Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202146
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8816202146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo Vranov
nad Topľou, so sídlom Bernolákova 1100, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 00175935, zastúpeného
JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO:
37788027, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. B., zastúpenému
Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, IČO: 52824837,
o zaplatenie 792,95 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou, č.k. 3C/71/2016-562 zo dňa 3.10.2024 v spojení s opravným uznesením, č.k. 3C/71/2016-578

zo dňa 17.1.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 792,95 eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 951,30 eur od 1.2.2016
do 31.7.2022 a 5,05 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 792,95 eur od 1.8.2022 do zaplatenia; to
všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že

žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,90 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že zo zmluvy o výkone správy uzavretej medzi žalobcom ako správcom a
vlastníkmi bytov vyplýva, že vlastníci bytov poverujú správcu zabezpečovaním prevádzky domu, bytov
a zabezpečením údržby a opráv spoločných častí a spoločných zariadení domu číslo súpisné XXX
E. F. G., D. E. B.. Podľa Čl. 2 bodu 5 Zmluvy, pri zabezpečovaní prevádzky domu a bytov správca
vypočíta výšku preddavkov na úhradu za poskytovanie plnenia pripadajúce na jednotlivé byty, pričom

vychádza zo skutočných nákladov účtovaných za predchádzajúce obdobie a predpokladaných nákladov
za nasledujúci rok. Správca je oprávnený zmeniť výšku mesačných preddavkov, ak je na to dôvod
vyplývajúci zo zmeny právnych predpisov, rozhodnutia cenových orgánov alebo zo zmeny rozsahu
poskytovania služieb. Podľa Čl. 2 bodu 6 Zmluvy, skutočné náklady za poskytnuté plnenia rozúčtuje
správca na jednotlivé byty. V zmysle Čl. 4 bodu 1 Zmluvy, na zabezpečovanie prevádzky, údržby a opráv
sú vlastníci bytu povinní poukazovať mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a služieb
spojených s užívaním bytu. Z rozpisu preddavkov za služby a plnenia za užívanie bytu platného od

1.6.2012 vyplýva, že žalovaný bol povinný hradiť mesačný preddavok za služby a plnenia vo výške
142,33 eur - 194,58 eur mesačne. Zo záverov znaleckého posudku a dodatku k nemu vyplýva že
nedoplatok žalovaného ku dňu 31.8.2019 predstavuje sumu 955,84 eur.3. Žalovaný, ako vlastník bytu č. XX na 4. poschodí, v bytovom dome č. XXX H. D. E. B., uzavrel
so žalobcom platnú zmluvu o výkone správy, podľa ktorej sa zaviazal platiť mesačne vopred na účet
žalobcu ako správcu preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a služby spojené

s užívaním bytu a poplatok za výkon správy, a to podľa predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie
bytu alebo nebytového priestoru. Žalovaný tvrdil, že ešte za obdobie 1.9.2009 až 1.9.2012, od ktorého
si žalobca uplatnil žalobu, že v tomto období mal preplatok, a to v zásade k celej žalovanej sume cez
1.000,- eur, kedy za dlh priateľky, ktorá v byte bývala mal uhradiť v mesiaci 8/2012 sumu 3.979,71
eur. Súd eviduje toto tvrdenie alebo uplatnený prostriedok procesnej obrany zo strany žalovaného až k

dátumu 4.10.2023, kedy to uviedol v podaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ako skutkové
tvrdenie, ale nepredložil o tom žiadne dôkazy, teda neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca si svoj nárok
uplatnil za obdobie od 1.9.2012, teda postupne na jednotlivé obdobia, o ktoré postupne aj rozšíril žalobu
v ďalšom období.

