisko. Poukázal na to, že v k.ú Gelnica prebehla obnova katastrálneho
operátu, ktoré skutočnosti by sa mali odraziť v rozhodnutí.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť majúc za to,
že boli preukázané zákonné podmienky na zriadenie vecného bremena na pozemok vo vlastníctve
žalovaného v súlade s § 151o ods. 3 OZ.

13. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na argumentoch uvádzaných v odvolaní, ktoré zopakoval
zdôrazňujúc, že žalobca mal možnosť riešiť inak prístup k prevádzkovej budove ČOV, mesto si vybralo
riešenie neefektívne a najdrahšie, on sa domáhal vypratania sporných nehnuteľností v inom konaní na
čosúdnereflektoval,dopravnénapojeniecezpozemokparc.č.2547jevyužívanéatonajmänákladnými
autami, ktoré prevážajú stavebný odpad umiestňovaný na pozemkoch v danom území.

14. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval postoj o vecnej správnosti súdneho rozhodnutia, ktoré
navrhoval potvrdiť s tým, že poukázal na nové skutočnosti, ktoré vznikli pri vydaní rozhodnutia, keď dňa
16.2.2024 I. J. B., Katastrálny odbor vyhlásil pod č. OÚ-GL-KO1-2024-000204-8 platnosť obnoveného
katastrálneho operátu, ktorým došlo k prečíslovaniu a spresneniu technického určenia výmery časti

parciel v katastrálnom území vrátane parciel vo vlastníctve žalovaného evidovaných na LV č. XXXX,
E.J. B., ktoré sú premetom zriadenia vecného bremena. Pôvodná parcela KNC č. 2805/14 o výmere
103 m2 po obnove katastrálneho operátu má nové parcelné číslo KNC 5997, pôvodná parcela KNC
2805/1 o výmere 20.199 m2 má po obnove katastrálneho operátu parcelné číslo KNC č. 6011 s výmerou19.465 m2. V súvislosti so zmenami bol vyhotovený aj nový geometrický plán č. 34605045-42/2024
zo dňa 22.3.2024 úradne overený I. J. B., Katastrálnym odborom pod č. 62/2024 v rozsahu zhodnom
ako bolo vymedzené geometrickým plánom č. 34605045-121/2021 zo dňa 4.11.2021, ktorý je odlišný

len v časti označenia parcelných čísel. Z uvedeného dôvodu navrhol rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správnestým,žedôjdekúpraveoznačeniaparciel,naktorýchsazriaďujevecnébremeno.Ouvedených
skutočnostiach doložil kópie výpisov z listu vlastníctva ako aj geometrický plán, na ktorý sa odvolával,
rovnako tak rozhodnutie I. B., Katastrálny odbor o vyhlásení platnosti obnoveného katastrálneho operátu
dňom 16.2.2024. Uvedené listiny boli dourčené strane žalovaného (právnemu zástupcovi), žiadne

námietky neboli vznesené.

15. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní strany sporu nedoručili.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného
opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.
1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozhodnutie je vecne správne, preto aj výrok rozhodnutia odvolacieho súdu má z podstaty veci povahu
potvrdzujúceho výroku rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 CSP. Slovné spojenie „mení“ vo výroku svojou
povahou potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, reflektuje len na zmenu identifikačných údajov

nehnuteľností na ktorých bolo zriadené vecné bremeno, ku ktorej došlo po vyhlásení rozhodnutia, čo
je zachytené aj v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku. Tieto skutočnosti vyplývajúce
z rozhodnutia katastrálneho úradu zo 16.2.2024 č. OÚ-GL-KO1-2024-000204-8 o obnove katastrálneho
operátu a verejného registra – evidencie nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností LV č. XXXX, k.ú B., neboli
spochybnené.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. júna 2025 v pojednávacej
miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219
ods. 3 CSP.

18. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ e/, f/,g/, h/ CSP.
Skúmanie splnenia procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
a/ CSP je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide o podmienky, definované v § 161
ods. 1 CSP, za ktorých súd môže vo veci konať a rozhodnúť. Ak ide o odstrániteľnú podmienku,

súd sa pokúsi odstrániť ju a v prípade neodstrániteľnej podmienky konanie zastaví. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia
procesných práv priznaných jej v súdnom konaní na účely ochrany jej práv a právom chránených

záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní
svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú
subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov (odvolací dôvod v §

365 od. 1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu vtedy, ak tento dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho
vykonania je úlohou a doménou súdu. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP
spočívapredovšetkýmvnesprávnompostupesúduprvéhostupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.
Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami

sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov
strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov
s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak strana sporu oprávnene uplatní nové dôkazné
prostriedky za splnenia podmienok upravených § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), z ktorých

vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriaci základ
napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ
rozhodnutia neobstojí.. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než
ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný

prípad.

19. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide o žalovaným uvádzaný
odvolací dôvod spočívajúci v nedostatku procesných podmienok, ktorých existenciu skúma odvolací súd
z úradnej povinnosti aj bez osobitných námietok procesnej strany, odvolateľ neoznačil žiadne prekážky
konania, ktoré by zakladali tento odvolací dôvod a takéto nezistil ani odvolací súd. Rozsudku súdu

prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že
by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo

použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
náležite zistil skutkový stav, vykonanie ďalšieho dokazovania sa nevyžadovalo, odvolateľ neoznačil
žiadne dôkazné prostriedky ktoré by spadali pod procesne prípustné novoty a naplňovali odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. Súd vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom
podľa § 191 a § 192 CSP, prihliadajúc k záväznému posúdeniu predbežnej otázky § 194 CSP, z

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie,
podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú ani odvolaciu argumentáciu žalovaného, ktorou
poukazoval na vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie zamietol
návrh na prerušenie konania do skončenia iného konania, v ktorom sa domáhal vypratania sporných

nehnuteľností, tvrdiac neoprávnenosť ich užívania A. B.. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie,
práve v preskúmavanom konaní o zriadenie práva vecného bremena sa posudzovala ako predbežná
otázka existencia oprávnenia žalobcu na užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, teda neboli
splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 164 CSP, keďže túto otázku bol oprávnený a povinný
riešiť súd už v tomto spore, a po jej kladnom vyhodnotení rozhodol o zriadení vecného bremena. Zistenia

súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
precízne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s presvedčivým, úplným a zrozumiteľným odôvodnením
napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje a ktoré neopakuje (§ 387 ods. 2 CSP). K jednotlivým
odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva, že spôsob úpravy práv a povinností medzi
stranami sporu realizovaný súdom podľa § 151o ods. 3 OZ plne rešpektuje zákonom stanovené

podmienky, na ktoré súd prvej inštancie dôsledne prihliadal, ku každej z nich sa starostlivo vyjadril,
berúc do úvahy spôsob usporiadania nehnuteľnosti, predloženú dokumentáciu týkajúcu sa územného
a stavebného konania, fotodokumentáciu zachytávajúcu možné prístupové cesty k stavbe žalobcu, keď
nie je významné, či pri úprave práv vecného bremena žalobca žaloval aj vlastníkov iných pozemkov,
ktorých užívanie ako prístupovej cesty ku stavbe nadväzuje na nehnuteľnosti žalovaného, keď je zrejmé,

že s týmito má žalobca vysporiadané vzťahy dohodou, resp. nie je sporné oprávnenie žalobcu využívať
ich nehnuteľnosti ako prístupovú cestu a jediný spor, ktorý bol aj dôvodom vedenia tohto súdneho
konania, existoval medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca žiadal zriadenie vecného bremena vstupu na
nehnuteľnosti na účely prác spojených s pravidelnou prevádzkou, údržbou, opravami, rekonštrukciou,
kontrolnou činnosťou stavby ČOV, v súlade s tým formoval aj svoj žalobný petit, ktorý v sebe konzumuje

za týmto účelom aj právo prechodu a prejazdu cez dotknuté nehnuteľnosti na stanovený účel. Nemožno
preto považovať za správne stanovisko žalovaného, ak tvrdí, že žalobnému návrhu nebolo možné
vyhovie, lebo návrh v sebe subsumuje právo prístupu k stavbe v súlade s § 151o ods.3 CSP. Na účely
zriadenia práva vecného bremena bolo významné, že žalobca je vlastníkom stavby, ku ktorej nemáprístup cez svoje nehnuteľnosti, čo bolo nepochybné, a to potvrdzuje aj samotný žalovaný. V odvolacom
konaní len opakuje už na súde prvej inštancie prednesenú argumentáciu o tom, že prístup je možné
zriadiť inak, iným spôsobom, s čím sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal vo svojom odôvodnení

v bodoch 58. až 70., keď tak ako to správne zmienil súd prvej inštancie, aj zo samotnej dokumentácie
predloženej žalobcom (čl. 550-553 spisu) vyplýva, že parcela č. 2547 predstavuje nespevnenú plochu,
nevedie až k areálu stavby a trvalému prístupu bráni aj charakter pozemku s prítomnosťou premočenej
plochy. Pokiaľ aj žalovaný tvrdí, že uvedený prístup využívajú iné subjekty na zvoz stavebného odpadu
(resp. čierne skládky), z pohľadu charakteru pozemku (neupravená, neudržiavaná, podmočená plocha),

to nemožno považovať za riešenie trvalého a bezproblémového prístupu žalobcu k stavbe v jeho
vlastníctve, navyše na účely, ktoré sa dotýkajú verejnoprospešného záujmu obyvateľov obce. Nemožno
nevziať do úvahy, že o existencii prístupu k stavbe žalobcu cez pozemky žalovaného, žalovaný vedel
v čase nadobudnutia nehnuteľností v roku 2018 a tento stav bol už skôr známy aj jedinému spoločníkovi
a konateľovi žalovaného L. E., ktorý sporné nehnuteľnosti nadobudol v roku 2014 na dražbe vedenej
voči úpadcovi spoločnosti M. A. F., s ktorým mal žalobca uzatvorenú nájomnú zmluvu o užívaní

