Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. apríl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Odi/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123237797
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Bargelová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123237797.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99
Bratislava, IČO: 35 776 005 ako poverená osoba podľa zák. č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu
za Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Oščadnica, o návrhu na zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.11.2023 bol súdu doručený návrh žalobcu na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý
zámer.

2. Podaním zo dňa 02.04.2025 žalobca vzal návrh na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý
zámer v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby konanie v celom rozsahu zastavil, nakoľko žalovaný po
podaní žaloby uhradil žalobcovi celú dlžnú sumu.

3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

9. Podľa § 166g ods. 2 písm. k) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), dlžník nemá poctivý zámer
najmä, ak bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotuposkytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 166c ods. 1 písm. b) ZKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: pohľadávka z právnej
pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení.

11.Späťvzatiežalobyjeprocesnýúkon,ktorýmžalobcaprejavujesvojuvôľunepokračovaťďalejvkonaní
s úmyslom dosiahnuť zastavenie konania bez rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že žalobca

vzal návrh na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer v celom rozsahu späť, súd aplikujúc
ustanovenie§145ods.1CSPkonanievcelomrozsahuzastavil.Súdkonštatuje,ženakoľkokspäťvzatiu
žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie
(k otvoreniu pojednávania nedošlo), súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v tomto prípade nie je
potrebný a súd žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby nevyzýval.

12.Vsúvislostisrozhodovanímsúduonáhradetrovkonania,ktorébolozastavenévdôsledkuspäťvzatia
žaloby postupuje súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Pri zastavení konania
v dôsledku späťvzatia žaloby je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, ktorá
zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Povinnosťou súdu je skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu aj na

strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska a
vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou,
pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom alebo v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle
žalobnej požiadavky žalobcu, potom zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca, keďže

k zastaveniu konania došlo v príčinnej súvislosti s prejavom vôle žalobcu spočívajúcom v späťvzatí
žalobného návrhu.

13. Súd konštatuje, že predmetom konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je posúdenie,
či mal žalovaný pri oddlžení poctivý zámer. Výsledkom takéhoto konania, ak by bol žalobca úspešný,

by bolo zrušenie oddlženia žalovaného, čím by sa oddlženie žalovaného stalo neúčinné voči všetkým
veriteľom žalovaného a pohľadávkam veriteľov žalovaného by sa v plnom rozsahu, v ktorom by
ešte neboli uspokojené, obnovila vymáhateľnosť aj splatnosť. Účelom inštitútu zrušenia oddlženia pre
nepoctivý zámer je tak v konečnom dôsledku umožniť veriteľom uspokojenie ich pohľadávok, pretože
takúto možnosť rozhodnutím o oddlžení stratili. Správanie žalovaného, ktorý uhradil po podaní návrhu

na zrušenie oddlženia pohľadávku žalobcu, ktorá bola na základe rozhodnutia o oddlžení žalovaného už
nevymáhateľná, by tak bolo možné z procesného hľadiska vo všeobecnosti považovať za také správanie
žalovaného, ktorým žalovaný zavinil zastavenie konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer,
nakoľko žalobcovi sa vzhľadom na takéto správanie žalovaného splnil účel, ktorý mienil dosiahnuť, a
ktorým by bolo v konečnom dôsledku uspokojenie jeho pohľadávky.

14. V tomto konkrétnom prípade sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý
zámer s poukazom na § 166g ods. 2 písm. k) ZKR, teda z dôvodu, že žalovaný bez vážneho dôvodu
riadneavčasneplnilpovinnosťvrátiťCentruprávnejpomocihodnotuposkytnutéhopreddavkunaúhradu
paušálnej odmeny správcu. Táto pohľadávka žalobcu je pritom v zmysle § 166c ods. 1 písm. b) ZKR

pohľadávkou nedotknutou oddlžením. Súd by v prípade rozhodovania vo veci samej v tomto konaní
posudzoval najmä existenciu a vážnosť dôvodov, pre ktoré žalovaný riadne a včas neplnil pohľadávku
žalobcu, pričom aj v prípade, pokiaľ by záväzok voči Centru právnej pomoci nebol v celom rozsahu
uspokojený, mohol by dospieť k presvedčeniu, s poukazom na znenie ustanovenia § 166g ods. 2 písm.
k) ZKR, že neboli splnené predpoklady na vyslovenie záveru, že žalovaný má nepoctivý zámer.

15. Žalobca vzal žalobu späť s uvedením, že žalovaný uhradil žalobcovi dlžnú sumu. Táto skutočnosť
by sama o sebe mohla naznačovať, že žalovaný tak svojím správaním zavinil zastavenie tohto konania,
avšak v tomto konkrétnom prípade súd konštatuje, že pohľadávka žalobcu je oddlžením nedotknutou
pohľadávkouažalobcamaltakmožnosťuspokojiťsvojupohľadávkuvočižalovanémuajinýmspôsobom

bez toho, aby sa z dôvodu nevymáhateľnosti svojej pohľadávky po rozhodnutí o oddlžení žalovaného
musel najprv domáhať zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer (nie je vylúčená žaloba na
plnenie). Napriek tomu však žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivýzámer, na základe čoho by mohlo dôjsť k zrušeniu oddlženia žalovaného voči všetkým veriteľom
žalovaného, a túto žalobu následne vzal späť po tom, ako žalovaný jeho pohľadávku uhradil.

16. S ohľadom na uvedené skutočnosti, vzhľadom na predmet konania o zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer v nadväznosti na dôvod, s poukazom na ktorý sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia
žalovaného a s prihliadnutím na to, že pohľadávka žalobcu bola pohľadávkou nedotknutou oddlžením
žalovaného, sa súd v tomto prípade domnieva, že zavinenie na zastavení konania nie je možné
jednoznačne pričítať žalovanému, ktorý pohľadávku Centra právnej pomoci dodatočne uhradil. Súčasne

je však potrebné uviesť, že podanie návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer s poukazom na §
166g ods. 2 písm. k) ZKR, ktorého výsledkom by v prípade úspešnosti žalobcu bolo zrušenie oddlženia
žalovaného vo vzťahu ku všetkým jeho veriteľom, je zákonným právom žalobcu, pričom k posudzovaniu
dôvodnosti takéhoto návrhu by súd pristúpil až v rámci rozhodovania vo veci samej. Preto súd nevidí
v tomto konkrétnom prípade priestor ani na to, aby bola procesná zodpovednosť na zastavení konania
prenesená výlučne na žalobcu.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súdu javí ako spravodlivé nepričítať zavinenie na zastavení
konania jednoznačne ani jednej zo sporových strán, a preto dospel k záveru, že nárok na náhradu trov
konania nemožno priznať žiadnej zo sporových strán.

18. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd uvádza, že týmto uznesením
rozhodol nielen o nároku, ale aj o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP a osobitné rozhodnutie
vydané vyšším súdnym úradníkom už v tejto súvislosti nebude potrebné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.