4. Pokiaľ sa týka balans a disbalans platieb v tomto období, kde žalovaný tvrdil, že celé toto obdobie má

uhradené, k tomuto sa podrobne vyjadril znalec I. J., a to jednak vo svojom Znaleckom posudku č. X/
XXXX, ale aj v Dodatku znaleckého posudku č. X/XXXX, kde podrobne znalkyňa reagovala na jednotlivé
protiargumenty žalovaného a zároveň podrobne rozanalyzovala i jednotlivé chaotické platby žalovaného
v danom období, kedy platil často nie v žalobcom určenej výške a často nie v dohodnutých termínoch
splatnosti platieb. Žalovaný toto de facto ani nespochybnil, že z jeho strany išlo o chaotické platby, v

rôznych sumách, ale týmto má mať údajne celý dlh uhradený. Znalec podrobne zhodnotil tieto jednotlivé
platby žalovaného a dlh za žalobcom žalované obdobia, to je od 1.9.2012 do 31.8.2019, pričom potvrdil
zostatok dlhu 955,84 eur, teda sumy, v akej je žalovaný v mínuse voči žalobcovi za žalované obdobie
a ako v pôvodnom znaleckom posudku bez akýchkoľvek pochybností zotrval na jeho záveroch i v o
cca 3 roky vypracovanom Dodatku k nemu. Žalobca túto sumu potom čo obdržal ďalšiu platbu ponížil

na súčasných cez 700,- eur. Ako žalobca, tak aj žalovaný v zásade nespochybňovali závery znalca
prednesené v tomto znaleckom posudku, ako aj v jeho dodatku. Teda po podaní znaleckého posudku
ho žalovaný spochybňoval, ale na to bol na jeho námietky vyhotovený dodatok, kde podrobne sa znalec
vyjadril ku všetkým jednotlivým žalovaným namietaným platbám a vyvrátil tvrdenia žalovaného. Tento
Dodatok ZP už spochybňovaný nebol ani zo strany žalovaného. Jeho procesná obrana zostala v rovine

tej, že ešte za obdobie predchádzajúce žalobnému návrhu, teda za obdobie pred 1.9.2012 mal mať
žalovaný voči žalobcovi preplatok a tým pádom vlastne žalobca voči nemu žiaden dlh mať nemal. Ako
bolo uvedené, žalobca k tomuto, ale nepredložil žiadne dôkazy, eventuálne neuplatnil taký prostriedok,
ktorý by mohol spočívať vo vzájomnej žalobe alebo v nejakej kompenzačnej námietke na započítanie
(najmänavydaniebezdôvodnéhoobohatenia)atedatvrdí,žezatotoobdobiemumalvzniknúťpreplatok

a žalobca mu tento preplatok uhradiť nemal. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalovanom,
žalovaný dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Jediný relevantný dôkaz ohľadom potvrdenia
či vyvrátenia uplatneného nároku je tak znalecké dokazovanie, pričom súd nemal dôvod o záveroch
znaleckého dokazovania pochybovať. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do
omeškania, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca robil rôzne
korektúry uplatneného nároku s tým, že postupne v priebehu konania jednak započítaval jednotlivé
platby, preplatky za jednotlivé budúce obdobia, ktoré vznikli po začiatku tohto súdneho sporu na dlh
žalovaného, ktorý v tomto spore uplatnil. Dňa 10.9.2019 žalobca rozširoval žalobu o nejaké ďalšie

obdobie a potom zase neskôr čiastočne bral žalobu späť. Teda formálne by malo ísť o čiastočné
späťvzatie žaloby, ale právne to žalobca riešil formou pripustenia zmeny žaloby. Pri pripustení zmeny
žaloby už podľa § 256 ods. 1 CSP nemôže ísť o zavinenie trov zo strany žalovaného. Od tohto momentu
potom dochádzalo k ďalším čiastkovým započítaniam preplatkov na ďalší dlh, o ktorom sa konalo ďalej
955,94 eur až do poníženia tejto sumy na súčasných 792,95 eur, čiže v tejto časti už procesné zavinenie

pripísal súd žalovanému. Teda balans medzi tým úspechom žalobcu a žalovaného vychádza na rozdiel
79,90 % rozsahu nároku na trovy na strane žalobcu, ktorý nárok v uvedenom rozsahu súd vo väčšej
miere úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

8. Namietal, že súd nezaujal žiadne stanovisko k otázke spotrebiteľského charakteru právneho
vzťahu medzi žalovaným ako fyzickou osobou, vlastníkom bytu a žalobcom, právnickou osobou a
profesionálnym správcom bytového domu, nesprávne procesne vyhodnotil nesporné skutkové tvrdenie
o úhrade sumy 3959,31 eur a považoval ho za sporné a tým nesprávne a neúplne zistil skutkové

závery, z čoho vyplývalo aj nesprávne právne posúdenie veci. Už v čase podania odporu existovala
relevantná rozhodovacia prax súdov, vrátane odvolacieho súdu, o spotrebiteľskom charaktere takéhoto
právneho vzťahu a o detekovaní neprijateľných zmluvných podmienok v obdobných zmluvách o výkone
správy, akou je aj predmetná zmluva o výkone správy. Keďže súd prvej inštancie vôbec nenahliadal na
posudzovaný právny vzťah optikou spotrebiteľských právnych noriem, došlo k porušeniu jeho práva na
súdnu a inú právnu ochranu ako spotrebiteľa.