nehnuteľností práve na účely správy, údržby, prístupu k budove ČOV. Sporné nehnuteľnosti žalovaného
spĺňajú charakter susediacej nehnuteľnosti tak, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie v bode
57. až 63., keď priľahlým pozemkom nie je len bezprostredne priľahlý priamo susediaci pozemok,
ale každý pozemok tvoriaci prekážku medzi pozemkami vo vlastníctve vlastníka stavby na jednej
a verejnou komunikáciou na strane druhej. Súd zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania

znalcom z odboru energetika odvetvie plynárstvo odboru bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci,
návrh na výsluch oprávnenej osoby konajúcej za spoločnosť F. Q. M., pretože sporné otázky, na
základektorýchžalovanýtvrdilnemožnozriadeniavecnéhobremenavdôsledkuexistujúcehoplynového
zariadenia, bola vyvrátená správami F. M. Q. potvrdzujúcimi, že užívanie nehnuteľnosti ako prístupovej
komunikácie je z hľadiska prevádzky plynárenských zariadení bezpečné ako to vyplýva z bodov 38. až

40., a bodu 79. odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Len súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov
vykoná (§185 CSP), a nevykonanie dôkazov v prípade, ak pre rozhodnutie významné skutočnosti
boli preukázané inými dôkazmi, zodpovedá zásade účelnosti a hospodárnosti postupu vo veci, v tomto
nemožno vytknúť súdu prvej inštancie žiadne procesné pochybenie. Pokiaľ išlo o výhrady žalovaného
voči znaleckému posudku ustaľujúcemu výšku primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena,

žalovaný na pojednávaní dňa 28.3.2023 (čl.251 spisu) všeobecne tvrdil, že znalecký posudok je
nepreskúmateľný pre použitie metódy polohovej diferenciácie a nezohľadňuje činnosť žalovaného ako
obchodnej spoločnosti. K námietkam žalovaného znalec poskytol vyjadrenie ako je obsahom bodu 37.
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, vyjadrenie bolo tiež doručené žalovanému, voči čomu nezniesol
žiadne námietky (čl.393, čl.396 spisu). Sám žalovaný žiadne návrhy na dokazovanie v tomto smere

nepredložil, preto súd správne vychádzal zo znaleckého posudku H. Q., ktorému nemal dôvod vytknúť
rozporuplnosť, nelogickosť záverov, či neúplnosť znaleckého posudku, keď znalecký posudok podlieha
hodnoteniu z hľadiska vecnej správnosti a úplnosti odôvodnenia i logickosti prijatých záverov, nie
však z hľadiska skutočností spadajúcich do odbornej pôsobnosti znalca. Žalovaný neuvádzal žiadne
argumenty,prektorébybolomožnépresvedčivosťznaleckéhoposudkuspochybniť,keďrozsahnáhrady

vychádzazovšeobecnejhodnotypozemkovnezávislejodčinnostivlastníkapozemkutjvdanomprípade
podnikateľskej aktivity žalovaného, ale odvíja sa od kritérií určených vyhl.č. 492/2004 Z.z. v platnom
znení o stanovení všeobecnej hodnoty majetku od účelového určenia pozemku a spôsobu ich využitia,
ktoré boli v danom prípade zohľadnené.

21. V súlade so zápisom zmien v evidencii nehnuteľnosti po rozhodnutí súdu prvej inštancie (dňa
16.2.2024 I. J. B., Katastrálny odbor vyhlásil pod č. OÚ-GL-KO1-2024-000204-8 platnosť obnoveného
katastrálneho operátu, kedy došlo k prečíslovaniu sporných nehnuteľností) bolo upravené (zmenené)
označenie dotknutých pozemkov tak, ako vyplývajú z výroku súdneho rozhodnutia a ako zodpovedajú
verejne dostupnej evidencii katastra nehnuteľností, ktoré skutočnosti nemali žiadne vplyv na zmenu

skutkového a právneho stavu veci, charakter, či rozsah posudzovaného vecného bremena a jeho
náhradu. Geometrický plán reflektujúci uvedené zmeny a vymedzujúci rozsah vecného bremena
zriadeného súdom sa stáva súčasťou rozsudku. Odvolacia argumentácia žalovaného je v zásade len
polemikousoskutkovýmizisteniamisúduaichprávnymposúdením,čosamoosebenemôžespochybniť
vecnú správnosť rozhodnutia, keď súd prvej inštancie sa v odôvodnení vysporiadal s každou podstatnou

námietkou žalovaného, na ktorú poskytol odpoveď zodpovedajúco účelu a zmyslu aplikovaných
právnych noriem. Súd prvej inštancie správne rozhodol tiež o náhrade vzniknutých trov prihliadajúc na
zodpovednosť sporovej strany za procesný výsledok konania podľa § 255 ods. 1 CSP.22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Odvolateľ v konaní nemal úspech, preto je povinný na náhradu vzniknutých trov protistrane
v plnom rozsahu.

23. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).