9. Súd nesprávne vyhodnotil spornosť/nespornosť tvrdených skutočností. Nesprávne súd prvej inštancie
vyhodnotil, pokiaľ žalovaný tvrdil, že uhradil dňa 28.8.2012 sumu 3.959,31 eur, mal k tomu produkovať
aj dôkaz. Od začatia konania žalovaný túto skutočnosť niekoľkokrát uviedol a produkoval k tomu aj
dôkaz a ten by mal byť založený v spise. Ak by aj tento argument súdu bol pravdivý, poukázal na

obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.8.2017, v ktorom v bode 2. samotný žalobca túto skutočnosť
výslovne uvádza a žalovaný túto skutočnosť potvrdil, teda nie je medzi stranami sporná a teda, nie je
ju potrebné ani osobitne dokazovať. Nie je teda pravdou hodnotenie súdu, že do 4.10.2023 nebola v
súdnom spise zmienka o úhrade sumy 3.959,31 eur. Táto suma nebola v celosti zohľadnená v účtovných
záznamoch žalobcu, nedošlo teda k uneseniu dôkazného bremena žalobcom a tento nepreukázal

reálny stav pohľadávky a jej existenciu tak, ako to tvrdí v žalobe. Napriek tomu súd nekriticky prevzal
pôvodné tvrdenia žalobcu a považoval ich za nesporné a na týchto nesprávnych úvahách založil aj svoje
dodatočné úvahy o akejsi nemožnosti výskytu chyby u žalobcu, ktorý by inak konal proti svojim záujmom,
keby urobil účtovnú chybu a tým by riskoval stratu klienta. Práve naopak, žalobca v postavení ničím a
nikým neohrozeného správcu môže mať tendenciu vytvárať pre seba ako podnikateľa priaznivé právne,

ale aj účtovné a iné okolnosti, vediac, že problematika správy bytových domov nie je vlastníkmi bytov v
bytových domoch v skutočnosti nejako zvlášť ovládaná, legislatívne náročná a pre laika nezrozumiteľná.
Obzvlášť tomu tak môže byť v situácii, kedy dochádza k zmene vlastníka bytu, avšak nie užívateľa bytu
a vznikajú nedoplatky, neskôr ústne dohody o platení v splátkach a podobne.

10. Súd za jediný relevantný dôkaz považoval znalecký posudok. Nesprávnym je aj tvrdenie, že bola
vrátená suma 180,- eur. Žalovaný neeviduje takúto úhradu. Za povšimnutie stojí aj rozpor v dôkazoch
žalobcu pokiaľ ide o fond prevádzky, údržby a opráv bytu, v ktorom malo dôjsť k neoprávnenému
nakladaniu s týmto fondom zo strany žalobcu, v rozsahu 138,41 eur, a o túto sumu sa mal znížiť vtedajší
účtovný dlh v období od 1.5.2013 do 30.4.2014. Napriek stiahnutiu tejto sumy sa vtedajší účtovný

nedoplatok nijako neznížil. Napriek počiatočnému stavu fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa vyvíjal
v čase z neznámeho dôvodu došlo k zúčtovaniu tak, že od 1.5.2014 bol stav tohto fondu vo výške 0,- eur.

11. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenýmsubjektom(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§355CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že Zmluvou o výkone správy uzavretej
medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov, vlastníci bytov poverili správcu zabezpečovaním
prevádzky domu, bytov a zabezpečením údržby a opráv spoločných častí a spoločných zariadení
domu číslo súpisné XXX E. F. G., D. E. B.. Podľa Čl. 2 bodu 5 Zmluvy, pri zabezpečovaní prevádzky
domu a bytov správca vypočíta výšku preddavkov na úhradu za poskytovanie plnenia pripadajúce

na jednotlivé byty, pričom vychádza zo skutočných nákladov účtovaných za predchádzajúce obdobie
a predpokladaných nákladov za nasledujúci rok. Správca je oprávnený zmeniť výšku mesačných
preddavkov, ak je na to dôvod vyplývajúci zo zmeny právnych predpisov, rozhodnutia cenových
orgánov alebo zo zmeny rozsahu poskytovania služieb. Podľa Čl. 2 bodu 6 Zmluvy, skutočné náklady
za poskytnuté plnenia rozúčtuje správca na jednotlivé byty. V zmysle Čl. 4 bodu 1 Zmluvy, na
zabezpečovanie prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytu povinní poukazovať mesačne preddavky

do fondu prevádzky, údržby a opráv a služieb spojených s užívaním bytu. Z rozpisu preddavkov za
služby a plnenia za užívanie bytu platného od 1.6.2012 vyplýva, že žalovaný bol povinný hradiť mesačný
preddavok za služby a plnenia vo výške 142,33 eur - 194,58 eur mesačne. Zo záverov znaleckého
posudku a dodatku k nemu vyplýva, že nedoplatok žalovaného ku dňu 31.8.2019 predstavoval sumu
955,84 eur.

15. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov domu sú
povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky údržby a opráv, pričom výšku preddavku určia vlastníci bytov a
nebytových priestorov s pravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby kryli predpokladané náklady na

prevádzku a údržbu spoločných častí domu, v spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstvá a priľahlého pozemku ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu
domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu.

16. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd nezaujal žiadne stanovisko k otázke spotrebiteľského
charakteru právneho vzťahu medzi ním ako fyzickou osobou, vlastníkom bytu a žalobcom, právnickou
osobou a profesionálnym správcom bytového domu a poukazoval na ustanovenie zmluvy o dennom
úroku z omeškania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. K tomuto odvolací súd uvádza, že podľa
dojednaných zmluvných podmienok si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ročného úroku z omeškania,

nie denného 0,25 % denne, čo je výška poplatku z omeškania, nie úroku z omeškania. Tento úrok bol
vyčíslený a súdom prvej inštancie priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

17. Čo sa týka spomosti/nespomosti tvrdených skutočností týkajúcich sa zaplatenie sumy 3.959,31 eur

zo strany žalovaného dňa 28.8.2012, touto sumou žalovaný splatil predchádzajúce dlhy na úhradách.
Zaplatením tejto sumy zo strany žalovaného nešlo o zaplatenie zálohových platieb, ktoré bol povinný
platiť podľa zmluvy o výkone správy. Z prehľadu platieb „Vyčíslenie nedoplatku“ vyplýva, aké platby
mal žalovaný uhrádzať podľa rozpisu v zmysle ČI. IV. zmluvy o výkone správy, v akých sumách a v
ktorýchmesiacochžalovanýplatbyúhradrealizovalaakotietoplatbyboližalobcomzúčtované.Žalovaný

nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal, že žalobcovi zaplatil úhrady vo vyšších alebo iných
sumách ako sú uvedené v prehľade platieb.

18. Čo sa týka vrátenia sumy 180,- eur, odvolací súd poukazuje na to, že sám žalovaný predložil ako
dôkaz výpis z účtu zo dňa 11.3.2013, podľa ktorého žalovaný vložil v prospech účtu žalobcu 2x sumu

180,- eur, pričom v ten istý deň bola jedna platba v sume 180,- eur stornovaná. Napriek tomu žalovaný
tvrdí, že táto platba mu vrátená nebola, čo je v rozpore s vykonanými dôkazmi, rovnako tak tvrdenie
žalovaného, že jeho záväzok v období od 1.5.2013 do 30.4.2014 sa v dôsledku jednostranného zápočtu
nijako neznížil.

19. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej
inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho
rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, pričomani obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej
inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.

20. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 792,95 eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 951,30 eur od 1.2.2016 do
31.7.2022 a 5,05 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 792,95 eur od 1.8.2022 do zaplatenia. So
zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, ohľadne ktorého
žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu, odvolací súd postupom podľa

§ 387 ods. 1 CSP rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia
konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).